{"guid": "f5eb9a24-27a2-4e1c-8768-a2eee19e5b19:aa8d506d-e00f-4fb3-a923-063a2b228e90", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6424201528.2", "spisova_znacka": "17Co/40/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/40/2025 z 10. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2025, sp. zn. 17Co/40/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6424201528.2", "identifikacne_cislo": "6424201528", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zita Nagypálová", "sudca_id": 85, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zita-nagypalova-85", "datum_vydania": "2025-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14a.odsek-8", "nazov": "§ 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14a.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-14a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-14a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa8d506d-e00f-4fb3-a923-063a2b228e90", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6424201528.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6424201528.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6424201528.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n17Co/40/2025\n6424201528\n10. 09. 2025\nJUDr. Zita Nagypálová\nECLI:SK:KSBB:2025:6424201528.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity\nNagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu,\nako členov senátu, v spore žalobkýň 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B.\na 2/ B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., zastúpené JUDr. Marekom Mikušom,\nadvokátom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 52 299 856, proti žalovaným 1/ F. G., nar. XX. XX.\nXXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. – E., 2/ F. J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I.\n– E., 3/ J. G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX I. – F. I., 4/ G. B. A., nar. XX. XX. XXXX,\nbytom I. XXXX/XX, XXX XX I. – F. I., 5/ B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., 6/ A.\nK., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., 7/ L. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/\nXX, XXX XX B., 8/ M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., 9/ J. N. B., nar. XX. XX.\nXXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX I. – M. G. a 10/ F. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX\nXX I. – M. G., zastúpení spoločenstvom vlastníkov bytov I., so sídlom C. D. XXX/XX, XXX XX B., IČO:\nXX XXX XXX, právne zastúpených VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., advokátskou kanceláriou, so\nsídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 647 903, o určenie neplatnosti\npísomného hlasovania vlastníkov bytov, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad\nHronom č. k. 5C/46/2024-215 zo dňa 27. novembra 2024, ako súdu prvej inštancie, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu žalobkýň zamieta.\nII. Žalobkyne sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy\nkonania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky\ntrov konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn. 5C/46/2024 z 27. 11. 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)\nurčil, že rozhodnutie prijaté hlasovaním vlastníkov bytov bytového domu so súp. č. XXX postavenom na\nparcele reg. „C“ s parc. č. XXXX o výmere 210 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je\nevidovaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, pre k.\nú. B., okres Žiar nad Hronom, obec B. (ďalej len „bytový dom“), prijaté na písomnom hlasovaní vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov, ktoré sa konalo dňa 06. 04. 2024 o otázke:\n„Súhlasíte s mimoriadnym vkladom na účet Fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške\nza byty č. 1, 4, 5, 8 - 934,02 EUR\nza byty č. 2, 3, 6, 7 - 1.065,98 EUR ?\nVklad je splatný na účet O. I. najneskôr do 30.4.2024“\n(ďalej len „písomné hlasovanie“) je neplatné (I. výrok) a priznal žalobkyniam voči žalovaným spoločne\na nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).\n\n1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhali určenia\nneplatnosti rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd\nprvej inštancie uviedol, že žalobkyne podanú žalobu odôvodnili tak, že žalobkyňa 1/ a 2/ sú vlastníčky\nbytu č. 2, resp. č. 7 v bytovom dome. Vlastníci bytov založili spoločenstvo vlastníkov bytov s názvom\nI., so sídlom C. D. XXX/XX, XXX XX B. (ďalej len „spoločenstvo“), ktorého súčasnou predsedníčkou je\nvlastníčka bytu č. 5 (žalovaná 6/) A. K.. Aktívnu vecnú legitimáciu odvodzovali od ustanovenia §14a ods.\n8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. 12. 2024\n(ďalej len „zákon o bytoch“). Písomné hlasovanie sa uskutočnilo dňa 06. 04. 2024. Za prijatie návrhu\nhlasovalo 6 vlastníkov, proti 2. Zápisnica z hlasovania bola vhodená do schránok žalobkýň dňa 09. 04.\n2024 a dňa 06. 04. 2024 bola vyvesená na nástenke v bytovom dome, a to bez príloh, bez hlasovacej\nlistiny alebo hlasovacích lístkov. Podpisy overovateľov písomného hlasovania ako aj predsedníčky\nspoločenstva boli na zápisnici vyčiarknuté. Zápisnica neobsahuje údaj, ktorý vlastník o otázke ako\nhlasoval a neobsahuje ani text prijatého rozhodnutia. Oznámenie o písomnom hlasovaní zo dňa 26.\n03. 2024 (ďalej len „oznámenie“) neobsahovalo zdôvodnenie, konkretizáciu otázky, spôsob výpočtu ani\ndôvod potreby mimoriadneho vkladu. Aj na oznámení boli podpisy vlastníkov bytov, ktorí ho zvolali,\nvyčiarknuté. Žalobkyne preto považovali rozhodnutie prijaté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na\npísomnom hlasovaní dňa 06. 04. 2024 o vyššie položenej otázke (ďalej len „rozhodnutie“) za neplatné.\nŽalobkyne doplnili žalobu tvrdením, že zápisnica tiež neobsahuje meno a priezvisko predsedajúceho\na zapisovateľa a ich podpisy. Žalobkyne uvádzali v žalobe aj iné, pre rozhodnutie súdu irelevantné\nskutočnosti.\n1.2 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 137 písm. c) zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 3 § 14a ods. 2,\n4, 5 písm. a) až f), 8 zákona o bytoch.\n1.3 Súd prvej inštancie žalobe žalobkýň vyhovel. Z hľadiska predmetu sporu súd prvej inštancie\nskonštatoval, že ide o spor o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého písomným hlasovaním. V tomto\nsmere súd prvej inštancie skonštatoval, že ide o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c)\nCSP, ktorá je podaná podľa ustanovenia (§14a ods. 8) osobitného právneho predpisu (zákona o bytoch),\npreto sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, keďže vyplýva priamo zo zákona. Súd\nprvej inštancie skonštatoval dostatok vecnej legitimácie strán sporu a prijal záver, že žalobkyne podali\nžalobu v prekluzívnej lehote stanovenej zákonom o bytoch (§ 14a ods. 8).\n1.4 Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zápisnica\nz písomného hlasovania bola zverejnená v bytovom dome riadnym spôsobom. Povinnosť doručovať\ndo poštových schránok v zmysle zmluvy sa týka výlučne oznámenia, nie iných písomností (čl. V bod\n5 zmluvy), čo je súladné so zákonom (§ 14a ods. 6 zákona o bytoch). Nie je preto podstatné, čo\na v akom rozsahu bolo žalobkyniam doručené do poštovej schránky, keďže zápisnica bola zverejnená na\nnástenke bytového domu spolu s Hlasovacou listinou z písomného hlasovania z 06. 04. 2024 (ďalej len\n„hlasovacia listina“). Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že na nástenke bytového\ndomu bola táto zápisnica zverejnená aj s hlasovacou listinou, v oboch prípadoch s prečiarknutými\npodpismi overovateľov a predsedníčky spoločenstva. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie\nskonštatoval, že k pochybeniu v súvislosti s obsahom zverejnenej zápisnice z písomného hlasovania,\nako aj v súvislosti so zverejnením obsahu hlasovacej listiny ako prílohy zápisnice došlo jednak z dôvodu,\nže zverejnená zápisnica aj hlasovacia listina majú obsahovať podpisy overovateľov, ale ich neobsahujú,\nlebo podpisy boli prečiarknuté. Nedostatok badal súd prvej inštancie aj v tom, že zápisnica (originál aj\nzverejnená) neobsahuje meno, priezvisko a podpis zapisovateľa. Ak zapisovateľom bola predsedníčka\nspoločenstva, ktorá je na zápisnici uvedená a označená len ako predsedníčka, nie ako zapisovateľka,\ntak to nepostačuje, keďže zo zápisnice o písomnom hlasovaní musí byť jasne, určite a nepochybne\nzrejmé, kto bol jej zapisovateľom, čo v danom prípade absentuje. Aj za splnenia uvedených podmienok\nvšak musí byť podpis zapisovateľa zrejmý a nie prečiarknutý. Uvedené skutočnosti podľa súdu prvej\ninštancie predstavujú dôvody pre určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní.\nZvyšné výhrady žalobkýň súd prvej inštancie považoval za nedôvodné alebo sa im bližšie nevenoval,\nkeďže ich považoval za irelevantné pre rozhodnutie sporu. Špecificky však k výhradám žalobkýň\nohľadne oznámenia uviedol, že písomnému hlasovaniu musí vždy predchádzať oznámenie o písomnom\nhlasovaní, v ktorom v zmysle § 14a ods. 2 zákona o bytoch musí byť uvedený termín, miesto a otázky\npísomného hlasovania. Oznámenie tieto náležitosti v danom prípade obsahovalo. Oznámenie nemusí\nobsahovať odôvodnenie, ako ani špecifikáciu otázky, ako sa domnievali žalobkyne. Zákon ani zmluva\nnevyžadujú uvedenie vlastníkov bytov, ktorí písomné hlasovanie navrhli. Nie je tak podstatné, či\npodpisy uvedených vlastníkov v oznámení boli prečiarknuté. Riadne doručenie oznámenia žalobkyne\nnerozporovali.\n\n1.5 O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu (§ 255 CSP) tak, že\nžalobkyniam ako úspešnej strane konania priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu.\n2. Žalovaní v odvolaní podanom proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu za použitia odvolacích\ndôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP vyjadrili nesúhlas s napadnutým rozsudkom a uviedli,\nže im súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietali tiež, že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že\nnapadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, alebo alternatívne, aby odvolací\nsúd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nŽiadali tiež priznať nárok na náhradu trov konania.\n2.1 Z hľadiska porušenia práva na spravodlivý proces žalovaní v odvolaní uviedli, že odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku považujú za prekvapivé, nedostatočné, absolútne nepresvedčivé a arbitrárne.\nNapadnutý rozsudok nespĺňa obsahové náležitosti vyžadované zákonom (§ 220 ods. 2 CSP).\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje odpovede na všetky relevantné argumenty, ktoré boli\nrozhodujúce pre posúdenie merita veci, pričom súd je povinný dbať na to, aby bolo jeho rozhodnutie\npresvedčivé, v záujme čoho má uviesť dostatočné argumenty tak, aby tieto pochopili nielen strany sporu,\nale aj laická verejnosť. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku opomenul uviesť hmotnoprávne\nustanovenia, ktoré obsahujú právnu normu umožňujúcu súdu vôbec určiť neplatnosť rozhodnutia.\nSúd prvej inštancie citoval len ustanovenia zákona o bytoch, tie však neumožňujú súdu rozhodnúť\no neplatnosti rozhodnutia. Ustanovenie §14a ods. 8 zákona o bytoch upravuje len možnosť vlastníka\nbytu a nebytového priestoru, ako aj vlastníka, ktorý sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť,\nv prekluzívnej lehote obrátiť sa na súd, aby ten vo veci rozhodol. V napadnutom rozsudku mal súd\nprvej inštancie citovať ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o bytoch a poukázať na relevantné ustanovenia\n§ 34 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Súd prvej inštancie mal\nuviesť aj ustanovenie § 14a ods. 1 písm. i) zákona o bytoch, ktoré obsahuje hlasovacie kvórum\npotrebné na prijatie mimoriadneho príspevku do fondu prevádzky údržby a opráv pre vlastníkov bytov.\nSúd prvej inštancie tak v napadnutom rozsudku nevysvetlil, čoho sa môže prehlasovaný vlastník\ndomáhať, resp. aký hmotnoprávny a procesnoprávny základ má žaloba o neplatnosti rozhodnutia.\nV tomto smere absolútne nepostačuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol len citáciu\nustanovenia § 137 písm. c) CSP, pretože každá určovacia žaloba musí mať aj hmotnoprávny základ.\nZ celého napadnutého rozsudku potom nie je zrejmé, aké právne normy súd prvej inštancie aplikoval\npri posudzovaní neplatnosti rozhodnutia, keďže tie nie sú upravené v citovaných ustanoveniach zákona\no bytoch. Ďalej žalovaní uviedli, že napadnutý rozsudok je pomerne strohý, má celkovo len 8 strán\na hoci sa kvalita súdneho rozhodnutia nedá „merať“ len podľa jeho rozsahu, je v kontexte nesprávnych\nprávnych záverov neprijateľné, aby súd prvej inštancie priebeh pojednávania, na ktorom boli vypočuté\nžalobkyne, ako aj viacerí žalovaní, zhrnul do: „Na pojednávaní dňa 30. 10. 2024 strany zotrvali na svojich\ntvrdeniach.“, hlavne pokiaľ išlo o pojednávanie, na ktorom sa vykonalo dokazovanie, ktoré preukazovalo\nprocesnú obranu žalovaných. Žalovaní zastávajú názor, že dokazovanie vykonané na tomto pojednávaní\npotvrdzuje nedôvodnosť žaloby, pretože výpovede jednak preukazujú počet vlastníkov, ktorí hlasovali za\nprijatie rozhodnutia, koľkí proti, pričom pomer zodpovedá výsledkom hlasovania uvedeným v zverejnenej\nzápisnici z písomného hlasovania a preukazujú tvrdenie, že písomného hlasovania sa žalovaná 5/\nzúčastnila osobne. Najmä však preukazujú prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých\nvlastníkov v zmysle ustanovenia § 14b ods. 1 písm. i) zákona o bytoch.\n2.2 Žalovaní tiež v podanom odvolaní namietali nedostatky skutkových a právnych záverov súdu\nprvej inštancie. Uviedli, že so závermi súdu prvej inštancie sa nemožno stotožniť, pretože sú\nv jednoznačnom rozpore s platnou právnou úpravou, jej účelom a logikou. Rozhodovanie vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov predstavuje rozhodovací proces vymedzenej skupiny osôb, a to\nspôsobom upraveným zákonom, ktorému predchádza určitý formálny postup upravený v zákone podľa\nformy hlasovania. Súd prvej inštancie absolútne nerozlišuje medzi rozhodnutiami, ktoré sú sui generis\nprávnymi úkonmi, pretože ide o výsledok kolektívneho procesu kreovania vôle a zápisnicou z písomného\nhlasovania. Zápisnica je súkromnoprávny dokument, ktorý popisuje a osvedčuje priebeh určitých právne\nvýznamných skutočností, teda preukazuje právne významné skutočnosti. Ide o dôkaz, ktorý osvedčuje\nspolu s jej prílohami priebeh a výsledky písomného hlasovania. Zápisnica nie je právnym úkonom.\nNemožno určiť jej neplatnosť. Náležitosti zápisnice v zmysle ustanovenia § 14a ods. 5 zákona o bytoch\nby síce mala obsahovať každá zápisnica, avšak zákonodarca nespája s ich absenciou žiadne právne\n\nnásledky. Preto aj zápisnica, ktorá neobsahuje niektorú zo zákonom vyžadovaných náležitostí, môže\nbyť považovaná za relevantný dôkaz o priebehu a písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov. Z tohto hľadiska je v prípade absencie niektorých náležitostí zápisnice vyžadovaných\nzákonom nesprávne hovoriť o neplatnosti zápisnice. Neplatné môžu byť len rozhodnutia vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov prijaté na schôdzi alebo písomnom hlasovaní ako výsledok kolektívneho\nprocesu tvorby vôle, avšak nie z dôvodu chýbajúcej náležitosti zápisnice alebo jej nevyhotovenia\nvôbec. Aj zo skutočnosti, že zápisnica sa má vyhotoviť a zverejniť spôsobom obvyklým v lehote\n7 dní od skončenia písomného hlasovania (§ 14a ods. 6 zákona o bytoch) vyplýva, že proces jej\ntvorby (spísanie a overenie) nasleduje až po ukončení hlasovania, a teda po tom, čo už je zrejmé,\nči rozhodnutie bolo alebo nebolo prijaté. Inak povedané, rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov môže byť platné aj vtedy, ak by sa žiadna zápisnica v zmysle ustanovenia § 14a ods.\n5 zákona o bytoch nevyhotovila a nezverejnila v zákonom stanovenej lehote, ak boli splnené všetky\nzákonné podmienky na prijatie určitého rozhodnutia. V tomto konaní však nebol spor o tom, že by obsah\nzápisnice z hľadiska výsledku hlasovania nezodpovedal skutočnosti. Žalobkyne založili žalobu v zásade\nna absencii formálnych náležitostí zápisnice. Čo sa týka záverov súdu prvej inštancie ohľadne absencii\nvymedzenia a podpisu zapisovateľa, žalovaní uviedli, že z ustanovenia § 14a ods. 4, 5 zákona o bytoch\nvyplýva, kto je v prípade výkonu správy formou spoločenstva zodpovedný za spísanie zápisnice. Keďže\nrada sa v zmysle ustanovenia § 7c ods. 6 zákona o bytoch nezriaďuje v domoch, v ktorých je najviac\nosem bytov a nebytových priestorov (čo je aj prípad bytového domu), tak za vyhotovenie a podpísanie\nzápisnice je vždy zodpovedný predseda spoločenstvo, ak vlastníci nerozhodnú inak. Vlastníci bytov si\ninú osobu za zapisovateľa nezvolili. Žalovaná 6/ ako predsedníčka spoločenstva zápisnicu podpísala,\njej podpis preto možno považovať aj za podpis zapisovateľa v zmysle ustanovenia § 14a ods. 5 zákona\no bytoch, nakoľko išlo o tú istú osobu. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpovedí vykonaných na\npojednávaní dňa 30. 10. 2024, súd ich však v súvislosti s obsahom zápisnice a tvrdenou absenciu\npodpisu zapisovateľa nevyhodnotil. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného dokazovania dospel\nk nesprávnemu skutkovému zisteniu o absencii podpisu zapisovateľa. K druhému dôvodu neplatnosti\nrozhodnutia, a to k prečiarknutiu podpisov overovateľa, žalovaní namietali, že zo strany konajúcich\noverovateľov podpisov vlastníkov bytov a predsedníčky spoločenstva nedošlo k pochybeniu, nakoľko\nzákon o bytoch pri správe bytových domov ukladá správcovi i spoločenstvu povinnosť zabezpečiť\nochranu osobných údajov (§ 9 ods. 5 písm. d/ zákona o bytoch). Uvedená povinnosť je síce upravená\nv súvislosti s realizáciou práva vlastníkov nahliadnuť do dokumentácie týkajúce sa správy domu,\navšak povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov aj v iných prípadoch vyplýva či už z Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. 04. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní\nosobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „Nariadenie GDPR“), ako aj zo zákona\nč. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Navyše na origináli zápisnice, do ktorej žalobkyne mali\nmožnosť nahliadnuť, keďže je uchovaná v dokumentácii spoločenstva, podpisy overovateľov podpisov\nako ani predsedníčky spoločenstva nie sú preškrtnuté. Originál zápisnice bol predložený aj súdu prvej\ninštancie, ktorý mal konfrontovať a verifikovať obsah zverejnenej zápisnice s originálom zápisnice\nuchovaným v dokumentácii spoločenstva. V každom prípade, ak by aj v zápisnici absentoval podpis\nzapisovateľa, predsedu či overovateľov, ani v takom prípade nemožno konštatovať neplatnosť prijatého\nrozhodnutia, ak bolo prijaté zákonom požadovaným kvórom. Súd prvej inštancie namiesto toho, aby\nskúmal, či žalobkyňami namietané vady zápisnice sú vôbec spôsobilé privodiť neplatnosť rozhodnutia,\nresp. či boli splnené zákonné podmienky na prijatie rozhodnutia, zameral sa len na pre meritum\nnepodstatné skutočnosti. Súd prvej inštancie tak nielenže na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti rozhodnutia.\nTo rezultovalo do vydania vecne nesprávneho rozsudku, ktorým vyhovel žalobe žalobkýň.\n3. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne správny\na náležite odôvodnený. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými\ntvrdeniami žalovaných. Žalobkyne zotrvali na všetkých skutočnostiach uvedených na pojednávaní a\nv ich podaniach. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Súd prvej inštancie podľa\nnázoru žalobkýň nemá povinnosť stranám sporu v rámci odôvodnenia rozhodnutia „vysvetľovať“, resp.