Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/40/2025 z 10. 9. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica 17Co/40/2025 6424201528 10. 09. 2025 JUDr. Zita Nagypálová ECLI:SK:KSBB:2025:6424201528.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkýň 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B. a 2/ B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., zastúpené JUDr. Marekom Mikušom, advokátom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 52 299 856, proti žalovaným 1/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. – E., 2/ F. J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. – E., 3/ J. G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX I. – F. I., 4/ G. B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX I. – F. I., 5/ B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., 6/ A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., 7/ L. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/ XX, XXX XX B., 8/ M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., 9/ J. N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX I. – M. G. a 10/ F. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX I. – M. G., zastúpení spoločenstvom vlastníkov bytov I., so sídlom C. D. XXX/XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpených VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 647 903, o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/46/2024-215 zo dňa 27. novembra 2024, ako súdu prvej inštancie, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu žalobkýň zamieta. II. Žalobkyne sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn. 5C/46/2024 z 27. 11. 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) určil, že rozhodnutie prijaté hlasovaním vlastníkov bytov bytového domu so súp. č. XXX postavenom na parcele reg. „C“ s parc. č. XXXX o výmere 210 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, pre k. ú. B., okres Žiar nad Hronom, obec B. (ďalej len „bytový dom“), prijaté na písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa konalo dňa 06. 04. 2024 o otázke: „Súhlasíte s mimoriadnym vkladom na účet Fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške za byty č. 1, 4, 5, 8 - 934,02 EUR za byty č. 2, 3, 6, 7 - 1.065,98 EUR ? Vklad je splatný na účet O. I. najneskôr do 30.4.2024“ (ďalej len „písomné hlasovanie“) je neplatné (I. výrok) a priznal žalobkyniam voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne podanú žalobu odôvodnili tak, že žalobkyňa 1/ a 2/ sú vlastníčky bytu č. 2, resp. č. 7 v bytovom dome. Vlastníci bytov založili spoločenstvo vlastníkov bytov s názvom I., so sídlom C. D. XXX/XX, XXX XX B. (ďalej len „spoločenstvo“), ktorého súčasnou predsedníčkou je vlastníčka bytu č. 5 (žalovaná 6/) A. K.. Aktívnu vecnú legitimáciu odvodzovali od ustanovenia §14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. 12. 2024 (ďalej len „zákon o bytoch“). Písomné hlasovanie sa uskutočnilo dňa 06. 04. 2024. Za prijatie návrhu hlasovalo 6 vlastníkov, proti 2. Zápisnica z hlasovania bola vhodená do schránok žalobkýň dňa 09. 04. 2024 a dňa 06. 04. 2024 bola vyvesená na nástenke v bytovom dome, a to bez príloh, bez hlasovacej listiny alebo hlasovacích lístkov. Podpisy overovateľov písomného hlasovania ako aj predsedníčky spoločenstva boli na zápisnici vyčiarknuté. Zápisnica neobsahuje údaj, ktorý vlastník o otázke ako hlasoval a neobsahuje ani text prijatého rozhodnutia. Oznámenie o písomnom hlasovaní zo dňa 26. 03. 2024 (ďalej len „oznámenie“) neobsahovalo zdôvodnenie, konkretizáciu otázky, spôsob výpočtu ani dôvod potreby mimoriadneho vkladu. Aj na oznámení boli podpisy vlastníkov bytov, ktorí ho zvolali, vyčiarknuté. Žalobkyne preto považovali rozhodnutie prijaté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na písomnom hlasovaní dňa 06. 04. 2024 o vyššie položenej otázke (ďalej len „rozhodnutie“) za neplatné. Žalobkyne doplnili žalobu tvrdením, že zápisnica tiež neobsahuje meno a priezvisko predsedajúceho a zapisovateľa a ich podpisy. Žalobkyne uvádzali v žalobe aj iné, pre rozhodnutie súdu irelevantné skutočnosti. 1.2 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 3 § 14a ods. 2, 4, 5 písm. a) až f), 8 zákona o bytoch. 1.3 Súd prvej inštancie žalobe žalobkýň vyhovel. Z hľadiska predmetu sporu súd prvej inštancie skonštatoval, že ide o spor o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého písomným hlasovaním. V tomto smere súd prvej inštancie skonštatoval, že ide o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, ktorá je podaná podľa ustanovenia (§14a ods. 8) osobitného právneho predpisu (zákona o bytoch), preto sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, keďže vyplýva priamo zo zákona. Súd prvej inštancie skonštatoval dostatok vecnej legitimácie strán sporu a prijal záver, že žalobkyne podali žalobu v prekluzívnej lehote stanovenej zákonom o bytoch (§ 14a ods. 8). 1.4 Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zápisnica z písomného hlasovania bola zverejnená v bytovom dome riadnym spôsobom. Povinnosť doručovať do poštových schránok v zmysle zmluvy sa týka výlučne oznámenia, nie iných písomností (čl. V bod 5 zmluvy), čo je súladné so zákonom (§ 14a ods. 6 zákona o bytoch). Nie je preto podstatné, čo a v akom rozsahu bolo žalobkyniam doručené do poštovej schránky, keďže zápisnica bola zverejnená na nástenke bytového domu spolu s Hlasovacou listinou z písomného hlasovania z 06. 04. 2024 (ďalej len „hlasovacia listina“). Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že na nástenke bytového domu bola táto zápisnica zverejnená aj s hlasovacou listinou, v oboch prípadoch s prečiarknutými podpismi overovateľov a predsedníčky spoločenstva. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že k pochybeniu v súvislosti s obsahom zverejnenej zápisnice z písomného hlasovania, ako aj v súvislosti so zverejnením obsahu hlasovacej listiny ako prílohy zápisnice došlo jednak z dôvodu, že zverejnená zápisnica aj hlasovacia listina majú obsahovať podpisy overovateľov, ale ich neobsahujú, lebo podpisy boli prečiarknuté. Nedostatok badal súd prvej inštancie aj v tom, že zápisnica (originál aj zverejnená) neobsahuje meno, priezvisko a podpis zapisovateľa. Ak zapisovateľom bola predsedníčka spoločenstva, ktorá je na zápisnici uvedená a označená len ako predsedníčka, nie ako zapisovateľka, tak to nepostačuje, keďže zo zápisnice o písomnom hlasovaní musí byť jasne, určite a nepochybne zrejmé, kto bol jej zapisovateľom, čo v danom prípade absentuje. Aj za splnenia uvedených podmienok však musí byť podpis zapisovateľa zrejmý a nie prečiarknutý. Uvedené skutočnosti podľa súdu prvej inštancie predstavujú dôvody pre určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní. Zvyšné výhrady žalobkýň súd prvej inštancie považoval za nedôvodné alebo sa im bližšie nevenoval, keďže ich považoval za irelevantné pre rozhodnutie sporu. Špecificky však k výhradám žalobkýň ohľadne oznámenia uviedol, že písomnému hlasovaniu musí vždy predchádzať oznámenie o písomnom hlasovaní, v ktorom v zmysle § 14a ods. 2 zákona o bytoch musí byť uvedený termín, miesto a otázky písomného hlasovania. Oznámenie tieto náležitosti v danom prípade obsahovalo. Oznámenie nemusí obsahovať odôvodnenie, ako ani špecifikáciu otázky, ako sa domnievali žalobkyne. Zákon ani zmluva nevyžadujú uvedenie vlastníkov bytov, ktorí písomné hlasovanie navrhli. Nie je tak podstatné, či podpisy uvedených vlastníkov v oznámení boli prečiarknuté. Riadne doručenie oznámenia žalobkyne nerozporovali.

