{"guid": "78ada97e-4452-4139-917e-3680cc6f87a3:cd887287-cb01-4661-b630-67d3dd922fd5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623200071.1", "spisova_znacka": "14Co/93/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/93/2023 z 15. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2024, sp. zn. 14Co/93/2023, ECLI:SK:KSBB:2024:6623200071.1", "identifikacne_cislo": "6623200071", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd887287-cb01-4661-b630-67d3dd922fd5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623200071.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6623200071.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6623200071.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n14Co/93/2023\n6623200071\n15. 10. 2024\nJUDr. Vladimír Šalamún\nECLI:SK:KSBB:2024:6623200071.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra\nŠalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcov: 1/\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX A., štátny občan SR, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nA. C. XX, XXX XX A., štátna občianka SR, právne zast.: E. D. F., advokátka, so sídlom F. C. X, XXX XX\nA., proti žalovanej: E. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXX/XX, XXX XX I., štátna občianka SR,\nprávne zast.: J. K. L., advokát, so sídlom M., N. O. X, o náhradu škody na zdraví spôsobenej dopravnou\nnehodou, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11C/1/2023-56 zo dňa\n10. mája 2023, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11C/1/2023-56 zo dňa 10. mája 2023 p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie,\nktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 11C/1/2023-56 zo dňa 10. mája 2023 Okresný súd Lučenec\n(ďalej v texte aj ,,okresný súd“ resp. ,,súd prvej inštancie“) žalobu žalobcov o náhradu škody na zdraví\ntitulom bolestného zamietol (prvý výrok) a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť\nžalovanej trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o\nvýške náhrady trov konania. (druhý výrok).\n1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa\n09.01.2023 domáhali voči žalovanej náhrady škody na zdraví titulom bolestného, a to žalobca 1/ vo\nvýške 607,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 12.01.2020 do zaplatenia a\nžalobkyňa 2/ vo výške 810,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne odo dňa 12.01.2020\ndo zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX sa\nstali bez ich zavinenia účastníkmi dopravnej nehody, ktorú spôsobila žalovaná. Pri dopravnej nehode\nžalobca 1/ utrpel zranenia: pomliaždenie hlavy na záhlaví, podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice\nťažšieho stupňa s dobou liečenia 40 dní a žalobkyňa 2/ podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice ťažšieho\nstupňa, pomliaždenie hrudnej chrbtice ťažšieho stupňa a pomliaždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa\ns dobou liečenia 40 dní. Žalobcovia v žalobe uviedli, že následkom dopravnej nehody trpia početnými\nzdravotnými ťažkosťami a odo dňa nehody sa liečia až do podania žaloby.\n1.2 Žalovaná vo vyjadrení k žalobe potvrdila, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec\nč.k. 3T/68/2020-159 zo dňa 02.06.2020 uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa\n§ 158 Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným\nodkladom a určením skúšobnej doby v trvaní jeden rok. Zároveň jej bol uložený trest zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlá, všetky druhy, v trvaní jedného roka a povinnosť uhradiť O. P. I. a N. náklady za\n\nposkytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeným - žalobcom. