{"guid": "d0bc4621-cf6a-46b9-b41e-98a7d7302a18:bd473d76-9568-4322-925f-73a4e192704e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6724201616.1", "spisova_znacka": "11CoPr/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoPr/1/2025 z 19. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. marca 2026, sp. zn. 11CoPr/1/2025, ECLI:SK:KSBB:2026:6724201616.1", "identifikacne_cislo": "6724201616", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Renáta Deáková", "sudca_id": 7, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-deakova-7", "datum_vydania": "2026-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd473d76-9568-4322-925f-73a4e192704e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6724201616.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6724201616.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6724201616.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n11CoPr/1/2025\n6724201616\n19. 03. 2026\nJUDr. Renáta Deáková\nECLI:SK:KSBB:2026:6724201616.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nRenáty Deákovej (sudkyne spravodajkyne) a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu\nako členov senátu, v spore žalobcu: Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, so\nsídlom Námestie L. Svobodu 6818/4, 974 09 Banská Bystrica, IČO: 37 957 937, zastúpeného JUDr.\nTatiana Čarská, Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 832 450 proti žalovanej: A. B.\nC., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX E., zastúpenej Advokátska kancelária ŠKODLER\n& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, o zaplatenie\n16.265,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,\nč.k. 9Cpr/4/2024-239 zo dňa 22.11.2024, takto\nrozhodol:\nI.\nNávrh žalovanej na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru Európskej\núnie z a m i e t a.\nII.\n\nRozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\n\nII. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie\no výške trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 16.265,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 13.03.2024 až do zaplatenia, všetko\nv lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi\ntrovy konania v rozsahu 100% v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny\núradník rozhodne o ich výške (druhý výrok).\n1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 16.265,89\nEur s príslušenstvom z titulu porušenia dohody o zvýšení kvalifikácie, uzatvorenej so žalovanou dňa\n28.02.2019, s čím žalovaná nesúhlasila.\n1.2 Okresný súd právne vychádzal z ustanovení §155 ods. 1,2,3,5, §140 ods. 1,2,3 zákona č. 311/2001\nZ.z. Zákonníka práce, účinného ku dňu 28.02.2019, §58 ods. 1, §58a ods. 1, §118 ods. 1 zákona č.\n311/2001 Z.z. Zákonníka práce, účinného ku dňu 10.03.2021, §3 ods. 4 písm. a), b), c), d), e), §39a ods.\n1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z., účinného ku dňu 28.02.2019, §69 ods. 1,2,4, §69a ods. 1,2,3,5, §72\nods. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z., čl. 25 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č.\n2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií; konštatoval, že žalovaná pracovala u žalobcu na základe\npracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2007 na dobu určitú; jej pracovný pomer sa zmenil na dobu neurčitú na\nzáklade Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 08.04.2008.\n\n1.2.1 Dňa 28.02.2019 uzatvoril žalobca so žalovanou Dohodu o zvýšení kvalifikácie č. 1/2019 podľa\n§155 v spojení s §140 Zákonníka práce, na základe ktorej umožnil žalovanej účasť na ďalšom vzdelávaní\nza účelom zvýšenia jej kvalifikácie špecializačným štúdium v odbore „pediatrická gastroenterológia,\nhepatológia a výživa“, ktoré mala vykonávať na Univerzite Komenského v Bratislave v čase od\n01.03.2019 do vykonania riadnej záverečnej skúšky. V dohode sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej\nzvýšiť kvalifikáciu poskytnutím pracovného voľna s náhradou mzdy a úhradou ďalších nákladov,\nspojených so štúdiom a žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u neho po dobu 4 rokov od\nukončenia štúdia alebo mu nahradiť náklady spojené so štúdiom, ak svoj záväzok nesplní; ak ho splní\nlen sčasti, zaviazala sa nahradiť mu pomernú časť nákladov.\n1.2.2 Dňa 13.06.2022 žalovaná získala odbornú spôsobilosť v uvedenom odbore a dňa 24.08.2023\npodala výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončil ku dňu 31.10.2023.\n1.2.3 Celková výška nákladov, spojených so zvýšením kvalifikácie žalovanej predstavovala sumu\n24.893,29 Eur, z toho vyplatená náhrada mzdy za pracovné voľno na účasť na vyučovaní, prípravu\na vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie obhajoby bakalárskej práce predstavovala sumu\n21.809,57 Eur, školné 1.250,-Eur, cestovné a ubytovanie 1.833,72 Eur. Keďže z dojednaných štyroch\nrokov (1460 dní) odpracovala len 506 dní, domáhal sa žalobca náhrady alikvotnej časti nákladov\nv zmysle dohody. Úrok z omeškania požadoval odo dňa 13.03.2024, keďže žalovanú vyzval na\nzaplatenie žalovanej sumy výzvou zo dňa 21.12.2023, ktorú prevzala 29.12.2023, následne ďalšou\nvýzvou doručenou dňa 26.02.2024.\n1.2.4 Žalobca poukázal na to, že právna úprava vzdelávania v prípade zdravotníckych povolaní\nvychádza z Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. v spojení so zákonom č. 578/2004 Z.z. o\nposkytovateľoch zdravotnej starostlivosti. V zmysle §39a ods. 1 písm. a) tohto zákona sa ďalšie\nvzdelávanie zdravotníckych pracovníkov môže financovať z prostriedkov zamestnávateľov. Zákonník\npráce pojem ďalšieho vzdelávania ani pojem zvýšenie kvalifikácie nevymedzuje. Z ustanovenia §140\nods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať\npredpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon\npráce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ\nmu nemôže nariadiť zvyšovať si kvalifikáciu, môže však súhlasiť s tým, či mu to umožní. Ak si svoju\nkvalifikáciu nezvyšuje zamestnanec počas dovolenky alebo mimo pracovného času, môže si ju zvyšovať\nčerpaním pracovného voľna. V takom prípade mu neprináleží nárok na mzdu ani na náhradu mzdy\nokrem prípadu, že by sa na to zamestnávateľ zaviazal v zmysle §140 ods. 2 a §155 Zákonníka práce.\nJe v záujme zamestnanca uzatvoriť podľa §155 Zákonníka práce dohodu o zvýšení kvalifikácie, v\nktorej sa zamestnávateľ zaviaže umožniť mu zvýšenie kvalifikácie štúdiom s tým, že zamestnanec sa\nzaviaže po ukončení štúdia určitý čas zotrvať v pracovnom pomere. Takouto dohodou si zamestnávateľ\nzabezpečí nielen stabilizáciu zamestnanca na určitý čas, ale aj návratnosť svojich nákladov, pokiaľ si\ntento zamestnanec nesplní svoj stabilizačný záväzok. Obdobie výkonu odbornej prípravy je považované\nza špecializačné štúdium a výkon odbornej praxe je v inom zdravotníckom zariadení bezodplatné. Preto\nlekár od svojho zamestnávateľa nedostáva mzdu, ale náhradu mzdy. Žalobca v tejto súvislosti poukázal\naj na znenie čl. 2 základných zásad a §13 ods. 3 Zákonníka práce a na uznesenie Ústavného súdu\nSR III.ÚS 411/2011 s tým, že pokiaľ zamestnávateľ investuje do vzdelávania svojho zamestnanca, je\noprávnené z jeho strany očakávať, že zostane u neho pracovať. V opačnom prípade by takéto dohody\nstratili svoj význam.\n1.2.5 Žalobca ďalej poukázal na ustanovenia §58 ods. 8 a 9 Zákonníka práce v čase uzatvorenia\ntýchto zmlúv. Povinná odborná zdravotnícka prax na klinikách vzdelávacej ustanovizne Lekárskej\nfakulty Univerzity Komenského Bratislava, resp. v iných zdravotníckych zariadeniach sa riadi\npokynmi príslušného zdravotníckeho zariadenia. Účelom trojstranných zmlúv o spolupráci pri výkone\nodbornej zdravotníckej praxe žalovanej bolo zabezpečenie vykonania jej odbornej zdravotníckej praxe.\nAbsolvovanie odbornej praxe za účelom zvýšenia kvalifikácie žalovanej nie je možné považovať za\nvýkon práce pre žalobcu ako zamestnávateľa, ani pre iné subjekty, kde pod dohľadom školiteľov\nvykonávala odbornú prax. Výkonom závislej práce, za ktorú zamestnancovi prináleží mzda, je osobný\nvýkon zamestnanca pre žalobcu ako zamestnávateľa podľa jeho pokynov.\n1.3 Žalovaná s poukazom na čl. III základných zásad Zákonníka práce, ako aj s poukazom na znenie\nustanovenia §118 ods. 1 Zákonníka práce žiadala žalobu zamietnuť. Mala za to, že v zmysle §155 ods. 1\nZákonníka práce medzi náklady spojené so štúdiom nepatrí mzda. Táto potom nemôže byť predmetom\nnáhrady pri nedodržaní záväzku zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa po určitý čas. Žalovaná\nsvoju odbornú prax vykonávala ako prácu v postavení zamestnanca a za výkon tejto práce jej prináležala\nu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti mzda, ktorú jej hradil žalobca. Za nesprávny považovala názor,\nže jej bola poskytovaná náhrada mzdy.\n\n1.3.1 Poukázala na §3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. a najmä na čl. 25 ods. 3 Smernice EÚ 2005/36 o\nuznávaní odborných kvalifikácií, v zmysle ktorého má byť účastník odbornej prípravy (špecialista) v čase\ntejto prípravy primerane odmeňovaný, ako aj na právny názor, uvedený v rozsudku Okresného súdu\nPoprad, sp.zn. 7Cpr/17/2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 22CoPr/1/2020\nzo dňa 29.09.2020.\n1.3.2 Z obsahu zmlúv o spolupráci pri výkone odbornej zdravotnej praxe, uzatvorených medzi žalobcom,\nžalovanou a NÚSDCH, ako aj z ďalších zmlúv vyplýva, že sa jedná o dohody o dočasnom pridelení podľa\n§58a Zákonníka práce. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť účasť žalovanej u prijímacej organizácie, z čoho\nje zrejmé, že usmerňoval jej činnosť svojimi pokynmi v postavení nadriadeného subjektu. Nemohlo sa\nteda z jej strany jednať o čerpanie pracovného voľna. O výkon práce sa jednalo aj v prípade jej práce\npre Martinské bioptické centrum, s.r.o. a Nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.\n1.3.3 Vo vzťahu k ďalším nárokom uviedla, že cestovné náhrady jej patrili v zmysle §4 ods. 1 písm. a)\na b) a §6 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z.\n1.3.4 Výkon činnosti žalovanej počas špecializačného štúdia napĺňal všetky znaky závislej činnosti v\nzmysle §1 ods. 2 Zákonníka práce. Okrem odkazu na znenie zákona č. 578/2004 Z.z. argumentovala aj\n§69 ods. 1,2,4, §69a, §72 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z.\n1.3.5 Žalovaná poukázala na to, že teoretická časť jej špecializačného štúdia spočívala v samoštúdiu a v\npríprave na skúšku; celé zvyšovanie jej kvalifikácie prebiehalo v odbornej praxi. Po zvýšení kvalifikácie\nv danom odbore jej žalobca neumožnil v plnom rozsahu sa mu venovať, čo bol aj hlavný dôvod, prečo\nodišla (preukázať to však nevedela).\n1.4 Okresný súd po vyhodnotení dokazovania uviedol, že predmetom sporu bol nárok žalobcu\nna zaplatenie alikvotnej časti náhrady nákladov, poskytnutých na zvýšenie kvalifikácie žalovanej\nšpecializačným štúdiom v zmysle ich Dohody o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa 28.02.2019. Medzi\nstranami neboli sporné skutkové tvrdenia, ale právne posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu.