Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 17Co/136/2025 6723204902 24. 06. 2026 JUDr. Ama Odalošová ECLI:SK:KSBB:2026:6723204902.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne: A. A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., E. F. XXXX/X, zastúpenej právnym zástupcom Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r. o., IČO: 50 570 897, so sídlom v Banskej Bystrici, Horné záhrady č. 2, v mene ktorého koná JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., proti žalovanému: G. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H., F. XXX, zastúpený JUDr. Michalom Holčíkom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 27, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 16C/104/2023 – 105 zo dňa 28. januára 2025, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
100 % do troch
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. „Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Detva, katastrálny odbor, pre k. ú. D., a to pozemky parc. č. KNC XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 822 m2 parc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 3 784 m2 parc. č. KNC XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 2 914 m2 parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 2 757 m2 parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 8 250 m2 parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 4 359 m2 parc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 496 m2 parc. č. KNE XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 1 456 m2. II. Súd zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. D. v y p o r i a d a v a tak, že pozemky parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 2 757 m2 parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 8 250 m2 parc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 496 m2 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne v celosti a pozemky parc. č. H. XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 822 m2 parc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 3 784 m2 parc. č. KNC XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 2 914 m2 parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 4 359 m2
parc. č. KNE XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 1 456 m2 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 916,- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 92,80 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania žalovaného.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového vlastníctva k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam - pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. D.. V žalobe uviedla, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. KNC X XXXX (trvalý trávny porast) o výmere 822 m2, parc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 3 784 m2, parc. č. H. XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 2 914 m2, parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 2 757 m2, parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 8 250 m2, parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 4 359 m2, parc. č. H. XXXXX (orná pôda) o výmere 496 m2 a parc. č. H. XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 1 456 m2 u každého so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 k celku. Medzi stranami nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Spoločné pozemky nie je možné vyporiadať reálnou deľbou, preto do úvahy prichádza ich prikázanie jednému zo spoluvlastníkov do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. Vzhľadom na prístup k pozemkom, ich tvar, celkovú plochu a účelné využitie navrhla žalobkyňa prikázanie pozemkov parc. č. H. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX a parc. č. KNE XXXXX do jej výlučného vlastníctva (spolu vo výmere 13 831 m2) a pozemkov parc. č. H. XXXXX/X I. XXXXX/X do výlučného vlastníctva žalovaného (spolu vo výmere 11 007 m2). Rozdiel medzi výmerami pozemkov predstavuje 1 412 m2, ktoré nadobudne žalobkyňa oproti žalovanému, preto navrhla vyplatenie žalovaného sumou 1 412,- € pri hodnote 1,- € za každý m2 pozemku. 3. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Nesúhlasil s navrhovaným spôsobom vyporiadania, navrhol, aby súd rozhodol o vyporiadaní presne naopak, ako navrhla žalobkyňa. 4. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § 136 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pokiaľ ide o splnenie podmienok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Ani jedna zo strán nenavrhla rozdelenie jednotlivých pozemkov aj vzhľadom na zákonný zákaz drobenia pozemkov (§ 23 zák. č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov). Medzi stranami nebol spor ohľadne hodnoty sporných pozemkov pre účely vyporiadania, t. j. 1,- € za m2, preto okresný súd pri posudzovaní z tejto sumy vychádzal (§ 186 ods. 2 CSP). 6. Po vykonaní dokazovania sa okresný súd priklonil k návrhu žalovaného (okrem pozemku parc. č. H. XXXXX), a to ťažiskovo z týchto dôvodov: a. historická väzba žalovaného na sporné pozemky, ktoré mu súd prikázal do výlučného vlastníctva, pretože tieto pozemky užíval žalovaný a jeho právni predchodcovia dlhú dobu od roku 1956 (na rozdiel od žalobkyne, ktorá ich nadobudla zámennou zmluvou až v roku 2018), (b) súd prihliadol na skutočnosť, že nadobudnutím pozemkov parc. č. H. XXXXX a parc. č. KNC XXXXX sa žalovanému vytvorí súvislý pás pozemkov, nakoľko žalovaný vlastní podiel na pozemku parc. č. H. XXXXX, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom parc. č. H. XXXXX (súčasne pozemok parc. č. KNC XXXXX žalovaný oral, sial na ňom a pestoval tu zemiaky), b. naopak pozemok parc. č. KNC XXXXX, ktorý súd prikázal žalobkyni, bezprostredne susedí s pozemkom parc. č. H. XXXXX/X, na ktorom žalobkyňa vlastní podiel, c. súčasne pozemok parc. č. KNC XXXXX súd prikázal žalovanému, pretože tento bezprostredne susedí s pozemkom žalovaného parc. č. KNC XXXXX, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, d. súd teda zohľadnil účelné využívanie pozemkov stranami po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (t.j. vytváranie súvislých logických celkov s ostatnými pozemkami strán, ktoré vlastnia v okolí sporných pozemkov) a e. pozemky parc. č. H. XXXXX a KNC XXXXX/X územne prakticky nadväzujú na pozemok parc. č. H. XXXXX, pričom podľa výsledkov dokazovania žalovaný tieto pozemky približne do roku 2022 obrábal a pásol na nich dobytok, čo potvrdila aj svedkyňa.