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a\nvykonateľnosť dňa 17.06.2020. Žalovaná namietla, že najneskôr kedy sa žalobcovia dozvedeli o škode\na kto za ňu zodpovedá, bolo dňom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti uvedeného trestného\nrozkazu. Dvojročná premlčacia doba preto podľa názoru žalovanej uplynula dňa 17.06.2022 a keďže\nžalobcovia podali žalobu na súd až 10.01.2023, teda po uplynutí premlčacej doby, vzniesla námietku\npremlčania. Žalobcovia v replike uviedli, že trestný rozkaz im bol doručený až 03.02.2022. Zároveň\nžalobcovia poukázali na konštantnú judikatúru súdov, podľa ktorej za deň zistenia bolesti pre určenie\nnáhrady škody na zdraví nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia napr. práceneschopnosti\npoškodeného, ani deň vyhotovenia lekárskeho posudku o bolestnom, a teda ani deň vyhotovenia\nznaleckého posudku v prípravnom konaní. Rozhodujúcim dňom zistenia bolesti pre určenie náhrady za\nbolesť je okamih, t.j. deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Žalobcovia súdu uviedli, že ich stav\nnebol ustálený ani v dobe spísania uvedeného podania.\n1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania,\nargumentáciu strán sporu, vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce, zistený skutkový stav\na na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1, § 444 zákona č. 40/1964\nZb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 2 ods. 2, § 2 ods. 3 písm. a/ až c/, §\n5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Zb. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004“).\n1.4 Z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovanou, sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal\notázkou, či nárok žalobcov už nie je premlčaný. Skonštatoval, že v prípade škody na zdraví zákon\nneurčuje objektívnu premlčaciu dobu vôbec. Uplatňuje sa výlučne subjektívna doba, ktorá je dvojročná\na jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Aby\npoškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody, potrebuje teda vedieť voči komu si môže svoj\nnárok uplatniť a v akej aspoň orientačnej výške. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie\no tom, kto za škodu zodpovedá je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce\npre úsudok o zodpovednom subjekte. Z uvedeného dôvodu subjektívna premlčacia doba nezačína\nplynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu, resp. trestného rozsudku, ale už\nomnoho skôr, než je trestné konanie právoplatne ukončené. Vyhodnotil, že žalobcovia utrpeli zranenia\npri dopravnej nehode, a teda už pri vyšetrovaní tejto dopravnej nehody im musela byť známa osoba,\nktorá dopravnú nehodu zavinila, najneskôr získali vedomosť o osobe, ktorá je za škodu zodpovedá a voči\nktorej si môžu uplatniť svoj nárok na súde z Uznesenia o vznesení obvinenia proti žalovanej z prečinu\nublíženia na zdraví (Uznesenie o vznesení obvinenia voči žalovanej bolo vydané dňa 24.01.2020 ).\nČo sa týka vedomosti o spôsobenej škode, uviedol, že rozhodujúca je vedomosť o rozsahu majetkovej\nujmy, ktorú poškodení utrpeli a ktorá je vyjadrená tak, aby mohli svoj nárok na náhradu škody uplatniť\nna súde. Jedná sa teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Poukázal na\nto, že konštantná judikatúra za rozhodný deň zistenia bolesti pre určenie náhrady za bolesť považuje\nokamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Zistenie, kedy sa z hľadiska bolesti ustálil\nzdravotný stav závisí od vyjadrenia lekára, nie od úvahy súdu, nakoľko sa jedná o posúdenie skutočností,\nna ktoré treba odborné znalosti. Skonštatoval, že posudok je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a\nzistenú bolesť. Z vyššie uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že k ustáleniu zdravotného\nstavu musí dôjsť vždy predtým (nie neskôr), ako je možné takýto posudok o bolestnom vyhotoviť. Z\npripojeného trestného spisu sp.zn.: 3T/68/2020 súd prvej inštancie zistil, že výška bolestného bola\nvyčíslená už v priebehu trestného konania, a to v Znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 11.01.2020,\nktorý vypracoval E. E. Q., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia,\na v ten istý deň bol znalecký posudok aj doručený Okresnému riaditeľstvu