Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 14Co/93/2023 6623200071 15. 10. 2024 JUDr. Vladimír Šalamún ECLI:SK:KSBB:2024:6623200071.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX A., štátny občan SR, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX A., štátna občianka SR, právne zast.: E. D. F., advokátka, so sídlom F. C. X, XXX XX A., proti žalovanej: E. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXX/XX, XXX XX I., štátna občianka SR, právne zast.: J. K. L., advokát, so sídlom M., N. O. X, o náhradu škody na zdraví spôsobenej dopravnou nehodou, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11C/1/2023-56 zo dňa 10. mája 2023, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11C/1/2023-56 zo dňa 10. mája 2023 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 11C/1/2023-56 zo dňa 10. mája 2023 Okresný súd Lučenec (ďalej v texte aj ,,okresný súd“ resp. ,,súd prvej inštancie“) žalobu žalobcov o náhradu škody na zdraví titulom bolestného zamietol (prvý výrok) a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. (druhý výrok). 1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 09.01.2023 domáhali voči žalovanej náhrady škody na zdraví titulom bolestného, a to žalobca 1/ vo výške 607,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 12.01.2020 do zaplatenia a žalobkyňa 2/ vo výške 810,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne odo dňa 12.01.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX sa stali bez ich zavinenia účastníkmi dopravnej nehody, ktorú spôsobila žalovaná. Pri dopravnej nehode žalobca 1/ utrpel zranenia: pomliaždenie hlavy na záhlaví, podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice ťažšieho stupňa s dobou liečenia 40 dní a žalobkyňa 2/ podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice ťažšieho stupňa, pomliaždenie hrudnej chrbtice ťažšieho stupňa a pomliaždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa s dobou liečenia 40 dní. Žalobcovia v žalobe uviedli, že následkom dopravnej nehody trpia početnými zdravotnými ťažkosťami a odo dňa nehody sa liečia až do podania žaloby. 1.2 Žalovaná vo vyjadrení k žalobe potvrdila, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/68/2020-159 zo dňa 02.06.2020 uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní jeden rok. Zároveň jej bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, všetky druhy, v trvaní jedného roka a povinnosť uhradiť O. P. I. a N. náklady za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeným - žalobcom. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.06.2020. Žalovaná namietla, že najneskôr kedy sa žalobcovia dozvedeli o škode a kto za ňu zodpovedá, bolo dňom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti uvedeného trestného rozkazu. Dvojročná premlčacia doba preto podľa názoru žalovanej uplynula dňa 17.06.2022 a keďže žalobcovia podali žalobu na súd až 10.01.2023, teda po uplynutí premlčacej doby, vzniesla námietku premlčania. Žalobcovia v replike uviedli, že trestný rozkaz im bol doručený až 03.02.2022. Zároveň žalobcovia poukázali na konštantnú judikatúru súdov, podľa ktorej za deň zistenia bolesti pre určenie náhrady škody na zdraví nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia napr. práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia lekárskeho posudku o bolestnom, a teda ani deň vyhotovenia znaleckého posudku v prípravnom konaní. Rozhodujúcim dňom zistenia bolesti pre určenie náhrady za bolesť je okamih, t.j. deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Žalobcovia súdu uviedli, že ich stav nebol ustálený ani v dobe spísania uvedeného podania. 1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania, argumentáciu strán sporu, vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce, zistený skutkový stav a na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1, § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 2 ods. 2, § 2 ods. 3 písm. a/ až c/, § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Zb. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004“). 1.4 Z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovanou, sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobcov už nie je premlčaný. Skonštatoval, že v prípade škody na zdraví zákon neurčuje objektívnu premlčaciu dobu vôbec. Uplatňuje sa výlučne subjektívna doba, ktorá je dvojročná a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Aby poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody, potrebuje teda vedieť voči komu si môže svoj nárok uplatniť a v akej aspoň orientačnej výške. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre úsudok o zodpovednom subjekte. Z uvedeného dôvodu subjektívna premlčacia doba nezačína plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu, resp. trestného rozsudku, ale už omnoho skôr, než je trestné konanie právoplatne ukončené. Vyhodnotil, že žalobcovia utrpeli zranenia pri dopravnej nehode, a teda už pri vyšetrovaní tejto dopravnej nehody im musela byť známa osoba, ktorá dopravnú nehodu zavinila, najneskôr získali vedomosť o osobe, ktorá je za škodu zodpovedá a voči ktorej si môžu uplatniť svoj nárok na súde z Uznesenia o vznesení obvinenia proti žalovanej z prečinu ublíženia na zdraví (Uznesenie o vznesení obvinenia voči žalovanej bolo vydané dňa 24.01.2020 ). Čo sa týka vedomosti o spôsobenej škode, uviedol, že rozhodujúca je vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy, ktorú poškodení utrpeli a ktorá je vyjadrená tak, aby mohli svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Jedná sa teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Poukázal na to, že konštantná judikatúra za rozhodný deň zistenia bolesti pre určenie náhrady za bolesť považuje okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Zistenie, kedy sa z hľadiska bolesti ustálil zdravotný stav závisí od vyjadrenia lekára, nie od úvahy súdu, nakoľko sa jedná o posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Skonštatoval, že posudok je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Z vyššie uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že k ustáleniu zdravotného stavu musí dôjsť vždy predtým (nie neskôr), ako je možné takýto posudok o bolestnom vyhotoviť. Z pripojeného trestného spisu sp.zn.: 3T/68/2020 súd prvej inštancie zistil, že výška bolestného bola vyčíslená už v priebehu trestného konania, a to v Znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 11.01.2020, ktorý vypracoval E. E. Q., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, a v ten istý deň bol znalecký posudok aj doručený Okresnému riaditeľstvu PZ v M., Okresný dopravný inšpektorát. V čase vypracovania znaleckého posudku podľa súdu prvej inštancie už teda musel byť zdravotný stav žalobcov ustálený, pretože znalec mohol bolesť vyčísliť a aj ju v znaleckom posudku vyčíslil. Najneskôr týmto dňom sa preto žalobcovia mohli dozvedieť výšku škody a uplatniť si ju v súdnom konaní Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde až dňa 09.01.2023, t.j. takmer 3 roky od vypracovania znaleckému posudku, kedy žalobcom už nepochybne musela byť známa nielen osoba, ktorá je zodpovedná za spôsobenú škodu, ale aj výška škody, súd prvej inštancie skonštatoval, že nárok žalobcov je premlčaný v dvojročnej subjektívnej lehote a z tohto dôvodu premlčaný nárok nemohol priznať. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie musel žalobu zamietnuť a samotným meritom veci sa už nezaoberal 1.5 V závere súd prvej inštancie dodal, že nepripustil žalobcami navrhovaný dôkaz, a to nové vyčíslenie bolestného na základe lekárskeho posudku, ktorý si žalobcovia údajne objednali, z dôvodu ich pochybnosti o správnosti ohodnotenia bolesti znalcom E. E. Q. v znaleckom posudku č. X/XXXX. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobcovia si pri starostlivosti o svoje práva mohli dať vystaviť
vlastný lekársky posudok o bolestnom, ako aj o sťažení spoločenského uplatnenia hneď po ustálení ich zdravotného stavu, resp. po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. X/XXXX, vypracovaným znalcom E. E. Q. pre potreby trestného konania, pokiaľ s ohodnotením miery bolesti v znaleckom posudku nesúhlasili. Poukázal na to, že od vypracovania znaleckého posudku zo dňa 11.01.2020 uplynula značne dlhá doba, počas ktorej žalobcovia mali možnosť obrátiť sa na iného znalca alebo lekára, aby ich bolesť ohodnotil. Návrh takéhoto dôkazu až na prebiehajúcom pojednávaní po viac ako 3 rokoch považoval súd prvej inštancie za oneskorený, pričom pripustenie navrhovaného dôkazu by znamenalo odročenie pojednávania na neurčito, nakoľko právna zástupkyňa žalobcov ani nemala vedomosť, kedy bude s týmto lekárskym posudkom disponovať, a teda ho bude môcť súdu prvej inštancie predložiť, navyše súdu prvej inštancie ani len nepreukázala, že vôbec došlo k objednaniu takéhoto posudku, preto súd prvej inštancie využívajúc zásadu sudcovskej koncentrácie tento dôkaz nepripustil a vo veci rozhodol. Dodal že aj z dôvodu premlčania nároku by spresnenie výšky bolestného nebolo v konaní relevantné, a teda by nemalo zásadný význam pre jeho rozhodnutie, preto vyčkávanie na vypracovanie takéhoto posudku by nebolo ani hospodárne. 1.6 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v II. výroku napadnutého rozsudku podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 2 CSP a priznal plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, napriek žiadosti právnej zástupkyne žalobcov prezentovanej v samotnom závere pojednávania, aby súd využil pri rozhodnutí o trovách konania možnosť upravenú v § 257 CSP a nepriznal žalovanej náhradu trov konania v prípade, ak žalobu žalobcov zamietne. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod pre uplatnenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobcovia v konaní takéto dôvody nepreukázali a ani zo spisu nijaké dôvody pre využitie citovaného ustanovenia nevyplývali. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie štandardne rozhodol v zmysle zásady úspechu a priznal náhradu trov konania plne úspešnej žalovanej. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu rozsudok a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. V prípade úspechu v odvolacom konaní žalobcovia navrhli, aby im súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 2.1 Žalobcovia napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za arbitrárne a svojvoľné a boli toho názoru, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie podľa nich vychádzalo aj z nesprávneho právneho posúdenia veci týkajúce sa nesprávneho ustálenia začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie predmetného nároku, ktorý súd prvej inštancie považoval za premlčaný. 2.2 Namietali, že súd prvej inštancie prevzal právny argument právneho zástupcu žalovanej týkajúci sa začiatku plynutia premlčacej doby a tieto tvrdenia následne judikoval v odôvodnení rozhodnutia. Zároveň súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zisťovania skutkových okolností vo veci zo strany žalobcu si vytvoril sám právnu úvahu o začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá nie je správna a dokonca, ani nie je ani žiadnym dôkazom preukázaná a nevyplýva ani z platných právnych noriem o premlčaní. Tvrdili, že súd prvej inštancie pri vytvorení si právneho základu pre rozhodnutie o uplynutí premlčacej doby vychádzal z nesprávnej právnej úvahy, keď v odôvodnení rozhodnutia nahradil lekársky posudok ako výsledok lekárskeho posúdenia zdravotného stavu poškodeného (pacienta) pre účely náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. znaleckým posudkom vyhotoveným v prípravnom konaní v krátkom čase po nehode. Podľa ich názoru znalecký posudok pre účely trestného (prípravného) konania a to pár mesiacov po nehode nemôže byť dostatočným dôkazom o celkovom zdravotnom obraze žalobcov po nehode. Ako už žalobkyňa 2/ uviedla, do dňa podania žaloby o náhradu škody na zdraví absolvovala niekoľko operácií chrbtice, a preto žalobcovia tvrdia, že jej zdravotný stav nie je ustálený. Namietali, že predmetný znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený pre účely prípravného trestného konania neobsahoval priebeh liečenia po dátume 11.01.2020, neobsahoval operácie, ktoré absolvovala žalobkyňa 2/ po tomto termíne. 2.3 Odvolaciemu súdu predložili v prílohe dôkaz, ktorý nemohli uplatniť na súde prvej inštancie o tom, že žalobkyňa 2/ bola ešte v čase výsluchu poškodeného A. B. (manžel a žalobca 1/) dňa 20.02.2020 na operácii na neochirurgickom oddelení v Nemocnici v A. (strana 5 výsluchu poškodeného). Z predmetného výsluchu podľa nich vyplýva, že poškodený (žalobca 1/) si škodu na zdraví uplatnil a tiež si uplatnil aj majetkovú škodu. K predmetnému uplatneniu škody bol upovedomený aj vyšetrovateľ, ktorému bolo emailom doručené vyčíslenie majetkovej škody a tiež lekársky posudok žalobcu 1/ k
uplatneniu náhrady škody. Zároveň mu bol odoslaný email, aby trestnú vec zo strany poškodených (žalobcov) ukončil tak, že títo si uplatňujú škodu na majetku a na zdraví. 2.4 Namietali, že pre rozhodnutie o začatí plynutia premlčacej doby si súd nevytvoril správny právny základ. Za nesprávnu považovali úvahu súdu prvej inštancie o rozsahu poškodenia zdravia u žalobcov. Argumentovali, že vyčíslenie orientačnej škody na zdraví žalobcov po nehode pre účely trestného konania a závery takého posudku nemôžu byť považované za preukázanie skutočného zdravotného stavu žalobcov a rozsahu poškodenia zdravia. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal z ustálenia zdravotného stavu a možnosti uplatnenia si nároku na náhradu škody na zdraví od momentu vypracovania znaleckého posudku v januári 2020 pre účely trestného konania, taký záver podľa nich nemôže byť správny. 2.5 Ďalej namietali, že v napadnutom rozsudku okrem nesprávneho posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie náhrady škody na zdraví absentuje aj vysvetlenie, ako vplýva uplatnenie si škody u orgánu - OČTK v prípravnom konaní a či premlčacia doba nespočíva a kedy sa opätovne jej beh obnovuje v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka. Poukázali na to, že inštitút tzv. spočívania plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde (prípadne na inom príslušnom orgáne), t. j. po dobu súdneho (iného) konania, a ak v ňom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia doba vo vzťahu k právu, ktoré bolo v tomto konaní uplatnené. Prípadom takéhoto konania je aj tzv. adhézne konanie, teda konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania. Žalobcovia boli toho názoru, že si škodu majetkovú a škodu na zdraví riadne uplatnili v adhéznom konaní. 2.6 K začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby žalobcovia poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/232/2016 zo dňa 29.06.2017, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11Co/397/2016 zo dňa 16.11.2016 a Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo1256/2006 zo dňa 23.09.2003. Tvrdili, že žalobkyňa 2/ nedisponuje lekárskym posudkom o hodnote bolesti z dôvodu, že ani do dňa podania žaloby jej zdravotný stav nebol ustálený. K predmetnému tvrdeniu predložili dôkazy o stave jej zdravotného poškodenia a o hospitalizácii vo februári v roku 2020. 