\n1.5 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná so žalobcom ako zamestnávateľom uzatvorila dňa\n28.02.2019 Dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa §155 v spojení s §140 Zákonníka práce. V tejto sa\nzmluvné strany dohodli, že zamestnávateľ umožní žalovanej ako zamestnancovi účasť na ďalšom\nvzdelávaní za účelom zvýšenia jej kvalifikácie v špecializačnom odbore pediatrická gastroenterológia,\nhepatológia a výživa, ktoré bude vykonávať na Univerzite Komenského v Bratislave od 01.03.2019 v\nsúlade so študijným programom vzdelávacieho pracoviska; za týmto účelom žalobca poskytne žalovanej\npracovné voľno, náhradu mzdy a úhradu ďalších nákladov, spojených so štúdiom (bod 4. zmluvy);\nžalovaná sa v zmluve zaviazala, že po skončení štúdia zotrvá u žalobcu v pracovnom pomere po dobu\n4 rokov alebo uhradí náklady so štúdiom (bod 5. zmluvy) okrem výnimiek (t.j. v ktorých prípadoch\npovinnosť na úhradu nákladov v zmysle §155 ods. 6 Zákonníka práce nevzniká) uvedených v bode 6.\nDohody; žalovaná sa týmito dôvodmi procesne nebránila.\n1.5.1 Dňa 12.04.2019 uzatvorila žalovaná s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave\nzmluvu o zabezpečení špecializačného štúdia v zmysle Občianskeho zákonníka, Nariadenia vlády\nč. 296/2010 Z.z. a vyhlášky č. 31/2006. Štúdium malo pozostávať z teoretickej a praktickej časti v\nrozsahu akreditovaného špecializačného študijného programu podľa študijného plánu; poskytovateľ sa\nzaviazal zabezpečiť uskutočnenie tohto špecializačného štúdia pod odbornou garanciou a lektorským\nzborom, odsúhlaseným Ministerstvom zdravotníctva SR v rámci udelenej akreditácie na realizáciu\nšpecializačného študijného programu.\n1.5.2 Dňa 10.03.2021 uzatvorili žalobca a žalovaná Zmluvu o spolupráci pri výkone odbornej\nzdravotníckej praxe č. 039/2021 podľa ustanovenia §58 a §58a Zákonníka práce a §51 Občianskeho\nzákonníka na obdobie od 15.03.2021 do 14.05.2021. V zmluve bol ako vysielajúca organizácia uvedený\nžalobca a prijímajúca organizácia detská klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a NÚDCH,\nktorá sa zaviazala zabezpečiť pre vysielajúcu organizáciu výkon odbornej zdravotníckej praxe žalovanej\n- školiace aktivity v zmysle vzorového špecializačného študijného programu pod vedením povereného\nzamestnanca školiteľa a za tým účelom prideľovať prácu a dávať jej záväzné pokyny.\n1.5.3 Zmluvou č. 170/2021 uzatvorenou dňa 04.10.2021 medzi tými istými účastníkmi sa zaviazala\nprijímajúca organizácia vykonať pod vedením povereného zamestnanca ďalšiu časť špecializačného\nštúdia v období od 04.10.2021 do 29.10.2021.\n1.5.4 Dňa 30.11.2021 žalobca požiadal Martinské bioptické centrum, s.r.o. o možnosť vykonať odbornú\nzdravotnícku prax v rámci špecializačnej prípravy žalovanou; dňa 10.12.2021 požiadal o výkon odbornej\nzdravotníckej praxe Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica za účelom\nvykonania praxe žalovanej v období 31.01.2022 až 25.02.2022 a 04.04.2022 až 29.04.2022.\n1.6 Súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobcu v predmetnom spore vychádzal z dojednania so\nžalovanou ako zamestnankyňou v zmysle uzatvorenej písomnej Dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa\n\n28.02.2019, ktorá priamo v texte odkazovala na znenie §155 a §140 Zákonníka práce a obsahovala\npodstatné náležitosti dohody v zmysle §155 ods. 2 Zákonníka práce, t.j. druh kvalifikácie a spôsob jej\nzvýšenia na strane žalovanej, študijný odbor, označenie školy, dobu, po ktorú sa žalovaná zaviazala\nzotrvať u žalobcu v pracovnom pomere a druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú sa zaviazala uhradiť\nv prípade, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.\nObe strany svojimi podpismi potvrdili svoj záväzok, pričom z bodu 4. tejto Dohody jednoznačne vyplýva,\nže za účelom zvýšenia kvalifikácie žalovanej žalobca jej poskytne pracovné voľno a náhradu mzdy a\núhradu ďalších nákladov spojených so štúdiom. Bol dojednaný aj rozsah pracovného voľna a výška\nnáhrady mzdy (v sume priemerného zárobku zamestnanca), boli špecifikované ďalšie náklady ako aj\nich minimálna suma, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanej v tejto súvislosti uhradiť.\n1.6.1 Poukázal na to, že až potom, čo si žalovaná nesplnila svoj záväzok zotrvať v organizácii\nžalobcu počas dojednanej doby a žalobca ju vyzval na úhradu alikvotnej časti vzniknutých nákladov,\nzačala namietať nárok žalobcu na náhradu mzdy a tvrdiť, že pokiaľ vykonávala odbornú prax u\niného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým žalobca uzatvoril dohodu v zmysle §58 a §58a\nZákonníka práce, z jej strany sa jednalo o výkon závislej činnosti, a teda žalobca jej poskytoval nie\nnáhradu mzdy, ale mzdu za vykonanú prácu.\n1.7 Preto predbežnou spornou otázkou, ktorú si okresný súd musel vyriešiť bola otázka, či výkon\nodbornej praxe žalovanej v súvislosti s Dohodou o zvyšovaní kvalifikácie predstavoval jej dočasné\npridelenie, a teda aj v tomto prípade sa jednalo o závislú činnosť vo vzťahu k žalobcovi, na základe čoho\njej voči nemu vznikol nárok na mzdu a nie na náhradu mzdy.\n1.7.1 Pokiaľ žalovaná prostredníctvom poukazovala na čl. 25 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu\na Rady č. 2005/36/ES zo dňa 07.09.2005 o uznávaní odborných kvalifikácií okresný súd poukázal na\nto, že z bodov 1. až 3. úvodných ustanovení a aj zo samotného názvu vyplýva, že Smernica rieši\nproblematiku uznávania odborných kvalifikácií cudzinca v inom členskom štáte pre účely prístupu k tomu\nistému povolaniu a jeho výkonu s rovnakými právami ako majú jeho štátni príslušníci, a to za účelom\nodstránenia prekážok voľného pohybu osôb a služieb medzi členskými štátmi. Okresný súd v tomto\nkontexte uzavrel, že táto Smernica rieši úplne inú situáciu než bola situácia žalovanej, ktorá svojou\nodbornou praxou sledovala cieľ len získať kvalifikáciu. Z uvedených dôvodov okresný súd argumentáciu\nznením uvedeného článku Smernice nepovažoval za relevantnú.\n1.8 Tvrdenie žalovanej, že vykonávala počas odbornej praxe výkon závislej činnosti pre žalobcu na\nzáklade jeho pokynov, a teda z tohto titulu jej patrí mzda a nie náhrada mzdy okresný súd nepovažoval\nza preukázané. Z listinných dôkazov a z ich časovej následnosti vyplynulo, že žalovaná mala záujem\no zvýšenie kvalifikácie, pre ktorý účel potrebovala absolvovať špecializačné štúdium v ňou vybranom\nodbore; o umožnenie vykonať toto štúdium požiadala svojho zamestnávateľa, ktorý jej (podľa Dohody)\njednoznačne na tento účel poskytol pracovné voľno. Pracovné voľno sa v zmysle §140 Zákonníka práce\n(podľa Dohody) poskytuje za účelom zvýšenia alebo rozšírenia kvalifikácie na rozdiel od prehlbovania\npraxe, ktoré je potrebné považovať za výkon práce, za ktorú zamestnancovi prináleží mzda - v\ntakom prípade sa totiž jedná o udržiavanie a obnovenie kvalifikácie, ku ktorej dochádza na úrovni už\nexistujúceho kvalifikačného stupňa. Pokiaľ v Dohode bol uvedený ako jeden z druhov nárokov, ktorého\nnáhradu má žalobca v prípade porušenia záväzku na strane žalovanej právo od nej požadovať ako nárok\nna náhradu mzdy, takýto nárok bol uvedený správne a kvalifikačná dohoda predstavovala platný právny\ndvojstranný úkon, spĺňajúci zákonné náležitosti v zmysle §155 v súvislosti so znením §140 Zákonníka\npráce.\n1.9 Okresný súd nepovažoval za správnu ani argumentáciou žalovanej, že odborná prax predstavovala\ndočasné pridelenie na výkon práce v zmysle §58 a nasl. Zákonníka práce v iných zdravotníckych\nzariadeniach. Žalovaná odbornú prax vykonávala v súvislosti s uzatvorenou Dohodou o zvýšení\nkvalifikácie s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského na akreditovaných pracoviskách, ktoré táto\norganizácia označila ako vhodné pre zvýšenie tohto typu kvalifikácie, pričom ju vykonávala pod\nodborným vedením garanta a na základe pokynov tejto zdravotníckej organizácie.\n1.9.1 Bez ohľadu na to, či v trojstrannej zmluve medzi žalobcom, žalovanou a zdravotníckym zariadením\nbol citovaný §58 Zákonníka práce, okresný súd vychádzal z účelu tejto zmluvy a z prejavu vôle týchto\nstrán, ktoré boli jednoznačne dôsledkom predchádzajúcich právnych úkonov žalovanej (uzatvorenej\nDohody o zvýšení kvalifikácie so žalobcom a následne zmluvy o zabezpečení špecializačného štúdia\ns Univerzitou Komenského Lekárska fakulta Bratislava). Predmetom zmlúv o spolupráci pri výkone\nodbornej zdravotníckej praxe boli školiace aktivity v zmysle vzorového špecializačného študijného\nprogramu. Nemohla preto žalovaná vykonávať v tomto období závislú činnosť pre žalobcu a už vôbec\nnie na základe jeho pokynov.\n\n1.9.2 Za nesporné považoval okresný súd, že vo vzťahu k žalobcovi nedošlo ku zmene alebo zániku\nich individuálneho pracovnoprávneho vzťahu a ani nedošlo ku vzniku individuálneho pracovnoprávneho\nvzťahu medzi žalovanou a detskou klinikou Lekárskej fakulty UK, prípadne ostatnými zdravotnými\nzariadeniami, kde vykonávala odbornú prax. Na tento účel jej bolo poskytnuté len pracovné voľno.\n1.10 Stotožňujúc sa s Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/68/2021 zo dňa 29.11.2023, ktorý\nodkázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 411/2011 okresný súd mal za to, že z §69 ods. 4 a §72\nods. 2 Nariadenia vlády č. 296/2010 Z.z. vyplýva, že špecializačné štúdium sa uskutočňuje v rozsahu\nustanoveného týždenného pracovného času a musí obsahovať dostatočný počet teoreticko-praktických\nhodín, aby sa zabezpečila riadna príprava na samostatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Teda\nani zákonodarca nepočíta s tým, že by špecializačné štúdium zdravotníckeho pracovníka predstavovalo\npracovnú činnosť. Neobstojí potom argument žalovanej, že za obdobie, keď čerpala pracovné voľná pre\núčely zvyšovania svojej kvalifikácie, jej patrí od žalobcu mzda.\n1.10.1 Výkon odbornej zdravotníckej praxe zamestnanca na pracovisku iného zdravotníckeho\nzariadenia nepredstavuje výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, aký bol dohodnutý v pracovnej\nzmluve, ale sa jedná len o činnosť (pod odborným vedením), smerujúcu ku zvyšovaniu kvalifikácie podľa\n§155 Zákonníka práce. Z obsahu zmlúv o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe (ako to\nvyplýva už zo samotného názvu) je nepochybný účel ich uzatvorenia. Rovnaký bol aj dôvod žiadosti\nžalobcu o umožnenie odbornej zdravotnej praxe, adresovanej Martinskému bioptickému centru, s.r.o. a\nFakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.\n1.11 Okresný súd uzavrel, že pokiaľ žalovaná argumentovala rozhodnutím Okresného súdu a Krajského\nsúdu v Prešove v obdobnej veci (sp.zn. 22CoPr/1/2020), ich právny názor pre okresný súd nie je\nzáväzný, nepredstavuje ustálenú súdnu prax ani záväznú judikatúru - okresný súd s ich závermi z vyššie\nuvedených dôvodov nesúhlasil.\n1.12 Keďže žalovanou nebol spochybnený rozsah požadovaného nároku, žalobe okresný súd v plnom\nrozsahu vyhovel, a to aj v časti úrokov z omeškania, požadovaných žalobcom v súlade s §517 ods. 2 a\n§563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a §3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Existenciu\na obsah výziev na plnenie, doručených žalobcom, žalovaná nepoprela.