f. pozemky parc.č. H. XXXXX/X I. XXXXX/X, ktoré súd prikázal žalobkyni územne zas prakticky nadväzujú na pozemok parc. č. H. XXXXX, ktorých je žalobkyňa spoluvlastníčkou. g. pozemky parc.č. H. XXXXX/X I. XXXXX/X, ktoré súd prikázal žalobkyni územne zas prakticky nadväzujú na pozemok parc. č. H. XXXXX, ktorých je žalobkyňa spoluvlastníčkou. 7. Obidve strany počas konania deklarovali záujem o hospodárenie na sporných pozemkoch (žalovaný osobne a žalobkyňa prostredníctvom svojho syna), preto tento argument nemohol byť sám o sebe podkladom pre rozhodnutie súdu. V tomto smere však súd zohľadnil skutočnosť, že o hospodárenie na spoločných pozemkoch prejavil záujem priamo žalovaný ako súčasný podielový spoluvlastník, pričom žalovaná nemá záujem sama na pozemkoch hospodáriť a plánuje ich po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva previesť na syna. Podľa súdu pokiaľ o hospodárenie na pozemkoch prejaví záujem jeden zo spoluvlastníkov má prednosť pri prikázaní veci v rámci vyporiadania pred príbuzným ďalšieho spoluvlastníka. 8. Na základe uvedeného okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k sporným pozemkom na LV č. XXXX pre k.ú. D. a vykonal jeho vyporiadanie prikázaním jednotlivých pozemkov do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného, t.j. pozemky parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 2 757 m2, parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 8 250 m2 a parc. č. H. XXXXX (orná pôda) o výmere 496 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v celosti a pozemky parc. č. H. XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 822 m2, parc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 3 784 m2, parc. č. H. XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 2 914 m2, parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 4 359 m2 a parc. č. H. XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 1 456 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti. Žalovaný v dôsledku vyporiadania nadobudol väčšiu výmeru pozemkov, preto mu súd uložil povinnosť na úplné vyporiadanie zaplatiť žalobkyni sumu 916,- € (1,- € za každý m2 pozemkov naviac oproti žalobkyni, pretože ohľadne hodnoty pozemkov nebol medzi stranami spor), t.j. pri celkovej výmere spoločných pozemkov 24 838 m2 polovica (vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov strán predstavuje 12 419 m2, pričom žalovaný nadobudol vyporiadaním pozemky o výmere 13 335 m2 (rozdiel 13 335 m2 mínus 12 419 m2 predstavuje 916 m2 x 1,- €). 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP a pomerne úspešnejšiemu žalovanému z hľadiska výsledku konania priznal pomernú náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 92,80 % (žalovaný žiadal o prikázanie konkrétnych pozemkov o celkovej výmere 13 831 m2, a súd mu prikázal ním požadované pozemky o celkovej výmere 13 335 m2, t. j. 96,40 %, a z požadovanej výmery 496 m2 prikázal žalovanej, t. j. 3,60 %. Okresný súd uviedol, že nevzal za základ pre určenie úspechu strán v spore celkovú výmeru sporných pozemkov (24 838 m2), pretože by to skreslilo výsledok konania z hľadiska konkrétnych požadovaných pozemkov jednotlivými stranami sporu. Okresný súd uviedol, že charakter konania ako iudicium duplex nebránil rozhodnúť v spore podľa výsledku konania, pretože strany sporu jasne formulovali svoje návrhy a podľa rozhodnutia súdu vo veci samej je zrejmé, ktorému návrhu súd v konečnom dôsledku vyhovel. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podala odvolanie žalobkyňa, uviedla, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, súd nesprávne právne posúdil vec, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, navrhla rozsudok zmeniť tak, že súd rozhodne o vyporiadaní v zmysle jej návrhu v žalobe, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší. 10.1.0 Namietala v odvolaní výpoveď svedkyne I. D. a z nej zistený skutkový stav a to: „Predtým tam chovali hovädzí dobytok, ešte pred dvoma rokmi sa tam spásalo, chceli by tam dobytok chovať aj v budúcnosti. Na pozemkoch parc. č. XXXXX I. XXXXX sa pestoval ovos a na pozemku parc. č. XXXXX/ X alebo XXXXX zemiaky a obilie do roku 2018“. Uvedené podľa odvolateľky nevyplynulo z výpovede svedkyne, táto nevedela na mape ukázať, kde sa skutočne choval dobytok alebo pestovalo obilie, okresný súd len dotvoril výpoveď svedkyne. 