PZ v M., Okresný dopravný\ninšpektorát. V čase vypracovania znaleckého posudku podľa súdu prvej inštancie už teda musel byť\nzdravotný stav žalobcov ustálený, pretože znalec mohol bolesť vyčísliť a aj ju v znaleckom posudku\nvyčíslil. Najneskôr týmto dňom sa preto žalobcovia mohli dozvedieť výšku škody a uplatniť si ju v súdnom\nkonaní Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde až dňa 09.01.2023, t.j. takmer 3\nroky od vypracovania znaleckému posudku, kedy žalobcom už nepochybne musela byť známa nielen\nosoba, ktorá je zodpovedná za spôsobenú škodu, ale aj výška škody, súd prvej inštancie skonštatoval,\nže nárok žalobcov je premlčaný v dvojročnej subjektívnej lehote a z tohto dôvodu premlčaný nárok\nnemohol priznať. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie musel\nžalobu zamietnuť a samotným meritom veci sa už nezaoberal\n1.5 V závere súd prvej inštancie dodal, že nepripustil žalobcami navrhovaný dôkaz, a to nové\nvyčíslenie bolestného na základe lekárskeho posudku, ktorý si žalobcovia údajne objednali, z dôvodu\nich pochybnosti o správnosti ohodnotenia bolesti znalcom E. E. Q. v znaleckom posudku č. X/XXXX.\nSúd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobcovia si pri starostlivosti o svoje práva mohli dať vystaviť\n\nvlastný lekársky posudok o bolestnom, ako aj o sťažení spoločenského uplatnenia hneď po ustálení\nich zdravotného stavu, resp. po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. X/XXXX, vypracovaným\nznalcom E. E. Q. pre potreby trestného konania, pokiaľ s ohodnotením miery bolesti v znaleckom\nposudku nesúhlasili. Poukázal na to, že od vypracovania znaleckého posudku zo dňa 11.01.2020\nuplynula značne dlhá doba, počas ktorej žalobcovia mali možnosť obrátiť sa na iného znalca alebo\nlekára, aby ich bolesť ohodnotil. Návrh takéhoto dôkazu až na prebiehajúcom pojednávaní po viac\nako 3 rokoch považoval súd prvej inštancie za oneskorený, pričom pripustenie navrhovaného dôkazu\nby znamenalo odročenie pojednávania na neurčito, nakoľko právna zástupkyňa žalobcov ani nemala\nvedomosť, kedy bude s týmto lekárskym posudkom disponovať, a teda ho bude môcť súdu prvej\ninštancie predložiť, navyše súdu prvej inštancie ani len nepreukázala, že vôbec došlo k objednaniu\ntakéhoto posudku, preto súd prvej inštancie využívajúc zásadu sudcovskej koncentrácie tento dôkaz\nnepripustil a vo veci rozhodol. Dodal že aj z dôvodu premlčania nároku by spresnenie výšky bolestného\nnebolo v konaní relevantné, a teda by nemalo zásadný význam pre jeho rozhodnutie, preto vyčkávanie\nna vypracovanie takéhoto posudku by nebolo ani hospodárne.\n1.6 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v II. výroku napadnutého rozsudku\npodľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „CSP“) v spojení s § 262 ods. 2 CSP a priznal plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu\n100%, napriek žiadosti právnej zástupkyne žalobcov prezentovanej v samotnom závere pojednávania,\naby súd využil pri rozhodnutí o trovách konania možnosť upravenú v § 257 CSP a nepriznal žalovanej\nnáhradu trov konania v prípade, ak žalobu žalobcov zamietne. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod pre\nuplatnenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania, ak existujú\ndôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobcovia v konaní takéto dôvody nepreukázali a ani zo\nspisu nijaké dôvody pre využitie citovaného ustanovenia nevyplývali. Vzhľadom na uvedené, súd prvej\ninštancie štandardne rozhodol v zmysle zásady úspechu a priznal náhradu trov konania plne úspešnej\nžalovanej.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. b/, e/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu rozsudok a\nvec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. V prípade úspechu v odvolacom konaní\nžalobcovia navrhli, aby im súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1 Žalobcovia napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za arbitrárne a svojvoľné a boli\ntoho názoru, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností. Napadnuté rozhodnutie podľa nich vychádzalo aj z nesprávneho právneho posúdenia\nveci týkajúce sa nesprávneho ustálenia začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie predmetného\nnároku, ktorý súd prvej inštancie považoval za premlčaný.