\n1.13 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore tak, že\núspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.\n2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že súd\nprvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§365\nods. 1 písm. e/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1\npísmena h/ C.s.p.).\n2.1 Poukázala na čl. 25 ods. 3 Smernice EÚ 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií, podľa ktorej\nodborná príprava sa poskytuje ako denná v osobitných zariadeniach, ktoré uznali príslušné orgány.\nJeho súčasťou je účasť na plnom spektre lekárskych činností oddelenia, v ktorom sa „odborná príprava\nposkytuje, vrátane pohotovostnej služby takým spôsobom, aby účastník odbornej prípravy špecialista\nvenoval svoju odbornú činnosť praktickej a teoretickej odbornej príprave počas celého pracovného\ntýždňa a počas roka podľa postupov stanovených príslušnými orgánmi, tieto miesta sú na tomto základe\nprimerane odmeňované“.\n2.1.1 Okresný súd odmietol argumentáciu žalovanej ustanovením Smernice Európskeho parlamentu a\nRady č. 2005/36/ES zo dňa 07.09.2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (ďalej len „Smernica“) k tomu,\nže jej bola uhrádzaná mzda a nie náhrada mzdy. Okresnému súdu ušlo, že Smernica okrem procesu\nuznávania odborných kvalifikácií koordinuje minimálne požiadavky na odbornú prax vo vybraných\nregulovaných povolaniach vrátane povolania lekár, čo je vyjadrené v čl. 2 ods. 2 Smernice: „Každý\nčlenský štát môže povoliť štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí majú doklad o odbornej kvalifikácii,\nktorý nezískali v tomto členskom štáte, vykonávať regulované povolanie v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a)\nna území tohto štátu v súlade s jeho právnymi predpismi. V prípade povolaní, na ktoré sa vzťahuje hlava\nIII., kapitola III. sa pri tomto pôvodnom uznaní rešpektujú minimálne požiadavky na odbornú prípravu,\nuvedené v tej kapitole.“\n2.1.2 V prípade zdravotníckych povolaní sa uplatňuje systém automatického uznávania odborných\nkvalifikácií. Predpokladom automatického uznávania kvalifikácií je spomínaná koordinácia minimálnych\npožiadaviek na odbornú prípravu. Podľa čl. 21 ods. 1 Smernice: „Každý členský štát uznáva doklad\no formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou\nodbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivosť, zubného\nlekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, farmaceuta a architekta, uvedený v\n\nPrílohe V. body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 533542562 a 571 v tomto poradí, ktorý spĺňa minimálne požiadavky\nna odbornú prípravu podľa čl. 24, 25, 31, 34, 35, 38, 44 a 46 ...“.\n2.2.2 Minimálne podmienky špecializačného štúdia sú upravené v čl. 25 Smernice:\n1/ Prijatie k lekárskej odbornej príprave špecialistov je podmienené ukončením a nostrifikáciou 6-ročného\nštúdia ako časti programu odbornej prípravy uvedeného v čl. 24, počas ktorého účastník odbornej\nprípravy získal príslušné znalosti základnej medicíny.\n2/ Lekárska odborná príprava špecialistov obsahuje teoretickú a praktickú odbornú prípravu na\nuniverzite alebo vo fakultnej nemocnici alebo tam, kde je to vhodné v zariadení lekárskej starostlivosti,\nktoré na tento účel schválili príslušné orgány alebo organizácie. Členské štáty zabezpečia, aby kurzy\nlekárskej odbornej prípravy špecialistov podľa Prílohy V. bod 513 netrvali kratšie, než je uvedené v\ntomto bode. Odborná príprava sa poskytuje pod dozorom príslušných orgánov alebo organizácií. Zahŕňa\nosobnú účasť účastníkov odbornej prípravy, špecializovaných lekárov na činnosti a zodpovednosti\nsúvisiacich s príslušnými službami.\n3/ Odborná príprava sa poskytuje ako denná v osobitných zariadeniach, ktoré uznali príslušné orgány.\nJeho súčasťou je účasť na plnom spektre lekárskych činností oddelenia, v ktorom sa odborná\npríprava poskytuje, vrátane pohotovostnej služby takým spôsobom, aby účastník odbornej prípravy\nšpecialista venoval všetku svoju odbornú činnosť praktickej a teoretickej odbornej príprave počas celého\npracovného týždňa a počas roka, podľa postupov stanovených príslušnými orgánmi. Tieto miesta sú na\ntomto základe primerane odmeňované.\n2.2.3 Žalovaná poukázala na to, že Smernica teda neupravuje len podmienky a postupy pri uznávaní\nodborných kvalifikácií, ale v prípade niektorých regulovaných povolaní, vrátane povolania lekár upravuje\na stanovuje minimálne požiadavky na odbornú prípravu. V prípade špecializačného štúdia Smernica\nurčuje minimálne dĺžky trvania špecializačnej prípravy v konkrétnych špecializačných odboroch (Príloha\nV. Smernice), pričom špecializačné štúdium sa vykonáva v rozsahu celého pracovného týždňa, zahŕňa\núčasť na plnom spektre lekárskych činností oddelenia, vrátane pohotovostnej služby a je primerane\nodmeňované.\n2.2.4 Ďalším dôkazom toho, že Smernica sa netýka len uznávania odborných kvalifikácií je aj skutočnosť,\nže Smernica bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá nielen zákonom č. 422/2015\nZ.z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií, ale aj Nariadením vlády\nSlovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. (Príloha č. 5 bod 1), ktoré okrem iného ustanovuje podmienky\nrealizácie špecializačného štúdia. Okresný súd sa argumentom žalovanej ohľadom ustanovenia čl. 25\nods. 3 Smernice nevysporiadal dostatočne, len na základe názvu samotnej Smernice bez jej hlbšieho\nskúmania a zistenia, že Smernica stanovuje minimálne štandardy špecializačného štúdia pre všetky\nčlenské krajiny, pričom jedným z týchto štandardov, ktorých účelom je odstránenie prekážok voľného\npohybu osôb a služieb medzi členskými štátmi je odmeňovanie špecializačnej prípravy lekárov.\n2.2.5 Smernicou sa vo svojom rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/68/2021 nezaoberal ani Najvyšší súd SR, na\nktoré rozsudok okresného súdu v odôvodnení poukázal.\n2.3 Vo vzťahu ku dočasnému prideleniu odvolateľka poukázala na §58 ods. 8,9 a §58a ods. 2 Zákonníka\npráce. Za nesprávny považuje názor okresného súdu, že v prípade žalobcu, žalovanej a NÚDCH nedošlo\nk uzatvoreniu Dohody o dočasnom pridelení, predmetom ktorej bolo vyslanie žalovanej do NÚDCH.\nZmluva o spolupráci, ktorá výslovne odkazuje na §58 a §58a, obsahuje všetky podstatné náležitosti\ndohody o dočasnom pridelení v zmysle §58a Zákonníka práce. Zo samotného textu Zmluvy o spolupráci\nje zrejmé, že žalobca vyslal žalovanú na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a zaväzuje sa\nuhrádzať žalovanej mzdu:\nČlánok I. ods. 1: „Vysielajúca organizácia dočasne prideľuje svojho zamestnanca - účastníka do\nprijímajúcej organizácie, a to za účelom výkonu práce na pracovnej pozícii lekára za účelom získania\nodbornej praxe.“\nČlánok II. ods. 3: „Za úraz, resp. chorobu z povolania, ktorú by účastník utrpel počas trvania odbornej\nzdravotníckej praxe, vykoná odškodnenie vysielajúca organizácia.“\nČlánok II. ods. 4: „Všetky mzdové náležitosti účastníka počas odbornej zdravotníckej praxe hradí\nvysielajúca organizácia“. Toto ustanovenie preukazuje, že žalobca neuhrádzal žalovanej náhradu mzdy,\nkeďže podľa §118 ods. 2 Zákonníka práce náhrada mzdy sa nepovažuje za mzdu. Je zrejmé, že pod\nmzdovými náležitosťami sa myslí úhrada mzdy.\nČlánok II ods. 7: „Vysielajúca organizácia zabezpečí v rozhodnom období prítomnosť účastníka na\npracovisku prijímacej organizácie v čase dočasného pridelenia“. Pokiaľ sa žalobca zaviazal zabezpečiť\nprítomnosť žalovanej u prijímacej organizácie, je zrejmé, že žalobca usmerňoval činnosť žalovanej\nsvojimi pokynmi v postavení nadriadeného subjektu v tom, že jej uložil pokyn dostaviť sa na výkon práce\nk prijímacej organizácii, a teda nemožno hovoriť zo strany žalovanej o zjavnom čerpaní pracovného\n\nvoľna (počas voľna nemôže podliehať dispozícii zamestnávateľa) a poskytovaní náhrady mzdy. Dohodou\no zvyšovaní kvalifikácie sa žalovaná nezaviazala v prípade nedodržania podmienok zmluvy zaplatiť nahradiť žalobcovi náklady, ktorými je vyplatená mzda za výkon práce u užívateľského zamestnávateľa.\nTento výkon práce nie je možné považovať za pracovné voľno. Pracovné voľno je definované v §140\nods. 3 Zákonníka práce.\n2.4 Okresný súd tvrdí, že bez ohľadu na to, či v 3-strannej zmluve medzi žalobcom, žalovanou\na zdravotníckym zariadením bola citácia §58 Zákonníka práce, vychádzal z účelu tejto zmluvy a\nz prejavu vôle týchto strán, ktoré boli jednoznačne dôsledkom predchádzajúcich právnych úkonov\nžalovanej (uzatvorenej Dohody o zvýšení kvalifikácie so žalobcom a následne zmluvy o zabezpečení\nšpecializačného štúdia s Univerzitou Komenského, Lekárskou fakultou v Bratislave). Žalovaná sa\nnestotožnila ani s týmto tvrdením okresného súdu, pretože z obsahu zmluvy o spolupráci, čo sú\nvyššie citované ustanovenia zmluvy, z jej odkazu na §58 a §58a Zákonníka práce je prejav vôle strán\nprideliť žalovanú do NÚDCH jednoznačný. Okresný súd nemôže ignorovať nespochybniteľný prejav\nvôle žalobcu prideliť žalovanú na výkon práce do NÚDCH za účelom výkonu práce na pracovnej\npozícii lekára. Zmluva o spolupráci (Dohoda o dočasnom pridelení) je samostatným právnym úkonom,\nnezávislým od dohody o zvyšovaní kvalifikácie. Pokiaľ teda nejde o dočasné pridelenie, nevedno o\naký iný zmluvný typ ide a čo bolo účelom predmetnej zmluvy. Ak by nešlo o dočasné pridelenie,\nvyvstáva otázka, na základe akého právneho dôvodu by žalovaná vykonávala prácu pre NÚDCH, pre\nMartinské bioptické centrum, s.r.o. a pre FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Zákon č. 578/2004\nZ.z. neumožňuje vykonávať činnosť lekára na základe príkaznej zmluvy alebo inej zmluvy podľa\nObčianskeho zákonníka, taktiež zákon č. 578/2004 Z.z. alebo Nariadenie vlády Slovenskej republiky\nč. 296/2010 Z.z. nepozná status študenta špecializačného štúdia. Ak by nešlo o dočasné pridelenie,\nžalovaná vykonávala prácu pre nemocnicu v čase svojho pracovného voľna a bez nároku na odmenu bez\nakýchkoľvek právnych istôt v prípade choroby alebo vzniku úrazu počas praktickej časti špecializačného\nštúdia, išlo by zo strany NÚDCH o nelegálne zamestnávanie a NÚDCH by sa bezdôvodne obohatil na\núkor žalobcu, ktorý plnila žalovanej namiesto NÚDCH.\n2.5 Odvolateľka vyjadrila nepochopenie nad konštatovaním súdu, že v žiadnom prípade nemohla\nžalovaná vykonávať v tomto období (v období výkonu činnosti v NÚDCH) závislú činnosť pre žalobcu a už\nvôbec nie na základe jeho pokynov. Okresný súd opomína, že počas dočasného pridelenia pridelenému\nzamestnancovi ukladá v mene jeho pôvodného zamestnávateľa pracovné úlohy a pracovné pokyny\nužívateľský zamestnávateľ (§58 ods. 8 Zákonníka práce), pričom ale mzdu zamestnancovi uhrádza\nvysielajúci zamestnávateľ (§58 ods. 9 Zákonníka práce). Z toho vyplýva, že počas dočasného pridelenia\nnemal žalobca dôvod ukladať žalovanej pokyny, pričom to, že žalobca neukladal alebo nedával pokyny\nžalovanej na výkon práce, neznamená, že žalovaná nevykonávala prácu.