{"guid": "b4da1d74-6254-4482-a2c4-a2ab33202c94:39798153-9cfb-4b4a-98b5-609ffbdac449", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6723204902.2", "spisova_znacka": "17Co/136/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/136/2025 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. júna 2026, sp. zn. 17Co/136/2025, ECLI:SK:KSBB:2026:6723204902.2", "identifikacne_cislo": "6723204902", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ama Odalošová", "sudca_id": 448, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ama-odalosova-448", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39798153-9cfb-4b4a-98b5-609ffbdac449", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6723204902.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6723204902.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6723204902.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n17Co/136/2025\n6723204902\n24. 06. 2026\nJUDr. Ama Odalošová\nECLI:SK:KSBB:2026:6723204902.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy\nOdalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne: A. A. B.,\nC. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., E. F. XXXX/X, zastúpenej právnym zástupcom Advokátska\nkancelária JAKUBČO, spol. s r. o., IČO: 50 570 897, so sídlom v Banskej Bystrici, Horné záhrady č. 2,\nv mene ktorého koná JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., proti žalovanému: G. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom v H., F. XXX, zastúpený JUDr. Michalom Holčíkom, advokátom so sídlom vo Zvolene,\nNámestie SNP č. 27, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní\nžalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 16C/104/2023 – 105 zo dňa 28. januára 2025,\ntakto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu\ndní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.\n\n100 % do troch\n\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že:\nI. „Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným\nna LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Detva, katastrálny odbor, pre k. ú. D., a to pozemky\nparc. č. KNC XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 822 m2\nparc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 3 784 m2\nparc. č. KNC XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 2 914 m2\nparc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 2 757 m2\nparc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 8 250 m2\nparc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 4 359 m2\nparc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 496 m2\nparc. č. KNE XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 1 456 m2.\nII. Súd zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na\nLV č. XXXX pre k.ú. D. v y p o r i a d a v a tak, že pozemky\nparc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 2 757 m2\nparc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 8 250 m2\nparc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 496 m2 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne\nv celosti a pozemky\nparc. č. H. XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 822 m2\nparc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 3 784 m2\nparc. č. KNC XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 2 914 m2\nparc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 4 359 m2\n\nparc. č. KNE XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 1 456 m2 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva\nžalovaného v celosti.\nIII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu\n916,- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIV. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 92,80 %, do 3 dní od\nprávoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania žalovaného.“\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia a\nvyporiadania podielového vlastníctva k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam - pozemkom zapísaným\nna LV č. XXXX pre k.ú. D.. V žalobe uviedla, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov\nparc. č. KNC X XXXX (trvalý trávny porast) o výmere 822 m2, parc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere\n3 784 m2, parc. č. H. XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 2 914 m2, parc. č. H. XXXXX/X (trvalý\ntrávny porast) o výmere 2 757 m2, parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 8 250 m2, parc.\nč. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 4 359 m2, parc. č. H. XXXXX (orná pôda) o výmere\n496 m2 a parc. č. H. XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 1 456 m2 u každého so spoluvlastníckym\npodielom o veľkosti 1/2 k celku. Medzi stranami nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva. Spoločné pozemky nie je možné vyporiadať reálnou deľbou, preto do úvahy prichádza\nich prikázanie jednému zo spoluvlastníkov do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. Vzhľadom na\nprístup k pozemkom, ich tvar, celkovú plochu a účelné využitie navrhla žalobkyňa prikázanie pozemkov\nparc. č. H. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX a parc. č. KNE XXXXX do jej výlučného\nvlastníctva (spolu vo výmere 13 831 m2) a pozemkov parc. č. H. XXXXX/X I. XXXXX/X do výlučného\nvlastníctva žalovaného (spolu vo výmere 11 007 m2). Rozdiel medzi výmerami pozemkov predstavuje\n1 412 m2, ktoré nadobudne žalobkyňa oproti žalovanému, preto navrhla vyplatenie žalovaného sumou\n1 412,- € pri hodnote 1,- € za každý m2 pozemku.\n3. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Nesúhlasil s\nnavrhovaným spôsobom vyporiadania, navrhol, aby súd rozhodol o vyporiadaní presne naopak, ako\nnavrhla žalobkyňa.\n4. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § 136 ods.\n1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pokiaľ ide o splnenie podmienok na zrušenie\na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Ani jedna zo strán nenavrhla\nrozdelenie jednotlivých pozemkov aj vzhľadom na zákonný zákaz drobenia pozemkov (§ 23 zák. č.\n180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov). Medzi stranami nebol spor ohľadne hodnoty sporných\npozemkov pre účely vyporiadania, t. j. 1,- € za m2, preto okresný súd pri posudzovaní z tejto sumy\nvychádzal (§ 186 ods. 2 CSP).\n6. Po vykonaní dokazovania sa okresný súd priklonil k návrhu žalovaného (okrem pozemku parc. č. H.\nXXXXX), a to ťažiskovo z týchto dôvodov:\na. historická väzba žalovaného na sporné pozemky, ktoré mu súd prikázal do výlučného vlastníctva,\npretože tieto pozemky užíval žalovaný a jeho právni predchodcovia dlhú dobu od roku 1956 (na rozdiel\nod žalobkyne, ktorá ich nadobudla zámennou zmluvou až v roku 2018), (b) súd prihliadol na skutočnosť,\nže nadobudnutím pozemkov parc. č. H. XXXXX a parc. č. KNC XXXXX sa žalovanému vytvorí súvislý\npás pozemkov, nakoľko žalovaný vlastní podiel na pozemku parc. č. H. XXXXX, ktorý bezprostredne\nsusedí s pozemkom parc. č. H. XXXXX (súčasne pozemok parc. č. KNC XXXXX žalovaný oral, sial na\nňom a pestoval tu zemiaky),\nb. naopak pozemok parc. č. KNC XXXXX, ktorý súd prikázal žalobkyni, bezprostredne susedí s\npozemkom parc. č. H. XXXXX/X, na ktorom žalobkyňa vlastní podiel,\nc. súčasne pozemok parc. č. KNC XXXXX súd prikázal žalovanému, pretože tento bezprostredne susedí\ns pozemkom žalovaného parc. č. KNC XXXXX, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve,\nd. súd teda zohľadnil účelné využívanie pozemkov stranami po zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva (t.j. vytváranie súvislých logických celkov s ostatnými pozemkami strán, ktoré vlastnia\nv okolí sporných pozemkov) a\ne. pozemky parc. č. H. XXXXX a KNC XXXXX/X územne prakticky nadväzujú na pozemok parc. č. H.\nXXXXX, pričom podľa výsledkov dokazovania žalovaný tieto pozemky približne do roku 2022 obrábal a\npásol na nich dobytok, čo potvrdila aj svedkyňa.\n\nf. pozemky parc.č. H. XXXXX/X I. XXXXX/X, ktoré súd prikázal žalobkyni územne zas prakticky\nnadväzujú na pozemok parc. č. H. XXXXX, ktorých je žalobkyňa spoluvlastníčkou.\ng. pozemky parc.č. H. XXXXX/X I. XXXXX/X, ktoré súd prikázal žalobkyni územne zas prakticky\nnadväzujú na pozemok parc. č. H. XXXXX, ktorých je žalobkyňa spoluvlastníčkou.\n7. Obidve strany počas konania deklarovali záujem o hospodárenie na sporných pozemkoch (žalovaný\nosobne a žalobkyňa prostredníctvom svojho syna), preto tento argument nemohol byť sám o sebe\npodkladom pre rozhodnutie súdu. V tomto smere však súd zohľadnil skutočnosť, že o hospodárenie na\nspoločných pozemkoch prejavil záujem priamo žalovaný ako súčasný podielový spoluvlastník, pričom\nžalovaná nemá záujem sama na pozemkoch hospodáriť a plánuje ich po vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva previesť na syna. Podľa súdu pokiaľ o hospodárenie na pozemkoch prejaví záujem\njeden zo spoluvlastníkov má prednosť pri prikázaní veci v rámci vyporiadania pred príbuzným ďalšieho\nspoluvlastníka.\n8. Na základe uvedeného okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k sporným pozemkom na\nLV č. XXXX pre k.ú. D. a vykonal jeho vyporiadanie prikázaním jednotlivých pozemkov do výlučného\nvlastníctva žalobkyne a žalovaného, t.j. pozemky parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 2\n757 m2, parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 8 250 m2 a parc. č. H. XXXXX (orná pôda)\no výmere 496 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v celosti a pozemky parc. č. H. XXXXX\n(trvalý trávny porast) o výmere 822 m2, parc. č. KNC XXXXX (orná pôda) o výmere 3 784 m2, parc. č. H.\nXXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 2 914 m2, parc. č. H. XXXXX/X (trvalý trávny porast) o výmere 4\n359 m2 a parc. č. H. XXXXX (trvalý trávny porast) o výmere 1 456 m2 prikázal do výlučného vlastníctva\nžalovaného v celosti. Žalovaný v dôsledku vyporiadania nadobudol väčšiu výmeru pozemkov, preto mu\nsúd uložil povinnosť na úplné vyporiadanie zaplatiť žalobkyni sumu 916,- € (1,- € za každý m2 pozemkov\nnaviac oproti žalobkyni, pretože ohľadne hodnoty pozemkov nebol medzi stranami spor), t.j. pri celkovej\nvýmere spoločných pozemkov 24 838 m2 polovica (vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov\nstrán predstavuje 12 419 m2, pričom žalovaný nadobudol vyporiadaním pozemky o výmere 13 335 m2\n(rozdiel 13 335 m2 mínus 12 419 m2 predstavuje 916 m2 x 1,- €).\n9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP a pomerne\núspešnejšiemu žalovanému z hľadiska výsledku konania priznal pomernú náhradu trov konania proti\nžalobkyni v rozsahu 92,80 % (žalovaný žiadal o prikázanie konkrétnych pozemkov o celkovej výmere\n13 831 m2, a súd mu prikázal ním požadované pozemky o celkovej výmere 13 335 m2, t. j. 96,40 %,\na z požadovanej výmery 496 m2 prikázal žalovanej, t. j. 3,60 %. Okresný súd uviedol, že nevzal za\nzáklad pre určenie úspechu strán v spore celkovú výmeru sporných pozemkov (24 838 m2), pretože\nby to skreslilo výsledok konania z hľadiska konkrétnych požadovaných pozemkov jednotlivými stranami\nsporu. Okresný súd uviedol, že charakter konania ako iudicium duplex nebránil rozhodnúť v spore podľa\nvýsledku konania, pretože strany sporu jasne formulovali svoje návrhy a podľa rozhodnutia súdu vo veci\nsamej je zrejmé, ktorému návrhu súd v konečnom dôsledku vyhovel.\n10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP\npodala odvolanie žalobkyňa, uviedla, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, súd nesprávne právne\nposúdil vec, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, navrhla\nrozsudok zmeniť tak, že súd rozhodne o vyporiadaní v zmysle jej návrhu v žalobe, alebo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie zruší.\n10.1.0 Namietala v odvolaní výpoveď svedkyne I. D. a z nej zistený skutkový stav a to: „Predtým tam\nchovali hovädzí dobytok, ešte pred dvoma rokmi sa tam spásalo, chceli by tam dobytok chovať aj v\nbudúcnosti. Na pozemkoch parc. č. XXXXX I. XXXXX sa pestoval ovos a na pozemku parc. č. XXXXX/\nX alebo XXXXX zemiaky a obilie do roku 2018“. Uvedené podľa odvolateľky nevyplynulo z výpovede\nsvedkyne, táto nevedela na mape ukázať, kde sa skutočne choval dobytok alebo pestovalo obilie,\nokresný súd len dotvoril výpoveď svedkyne.\n10.1.1 Odvolateľka namietala, že okresný súd posudzoval polohu jednotlivých spoločných pozemkov\na celkovú situáciu jednostranne a výlučne v prospech žalovaného. Možno z toho dedukovať, že súdu\nnebola situácia celkom jasná, a teda mal požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia, prípadne vykonať\nohliadku pozemkov.\n\n10.1.2 Nie je správne skutkové zistenie okresného súdu, že pozemky užíval žalovaný a jeho právni\npredchodcovia dlhú dobu od roku 1956, a teda súd nesprávne prihliadol pri rozhodnutí na historickú\nväzbu žalovaného na sporné pozemky, ktoré mu prikázal do výlučného vlastníctva. Žalovaný v\nskutočnosti získal dotknuté pozemky v roku 2004 na základe kúpnej zmluvy od pána J. B., ktorý je\nv príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou. Žalobkyňa v konaní namietala tvrdenia žalovaného o užívaní\nnehnuteľností jeho právnymi predchodcami.\n10.1.3 Odvolateľka tiež v odvolaní namietala zohľadnenie záujmu žalovaného o hospodárení na\nspoločných pozemkoch. Žalovaný uviedol, že má dohodu s treťou osobou o kosení na sporných\npozemkoch a uviedol, že nehnuteľnosť (súp. č. XXXX) rekonštruje dcéra žalovaného. Súd uviedol,\nže žalobkyňa nemá záujem na pozemkoch hospodáriť a plánuje ich po vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva previesť na syna. V skutočnosti však žalobkyňa ako aj žalovaný udávajú rovnaký\nspôsob starostlivosti o sporné pozemky, okresný súd bezdôvodne preferuje starostlivosť o pozemky\ntvrdenú žalovaným, a to aj napriek tomu, že sa o ne nedokáže starať osobne a ani s pomocou\nrodinných príslušníkov, ale plánuje tieto pozemky prenechať do starostlivosti tretích osôb. Okresný súd\nbezdôvodne opomenul a spochybnil spôsob starostlivosti žalobkyne o sporné pozemky, ktorá by sa o\nne starala osobne s pomocou syna, vyštudovaného záhradného a krajinného inžiniera. Nie je v silách\nžalobkyne, ale ani žalovaného, samostatne a bez pomoci obhospodarovať pozemky, pretože obe strany\nsú už v dôchodkovom veku.