2.7 Okrem uvedených skutočností, poukázali na to, že lekársky posudok, ktorý by teda mal byť podľa súdu prvej inštancie časovým ukazovateľom o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri náhrade škody na zdraví, je lekársky posudok vyhotovený v zmysle ustanovení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a taký vyhotovený v prípade žalobkyne 2/ nebol. Lekársky posudok nebol lekárom vyhotovený ani napriek písomnej žiadosti žalobcov zo dňa 06.09.2022. 2.8 Z vyššie uvedených skutočností pre žalobcov vyplynulo, že súd prvej inštancie pri tvorení právnych úvah, ktoré premietol do rozhodnutia, nevychádzal z predložených dôkazov k žalobe (pripojený trestný spis z prípravného a trestného konania) a z nich vyplývajúcich skutočností, ktoré preukazujú, že žalobcovia si uplatnili riadne škodu na majetku a na zdraví v adhéznom konaní a súd nevychádzal ani z dostatočného skúmania skutkových okolností vo veci. Na prvom pojednávaní vo veci súd vyslovil predbežný právny názor, podľa ktorého bola vznesená námietka žalovanej opodstatnená a nepripustil vykonanie žiadneho iného dôkazu v prospech žalobcov. Svojvoľnosť v predmetnom rozhodnutí žalobcovia videli konkrétne v tom, že v napadnutom rozhodnutí ide o nesúlad právnych záverov s predloženými dôkazmi, nevykonanie navrhovaných aj predložených dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a v interpretácii, ktorá je v nesúlade s obsahom právnej praxe, až odklonom od ustálenej judikatúry bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody na základe ktorých súd prvej inštancie odmietol stabilizovanú výkladovú prax. 2.9 Vzhľadom na priebeh pojednávania dňa 10.05.2023, ktoré bolo prvým aj posledným pojednávaním vo veci, žalobcovia žiadali súd prvej inštancie pri rozhodovaní o priznaní alebo nepriznaní trov konania postupovať v zmysle ustanovenia § 257 CSP až po vyslovení názoru súdom prvej inštancie, že námietku premlčania zo strany žalovaného považuje za odôvodnenú. Tvrdili, že z uvedeného dôvodu nemali možnosť predložiť súdu prvej inštancie dôkazy preukazujúce dôvody osobitného zreteľa na použitie predmetného ustanovenia v prípade, keď sa súd rozhodne žalobu žalobcov zamietnuť. Uviedli, že obaja sú nezamestnaní, s početnými a vážnymi zdravotnými problémami. Vzhľadom na to, že žalobcovia nemali možnosť uvedené tvrdenie preukázať, považujú rozhodnutie v časti o priznaní povinnosti nahradiť trovy konania v rozsahu 100% v prospech žalovanej za nespravodlivé a svojvoľné. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa s s názormi žalobcov uvedenými v odvolaní nemôže stotožniť, nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za správny. Podľa nej súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, dospel k
správnym skutkovým zisteniam, správne posúdil vec po právnej stránke a rozhodol vo veci samej v súlade so zákonom. 3.1 Poukázala na to, že žalobcovia podali žalobu o náhradu škody na zdraví spôsobenej dopravnou nehodou a požadovali od žalovanej uhradiť odškodnenie z titulu bolestného vyčíslené znalcom E. Q. E. v znaleckom posudku č. X/XXXX. Z uvedeného je podľa nej zrejmé, že žalobcovia mali za to, že vypracovaný znalecký posudok o bolestnom je správny, a že v čase jeho vypracovania došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcov, a teda bolo možné bolesť ohodnotiť. Rovnako ani počas trestného konania žalobcovia nenamietali výšku bodového ohodnotenia uvedenú v znaleckom posudku, resp. že by bol znalecký posudok vypracovaný predčasne. 3.2 Pokiaľ žalobcovia v odvolaní uvádzali, že nemohli v konaní ako dôkaz uplatniť bolestné v súvislosti s operáciou žalobkyne 1/ zo dňa 20.02.2020, namietla, že predmetný dôkaz mali žalobcovia pripojiť k žalobe, čo však nespravili. 3.3 K tvrdeniu, že v čase podania žaloby stav žalobkyne 1/ nebol ustálený uviedla, že pokiaľ by bol tento názor žalobcov preukázaný, tak by bola žaloba podaná predčasne a rovnako by bol dôvod na jej zamietnutie. Žalovaná zastávala názor, že zdravotný stav žalobcov bol ustálený najneskôr v čase vypracovania Znaleckého posudku č. X/XXXX E. E. Q.. Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že len čo je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť. Posudok je teda dokladom preukazujúcim zistenú a vytrpenú bolesť. Rozhodnutím súdu prvej inštancie podľa nej nedošlo k akémukoľvek odklonu od ustálenej judikatúru, ako sa to mylne domnievajú žalobcovia. 3.4 Upozornila na to, že v prepúšťacej správe žalobkyne 1/ z R. O. S. L. A. je okrem iného uvedené „pacientka prijatá pre axiálne viazané bolestí driekovej chrbtice vystreľujúce do ĽHK po vonkajšej strane stehna až k prstom“ a „pacientka udáva bolesti už 15 rokov s chronickým priebehom. Žalobkyňa 1/ pri dopravnej nehode spôsobenej žalovanou utrpela podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice ťažšieho stupňa, pomliaždenie hrudnej chrbtice ťažšieho stupňa a pomliaždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa.“ Z uvedeného je podľa žalovanej zrejmé, že žalobkyňa 1/ bola od 19.02.2020 do 27.02.2020 hospitalizovaná v súvislosti s bolesťami driekovej chrbtice, ktorými trpí už 15 rokov a nie s bolesťami krčnej a hrudnej chrbtice, ktoré jej boli spôsobené pri dopravnej nehode žalovanou. Žalovanej teda nie je možné pripísať zodpovednosť za bolestné v súvislosti s operáciou žalobkyne 1/ zo dňa 20.02.2020. 