\nozrejmovať, čoho sa môže prehlasovaný vlastník v zmysle ustanovenia §14a ods. 8 zákona o bytoch\ndomáhať. Hmotnoprávnym základom pre podanie žaloby v tejto právnej veci, ako aj pre rozhodnutie\nveci súdom prvej inštancie, je ustanovenie „§ 14a ods. 11 ZoVB“, ktoré je v odôvodnení napadnutého\nrozsudku citované a spomenuté na viacerých miestach. Argumentácia žalovaných podľa názoru\nžalobkýň úplne bagatelizuje inštitút zápisnice z písomného hlasovania a stavia ju na úroveň akéhosi\nvýlučne formálneho úkonu, ktorej obsah vlastne môže byť za každých okolností v zjavnom a flagrantnom\n\nrozpore so zákonom bez akéhokoľvek právneho následku. S takýmto „výkladom“ inštitútu zápisnice sa\nžalobkyne nestotožňujú. Výklad žalovaných, že zápisnica nemusí byť vôbec vyhotovená s obsahovými\nnáležitosťami podľa ustanovenia §14a ods. 8 zákona o bytoch, podpísaná zákonom vyžadovanými\nosobami alebo vôbec zverejnená bez akýchkoľvek právnych následkov, je potrebné odmietnuť. Uvedené\ntvrdenie žalovaných nemá oporu v zákone o bytoch, ani v inom právnom predpise. Zákon o bytoch\njednoznačne uvádza, že zápisnica musí obsahovať meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho,\nzapisovateľov a overovateľov (§ 14a ods. 5 písm. f/). V tomto smere, ak je niekto na písomnom hlasovaní\nvo funkcii zapisovateľa, nemôže byť v zápisnici uvedený výlučne ako „predseda spoločenstva“. Takýmto\nvýkladom by bolo možné prakticky kohokoľvek uvedeného len menom a priezviskom, podpísaného na\nzápisnici, považovať napr. za overovateľa, čo je absurdné. Ak na zápisnici z písomného hlasovania\nnie je uvedený zapisovateľ, znamená to, že zapisovateľa písomné hlasovanie nemalo, čo predstavuje\nporušenie zákona o bytoch, ktoré nemožno zhojiť ani jednostranným vyhlásením pr. zást. žalovaných\nna pojednávaní, že zapisovateľom bola predsedníčka spoločenstva. Zápisnica teda musí mať zákonom\nvyžadované náležitosti a ak ich nespĺňa, resp. bola zverejnená v rozpore so zákonom, tak nemôže\nspôsobovať žiadne právne účinky. Zápisnica osvedčuje priebeh hlasovania ako zákonom vyžadovaný\na predpokladaný akt, a preto ak je v evidentnom rozpore so zákonom, tak nemôže osvedčovať ani\nplatnosť písomného hlasovania. Tvrdenie žalovaných o tom, že obsah zápisnice zodpovedal skutočnosti\nnie je na mieste. Zápisnica neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom. Tvrdenia žalovaných sú preto\nv priamom rozpore s obsahom zápisnice. Pokiaľ sa má zápisnica zverejniť, tak je potrebné ju zverejniť\nso všetkými obsahovými náležitosťami a prílohami. Zákon o bytoch neupravuje žiadnu výnimku, podľa\nktorej môže dôjsť k ľubovoľnej anonymizácie obsahovej časti zápisnice. Argumentáciu žalovaných\nohľadne anonymizácie podpisov považujú žalobkyne za absurdnú. Za ešte absurdnejšie považujú\nžalobkyne tvrdenia žalovaných o možnosti žalobkýň nahliadnuť do dokumentácie spoločenstva.\nUvedené žalobkyniam nebolo umožnené, o čom poskytli príslušné skutkové tvrdenia a žalovaní\nnepreukázali opak. Prijaté rozhodnutie je neurčité, keďže výsledný akt prejavu vôle na tomto hlasovaní\nje formulovaný len formou otázky bez textu samotného rozhodnutia a výsledkom takéhoto „prejavu vôle“\nnemôže byť len odpoveď „za“ alebo „áno“, pretože taký postup je v rozpore s ustanovením § 14a ods.\n5 písm. c) zákona o bytoch. O otázke sa na písomnom hlasovaní hlasovalo na základe nepravdivého\npodkladu, tak aj kolektívna vôľa prejavená pri prijatí rozhodnutia vychádza z nepravdivých skutočností,\nteda hlasujúci vlastníci bytov evidentne vykonali svoje práva na písomnom hlasovaní v omyle.\n4. Žalovaní v odvolacej replike zotrvali na podanom odvolaní, svojich tvrdeniach a argumentoch\nvyjadrených v prvoinštančnom a odvolacom konaní. Žalovaní vôbec nepovažujú zápisnicu za\nbezvýznamný dokument, ale jej nedostatky nemajú podľa žalovaných vplyv na platnosť sporného\nrozhodnutia. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cdo/194/2013 podporuje ich\nargumentáciu, že zápisnica je len dôkazom a že nemá vplyv na platnosť rozhodnutia prijatého na\npísomnom hlasovaní. Pokiaľ žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu argumentovali, že zo zápisnice nie je\nzrejmé, kto bol jej zapisovateľom, tak uvedená skutočnosť podľa žalovaných vyplýva priamo zo zákona\no bytoch. Popreli tvrdenie žalobkýň, že osoba ktorá je v zápisnice označená výlučne ako „predseda\nspoločenstva“, nemôže byť zároveň zapisovateľom s argumentom, že uvedené nevyplýva zo zákona\no bytoch. Podotkli, že zatiaľ čo ich argumentácia sa opiera o konkrétne zákonné ustanovenia, logické\nargumenty a prítomnosť svedkov v procese hlasovania, tvrdenia žalobkýň sa neopierajú o žiadne\nrelevantné zákonné ustanovenia ani judikatúru. Námietku žalobkýň vyjadrenú vo vyjadrení k odvolaniu\nohľadne neurčitosti rozhodnutia označili za účelovú. Z dikcie ustanovenia § 14a ods. 5 zákona o\nbytoch vyplýva, že zatiaľ čo pri schôdzi vlastníkov bytov je jednou z náležitostí zápisnice aj uvedenie\nznenia prijatého rozhodnutia schôdze vlastníkov podľa písm. c) tohto ustanovenia, v prípade písomného\nhlasovania sú náležitosťou zápisnice otázky písomného hlasovania a jeho výsledky.\n5. Žalobkyne v odvolacej duplike zotrvali v plnom rozsahu na obsahu vyjadrenia k odvolaniu a na svojich\ntvrdeniach a argumentoch uvedených v prvoinštančnom a odvolacom konaní, aj na názore, že podpis\nzapisovateľa na zápisnici z písomného hlasovania absentuje. Dikcia ustanovenia §14a ods. 5 písm. f)\nzákona o bytoch obsahuje spojku „a“ a nie spojku „alebo“, takže v podstate zákon neumožňuje, aby\npredseda spoločenstva bol zároveň „automaticky“ aj zapisovateľom zápisnice, ale jasne ustanovuje, že\nzápisnica musí obsahovať okrem iného aj meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho a zapisovateľa.\nAk by prichádzala do úvahy argumentácia žalovaných, tak predmetné ustanovenie zákona by muselo\nbyť formulované so spojkou „alebo“ medzi osobami predsedajúceho a zapisovateľa. Vo vzťahu\nk argumentácii žalovaných ohľadne anonymizácie údajov, poukázali žalobkyne na znenie ustanovenia\n§ 9 ods. 5 písm. d) zákona o bytoch, ako aj na článok 4 ods. 1 Nariadenia GDPR a uviedli, že podľa\n\nNariadenia GDPR je aj meno a priezvisko konkrétnej identifikovateľnej fyzickej osoby osobným údajom.\nAk potom žalovaní argumentujú ohľadom prečiarknutia podpisov na zápisnici z písomného hlasovania\nochranou osobných údajov, čo je vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov v bytom dome pri zverejnení\nzápisnice absurdné, mali byť potom v zmysle predmetnej „argumentácie“ začiarknuté všetky osobné\núdaje, a teda aj mená a priezviská. V prípade zápisnice z písomného hlasovania ochranu osobných\núdajov upravujú priamo ustanovenia § 14a ods. 5, 6 zákona o bytoch. Zákon ukladá povinnosť zverejniť\nzápisnicu z hlasovania aj s jej obligatórnymi prílohami, a preto pre spracúvanie týchto osobných údajov\nsa ani nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Zo zákona nevyplýva, že by sa zápisnica z písomného\nhlasovania mala akýmkoľvek spôsobom anonymizovať, resp. že by mala byť zverejnená neúplná alebo\nbez úplných povinných príloh. Žalobkyne uviedli, že dôkazy, ktoré žalovaní predložili v prílohe odvolacej\nrepliky považujú za tzv. novoty v odvolacom konaní, pretože boli predložené oneskorene. Jedná sa\no listiny, ktoré dátumovo predchádzajú podaniu žaloby, teda žalovaní si ich vedeli objektívne zabezpečiť\nuž pri vyjadrení k žalobe, prípadne k prvému pojednávaniu. Na uvedené dôkazné prostriedky preto\nnemožno prihliadať ako na prostriedky procesného útoku, resp. obrany. Navyše nepreukazujú ani\nrozhodujúce skutočnosti.\n6. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/40/2025-286 z 12. 08. 2025 vyzval žalobkyne\na žalovaných, aby sa v zmysle ustanovenia § 382 CSP vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 137\npísm. d) CSP, § 37 ods. 1, § 39 OZ a § 14b ods. 1 písm. i) zákona o bytoch v tomto spore, keďže ich\naplikácia prichádza do úvahy z hľadiska posúdenia prípustnosti a dôvodnosti žaloby, ktoré súd prvej\ninštancie v rámci právneho posúdenia veci neaplikoval.\n6.1 Žalovaní vo vyjadrení k výzve uviedli, že súhlasia s aplikáciou vyššie uvedených zákonných\nustanovení na tento spor. Skonštatovali, že súd prvej inštancie mal aplikovať aj ustanovenie § 3 ods. 1\nzákona o bytoch. Použitie ustanovenia § 137 písm. d) CSP označili za dôvodné. Zotrvali na podanom\nodvolaní, tvrdeniach a právnych argumentoch uvedených v prvoinštančnom a odvolacom konaní.\n6.2 Žalobkyne vo vyjadrení k výzve uviedli, že súhlasia s možnou aplikáciou odvolacích súdom\nšpecifikovaných zákonných ustanovení. Poukázali na možnosť aplikovania ustanovenia § 49a OZ na\ndaný spor z dôvodu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovali o otázke zvýšenia záloh\ndo fondu opráv, údržby a prevádzky bytového domu podľa ich názoru v omyle. Zotrvali na podanom\nodvolaní, tvrdeniach a právnych argumentoch uvedených v prvoinštančnom konaní a odvolacom konaní.\n7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa\n§ 34 ods. 1 CSP, preskúmal vec v celom rozsahu, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods.\n1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré\nvady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu nenaplnenia\nzákonných podmienok pre jeho nariadenie a napadnutý rozsudok podľa § 388 ods. CSP zmenil, pretože\nneboli naplnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zrušenie napadnutého rozsudku.\n8. V zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového\nstavu. Procesné predpoklady doplňovať alebo zopakovať dokazovanie zo strany odvolacieho súdu\nnaplnené neboli.\n9. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný\nako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ\nv podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody\npreskúmavacej činnosti odvolacieho súdu, preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu\nviazanosti odvolania a jeho dôvodmi. Nedostatok procesných podmienok skúma odvolací sud ex offo\n(§ 380 ods. 2 CSP).