1.5 O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu (§ 255 CSP) tak, že žalobkyniam ako úspešnej strane konania priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalovaní v odvolaní podanom proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu za použitia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP vyjadrili nesúhlas s napadnutým rozsudkom a uviedli, že im súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietali tiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, alebo alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadali tiež priznať nárok na náhradu trov konania. 2.1 Z hľadiska porušenia práva na spravodlivý proces žalovaní v odvolaní uviedli, že odôvodnenie napadnutého rozsudku považujú za prekvapivé, nedostatočné, absolútne nepresvedčivé a arbitrárne. Napadnutý rozsudok nespĺňa obsahové náležitosti vyžadované zákonom (§ 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje odpovede na všetky relevantné argumenty, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie merita veci, pričom súd je povinný dbať na to, aby bolo jeho rozhodnutie presvedčivé, v záujme čoho má uviesť dostatočné argumenty tak, aby tieto pochopili nielen strany sporu, ale aj laická verejnosť. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku opomenul uviesť hmotnoprávne ustanovenia, ktoré obsahujú právnu normu umožňujúcu súdu vôbec určiť neplatnosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie citoval len ustanovenia zákona o bytoch, tie však neumožňujú súdu rozhodnúť o neplatnosti rozhodnutia. Ustanovenie §14a ods. 8 zákona o bytoch upravuje len možnosť vlastníka bytu a nebytového priestoru, ako aj vlastníka, ktorý sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, v prekluzívnej lehote obrátiť sa na súd, aby ten vo veci rozhodol. V napadnutom rozsudku mal súd prvej inštancie citovať ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o bytoch a poukázať na relevantné ustanovenia § 34 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Súd prvej inštancie mal uviesť aj ustanovenie § 14a ods. 1 písm. i) zákona o bytoch, ktoré obsahuje hlasovacie kvórum potrebné na prijatie mimoriadneho príspevku do fondu prevádzky údržby a opráv pre vlastníkov bytov. Súd prvej inštancie tak v napadnutom rozsudku nevysvetlil, čoho sa môže prehlasovaný vlastník domáhať, resp. aký hmotnoprávny a procesnoprávny základ má žaloba o neplatnosti rozhodnutia. V tomto smere absolútne nepostačuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol len citáciu ustanovenia § 137 písm. c) CSP, pretože každá určovacia žaloba musí mať aj hmotnoprávny základ. Z celého napadnutého rozsudku potom nie je zrejmé, aké právne normy súd prvej inštancie aplikoval pri posudzovaní neplatnosti rozhodnutia, keďže tie nie sú upravené v citovaných ustanoveniach zákona o bytoch. Ďalej žalovaní uviedli, že napadnutý rozsudok je pomerne strohý, má celkovo len 8 strán a hoci sa kvalita súdneho rozhodnutia nedá „merať“ len podľa jeho rozsahu, je v kontexte nesprávnych právnych záverov neprijateľné, aby súd prvej inštancie priebeh pojednávania, na ktorom boli vypočuté žalobkyne, ako aj viacerí žalovaní, zhrnul do: „Na pojednávaní dňa 30. 10. 2024 strany zotrvali na svojich tvrdeniach.“, hlavne pokiaľ išlo o pojednávanie, na ktorom sa vykonalo dokazovanie, ktoré preukazovalo procesnú obranu žalovaných. Žalovaní zastávajú názor, že dokazovanie vykonané na tomto pojednávaní potvrdzuje nedôvodnosť žaloby, pretože výpovede jednak preukazujú počet vlastníkov, ktorí hlasovali za prijatie rozhodnutia, koľkí proti, pričom pomer zodpovedá výsledkom hlasovania uvedeným v zverejnenej zápisnici z písomného hlasovania a preukazujú tvrdenie, že písomného hlasovania sa žalovaná 5/ zúčastnila osobne. Najmä však preukazujú prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v zmysle ustanovenia § 14b ods. 1 písm. i) zákona o bytoch. 2.2 Žalovaní tiež v podanom odvolaní namietali nedostatky skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Uviedli, že so závermi súdu prvej inštancie sa nemožno stotožniť, pretože sú v jednoznačnom rozpore s platnou právnou úpravou, jej účelom a logikou. Rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov predstavuje rozhodovací proces vymedzenej skupiny osôb, a to spôsobom upraveným zákonom, ktorému predchádza určitý formálny postup upravený v zákone podľa formy hlasovania. Súd prvej inštancie absolútne nerozlišuje medzi rozhodnutiami, ktoré sú sui generis právnymi úkonmi, pretože ide o výsledok kolektívneho procesu kreovania vôle a zápisnicou z písomného hlasovania. Zápisnica je súkromnoprávny dokument, ktorý popisuje a osvedčuje priebeh určitých právne významných skutočností, teda preukazuje právne významné skutočnosti. Ide o dôkaz, ktorý osvedčuje spolu s jej prílohami priebeh a výsledky písomného hlasovania. Zápisnica nie je právnym úkonom. Nemožno určiť jej neplatnosť. Náležitosti zápisnice v zmysle ustanovenia § 14a ods. 5 zákona o bytoch by síce mala obsahovať každá zápisnica, avšak zákonodarca nespája s ich absenciou žiadne právne

následky. Preto aj zápisnica, ktorá neobsahuje niektorú zo zákonom vyžadovaných náležitostí, môže byť považovaná za relevantný dôkaz o priebehu a písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z tohto hľadiska je v prípade absencie niektorých náležitostí zápisnice vyžadovaných zákonom nesprávne hovoriť o neplatnosti zápisnice. Neplatné môžu byť len rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijaté na schôdzi alebo písomnom hlasovaní ako výsledok kolektívneho procesu tvorby vôle, avšak nie z dôvodu chýbajúcej náležitosti zápisnice alebo jej nevyhotovenia vôbec. Aj zo skutočnosti, že zápisnica sa má vyhotoviť a zverejniť spôsobom obvyklým v lehote 7 dní od skončenia písomného hlasovania (§ 14a ods. 6 zákona o bytoch) vyplýva, že proces jej tvorby (spísanie a overenie) nasleduje až po ukončení hlasovania, a teda po tom, čo už je zrejmé, či rozhodnutie bolo alebo nebolo prijaté. Inak povedané, rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže byť platné aj vtedy, ak by sa žiadna zápisnica v zmysle ustanovenia § 14a ods. 5 zákona o bytoch nevyhotovila a nezverejnila v zákonom stanovenej lehote, ak boli splnené všetky zákonné podmienky na prijatie určitého rozhodnutia. V tomto konaní však nebol spor o tom, že by obsah zápisnice z hľadiska výsledku hlasovania nezodpovedal skutočnosti. Žalobkyne založili žalobu v zásade na absencii formálnych náležitostí zápisnice. Čo sa týka záverov súdu prvej inštancie ohľadne absencii vymedzenia a podpisu zapisovateľa, žalovaní uviedli, že z ustanovenia § 14a ods. 4, 5 zákona o bytoch vyplýva, kto je v prípade výkonu správy formou spoločenstva zodpovedný za spísanie zápisnice. Keďže rada sa v zmysle ustanovenia § 7c ods. 6 zákona o bytoch nezriaďuje v domoch, v ktorých je najviac osem bytov a nebytových priestorov (čo je aj prípad bytového domu), tak za vyhotovenie a podpísanie zápisnice je vždy zodpovedný predseda spoločenstvo, ak vlastníci nerozhodnú inak. Vlastníci bytov si inú osobu za zapisovateľa nezvolili. Žalovaná 6/ ako predsedníčka spoločenstva zápisnicu podpísala, jej podpis preto možno považovať aj za podpis zapisovateľa v zmysle ustanovenia § 14a ods. 5 zákona o bytoch, nakoľko išlo o tú istú osobu. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpovedí vykonaných na pojednávaní dňa 30. 10. 2024, súd ich však v súvislosti s obsahom zápisnice a tvrdenou absenciu podpisu zapisovateľa nevyhodnotil. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o absencii podpisu zapisovateľa. K druhému dôvodu neplatnosti rozhodnutia, a to k prečiarknutiu podpisov overovateľa, žalovaní namietali, že zo strany konajúcich overovateľov podpisov vlastníkov bytov a predsedníčky spoločenstva nedošlo k pochybeniu, nakoľko zákon o bytoch pri správe bytových domov ukladá správcovi i spoločenstvu povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (§ 9 ods. 5 písm. d/ zákona o bytoch). Uvedená povinnosť je síce upravená v súvislosti s realizáciou práva vlastníkov nahliadnuť do dokumentácie týkajúce sa správy domu, avšak povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov aj v iných prípadoch vyplýva či už z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. 04. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „Nariadenie GDPR“), ako aj zo zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Navyše na origináli zápisnice, do ktorej žalobkyne mali možnosť nahliadnuť, keďže je uchovaná v dokumentácii spoločenstva, podpisy overovateľov podpisov ako ani predsedníčky spoločenstva nie sú preškrtnuté. Originál zápisnice bol predložený aj súdu prvej inštancie, ktorý mal konfrontovať a verifikovať obsah zverejnenej zápisnice s originálom zápisnice uchovaným v dokumentácii spoločenstva. V každom prípade, ak by aj v zápisnici absentoval podpis zapisovateľa, predsedu či overovateľov, ani v takom prípade nemožno konštatovať neplatnosť prijatého rozhodnutia, ak bolo prijaté zákonom požadovaným kvórom. Súd prvej inštancie namiesto toho, aby skúmal, či žalobkyňami namietané vady zápisnice sú vôbec spôsobilé privodiť neplatnosť rozhodnutia, resp. či boli splnené zákonné podmienky na prijatie rozhodnutia, zameral sa len na pre meritum nepodstatné skutočnosti. Súd prvej inštancie tak nielenže na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti rozhodnutia. To rezultovalo do vydania vecne nesprávneho rozsudku, ktorým vyhovel žalobe žalobkýň. 3. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne správny a náležite odôvodnený. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalovaných. Žalobkyne zotrvali na všetkých skutočnostiach uvedených na pojednávaní a v ich podaniach. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobkýň nemá povinnosť stranám sporu v rámci odôvodnenia rozhodnutia „vysvetľovať“, resp. ozrejmovať, čoho sa môže prehlasovaný vlastník v zmysle ustanovenia §14a ods. 8 zákona o bytoch domáhať. Hmotnoprávnym základom pre podanie žaloby v tejto právnej veci, ako aj pre rozhodnutie veci súdom prvej inštancie, je ustanovenie „§ 14a ods. 11 ZoVB“, ktoré je v odôvodnení napadnutého rozsudku citované a spomenuté na viacerých miestach. Argumentácia žalovaných podľa názoru žalobkýň úplne bagatelizuje inštitút zápisnice z písomného hlasovania a stavia ju na úroveň akéhosi výlučne formálneho úkonu, ktorej obsah vlastne môže byť za každých okolností v zjavnom a flagrantnom