3.5 Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie v odôvodnení v súvislosti s navrhovaným dôkazom, a to nové vyčíslenie bolestného na základe lekárskeho posudku, ktorý si žalobcovia údajne objednali a to z dôvodu, že tento návrh považovala za oneskorený, nakoľko právna zástupkyňa žalobcov nemala vedomosť, kedy bude týmto lekárskym posudkom disponovať, ako aj z dôvodu premlčania nároku, kedy by spresnenie výšky bolestného nebolo v konaní relevantné a nemalo by význam pre rozhodnutie súdu. 3.6 V súvislosti so spočívaním plynutia premlčacej doby žalovaná zdôraznila, že trestné konanie bolo ukončené Trestným rozkazom č. 3T/68/2020-159 zo dňa 02.06.2020, a to konkrétne dňom nadobudnutia jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, t.j. 17.06.2020. Žalobcovia, ako poškodení v trestnom konaní, mali splnomocnenca poškodeného - advokátku, ktorej bol trestný rozkaz doručený dňa 08.06.2020. Najneskôr, kedy sa žalobcovia dozvedeli o škode a kto za ňu zodpovedá, bolo teda právoplatnosťou a vykonateľnosťou trestného rozkazu. Dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 17.06.2022. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 10.01.2023, teda po uplynutí premlčacej lehoty. 3.7 Žalovaná tiež súhlasila so závermi súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti s priznaním trov konania v rozsahu 100 %. Argumentovala, že z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Žalovaná mala v spore plný úspech, a preto jej prináleží aj náhrada trov voči žalobcom v plnom rozsahu. Žalobcovia majú právneho zástupcu, znášajú trovy právneho zastúpenia. Na strane žalobcov neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej v plnom rozsahu. 3.8 Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcov k náhrade trov odvolacieho konania žalovanej v celom rozsahu. 4. Žalobcovia odvolaciu repliku nepodali. 5. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, len v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne a náležite zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). 7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené žalobcami v odvolaní nemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámce uvedeného k zásadným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza: 9. V preskúmavanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia náhrady škody na zdraví a to žalobca 1/ vo výške 607,80 € s príslušenstvom a žalobkyňa 2/ vo výške 810,40 € s príslušenstvom titulom náhrady za bolesť (§ 4 zákona č. 437/2004 Z. z.). Súd prvej inštancie žalobu, v dôsledku žalovanou dôvodne vznesenej námietky premlčania uplatnených nárokov, zamietol. 10. Žalobcovia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovali za arbitrárny a svojvoľný, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke ustálenia začiatku plynutia premlčacej doby nimi uplatneného nároku, ktorý súd prvej inštancie považoval za premlčaný. 11. Pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. Jedná sa o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú výlučne viazané na osobu poškodeného. Uvedené nároky sú satisfakčnej povahy. Bolestným sa nahrádza bolesť poškodeného spôsobená poškodením jeho telesného alebo duševného zdravia a jeho liečenie vrátane rehabilitácie. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. 12. Pri určení výšky náhrady za bolesť (rovnako ako aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) sa v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku. O vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený alebo právnická osoba, prípadne fyzická osoba, ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá a taktiež aj právnická osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu za právnickú osobu alebo fyzickú osobu podľa príslušných právnych predpisov (najmä poisťovne). Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku, možno požiadať o vydanie znaleckého posudku, pričom takéto oprávnenie sa priznáva všetkým osobám, ktoré sú oprávnené požiadať o vydanie lekárskeho posudku. 13. Nárok na náhradu za bolesť (rovnako ako nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia) vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, nakoľko až potom je možné zistiť, či u poškodeného nastali zmeny v jeho zdravotnom stave. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať bodového ohodnotenie bolesti. Pre vznik nároku na bolestné nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške). Táto býva poškodenému zrejmá až po ustálení zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru preukázateľných nepriaznivých dôsledkov, čo je východiskovou