\n10. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal skúmaním procesných podmienok v zmysle ustanovenia\n§ 380 ods. 2 CSP. Po preskúmaní obsahu predloženého spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku\ndospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie prijal nesprávny záver, keď skonštatoval, že v danom\nspore ide o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Žalobkyne sa žalobou domáhali\nurčenia neplatnosti rozhodnutia prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome\nna písomnom hlasovaní. Rozhodnutie prijaté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na písomnom\nhlasovaní je (kolektívnym) sui generis právnym úkonom (§ 34 OZ), pretože zakladá vzájomné práva a/\nalebo povinnosti medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, a to bez ohľadu na to, či hlasovali za\n\nalebo proti prijatiu rozhodnutia. Pri určovacej žalobe podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP žalobný petit\nspravidla znie na určenie toho, či právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo neexistuje (negatívna\nurčovacia žaloba). Žalobkyne sa podanou žalobou nedomáhali určenia existencie či neexistencie práva,\nale určenia právnej skutočnosti – neplatnosti právneho úkonu (rozhodnutia). Súd prvej inštancie preto\ndospel k nesprávnemu právnemu záveru, pretože žalobkyňami tvrdený skutkový stav veci v súvise so\nžalobným návrhom subsumoval pod nesprávne ustanovenie právneho predpisu. Keďže v danom spore\nide o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP, tak z hľadiska jej procesnej prípustnosti\nje potrebné, aby možnosť podať takúto žalobu vyplývala z osobitného právneho predpisu. Predmetná\nžaloba je procesne prípustná. Procesná prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého\nvlastníkmi bytov a nebytových priestorov na písomnom hlasovaní vyplýva priamo z ustanovenia § 14a\nods. 8 zákona o bytoch ako osobitného predpisu.\n11. Žalovaní namietali porušenie práva na spravodlivý proces.\n12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie\nje prekvapivý, nie je nepreskúmateľný ani arbitrárny. Pokiaľ ide o tvrdenú (ne)preskúmateľnosť\nnapadnutého rozsudku, tak odvolací súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je\ndostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, k akým záverom\ndospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania, akými úvahami sa riadil pri posúdení zisteného\nskutkového stavu a k akým právnym záverom dospel. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má vždy a\nv plnej miere vyhovovať požiadavkám ustanoveným v § 220 CSP. Pri posudzovaní súdneho rozhodnutia\nje dôležitým kritériom z hľadiska jeho preskúmateľnosti možnosť strany sporu uplatniť (procesné)\npráva, ktoré sú jej priznané zákonom. Ďalším kritériom je možnosť odvolacieho súdu preskúmať\nvecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie v prípade uplatnenia riadneho\nopravného prostriedku oprávnenou osobou. Vzhľadom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ aj\nsúdne rozhodnutie v celom rozsahu nevyhovuje požiadavkám vyžadovaným zákonom (§ 220 CSP), tak\nnemožno skonštatovať porušenie práva na spravodlivý proces, ak nedostatky odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia nepredstavujú podľa obsahu podaného odvolania prekážku pri uplatnení procesných práv\nstrany sporu. Podľa rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 pre záver o porušení práva na spravodlivý\nproces nedostatky odôvodnenia súdneho rozhodnutia musia dosahovať mieru ústavnej relevancie,\nteda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR.\nUvedenému svedčí aj dikcia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého odvolací dôvod\n(námietku) porušenia práva na spravodlivý proces napĺňa taký (nesprávny) procesný postup súdu prvej\ninštancie, ktorým súd strane sporu znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku umožňovalo žalovaným uplatniť riadny opravný prostriedok – odvolanie, ich\nprocesné právo, ako to vyplýva z obsahu podaného odvolania. Žalovaní namietali konkrétne nedostatky\nprávnych a skutkových záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (uplatnili\nodvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP). Zároveň odvolací súd dospel k záveru o možnosti\nodvolacieho prieskumu vecnej správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.\n12.1 Napadnutý rozsudok nie je podľa názoru odvolacieho súdu ani arbitrárny. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku nevyplýva taká aplikácia a/alebo interpretácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola výslovným popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\nArbitrárnosť rozhodnutia nepreukazuje ani zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie pre odlišné\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom. Žalovaní namietali aj prekvapivosť napadnutého rozsudku.\nV podanom odvolaní ale nekonkretizovali, z akého dôvodu považujú napadnutý rozsudok za prekvapivý.\nAk sa žalovaní domnievajú, že napadnutý rozsudok je prekvapivý v dôsledku toho, že sa súd prvej\ninštancie súd nestotožnil s ich právnymi názormi a hodnotením dôkazov, tak odvolací súd zdôrazňuje, že\nporušením práva na spravodlivý proces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení\nstrán sporu, ako ani odlišný právny názor (hoci nesprávny) súdu prvej inštancie na dôvodnosť podaného\nnároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným\núspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom strán sporu, vrátane ich dôvodov a námietok (porovnaj rozhodnutie ÚS SR sp.\nzn. I. ÚS 204/2010). Nestotožnenie sa so skutkovými či právnymi závermi produkovanými stranou\nsporu nezakladá porušenie práva na spravodlivý proces či prekvapivosť súdneho rozhodnutia. Proti\nkonečnému rozhodnutiu je strana sporu za splnenia zákonných podmienok oprávnená podať riadny\nopravný prostriedok, v ktorom môže skutkové závery a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie\nnamietať a na tieto námietky dá odpoveď odvolací súd (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP). V prípade podania\n\nodvolania nie je konanie právoplatne skončené, odvolacie konanie tvorí s konaním pred súdom prvej\ninštancie jeden celok.\n12.2 Žalovaní v podanom odvolaní taktiež namietali, že napadnutý rozsudok mal byť „lepšie“ odôvodnený\nv časti týkajúcej sa pojednávania, ktoré sa konalo dňa 27. 11. 2024, pretože súd prvej inštancie\nopísal „priebeh“ pojednávania len stručne a nedostatočne sa venoval výpovediam žalovaných, ktoré\npodľa ich názoru preukazujú rozhodujúce skutočnosti. Odvolací súd s argumentáciou žalovaných\nnesúhlasí. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vyjadreným žalovanými v podanom odvolaní, že\nkvalitu súdneho rozhodnutia nemožno hodnotiť výlučne podľa jeho rozsahu. Výpovede žalovaných na\nuvedenom pojednávaní podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazujú žiadne rozhodujúce skutkové\ntvrdenia žalovaných, resp. nevyvracajú ani rozhodujúce skutkové tvrdenia protistrany. V prvom rade je\npotrebné uviesť, že záver o tom, či rozhodnutie bolo prijaté zákonom požadovaným kvórom v zmysle\nustanovenia § 14b ods. 1 písm. i) zákona o bytoch (alebo nie), je právnym záverom, nie záverom\nskutkovým, pretože ide o subsumovanie zisteného skutkového stavu pod konkrétnu právnu normu. Súd\nnie je právnym názorom poskytnutým stranou sporu v civilnom sporovom konaní viazaný (iura novit\ncuria). Podkladom pre takýto právny záver súdu je spoľahlivo preukázané skutkové zistenie ohľadne\npomeru (počtu) vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí na písomnom hlasovaní\nhlasovali za prijatie, resp. proti prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. V tomto spore však nebola sporná\nskutočnosť, že na písomnom hlasovaní hlasovalo za prijatie rozhodnutia 6 vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov bytového domu (žalovaní) a proti prijatiu rozhodnutia 2 vlastníčky bytov (žalobkyne). Ide\no nesporné (zhodné) skutkové tvrdenie, keďže túto skutočnosť tvrdila už žalobkyňa v žalobe a neskôr\naj žalovaní v priebehu prvoinštančného konania. Nesporné skutočnosti sa v podmienkach civilného\nsporového konania nedokazujú. To, či pomer hlasov, na základe ktorého bolo rozhodnutie reálne prijaté\nvlastníkmi bytov, zodpovedá údajom uvedeným v zápisnici, je výsledkom procesu komparácie vyššie\nuvedenej nespornej skutočnosti so skutočnosťami zistenými z obsahu zápisnice (listinný dôkaz). Súd\nprvej inštancie zápisnicu (či už originál alebo zverejnenú) ako dôkaz vykonal. Výpovede žalovaných\nv tomto smere neboli podstatné. Žalobkyne tvrdili, že žalovaná 5/ sa nemala písomného hlasovania\nzúčastniť, mala byť na písomnom hlasovaní zastúpená, spochybňovali existenciu splnomocnenia.\nŽalovaní splnili vysvetľovaciu povinnosť v priebehu prvoinštančného konania a do konania predložili\nkópiu splnomocnenia ako aj hlasovaciu listinu. Z hlasovacej listiny podľa názoru odvolacieho súdu\nnevyplýva, že by žalovaná 5/ mala byť na písomnom hlasovaní zastúpená. Navyše žalobkyne podľa\nnázoru odvolacieho súdu ani len netvrdili neplatnosť hlasu žalovanej 5/ z písomného hlasovania, bez\nohľadu na to, či sa hlasovania zúčastnila osobne alebo v zastúpení. To, či sa žalovaná 5/ zúčastnila\nhlasovania osobne alebo bola zastúpená v zmysle produkovaného splnomocnenia je nepodstatné,\npretože žalobkyne neprodukovali tvrdenie, ako ani dôkazné prostriedky, ktoré by relevantným spôsobom\nspochybnili či už existenciu alebo platnosť podpisu žalovanej 5/ (alebo jej zástupcu) na hlasovacej listine.\nNemožno opomenúť skutočnosť, že takéto skutkové tvrdenie žalobkýň by bolo v priamom rozpore s iným\nich skutkovým tvrdením produkovaným v žalobe, že za prijatie rozhodnutia hlasovalo 6 vlastníkov a proti\n2 (v bytovom dome je 8 bytov – 8 vlastníkov bytov).