\n2.2 Namietali, že súd prvej inštancie prevzal právny argument právneho zástupcu žalovanej týkajúci sa\nzačiatku plynutia premlčacej doby a tieto tvrdenia následne judikoval v odôvodnení rozhodnutia. Zároveň\nsúd prvej inštancie bez akéhokoľvek zisťovania skutkových okolností vo veci zo strany žalobcu si vytvoril\nsám právnu úvahu o začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá nie je správna a dokonca, ani nie je ani\nžiadnym dôkazom preukázaná a nevyplýva ani z platných právnych noriem o premlčaní. Tvrdili, že súd\nprvej inštancie pri vytvorení si právneho základu pre rozhodnutie o uplynutí premlčacej doby vychádzal\nz nesprávnej právnej úvahy, keď v odôvodnení rozhodnutia nahradil lekársky posudok ako výsledok\nlekárskeho posúdenia zdravotného stavu poškodeného (pacienta) pre účely náhrady bolestného a\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. znaleckým posudkom\nvyhotoveným v prípravnom konaní v krátkom čase po nehode. Podľa ich názoru znalecký posudok pre\núčely trestného (prípravného) konania a to pár mesiacov po nehode nemôže byť dostatočným dôkazom\no celkovom zdravotnom obraze žalobcov po nehode. Ako už žalobkyňa 2/ uviedla, do dňa podania\nžaloby o náhradu škody na zdraví absolvovala niekoľko operácií chrbtice, a preto žalobcovia tvrdia, že\njej zdravotný stav nie je ustálený. Namietali, že predmetný znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený pre\núčely prípravného trestného konania neobsahoval priebeh liečenia po dátume 11.01.2020, neobsahoval\noperácie, ktoré absolvovala žalobkyňa 2/ po tomto termíne.\n2.3 Odvolaciemu súdu predložili v prílohe dôkaz, ktorý nemohli uplatniť na súde prvej inštancie o\ntom, že žalobkyňa 2/ bola ešte v čase výsluchu poškodeného A. B. (manžel a žalobca 1/) dňa\n20.02.2020 na operácii na neochirurgickom oddelení v Nemocnici v A. (strana 5 výsluchu poškodeného).\nZ predmetného výsluchu podľa nich vyplýva, že poškodený (žalobca 1/) si škodu na zdraví uplatnil a\ntiež si uplatnil aj majetkovú škodu. K predmetnému uplatneniu škody bol upovedomený aj vyšetrovateľ,\nktorému bolo emailom doručené vyčíslenie majetkovej škody a tiež lekársky posudok žalobcu 1/ k\n\nuplatneniu náhrady škody. Zároveň mu bol odoslaný email, aby trestnú vec zo strany poškodených\n(žalobcov) ukončil tak, že títo si uplatňujú škodu na majetku a na zdraví.\n2.4 Namietali, že pre rozhodnutie o začatí plynutia premlčacej doby si súd nevytvoril správny právny\nzáklad. Za nesprávnu považovali úvahu súdu prvej inštancie o rozsahu poškodenia zdravia u žalobcov.\nArgumentovali, že vyčíslenie orientačnej škody na zdraví žalobcov po nehode pre účely trestného\nkonania a závery takého posudku nemôžu byť považované za preukázanie skutočného zdravotného\nstavu žalobcov a rozsahu poškodenia zdravia. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal z ustálenia\nzdravotného stavu a možnosti uplatnenia si nároku na náhradu škody na zdraví od momentu\nvypracovania znaleckého posudku v januári 2020 pre účely trestného konania, taký záver podľa nich\nnemôže byť správny.\n2.5 Ďalej namietali, že v napadnutom rozsudku okrem nesprávneho posúdenia začiatku plynutia\npremlčacej doby na uplatnenie náhrady škody na zdraví absentuje aj vysvetlenie, ako vplýva uplatnenie\nsi škody u orgánu - OČTK v prípravnom konaní a či premlčacia doba nespočíva a kedy sa opätovne\njej beh obnovuje v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka. Poukázali na to, že inštitút tzv.\nspočívania plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej\nsa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde (prípadne na inom príslušnom orgáne), t.