\n2.6 K dočasnému prideleniu žalovanej došlo aj v prípade jej výkonu práce v Martinskom bioptickom\ncentre, s.r.o. a v FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica, a to napriek tomu, že medzi žalobcom\nako zamestnávateľom a uvedenými subjektami ako užívateľským zamestnávateľom podľa vedomostí\nžalovanej nebola uzatvorená písomná dohoda podľa §58a Zákonníka práce. Prípadné neuzatvorenie\npísomnej Dohody o dočasnom pridelení žalovanej s poukazom na §17 ods. 3 Zákonníka práce, podľa\nktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil\nsám, nemôže byť vykladané tak, že k dočasnému prideleniu žalovanej nedošlo. Žalovaná v danom\nobdobí nebola zamestnancom spoločnosti Martinské bioptické centrum, s.r.o. ani FNsP F. D. Roosevelta\nv Banskej Bystrici, a teda nemohla u nich vykonávať prácu (praktickú časť štúdia) na základe iného\nprávneho titulu, ako dočasného pridelenia podľa Zákonníka práce.\n2.7 V ďalšom poukázala odvolateľka na §6 ods. 1, §4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 283/2002 Z.z. o\ncestovných náhradách. Žalovaná vykonávala prácu u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na\nzáklade dočasného pridelenia. Ako dočasne pridelený zamestnanec mala žalovaná nárok na náhradu\ncestovných výdavkov a výdavkov za ubytovanie, pričom tieto výdavky boli zo strany žalobcu žalovanej\nuhradené na základe dohody o použití súkromného motorového vozidla na pracovnú cestu, cestovných\npríkazov a vyúčtovania pracovnej cesty, pričom poukázala na doklady predložené samotným žalobcom.\n2.8 V ďalšej časti odvolania žalovaná poukázala na §3 ods. 1,4 zákona č. 578/2004 Z.z., podľa ktorých\nzdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník (§27) pri\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti s tým, že zdravotnícke povolanie sa vykonáva v pracovnoprávnom\nvzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ďalej poukázala na §69 ods. 4 Nariadenia vlády SR č.\n296/2010 Z.z., podľa ktorého praktickú časť špecializačného štúdia absolvuje zdravotnícky pracovník\nv rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka s\nodbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v príslušnom špecializačnom\nodbore s rozsahom a odborným zameraním odbornej praxe podľa akreditovaného špecializačného\n\nštudijného programu v príslušnom špecializačnom odbore (ďalej len „školiteľ“). Počas špecializačného\nštúdia môže zdravotnícky pracovník vykonávať špecializované pracovné činnosti len pod odborným\nvedením zdravotníckeho pracovníka s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných\nčinností v príslušnom špecializačnom odbore.\n2.9 V ďalšom poukázala na §69a ods. 1,2, §72 ods. 2,4 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z., na §5\nods. 5 českého zákona č. 95/2004 Sb. s tým, že právny poriadok Slovenskej republiky na rozdiel od\nprávnej úpravy v Českej republike výslovne neuvádza, že špecializačné štúdium sa vykonáva v rámci\nvýkonu povolania, resp. v pracovnoprávnom vzťahu, avšak táto skutočnosť vyplýva z výkladu zákona č.\n578/2004 Z.z. a Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z.\n2.10 Obsahom špecializačného štúdia s poukazom na ustanovenia §69a Nariadenia vlády SR č.\n296/2010 Z.z. je podieľanie sa na plnení povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti je možné realizovať len ako výkon zdravotníckeho povolania. Zdravotnícke\npovolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti (§3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.). Keďže žalovaná v zmysle §72\nods. 2 Nariadenia vlády SR v rámci praktickej časti špecializačného štúdia poskytovala zdravotnú\nstarostlivosť v spojení s §3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., vykonávala v rámci praktickej časti\nšpecializačného štúdia pracovné činnosti zdravotníckeho pracovníka.\n2.11 Podotkla, že zdravotnícke povolanie možno vykonávať len spôsobmi taxatívne vymenovanými\nv §3 ods. 4 Zákonníka práce. Pokiaľ žalovaná vykonávala špecializačné štúdium v NÚDCH alebo v\ninom zdravotníckom zariadení, nemohla túto činnosť vykonávať inak ako v pracovnoprávnom vzťahu\nso žalobcom ako dočasne pridelený zamestnanec alebo v pracovnoprávnom vzťahu s týmto iným\nposkytovateľom. Žalovaná s NÚDCH, Martinským bioptickým centrom, s.r.o. a s Fakultnou nemocnicou\ns poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu – k uvedenému\nžalovaná navrhla okresnému súdu, aby si zo Sociálnej poisťovne vyžiadal informáciu, či žalovaná\nbola zamestnancom uvedených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a tento dôkaz okresný súd\nnevykonal.\n2.12 Ak by platilo tvrdenie súdu prvej inštancie, že špecializačné štúdium zdravotníckeho pracovníka\nnepredstavuje pracovnú činnosť, vznikla by paradoxná situácia, kedy za praktickú časť špecializačného\nštúdia u žalobcu, aj keď podľa súdu nepredstavuje pracovnú činnosť, bola žalovanej uhrádzaná mzda,\nale za praktickú časť špecializačného štúdia u iného poskytovateľa jej bola uhrádzaná náhrada mzdy. Z\nvýplatných pások predložených žalobcom vyplýva, že za čas výkonu špecializačného štúdia žalovanej\nu žalobcu žalobca žalovanej uhrádzal mzdu. Tvrdenie, že žalovaná u svojho zamestnávateľa vykonávala\npopri špecializačnom štúdiu aj činnosti neatestovaného lekára, za ktoré jej bola uhrádzaná mzda, je\nneudržateľné s poukazom na §69 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z., v zmysle ktorého\npraktickú časť špecializačného štúdia absolvuje zdravotnícky pracovník v rozsahu ustanoveného\ntýždenného pracovného času. Keďže špecializačné štúdium sa absolvuje v rozsahu ustanoveného\ntýždenného pracovného času, mohla žalovaná pre žalobcu vykonávať činnosti mimo špecializačného\nštúdia len v rámci nadčasovej práce, a teda v prizme tvrdenia súdu žalobca mal žalovanej uhrádzať mzdu\nlen za výkon práce nadčas a za výkon špecializačného štúdia mala žalovaná dostávať náhradu mzdy.\n2.13 Tomu, že výkon praktickej časti špecializačného štúdia je výkonom práce, nasvedčuje aj\npracovnoprávna terminológia, používaná Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. Ak\nby praktická časť špecializačného štúdia nebola výkonom práce, Nariadenie vlády SR č. 296/2010\nZ.z. by nepoužívalo terminológiu pracovného práva. Dokonca aj prerušenie špecializačného štúdia\nje naviazané na pracovnoprávne inštitúty - dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka,\nrodičovská dovolenka (§70 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 196/2010 Z.z.).\n2.14 Obsahom praktickej časti špecializovaného štúdia je vykonanie predpísaného množstva\nzdravotných výkonov v zmysle výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12422/2010\n– OL zo dňa 17.09.2010, ktorým sa ustanovujú minimálne štandardy pre špecializačné študijné\nprogramy, minimálne štandardy pre certifikované študijné programy a minimálne štandardy pre študijné\nprogramy sústavného vzdelávania a ich štruktúra. V prípade žalovanej a špecializačnej prípravy v\nšpecializovanom odbore „pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa“ je vykonanie výkonov\n- prijatie pacienta, kompletné vyšetrenie, určenie diagnostických postupov, zhodnotenie výsledkov,\nurobenie epikrízy, prepustenie pacienta, ambulantné vyšetrenie pacienta, zavedenie žalúdočnej sondy,\nzáťažové a bilančné testy, vyšetrenie per rectum, vyšetrenie stolice - kvalitatívny rozbor, USG brucha,\nvypracovanie diétneho plánu pri rôznych ochoreniach gastrointestinálneho traktu, rehydratácia a\nrealimentácia pri akútnych stavoch, enterálna výživa, endoskopické vyšetrenie - gastrofibroskopia,\nrektoskopia, kolonoskopia, pričom ide o výkony, ktoré žalovaná pod dohľadom lekára s príslušnou\nšpecializáciou vykonala, poskytla nimi zdravotnú starostlivosť. To, že žalovaná vykonala výkon pod\n\ndohľadom iného lekára, nemôže znamenať, že prácu nevykonávala. Ak by platil opak, tak ani advokátsky\nkoncipient, ktorý vykonáva práce pod dohľadom advokáta, by pracovnú činnosť nevykonával a nemal\nby mať priznanú mzdu, ale iba náhradu mzdy.\n2.15 Pokiaľ sa týka výšky uplatnenej náhrady mzdy, žalovaná poukázala na bod 4. prvá až tretia odrážka\nDohody o zvyšovaní kvalifikácie, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, podľa ktorých bola celková\nsuma náhrady mzdy, ktorú žalovaná mala uhradiť žalobcovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho\nv pracovnom pomere počas dohodnutej doby, dohodnutá vo výške 18.500,63 Eur (súčet odrážky 1 až\n3). Podľa žaloby žalobca vyčíslil náhradu mzdy za pracovné voľno žalovanej na účasť na vyučovaní,\nna prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce vo výške\n21.809,57 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si voči žalovanej vyčíslil väčšiu sumu ako bol oprávnený\nv zmysle Dohody o zvyšovaní kvalifikácie. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.\n2.16 Záverom žalovaná v odvolaní poukázala na to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil,\nkeď neaplikoval na predmetnú vec ustanovenie čl. 25 ods. 3 Smernice, Zmluvu o spolupráci uzatvorenú\nmedzi žalobcom, žalovaným a NÚDCH neposudzoval ako Dohodu o dočasnom pridelení, napriek\ntomu, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti dohody o dočasnom pridelení podľa\nZákonníka práce, jej obsah zodpovedá Dohode o dočasnom pridelení a výslovne odkazuje na príslušné\nustanovenia Zákonníka práce, výkon činnosti žalovanej pre Martinské bioptické centrum, s.r.o. a pre\nFNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica neposudzoval ako dočasné pridelenie, bez opory v právnom\nporiadku Slovenskej republiky a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky dospel k záveru,\nže výkon praktickej časti špecializačného štúdia nie je výkonom pracovnej činnosti a nesprávne posúdil\nvýšku nároku žalobcu na náhradu mzdy. Preto navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n2.17 Súčasne navrhla, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym\ndvorom Európskej únie a položil Súdnemu dvoru Európskej únie otázky:\n1/ Je v súlade s čl. 25 ods. 3 Smernice EÚ 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií, ak lekár vykonáva\npraktickú časť špecializačného štúdia bez nároku na odmenu ?\n2/ Je vnútroštátna právna úprava, umožňujúca vykonávanie praktickej časti špecializačného štúdia v\npovolaní lekár bez nároku na odmenu v súlade s čl. 45 ods. 1 a čl. 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie?\n3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny\npotvrdiť.\n3.1 Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej ohľadom odvolacieho dôvodu č. 1, že súd neaplikoval na predmetnú\nvec ustanovenie čl. 25 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní\nodborných kvalifikácií zo 07.09.2005 žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom prvoinštančného\nsúdu uvedený v bode 44. odôvodnenia rozsudku.