\n12.3 Žalovaní tiež namietajú, že súd prvej inštancie necitoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, resp.\nvôbec neaplikoval, pri rozhodnutí o podanej žalobe aj ustanovenia § 34 a nasl. OZ a § 3, § 14b ods. 1\npísm. i) zákona o bytoch. Odvolací súd má za to, že nejde o porušenie práva na spravodlivý proces,\nale o nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd prvej inštancie uvedené ustanovenia právnych\npredpisov vôbec neaplikoval na zistený skutkový stav. Pomerne jednoznačne pritom z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z premisy, že neplatnosť rozhodnutia\nprijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je možné ustáliť výlučne s poukazom na ustanovenie\n§ 14a ods. 8 zákona o bytoch. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neopomenul\nodôvodniť spôsob a dôvod aplikácie (inak) uplatneného ustanovenia právneho predpisu, ale žalovanými\nspomínané ustanovenia viacerých právnych predpisov vôbec neaplikoval a v napadnutom rozsudku\nv dôsledku toho neinterpretoval.\n12.4 Napriek uvedenému sa odvolací súd stotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaných v rozsahu, že\nodôvodnenie napadnutého rozsudku nie je presvedčivé. Je nevyhnutné, aby súd pri svojej argumentácii\nobsiahnutej v odôvodnení súdneho rozhodnutia dbal na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako\nako závery, ku ktorým na základe týchto premís súd dospel, boli pre širšiu právnickú a laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne (logické), ale hlavne spravodlivé a presvedčivé. Len v takom prípade\nsúd môže zabezpečiť požiadavku materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zároveň zabezpečená\naj spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Vo všeobecnosti nemožno vnímať\nnedostatok presvedčivosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia výlučne v tom, že sa súd stotožní\ns právnou argumentáciou jednej zo strán sporu. Tzv. mechanické „prevzatie“ argumentácie jednej\n\nzo strán sporu, resp. zhoda skutkových tvrdení a právnych argumentov strany sporu so skutkovými\na právnymi závermi súdu, nevedie k nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku, ak súd svoje\nskutkové a právne závery náležite odôvodní a vysporiada sa aj s relevantnými skutkovými tvrdeniam\na právnymi argumentami protistrany. V danom prípade však nemožno skonštatovať, že by sa súd\nprvej inštancie vhodným spôsobom vysporiadal v konaní s tvrdeniami a argumentáciou protistrany\na pri ustálení rozhodujúcich skutkových a právnych záverov len „slepo“ prevzal tvrdenia a právnu\nargumentácie žalujúcej strany. Nemenej podstatnou z hľadiska presvedčivosti napadnutého rozsudku,\nnajmä teda v okolnostiach daného sporu, je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie „trpí“ aj skutkovými\na právnymi nedostatkami (k tomu bližšie nižšie). Presvedčivosti napadnutého rozsudku „nepridáva“ ani\nto, že súd prvej inštancie napriek tomu, že má právo, resp. povinnosť, „viesť“ súdne konanie, najmä\nteda pojednávanie, vykonal na pojednávaní dokazovanie ohľadne skutočností, ktoré neboli rozhodujúce\npre merito veci a následne v odôvodnení napadnutého rozsudku len stručne poznamenal, že strany\nsporu zotrvali na svojich tvrdeniach a že vlastne dokazovanie vykonané na pojednávaní preukazovalo\nlen irelevantné skutočnosti. Uvedené konštatácie a závery súdu prvej inštancie nie sú spôsobilé vyvolať\nči už dôveru právnickej verejnosti, ako ani laickej, pôsobia zjavne iracionálne a navyše odporujú princípu\nprocesnej ekonómie konania a zásade hospodárnosti konania. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/100/2018 uviedol, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného\ndôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v tomto rozhodnutí poukázal na to, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy\nkoreluje povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im\nnevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie\ndôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Jedným z nich je argument,\npodľa ktorého súd môže odmietnuť vykonať navrhnutý dôkaz, ktorý nemá overiť a/alebo vyvrátiť tvrdenú\nskutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Uvedený argument sa\npodľa názoru odvolacieho súdu vzťahuje aj na skutočnosti, ktoré nie sú rozhodujúce pre meritum veci.\n12.5 Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd vzhliadol len čiastočnú dôvodnosť žalovanými\nuplatneného odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP (nepresvedčivosť\nodôvodnenia), avšak konštatuje, že neboli naplnené podmienky pre postup podľa ustanovení § 389\nods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP, t. j. na zrušenie a vrátenie veci. K porušeniu procesných práv\nžalovaných totiž vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedošlo v takom rozsahu (rozmere, intenzite),\naby bolo potrebné vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že v prípade, ak aj napadnutý rozsudok trpí určitými nedostatkami, čo mohlo spôsobiť jeho\nnepresvedčivosť, tak tento nedostatok je možné napraviť postupom odvolacieho súdu podľa § 387 ods.\n3 CSP, ktorý v ďalších bodoch zodpovedá relevantné, rozhodujúce tvrdenia a argumenty oboch strán\nsporu. Nemožno opomínať to, že „zmenené“ rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho\nsúdu tvoria celok. Taktiež podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok\npri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. prvoinštančným súdom, môže\nbyť korigovaný konaním na odvolacom súde (viď napr. Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko;\nAdolf v. Rakúsko; Feldbrugge v. Holandsko; rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 1/2013).\n13. Žalovaní tiež namietali nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom\nprvej inštancie. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym\nvyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybou aplikácie práva na\nzistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t. j. náležitý právny predpisov\nalebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.\n13.1 Relevantné skutkové zistenia súdu prvej inštancie a skutkový stav veci, z ktorého v súlade s\nustanovením § 383 CSP vychádzal aj odvolací súd, je možné zhrnúť nasledovne: V bytovom dome\nsa nachádza celkovo 8 bytových jednotiek. Žalovaní a žalobkyne sú vlastníci bytov v bytovom dome.\nSprávu bytového domu na základe zmluvy vykonáva spoločenstvo, ktorého súčasnou predsedníčkou je\nžalovaná 6/ A. K.. Podľa zmluvy sa za obvyklý spôsob zverejňovania dokumentov spoločenstva považuje\nvyvesenie vo vchode bytového domu. Výnimku predstavuje oznámenie o písomnom hlasovaní, ktoré je\npotrebné doručovať aj do poštových schránok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.\nSpoločenstvo požiadalo Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) o poskytnutie úveru za účelom\núdržby a opráv bytových a nebytových priestorov v bytovom domu. ŠFRB žiadosti o poskytnutie podpory\nvyhovelo, spoločenstvu poskytlo finančné prostriedky na údržbu a opravy bytového domu, avšak nie\n\nžiadanej výške. Sporným bol dôvod, pre ktorý ŠFRB poskytlo spoločenstvu finančné prostriedky na\nopravu (rekonštrukciu) priestorov v bytovom dome len v poníženom rozsahu. Keďže spoločenstvu\nneboli poskytnuté finančné prostriedky zo strany ŠFRB v žiadanej výške, bolo potrebné dofinancovať za\núčelom opravy a údržby bytového domu obnos neposkytnutých finančných prostriedkov. Na podklade\noznámenia o písomnom hlasovaní sa dňa 06. 04. 2024 uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome, na ktorom sa hlasovalo o mimoriadnom vklade do fondu\nprevádzky, údržby a opráv. Oznámenie obsahuje termín, miesto a otázky písomného hlasovania, bolo\ntiež riadne doručené vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Písomného hlasovania sa zúčastnilo\n8 vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí hlasovali na písomnom hlasovaní. Na písomnom\nhlasovaní bolo rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 6 (za prijatie rozhodnutia) ku 2 (proti prijatiu\nrozhodnutia). Nespornou je skutočnosť, že žalobkyne hlasovali proti prijatiu rozhodnutia, sú preto\nprehlasovanými vlastníčkami (§ 14a ods. 8 zákona o bytoch), kdežto žalovaní hlasovali za prijatie\nrozhodnutia. Z písomného hlasovania, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie, bola vyhotovená zápisnica.\nPrílohou originálu zápisnice je aj hlasovacia listina z písomného hlasovania a splnomocnenie, ktoré\nudelila žalovaná 5/. Žalovaná 5/ vo vyjadrení k žalobe (čl. 192) uviedla, že sa hlasovania zúčastnila\nosobne. Zápisnica neobsahuje znenie rozhodnutia, ktoré bolo na písomnom hlasovaní prijaté. Obsahuje\nvšak otázku písomného hlasovania a výsledok písomného hlasovania. Hlasovacia listina obsahuje\npodpisy zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj mená a podpisy overovateľov\npodpisov vlastníkov bytových a nebytových priestorov v bytovom dome. Kópia zápisnice bola zverejnená\nbez príloh na nástenke bytového domu dňa 06. 04. 2024. Ďalšie kópie zápisnice bez príloh boli vhodené\ndo poštovej schránky žalobkýň dňa 09. 04. 2024. V konaní nebolo sporným, že zverejnené zápisnice\nz písomného hlasovania obsahovali prečiarknuté podpisy predsedníčky spoločenstva a overovateľov\npodpisov vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. V origináli, ako ani na kópii\nzverejnenej zápisnice, nebola explicitne vymedzená osoba zapisovateľa. V origináli, ako ani na\nzverejnenej zápisnici, nie je vymedzená osoba predsedajúceho písomného hlasovania. Žalobkyne\npodali predmetnú žalobu na súd prvej inštancie dňa 05. 05. 2024.