\nj. po dobu súdneho (iného) konania, a ak v ňom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia doba\nvo vzťahu k právu, ktoré bolo v tomto konaní uplatnené. Prípadom takéhoto konania je aj tzv. adhézne\nkonanie, teda konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania. Žalobcovia boli toho\nnázoru, že si škodu majetkovú a škodu na zdraví riadne uplatnili v adhéznom konaní.\n2.6 K začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby žalobcovia poukázali na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/232/2016 zo dňa 29.06.2017, Krajského súdu v Trnave, sp. zn.\n11Co/397/2016 zo dňa 16.11.2016 a Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo1256/2006 zo dňa\n23.09.2003. Tvrdili, že žalobkyňa 2/ nedisponuje lekárskym posudkom o hodnote bolesti z dôvodu, že\nani do dňa podania žaloby jej zdravotný stav nebol ustálený. K predmetnému tvrdeniu predložili dôkazy\no stave jej zdravotného poškodenia a o hospitalizácii vo februári v roku 2020.\n2.7 Okrem uvedených skutočností, poukázali na to, že lekársky posudok, ktorý by teda mal byť\npodľa súdu prvej inštancie časovým ukazovateľom o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri\nnáhrade škody na zdraví, je lekársky posudok vyhotovený v zmysle ustanovení zákona č. 576/2004\nZ. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a taký\nvyhotovený v prípade žalobkyne 2/ nebol. Lekársky posudok nebol lekárom vyhotovený ani napriek\npísomnej žiadosti žalobcov zo dňa 06.09.2022.\n2.8 Z vyššie uvedených skutočností pre žalobcov vyplynulo, že súd prvej inštancie pri tvorení právnych\núvah, ktoré premietol do rozhodnutia, nevychádzal z predložených dôkazov k žalobe (pripojený trestný\nspis z prípravného a trestného konania) a z nich vyplývajúcich skutočností, ktoré preukazujú, že\nžalobcovia si uplatnili riadne škodu na majetku a na zdraví v adhéznom konaní a súd nevychádzal\nani z dostatočného skúmania skutkových okolností vo veci. Na prvom pojednávaní vo veci súd\nvyslovil predbežný právny názor, podľa ktorého bola vznesená námietka žalovanej opodstatnená\na nepripustil vykonanie žiadneho iného dôkazu v prospech žalobcov. Svojvoľnosť v predmetnom\nrozhodnutí žalobcovia videli konkrétne v tom, že v napadnutom rozhodnutí ide o nesúlad právnych\nzáverov s predloženými dôkazmi, nevykonanie navrhovaných aj predložených dôkazov potrebných na\nzistenie rozhodujúcich skutočností a v interpretácii, ktorá je v nesúlade s obsahom právnej praxe, až\nodklonom od ustálenej judikatúry bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody na základe ktorých\nsúd prvej inštancie odmietol stabilizovanú výkladovú prax.\n2.9 Vzhľadom na priebeh pojednávania dňa 10.05.2023, ktoré bolo prvým aj posledným pojednávaním\nvo veci, žalobcovia žiadali súd prvej inštancie pri rozhodovaní o priznaní alebo nepriznaní trov konania\npostupovať v zmysle ustanovenia § 257 CSP až po vyslovení názoru súdom prvej inštancie, že námietku\npremlčania zo strany žalovaného považuje za odôvodnenú. Tvrdili, že z uvedeného dôvodu nemali\nmožnosť predložiť súdu prvej inštancie dôkazy preukazujúce dôvody osobitného zreteľa na použitie\npredmetného ustanovenia v prípade, keď sa súd rozhodne žalobu žalobcov zamietnuť. Uviedli, že obaja\nsú nezamestnaní, s početnými a vážnymi zdravotnými problémami. Vzhľadom na to, že žalobcovia\nnemali možnosť uvedené tvrdenie preukázať, považujú rozhodnutie v časti o priznaní povinnosti nahradiť\ntrovy konania v rozsahu 100% v prospech žalovanej za nespravodlivé a svojvoľné.\n3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa s s názormi žalobcov uvedenými v odvolaní nemôže\nstotožniť, nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za správny. Podľa nej\nsúd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, dospel k\n\nsprávnym skutkovým zisteniam, správne posúdil vec po právnej stránke a rozhodol vo veci samej v\nsúlade so zákonom.