\n10.1.4 V odvolaní odvolateľka tvrdila, že pokiaľ by súd požiadal strany o doplnenie skutkových tvrdení,\nprípadne by vykonal ohliadku, nutne by musel dospieť k zisteniu, že spoločné pozemky majú diametrálne\nodlišnú bonitu, pričom súd ich vysporiadal bez toho, aby na túto skutočnosť vôbec prihliadol.\n10.1.5 Odvolateľka v odvolaní tvrdila, že k parcelám KNC XXXXX, KNC XXXXX a KNC XXXXX má\noveľa lepší prístup žalobkyňa - cca 1 kilometer od chaty (súp. č. XXXX K.). K ostatným parcelám\nje komplikovaný prístup cez vrch G., trasou dlhou cca 5 kilometrov. K parcelám KNC XXXXX/X,\nKNC XXXXX/X má žalovaný rovnaký prístup. K parcelám KNC XXXXX a KNC XXXXX má žalovaný\nkomplikovaný prístup vez vrch G..\n10.1.6 V odvolaní odvolateľka tiež tvrdila, že keby žalovaný dostal do výlučného vlastníctva parcely KNC\nXXXXX/X a KNC XXXXX/X a žalobkyňa KNC XXXXX, KNC XXXXX, KNC XXXXX, KNC XXXXX, KNC\nXXXXX/X, KNC XXXXX/X je rozdiel 380 m2 v prospech žalovaného. Pri tomto vyporiadaní v zmysle\nžalobného návrhu je dodržaná bonita, svahovitosť pozemkov, orientácia voči svetovým stranám, prístup\nk pozemkom a priestorová súvislosť s pozemkami vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného. Odvolateľka\nzároveň popísala skutočný stav pozemkov, ktorý si mal podľa odvolateľky okresný súd zistiť postupom\npodľa § 150 ods. 2 CSP.\n10.1.7 Žalobkyňa v odvolaní namietala aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou rozhodol\no náhrade trov konania, poukázala na charakter daného konania a jeho povahu (iudicium duplex),\nkedy platí, že v takomto type konania nie je možné určiť procesného víťaza ani porazeného, a nie je\nmožné sankcionovať ani jednu zo strán sporu za neúspech tým, že jej bude uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Podstatou osobitnej povahy konania je skutočnosť, že účastníci tohto konania nemôžu\nso svojimi návrhmi priamo určovať jeho výsledok. Súd nie je viazaný iba návrhmi, právna norma mu\numožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy.\n10.2.0 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.\nŽalovaný uviedol, že sú u neho dané lepšie podmienky na obhospodárenie pozemkov, ktoré žiadal\nprikázať do svojho vlastníctva, pričom tieto pozemky samotný žalovaný aj s členmi svojej rodiny, ale\naj pomocou tretích osôb dlhodobo obhospodaroval, na druhej strane žalobkyňa priznala, že žiadny z\npozemkov, ku ktorým sa domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, nikdy neobhospodarovala,\nk predmetným spoločným pozemkom sa nevedela vyjadriť a odkazovala na syna, ktorý mal v pláne\nsa o ne starať po ich vyporiadaní. Starostlivosť žalovaného o pozemky potvrdila aj svedkyňa I. D..\nPokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na posudzovanie polohy jednotlivých spoločných pozemkov\na celkovú situáciu poukazujúc na odlišnú bonitu a mala za to, že súd mal doplniť skutkové tvrdenia,\nprípadne vykonať ohliadku, poukázal na to, že žalovaná v konaní vôbec nepoukazovala na rozdielnu\n\nbonitu, orientáciu voči svetovým stranám, svahovitosť a pod. pozemkov, prvýkrát tieto skutočnosti tvrdí\naž odvolaní.\n10.2.1 K námietke žalobkyne, že nebol dôvod, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania,\npoukázal na to, že v spore nebolo rozhodnuté v súlade so žalobou, z čoho možno vyvodiť záver, že\nnáhrada trov konania mala byť priznaná žalovanému. Nie je žiadny dôvod na to, aby sa na toto konanie\nzásadne neaplikovalo ustanovenie § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o\nzrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania\nrôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver\no tom, že v takomto konaní si každá strana znáša svoje trovy (ÚS SR sp. zn. III. ÚS 138/2022).\n10.3.0 Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na dôvodoch odvolania. Poukázala na\nto, že skutočnosť, že by žalovaný mal lepšie podmienky na obhospodarovanie nehnuteľností, alebo\nže ich obhospodaroval spolu s členmi svojej rodiny, neboli v konaní preukázané, a to ani výpoveďou\nsvedkyne I. D., žalovaný o tom nepredložil dôkaz. Žalobkyňa uviedla, že predložila fotosnímku, z ktorej\nvyplýva, že o pozemky nie je postarané, čo vôbec súd nebral do úvahy. Poukázala na to, že žalovaný\nkonštatuje, že pri starostlivosti o pozemky je nevyhnutná pomoc aj iných osôb. Žalobkyňa aj z tohto\ndôvodu poukázala na osobu svojho syna, ktorý má byť práve pri obhospodarovaní pozemkov žalobkyni\nnápomocný, aby prostredníctvom neho ich obhospodarovala. Samozrejme, že je si vedomá toho, že jej\nsyn je jediným právnym nástupcom, ktorý následne v prípade dedenia získa predmetné pozemky do\nsvojho výlučného vlastníctva. Obe strany teda uvádzajú rovnaký spôsob starostlivosti o sporné pozemky,\navšak súd bezdôvodne preferuje starostlivosť o pozemky tvrdenú žalovaným, a to napriek tomu, že sa\nnedokáže starať osobne a ani s pomocou rodinných príslušníkov, ale plánuje tieto pozemky prenechať\ndo starostlivosti tretích osôb.