rozpore so zákonom bez akéhokoľvek právneho následku. S takýmto „výkladom“ inštitútu zápisnice sa žalobkyne nestotožňujú. Výklad žalovaných, že zápisnica nemusí byť vôbec vyhotovená s obsahovými náležitosťami podľa ustanovenia §14a ods. 8 zákona o bytoch, podpísaná zákonom vyžadovanými osobami alebo vôbec zverejnená bez akýchkoľvek právnych následkov, je potrebné odmietnuť. Uvedené tvrdenie žalovaných nemá oporu v zákone o bytoch, ani v inom právnom predpise. Zákon o bytoch jednoznačne uvádza, že zápisnica musí obsahovať meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho, zapisovateľov a overovateľov (§ 14a ods. 5 písm. f/). V tomto smere, ak je niekto na písomnom hlasovaní vo funkcii zapisovateľa, nemôže byť v zápisnici uvedený výlučne ako „predseda spoločenstva“. Takýmto výkladom by bolo možné prakticky kohokoľvek uvedeného len menom a priezviskom, podpísaného na zápisnici, považovať napr. za overovateľa, čo je absurdné. Ak na zápisnici z písomného hlasovania nie je uvedený zapisovateľ, znamená to, že zapisovateľa písomné hlasovanie nemalo, čo predstavuje porušenie zákona o bytoch, ktoré nemožno zhojiť ani jednostranným vyhlásením pr. zást. žalovaných na pojednávaní, že zapisovateľom bola predsedníčka spoločenstva. Zápisnica teda musí mať zákonom vyžadované náležitosti a ak ich nespĺňa, resp. bola zverejnená v rozpore so zákonom, tak nemôže spôsobovať žiadne právne účinky. Zápisnica osvedčuje priebeh hlasovania ako zákonom vyžadovaný a predpokladaný akt, a preto ak je v evidentnom rozpore so zákonom, tak nemôže osvedčovať ani platnosť písomného hlasovania. Tvrdenie žalovaných o tom, že obsah zápisnice zodpovedal skutočnosti nie je na mieste. Zápisnica neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom. Tvrdenia žalovaných sú preto v priamom rozpore s obsahom zápisnice. Pokiaľ sa má zápisnica zverejniť, tak je potrebné ju zverejniť so všetkými obsahovými náležitosťami a prílohami. Zákon o bytoch neupravuje žiadnu výnimku, podľa ktorej môže dôjsť k ľubovoľnej anonymizácie obsahovej časti zápisnice. Argumentáciu žalovaných ohľadne anonymizácie podpisov považujú žalobkyne za absurdnú. Za ešte absurdnejšie považujú žalobkyne tvrdenia žalovaných o možnosti žalobkýň nahliadnuť do dokumentácie spoločenstva. Uvedené žalobkyniam nebolo umožnené, o čom poskytli príslušné skutkové tvrdenia a žalovaní nepreukázali opak. Prijaté rozhodnutie je neurčité, keďže výsledný akt prejavu vôle na tomto hlasovaní je formulovaný len formou otázky bez textu samotného rozhodnutia a výsledkom takéhoto „prejavu vôle“ nemôže byť len odpoveď „za“ alebo „áno“, pretože taký postup je v rozpore s ustanovením § 14a ods. 5 písm. c) zákona o bytoch. O otázke sa na písomnom hlasovaní hlasovalo na základe nepravdivého podkladu, tak aj kolektívna vôľa prejavená pri prijatí rozhodnutia vychádza z nepravdivých skutočností, teda hlasujúci vlastníci bytov evidentne vykonali svoje práva na písomnom hlasovaní v omyle. 4. Žalovaní v odvolacej replike zotrvali na podanom odvolaní, svojich tvrdeniach a argumentoch vyjadrených v prvoinštančnom a odvolacom konaní. Žalovaní vôbec nepovažujú zápisnicu za bezvýznamný dokument, ale jej nedostatky nemajú podľa žalovaných vplyv na platnosť sporného rozhodnutia. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cdo/194/2013 podporuje ich argumentáciu, že zápisnica je len dôkazom a že nemá vplyv na platnosť rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní. Pokiaľ žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu argumentovali, že zo zápisnice nie je zrejmé, kto bol jej zapisovateľom, tak uvedená skutočnosť podľa žalovaných vyplýva priamo zo zákona o bytoch. Popreli tvrdenie žalobkýň, že osoba ktorá je v zápisnice označená výlučne ako „predseda spoločenstva“, nemôže byť zároveň zapisovateľom s argumentom, že uvedené nevyplýva zo zákona o bytoch. Podotkli, že zatiaľ čo ich argumentácia sa opiera o konkrétne zákonné ustanovenia, logické argumenty a prítomnosť svedkov v procese hlasovania, tvrdenia žalobkýň sa neopierajú o žiadne relevantné zákonné ustanovenia ani judikatúru. Námietku žalobkýň vyjadrenú vo vyjadrení k odvolaniu ohľadne neurčitosti rozhodnutia označili za účelovú. Z dikcie ustanovenia § 14a ods. 5 zákona o bytoch vyplýva, že zatiaľ čo pri schôdzi vlastníkov bytov je jednou z náležitostí zápisnice aj uvedenie znenia prijatého rozhodnutia schôdze vlastníkov podľa písm. c) tohto ustanovenia, v prípade písomného hlasovania sú náležitosťou zápisnice otázky písomného hlasovania a jeho výsledky. 5. Žalobkyne v odvolacej duplike zotrvali v plnom rozsahu na obsahu vyjadrenia k odvolaniu a na svojich tvrdeniach a argumentoch uvedených v prvoinštančnom a odvolacom konaní, aj na názore, že podpis zapisovateľa na zápisnici z písomného hlasovania absentuje. Dikcia ustanovenia §14a ods. 5 písm. f) zákona o bytoch obsahuje spojku „a“ a nie spojku „alebo“, takže v podstate zákon neumožňuje, aby predseda spoločenstva bol zároveň „automaticky“ aj zapisovateľom zápisnice, ale jasne ustanovuje, že zápisnica musí obsahovať okrem iného aj meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho a zapisovateľa. Ak by prichádzala do úvahy argumentácia žalovaných, tak predmetné ustanovenie zákona by muselo byť formulované so spojkou „alebo“ medzi osobami predsedajúceho a zapisovateľa. Vo vzťahu k argumentácii žalovaných ohľadne anonymizácie údajov, poukázali žalobkyne na znenie ustanovenia § 9 ods. 5 písm. d) zákona o bytoch, ako aj na článok 4 ods. 1 Nariadenia GDPR a uviedli, že podľa

Nariadenia GDPR je aj meno a priezvisko konkrétnej identifikovateľnej fyzickej osoby osobným údajom. Ak potom žalovaní argumentujú ohľadom prečiarknutia podpisov na zápisnici z písomného hlasovania ochranou osobných údajov, čo je vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov v bytom dome pri zverejnení zápisnice absurdné, mali byť potom v zmysle predmetnej „argumentácie“ začiarknuté všetky osobné údaje, a teda aj mená a priezviská. V prípade zápisnice z písomného hlasovania ochranu osobných údajov upravujú priamo ustanovenia § 14a ods. 5, 6 zákona o bytoch. Zákon ukladá povinnosť zverejniť zápisnicu z hlasovania aj s jej obligatórnymi prílohami, a preto pre spracúvanie týchto osobných údajov sa ani nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Zo zákona nevyplýva, že by sa zápisnica z písomného hlasovania mala akýmkoľvek spôsobom anonymizovať, resp. že by mala byť zverejnená neúplná alebo bez úplných povinných príloh. Žalobkyne uviedli, že dôkazy, ktoré žalovaní predložili v prílohe odvolacej repliky považujú za tzv. novoty v odvolacom konaní, pretože boli predložené oneskorene. Jedná sa o listiny, ktoré dátumovo predchádzajú podaniu žaloby, teda žalovaní si ich vedeli objektívne zabezpečiť už pri vyjadrení k žalobe, prípadne k prvému pojednávaniu. Na uvedené dôkazné prostriedky preto nemožno prihliadať ako na prostriedky procesného útoku, resp. obrany. Navyše nepreukazujú ani rozhodujúce skutočnosti. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/40/2025-286 z 12. 08. 2025 vyzval žalobkyne a žalovaných, aby sa v zmysle ustanovenia § 382 CSP vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 137 písm. d) CSP, § 37 ods. 1, § 39 OZ a § 14b ods. 1 písm. i) zákona o bytoch v tomto spore, keďže ich aplikácia prichádza do úvahy z hľadiska posúdenia prípustnosti a dôvodnosti žaloby, ktoré súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci neaplikoval. 6.1 Žalovaní vo vyjadrení k výzve uviedli, že súhlasia s aplikáciou vyššie uvedených zákonných ustanovení na tento spor. Skonštatovali, že súd prvej inštancie mal aplikovať aj ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o bytoch. Použitie ustanovenia § 137 písm. d) CSP označili za dôvodné. Zotrvali na podanom odvolaní, tvrdeniach a právnych argumentoch uvedených v prvoinštančnom a odvolacom konaní. 6.2 Žalobkyne vo vyjadrení k výzve uviedli, že súhlasia s možnou aplikáciou odvolacích súdom špecifikovaných zákonných ustanovení. Poukázali na možnosť aplikovania ustanovenia § 49a OZ na daný spor z dôvodu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovali o otázke zvýšenia záloh do fondu opráv, údržby a prevádzky bytového domu podľa ich názoru v omyle. Zotrvali na podanom odvolaní, tvrdeniach a právnych argumentoch uvedených v prvoinštančnom konaní a odvolacom konaní. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa § 34 ods. 1 CSP, preskúmal vec v celom rozsahu, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie a napadnutý rozsudok podľa § 388 ods. CSP zmenil, pretože neboli naplnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zrušenie napadnutého rozsudku. 8. V zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu. Procesné predpoklady doplňovať alebo zopakovať dokazovanie zo strany odvolacieho súdu naplnené neboli. 9. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu, preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu viazanosti odvolania a jeho dôvodmi. Nedostatok procesných podmienok skúma odvolací sud ex offo (§ 380 ods. 2 CSP). 10. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal skúmaním procesných podmienok v zmysle ustanovenia § 380 ods. 2 CSP. Po preskúmaní obsahu predloženého spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie prijal nesprávny záver, keď skonštatoval, že v danom spore ide o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Žalobkyne sa žalobou domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na písomnom hlasovaní. Rozhodnutie prijaté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na písomnom hlasovaní je (kolektívnym) sui generis právnym úkonom (§ 34 OZ), pretože zakladá vzájomné práva a/ alebo povinnosti medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, a to bez ohľadu na to, či hlasovali za

alebo proti prijatiu rozhodnutia. Pri určovacej žalobe podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP žalobný petit spravidla znie na určenie toho, či právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo neexistuje (negatívna určovacia žaloba). Žalobkyne sa podanou žalobou nedomáhali určenia existencie či neexistencie práva, ale určenia právnej skutočnosti – neplatnosti právneho úkonu (rozhodnutia). Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, pretože žalobkyňami tvrdený skutkový stav veci v súvise so žalobným návrhom subsumoval pod nesprávne ustanovenie právneho predpisu. Keďže v danom spore ide o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP, tak z hľadiska jej procesnej prípustnosti je potrebné, aby možnosť podať takúto žalobu vyplývala z osobitného právneho predpisu. Predmetná žaloba je procesne prípustná. Procesná prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na písomnom hlasovaní vyplýva priamo z ustanovenia § 14a ods. 8 zákona o bytoch ako osobitného predpisu. 11. Žalovaní namietali porušenie práva na spravodlivý proces. 12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je prekvapivý, nie je nepreskúmateľný ani arbitrárny. Pokiaľ ide o tvrdenú (ne)preskúmateľnosť napadnutého rozsudku, tak odvolací súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, k akým záverom dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania, akými úvahami sa riadil pri posúdení zisteného skutkového stavu a k akým právnym záverom dospel. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má vždy a v plnej miere vyhovovať požiadavkám ustanoveným v § 220 CSP. Pri posudzovaní súdneho rozhodnutia je dôležitým kritériom z hľadiska jeho preskúmateľnosti možnosť strany sporu uplatniť (procesné) práva, ktoré sú jej priznané zákonom. Ďalším kritériom je možnosť odvolacieho súdu preskúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie v prípade uplatnenia riadneho opravného prostriedku oprávnenou osobou. Vzhľadom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ aj súdne rozhodnutie v celom rozsahu nevyhovuje požiadavkám vyžadovaným zákonom (§ 220 CSP), tak nemožno skonštatovať porušenie práva na spravodlivý proces, ak nedostatky odôvodnenia súdneho rozhodnutia nepredstavujú podľa obsahu podaného odvolania prekážku pri uplatnení procesných práv strany sporu. Podľa rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 pre záver o porušení práva na spravodlivý proces nedostatky odôvodnenia súdneho rozhodnutia musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Uvedenému svedčí aj dikcia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého odvolací dôvod (námietku) porušenia práva na spravodlivý proces napĺňa taký (nesprávny) procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým súd strane sporu znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku umožňovalo žalovaným uplatniť riadny opravný prostriedok – odvolanie, ich procesné právo, ako to vyplýva z obsahu podaného odvolania. Žalovaní namietali konkrétne nedostatky právnych a skutkových záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP). Zároveň odvolací súd dospel k záveru o možnosti odvolacieho prieskumu vecnej správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. 12.1 Napadnutý rozsudok nie je podľa názoru odvolacieho súdu ani arbitrárny. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva taká aplikácia a/alebo interpretácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola výslovným popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Arbitrárnosť rozhodnutia nepreukazuje ani zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie pre odlišné právne posúdenie veci odvolacím súdom. Žalovaní namietali aj prekvapivosť napadnutého rozsudku. V podanom odvolaní ale nekonkretizovali, z akého dôvodu považujú napadnutý rozsudok za prekvapivý. Ak sa žalovaní domnievajú, že napadnutý rozsudok je prekvapivý v dôsledku toho, že sa súd prvej inštancie súd nestotožnil s ich právnymi názormi a hodnotením dôkazov, tak odvolací súd zdôrazňuje, že porušením práva na spravodlivý proces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení strán sporu, ako ani odlišný právny názor (hoci nesprávny) súdu prvej inštancie na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu, vrátane ich dôvodov a námietok (porovnaj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 204/2010). Nestotožnenie sa so skutkovými či právnymi závermi produkovanými stranou sporu nezakladá porušenie práva na spravodlivý proces či prekvapivosť súdneho rozhodnutia. Proti konečnému rozhodnutiu je strana sporu za splnenia zákonných podmienok oprávnená podať riadny opravný prostriedok, v ktorom môže skutkové závery a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie namietať a na tieto námietky dá odpoveď odvolací súd (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP). V prípade podania

odvolania nie je konanie právoplatne skončené, odvolacie konanie tvorí s konaním pred súdom prvej inštancie jeden celok. 12.2 Žalovaní v podanom odvolaní taktiež namietali, že napadnutý rozsudok mal byť „lepšie“ odôvodnený v časti týkajúcej sa pojednávania, ktoré sa konalo dňa 27. 11. 2024, pretože súd prvej inštancie opísal „priebeh“ pojednávania len stručne a nedostatočne sa venoval výpovediam žalovaných, ktoré podľa ich názoru preukazujú rozhodujúce skutočnosti. Odvolací súd s argumentáciou žalovaných nesúhlasí. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vyjadreným žalovanými v podanom odvolaní, že kvalitu súdneho rozhodnutia nemožno hodnotiť výlučne podľa jeho rozsahu. Výpovede žalovaných na uvedenom pojednávaní podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazujú žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaných, resp. nevyvracajú ani rozhodujúce skutkové tvrdenia protistrany. V prvom rade je potrebné uviesť, že záver o tom, či rozhodnutie bolo prijaté zákonom požadovaným kvórom v zmysle ustanovenia § 14b ods. 1 písm. i) zákona o bytoch (alebo nie), je právnym záverom, nie záverom skutkovým, pretože ide o subsumovanie zisteného skutkového stavu pod konkrétnu právnu normu. Súd nie je právnym názorom poskytnutým stranou sporu v civilnom sporovom konaní viazaný (iura novit curia). Podkladom pre takýto právny záver súdu je spoľahlivo preukázané skutkové zistenie ohľadne pomeru (počtu) vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí na písomnom hlasovaní hlasovali za prijatie, resp. proti prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. V tomto spore však nebola sporná skutočnosť, že na písomnom hlasovaní hlasovalo za prijatie rozhodnutia 6 vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu (žalovaní) a proti prijatiu rozhodnutia 2 vlastníčky bytov (žalobkyne). Ide o nesporné (zhodné) skutkové tvrdenie, keďže túto skutočnosť tvrdila už žalobkyňa v žalobe a neskôr aj žalovaní v priebehu prvoinštančného konania. Nesporné skutočnosti sa v podmienkach civilného sporového konania nedokazujú. To, či pomer hlasov, na základe ktorého bolo rozhodnutie reálne prijaté vlastníkmi bytov, zodpovedá údajom uvedeným v zápisnici, je výsledkom procesu komparácie vyššie uvedenej nespornej skutočnosti so skutočnosťami zistenými z obsahu zápisnice (listinný dôkaz). Súd prvej inštancie zápisnicu (či už originál alebo zverejnenú) ako dôkaz vykonal. Výpovede žalovaných v tomto smere neboli podstatné. Žalobkyne tvrdili, že žalovaná 5/ sa nemala písomného hlasovania zúčastniť, mala byť na písomnom hlasovaní zastúpená, spochybňovali existenciu splnomocnenia. Žalovaní splnili vysvetľovaciu povinnosť v priebehu prvoinštančného konania a do konania predložili kópiu splnomocnenia ako aj hlasovaciu listinu. Z hlasovacej listiny podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by žalovaná 5/ mala byť na písomnom hlasovaní zastúpená. Navyše žalobkyne podľa názoru odvolacieho súdu ani len netvrdili neplatnosť hlasu žalovanej 5/ z písomného hlasovania, bez ohľadu na to, či sa hlasovania zúčastnila osobne alebo v zastúpení. To, či sa žalovaná 5/ zúčastnila hlasovania osobne alebo bola zastúpená v zmysle produkovaného splnomocnenia je nepodstatné, pretože žalobkyne neprodukovali tvrdenie, ako ani dôkazné prostriedky, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili či už existenciu alebo platnosť podpisu žalovanej 5/ (alebo jej zástupcu) na hlasovacej listine. Nemožno opomenúť skutočnosť, že takéto skutkové tvrdenie žalobkýň by bolo v priamom rozpore s iným ich skutkovým tvrdením produkovaným v žalobe, že za prijatie rozhodnutia hlasovalo 6 vlastníkov a proti 2 (v bytovom dome je 8 bytov – 8 vlastníkov bytov). 