\n3.1 Poukázala na to, že žalobcovia podali žalobu o náhradu škody na zdraví spôsobenej\ndopravnou nehodou a požadovali od žalovanej uhradiť odškodnenie z titulu bolestného\nvyčíslené znalcom E. Q. E. v znaleckom posudku č. X/XXXX. Z uvedeného je podľa nej zrejmé, že\nžalobcovia mali za to, že vypracovaný znalecký posudok o bolestnom je správny, a že v čase jeho\nvypracovania došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcov, a teda bolo možné bolesť ohodnotiť.\nRovnako ani počas trestného konania žalobcovia\nnenamietali výšku bodového ohodnotenia uvedenú v znaleckom posudku, resp. že by bol\nznalecký posudok vypracovaný predčasne.\n3.2 Pokiaľ žalobcovia v odvolaní uvádzali, že nemohli v konaní ako dôkaz uplatniť\nbolestné v súvislosti s operáciou žalobkyne 1/ zo dňa 20.02.2020, namietla, že predmetný dôkaz mali\nžalobcovia pripojiť k žalobe, čo však nespravili.\n3.3 K tvrdeniu, že v čase podania žaloby stav žalobkyne 1/ nebol ustálený uviedla, že pokiaľ by bol\ntento názor žalobcov preukázaný, tak by bola žaloba podaná predčasne a rovnako by bol dôvod na\njej zamietnutie. Žalovaná zastávala názor, že zdravotný stav žalobcov bol ustálený najneskôr v čase\nvypracovania Znaleckého posudku č. X/XXXX E. E. Q.. Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že\nlen čo je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť. Posudok je teda dokladom\npreukazujúcim zistenú\na vytrpenú bolesť. Rozhodnutím súdu prvej inštancie podľa nej nedošlo k akémukoľvek odklonu od\nustálenej judikatúru, ako sa to mylne domnievajú žalobcovia.\n3.4 Upozornila na to, že v prepúšťacej správe žalobkyne 1/ z R. O. S. L. A. je okrem iného uvedené\n„pacientka prijatá pre axiálne viazané bolestí driekovej chrbtice vystreľujúce do ĽHK po vonkajšej\nstrane stehna až k prstom“ a „pacientka udáva bolesti už 15 rokov s chronickým priebehom. Žalobkyňa\n1/ pri dopravnej nehode spôsobenej žalovanou utrpela podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice\nťažšieho stupňa, pomliaždenie hrudnej chrbtice ťažšieho stupňa a pomliaždenie hrudníka vľavo ľahkého\nstupňa.“ Z uvedeného je podľa žalovanej zrejmé, že žalobkyňa 1/ bola od 19.02.2020 do 27.02.2020\nhospitalizovaná v súvislosti s bolesťami driekovej chrbtice, ktorými trpí už 15 rokov a nie s bolesťami\nkrčnej a hrudnej chrbtice, ktoré jej boli spôsobené pri dopravnej nehode žalovanou. Žalovanej teda nie\nje možné pripísať zodpovednosť za bolestné v súvislosti s operáciou žalobkyne 1/ zo dňa 20.02.2020.\n3.5 Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie v odôvodnení v súvislosti s navrhovaným dôkazom,\na to nové vyčíslenie bolestného na základe lekárskeho posudku, ktorý si žalobcovia údajne objednali a\nto z dôvodu, že tento návrh považovala za oneskorený, nakoľko právna zástupkyňa žalobcov nemala\nvedomosť, kedy bude týmto lekárskym posudkom disponovať, ako aj z dôvodu premlčania nároku, kedy\nby spresnenie výšky bolestného nebolo v konaní relevantné a nemalo by význam pre rozhodnutie súdu.\n3.6 V súvislosti so spočívaním plynutia premlčacej doby žalovaná zdôraznila, že trestné konanie bolo\nukončené Trestným rozkazom č. 3T/68/2020-159 zo dňa 02.06.2020, a to konkrétne dňom nadobudnutia\njeho právoplatnosti a vykonateľnosti, t.j. 17.06.2020. Žalobcovia, ako poškodení v trestnom konaní,\nmali splnomocnenca poškodeného - advokátku, ktorej bol trestný rozkaz doručený dňa 08.06.2020.\nNajneskôr, kedy\nsa žalobcovia dozvedeli o škode a kto za ňu zodpovedá, bolo teda právoplatnosťou\na vykonateľnosťou trestného rozkazu. Dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 17.06.2022. Žalobcovia\npodali žalobu na súd dňa 10.01.2023, teda po uplynutí premlčacej lehoty.\n3.7 Žalovaná tiež súhlasila so závermi súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení napadnutého\nrozsudku v súvislosti s priznaním trov konania v rozsahu 100 %. Argumentovala, že z ustanovenia § 255\nods. 1 CSP vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Žalovaná mala\nv spore plný úspech, a preto jej prináleží aj náhrada trov voči žalobcom v plnom rozsahu. Žalobcovia\nmajú právneho zástupcu, znášajú trovy právneho zastúpenia. Na strane žalobcov neexistujú dôvody\nhodné osobitného zreteľa, a preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej v plnom\nrozsahu.