\n14. Odvolací súd preskúmaním obsahu predloženého spisu a podaní produkovaných stranami sporu\nv odvolacom konaní prijal záver, že súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru, keď\nskonštatoval, že v zápisnici nie je explicitne a osobitne vymedzená osoba zapisovateľa. Odvolací súd\nsa však nestotožnil s názorom a závermi súdu prvej inštancie ohľadne toho, že v okolnostiach daného\nsporu je potrebné, aby bol zapisovateľ v zápisnici vymedzený a podpísaný osobitne. V prvom rade je\npotrebné si uvedomiť, že zápisnica z písomného hlasovania nie je právnym úkonom. V tomto smere\nnemožno uvažovať o tzv. neplatnosti zápisnice v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. OZ. Neurčitosť,\nktorú súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zmieňuje, možno vnímať iba v rovine\nnemožnosti vyabstrahovať z obsahu zápisnice relevantné údaje – t. j. osobu zapisovateľa a jeho\npodpis. Ustanovenie § 14a ods. 5 písm. f) zákona o bytoch obsahuje výpočet náležitostí zápisnice zo\nschôdze, resp. písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z dikcie uvedeného\nustanovenia jednoznačne vyplýva, že jednou z náležitostí zápisnice (podľa dôvodovej správy k zákonu\nč. 283/2018 Z. z. náležitosti zápisnice sú vymedzené demonštratívne) je aj meno, priezvisko a podpis\nzapisovateľa (spisovateľa zápisnice). Zo znenia toho istého ustanovenia však vyplýva, že zápisnicu\nspíše buď správca, predseda, člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu a nebytového\npriestoru v dome. V zmysle uvedeného ustanovenia zápisnicu z písomného hlasovania spisuje primárne\nzvolený zapisovateľ (vlastník bytu a nebytového priestoru), alebo ak takejto osoby niet, tak ju spíše iná\nz uvedených osôb. Z čl. VII bodu 8 zmluvy o spoločenstve vyplýva, že z písomného hlasovania musí\nbyť vyhotovená zápisnica, ktorú spíše buď predseda alebo zvolený vlastník bytu a/alebo nebytového\npriestoru v bytovom dome. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 7c ods. 6 zákona o bytoch, na ktoré\nsprávne poukázali aj žalovaní, z ktorého vyplýva, že rada bytového domu sa nezriaďuje v bytových\ndomoch, v ktorých je najviac 8 bytov a nebytových priestorov. Zákon o bytoch tak nevylučuje, aby\npredseda spoločenstva bol zároveň aj zapisovateľom zápisnice z písomného hlasovania. Zákonodarca\nv uvedenom ustanovení vymedzil osoby, ktoré sú zodpovedné za spísanie zápisnice z písomného\nhlasovania podľa okolností toho-ktorého prípadu, pričom čl. VII bod 8 zmluvy o spoločenstve nie je\nv rozpore s ustanovením § 14a ods. 5 zákona o bytoch. Tento článok zmluvy o spoločenstve len\nprimeraným spôsobom prispôsobuje túto právnu normu podmienkam správy daného bytového domu.\nZ ustanovení zákona o bytoch ani zo zmluvy nevyplýva potreba odlíšenia osoby zapisovateľa od osoby\npredsedu spoločenstva, ak ide o jednu a tú istú osobu. Osoba spisovateľa zápisnice z písomného\nhlasovania by s poukazom na okolnosti daného sporu mohla byť „neurčiteľná“ jedine, ak by jedna zo\nstrán sporu tvrdila, že zapisovateľ bol zvolený z vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale o tom\n\nv konaní spor nebol. Žiadna zo strán sporu neprodukovala skutkové tvrdenie, ktoré by viedlo k záveru,\nže za zapisovateľa zápisnice z písomného hlasovania bol zvolený (iný) konkrétny vlastník. Naopak\nargumentácia žalobkýň, že písomné hlasovanie zapisovateľa zápisnice nemalo, pretože takáto osoba\nnie je v zápisnici explicitne vymedzená funkciou, menom, priezviskom a podpisom, hoci zápisnica\npreukázateľne bola spísaná, vznikla, bola zverejnená, nemá oporu vo formálnej či právnej logike.\nPokiaľ by zapisovateľ zápisnice z písomného hlasovania neexistoval, tak by predsa nebolo možné,\naby žalobkyne v prvoinštančnom konaní produkovali zverejnenú zápisnicu a žalovaní kópiu originálnej\nzápisnice. Osoba zapisovateľa v okolnostiach daného prípadu preukázateľne vyplýva z kontextu\nprodukovaných skutkových tvrdení, vykonaného dokazovania (zmluva o spoločenstve) a ustanovenia\n§ 14a ods. 5 zákona o bytoch. Zároveň má odvolací súd za to, že pre „určitosť“ zápisnice nie je\nv okolnostiach daného sporu nutné, aby osoba, ktorá má povinnosť v zmysle zákona a zmluvy zápisnicu\nspísať, nutne bola v zápisnici dvojmo vymedzená osobitne ako zapisovateľ a zároveň ako predseda\nspoločenstva. Odvolací súd zdôrazňuje, že právne normy je potrebné vykladať s poukazom na ich\núčel, zmysel a podstatu. Nie je žiadúce, ani prípustné, aby právne normy boli vykladané len podľa\nich jazykového znenia (gramaticky). Právne normy je tiež nutné vykladať systematicky. Absolútne\nzákladnou zásadou systematického výkladu právnych noriem je príkaz vždy pri interpretácii akéhokoľvek\nzákonného ustanovenia zohľadniť celý právny poriadok, predovšetkým však právny predpis, v ktorom je\nustanovenie (právna norma) inkorporované. Ďalší príkaz vyplýva z rímsko-právnej zásady lex superior\nderogat legi inferiori, resp. že normy nižšej právnej sily nesmú byť v rozpore s normami vyššej právnej\nsily, preto pokiaľ do úvahy prichádza rôzny výklad konkrétnej právnej normy, tak je vždy potrebné zvoliť\ntaký výklad, ktorý neodporuje norme vyššej právnej sily. V materiálnom právnom štáte je vždy potrebné\nvykladať právne normy ústavno-konformne, keďže Ústava SR je tzv. „základným zákonom štátu“.\nNadväzujúc na uvedené odvolací súd konštatuje, že výklad ustanovenia § 14a ods. 5 písm. f) zákona\no bytoch, ku ktorému dospel pri posúdení veci súd prvej inštancie ohľadne potreby jasného, presného a\n„určitého“ vymedzenia osoby zapisovateľa v zápisnici, považuje odvolací súd za prílišne formalistický.\nÚstavný súd Slovenskej republiky už opakovane odmietol prílišne formalistický výklad právnych noriem\na formalizmus pri posudzovaní úkonov ako neakceptovateľný, pretože odporuje nielen materiálnemu\nchápaniu princípu právneho štátu, ale je zároveň aj v absolútnom rozpore s hodnotami obsiahnutými v\npráve na spravodlivý proces (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n51/2017, sp. zn. III. ÚS 163/2011 a sp. zn. IV. ÚS 192/08).\n14.1 Odvolací súd tak na základe uvedeného dospel k záveru, že zapisovateľom zápisnice z písomného\nhlasovania bola predsedníčka spoločenstva p. A. K. (žalovaná 6/). Vyplýva to z kontextu produkovaných\nskutkových tvrdení, vykonaného dokazovania a relevantných právnych noriem. Žalovaná 6/ bola\nna origináli zápisnice uvedená ako predsedníčka spoločenstva a vymedzená identifikačnými údajmi\n(menom a priezviskom), originál zápisnice podpísala. Odvolací súd ma za to, že skonštatovať nedostatok\nnáležitostí zápisnice z písomného hlasovania len z dôvodu, že predsedníčka spoločenstva, ktorá\npreukázateľne spísala zápisnicu, hoci v zápisnici nie je výslovne uvedená ako zapisovateľka, by bolo\nprílišne formalistickým a v dôsledku toho neprijateľným.\n15. Odvolací súd ďalej konštatuje, že aj v prípade, ak by v origináli zápisnice absentovalo vymedzenie\nosoby zapisovateľa a osoba zapisovateľa by nebola „zistiteľná“, tak formálne nedostatky originálu\nzápisnice nespôsobujú neplatnosť rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní vlastníkov bytov\na nebytových priestorov. Odvolací súd primárne poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 283/2018\nZ. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z.\no vlastníkov bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorým bolo do zákona\no bytoch inkorporované ustanovenie § 14a. Z dôvodovej správy vyplýva, že: „Zároveň sa navrhuje\nzakotviť neplatnosť hlasovania nedodržaním zákonného postupu pri zvolávaní schôdze vlastníkov, resp.\nvyhlásení písomného hlasovania, ako aj pri samotnom hlasovaní. V tomto prípade ide o absolútne\nneplatný právny úkon, ktorý nemá právne účinky.“. Zákonodarca teda mienil sankcionovať absolútnou\nneplatnosťou rozhodnutia (právne úkony) prijaté na písomnom hlasovaní v prípade nedodržania\nzákonného postupu pri vyhlásení písomného hlasovania a pri samotnom hlasovaní. Medzi podmienky\npre prijatie rozhodnutia na písomnom hlasovaní tak patrí: a) zákonné vyhlásenie písomného hlasovania\na b) prijatie rozhodnutia zákonnom požadovaným kvórom za dodržania procesu predpokladaného\nzákonom. Ako už bolo uvedené, zápisnica z písomného hlasovania nie je právnym úkonom. Zápisnica\nz písomného hlasovania je listina, v ktorej je zachytený proces a výsledok kreovania vôle vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov, t. j. proces a výsledok písomného hlasovania. Zápisnica z hľadiska jej\núčelu má slúžiť predovšetkým na preukázanie skutočností, ktoré zákon vyžaduje, aby v nej boli obsahovo\nuvedené. Tie zákonodarca vymedzil v ustanovení § 14a ods. 5 zákona o bytoch. Z uhľa pohľadu súdneho\n\nkonania zápisnica z písomného hlasovania predstavuje dôkazný prostriedok. Zo zákona o bytoch však\nnevyplýva povinnosť vyhotoviť zápisnicu v priebehu (do ukončenia) písomného hlasovania. Takáto\npovinnosť by sa priam priečila účelu a obsahu ustanovenia § 14a ods. 5 písm. e) zákona o bytoch,\nz ktorého vyplýva, že zápisnica z písomného hlasovania musí (okrem iného) obsahovať výsledky\npísomného hlasovania o tej-ktorej otázke. Z logiky veci je potom vylúčené, aby vyhotovenie zápisnice\naspoň sčasti nenadväzovalo na ukončenie procesu písomného hlasovania, resp. na ukončenie procesu\nkreovania vôle. Formálne nedostatky zápisnice, ktorej vyhotovenie nadväzuje na ukončenie procesu\nkreovania vôle, podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobujú neplatnosť rozhodnutia prijatého v rámci\ninak zákonne vyhláseného a vykonaného písomného hlasovania, pretože proces vzniku zápisnice je\nzavŕšený vždy až po ukončení písomného hlasovania. Odvolací súd zdôrazňuje, že neplatnosť právneho\núkonu nie je možné ustáliť na základe skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku – po jeho platnosti\n(m. m. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Obdo V 16/2006).