10.1.1 Odvolateľka namietala, že okresný súd posudzoval polohu jednotlivých spoločných pozemkov a celkovú situáciu jednostranne a výlučne v prospech žalovaného. Možno z toho dedukovať, že súdu nebola situácia celkom jasná, a teda mal požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia, prípadne vykonať ohliadku pozemkov.
10.1.2 Nie je správne skutkové zistenie okresného súdu, že pozemky užíval žalovaný a jeho právni predchodcovia dlhú dobu od roku 1956, a teda súd nesprávne prihliadol pri rozhodnutí na historickú väzbu žalovaného na sporné pozemky, ktoré mu prikázal do výlučného vlastníctva. Žalovaný v skutočnosti získal dotknuté pozemky v roku 2004 na základe kúpnej zmluvy od pána J. B., ktorý je v príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou. Žalobkyňa v konaní namietala tvrdenia žalovaného o užívaní nehnuteľností jeho právnymi predchodcami. 10.1.3 Odvolateľka tiež v odvolaní namietala zohľadnenie záujmu žalovaného o hospodárení na spoločných pozemkoch. Žalovaný uviedol, že má dohodu s treťou osobou o kosení na sporných pozemkoch a uviedol, že nehnuteľnosť (súp. č. XXXX) rekonštruje dcéra žalovaného. Súd uviedol, že žalobkyňa nemá záujem na pozemkoch hospodáriť a plánuje ich po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva previesť na syna. V skutočnosti však žalobkyňa ako aj žalovaný udávajú rovnaký spôsob starostlivosti o sporné pozemky, okresný súd bezdôvodne preferuje starostlivosť o pozemky tvrdenú žalovaným, a to aj napriek tomu, že sa o ne nedokáže starať osobne a ani s pomocou rodinných príslušníkov, ale plánuje tieto pozemky prenechať do starostlivosti tretích osôb. Okresný súd bezdôvodne opomenul a spochybnil spôsob starostlivosti žalobkyne o sporné pozemky, ktorá by sa o ne starala osobne s pomocou syna, vyštudovaného záhradného a krajinného inžiniera. Nie je v silách žalobkyne, ale ani žalovaného, samostatne a bez pomoci obhospodarovať pozemky, pretože obe strany sú už v dôchodkovom veku. 10.1.4 V odvolaní odvolateľka tvrdila, že pokiaľ by súd požiadal strany o doplnenie skutkových tvrdení, prípadne by vykonal ohliadku, nutne by musel dospieť k zisteniu, že spoločné pozemky majú diametrálne odlišnú bonitu, pričom súd ich vysporiadal bez toho, aby na túto skutočnosť vôbec prihliadol. 10.1.5 Odvolateľka v odvolaní tvrdila, že k parcelám KNC XXXXX, KNC XXXXX a KNC XXXXX má oveľa lepší prístup žalobkyňa - cca 1 kilometer od chaty (súp. č. XXXX K.). K ostatným parcelám je komplikovaný prístup cez vrch G., trasou dlhou cca 5 kilometrov. K parcelám KNC XXXXX/X, KNC XXXXX/X má žalovaný rovnaký prístup. K parcelám KNC XXXXX a KNC XXXXX má žalovaný komplikovaný prístup vez vrch G.. 10.1.6 V odvolaní odvolateľka tiež tvrdila, že keby žalovaný dostal do výlučného vlastníctva parcely KNC XXXXX/X a KNC XXXXX/X a žalobkyňa KNC XXXXX, KNC XXXXX, KNC XXXXX, KNC XXXXX, KNC XXXXX/X, KNC XXXXX/X je rozdiel 380 m2 v prospech žalovaného. Pri tomto vyporiadaní v zmysle žalobného návrhu je dodržaná bonita, svahovitosť pozemkov, orientácia voči svetovým stranám, prístup k pozemkom a priestorová súvislosť s pozemkami vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného. Odvolateľka zároveň popísala skutočný stav pozemkov, ktorý si mal podľa odvolateľky okresný súd zistiť postupom podľa § 150 ods. 2 CSP. 10.1.7 Žalobkyňa v odvolaní namietala aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania, poukázala na charakter daného konania a jeho povahu (iudicium duplex), kedy platí, že v takomto type konania nie je možné