\n3.2 Ohľadom odvolacieho dôvodu č. 2, že súd prvej inštancie zmluvu o spolupráci uzatvorenou\nmedzi žalobcom, žalovaným a NÚDCH neposudzoval ako Dohodu o dočasnom pridelení napriek\ntomu, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti dohody o dočasnom pridelení\npodľa Zákonníka práce, jej obsah zodpovedá dohode o dočasnom pridelení a výslovne odkazuje\nna príslušné ustanovenia Zákonníka práce, žalobca opakovane poukázal na svoje vyjadrenie,\nv ktorom okrem iného uviedol, že žalovaná uzavrela dňa 12.04.2019 Zmluvu o zabezpečení\nšpecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov za účelom zvýšenia jej kvalifikácie - špecializačného\nštúdia v akreditovanom špecializačnom študijnom programe v špecializačnom odbore „pediatrická\ngastroenterológia, hepatológia a výživa“, ktorú mala vzhľadom na 3-ročnú dĺžku štúdia dosiahnuť najskôr\n12.04.2022. Z obsahu zmluvy o zabezpečení špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov\nzo dňa 12.04.2019 a špecializačného študijného programu pre špecializačný odbor „pediatrická\ngastroenterológia, hepatológia a výživa“ je evidentné, že sa jedná o štúdium pozostávajúce z praktickej\na teoretickej časti, čo znamená, že absolvovanie niekoľko mesačnej praktickej časti v rámci 3-ročného\nšpecializačného štúdia nebolo výkonom práce lekára, za ktorú mu prináleží mzda, tak ako to žalovaná\ntvrdí vo svojom vyjadrení, ale išlo o výkon odbornej zdravotníckej praxe. Žalobca v súvislosti so zmluvou\na zabezpečení špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov zo dňa 12.04.2019 poukázal na to, že\nzmluva je 2-stranným právnym úkonom medzi Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave\na žalovanou, ktorá žalobcu nijakým spôsobom nezaväzuje. Právna povinnosť umožniť žalovanej výkon\nodbornej zdravotníckej praxe - školiacej aktivity vyplýva pre žalobcu až z 3-strannej zmluvy č. 039/2021 o\nspolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe zo dňa 03.03.2021 a z 3-strannej zmluvy č. 170/2021\no spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe zo dňa 13.09.2021, z ktorých názvu vyplýva, že sa\njedná o „zmluvu o spolupráci pri výkone odbornej zdravotníckej praxe“; napriek tomu, že obidve zmluvy\n\nboli uzatvorené podľa §58 a §58a Zákonníka práce a zmluvné strany sa dohodli, že „všetky mzdové\nnáležitosti účastníka počas odbornej zdravotníckej praxe hradí vysielajúca organizácia“, podľa názoru\nžalobcu je v tomto prípade rozhodujúci „účel zmluvy“, ktorým je „zabezpečenie vykonania odbornej\nzdravotníckej praxe žalovanej a nie výkon práce žalovanej“.\n3.3 Žalobca tiež poukázal na to, že pokiaľ by v prípade žalovanej bolo aj reálne došlo k dočasnému\nprideleniu zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi (Národný ústav detských chorôb,\nIČO: 00 607 231, Limbová 1, 833 40 Bratislava), k tomu, aby žalobca vedel za dané obdobie (obdobie\npridelenia) vypočítať a vyplatiť zamestnancovi žalovanej mzdu, musela by mu „prijímajúca organizácia“\npredložiť dochádzkový list žalovanej, na základe ktorého by prebehla medzi vysielajúcou organizáciou a\nprijímajúcou organizáciou refakturácia mzdy - nič takéto sa však medzi organizáciami neudialo a žalobca\ntakýto žiaden doklad neeviduje.\n3.4 Ohľadom odvolacieho dôvodu č. 3 (výkon činnosti žalovanej pre Martinské bioptické centrum, s.r.o. a\npre FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica neposudzoval okresný súd ako dočasné pridelenie) žalobca\nopakovane poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 25.07.2024, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaná\nabsolvovala odbornú zdravotnícku prax v spoločnosti Martinské bioptické centrum, s.r.o., Martin v čase\nod 09.12.2021 do 23.12.2021 na základe akceptovania písomnej žiadosti žalobcu o umožnenie odbornej\nzdravotníckej praxe sp.zn. F./XX zo dňa 30.11.2021; žalobca so spoločnosťou Martinské dioptrické\ncentrum, s.r.o., Martin neuzatvoril žiadnu písomnú zmluvu o dočasnom pridelení, čo minimálne podľa\n§58a ods. 3 Zákonníka práce v znení od 15.11.2021 do 31.12.2021 - zákon č. 412/2021 Z.z.) robí takúto\ndohodu neplatnou.\n3.5 Žalovaná absolvovala odbornú zdravotnícku prax v organizácii Fakultná nemocnica s poliklinikou\nF. D. Roosevelta Banská Bystrica v čase od 31.01.2022 do 25.02.2022 na základe akceptovania\npísomnej žiadosti žalovanej zo dňa 10.12.2021 a v čase od 04.04.2022 do 29.04.2022 na základe\nakceptovania písomnej žiadosti žalovanej z bližšie neurčeného dňa. V súvislosti s výkonom tejto\nodbornej zdravotníckej praxe v FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica žalobca poukázal na to a zároveň\npreukázal súdu aj listinným dôkazom, že medzi žalobcom a FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica bola\ndňa 21.10.2008 uzatvorená zmluva o odbornej pomoci č. 1375/PO-2008, predmetom ktorej je vzájomné\nzabezpečenie odbornej zdravotníckej praxe zamestnancov zmluvných strán vo vlastných výučbových\nzariadeniach (viď číslo II. bod 2.3 zmluvy). Z čl. II. bod 2.2 zmluvy vyplýva, že „zdravotnícki pracovníci\nna účely zmluvy sú zamestnanci v hlavnom pracovnom pomere jednotlivých zmluvných strán, ktorí\nvykonávajú odbornú prax v rámci špecializačného štúdia a sústavného vzdelávania“. Z čl. IV. bod 4.1\nzmluvy okrem iného vyplýva, že „náklady na odbornú zdravotnícku prax si zmluvné strany vzájomne\nneuplatňujú“. Z čl. IV. bod 4.2 zmluvy okrem iného vyplýva, že „každá zmluvná strana si bude vzniknuté\nnáklady spojené s plnením zmluvy znášať sama“. Tak ako v prípade výkonu odbornej zdravotníckej\npraxe žalovanej v Martinskom bioptickom centre, s.r.o., Martin žalobca aj na margo výkonu odbornej\nzdravotníckej praxe žalovanej vo FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica poukázal na to, že žalobca\nneuzatvoril s touto organizáciou žiadnu písomnú zmluvu o dočasnom pridelení, čo minimálne podľa\n§58a ods. 3 Zákonníka práce v aktuálnom znení robí takúto dohodu neplatnou.\n3.6 Žalobca ďalej poukázal na to, že pokiaľ by v prípade žalovanej bolo aj reálne došlo k dočasnému\nprideleniu zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi (Martinské bioptické centrum, s.r.o.,\nIČO: 36 410 799, Prieložtek 1, 036 01 Martin a Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta\nBanská Bystrica, IČO: 00 165 549, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica), k tomu, aby žalobca\nvedel za dané obdobie, t.j. obdobie pridelenia vypočítať a vyplatiť zamestnancovi (žalovanej) mzdu,\nmusela by mu „prijímajúca organizácia“ predložiť dochádzkový list žalovanej, na základe ktorého by\nprebehla medzi vysielajúcou organizáciou a prijímacou organizáciou refakturácia mzdy - nič takéto sa\nvšak medzi organizáciami neudialo a žalobca neeviduje žiaden takýto doklad.\n3.7 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu č. 4, že súd prvej inštancie bez opory v právnom poriadku\nSlovenskej republiky a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky dospel k záveru, že výkon\npraktickej časti špecializačného štúdia nie je výkonom pracovnej činnosti, žalobca opakovane poukázal\nna svoje vyjadrenie zo dňa 25.07.2024, v ktorom okrem iného uviedol, že akékoľvek absolvovanie\nodbornej praxe žalovanou za účelom získania (zvýšenia) jej kvalifikácie nie je možné považovať za výkon\npráce žalovanej pre žalobcu ako zamestnávateľa a ani za výkon práce pre Národný ústav detských\nchorôb, IČO: 00 607 231, Limbová 1, 833 40 Bratislava, pre Martinské bioptrické centrum, s.r.o., IČO :\n36 410 799, Prieložtek 1, 036 01 Martin a pre Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská\nBystrica, IČO: 00 165 549, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, kde žalovaná pod dohľadom\nškoliteľov vykonávala odbornú zdravotnícku prax. Výkonom závislej práce, za ktorú zamestnancovi\nprináleží mzda, je osobný výkon zamestnanca (žalovanej) pre žalobcu ako zamestnávateľa a podľa jeho\npokynov.\n\n3.8 Ak žalovaná počas prvoinštančného konania tvrdila, že počas výkonu odbornej zdravotníckej praxe\nnečerpala pracovné voľno, je toto tvrdenie žalovanej v priamom rozpore aj s ďalšími listinnými dôkazmi,\na to žiadosťou žalovanej o preplatenie výdavkov na štúdium zo dňa 20.03.2019 v sume 300,- Eur,\nktorý listinný dôkaz predložil žalobca ako súčasť žaloby, žiadosťou žalovanej o preplatenie výdavkov\nna štúdium zo dňa 28.07.2020 v sume 300,- Eur, ďalšou žiadosťou žalovanej o preplatenie výdavkov\nna štúdium zo dňa 26.03.2021 v sume 150,- Eur, žiadosťou žalovanej o preplatenie výdavkov na\nštúdium zo dňa 02.11.2021 v sume 200,- Eur, žiadosťou žalovanej o preplatenie výdavkov na štúdium\nzo dňa 29.04.2022 v sume 300,- Eur, v ktorých dokladoch sama žalovaná požiadala žalobcu ako svojho\nzamestnávateľa o preplatenie výdavkov na štúdium a v súvislosti so štúdiom.\n3.9 Pokiaľ žalovaná počas prvoinštančného konania tvrdila, že požadovanie náhrad mzdy od nej je\nprotiústavné a v rozpore s právnymi predpismi, keďže by za vykonanú prácu nemala zaplatenú mzdu,\nžalobca konštatoval, že účasť žalovanej na predpísanej odbornej zdravotníckej praxi nebola výkonom\njej závislej práce pre žalobcu, a preto žalovanej mzda za toto obdobie neprináleží. Podľa Dohody\no zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa 28.02.2019 jej prináleží za toto obdobie náhrada mzdy vo\nvýške priemerného zárobku podľa §134 Zákonníka práce, ktoré žalovaná v zmysle výplatných pások\na výpisov z účtu žalobcu preukázateľne obdržala. Pokiaľ žalovaná mala v úmysle porušiť svoj zmluvný\nzáväzok z Dohody o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa 28.02.2019 - zotrvať v pracovnom pomere\nu žalobcu - mala si byť vedomá toho, že žalobca si od nej môže nárokovať poskytnuté náhrady mzdy\npočas pracovného voľna. Nie je preto možné usudzovať o takomto nároku žalobcu ako protiústavnom\na v rozpore s právnymi predpismi.\n3.10 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu č. 5 o nesprávnom posúdení výšky nároku žalobcu na náhradu\nmzdy s poukazom na to, že podľa bodu 4. prvá až tretia odrážka Dohody o zvyšovaní kvalifikácie,\nuzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, bola celková suma náhrady mzdy, ktorú žalovaná mala\nuhradiť žalobcovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby,\ndohodnutá na sumu 18.500,63 Eur (súčet odrážky 1 až 3), pričom žalobca vyčíslil náhradu mzdy za\npracovné voľno žalovanej za účasť na vyučovaní, na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na\nvypracovanie a obhajobu bakalárskej práce vo výške 21.809,57 Eur, teda že žalobca si voči žalovanej\nvyčíslil väčšiu sumu ako bol oprávnený v zmysle Dohody o zvyšovaní kvalifikácie, a pritom okresný súd\nsa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, žalobca uviedol:\n3.10.1 Z Dohody o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa 28.02.2019 vyplýva, že žalobca uzavrel so\nžalovanou počas trvania pracovného pomeru Dohodu o zvýšení kvalifikácie, na základe ktorej žalobca\nako zamestnávateľ umožnil žalobkyni ako zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní na účely zvýšenia\nkvalifikácie žalovanej špecializačným štúdiom v špecializovanom odbore „pediatrická gastroenterológia,\nhepatológia a výživa“, ktoré mala vykonávať na škole Univerzita Komenského v Bratislave, Špitálska\n24, 813 72 Bratislava 1.