\n10.4.0 Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkyne poukázal na to, že v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti\nužívali už jeho právni predchodcovia a žalovaný v ich užívaní pokračoval aj po tom, ako ich v roku\n2004 nadobudol, a to až do momentu, kedy sa žalobkyňa začala domáhať zrušenia a vyporiadania\nnehnuteľností, čo potvrdila aj svedkyňa I. D., keď uviedla, že v súčasnosti sa nikto nestará o tie pozemky,\nnakoľko sa začal spor. Naproti tomu žalobkyňa v konaní netvrdila, že by dané nehnuteľnosti ona, odkedy\nich nadobudla v roku 2018, alebo jej právni predchodcovia užívali. Tvrdenie žalobkyne, že sa žalovaný\no pozemky nedokáže postarať je nedôvodné.\n11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust.\n§ 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.\n12. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.\n13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n14. Odvolanie žalobkyne nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali vecnú nesprávnosť\nrozhodnutia súdu prvej inštancie.\n15. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobkyňou voči žalovanému na zrušenie a vysporiadanie\nich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam – pozemkom.\n16. Odvolateľka v odvolaní namietala, že súd nesprávne rozhodol, keď vysporiadal spoluvlastníctvo\nžalobcov v rozpore s tým, ako navrhovala.\n17. Odvolací súd udáva, že ustanovenie § 142 ods. 1 OZ upravuje, že ak nedôjde k dohode\nspoluvlastníkov, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.\nPrihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné,\nprikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na\nto, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným\nspoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa\npodielov.\n\n18. V zásade platí, že súd na návrh spoluvlastníka musí zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Ak\nzruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať. Pri rozhodnutí o spôsobe\nvyporiadania je súd viazaný zákonom uvedeným poradím, a to:\n- rozdelenie veci,\n- prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu,\n- nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku.\n19. V danom prípade súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý nebol\nrozporovaný ani stranami sporu, že nie je možné a účelné reálne rozdeliť predmetné nehnuteľnosti\n(pozemky).\n20. Následne súd prvej inštancie pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním\nveci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Predpokladom tohto spôsobu vyporiadania je\nskutočnosť, že spoluvlastník sa chce stať vlastníkom veci, čo v tomto prípade spĺňali tak žalobkyňa, aj\nžalovaný.\n21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne\nrozhodujúca ani výška podielov, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Pri\nrozhodovaní o vyporiadaní spoluvlastníctva je treba predovšetkým zobrať do úvahy, že v ust. § 142\nods. 1 OZ ide o právnu úpravu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva súdu, aby síce\nprihliadol na skutočnosti uvedené v ustanovení, avšak hypotéza právnej normy prenecháva súdu, aby\nv konečnom dôsledku sám vymedzil jej hypotézu a v rozhodnutí zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré súd\nsúhrnne považuje za rozhodné pre vyporiadanie. V prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva je\npotrebné vziať do úvahy hľadiská uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa v rozhodnutí o\nzrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať úrovňami účasti spoluvlastníkov\na účelným využitím veci, jeho rozhodnutie môže vyjsť aj z iných skutočností (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu ČR 22Cdo/ 941/2012).\n22. Právna norma, v ktorej je obsiahnuté hľadisko účelného využitia veci patrí k normám s relatívne\nneurčitou hypotézou, ktorá ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia (právneho posúdenia zisteného\nskutkového stavu) v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého\nvopred neobmedzeného okruhu okolností (NS SR 5Cdo/8/2008). Keby bolo možné pre tento prípad\nstanoviť podrobnejšie pravidlá, urobil by tak zákon, ten však, vedomý si zložitosti možných situácií,\nponecháva riešenie na úvahe súdu v rámci posudzovania účelného využívania veci. Tak možno vedľa\nveľkosti podielov zohľadniť celý rad skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie o tom, ktorému z\núčastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.