určiť procesného víťaza ani porazeného, a nie je možné sankcionovať ani jednu zo strán sporu za neúspech tým, že jej bude uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Podstatou osobitnej povahy konania je skutočnosť, že účastníci tohto konania nemôžu so svojimi návrhmi priamo určovať jeho výsledok. Súd nie je viazaný iba návrhmi, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy. 10.2.0 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalovaný uviedol, že sú u neho dané lepšie podmienky na obhospodárenie pozemkov, ktoré žiadal prikázať do svojho vlastníctva, pričom tieto pozemky samotný žalovaný aj s členmi svojej rodiny, ale aj pomocou tretích osôb dlhodobo obhospodaroval, na druhej strane žalobkyňa priznala, že žiadny z pozemkov, ku ktorým sa domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, nikdy neobhospodarovala, k predmetným spoločným pozemkom sa nevedela vyjadriť a odkazovala na syna, ktorý mal v pláne sa o ne starať po ich vyporiadaní. Starostlivosť žalovaného o pozemky potvrdila aj svedkyňa I. D.. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na posudzovanie polohy jednotlivých spoločných pozemkov a celkovú situáciu poukazujúc na odlišnú bonitu a mala za to, že súd mal doplniť skutkové tvrdenia, prípadne vykonať ohliadku, poukázal na to, že žalovaná v konaní vôbec nepoukazovala na rozdielnu
bonitu, orientáciu voči svetovým stranám, svahovitosť a pod. pozemkov, prvýkrát tieto skutočnosti tvrdí až odvolaní. 10.2.1 K námietke žalobkyne, že nebol dôvod, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania, poukázal na to, že v spore nebolo rozhodnuté v súlade so žalobou, z čoho možno vyvodiť záver, že náhrada trov konania mala byť priznaná žalovanému. Nie je žiadny dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikovalo ustanovenie § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá strana znáša svoje trovy (ÚS SR sp. zn. III. ÚS 138/2022). 10.3.0 Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na dôvodoch odvolania. Poukázala na to, že skutočnosť, že by žalovaný mal lepšie podmienky na obhospodarovanie nehnuteľností, alebo že ich obhospodaroval spolu s členmi svojej rodiny, neboli v konaní preukázané, a to ani výpoveďou svedkyne I. D., žalovaný o tom nepredložil dôkaz. Žalobkyňa uviedla, že predložila fotosnímku, z ktorej vyplýva, že o pozemky nie je postarané, čo vôbec súd nebral do úvahy. Poukázala na to, že žalovaný konštatuje, že pri starostlivosti o pozemky je nevyhnutná pomoc aj iných osôb. Žalobkyňa aj z tohto dôvodu poukázala na osobu svojho syna, ktorý má byť práve pri obhospodarovaní pozemkov žalobkyni nápomocný, aby prostredníctvom neho ich obhospodarovala. Samozrejme, že je si vedomá toho, že jej syn je jediným právnym nástupcom, ktorý následne v prípade dedenia získa predmetné pozemky do svojho výlučného vlastníctva. Obe strany teda uvádzajú rovnaký spôsob starostlivosti o sporné pozemky, avšak súd bezdôvodne preferuje starostlivosť o pozemky tvrdenú žalovaným, a to napriek tomu, že sa nedokáže starať osobne a ani s pomocou rodinných príslušníkov, ale plánuje tieto pozemky prenechať do starostlivosti tretích osôb. 10.4.0 Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkyne poukázal na to, že v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti užívali už jeho právni predchodcovia a žalovaný v ich užívaní pokračoval aj po tom, ako ich v roku 2004 nadobudol, a to až do momentu, kedy sa žalobkyňa začala domáhať zrušenia a vyporiadania nehnuteľností, čo potvrdila aj svedkyňa I. D., keď uviedla, že v súčasnosti sa nikto nestará o tie pozemky, nakoľko sa začal spor. Naproti tomu žalobkyňa v konaní netvrdila, že by dané nehnuteľnosti ona, odkedy ich nadobudla v roku 2018, alebo jej právni predchodcovia užívali. Tvrdenie žalobkyne, že sa žalovaný o pozemky nedokáže postarať je nedôvodné. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 12. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Odvolanie žalobkyne nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 15. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobkyňou voči žalovanému na zrušenie a vysporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam – pozemkom. 16. Odvolateľka v odvolaní namietala, že súd nesprávne rozhodol, keď vysporiadal spoluvlastníctvo žalobcov v rozpore s tým, ako navrhovala. 17. Odvolací súd udáva, že ustanovenie § 142 ods. 1 OZ upravuje, že ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