\n3.10.2 Z bodu 3 Dohody o zvýšení kvalifikácie vyplýva, že špecializačné štúdium malo prebiehať v\nčase od 01.03.2019 do vykonania riadnej záverečnej skúšky v špecializačnom odbore „pediatrická\ngastroenterológia, hepatológia a výživa“ v súlade so študijným programom vzdelávacieho pracoviska;\nz bodu 4 Dohody o zvýšení kvalifikácie vyplýva, že žalobca sa zaviazal umožniť žalobkyni zvýšenie\nkvalifikácie poskytnutím pracovného voľna s náhradou mzdy a úhradou ďalších nákladov, spojených so\nštúdiom (školné, ubytovanie, cestovné, ostatné poplatky súvisiace so štúdiom); predpokladaná celková\nsuma nákladov na zvýšenie kvalifikácie bola vyčíslená na sumu 22.550,63 Eur, a to konkrétne pracovné\nvoľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca na účasť na vyučovaní v rozsahu\n180 dní 17.077,50 Eur, pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca na\nprípravu a vykonanie záverečnej skúšky v rozsahu 5 dní 474,38 Eur, pracovné voľno s náhradou mzdy v\nsume priemerného zárobku zamestnanca na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce v rozsahu 10\ndní 948,75 Eur, úhrada ďalších nákladov spojených so štúdiom, a to poplatkov súvisiacich so štúdiom\nškolné za celé obdobie 900,- Eur, cestovných nákladov (ubytovanie, cestovné) 2.600,- Eur, ostatných\npoplatkov súvisiacich so štúdiom 550,- Eur.\n3.10.3 Z bodu 5 Dohody o zvýšení kvalifikácie vyplýva, že žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom\npomere u žalobcu po dobu 4 rokov alebo mu nahradiť náklady so štúdiom, a to aj vtedy, ak by skončila\npracovný pomer u žalobcu pred ukončením štúdia. Zároveň sa žalovaná zaviazala, že ak svoj záväzok\nsplní sčasti, zamestnávateľovi nahradí pomernú časť nákladov na zvýšenie kvalifikácie.\n3.10.4 Žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie preukázal súdu listinnými dokladmi, že\nskutočná výška nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie žalovanej predstavovala sumu 21.809,57\nEur, z toho náhrada mzdy za pracovné voľno žalovanej na účasť na vyučovaní na prípravu a vykonanie\nzáverečnej skúšky a na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce predstavovala 21.809,57 Eur, ďalšie\nnáklady spojené so štúdiom - školné predstavovali sumu 1.250,- Eur a ďalšie náklady spojené so štúdiom\n\n- cestovné a ubytovanie predstavovali sumu 1.833,72 Eur. Skutočné náklady spojené so štúdiom teda\npredstavovali sumu 21.809,57 Eur, z čoho alikvotná časť nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie,\nktorú si uplatnil žalobca žalobou voči žalovanej, predstavuje sumu 16.265,89 Eur.\n3.11 Vzhľadom na uvedené žalobca poukázal na to, že v prípade, že si zamestnanec nesplní\nsvoj záväzok z Dohody o zvýšení kvalifikácie zotrvať po dohodnutú dobu v pracovnom pomere\nu zamestnávateľa, žalobca pri uplatnení nároku voči zamestnancovi nemôže vychádzať zo sumy\npredpokladaných nákladov na zvýšenie kvalifikácie, uvedených v Dohode o zvýšení kvalifikácie, ale\nmusí vychádzať zo skutočnej výšky nákladov na zvýšenie kvalifikácie, medzi ktoré náklady v prípade\nžalovanej patrí aj náhrada mzdy, na ktorú poukazuje žalovaná v odvolaní.\n4. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.\n5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §379 C.s.p. (viazanosť rozsahom\nodvolania), §380 C.s.p. (viazanosť odvolacími dôvodmi), §383 C.s.p. (viazanosť skutkovým stavom) bez\nnariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v\nzmysle §387 ods. 1,2 C.s.p. v plnom rozsahu potvrdil z nasledovných dôvodov:\n6. Podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n7. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd súhlasí s výrokmi aj dôvodmi v rozsahu odvolaním\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Ustanovenie §387 ods. 1,2 C.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu obmedziť sa vo svojom odôvodnení len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Krajský súd sa stotožňuje s\ndôvodmi okresného súdu a na tieto v plnom rozsahu odkazuje. Všetky vykonané dôkazy našli adekvátnu\nodozvu vo vypracovanom rozhodnutí, sú odpoveďou na odvolacie námietky žalovanej, okresný súd\nz vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým záverom a tiež ku správnym záverom\nprávnym.\n8. Zo spisového materiálu v prejednávanej veci je zistiteľné, že žalovaná pracovala u žalobcu na základe\npracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2007; od 15.10.2007 sa stala jeho zamestnankyňou s miestom výkonu\npráce Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, druh práce lekár, pričom pracovný\npomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.03.2008; dňa 08.04.2008 bola medzi žalobcom a žalovanou\nuzavretá Dohoda o zmene pracovných podmienok, Dodatok č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 01.10.2007,\nna základe ktorého sa pracovný pomer na dobu určitú zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú.\n8.1 Počas trvania pracovného pomeru uzavrel žalobca so žalovanou dňa 28.02.2019 Dohodu o\nzvýšení kvalifikácie č. 01/2019, na základe ktorej žalobca ako zamestnávateľ umožnil žalobkyni ako\nzamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní na účely zvýšenia kvalifikácie žalovanej špecializačným\nštúdium v špecializačnom odbore „pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa“, vykonávanej\nžalovanou na Univerzite Komenského v Bratislave, Špitálska 24, 813 72 Bratislava 1 od 01.03.2019 do\nvykonania riadnej záverečnej skúšky. V dohode sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej zvýšiť kvalifikáciu\nposkytnutím pracovného voľna s náhradou mzdy a úhradou ďalších nákladov, spojených so štúdiom a\nžalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u neho po dobu 4 rokov od ukončenia štúdia alebo\nmu nahradiť náklady spojené so štúdiom, ak svoj záväzok nesplní; ak ho splní len sčasti, zaviazala sa\nnahradiť mu pomernú časť nákladov.\n8.2 Dňa 13.06.2022 žalovaná získala odbornú spôsobilosť v uvedenom odbore a dňa 24.08.2023 podala\nvýpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončil ku dňu 31.10.2023.\n8.3 Celková výška nákladov, spojených so zvýšením kvalifikácie žalovanej, bola vyčíslená žalobcom na\nsumu 24.893,29 Eur, z toho vyplatená náhrada mzdy za pracovné voľno na účasť na vyučovaní, prípravu\na vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie obhajoby bakalárskej práce na sumu 21.809,57 Eur,\nškolné na sumu 1.250,-Eur, cestovné a ubytovanie 1.833,72 Eur. Z dojednaných štyroch rokov, t.j. 1460\ndní odpracovala žalovaná 506 dní, zostatok predstavoval žalovanú sumu (alikvotná časť nákladov v\nzmysle dohody) spolu s úrokom z omeškania od 13.03.2024 (výzvu žalobcu na zaplatenie žalovanej\nsumy zo dňa 21.12.2023 žalovaná prevzala 29.12.2023, ďalšiu výzvu prevzala dňa 26.02.2024).\n8.4 Okresný súd rozhodol na nároku žalobcu odvolaním napadnutým rozsudkom.\n\n9. V prvom rade krajský súd odpovedá na návrh odvolateľky na podanie návrhu odvolaciemu súdu na\nzačatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru Európskej únie, aby položil Súdnemu dvoru Európskej\núnie nasledujúce otázky:\n1/ Je v súlade s čl. 25 ods. 3 Smernice EÚ 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií, ak lekár vykonáva\npraktickú časť špecializačného štúdia bez nároku na odmenu ?\n2/ Je vnútroštátna právna úprava umožňujúca vykonávanie praktickej časti špecializačného štúdia v\npovolaní lekár bez nároku na odmenu v súlade s čl. 45 ods. 1 a čl. 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie ?\n9.1 Krajský súd nevyhovel návrhu odvolateľky; prejudiciálne otázky, ktoré navrhuje odvolateľka položiť\nSúdnemu dvoru EÚ, sú podľa názoru odvolacieho súdu takými otázkami, ktoré si súd prvej či druhej\ninštancie môže a musí sám zodpovedať v rámci vlastného právneho posúdenia veci. Základným účelom\nprejudiciálneho konania je zabezpečiť jednotný výklad práva Európskej únie súdmi členských štátov\nEÚ pri jeho aplikácii, pričom Súdnemu dvoru EÚ v prejudiciálnom konaní neprináleží posudzovať,\nči je vnútroštátna právna úprava členského štátu súladná s právom EÚ. Súdnemu dvoru EÚ taktiež\nneprináleží vykladať právne predpisy vnútroštátneho práva, ani aby aplikoval právo EÚ na konkrétne\nsituácie v jednotlivých prípadoch - Súdny dvor EÚ len poskytuje vnútroštátnemu súdu pri rozhodovaní\nvecí, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ, všeobecný výklad ustanovení práva EÚ a v rámci prejudiciálneho\nkonania môže posudzovať aj platnosť právnych aktov EÚ, resp. ich jednotlivých ustanovení.\n9.2 Predmetné otázky, ktoré navrhuje odvolateľka odvolaciemu súdu predložiť ako návrh na začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie sa týkajú tak základu nároku žalobcu\nako aj jeho výšky. Rozhodovacia činnosť všeobecných súdov ale aj Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (napr. II.ÚS 495/2024-13 z 09.10.2024 alebo III.ÚS 411/2011-8 zo dňa 27.09.2011, či uznesenie\nNajvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/68/2021 zo dňa 29.11.2023) svedčí o rozhodovacej činnosti, ktorá je\njednotná v názore, že v obdobných veciach si žalobcovia správne uplatňujú nárok na náhradu nákladov\nv zmysle ustanovení Zákonníka práce i jeho základných zásad, ako aj z Nariadenia vlády SR č. 296/2010\nZ.z. v spojení so zákonom č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.\n9.3\nÚstavný súd Slovenskej republiky zaujal názor k obsahu základného práva na súdnu ochranu\ns osobitným zreteľom na povinnosť/možnosť všeobecného súdu podľa čl. 234 Zmluvy o založení\nEurópskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“) predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru (v tom čase\nSúdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, pozn. dovolacieho súdu) v uznesení z 03. júla 2008 sp.zn.\nIV. ÚS 206/08. Závery prijaté ústavným súdom sú plne aplikovateľné aj po premenovaní a prečíslovaní\njednotlivých článkov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na Zmluvu o fungovaní Európskej únie\n(článku 234 zodpovedá článok 267) bez zmeny ich obsahu. „Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku\nSúdnemu dvoru ES podľa čl. 234 zmluvy platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej\ninštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti ktorého rozhodnutiu nemožno\npodať žiaden opravný prostriedok (výnimkou z povahy veci je návrh na obnovu konania).\n9.4 Najvyšší súd v uznesení zo dňa 13. marca 2019 sp. zn. 7Cdo/104/2018 uviedol, že...„Podľa čl.\n267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Súdny dvor Európskej únie právomoc vydať rozhodnutie\no prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii,\norgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. V druhej vete čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\nje zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je opravný\nprostriedok prípustný, požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke; túto povinnosť\nale nemožno vykladať absolútne, t.j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností\npovinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. V rozsudku CILFIT, C-283/81 zo\n06. októbra 1982 Súdny dvor uviedol: „Článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je\nprípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak\nsa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov,\nkeď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného\nustanovenia Spoločenstva (tzv. acte éclairé, obdobne Da Costa 28,29 až 30/62, z 27. marca 1963, Zb.