\n23. Odvolací súd považuje úvahu súdu prvej inštancie pri posudzovaní hľadiska prikázania veci do\nvýlučného vlastníctva konkrétnych pozemkov žalobkyni a žalovaného ako odôvodnenú.\n24. Odvolateľka, namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, mala za to, že súd\nprvej inštancie vychádzal len z katastrálnych máp predložených stranami sporu, v odvolaní poukazovala\nna orientáciu pozemkov, ako aj na ich bonitu, namietala, že ak súdu nebola jasná celková situácia,\nmal vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení alebo vykonať ohliadku, a nutne by musel potom\nokresný dospieť k zisteniu, že pozemky v spoluvlastníctve majú diametrálne odlišnú bonitu, pričom súd\nich vyporiadal bez toho, aby na túto skutočnosť vôbec prihliadol. Odvolateľka namietala, že pokiaľ by\nsúd rozhodoval so skutočnou znalosťou celkovej situácie a umiestnenia pozemkov, potom by musel\ndospieť k objektivizovaným skutkovým zisteniam, ktoré by nefavorizovali výlučne žalovaného.\n25. Odvolací súd pokiaľ ide o túto námietku poukazuje na to, že dané konanie je sporovým konaním\novládaným dispozičnou zásadou a zásadou kontradiktórnosti, v rámci ktorého sú to predovšetkým strany\nsporu, ktoré majú povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a navrhovať dôkazy. Súd môže postupom\npodľa § 150 ods. 2 CSP strany vyzvať na doplnenie tvrdení, avšak ide o procesný nástroj fakultatívny,\nnie o povinnosť súdu nahrádzať procesnú aktivitu strán. Okresný súd zistil skutkový stav procesným\npostupom podľa Civilného sporového poriadku, správne aplikoval ust. § 150, § 151 CSP, podľa ktorých\nstrany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia\ntýkajúce sa sporu. Okresný súd na zistenie rozhodnutého skutkového stavu vykonal dokazovanie v\n\nrozsahu navrhovanom stranami sporu. Žalobkyňa v odvolaní ani nenamieta, že by nejaký konkrétny\nnavrhnutý dôkaz okresný súd nevykonal, namieta však, že súd ich mal vyzvať na doplnenie skutkových\ntvrdení. Odvolací súd z obsahu priebehu konania zistil, že odvolateľka v konaní navrhla vyporiadať\nnehnuteľnosti tak, že parc. č. H. XXXXX/X I. XXXXX/X budú prikázané do výlučného vlastníctva\nžalovaného, ostatné parcely do jej výlučného vlastníctva. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 15.\nfebruára 2024 uviedla že pri svojom návrhu prihliadla na bonitu, ako aj svahovitosť terénu, rovnako toto\nuviedla aj vo svojom vyjadrení zo dňa 06.06.2024. Sama žalovaná tvrdila hodnota všetkých pozemkov\nza m2 1,- €, uvedené tvrdenia žalobkyne žalovaný nepoprel, a preto v prvoinštančnom konaní neboli\nsporné, vzhľadom na uvedené námietka žalobkyne, že súd mal vyzvať strany sporu na doplnenie\nskutkových tvrdení, nie je dôvodná - neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 CSP.\nAplikáciu ust. § 150 ods. 2 CSP umožňuje súdu korigovať situácie, keď strana sporu nesplní povinnosť\nsubstancovane tvrdiť, ktorej nesplnenie by inak malo príliš drakonický následok. Oprávnenie súdu vyzvať\nna doplnenie skutkových tvrdení je potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná\ntvrdosť prejednávacej zásady, pričom, vzhľadom na tvrdenia samotnej žalobkyne, v konaní takáto\npotreba nevyvstala, nedošlo teda k porušeniu práv žalobkyne na spravodlivý proces. Pokiaľ žalobkyňa\npovažovala ohliadku za nevyhnutný dôkaz, mala tento dôkazný návrh uplatniť v konaní pred súdom prvej\ninštancie včas, rovnako tak, keď mala za to, že je rozdielna bonita a podstatná orientácia pozemkov\nna svetové strany, mala tieto tvrdenia uviesť v prvoinštančnom konaní. Uvedené tvrdenia uviedla ako\n„novotu“ až v odvolaní, pričom neboli splnené podmienky na ich uplatnenie v odvolacom konaní podľa §\n366 CSP a odvolateľka v odvolaní ani netvrdila existenciu splnenia podmienok ustanovenia § 366 CSP.\nOdvolací súd zistil z obsahu spisu, že po vykonaní dokazovania strany sporu nevzniesli námietky proti\nrozsahu vykonaného dokazovania ani nenavrhovali jeho doplnenie. V takejto procesnej situácii nemožno\ndodatočne v odvolaní úspešne namietať, že súd prvej inštancie mal vykonať ďalšie dôkazy, ktoré strana\nvčas nenavrhla, pokiaľ nejde o výnimočné okolnosti relevantné z pohľadu prípustnosti novôt.\n26. Žalobkyňa v odvolaní podrobne rozvádzala kvalitatívne rozdiely parciel (bonita, svahovitosť,\norientácia, porasty, prístupové pomery), prístup a z toho vyvodzovala, že vyporiadanie je nespravodlivé.\n27. Odvolací súd udáva, že uvedené tvrdenia v takejto konkretizovanej podobe neboli uplatnené pred\nsúdom prvej inštancie, hoci žalobkyňa ich mohla uplatniť už v prvoinštančnom konaní, keďže ide o\nokolnosti, ktoré boli žalobkyni známe alebo objektívne zistiteľné pri náležitej starostlivosti. Žalobkyňa\nv prvoinštančnom konaní tvrdila, že pri svojom návrhu prihliadla na bonitu, ako aj svahovitosť terénu,\ntvrdila hodnota všetkých pozemkov za m2 1,- €. Žalobkyňa nepreukázala, že by ich bez svojej viny\nnemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdenia uvedené v bode 26. Ide teda o nové\nprostriedky procesného útoku, ku ktorým odvolací súd podľa § 366 CSP neprihliadol; rovnaký záver sa\ntýka s nimi spätého návrhu na ohliadku.