\n15.1 Nadväzujúc na uvedené odvolací súd konštatuje, že formálne nedostatky zverejnenej kópie\nzápisnice takisto nespôsobujú neplatnosť sporného rozhodnutia. Proces zverejnenia zápisnice nemá\nvplyv na platnosť rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov. Zákon o bytoch a zmluva ukladajú dotknutým osobám povinnosť zverejniť zápisnicu do\n7 dní od skončenia písomného hlasovania, t. j. do 7 dní od ukončenia procesu kreovania vôle\nna písomnom hlasovaní (§ 14a ods. 6 zákona o bytoch). Je tak zrejmé, že zverejnenie zápisnice\nz písomného hlasovania je proces (skutočnosť), ktorý v okolnostiach každého prípadu nadväzuje\naž na ukončenie procesu kreovania vôle. Proces zverejnenia kópie zápisnice nie je súčasťou ako\nvyhlásenia, tak ani samotného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na písomnom\nhlasovaní. Odvolací súd sa síce stotožňuje s argumentáciou žalobkýň, že zatmavenie podpisov na\nzverejnenej zápisnici (či už predsedníčky spoločenstva alebo overovateľov podpisov) nie je žiadúce,\nani v zmysle relevantných ustanovení zákona o bytoch potrebné, ale to nič nemení na skutočnosti, že\ntakýto nedostatok nespôsobuje neplatnosť rozhodnutia prijatého na písomnom hlasovaní. Vzhľadom\nna uvedené má odvolací súd za to, že prípadné nedodržanie zákonného postupu pri zverejňovaní\nzápisnice alebo formálne nedostatky (kópie) zverejnenej zápisnice nemajú vplyv na platnosť sporného\nrozhodnutia. Súd prvej inštancie prijal správny skutkový záver, keď uviedol, že podpisy overovateľov\na predsedníčky spoločenstva (zapisovateľky) boli na zverejnenej zápisnici prečiarknuté. Zároveň však\ndospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti prijatého rozhodnutia, pretože predmetný\nnedostatok podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobuje neplatnosť sporného právneho úkonu.\nNemenej dôležitou je skutočnosť, že v origináli zápisnice, ako ani v origináli hlasovacej listiny, podpisy\nrelevantných osôb neboli prečiarknuté, neboli preškrtnuté. Z uvedeného vyplýva, že k preškrtaniu týchto\npodpisov došlo až v rámci procesu zverejňovania zápisnice z písomného hlasovania, ktorý je absolútne\noddelený od procesu kreovania vôle pri vzniku právneho úkonu. Mená a priezviská osôb podpisujúcich\nzápisnicu boli čitateľné, zápisnica poskytovala presné informácie o tom, kto ju ako overovateľ podpísal\na zrejmá bola aj informácia komu patrí tretí podpis (predsedníčke spoločenstva).\n15.2 Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zápisnicu z písomného hlasovania nie je\npotrebné pre dodržanie zákonného postupu zverejniť aj s prezenčnou listinou. Prezenčná listina je\ninštitút týkajúci sa výlučne schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V podmienkach písomného\nhlasovania sa nevyžaduje, pretože ju v plnej miere nahrádza hlasovacia listina, z ktorej je zrejmé,\nktorí vlastníci bytov a nebytových priestorov boli prítomní na písomnom hlasovaní. Súd prvej inštancie\ndospel k správnemu záveru ohľadne toho, že zákon ani zmluva neupravujú povinnosť doručovať kópiu\n(zverejnenej) zápisnice do poštových schránok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom\ndome. Na druhej strane skutkový záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebola spornou skutočnosť,\nže zápisnica bola zverejnená obvyklým spôsobom s hlasovacou listinou, nie je správny. Nadväzujúc\nna to nie je správny ani skutkový záver súdu prvej inštancie, že v zverejnenej hlasovacej listine boli\nprečiarknuté podpisy overovateľov (bod 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Tieto čiastkové\nnesprávne skutkové závery boli pre rozhodnutie vo veci bezvýznamné, preto nebolo potrebné opakovať\ndokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Žalobkyne už v podanej žalobe tvrdili, že zápisnica nebola\nzverejnená so zákonnými prílohami (vôbec). Zákon však podľa názoru odvolacieho súdu explicitne\nneukladá povinnosť zverejniť zápisnicu z písomného hlasovania s hlasovacou listinou, prípadne\nsplnomocneniami. Zo zákona o bytoch vyplýva, že prílohou originálu zápisnice, nie zverejnenej kópie\nzápisnice, je aj originál hlasovacej listiny (§ 14a ods. 5) a splnomocnenie, ale zo zákona o bytoch\nexplicitne nevyplýva povinnosť prílohy zápisnice zverejniť súčasne so zápisnicou. Z ustanovenia\n§ 14a ods. 6 zákona o bytoch vyplýva len povinnosť zverejniť samotnú zápisnicu a výsledky\npísomného hlasovania. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vykladať spôsobom, že\nzákon vyžaduje zverejnenie zápisnice aj s prílohami, pretože výsledky písomného hlasovania sú\n\nobligatórnou náležitosťou zápisnice z písomného hlasovania (§ 14a ods. 5 písm. f/ zákona o bytoch).\nÚčelom zverejnenia zápisnice z písomného hlasovania v zmysle § 14a ods. 6 zákona o bytoch je\numožniť vlastníkom bytov a nebytových priestorov oboznámiť sa s priebehom a výsledkom písomného\nhlasovania. Zverejnenie zápisnice je tiež kľúčové z hľadiska uplatnenia práv prehlasovaných vlastníkov\npodľa § 14a ods. 8 zákona o bytoch, pretože od momentu zverejnenia zápisnice obvyklým spôsobom\nzačína prehlasovanému vlastníkovi plynúť prekluzívna lehota na podanie žaloby. Na uvedené účely sa\nvšak zverejnenie príloh originálu zápisnice nevyžaduje. Podstatnou je tiež skutočnosť, že vlastníci bytov\na nebytových priestorov majú právo nahliadnuť do dokumentov, ktoré sa týkajú správy bytového domu.\nMajú právo požiadať o sprístupnenie či už hlasovacej listiny z konkrétneho písomného hlasovania a/\nalebo splnomocnenia, čo samo o sebe nahrádza potrebu zverejňovania zápisnice s prílohami. Pokiaľ\nžalobkyne tvrdia, že im toto právo bolo upreté, tak majú možnosť dosiahnuť nápravu správne zvoleným\nprávnym prostriedkom. To však nie je predmetom daného sporového konania a z hľadiska daného sporu\nide o skutkové tvrdenie, ktoré nie je rozhodujúce pre meritum veci.\n16. Pokiaľ žalobkyne v priebehu prvoinštančného konania tvrdili, že v zápisnici z písomného hlasovania\nabsentuje obligatórna náležitosť podľa ustanovenia § 14a ods. 5 písm. c) zákona o bytoch, t. j.\nvymedzenie prijatého rozhodnutia, preto je rozhodnutie prijaté na písomnom hlasovaní neplatné, tak\nodvolací súd konštatuje, že sa v tomto smere stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. V zápisnici\nz písomného hlasovania zákon vymedzenie prijatého rozhodnutia nevyžaduje. Z ustanovenia §14a\nods. 5 písm. c) zákona o bytoch vyplýva, že zákonodarca obmedzil jeho uplatnenie výlučne na\nzápisnicu zo schôdze vlastníkov bytových a nebytových priestorov. Naopak v ustanovení § 14a ods.\n5 písm. e) zákona o bytoch je uvedené, že zápisnica z písomného hlasovania musí obsahovať\notázky písomného hlasovania a jeho výsledky. Ustanovenie § 14a ods. 2 zákona o bytoch upravuje\npovinnosť oznámiť otázky písomného hlasovania. Vo vzťahu k hlasovacej listine zákon vyžaduje\n„otázky (písomného hlasovania – pozn. odvolacieho súdu) označené poradovými číslami“, nie znenie\nnavrhovaného rozhodnutia (§ 14a ods. 4 zákona o bytoch). Ak zákon predpokladá, že na písomnom\nhlasovaní sa má hlasovať o konkrétnych vopred vymedzených otázkach, potom argumentácia žalobkýň,\nže prijaté rozhodnutie nie je určité z dôvodu, že sa hlasovalo spôsobom „áno“ alebo „nie“ o otázkach,\nresp. že v zápisnici absentuje vymedzenie prijatého rozhodnutia, nie je opodstatnená a nemá základ\nv relevantných ustanoveniach zákona o bytoch. Žalobkyňami produkovaný výklad ustanovenia § 14a\nods. 5 písm. e) zákona o bytoch je podľa názoru odvolacieho súdu v priamom rozpore s dikciou zákona o\nbytoch. Ide teda o neprípustný výklad contra legem. Odvolací súd len okrajovo poznamenáva, že ani za\nvyužitia teleologického, systematického či historického výkladu nemožno dospieť k výkladu zákonného\nustanovenia, ktorý je v rozpore s jasným a presným gramatickým znením zákona.\n16.1 Žalobkyne pri doplnení žaloby namietali aj absenciu náležitosti zápisnice podľa ustanovenia §\n14a ods. písm. f) zákona o bytoch, t. j. že v zápisnici nie je vymedzená osoba predsedajúceho. Súd\nprvej inštancie sa s uvedeným tvrdením nevysporiadaval. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,\nže sa nevenoval tvrdeniam strán sporu, ktoré považoval za bezvýznamné pre posúdenie uplatneného\nnároku. Predsedajúci v zmysle zákona o bytoch je osoba, ktorá vedie, riadi, schôdzu vlastníkov bytov\na nebytových priestorov (§ 14a ods. 3 zákona o bytoch). V zmysle zákona ide buď o osobu zvolenú\nvlastníkmi bytov a nebytových priestorov, predsedu spoločenstva alebo správcu. V podmienkach\npísomného hlasovania je však tento inštitút nadbytočný, písomné hlasovanie predsedajúcu osobu\nnepozná, spravidla nemá, pretože „program“ písomného hlasovania konštituuje výlučne hlasovanie\nohľadne vopred konkretizovaných a oznámených otázok. Nad priebehom písomného hlasovania\n„dozerajú“ dvaja overovatelia, ktorí na hlasovacej listine potvrdzujú podpisy vlastníkov bytov\na nebytových priestorov. Za zistenie výsledku písomného hlasovania zodpovedá buď správca, predseda,\nrada alebo zvolený zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za účasti\ndvoch overovateľov (§ 14a ods. 4 zákona o bytoch). Z uvedených dôvodov potom vymedzenie a podpis\npredsedajúceho nepredstavujú zákonnú náležitosť zápisnice z písomného hlasovania vlastníkov bytov\na nebytových priestorov.\n16.2 Čo sa oznámenia o písomnom hlasovaní (z 26. 03. 2024) týka, odvolací súd súhlasí s relevantnými\nzávermi súdu prvej inštancie. Oznámenie obsahuje všetky obligatórne náležitosti prezumované\nustanovením §14a ods. 2 zákona o bytoch v znení účinnom do 31. 03. 2024. V zmysle ustanovenia\n§14a ods. 2 zákona o bytoch musí byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov oznámený termín,\nmiesto a otázky písomného hlasovania najneskôr 7 dní pred uskutočnením písomného hlasovania.\nPodľa uvedeného ustanovenia tak medzi obligatórne náležitosti oznámenia o písomnom hlasovaní\nnepatrí uvedenie osôb, ktoré navrhli uskutočnenie písomného hlasovania. Keďže zákon o bytoch\nv oznámení o písomnom hlasovaní nevyžaduje uviesť vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí\n\nnavrhli písomné hlasovanie, tak logicky obligatórnou náležitosťou oznámenia o písomnom hlasovaní\nnemôže byť ani podpis uvedených osôb. Medzi náležitosti oznámenia o písomnom hlasovaní nepatrí\nani uvedenie dôvodov, pre ktoré sa navrhuje (písomne) hlasovať o tej-ktorej otázke. Uvedenie dôvodov,\nako ani vlastníkov, ktorí navrhli písomné hlasovanie, v oznámení zákon o bytoch nevylučuje, ale ani\nich nevyžaduje. V konaní nebolo sporným, že oznámenie bolo doručené obvyklým spôsobom v zmysle\nzmluvy jednak do schránok vlastníkov bytov, ako aj zverejnené na nástenke vo vchode bytového domu\nnajneskôr dňa 26. 