\n61,77, fr. znenie), alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú\no tom rozumné pochybnosti (tzv. acte clair), pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe\ncharakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva\nrozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva“.\n9.5 Podľa krajského súdu v prejednávanej veci rozhodnutie nespočíva na aplikácii alebo interpretácii\npráva Európskej únie. V prejednávanej veci sa v konaní nevyskytla žiadna predbežná otázka podľa\nmedzinárodnej zmluvy, ktorú by bolo potrebné riešiť podaním žiadosti na Súdny dvor Európskej únie;\nide len o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Úlohou Súdneho dvora EÚ v rámci\n\nprejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva Európskej únie alebo rozhodnúť o jeho platnosti,\na nie uplatňovať toto právo na skutkový stav, ktorý vyplýva z konania vo veci samej. To je úloha\nvnútroštátneho súdu, a preto Súdnemu dvoru EÚ neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach,\nktoré vznikli v konaní o veci samej, ani rozhodovať o prípadných rozdielnych názoroch na výklad\nalebo uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov. Súdny dvor EÚ sa pri podávaní výkladu alebo\nrozhodovaní o platnosti práva Európskej únie, okrem iného, snaží dať odpoveď, ktorá bude užitočná pre\nriešenie sporu vo veci samej, ale je úlohou vnútroštátneho súdu, aby z tejto odpovede vyvodil konkrétne\nzávery, prípadne aj v podobe neuplatnenia predmetného vnútroštátneho právneho predpisu.\n9.6 V zmysle článku 267 ZFEÚ jedine vnútroštátnemu súdu prislúcha rozhodnúť, či podá návrh na\nzačatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ, bez ohľadu na to, či to strany konania vo veci samej\nnavrhli alebo nie. Povinnosť predložiť takýto návrh Súdnemu dvoru EÚ s výnimkou prípadov, ak v danej\noblasti už existuje judikatúra (a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti\nuplatniť túto judikatúru na daný prípad) alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť\núplne jednoznačným má súd, proti ktorého rozhodnutiam nemožno podať opravný prostriedok podľa\nvnútroštátneho práva.\n9.7 Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 14Co/22/2025-326 zo dňa 25.03.2025 uviedol,\nže prejudiciálne konanie sa považuje za užitočné vtedy, ak sa v konaní pred vnútroštátnym súdom\nnastolila nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva\nEÚ, alebo ak existujúca judikatúra neposkytuje potrebné objasnenie na riešenie novej právnej situácie.\nNávrh na prejudiciálne konanie sa musí týkať výkladu alebo platnosti práva EÚ, nesmie sa týkať\nvýkladu vnútroštátnych právnych predpisov ani skutkových otázok, ktoré sa objavili vo vnútroštátnom\nkonaní. Súdny dvor EÚ (a všeobecný súd) môže o návrhu rozhodnúť, len ak sa na predmetnú vec vo\nvnútroštátnom konaní uplatňuje právo EÚ. Súdny dvor EÚ (a všeobecný súd) však neuplatňujú právne\npredpisy EÚ na spor, ktoré im postúpil vnútroštátny súd, pretože ich úlohou je pomôcť s riešením sporu.\nVnútroštátny súd má za úlohu vyvodiť závery z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ alebo všeobecného\nsúdu. Prejudiciálne rozhodnutia sú záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý návrh predložil a aj pre všetky\nsúdy v členských štátoch.\n10. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam krajský súd uvádza:\n11. Žalovaná namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností (§365 ods. 1 písm. e/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,\nďalej v texte aj len „C.s.p.“) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§365 ods. 1 písmena h/ C.s.p.); bližšie tieto odvolacie dôvody nekonkretizuje. Odvolací\nsúd sa preto vyjadruje k námietkam v odvolaní s odkazom na §365 ods.1 písm. h/ C.s.p., keďže\nz odvolania ďalšie odvolacie dôvody neidentifikoval.\n11.1 Za nesprávny žalovaná považuje názor okresného súdu, že v prípade žalobcu, žalovanej a\nNÚDCH nedošlo k uzatvoreniu Dohody o dočasnom pridelení, predmetom ktorej bolo vyslanie žalovanej\ndo NÚDCH, že Zmluva o spolupráci výslovne odkazuje na §58 a §58a Zákonníka práce, obsahuje\nvšetky podstatné náležitosti dohody o dočasnom pridelení v zmysle §58a Zákonníka práce; rovnako\nmala za to, že k jej dočasnému prideleniu došlo aj v prípade výkonu práce v Martinskom bioptickom\ncentre, s.r.o. a v FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Vzhľadom na dočasné pridelenie mala\nnárok na náhradu cestovných výdavkov a výdavkov za ubytovanie, ktoré jej aj boli uhrádzané\n(dohoda o použití súkromného motorového vozidla na pracovnú cestu, cestovné príkazy, vyúčtovania\npracovnej cesty). Tieto námietky odvolateľky smerujú k záveru, že žalobca jej mal vyplácať mzdu\na nie náhradu mzdy. Mzda v zmysle Zákonníka práce prináleží zamestnancovi len za prácu, ktorú\nvykoná pre zamestnávateľa; žalovaná bola zamestnancom žalobcu a počas odbornej praxe pre žalobcu\nnevykonávala závislú prácu.\n11.2 Krajský súd z Dohody o zvýšení kvalifikácie číslo 01/2019, uzatvorenej medzi žalobcom a\nžalovanou zistil, že zamestnávateľ umožní zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní na účely\nzvýšenia jeho kvalifikácie, ktoré je nevyhnutné na riadny výkon práce, dohodnutý v pracovnej zmluve\na je v súlade s potrebou zamestnávateľa. Štúdium - vzdelávacia aktivita špecializačné štúdium v\nuvedenom špecializačnom odbore - žalovaná mala vykonávať na škole Univerzita Komenského v\nBratislave od 01.03.2019 do vykonania riadnej záverečnej skúšky v špecializačnom odbore „pediatrická\ngastroenterológia, hepatológia a výživa“ v súlade so študijným programom vzdelávacieho pracoviska\ns tým, že zamestnávateľ sa zaviazal umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním\npracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov, spojených so štúdiom s predpokladanou\ncelkovou sumou nákladov 22.550,63 Eur s tým, že zamestnanec sa zaviazal, že po skončení štúdia\n\nzotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po dobu štyroch rokov alebo mu uhradí náklady so\nštúdiom. Povinnosť tejto úhrady zamestnancovi nevzniká, ak zamestnávateľ v priebehu zvyšovania\nkvalifikácie zastavil zamestnancovi poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa\nzamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval\nkvalifikáciu, ak sa pracovný pomer zamestnanca skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov\nuvedených v §63 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov, ak\nzamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,\nprípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v §63 ods.\n1 písm. c/ Zákonníka práce, ak zamestnávateľ nevyužíval v posledných dvanástich mesiacoch počas\nnajmenej 6 mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil a ak zamestnávateľ porušil ustanovenia\nZákonníka práce vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného\npredpisu a toto porušenie bolo zistené inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.\n11.3 Z vyššie uvedeného je jednoznačne zrejmé, že žalovaná so súhlasom žalobcu absolvovala ďalšie\nvzdelávanie na účely zvýšenia jej kvalifikácie v určenom odbore s tým, že žalobca jej umožnil zvyšovať\nkvalifikáciu, poskytoval jej pracovné voľno, náhradu mzdy a uhrádzal aj ďalšie náklady, spojené so\nštúdiom s predpokladanou celkovou sumou nákladov uvedenou v tejto zmluve. Žalovaná sa zaviazala,\nže po ukončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa, t.j. u žalobcu v pracovnom pomere po dobu štyroch\nrokov, čo porušila. Vznikla jej preto povinnosť nahradiť náklady so štúdiom, spočívajúce a vzniknuté\nv poskytovaní pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrade ďalších nákladov spojených so štúdiom.\nŽalovaná skončila pracovný pomer výpoveďou bez uvedenia dôvodu, nemožno preto z tohto listinného\ndôkazu (a žalovaná to ani netvrdí) definovať dôvody uvedené v bode 6 Dohody o zvýšení kvalifikácie\nčíslo 01/2019.\n11.4 Hoci žalovaná zdôrazňuje, že mala byť v zmysle §58 Zákonníka práce dočasne pridelená na výkon\npráce pre inú osobu ako žalobcu, krajský súd má za to, že bez existencie osobitnej dohody v zmysle\n§58 Zákonníka práce o dočasnom pridelení nárok na mzdu od žalobcu ako zamestnávateľa za výkon\npráce pre inú osobu ako žalobcu ani neprichádza do úvahy. Žalovaná svojím podpisom na Dohode\no zvýšení kvalifikácie potvrdila vedomosť o obsahu tejto zmluvy; dohoda o dočasnom pridelení uzavretá\nnebola. V zmluvách o spolupráci pri vykonaní odbornej zdravotníckej praxe medzi žalobcom a NÚDCH\na žalovanou je explicitne uvedené, že žalovaná za účelom získania odbornej praxe - školiace aktivity v\nzmysle vzorového špecializačného študijného programu pod vedením školiteľa uskutoční v termíne od\n15.03.2021 do 14.05.2021, pričom pri výkone odbornej zdravotníckej praxe bude rešpektovať pokyny\nzamestnancov NDCHÚ a počas tejto doby bude poverený školiteľ prideľovať účastníkovi odbornej\nzdravotníckej praxe pracovné úlohy organizovať, riadiť a kontrolovať jeho prácu a dávať mu na tento\núčel záväzné pokyny a po ukončení odbornej zdravotníckej praxe túto vyhodnotí a jej absolvovanie\npotvrdí v špecializačnom indexe účastníkovi odbornej zdravotníckej praxe. Výkonom závislej práce, za\nktorú zamestnancovi prináleží mzda, je osobný výkon zamestnanca (žalovanej) pre zamestnávateľa\n(žalobcu) a podľa jeho pokynov. Z uvedeného je zrejmé, že absolvovanie odbornej praxe žalovanou za\núčelom získania jej kvalifikácie nemožno v žiadnom prípade považovať za výkon jej práce pre žalobcu\nako zamestnávateľa a ani za výkon práce pre ďalšie zdravotnícke zariadenia (Národný ústav detských\nchorôb, Bratislava; Martinské bioptické centrum, s.r.o., Martin; Fakultná nemocnica s poliklinikou F.\nD. Roosevelta Banská Bystrica), kde vykonávala žalovaná odbornú prax pod dohľadom školiteľov za\núčelom získania kvalifikácie.\n11.5 Krajský súd súhlasí s odvolateľkou, že právny poriadok Slovenskej republiky (v porovnaní\ns právnou úpravou Českej republiky) výslovne neuvádza, že špecializačné štúdium sa vykonáva v rámci\nvýkonu povolania, resp. v pracovnoprávnom vzťahu, ale nemožno v tomto smere uzavrieť, že táto\nskutočnosť vyplýva z výkladu zákona č. 578/2004 Z.z. a Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. Obsahom\nšpecializačného štúdia s poukazom na ustanovenia §69a Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. je\npodieľanie sa na plnení povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti je možné realizovať len ako výkon zdravotníckeho povolania. V Zmluve o zabezpečení\nšpecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov je uvedené, že pre žalovanú bolo zabezpečené\nšpecializačné štúdium v akreditovanom špecializačnom študijnom programe, určenom pre zdravotnícke\npovolanie lekár a je realizované podľa právoplatného rozhodnutia ministerstva zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky o vydaní osvedčenia o akreditácii špecializačného študijného programu. Na rozdiel od\nžalovanej krajský súd zastáva názor, že to, že žalovaná je zamestnankyňou žalobcu, nijako nevylučuje jej\nmožnosť vzdelávať sa, a to aj v iných zdravotníckych zariadeniach za účelom získania alebo rozšírenia\nšpecializácie, so súhlasom tohto zamestnávateľa. Vytvorenie podmienok na takéto štúdium ale nie je\nprávom zamestnanca a závisí od dohody zamestnávateľa a zamestnanca. Dohoda je odrazom konsenzu\noboch zúčastnených strán, ktoré svojím podpisom vyjadrujú súhlas s jej obsahom. Žalovaná mala\n\nzáujem o zvýšenie kvalifikácie v špecializačnom odbore, žalobca jej to umožnil; žalovaná dohodou\nakceptovala podmienky zamestnávateľa, ktoré porušila, keď skončila pracovný pomer výpoveďou pred\nuplynutím dohodnutej doby.