\n28. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď\nsvedkyne I. D. a nesprávne z nej zistil skutkový stav, a to taký, ktorý z výpovede nevyplýva, odvolací\nsúd sa touto námietkou nestotožnil. Odvolací súd sa oboznámil so zápisnicou z pojednávania a zároveň\nsi vypočul zvukový záznam z výsluchu svedkyne. Z týchto podkladov vyplýva, že svedkyňa síce\nnevedela uviesť presné parcelné čísla jednotlivých pozemkov, na ktorých sa vykonávali konkrétne\npoľnohospodárske práce, avšak v rámci mapového podkladu vedela približne identifikovať plochy, ku\nktorým sa jej výpoveď viazala. Zároveň je zrejmé, že súd prvej inštancie z jej výpovede nevyvodzoval\nizolované závery bez väzby na ďalšie zistenia, ale hodnotil svedeckú výpoveď v súvislostiach s\nmapovými väzbami parciel, so súvislosťou pozemkov a ostatnými vykonanými dôkazmi. Odvolací súd\npreto uzatvára, že súd prvej inštancie si výpoveď svedkyne „nedotvoril“, naopak pri hodnotení dôkazov\npostupoval v medziach voľného hodnotenia dôkazov a objektívne dospel k skutkovým zisteniam, ktoré\nv odôvodnení uviedol. Skutočnosť, že svedkyňa nepracovala s predmetnými parcelnými číslami, sama\nosebe neznamená nepoužiteľnosť výpovede, pokiaľ jej lokalizácia bola v kontexte mapového podkladu\ndostatočná, a pokiaľ okresný súd hodnotil dôkaz v súvislostiach.\n29. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal z výpovede svedkyne ohľadne užívania nehnuteľností\nžalovaným do začatia konania, zodpovedá to vykonanému dokazovaniu.\n30. V konaní je tiež nesporné, že žalobkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti v roku 2018 zámennou\nzmluvou a nikdy tieto pozemky žiadnym spôsobom neužívala.\n\n31. Odvolaciu námietku žalobkyne, že nie je správne skutkové zistenie okresného súdu, že pozemky\nužíval žalovaný a jeho právni predchodcovia dlhú dobu od roku 1956, a teda súd nesprávne prihliadol\npri rozhodnutí na historickú väzbu žalovaného na sporné pozemky, ktoré mu prikázal do výlučného\nvlastníctva, považoval odvolací súd za dôvodnú. Odvolací súd udáva, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení\nz 15. februára 2024 namietala a nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o tom, že by on alebo jeho\npredkovia sa starali o parcely. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 10.4. (a) odôvodnenia rozhodnutia\nuviedol, že pri rozhodnutí (okrem iného) vychádzal z historickej väzby žalovaného na sporné pozemky,\nktoré mu prikázal do výlučného vlastníctva, pretože tieto pozemky užíval žalovaný a jeho právny\npredchodcovia dlhú dobu od roku 1956, z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, pre nedostatok dôvodov ako\nk takémuto skutkovému záveru dospel. Odvolací súd udáva, že takáto skutočnosť v konaní nebola\npreukázaná.\n32. Odvolací súd po posúdení všetkých odvolacích dôvodov žalovanej, vzhľadom na zistený skutkový\nstav a jeho právnym posúdením, t.j. posúdením, či po preskúmaní rozhodnutia odvolacím súdom\nzistený skutkový stav treba právne posúdiť tak, že boli splnené podmienky na zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva strán sporu, tak ako rozhodol súd prvej inštancie vo výroku svojho\nrozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací\nsúd preskúmaním veci a jej posúdením podľa právnej úpravy zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva a po zohľadnení aj nesprávneho skutkového zistenia súdom prvej inštancie, že\nhistorická väzba žalovaného k sporným pozemkom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 10.4\npísm. a) odôvodnenia rozhodnutia v konaní nebola (nesporne) zistená, nakoľko ju žalobkyňa namietala\nvo svojom vyjadrení z 15. februára 2024 a nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o tom, že by žalovaný\nalebo jeho predkovia sa starali od roku 1956 o parcely, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne. Odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie kritérií na základe zisteného\nskutkového stavu pre rozhodnutie komu bude vec po vyporiadaní prikázaná do vlastníctva je otázkou\nprávnou.