03. 2024, t. j. 7 dní pred uskutočnením písomného hlasovania dňa 06. 04. 2024.\nSúd prvej inštancie teda správne skonštatoval, že žalobkyniam bolo oznámenie riadne a včas doručené.\nŽalobkyne v priebehu prvoinštančného konania riadne a včasné doručenie oznámenia nespochybňovali.\n16.3 V konaní bol sporným dôvod, pre ktorý ŠFRB ponížil spoločenstvom žiadaný úver vo výške\n52.250,- Eur o sumu 6.690,- Eur. ŠFRB poskytol spoločenstvu na základe Žiadosti o poskytnutie\npodpory (U 505 Obnova bytovej budovy Správca, SVB a NP) z 25. 09. 2023 úver vo výške 45.560,Eur. V zmysle Oznamu o dofinancovaní ŠFRB žalovaní v prvoinštančnom a odvolacom konaní tvrdili,\nže ŠFRB „skrátil“ žiadaný úver o sumu 6.690,- Eur, pretože: „Neadekvátne aktivity bytov č.2 a č.7 ,\nkonanie proti záujmom O. I., podania na Okresný úrad, políciu, ŠFRB oddialili a spomalili opravu\nbytového domu (...) Ďalej spôsobili, že žiadaný úver bol následkom týchto aktivít znížený rozhodnutím\nŠFRB (...)“. Odvolací súd má za to, že žalobkyne v konaní účinne popreli tvrdenie žalovaných a\npreukázali, že ŠFRB ponížil poskytnutú sumu úveru o sumu 6.690,- Eur z dôvodu „nesprávne“ vyplnenej\nžiadosti o poskytnutie podpory. Táto skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu predloženého žalobkyňami\ns názvom Sprístupnenie informácii zo dňa 08. 04. 2024, vyhotoveného ŠFRB na žiadosť žalobkýň,\nv ktorom ŠFRB uviedlo, že: „Požadovaný úver bol znížený z dôvodu, že oprava komínov bytového domu\nbola nesprávne zaradená v podúčele „Výmena spoločných rozvodov v bytovom dome“.“. Odvolací súd\nv tomto smere skutkové tvrdenia žalovaných, uvedené aj v Ozname o dofinancovaní ŠFRB, považuje\nza nepreukázané. Dôvod, pre ktorý ŠFRB neposkytlo vlastníkom bytov a nebytových priestorov úver\nv žiadanom rozsahu a „skrátilo“ ho o sumu 6.690,- Eur však nie je podstatný pre posúdenie uplatneného\nnároku. Nemá vplyv na platnosť prijatého rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že dôvod, ktorý viedol\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov k vyhláseniu písomného hlasovania a prijatiu sporného\nrozhodnutia na písomnom hlasovaní nemožno stotožňovať s dôvodom, pre ktorý ŠFRB poskytlo\nvlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome úver v poníženom rozsahu. V kontexte\ndaného sporu dôvod poníženia poskytnutého úveru ŠFRB predstavuje len príčinu vzniku dôvodu,\npre ktorý dotknutí vlastníci bytov a nebytových priestorov vyhlásili písomné hlasovanie. Žalobkyňami\nnamietané skutočnosti predstavujú len príčinu vzniku potreby mimoriadneho vkladu, teda dôvod, pre\nktorý ŠFRB neposkytlo spoločenstvu úver v žiadanom rozsahu, nie samotný dôvod, pre ktorý bolo\npísomné hlasovanie vyhlásené a sporné rozhodnutie prijaté. To vyplýva aj z Oznamu o dofinancovaní\núveru ŠFRB, v ktorom je okrem iného uvedené, že: „Platným uznesením (...) bolo odhlasované počtom\n7/hlasov/ 7 bytov z 8-ich, že havarijný stav bytového domu bude riešený rekonštrukciou domu s využitím\núveru ŠFRB. (...) žiadaný úver bol následkom týchto aktív znížený rozhodnutím ŠFRB o sumu, ktorá\nohrozuje a znižuje výšku celkových potrebných investícii na plánované opravy a rekonštrukciu bytového\ndomu. Toto ma za následok, že spoločenstvo musí hľadať alternatívy dofinancovania rekonštrukcie\noproti pôvodnému plánovanému rozpočtu. (...) je nevyhnutné chýbajúcu čiastku na dofinancovanie\nrekonštrukcie sanovať z vlastných zdrojov O. E. I. I.. Potrebná je suma 8.000,- Eur, ktorá pokryje\nchýbajúcu časť úveru, prostriedky na prevádzku bytového domu a nevyhnutnú rezervu. Potrebnú sumu\nje možné dosiahnuť mimoriadnym vkladom vlastníkov bytov do FPÚaO.“ Nemožno preto konštatovať,\nže by k vyhláseniu písomného hlasovania alebo prijatiu rozhodnutia (vzniku právneho úkonu) došlo zo\nstrany žalovaných či žalobkýň v omyle ohľadne dôvodu, pre ktorý je potrebný (a v akej výške z akého\ndôvodu) mimoriadny vklad do fondu prevádzky, opráv a údržby.\n17. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a vyššie uvedených skutočností\nodvolací súd konštatuje, že vyhlásenie písomného hlasovania (oznámenie) bolo uskutočnené zákonom\nprezumovaným spôsobom. Oznámenie o písomnom hlasovaní z 26. 03. 2024 obsahuje obligatórne\nnáležitosti vyžadované ustanovením § 14a ods. 2 zákona o bytoch. Oznámenie bolo obvyklým\nspôsobom, riadne a včas, doručené všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom\ndome. Písomné hlasovanie sa uskutočnilo zákonným spôsobom. To preukazuje aj originál hlasovacej\nlistiny ako príloha originálu zápisnice z písomného hlasovania. V konaní nebola spornou skutočnosť,\nže za prijatie rozhodnutia na písomnom hlasovaní hlasovalo 6 vlastníkov (žalovaní) a proti prijatiu\nrozhodnutia 2 vlastníčky (žalobkyne). Sporné rozhodnutie tak bolo prijaté zákonom požadovaným\nkvórom, t. j. nadpolovičnou väčšinou v zmysle ustanovenia § 14b ods. 1 písm. i) zákona o bytoch. Zákon\no vlastníctve bytov v § 14a ods. 8 neupravuje ako a na základe akých skutočností má súd rozhodnúť\n\no žalobe prehlasovaných vlastníkov. Povinnosťou súdu v sporoch podľa § 14a ods. 8 zákona č.\n183/1993 Z. z. podľa názoru odvolacieho súdu je skúmať, či bola dodržaná procedúra zvolania schôdze\nvlastníkov, písomného hlasovania, či rozhodnutie bolo prijaté zákonom ustanoveným kvórom. Platnosť\nprávnych úkonov pri správe bytov a nebytových priestorov je vzhľadom na chýbajúcu osobitnú úpravu\nv zákone o bytoch potrebné posúdiť podľa všeobecnej právnej úpravy o právnych úkonoch, obsiahnutej\nv Občianskom zákonníku. Odvolací súd vyhodnotil postup vlastníkov pri písomnom hlasovaní aj podľa\nustanovení § 37 a § 39 OZ a konštatuje, že podmienky na vyhlásenie rozhodnutia prijatého na písomnom\nhlasovaní vlastníkov bytov, ktoré sa konalo dňa 06. 04. 2024 o otázke: „Súhlasíte s mimoriadnym\nvkladom na účet Fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške za byty č. 1, 4, 5, 8 - 934,02 EUR za byty č.\n2, 3, 6, 7 - 1.065,98 EUR ? Vklad je splatný na účet O. I. najneskôr do 30.4.2024“ za neplatné splnené\nneboli, čo viedlo odvolací súd k zmene rozsudku súdu prvej inštancie pre odlišné právne posúdenie veci\na vyhodnotenie žaloby ako nedôvodnej.\n17.1 Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Cdo/60/2019, publikované v Zbierke pod R č. 80/2021, v zmysle ktorého sa pri\nsúdnom prieskume rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatých v zmysle zákona\no bytoch neaplikuje zásada ex offo (z úradnej povinnosti) prieskumu absolútnej neplatnosti právnych\núkonov. Súd prvej inštancie, rovnako ako aj odvolací súd, preto mohli pristúpiť k posúdeniu platnosti\nsporného rozhodnutia len z dôvodov, ktoré prehlasované vlastníčky (žalobkyne) uplatnili v žalobe podľa\nustanovenia § 14a ods. 8 zákona o bytoch.\n18. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP o\nnároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania, pretože zmenil\nnapadnutý rozsudok (§ 396 ods. 2 CSP). Žalovaní mali v spore plný úspech, pretože dosiahli zamietnutie\nžaloby žalobkýň v celom rozsahu. Preto priznal odvolací súd žalovaným v zmysle § 255 ods. 1 CSP\nvoči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Povinnosť nahradiť trovy konania\nbola žalobkyniam uložená spoločne a nerozdielne, keď spoločnou žalobou vyvolali vznik trov na strane\nžalovaných. O výške trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie.\nZ uvedeného dôvodu je povinnosť náhrady trov konania viazaná na právoplatnosť rozhodnutia o výške\ntrov konania.\n19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,\npomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\n\nDovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)\n(§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci\ndeň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis\n(§ 127 ods. 1 CSP).\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nStrany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou\no poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania\nlehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11\nods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia\nbyť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\n\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nAk neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek\nriadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek\nvýzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch\nneodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e/ CSP v spojení s § 436\nods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/46/2024", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91ff6bca-3ccd-4283-aa0d-313250b9cb24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1"}, {"guid": "ussr:56dfa824-393c-49ca-88ea-ff4276cd0319", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.51.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2017 z 25. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.51.2017.1"}, {"guid": "ussr:b18df804-b327-4885-b922-86dc64bbdbb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b18df804-b327-4885-b922-86dc64bbdbb9"}, {"guid": "ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 163/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "c7372418-3a74-433e-9fd6-aec6a42c0f7d:5efe1d20-0747-4bef-8eb9-ff0ae60987c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3113233793.1", "spisova_znacka": "1Cdo/60/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/60/2019 z 28. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3113233793.1"}], "citovane_v": []}