18. V zásade platí, že súd na návrh spoluvlastníka musí zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Ak zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať. Pri rozhodnutí o spôsobe vyporiadania je súd viazaný zákonom uvedeným poradím, a to: - rozdelenie veci, - prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, - nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. 19. V danom prípade súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý nebol rozporovaný ani stranami sporu, že nie je možné a účelné reálne rozdeliť predmetné nehnuteľnosti (pozemky). 20. Následne súd prvej inštancie pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Predpokladom tohto spôsobu vyporiadania je skutočnosť, že spoluvlastník sa chce stať vlastníkom veci, čo v tomto prípade spĺňali tak žalobkyňa, aj žalovaný. 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Pri rozhodovaní o vyporiadaní spoluvlastníctva je treba predovšetkým zobrať do úvahy, že v ust. § 142 ods. 1 OZ ide o právnu úpravu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva súdu, aby síce prihliadol na skutočnosti uvedené v ustanovení, avšak hypotéza právnej normy prenecháva súdu, aby v konečnom dôsledku sám vymedzil jej hypotézu a v rozhodnutí zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré súd súhrnne považuje za rozhodné pre vyporiadanie. V prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva je potrebné vziať do úvahy hľadiská uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať úrovňami účasti spoluvlastníkov a účelným využitím veci, jeho rozhodnutie môže vyjsť aj z iných skutočností (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/ 941/2012). 22. Právna norma, v ktorej je obsiahnuté hľadisko účelného využitia veci patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia (právneho posúdenia zisteného skutkového stavu) v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností (NS SR 5Cdo/8/2008). Keby bolo možné pre tento prípad stanoviť podrobnejšie pravidlá, urobil by tak zákon, ten však, vedomý si zložitosti možných situácií, ponecháva riešenie na úvahe súdu v rámci posudzovania účelného využívania veci. Tak možno vedľa veľkosti podielov zohľadniť celý rad skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. 23. Odvolací súd považuje úvahu súdu prvej inštancie pri posudzovaní hľadiska prikázania veci do výlučného vlastníctva konkrétnych pozemkov žalobkyni a žalovaného ako odôvodnenú. 24. Odvolateľka, namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, mala za to, že súd prvej inštancie vychádzal len z katastrálnych máp predložených stranami sporu, v odvolaní poukazovala na orientáciu pozemkov, ako aj na ich bonitu, namietala, že ak súdu nebola jasná celková situácia, mal vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení alebo vykonať ohliadku, a nutne by musel potom okresný dospieť k zisteniu, že pozemky v spoluvlastníctve majú diametrálne odlišnú bonitu, pričom súd ich vyporiadal bez toho, aby na túto skutočnosť vôbec prihliadol. Odvolateľka namietala, že pokiaľ by súd rozhodoval so skutočnou znalosťou celkovej situácie a umiestnenia pozemkov, potom by musel dospieť k objektivizovaným skutkovým zisteniam, ktoré by nefavorizovali výlučne žalovaného. 25. Odvolací súd pokiaľ ide o túto námietku poukazuje na to, že dané konanie je sporovým konaním ovládaným dispozičnou zásadou a zásadou kontradiktórnosti, v rámci ktorého sú to predovšetkým strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a navrhovať dôkazy. Súd môže postupom podľa § 150 ods. 2 CSP strany vyzvať na doplnenie tvrdení, avšak ide o procesný nástroj fakultatívny, nie o povinnosť súdu nahrádzať procesnú aktivitu strán. Okresný súd zistil skutkový stav procesným postupom podľa Civilného sporového poriadku, správne aplikoval ust. § 150, § 151 CSP, podľa ktorých strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Okresný súd na zistenie rozhodnutého skutkového stavu vykonal dokazovanie v