\n33. Súd prvej inštancie správne prihliadol na účelnosť využitia nehnuteľnosti, a to vzhľadom na polohu\nvo vzťahu k pozemkom už vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve strán sporu tak, že mal správne za to,\nže účelné využitie pozemkov bude vtedy, keď tieto vytvoria súvislé logické celky s ostatnými pozemkami\nstrán, ktoré vlastnia v okolí sporných pozemkov, čo je viditeľné aj z mapy tak, že pozemky XXXXX,\nXXXXX susedia s pozemkom žalovaného, ktorý má v spoluvlastníctve vo výške 1/2 s ďalšou osobou,\na tiež že pozemky XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX budú tvoriť, alebo resp. budú nadväzovať na pozemok\nžalovaného XXXXX, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. A pokiaľ ide o žalobkyňu, v obdobnej línii\nsúvislých pozemkov sa nachádzajú pozemky XXXXX/X a XXXXX/X, keď žalobkyňa má spoluvlastníctve\nso synom pozemok XXXXX/X a XXXXX/X, rovnako tak pozemok XXXXX susedí s pozemkom žalobkyne,\nktorý má v spoluvlastníctve so synom, každý po jednej polovici (XXXXX/X).\n34. Vzhľadom na zistený skutkový stav potom súd prvej inštancie vecne správne rozhodol o zrušení\npodielového spoluvlastníctva a prikázaní pozemkov do výlučného vlastníctva strán sporu tak, ako je\nto uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Vzhľadom na účelnosť využitia „scelených“ pozemkov\n(scelených s pozemkami vo vlastníctve/spoluvlastníctve tej ktorej strany sporu, t.j. vytvorenie ucelených\nútvarov) a užívanie nehnuteľností (do začatia konania) zistené skutkové tvrdenia odôvodňujú záver\nsúdu prvej inštancie o účelnom využití nehnuteľností stranami sporu a už toto odôvodňuje vyporiadanie\nnehnuteľností tak ako rozhodol súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia. Vo vzťahu k historickej väzbe\nžalovaný nepreukázal užívanie pozemkov jeho právnymi predchodcami od roku 1956, ale preukázal\nužívanie a obhospodarovanie vzhľadom na výpoveď svedkyne I. D. do začatia konania. V konaní\ntiež bolo nesporne zistené, že žalobkyňa od nadobudnutia vlastníctva predmetných nehnuteľností ich\nneužívala.\n35. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nv sume 916,- €, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ju žalobkyni. Súd prvej inštancie vychádzal z\nnesporných tvrdení samotnej žalobkyne ohľadne hodnoty daných nehnuteľnosti, ktoré tvrdenie nepoprel\nžalovaný v priebehu konania, a to, že hodnota za každý meter štvorcový nehnuteľnosti je 1,- €.\n36. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania, tak že zohľadnil úspech tej ktorej strany v spore,\npričom poukázal na to že charakter konania ako iudicium duplex nebráni rozhodnúť v spore podľa\n\nvýsledku konania, pretože strany sporu jasne formulovali svoje návrhy a podľa rozhodnutia okresného\nsúdu vo veci samej je zrejmé, ktorému návrhu súd v konečnom dôsledku vyhovel.\n37. Odvolateľka v odvolaní proti výroku o nároku na náhradu trov konania len všeobecne poukázala,\nže ide o konanie iudicium duplex.\n38. Odvolací súd udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je v súlade\ns príslušnými ustanoveniami zákona podľa, ktorých súd prvej inštancie rozhodol a aj v súlade s\nrozhodnutím ÚS SR III. 138/2022, z ktorého vyplýva, že i konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne\nneaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitnosť tohto konania rôzne podoby, nie je\ndôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v tomto\nkonaní si každá zo strán má znášať svoje trovy sama. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že otázkou\nrozhodovania o náhrade trov konania nie je to, aký prospech strana na základe rozhodnutia súdu\ndostane, ale to, ako sa k tomuto prospechu musela pričiniť. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne\nkonkrétne dôvody nesprávnosti rozhodnutia. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, poukázala len\nvšeobecne, že ide o vec iudicium duplex.\n39. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne\nsprávny, a to aj v závislom výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania.\n40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia §\n255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech\nv plnom rozsahu, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá\nveta CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n\n(§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.\nPodľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo\npodané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,\nd) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným\nv § 431 až 435.\nOdvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci\no predbežné poskytnutie\nprávnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.\no poskytnutí právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/104/2023", "guid": "998d74ec-e008-4006-960a-627aaddbedbe:a67e2a3b-6746-4f83-a139-2fcd1cda03aa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ad3b74b-811e-49e3-9517-e2c1dd0e9689", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 138/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2"}], "citovane_v": []}