bázou pre stanovenie výšky náhrady lekárskym posudkom vychádzajúc zo základného počtu bodov, ktorými bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené. 14. Odvolací súd konštatuje, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví (nárok na bolestné, nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na zvýšenie spoločenského uplatnenia), sú samostatnými nárokmi, pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Sú to jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody na zdraví. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom objektívna premlčacia doba sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka in fine) 15. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby v prípade nároku na odškodnenie za bolesť nie je rozhodný okamih reálneho vyhotovenia lekárskeho posudku, ale okamih, kedy je možné vyhotoviť lekársky posudok za účelom zhodnotenia vytrpenej bolesti (t. j. ustálenia zdravotného stavu). V posudzovanej veci žalobcovia k žalobe nepripojili lekársky posudok, ale svoj nárok opreli o znalecký posudok č. X/XXXX, vypracovaný v trestnom konaní, zo záverov ktorého vyplýva, že obidvaja žalobcovia po 40 dňoch od vzniku zranenia už neboli ovplyvnení zraneniami po dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX žiadnym spôsobom v obvyklom spôsobe života. Súdny znalec bodové ohodnotenie bolestného u zranení žalobcu 1/ po dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX ustálil na 30 b., čomu zodpovedala výška odškodnenia bolestného v sume 607,80 € a bodové ohodnotenie bolestného u zranení žalobkyne 2/ po dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX ustálil na 40 b, čomu zodpovedala výška odškodnenia bolestného v sume 810,40 €. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že v čase vypracovania toho znaleckého posudku (t.j. dňa 11.01.2020) už musel byť zdravotný stav žalobcov ustálený, pretože znalec mohol bolesť vyčísliť a aj ju v znaleckom posudku vyčíslil, pričom ustálil, že najneskôr týmto dňom žalobcovia mohli dozvedieť výšku škody a uplatniť si ju v súdnom konaní. 16. Hoci žalobcovia na preukázanie svojho nároku nepredložili lekársky posudok ale rovno znalecký posudok, ktorý sa v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. predkladá za účelom odstránenia pochybností o správnosti lekárskeho posudku, možno s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie súhlasiť, nakoľko súdny znalec musel pri formulovaní svojich záverov vychádzať z ustáleného zdravotného stavu žalobcov. Či je alebo nie je zdravotný stav ustálený, je otázkou skutkovou. Ide o právnu udalosť, ktorá nastáva nezávisle od prejavu vôle tak poškodeného, ako aj posudkového lekára resp. znalca, pričom právnym následkom, ktorý takáto udalosť spôsobí, je možnosť vykonať bodového ohodnotenie bolesti a podať posudok. 17. CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledky hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou rozsudku. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Vyššie uvedené sa v plnej miere týka aj dokazovania znaleckým posudkom, ktorý je špecifickým a významným dôkazom, ktorý súd použije v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. Znalecké posudky súd hodnotí komplexne, posudzuje sa presvedčivosť znaleckého posudku vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, ako aj jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/41/2010). Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie v bode 22. napadnutého rozsudku náležite vyhodnotil tento dôkaz, odôvodnil svojej úvahy, ktorým sa spravoval pri určení dňa, kedy sa žalobcovia mohli dozvedieť o výške škody. Žalobcovia nepreukázali, že by znalec svojím postupom pri vypracovávaní predmetného znaleckého posudku porušil štandardy znaleckej činnosti, v dôsledku čoho by uvedený dôkaz nebol v konaní použiteľný.
18. V tejto súvislosti považuje odvolací súd potrebné poukázať na nekonzistentnosť procesného útoku žalobcov v tomto konaní a protirečivosť nimi produkovaných skutkových tvrdení. Svoj nárok na náhradu škody na zdraví (bolestné) si v zmysle podanej žaloby uplatnili na podklade znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného E. E. Q., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, dňa 11.01.2020 v trestnom konaní, ktorý predložili ako dôkaz. Následne po vznesení námietky premlčania zo strany žalovanej v stanovisku zo dňa 05.04.2023 tvrdili, že ich zdravotný stav nebol ustálený ani v čase podania tohto stanoviska, aby následne na pojednávaní konanom dňa 10.05.2023 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne tvrdili, že ich zdravotný stav bol ustálený v priebehu leta 2022. V podanom odvolaní pre zmenu zas produkovali nové skutkové tvrdenia a dôkazy za účelom preukázania, že zdravotný stav žalobkyne 2/ nebol ustálené ešte ani ku dňu 20.02.2020, pričom spochybnili relevanciu znaleckého posudku č. X/XXXX, t.j. nimi samými predloženého dôkazu. 19. Súd prvej inštancie správne ustálil, že už pri vyšetrovaní dopravnej nehody musela byť žalobcom známa osoba, ktorá dopravnú nehodu zavinila, pričom vedomosť o osobe, ktorá je za škodu zodpovedá a voči ktorej si môžu uplatniť svoj nárok na súde získali najneskôr z Uznesenia o vznesení obvinenia proti žalovanej z prečinu ublíženia na zdraví. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde až dňa 09.01.2023, t.j. takmer 3 roky od vypracovania znaleckému posudku, kedy žalobcom už nepochybne musela byť známa nielen osoba, ktorá je zodpovedná za spôsobenú škodu, ale aj výška škody, súd prvej inštancie skonštatoval, že nárok žalobcov bol premlčaný v dvojročnej subjektívnej lehote a z tohto dôvodu premlčaný nárok nemohol priznať. 20. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje vysvetlenie vplyvu uplatnenie si škody u príslušného orgánu (OČTK v prípravnom konaní) a spočívania premlčacej doby vyplývajúceho z § 112 Občianskeho zákonníka, odvolací súd poukazuje na bod 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie skonštatoval, že ani v prípade, ak by sa súd stotožnil s názorom žalobcov o začiatku plynutia premlčacej lehoty od doručenia trestného rozkazu, aj v tomto prípade by už dvojročná premlčacia dobe uplynula, nakoľko trestný rozkaz sp. zn: 3T/68/2020-159 bol žalobcom doručený prostredníctvom ich právnej zástupkyne už dňa 08.06.2020. Z uvedeného vyplýva, že ani prípadné spočívanie premlčacej doby počas adhézneho konania by nemalo vplyv na konečný záver súdu prvej inštancie o premlčaní žalobou uplatnených nárokov na náhradu škody na zdraví v dôsledku uplynutie subjektívnej premlčacej doby. 21. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že spočívanie premlčacej doby je podmienené kumulatívnym splnením dvoch predpokladov, a to uplatnením práva na súde alebo inom príslušnom orgáne a riadne pokračovanie v konaní. Ustanovenie § 46 ods. 3 Trestného poriadku upravuje niekoľko podmienok, ktoré musia byť splnené, aby sa mohlo rozhodnúť o nároku poškodeného v adhéznom konaní: poškodený musí svoj nárok uplatniť, nárok musí byť poškodeným uplatnený včas a nárok musí byť poškodeným uplatnený riadne, t.j. z návrhu musia byť zrejmé dôvody a výška uplatneného nároku. Žalobcovia v konaní ani v podanom odvolaní neuviedli tvrdenia, z ktorých by vyplývalo určenie presného okamihu splnenia tejto povinnosti v trestnom konaní a z toho vyplývajúci začiatok spočívania premlčacej doby. Výpoveď žalobcu 1/, ako poškodeného v trestnom konaní, zo dňa 20.02.2020, na ktorú žalobcovia v podanom odvolaní poukazovali, nespĺňa kvalitatívne obsahové požiadavky riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody na zdraví v trestnom konaní, nakoľko z nej nie je možné vyvodiť výšku ním uplatneného nároku (spôsobenej škody na zdraví). Súdna prax za nepostačujúce považuje také vyjadrenie, ktoré odkazuje na budúce vyčíslenie škody. V súvislosti s potrebou riadneho pokračovania v konaní možno považovať za diskutabilnú požiadavku právnej zástupkyne žalobcov, ktorá v komunikácii s vyšetrovateľom navrhla: „Kľudne si uzavrite spis, poškodený si uplatňuje škodu na zdraví a skutočnú škodu na aute, môžete to napísať tak, že ho odkážete na civilné konanie“. V konaní napokon ani nebolo sporné že trestným rozkazom sp. zn. 3T/68/2020 zo dňa 02.06.2020 bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť škodu len O. P. I., T. a N. P. I., T.. Predmetný trestný rozkaz výrok o náhrade škody na zdraví žalobcov, ktorého predpokladom je riadne uplatnenie nároku (§ 354 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku), neobsahuje. 22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom civilného sporového konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov 23. K odvolacej námietke, v ktorej žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd uvádza, že návrhy na vykonanie dôkazov patria medzi prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Uplatnenie tohto oprávnenia je však časovo limitované. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa aplikujú aj ustanovenia § 153 a § 154 CSP o koncentrácii konania. Zásada koncentrácie sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 CSP - zákonná koncentrácia konania). Po vyčerpaní repliky a dupliky by strana sporu v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, s výnimkou prípadu, keď potreba nových tvrdení a dôkazov vyplynie z vykonaného dokazovania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky a súd na taký úkon neprihliada. Koncentráciou konania do popredia vstupuje procesná zodpovednosť sporových strán za efektívny prístup k procesu dokazovania, zodpovedný prístup k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Ak ju tak strany v zákonnej dobe neuplatnia, túto možnosť stratia. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany hodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd, a ak ten dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. 24. V danom prípade súd prvej inštancie aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania na pojednávaní konanom dňa 10.05.2023 nepripustil žalobcami navrhovaný dôkaz v podobe nového lekárskeho posudku, ktorý ešte ani nemali k dispozícii. Dôvody, v dôsledku ktorých pristúpil k sudcovskej koncentrácii, súd prvej inštancie uviedol v bode 26. napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd konštatuje, že sporové strany (a aj žalobcovia) boli súdom prvej inštancie v zmysle § 153 CSP poučené o sudcovskej koncentrácii konania, ktorej účelom je zabezpečenie rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania a zamedzenie špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania), smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní). 