rozsahu navrhovanom stranami sporu. Žalobkyňa v odvolaní ani nenamieta, že by nejaký konkrétny navrhnutý dôkaz okresný súd nevykonal, namieta však, že súd ich mal vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení. Odvolací súd z obsahu priebehu konania zistil, že odvolateľka v konaní navrhla vyporiadať nehnuteľnosti tak, že parc. č. H. XXXXX/X I. XXXXX/X budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, ostatné parcely do jej výlučného vlastníctva. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 15. februára 2024 uviedla že pri svojom návrhu prihliadla na bonitu, ako aj svahovitosť terénu, rovnako toto uviedla aj vo svojom vyjadrení zo dňa 06.06.2024. Sama žalovaná tvrdila hodnota všetkých pozemkov za m2 1,- €, uvedené tvrdenia žalobkyne žalovaný nepoprel, a preto v prvoinštančnom konaní neboli sporné, vzhľadom na uvedené námietka žalobkyne, že súd mal vyzvať strany sporu na doplnenie skutkových tvrdení, nie je dôvodná - neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 CSP. Aplikáciu ust. § 150 ods. 2 CSP umožňuje súdu korigovať situácie, keď strana sporu nesplní povinnosť substancovane tvrdiť, ktorej nesplnenie by inak malo príliš drakonický následok. Oprávnenie súdu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení je potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednávacej zásady, pričom, vzhľadom na tvrdenia samotnej žalobkyne, v konaní takáto potreba nevyvstala, nedošlo teda k porušeniu práv žalobkyne na spravodlivý proces. Pokiaľ žalobkyňa považovala ohliadku za nevyhnutný dôkaz, mala tento dôkazný návrh uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie včas, rovnako tak, keď mala za to, že je rozdielna bonita a podstatná orientácia pozemkov na svetové strany, mala tieto tvrdenia uviesť v prvoinštančnom konaní. Uvedené tvrdenia uviedla ako „novotu“ až v odvolaní, pričom neboli splnené podmienky na ich uplatnenie v odvolacom konaní podľa § 366 CSP a odvolateľka v odvolaní ani netvrdila existenciu splnenia podmienok ustanovenia § 366 CSP. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že po vykonaní dokazovania strany sporu nevzniesli námietky proti rozsahu vykonaného dokazovania ani nenavrhovali jeho doplnenie. V takejto procesnej situácii nemožno dodatočne v odvolaní úspešne namietať, že súd prvej inštancie mal vykonať ďalšie dôkazy, ktoré strana včas nenavrhla, pokiaľ nejde o výnimočné okolnosti relevantné z pohľadu prípustnosti novôt. 26. Žalobkyňa v odvolaní podrobne rozvádzala kvalitatívne rozdiely parciel (bonita, svahovitosť, orientácia, porasty, prístupové pomery), prístup a z toho vyvodzovala, že vyporiadanie je nespravodlivé. 27. Odvolací súd udáva, že uvedené tvrdenia v takejto konkretizovanej podobe neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, hoci žalobkyňa ich mohla uplatniť už v prvoinštančnom konaní, keďže ide o okolnosti, ktoré boli žalobkyni známe alebo objektívne zistiteľné pri náležitej starostlivosti. Žalobkyňa v prvoinštančnom konaní tvrdila, že pri svojom návrhu prihliadla na bonitu, ako aj svahovitosť terénu, tvrdila hodnota všetkých pozemkov za m2 1,- €. Žalobkyňa nepreukázala, že by ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdenia uvedené v bode 26. Ide teda o nové prostriedky procesného útoku, ku ktorým odvolací súd podľa § 366 CSP neprihliadol; rovnaký záver sa týka s nimi spätého návrhu na ohliadku. 28. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne I. D. a nesprávne z nej zistil skutkový stav, a to taký, ktorý z výpovede nevyplýva, odvolací súd sa touto námietkou nestotožnil. Odvolací súd sa oboznámil so zápisnicou z pojednávania a zároveň si vypočul zvukový záznam z výsluchu svedkyne. Z týchto podkladov vyplýva, že svedkyňa síce nevedela uviesť presné parcelné čísla jednotlivých pozemkov, na ktorých sa vykonávali konkrétne poľnohospodárske práce, avšak v rámci mapového podkladu vedela približne identifikovať plochy, ku ktorým sa jej výpoveď viazala. Zároveň je zrejmé, že súd prvej inštancie z jej výpovede nevyvodzoval izolované závery bez väzby na ďalšie zistenia, ale hodnotil svedeckú výpoveď v súvislostiach s mapovými väzbami parciel, so súvislosťou pozemkov a ostatnými vykonanými dôkazmi. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie si výpoveď svedkyne „nedotvoril“, naopak pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach voľného hodnotenia dôkazov a objektívne dospel k skutkovým zisteniam, ktoré v odôvodnení uviedol. Skutočnosť, že svedkyňa nepracovala s predmetnými parcelnými číslami, sama osebe neznamená nepoužiteľnosť výpovede, pokiaľ jej lokalizácia bola v kontexte mapového podkladu dostatočná, a pokiaľ okresný súd hodnotil dôkaz v súvislostiach. 29. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal z výpovede svedkyne ohľadne užívania nehnuteľností žalovaným do začatia konania, zodpovedá to vykonanému dokazovaniu. 30. V konaní je tiež nesporné, že žalobkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti v roku 2018 zámennou zmluvou a nikdy tieto pozemky žiadnym spôsobom neužívala.
31. Odvolaciu námietku žalobkyne, že nie je správne skutkové zistenie okresného súdu, že pozemky užíval žalovaný a jeho právni predchodcovia dlhú dobu od roku 1956, a teda súd nesprávne prihliadol pri rozhodnutí na historickú väzbu žalovaného na sporné pozemky, ktoré mu prikázal do výlučného vlastníctva, považoval odvolací súd za dôvodnú. Odvolací súd udáva, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 15. februára 2024 namietala a nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o tom, že by on alebo jeho predkovia sa starali o parcely. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 10.4. (a) odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že pri rozhodnutí (okrem iného) vychádzal z historickej väzby žalovaného na sporné pozemky, ktoré mu prikázal do výlučného vlastníctva, pretože tieto pozemky užíval žalovaný a jeho právny predchodcovia dlhú dobu od roku 1956, z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, pre nedostatok dôvodov ako k takémuto skutkovému záveru dospel. Odvolací súd udáva, že takáto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. 32. Odvolací súd po posúdení všetkých odvolacích dôvodov žalovanej, vzhľadom na zistený skutkový stav a jeho právnym posúdením, t.j. posúdením, či po preskúmaní rozhodnutia odvolacím súdom zistený skutkový stav treba právne posúdiť tak, že boli splnené podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, tak ako rozhodol súd prvej inštancie vo výroku svojho rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd preskúmaním veci a jej posúdením podľa právnej úpravy zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a po zohľadnení aj nesprávneho skutkového zistenia súdom prvej inštancie, že historická väzba žalovaného k sporným pozemkom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 10.4 písm. a) odôvodnenia rozhodnutia v konaní nebola (nesporne) zistená, nakoľko ju žalobkyňa namietala vo svojom vyjadrení z 15. februára 2024 a nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o tom, že by žalovaný alebo jeho predkovia sa starali od roku 1956 o parcely, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie kritérií na základe zisteného skutkového stavu pre rozhodnutie komu bude vec po vyporiadaní prikázaná do vlastníctva je otázkou právnou. 