12.3 Žalovaní tiež namietajú, že súd prvej inštancie necitoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, resp. vôbec neaplikoval, pri rozhodnutí o podanej žalobe aj ustanovenia § 34 a nasl. OZ a § 3, § 14b ods. 1 písm. i) zákona o bytoch. Odvolací súd má za to, že nejde o porušenie práva na spravodlivý proces, ale o nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd prvej inštancie uvedené ustanovenia právnych predpisov vôbec neaplikoval na zistený skutkový stav. Pomerne jednoznačne pritom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z premisy, že neplatnosť rozhodnutia prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je možné ustáliť výlučne s poukazom na ustanovenie § 14a ods. 8 zákona o bytoch. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neopomenul odôvodniť spôsob a dôvod aplikácie (inak) uplatneného ustanovenia právneho predpisu, ale žalovanými spomínané ustanovenia viacerých právnych predpisov vôbec neaplikoval a v napadnutom rozsudku v dôsledku toho neinterpretoval. 12.4 Napriek uvedenému sa odvolací súd stotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaných v rozsahu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je presvedčivé. Je nevyhnutné, aby súd pri svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení súdneho rozhodnutia dbal na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís súd dospel, boli pre širšiu právnickú a laickú verejnosť prijateľné, racionálne (logické), ale hlavne spravodlivé a presvedčivé. Len v takom prípade súd môže zabezpečiť požiadavku materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zároveň zabezpečená aj spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Vo všeobecnosti nemožno vnímať nedostatok presvedčivosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia výlučne v tom, že sa súd stotožní s právnou argumentáciou jednej zo strán sporu. Tzv. mechanické „prevzatie“ argumentácie jednej

zo strán sporu, resp. zhoda skutkových tvrdení a právnych argumentov strany sporu so skutkovými a právnymi závermi súdu, nevedie k nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku, ak súd svoje skutkové a právne závery náležite odôvodní a vysporiada sa aj s relevantnými skutkovými tvrdeniam a právnymi argumentami protistrany. V danom prípade však nemožno skonštatovať, že by sa súd prvej inštancie vhodným spôsobom vysporiadal v konaní s tvrdeniami a argumentáciou protistrany a pri ustálení rozhodujúcich skutkových a právnych záverov len „slepo“ prevzal tvrdenia a právnu argumentácie žalujúcej strany. Nemenej podstatnou z hľadiska presvedčivosti napadnutého rozsudku, najmä teda v okolnostiach daného sporu, je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie „trpí“ aj skutkovými a právnymi nedostatkami (k tomu bližšie nižšie). Presvedčivosti napadnutého rozsudku „nepridáva“ ani to, že súd prvej inštancie napriek tomu, že má právo, resp. povinnosť, „viesť“ súdne konanie, najmä teda pojednávanie, vykonal na pojednávaní dokazovanie ohľadne skutočností, ktoré neboli rozhodujúce pre merito veci a následne v odôvodnení napadnutého rozsudku len stručne poznamenal, že strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach a že vlastne dokazovanie vykonané na pojednávaní preukazovalo len irelevantné skutočnosti. Uvedené konštatácie a závery súdu prvej inštancie nie sú spôsobilé vyvolať či už dôveru právnickej verejnosti, ako ani laickej, pôsobia zjavne iracionálne a navyše odporujú princípu procesnej ekonómie konania a zásade hospodárnosti konania. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/100/2018 uviedol, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí poukázal na to, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy koreluje povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Jedným z nich je argument, podľa ktorého súd môže odmietnuť vykonať navrhnutý dôkaz, ktorý nemá overiť a/alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Uvedený argument sa podľa názoru odvolacieho súdu vzťahuje aj na skutočnosti, ktoré nie sú rozhodujúce pre meritum veci. 12.5 Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd vzhliadol len čiastočnú dôvodnosť žalovanými uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP (nepresvedčivosť odôvodnenia), avšak konštatuje, že neboli naplnené podmienky pre postup podľa ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP, t. j. na zrušenie a vrátenie veci. K porušeniu procesných práv žalovaných totiž vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedošlo v takom rozsahu (rozmere, intenzite), aby bolo potrebné vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak aj napadnutý rozsudok trpí určitými nedostatkami, čo mohlo spôsobiť jeho nepresvedčivosť, tak tento nedostatok je možné napraviť postupom odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 CSP, ktorý v ďalších bodoch zodpovedá relevantné, rozhodujúce tvrdenia a argumenty oboch strán sporu. Nemožno opomínať to, že „zmenené“ rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu tvoria celok. Taktiež podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. prvoinštančným súdom, môže byť korigovaný konaním na odvolacom súde (viď napr. Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko; Adolf v. Rakúsko; Feldbrugge v. Holandsko; rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 1/2013). 13. Žalovaní tiež namietali nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybou aplikácie práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t. j. náležitý právny predpisov alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. 13.1 Relevantné skutkové zistenia súdu prvej inštancie a skutkový stav veci, z ktorého v súlade s ustanovením § 383 CSP vychádzal aj odvolací súd, je možné zhrnúť nasledovne: V bytovom dome sa nachádza celkovo 8 bytových jednotiek. Žalovaní a žalobkyne sú vlastníci bytov v bytovom dome. Správu bytového domu na základe zmluvy vykonáva spoločenstvo, ktorého súčasnou predsedníčkou je žalovaná 6/ A. K.. Podľa zmluvy sa za obvyklý spôsob zverejňovania dokumentov spoločenstva považuje vyvesenie vo vchode bytového domu. Výnimku predstavuje oznámenie o písomnom hlasovaní, ktoré je potrebné doručovať aj do poštových schránok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Spoločenstvo požiadalo Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) o poskytnutie úveru za účelom údržby a opráv bytových a nebytových priestorov v bytovom domu. ŠFRB žiadosti o poskytnutie podpory vyhovelo, spoločenstvu poskytlo finančné prostriedky na údržbu a opravy bytového domu, avšak nie

žiadanej výške. Sporným bol dôvod, pre ktorý ŠFRB poskytlo spoločenstvu finančné prostriedky na opravu (rekonštrukciu) priestorov v bytovom dome len v poníženom rozsahu. Keďže spoločenstvu neboli poskytnuté finančné prostriedky zo strany ŠFRB v žiadanej výške, bolo potrebné dofinancovať za účelom opravy a údržby bytového domu obnos neposkytnutých finančných prostriedkov. Na podklade oznámenia o písomnom hlasovaní sa dňa 06. 04. 2024 uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, na ktorom sa hlasovalo o mimoriadnom vklade do fondu prevádzky, údržby a opráv. Oznámenie obsahuje termín, miesto a otázky písomného hlasovania, bolo tiež riadne doručené vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Písomného hlasovania sa zúčastnilo 8 vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí hlasovali na písomnom hlasovaní. Na písomnom hlasovaní bolo rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 6 (za prijatie rozhodnutia) ku 2 (proti prijatiu rozhodnutia). Nespornou je skutočnosť, že žalobkyne hlasovali proti prijatiu rozhodnutia, sú preto prehlasovanými vlastníčkami (§ 14a ods. 8 zákona o bytoch), kdežto žalovaní hlasovali za prijatie rozhodnutia. Z písomného hlasovania, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie, bola vyhotovená zápisnica. Prílohou originálu zápisnice je aj hlasovacia listina z písomného hlasovania a splnomocnenie, ktoré udelila žalovaná 5/. Žalovaná 5/ vo vyjadrení k žalobe (čl. 192) uviedla, že sa hlasovania zúčastnila osobne. Zápisnica neobsahuje znenie rozhodnutia, ktoré bolo na písomnom hlasovaní prijaté. Obsahuje však otázku písomného hlasovania a výsledok písomného hlasovania. Hlasovacia listina obsahuje podpisy zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj mená a podpisy overovateľov podpisov vlastníkov bytových a nebytových priestorov v bytovom dome. Kópia zápisnice bola zverejnená bez príloh na nástenke bytového domu dňa 06. 04. 2024. Ďalšie kópie zápisnice bez príloh boli vhodené do poštovej schránky žalobkýň dňa 09. 04. 