\n11.6 Krajský súd súhlasí s odvolateľkou, že zdravotnícke povolanie možno vykonávať len spôsobmi\ntaxatívne vymenovanými v §3 ods. 4 Zákonníka práce. Pokiaľ žalovaná vykonávala špecializačné\nštúdium v NÚDCH alebo v inom zdravotníckom zariadení, túto činnosť vykonávala v pracovnoprávnom\nvzťahu so žalobcom, ktorý jej takéto štúdium – na jej žiadosť - umožnil na základe Dohody\no zvýšení kvalifikácie u viacerých poskytovateľov odbornej zdravotníckej praxe; na tento účel\nuzatvoril zamestnávateľ (žalobca), zamestnankyňa (žalovaná) a školiaca organizácia (v zmluvách\ndefinovaná ako prijímajúca organizácia) Zmluvy o zabezpečení špecializačného štúdia zdravotníckych\npracovníkov, ktorými sa školiace organizácie zaviazali zabezpečiť školiace aktivity v zmysle vzorového\nšpecializačného študijného programu, ktorým je (v danom prípade) odborná zdravotnícka prax u lekára\nšpecialistu v odbore pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa pod vedením povereného\nzamestnanca - školiteľa na pracoviskách Detská klinika lekárskej fakulty Univerzity Komenského a\nNárodného ústavu detských chorôb, ako aj s ďalšími školiacimi zariadeniami (Martinské bioptické\ncentrum, s.r.o. a Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica). Žalovaná\ns Detskou klinikou lekárskej fakulty Univerzity Komenského, NÚDCH, Martinským bioptickým centrom,\ns.r.o. a s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica nemala uzatvorenú\npracovnú zmluvu, čo v konaní sporné nebolo.\n11.7 Pokiaľ sa týka výšky uplatnenej náhrady mzdy, žalovaná poukázala na Dohodu o zvyšovaní\nkvalifikácie bod 4. prvá až tretia odrážka, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, podľa ktorých bola\ncelková suma náhrady mzdy, ktorú žalovaná mala uhradiť žalobcovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u\nneho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby, dohodnutá vo výške 18.500,63 Eur (súčet odrážky\n1 až 3); žalobca vyčíslil náhradu mzdy za pracovné voľno žalovanej za účelom účasti na vyučovaní,\nna prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce vo výške\n21.809,57 Eur. Súd prvej inštancie sa osobitne výškou nároku nezaoberal, pretože žalovaná jeho výšku\nnespochybnila.\n11.7.1 Krajský súd má za to, že okresný súd rozhodol správne aj ohľadom výšky nároku, a hoci\nvykonal v tomto smere dostatočné potrebné dokazovanie, jeho zhodnotenie nenašlo adekvátnu odozvu\nv písomnom vyhotovení rozhodnutia, pričom mohlo byť odpoveďou na odvolacie námietky žalovanej.\nZ obsahu spisu totiž vyplýva, že na základe Dohody o zvýšení kvalifikácie č. 01/2019 zo dňa\n28.02.2019, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou počas trvania pracovného pomeru, žalobca ako\nzamestnávateľ umožnil žalovanej ako zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní na účely zvýšenia\njej kvalifikácie špecializačným štúdiom v danom špecializovanom odbore, vykonávanom na škole\nUniverzita Komenského v Bratislave, Špitálska 24, 813 72 Bratislava 1, ktoré malo prebiehať v čase od\n01.03.2019 do vykonania riadnej záverečnej skúšky v súlade so študijným programom vzdelávacieho\npracoviska (bod 3. Dohody); žalobca sa zaviazal umožniť žalobkyni zvýšenie kvalifikácie poskytnutím\npracovného voľna s náhradou mzdy a úhradou ďalších nákladov, spojených so štúdiom (školné,\nubytovanie, cestovné, ostatné poplatky súvisiace so štúdiom)(bod 4. Dohody); predpokladaná celková\nsuma nákladov na zvýšenie kvalifikácie bola vyčíslená na sumu 22.550,63 Eur, a to konkrétne pracovné\nvoľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca na účasť na vyučovaní v rozsahu\n180 dní 17.077,50 Eur, pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca na\nprípravu a vykonanie záverečnej skúšky v rozsahu 5 dní 474,38 Eur, pracovné voľno s náhradou mzdy v\nsume priemerného zárobku zamestnanca na vypracovanie a obhajobu bakalárskej práce v rozsahu 10\ndní 948,75 Eur, úhrada ďalších nákladov spojených so štúdiom, a to poplatkov súvisiacich so štúdiom\nškolné za celé obdobie 900,- Eur, cestovných nákladov (ubytovanie, cestovné) 2.600,- Eur, ostatných\npoplatkov súvisiacich so štúdiom 550,- Eur. Žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u\nžalobcu po dobu 4 rokov alebo mu nahradiť náklady so štúdiom, a to aj vtedy, ak by skončila pracovný\npomer u žalobcu pred ukončením štúdia; zároveň sa žalovaná zaviazala, že ak svoj záväzok splní sčasti,\nzamestnávateľovi nahradí pomernú časť nákladov na zvýšenie kvalifikácie (bod 5. Dohody).\n11.7.2 Z listinných dokladov v spise je teda zistiteľné, že skutočná výška nákladov spojených so\nzvýšením kvalifikácie žalovanej predstavovala sumu 21.809,57 Eur, z toho náhrada mzdy za pracovné\nvoľno žalovanej na účasť na vyučovaní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a na vypracovanie\na obhajobu bakalárskej práce predstavovala 21.809,57 Eur, ďalšie náklady spojené so štúdiom - školné\npredstavovali sumu 1.250,- Eur a cestovné a ubytovanie predstavovali sumu 1.833,72 Eur. Skutočné\nnáklady spojené so štúdiom spolu predstavovali sumu 21.809,57 Eur, z čoho alikvotná časť nákladov\nspojených so zvýšením kvalifikácie, ktorú si uplatnil žalobca žalobou voči žalovanej, predstavuje sumu\n16.265,89 Eur.\n\n12. Krajský súd záverom akcentuje, že mzda v zmysle Zákonníka práce prináleží zamestnancovi len\nza prácu, ktorú vykoná pre zamestnávateľa; žalovaná bola zamestnancom žalobcu a počas odbornej\npraxe pre žalobcu nevykonávala závislú prácu. Žalovaná poukazuje na to, že mala byť v zmysle §58\nZákonníka práce dočasne pridelená na výkon práce pre inú osobu ako žalobcu; odvolací súd opakuje,\nže absolvovanie odbornej praxe žalovanou za účelom získania jej kvalifikácie nemožno považovať za\nvýkon jej práce pre žalobcu ako zamestnávateľa, preto žalovanej nepatrí mzda, ale náhrada mzdy tak,\nako to správne uviedol okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.\n12.1 Argument žalovanej v odvolaní, že pracovné voľno podľa dohody o zvýšení kvalifikácie, čerpané\nza účelom účasti na vyučovaní alebo prípravu a vykonanie skúšky alebo prípravu a vykonanie\nšpecializačnej skúšky, či vypracovanie a obhajobu záverečnej práce a že tieto formy pracovného voľna\nboli v kvalifikačnej dohode dojednané, avšak nič z toho nebolo žalovanej žalobcom poskytnuté, a teda\nnečerpala takéto pracovné voľno, zostáva v rovine jej tvrdení, ktoré boli vyvrátené listinnými dokladmi.\n13. Okresný súd v prejednávanej veci vo svojom rozsudku dal podľa názoru krajského súdu dal odpoveď\nna zásadné otázky, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu, ktorým žalobe o zaplatenie náhrady nákladov,\nvynaložených na zvyšovanie kvalifikácie žalovanej aj s príslušným úrokom z omeškania vyhovel.\n13.1 Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu, nevidiac dôvody na jeho zmenu (§388 C.s.p.)\nalebo zrušenie (§389 C.s.p.) v plnom rozsahu v zmysle §387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil, a to aj vo výroku\no trovách konania, ktorý osobitne odvolaním nebol napadnutý, ale bol krajským súdom preskúmavaný\nako výrok súvisiaci/závislý (§379 písm. a/ C.s.p.).\n14. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §262 ods.\n1 C.s.p., za použitia §396 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške trov konania pred odvolacím súdom rozhodne\nsúdny úradník okresného súdu podľa §262 ods. 2 C.s.p.\n15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n(§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\n\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis.\n(§ 127 ods. 1 C.s.p.).\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).\nStrany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so\nžiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo\nzmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej\npomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cpr/4/2024", "guid": "bf061a8e-0d03-4c90-b5d7-1d809f6cf135:27373337-4bc5-4f1a-9232-a21fda094d5e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c5f4379a-53fb-460f-a171-17d421d468d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.495.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 495/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.495.2024.1"}, {"guid": "ussr:f45a2f15-dca8-48bd-8586-5e0c832cffd4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 411/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 411/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f45a2f15-dca8-48bd-8586-5e0c832cffd4"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}, {"guid": "6ea7db1b-bf70-409e-bd21-6446628f3953:d4d351dc-c5f8-49c7-a474-d371e61412b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6719203886.1", "spisova_znacka": "6Cdo/68/2021", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/68/2021 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6719203886.1"}, {"guid": "087a2006-e2fb-4f71-b5be-774d77279850:6c5780af-a3a1-42da-a8f2-cc9ef115a51c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1114200035.1", "spisova_znacka": "7Cdo/104/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/104/2018 z 12. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1114200035.1"}, {"guid": "084396a1-1c5e-4a42-84da-5ac483eff0c3:d728e0cf-8404-4ec9-b251-83f9fe0b9e33", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1118212667.1", "spisova_znacka": "14Co/22/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/22/2025 z 3. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1118212667.1"}, {"guid": "f07448ec-9c52-40e1-9eb8-3ab7572a5cc0:8f807eb8-3f00-4125-9b52-3cea5396758c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8718203166.1", "spisova_znacka": "22CoPr/1/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoPr/1/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8718203166.1"}, {"guid": "1e15faa8-2723-4200-8a4d-9e56c83838a6:8877972c-3890-40a2-9e9e-3d556954c01e", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:4124208245.6", "spisova_znacka": "9Cpr/4/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 9Cpr/4/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:4124208245.6"}, {"guid": "adc37fdc-d1e2-43b1-8010-1f7709b9c10b:47158e7a-1c94-4b0e-9a1b-37c4df235e84", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cpr/17/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 7Cpr/17/2018 z 5. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2018-10-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/adc37fdc-d1e2-43b1-8010-1f7709b9c10b:47158e7a-1c94-4b0e-9a1b-37c4df235e84"}], "citovane_v": []}