25. Nové skutkové tvrdenie žalobcov uvedené v odvolaní, v zmysle ktorého nimi predložený znalecký posudok č. X/XXXX nezohľadňoval operácie chrbtice žalobkyne 2/ uskutočnené po dni jeho vypracovania (najmä jej operáciu zo dňa 20.02.2020), a preto jej zdravotný stav nie je ustálený, skutkové tvrdenie, že si žalobca 1/ škodu na zdraví uplatnil už počas vyšetrovania (na výsluchu konanom dňa 20.02.2020) a vyšetrovateľovi bol e-mailom doručený jeho lekársky posudok, ako aj nové dôkazy žalobcami priložené k odvolaniu nevyplývajúce z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/68/2020 (žiadosti o vyhotovenie lekárskeho posudku E. U. a E. U., zdravotná dokumentácia o úkonoch - hospitalizácia žalobkyne 2/), odvolací súd posúdil ako v odvolacom konaní neprípustné novoty. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V zmysle § 384 ods. 3 CSP môže odvolací súd doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Žalobcami nebolo tvrdené a v konaní ani nebolo preukázané naplnenie niektorej z podmienok zakotvených § 366 CSP, za splnenia ktorých možno v odvolacom konaní uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. 26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti, v dôsledku ktorých by nebolo možné zistiť, na základe akých dôvodov súd prvej inštancie vo veci rozhodol. Naopak, z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych dôvodov nemal súd prvej inštancie preukázané premlčanie žalobou uplatneného nároku. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že jeho odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Pre záver o nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nepostačuje len skutočnosť, že strana (v danom prípade žalobca) s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi nesúhlasí alebo ich považuje za nedostatočné. Odvolací súd považoval aj procesný postup súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávnej úpravy za správny. Žalobcom nebola postupom súdu prvej inštancie, pri ktorom v dôsledku uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania nevykonal nimi navrhované doplnenie dokazovania, odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom. 27. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia, odvolacie námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 28. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými súd prvej inštancie žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP a priznal plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, napriek žiadosti právnej zástupkyne žalobcov prezentovanej v samotnom závere pojednávania, aby súd využil pri rozhodnutí o trovách konania možnosť upravenú v § 257 CSP a nepriznal žalovanej náhradu trov konania v prípade, ak žalobu žalobcov zamietne. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nevidel dôvod pre uplatnenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobcovia v konaní takéto dôvody nepreukázali a ani zo spisu nijaké dôvody pre využitie citovaného ustanovenia nevyplývali. Žalobcovia v podanom odvolaní namietli, že vzhľadom na priebeh konania na súde prvej inštancie nemali možnosť predložiť dôkazy preukazujúce dôvody osobitného zreteľa na použitie predmetného ustanovenia v prípade, keď sa súd rozhodne žalobu žalobcov zamietnuť. Tvrdili, že obaja sú nezamestnaní, s početnými a vážnymi zdravotnými problémami. Napadnuté rozhodnutie považovali v časti o uložení povinnosti nahradiť trovy konania v rozsahu 100% v prospech žalovanej za nespravodlivé a svojvoľné. 29. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. 30. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bola žaloba žalobcov zamietnutá v dôsledku žalovanou dôvodne vznesenej námietky premlčania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil v danej veci zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania. Dôvod hodný osobitného zreteľa nie daný charakterom tohto konania ani charakterom procesnej situácie žalobcov. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Preto v nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním
napadnutého I. meritórneho výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ako vecne správne posúdil aj závislý výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval. 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd k prípustnosti aplikácie moderačného práva v zmysle § 257 CSP uvádza, že v okolnostiach prejednávanej veci neboli naplnené kritéria pre jeho aplikáciu. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcov, títo neboli úspešní ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanej, ktorá sa k odvolaniu i vyjadrovala, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním tak žalovanej trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobcom, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania. 32. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v záhlaví napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k chybe v písaní mena žalobcu 1/ a priezvisk obidvoch žalobcov, ktoré v zmysle údajov evidovaných v registri obyvateľov majú správe znieť A. B. a D. B.. Uvedený nedostatok napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odstráni postupom podľa § 224 CSP, a to vydaním opravného uznesenia, ktoré doručí sporovým stranám. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.