2024. V konaní nebolo sporným, že zverejnené zápisnice z písomného hlasovania obsahovali prečiarknuté podpisy predsedníčky spoločenstva a overovateľov podpisov vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. V origináli, ako ani na kópii zverejnenej zápisnice, nebola explicitne vymedzená osoba zapisovateľa. V origináli, ako ani na zverejnenej zápisnici, nie je vymedzená osoba predsedajúceho písomného hlasovania. Žalobkyne podali predmetnú žalobu na súd prvej inštancie dňa 05. 05. 2024. 14. Odvolací súd preskúmaním obsahu predloženého spisu a podaní produkovaných stranami sporu v odvolacom konaní prijal záver, že súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru, keď skonštatoval, že v zápisnici nie je explicitne a osobitne vymedzená osoba zapisovateľa. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom a závermi súdu prvej inštancie ohľadne toho, že v okolnostiach daného sporu je potrebné, aby bol zapisovateľ v zápisnici vymedzený a podpísaný osobitne. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že zápisnica z písomného hlasovania nie je právnym úkonom. V tomto smere nemožno uvažovať o tzv. neplatnosti zápisnice v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. OZ. Neurčitosť, ktorú súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zmieňuje, možno vnímať iba v rovine nemožnosti vyabstrahovať z obsahu zápisnice relevantné údaje – t. j. osobu zapisovateľa a jeho podpis. Ustanovenie § 14a ods. 5 písm. f) zákona o bytoch obsahuje výpočet náležitostí zápisnice zo schôdze, resp. písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z dikcie uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že jednou z náležitostí zápisnice (podľa dôvodovej správy k zákonu č. 283/2018 Z. z. náležitosti zápisnice sú vymedzené demonštratívne) je aj meno, priezvisko a podpis zapisovateľa (spisovateľa zápisnice). Zo znenia toho istého ustanovenia však vyplýva, že zápisnicu spíše buď správca, predseda, člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu a nebytového priestoru v dome. V zmysle uvedeného ustanovenia zápisnicu z písomného hlasovania spisuje primárne zvolený zapisovateľ (vlastník bytu a nebytového priestoru), alebo ak takejto osoby niet, tak ju spíše iná z uvedených osôb. Z čl. VII bodu 8 zmluvy o spoločenstve vyplýva, že z písomného hlasovania musí byť vyhotovená zápisnica, ktorú spíše buď predseda alebo zvolený vlastník bytu a/alebo nebytového priestoru v bytovom dome. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 7c ods. 6 zákona o bytoch, na ktoré správne poukázali aj žalovaní, z ktorého vyplýva, že rada bytového domu sa nezriaďuje v bytových domoch, v ktorých je najviac 8 bytov a nebytových priestorov. Zákon o bytoch tak nevylučuje, aby predseda spoločenstva bol zároveň aj zapisovateľom zápisnice z písomného hlasovania. Zákonodarca v uvedenom ustanovení vymedzil osoby, ktoré sú zodpovedné za spísanie zápisnice z písomného hlasovania podľa okolností toho-ktorého prípadu, pričom čl. VII bod 8 zmluvy o spoločenstve nie je v rozpore s ustanovením § 14a ods. 5 zákona o bytoch. Tento článok zmluvy o spoločenstve len primeraným spôsobom prispôsobuje túto právnu normu podmienkam správy daného bytového domu. Z ustanovení zákona o bytoch ani zo zmluvy nevyplýva potreba odlíšenia osoby zapisovateľa od osoby predsedu spoločenstva, ak ide o jednu a tú istú osobu. Osoba spisovateľa zápisnice z písomného hlasovania by s poukazom na okolnosti daného sporu mohla byť „neurčiteľná“ jedine, ak by jedna zo strán sporu tvrdila, že zapisovateľ bol zvolený z vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale o tom

v konaní spor nebol. Žiadna zo strán sporu neprodukovala skutkové tvrdenie, ktoré by viedlo k záveru, že za zapisovateľa zápisnice z písomného hlasovania bol zvolený (iný) konkrétny vlastník. Naopak argumentácia žalobkýň, že písomné hlasovanie zapisovateľa zápisnice nemalo, pretože takáto osoba nie je v zápisnici explicitne vymedzená funkciou, menom, priezviskom a podpisom, hoci zápisnica preukázateľne bola spísaná, vznikla, bola zverejnená, nemá oporu vo formálnej či právnej logike. Pokiaľ by zapisovateľ zápisnice z písomného hlasovania neexistoval, tak by predsa nebolo možné, aby žalobkyne v prvoinštančnom konaní produkovali zverejnenú zápisnicu a žalovaní kópiu originálnej zápisnice. Osoba zapisovateľa v okolnostiach daného prípadu preukázateľne vyplýva z kontextu produkovaných skutkových tvrdení, vykonaného dokazovania (zmluva o spoločenstve) a ustanovenia § 14a ods. 5 zákona o bytoch. Zároveň má odvolací súd za to, že pre „určitosť“ zápisnice nie je v okolnostiach daného sporu nutné, aby osoba, ktorá má povinnosť v zmysle zákona a zmluvy zápisnicu spísať, nutne bola v zápisnici dvojmo vymedzená osobitne ako zapisovateľ a zároveň ako predseda spoločenstva. Odvolací súd zdôrazňuje, že právne normy je potrebné vykladať s poukazom na ich účel, zmysel a podstatu. Nie je žiadúce, ani prípustné, aby právne normy boli vykladané len podľa ich jazykového znenia (gramaticky). Právne normy je tiež nutné vykladať systematicky. Absolútne základnou zásadou systematického výkladu právnych noriem je príkaz vždy pri interpretácii akéhokoľvek zákonného ustanovenia zohľadniť celý právny poriadok, predovšetkým však právny predpis, v ktorom je ustanovenie (právna norma) inkorporované. Ďalší príkaz vyplýva z rímsko-právnej zásady lex superior derogat legi inferiori, resp. že normy nižšej právnej sily nesmú byť v rozpore s normami vyššej právnej sily, preto pokiaľ do úvahy prichádza rôzny výklad konkrétnej právnej normy, tak je vždy potrebné zvoliť taký výklad, ktorý neodporuje norme vyššej právnej sily. V materiálnom právnom štáte je vždy potrebné vykladať právne normy ústavno-konformne, keďže Ústava SR je tzv. „základným zákonom štátu“. Nadväzujúc na uvedené odvolací súd konštatuje, že výklad ustanovenia § 14a ods. 5 písm. f) zákona o bytoch, ku ktorému dospel pri posúdení veci súd prvej inštancie ohľadne potreby jasného, presného a „určitého“ vymedzenia osoby zapisovateľa v zápisnici, považuje odvolací súd za prílišne formalistický. Ústavný súd Slovenskej republiky už opakovane odmietol prílišne formalistický výklad právnych noriem a formalizmus pri posudzovaní úkonov ako neakceptovateľný, pretože odporuje nielen materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu, ale je zároveň aj v absolútnom rozpore s hodnotami obsiahnutými v práve na spravodlivý proces (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 51/2017, sp. zn. III. ÚS 163/2011 a sp. zn. IV. ÚS 192/08). 14.1 Odvolací súd tak na základe uvedeného dospel k záveru, že zapisovateľom zápisnice z písomného hlasovania bola predsedníčka spoločenstva p. A. K. (žalovaná 6/). Vyplýva to z kontextu produkovaných skutkových tvrdení, vykonaného dokazovania a relevantných právnych noriem. Žalovaná 6/ bola na origináli zápisnice uvedená ako predsedníčka spoločenstva a vymedzená identifikačnými údajmi (menom a priezviskom), originál zápisnice podpísala. Odvolací súd ma za to, že skonštatovať nedostatok náležitostí zápisnice z písomného hlasovania len z dôvodu, že predsedníčka spoločenstva, ktorá preukázateľne spísala zápisnicu, hoci v zápisnici nie je výslovne uvedená ako zapisovateľka, by bolo prílišne formalistickým a v dôsledku toho neprijateľným. 15. Odvolací súd ďalej konštatuje, že aj v prípade, ak by v origináli zápisnice absentovalo vymedzenie osoby zapisovateľa a osoba zapisovateľa by nebola „zistiteľná“, tak formálne nedostatky originálu zápisnice nespôsobujú neplatnosť rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odvolací súd primárne poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 283/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníkov bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorým bolo do zákona o bytoch inkorporované ustanovenie § 14a. Z dôvodovej správy vyplýva, že: „Zároveň sa navrhuje zakotviť neplatnosť hlasovania nedodržaním zákonného postupu pri zvolávaní schôdze vlastníkov, resp. vyhlásení písomného hlasovania, ako aj pri samotnom hlasovaní. V tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemá právne účinky.“. Zákonodarca teda mienil sankcionovať absolútnou neplatnosťou rozhodnutia (právne úkony) prijaté na písomnom hlasovaní v prípade nedodržania zákonného postupu pri vyhlásení písomného hlasovania a pri samotnom hlasovaní. Medzi podmienky pre prijatie rozhodnutia na písomnom hlasovaní tak patrí: a) zákonné vyhlásenie písomného hlasovania a b) prijatie rozhodnutia zákonnom požadovaným kvórom za dodržania procesu predpokladaného zákonom. Ako už bolo uvedené, zápisnica z písomného hlasovania nie je právnym úkonom. Zápisnica z písomného hlasovania je listina, v ktorej je zachytený proces a výsledok kreovania vôle vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t. j. proces a výsledok písomného hlasovania. Zápisnica z hľadiska jej účelu má slúžiť predovšetkým na preukázanie skutočností, ktoré zákon vyžaduje, aby v nej boli obsahovo uvedené. Tie zákonodarca vymedzil v ustanovení § 14a ods. 5 zákona o bytoch. Z uhľa pohľadu súdneho