33. Súd prvej inštancie správne prihliadol na účelnosť využitia nehnuteľnosti, a to vzhľadom na polohu vo vzťahu k pozemkom už vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve strán sporu tak, že mal správne za to, že účelné využitie pozemkov bude vtedy, keď tieto vytvoria súvislé logické celky s ostatnými pozemkami strán, ktoré vlastnia v okolí sporných pozemkov, čo je viditeľné aj z mapy tak, že pozemky XXXXX, XXXXX susedia s pozemkom žalovaného, ktorý má v spoluvlastníctve vo výške 1/2 s ďalšou osobou, a tiež že pozemky XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX budú tvoriť, alebo resp. budú nadväzovať na pozemok žalovaného XXXXX, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. A pokiaľ ide o žalobkyňu, v obdobnej línii súvislých pozemkov sa nachádzajú pozemky XXXXX/X a XXXXX/X, keď žalobkyňa má spoluvlastníctve so synom pozemok XXXXX/X a XXXXX/X, rovnako tak pozemok XXXXX susedí s pozemkom žalobkyne, ktorý má v spoluvlastníctve so synom, každý po jednej polovici (XXXXX/X). 34. Vzhľadom na zistený skutkový stav potom súd prvej inštancie vecne správne rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní pozemkov do výlučného vlastníctva strán sporu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Vzhľadom na účelnosť využitia „scelených“ pozemkov (scelených s pozemkami vo vlastníctve/spoluvlastníctve tej ktorej strany sporu, t.j. vytvorenie ucelených útvarov) a užívanie nehnuteľností (do začatia konania) zistené skutkové tvrdenia odôvodňujú záver súdu prvej inštancie o účelnom využití nehnuteľností stranami sporu a už toto odôvodňuje vyporiadanie nehnuteľností tak ako rozhodol súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia. Vo vzťahu k historickej väzbe žalovaný nepreukázal užívanie pozemkov jeho právnymi predchodcami od roku 1956, ale preukázal užívanie a obhospodarovanie vzhľadom na výpoveď svedkyne I. D. do začatia konania. V konaní tiež bolo nesporne zistené, že žalobkyňa od nadobudnutia vlastníctva predmetných nehnuteľností ich neužívala. 35. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v sume 916,- €, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ju žalobkyni. Súd prvej inštancie vychádzal z nesporných tvrdení samotnej žalobkyne ohľadne hodnoty daných nehnuteľnosti, ktoré tvrdenie nepoprel žalovaný v priebehu konania, a to, že hodnota za každý meter štvorcový nehnuteľnosti je 1,- €. 36. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania, tak že zohľadnil úspech tej ktorej strany v spore, pričom poukázal na to že charakter konania ako iudicium duplex nebráni rozhodnúť v spore podľa
výsledku konania, pretože strany sporu jasne formulovali svoje návrhy a podľa rozhodnutia okresného súdu vo veci samej je zrejmé, ktorému návrhu súd v konečnom dôsledku vyhovel. 37. Odvolateľka v odvolaní proti výroku o nároku na náhradu trov konania len všeobecne poukázala, že ide o konanie iudicium duplex. 38. Odvolací súd udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona podľa, ktorých súd prvej inštancie rozhodol a aj v súlade s rozhodnutím ÚS SR III. 138/2022, z ktorého vyplýva, že i konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitnosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v tomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy sama. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že otázkou rozhodovania o náhrade trov konania nie je to, aký prospech strana na základe rozhodnutia súdu dostane, ale to, ako sa k tomuto prospechu musela pričiniť. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti rozhodnutia. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, poukázala len všeobecne, že ide o vec iudicium duplex. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, a to aj v závislom výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania. 40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435. Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.