konania zápisnica z písomného hlasovania predstavuje dôkazný prostriedok. Zo zákona o bytoch však nevyplýva povinnosť vyhotoviť zápisnicu v priebehu (do ukončenia) písomného hlasovania. Takáto povinnosť by sa priam priečila účelu a obsahu ustanovenia § 14a ods. 5 písm. e) zákona o bytoch, z ktorého vyplýva, že zápisnica z písomného hlasovania musí (okrem iného) obsahovať výsledky písomného hlasovania o tej-ktorej otázke. Z logiky veci je potom vylúčené, aby vyhotovenie zápisnice aspoň sčasti nenadväzovalo na ukončenie procesu písomného hlasovania, resp. na ukončenie procesu kreovania vôle. Formálne nedostatky zápisnice, ktorej vyhotovenie nadväzuje na ukončenie procesu kreovania vôle, podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobujú neplatnosť rozhodnutia prijatého v rámci inak zákonne vyhláseného a vykonaného písomného hlasovania, pretože proces vzniku zápisnice je zavŕšený vždy až po ukončení písomného hlasovania. Odvolací súd zdôrazňuje, že neplatnosť právneho úkonu nie je možné ustáliť na základe skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku – po jeho platnosti (m. m. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Obdo V 16/2006). 15.1 Nadväzujúc na uvedené odvolací súd konštatuje, že formálne nedostatky zverejnenej kópie zápisnice takisto nespôsobujú neplatnosť sporného rozhodnutia. Proces zverejnenia zápisnice nemá vplyv na platnosť rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon o bytoch a zmluva ukladajú dotknutým osobám povinnosť zverejniť zápisnicu do 7 dní od skončenia písomného hlasovania, t. j. do 7 dní od ukončenia procesu kreovania vôle na písomnom hlasovaní (§ 14a ods. 6 zákona o bytoch). Je tak zrejmé, že zverejnenie zápisnice z písomného hlasovania je proces (skutočnosť), ktorý v okolnostiach každého prípadu nadväzuje až na ukončenie procesu kreovania vôle. Proces zverejnenia kópie zápisnice nie je súčasťou ako vyhlásenia, tak ani samotného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na písomnom hlasovaní. Odvolací súd sa síce stotožňuje s argumentáciou žalobkýň, že zatmavenie podpisov na zverejnenej zápisnici (či už predsedníčky spoločenstva alebo overovateľov podpisov) nie je žiadúce, ani v zmysle relevantných ustanovení zákona o bytoch potrebné, ale to nič nemení na skutočnosti, že takýto nedostatok nespôsobuje neplatnosť rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že prípadné nedodržanie zákonného postupu pri zverejňovaní zápisnice alebo formálne nedostatky (kópie) zverejnenej zápisnice nemajú vplyv na platnosť sporného rozhodnutia. Súd prvej inštancie prijal správny skutkový záver, keď uviedol, že podpisy overovateľov a predsedníčky spoločenstva (zapisovateľky) boli na zverejnenej zápisnici prečiarknuté. Zároveň však dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti prijatého rozhodnutia, pretože predmetný nedostatok podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobuje neplatnosť sporného právneho úkonu. Nemenej dôležitou je skutočnosť, že v origináli zápisnice, ako ani v origináli hlasovacej listiny, podpisy relevantných osôb neboli prečiarknuté, neboli preškrtnuté. Z uvedeného vyplýva, že k preškrtaniu týchto podpisov došlo až v rámci procesu zverejňovania zápisnice z písomného hlasovania, ktorý je absolútne oddelený od procesu kreovania vôle pri vzniku právneho úkonu. Mená a priezviská osôb podpisujúcich zápisnicu boli čitateľné, zápisnica poskytovala presné informácie o tom, kto ju ako overovateľ podpísal a zrejmá bola aj informácia komu patrí tretí podpis (predsedníčke spoločenstva). 15.2 Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zápisnicu z písomného hlasovania nie je potrebné pre dodržanie zákonného postupu zverejniť aj s prezenčnou listinou. Prezenčná listina je inštitút týkajúci sa výlučne schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V podmienkach písomného hlasovania sa nevyžaduje, pretože ju v plnej miere nahrádza hlasovacia listina, z ktorej je zrejmé, ktorí vlastníci bytov a nebytových priestorov boli prítomní na písomnom hlasovaní. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadne toho, že zákon ani zmluva neupravujú povinnosť doručovať kópiu (zverejnenej) zápisnice do poštových schránok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Na druhej strane skutkový záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že zápisnica bola zverejnená obvyklým spôsobom s hlasovacou listinou, nie je správny. Nadväzujúc na to nie je správny ani skutkový záver súdu prvej inštancie, že v zverejnenej hlasovacej listine boli prečiarknuté podpisy overovateľov (bod 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Tieto čiastkové nesprávne skutkové závery boli pre rozhodnutie vo veci bezvýznamné, preto nebolo potrebné opakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Žalobkyne už v podanej žalobe tvrdili, že zápisnica nebola zverejnená so zákonnými prílohami (vôbec). Zákon však podľa názoru odvolacieho súdu explicitne neukladá povinnosť zverejniť zápisnicu z písomného hlasovania s hlasovacou listinou, prípadne splnomocneniami. Zo zákona o bytoch vyplýva, že prílohou originálu zápisnice, nie zverejnenej kópie zápisnice, je aj originál hlasovacej listiny (§ 14a ods. 5) a splnomocnenie, ale zo zákona o bytoch explicitne nevyplýva povinnosť prílohy zápisnice zverejniť súčasne so zápisnicou. Z ustanovenia § 14a ods. 6 zákona o bytoch vyplýva len povinnosť zverejniť samotnú zápisnicu a výsledky písomného hlasovania. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vykladať spôsobom, že zákon vyžaduje zverejnenie zápisnice aj s prílohami, pretože výsledky písomného hlasovania sú

obligatórnou náležitosťou zápisnice z písomného hlasovania (§ 14a ods. 5 písm. f/ zákona o bytoch). Účelom zverejnenia zápisnice z písomného hlasovania v zmysle § 14a ods. 6 zákona o bytoch je umožniť vlastníkom bytov a nebytových priestorov oboznámiť sa s priebehom a výsledkom písomného hlasovania. Zverejnenie zápisnice je tiež kľúčové z hľadiska uplatnenia práv prehlasovaných vlastníkov podľa § 14a ods. 8 zákona o bytoch, pretože od momentu zverejnenia zápisnice obvyklým spôsobom začína prehlasovanému vlastníkovi plynúť prekluzívna lehota na podanie žaloby. Na uvedené účely sa však zverejnenie príloh originálu zápisnice nevyžaduje. Podstatnou je tiež skutočnosť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov majú právo nahliadnuť do dokumentov, ktoré sa týkajú správy bytového domu. Majú právo požiadať o sprístupnenie či už hlasovacej listiny z konkrétneho písomného hlasovania a/ alebo splnomocnenia, čo samo o sebe nahrádza potrebu zverejňovania zápisnice s prílohami. Pokiaľ žalobkyne tvrdia, že im toto právo bolo upreté, tak majú možnosť dosiahnuť nápravu správne zvoleným právnym prostriedkom. To však nie je predmetom daného sporového konania a z hľadiska daného sporu ide o skutkové tvrdenie, ktoré nie je rozhodujúce pre meritum veci. 16. Pokiaľ žalobkyne v priebehu prvoinštančného konania tvrdili, že v zápisnici z písomného hlasovania absentuje obligatórna náležitosť podľa ustanovenia § 14a ods. 5 písm. c) zákona o bytoch, t. j. vymedzenie prijatého rozhodnutia, preto je rozhodnutie prijaté na písomnom hlasovaní neplatné, tak odvolací súd konštatuje, že sa v tomto smere stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. V zápisnici z písomného hlasovania zákon vymedzenie prijatého rozhodnutia nevyžaduje. Z ustanovenia §14a ods. 5 písm. c) zákona o bytoch vyplýva, že zákonodarca obmedzil jeho uplatnenie výlučne na zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytových a nebytových priestorov. Naopak v ustanovení § 14a ods. 5 písm. e) zákona o bytoch je uvedené, že zápisnica z písomného hlasovania musí obsahovať otázky písomného hlasovania a jeho výsledky. Ustanovenie § 14a ods. 2 zákona o bytoch upravuje povinnosť oznámiť otázky písomného hlasovania. Vo vzťahu k hlasovacej listine zákon vyžaduje „otázky (písomného hlasovania – pozn. odvolacieho súdu) označené poradovými číslami“, nie znenie navrhovaného rozhodnutia (§ 14a ods. 4 zákona o bytoch). Ak zákon predpokladá, že na písomnom hlasovaní sa má hlasovať o konkrétnych vopred vymedzených otázkach, potom argumentácia žalobkýň, že prijaté rozhodnutie nie je určité z dôvodu, že sa hlasovalo spôsobom „áno“ alebo „nie“ o otázkach, resp. že v zápisnici absentuje vymedzenie prijatého rozhodnutia, nie je opodstatnená a nemá základ v relevantných ustanoveniach zákona o bytoch. Žalobkyňami produkovaný výklad ustanovenia § 14a ods. 5 písm. e) zákona o bytoch je podľa názoru odvolacieho súdu v priamom rozpore s dikciou zákona o bytoch. Ide teda o neprípustný výklad contra legem. Odvolací súd len okrajovo poznamenáva, že ani za využitia teleologického, systematického či historického výkladu nemožno dospieť k výkladu zákonného ustanovenia, ktorý je v rozpore s jasným a presným gramatickým znením zákona. 16.1 Žalobkyne pri doplnení žaloby namietali aj absenciu náležitosti zápisnice podľa ustanovenia § 14a ods. písm. f) zákona o bytoch, t. j. že v zápisnici nie je vymedzená osoba predsedajúceho. Súd prvej inštancie sa s uvedeným tvrdením nevysporiadaval. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa nevenoval tvrdeniam strán sporu, ktoré považoval za bezvýznamné pre posúdenie uplatneného nároku. Predsedajúci v zmysle zákona o bytoch je osoba, ktorá vedie, riadi, schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 14a ods. 3 zákona o bytoch). V zmysle zákona ide buď o osobu zvolenú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, predsedu spoločenstva alebo správcu. V podmienkach písomného hlasovania je však tento inštitút nadbytočný, písomné hlasovanie predsedajúcu osobu nepozná, spravidla nemá, pretože „program“ písomného hlasovania konštituuje výlučne hlasovanie ohľadne vopred konkretizovaných a oznámených otázok. Nad priebehom písomného hlasovania „dozerajú“ dvaja overovatelia, ktorí na hlasovacej listine potvrdzujú podpisy vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Za zistenie výsledku písomného hlasovania zodpovedá buď správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za účasti dvoch overovateľov (§ 14a ods. 4 zákona o bytoch). Z uvedených dôvodov potom vymedzenie a podpis predsedajúceho nepredstavujú zákonnú náležitosť zápisnice z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 16.2 Čo sa oznámenia o písomnom hlasovaní (z 26. 03. 2024) týka, odvolací súd súhlasí s relevantnými závermi súdu prvej inštancie. Oznámenie obsahuje všetky obligatórne náležitosti prezumované ustanovením §14a ods. 2 zákona o bytoch v znení účinnom do 31. 03. 2024. V zmysle ustanovenia §14a ods. 2 zákona o bytoch musí byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov oznámený termín, miesto a otázky písomného hlasovania najneskôr 7 dní pred uskutočnením písomného hlasovania. Podľa uvedeného ustanovenia tak medzi obligatórne náležitosti oznámenia o písomnom hlasovaní nepatrí uvedenie osôb, ktoré navrhli uskutočnenie písomného hlasovania. Keďže zákon o bytoch v oznámení o písomnom hlasovaní nevyžaduje uviesť vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí

navrhli písomné hlasovanie, tak logicky obligatórnou náležitosťou oznámenia o písomnom hlasovaní nemôže byť ani podpis uvedených osôb. Medzi náležitosti oznámenia o písomnom hlasovaní nepatrí ani uvedenie dôvodov, pre ktoré sa navrhuje (písomne) hlasovať o tej-ktorej otázke. Uvedenie dôvodov, ako ani vlastníkov, ktorí navrhli písomné hlasovanie, v oznámení zákon o bytoch nevylučuje, ale ani ich nevyžaduje. V konaní nebolo sporným, že oznámenie bolo doručené obvyklým spôsobom v zmysle zmluvy jednak do schránok vlastníkov bytov, ako aj zverejnené na nástenke vo vchode bytového domu najneskôr dňa 26. 03. 2024, t. j. 7 dní pred uskutočnením písomného hlasovania dňa 06. 04. 2024. Súd prvej inštancie teda správne skonštatoval, že žalobkyniam bolo oznámenie riadne a včas doručené. Žalobkyne v priebehu prvoinštančného konania riadne a včasné doručenie oznámenia nespochybňovali. 16.3 V konaní bol sporným dôvod, pre ktorý ŠFRB ponížil spoločenstvom žiadaný úver vo výške 52.250,- Eur o sumu 6.690,- Eur. ŠFRB poskytol spoločenstvu na základe Žiadosti o poskytnutie podpory (U 505 Obnova bytovej budovy Správca, SVB a NP) z 25. 09. 2023 úver vo výške 45.560,Eur. V zmysle Oznamu o dofinancovaní ŠFRB žalovaní v prvoinštančnom a odvolacom konaní tvrdili, že ŠFRB „skrátil“ žiadaný úver o sumu 6.690,- Eur, pretože: „Neadekvátne aktivity bytov č.2 a č.7 , konanie proti záujmom O. I., podania na Okresný úrad, políciu, ŠFRB oddialili a spomalili opravu bytového domu (...) Ďalej spôsobili, že žiadaný úver bol následkom týchto aktivít znížený rozhodnutím ŠFRB (...)“. Odvolací súd má za to, že žalobkyne v konaní účinne popreli tvrdenie žalovaných a preukázali, že ŠFRB ponížil poskytnutú sumu úveru o sumu 6.690,- Eur z dôvodu „nesprávne“ vyplnenej žiadosti o poskytnutie podpory. Táto skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu predloženého žalobkyňami s názvom Sprístupnenie informácii zo dňa 08. 04. 2024, vyhotoveného ŠFRB na žiadosť žalobkýň, v ktorom ŠFRB uviedlo, že: „Požadovaný úver bol znížený z dôvodu, že oprava komínov bytového domu bola nesprávne zaradená v podúčele „Výmena spoločných rozvodov v bytovom dome“.“. Odvolací súd v tomto smere skutkové tvrdenia žalovaných, uvedené aj v Ozname o dofinancovaní ŠFRB, považuje za nepreukázané. Dôvod, pre ktorý ŠFRB neposkytlo vlastníkom bytov a nebytových priestorov úver v žiadanom rozsahu a „skrátilo“ ho o sumu 6.690,- Eur však nie je podstatný pre posúdenie uplatneného nároku. Nemá vplyv na platnosť prijatého rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že dôvod, ktorý viedol vlastníkov bytov a nebytových priestorov k vyhláseniu písomného hlasovania a prijatiu sporného rozhodnutia na písomnom hlasovaní nemožno stotožňovať s dôvodom, pre ktorý ŠFRB poskytlo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome úver v poníženom rozsahu. V kontexte daného sporu dôvod poníženia poskytnutého úveru ŠFRB predstavuje len príčinu vzniku dôvodu, pre ktorý dotknutí vlastníci bytov a nebytových priestorov vyhlásili písomné hlasovanie. Žalobkyňami namietané skutočnosti predstavujú len príčinu vzniku potreby mimoriadneho vkladu, teda dôvod, pre ktorý ŠFRB neposkytlo spoločenstvu úver v žiadanom rozsahu, nie samotný dôvod, pre ktorý bolo písomné hlasovanie vyhlásené a sporné rozhodnutie prijaté. To vyplýva aj z Oznamu o dofinancovaní úveru ŠFRB, v ktorom je okrem iného uvedené, že: „Platným uznesením (...) bolo odhlasované počtom 7/hlasov/ 7 bytov z 8-ich, že havarijný stav bytového domu bude riešený rekonštrukciou domu s využitím úveru ŠFRB. (...) žiadaný úver bol následkom týchto aktív znížený rozhodnutím ŠFRB o sumu, ktorá ohrozuje a znižuje výšku celkových potrebných investícii na plánované opravy a rekonštrukciu bytového domu. Toto ma za následok, že spoločenstvo musí hľadať alternatívy dofinancovania rekonštrukcie oproti pôvodnému plánovanému rozpočtu. (...) je nevyhnutné chýbajúcu čiastku na dofinancovanie rekonštrukcie sanovať z vlastných zdrojov O. E. I. I.. Potrebná je suma 8.000,- Eur, ktorá pokryje chýbajúcu časť úveru, prostriedky na prevádzku bytového domu a nevyhnutnú rezervu. Potrebnú sumu je možné dosiahnuť mimoriadnym vkladom vlastníkov bytov do FPÚaO.“ Nemožno preto konštatovať, že by k vyhláseniu písomného hlasovania alebo prijatiu rozhodnutia (vzniku právneho úkonu) došlo zo strany žalovaných či žalobkýň v omyle ohľadne dôvodu, pre ktorý je potrebný (a v akej výške z akého dôvodu) mimoriadny vklad do fondu prevádzky, opráv a údržby. 17. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že vyhlásenie písomného hlasovania (oznámenie) bolo uskutočnené zákonom prezumovaným spôsobom. Oznámenie o písomnom hlasovaní z 26. 03. 2024 obsahuje obligatórne náležitosti vyžadované ustanovením § 14a ods. 2 zákona o bytoch. Oznámenie bolo obvyklým spôsobom, riadne a včas, doručené všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo zákonným spôsobom. To preukazuje aj originál hlasovacej listiny ako príloha originálu zápisnice z písomného hlasovania. V konaní nebola spornou skutočnosť, že za prijatie rozhodnutia na písomnom hlasovaní hlasovalo 6 vlastníkov (žalovaní) a proti prijatiu rozhodnutia 2 vlastníčky (žalobkyne). Sporné rozhodnutie tak bolo prijaté zákonom požadovaným kvórom, t. j. nadpolovičnou väčšinou v zmysle ustanovenia § 14b ods. 1 písm. i) zákona o bytoch. Zákon o vlastníctve bytov v § 14a ods. 8 neupravuje ako a na základe akých skutočností má súd rozhodnúť

o žalobe prehlasovaných vlastníkov. Povinnosťou súdu v sporoch podľa § 14a ods. 8 zákona č. 183/1993 Z. z. podľa názoru odvolacieho súdu je skúmať, či bola dodržaná procedúra zvolania schôdze vlastníkov, písomného hlasovania, či rozhodnutie bolo prijaté zákonom ustanoveným kvórom. Platnosť právnych úkonov pri správe bytov a nebytových priestorov je vzhľadom na chýbajúcu osobitnú úpravu v zákone o bytoch potrebné posúdiť podľa všeobecnej právnej úpravy o právnych úkonoch, obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Odvolací súd vyhodnotil postup vlastníkov pri písomnom hlasovaní aj podľa ustanovení § 37 a § 39 OZ a konštatuje, že podmienky na vyhlásenie rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní vlastníkov bytov, ktoré sa konalo dňa 06. 04. 2024 o otázke: „Súhlasíte s mimoriadnym vkladom na účet Fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške za byty č. 1, 4, 5, 8 - 934,02 EUR za byty č. 2, 3, 6, 7 - 1.065,98 EUR ? Vklad je splatný na účet O. I. najneskôr do 30.4.2024“ za neplatné splnené neboli, čo viedlo odvolací súd k zmene rozsudku súdu prvej inštancie pre odlišné právne posúdenie veci a vyhodnotenie žaloby ako nedôvodnej. 17.1 Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/60/2019, publikované v Zbierke pod R č. 80/2021, v zmysle ktorého sa pri súdnom prieskume rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatých v zmysle zákona o bytoch neaplikuje zásada ex offo (z úradnej povinnosti) prieskumu absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Súd prvej inštancie, rovnako ako aj odvolací súd, preto mohli pristúpiť k posúdeniu platnosti sporného rozhodnutia len z dôvodov, ktoré prehlasované vlastníčky (žalobkyne) uplatnili v žalobe podľa ustanovenia § 14a ods. 8 zákona o bytoch. 18. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania, pretože zmenil napadnutý rozsudok (§ 396 ods. 2 CSP). Žalovaní mali v spore plný úspech, pretože dosiahli zamietnutie žaloby žalobkýň v celom rozsahu. Preto priznal odvolací súd žalovaným v zmysle § 255 ods. 1 CSP voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Povinnosť nahradiť trovy konania bola žalobkyniam uložená spoločne a nerozdielne, keď spoločnou žalobou vyvolali vznik trov na strane žalovaných. O výške trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu je povinnosť náhrady trov konania viazaná na právoplatnosť rozhodnutia o výške trov konania. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e/ CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).