\n3.8 Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387\nods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcov k náhrade trov odvolacieho\nkonania žalovanej v celom rozsahu.\n4. Žalobcovia odvolaciu repliku nepodali.\n5. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP),\npreskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, len v\n\nrozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1\nCSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne\nsprávny potvrdil.\n6. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd\nprvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal\nzo súdom prvej inštancie správne a náležite zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné\npredpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie\npojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP).\n7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných\nskutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody,\npre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu\nstotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené žalobcami v odvolaní\nnemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámce uvedeného k zásadným odvolacím\nnámietkam odvolací súd uvádza:\n9. V preskúmavanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia náhrady\nškody na zdraví a to žalobca 1/ vo výške 607,80 € s príslušenstvom a žalobkyňa 2/ vo výške 810,40 €\ns príslušenstvom titulom náhrady za bolesť (§ 4 zákona č. 437/2004 Z. z.). Súd prvej inštancie žalobu,\nv dôsledku žalovanou dôvodne vznesenej námietky premlčania uplatnených nárokov, zamietol.\n10. Žalobcovia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovali za arbitrárny a svojvoľný,\nvychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke ustálenia začiatku plynutia premlčacej\ndoby nimi uplatneného nároku, ktorý súd prvej inštancie považoval za premlčaný.\n11. Pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie spoločenského\nuplatnenia poškodeného. Jedná sa o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú výlučne viazané na osobu\npoškodeného. Uvedené nároky sú satisfakčnej povahy. Bolestným sa nahrádza bolesť poškodeného\nspôsobená poškodením jeho telesného alebo duševného zdravia a jeho liečenie vrátane rehabilitácie.\nNáhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,\npriebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.\n12. Pri určení výšky náhrady za bolesť (rovnako ako aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia)\nsa v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v\nlekárskom posudku. O vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený alebo právnická osoba,\nprípadne fyzická osoba, ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá a taktiež aj právnická osoba, ktorá\nje povinná poskytnúť náhradu za právnickú osobu alebo fyzickú osobu podľa príslušných právnych\npredpisov (najmä poisťovne). Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku, možno\npožiadať o vydanie znaleckého posudku, pričom takéto oprávnenie sa priznáva všetkým osobám, ktoré\nsú oprávnené požiadať o vydanie lekárskeho posudku.\n13. Nárok na náhradu za bolesť (rovnako ako nárok na náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia) vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, nakoľko\naž potom je možné zistiť, či u poškodeného nastali zmeny v jeho zdravotnom stave. Až\npo ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať bodového ohodnotenie bolesti. Pre\nvznik nároku na bolestné nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa\npoškodený dozvedel o škode (jej výške). Táto býva poškodenému zrejmá až po ustálení zdravotného\nstavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru preukázateľných nepriaznivých dôsledkov, čo je východiskovou\n\nbázou pre stanovenie výšky náhrady lekárskym posudkom vychádzajúc zo základného počtu bodov,\nktorými bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené.\n14. Odvolací súd konštatuje, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví (nárok na bolestné, nárok\nza sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na zvýšenie spoločenského uplatnenia), sú samostatnými\nnárokmi, pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Sú to jednotlivé zložky práva na náhradu škody,\nktorými je vymedzený obsah náhrady škody na zdraví. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom,\nkedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom\nobjektívna premlčacia doba sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods.\n2 Občianskeho zákonníka in fine)\n15. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby v prípade nároku na odškodnenie za bolesť nie\nje rozhodný okamih reálneho vyhotovenia lekárskeho posudku, ale okamih, kedy je možné vyhotoviť\nlekársky posudok za účelom zhodnotenia vytrpenej bolesti (t. j. ustálenia zdravotného stavu). V\nposudzovanej veci žalobcovia k žalobe nepripojili lekársky posudok, ale svoj nárok opreli o znalecký\nposudok č. X/XXXX, vypracovaný v trestnom konaní, zo záverov ktorého vyplýva, že obidvaja žalobcovia\npo 40 dňoch od vzniku zranenia už neboli ovplyvnení zraneniami po dopravnej nehode zo dňa\nXX.XX.XXXX žiadnym spôsobom v obvyklom spôsobe života. Súdny znalec bodové ohodnotenie\nbolestného u zranení žalobcu 1/ po dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX ustálil na 30 b., čomu\nzodpovedala výška odškodnenia bolestného v sume 607,80 € a bodové ohodnotenie bolestného\nu zranení žalobkyne 2/ po dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX ustálil na 40 b, čomu zodpovedala\nvýška odškodnenia bolestného v sume 810,40 €. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozsudku skonštatoval, že v čase vypracovania toho znaleckého posudku (t.j. dňa 11.01.2020) už musel\nbyť zdravotný stav žalobcov ustálený, pretože znalec mohol bolesť vyčísliť a aj ju v znaleckom posudku\nvyčíslil, pričom ustálil, že najneskôr týmto dňom žalobcovia mohli dozvedieť výšku škody a uplatniť si\nju v súdnom konaní.\n16. Hoci žalobcovia na preukázanie svojho nároku nepredložili lekársky posudok ale rovno znalecký\nposudok, ktorý sa v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. predkladá za účelom odstránenia pochybností o\nsprávnosti lekárskeho posudku, možno s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie súhlasiť,\nnakoľko súdny znalec musel pri formulovaní svojich záverov vychádzať z ustáleného zdravotného stavu\nžalobcov. Či je alebo nie je zdravotný stav ustálený, je otázkou skutkovou. Ide o právnu udalosť, ktorá\nnastáva nezávisle od prejavu vôle tak poškodeného, ako aj posudkového lekára resp. znalca, pričom\nprávnym následkom, ktorý takáto udalosť spôsobí, je možnosť vykonať bodového ohodnotenie bolesti\na podať posudok.\n17. CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si\nsudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou\njeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu\nmusí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledky hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou\nrozsudku. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Vyššie uvedené sa v\nplnej miere týka aj dokazovania znaleckým posudkom, ktorý je špecifickým a významným dôkazom,\nktorý súd použije v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké\npoznatky. Znalecké posudky súd hodnotí komplexne, posudzuje sa presvedčivosť znaleckého posudku\nvo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, ako aj jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pri\nhodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké\nzávery v zmysle ich odbornej správnosti, súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti\nvo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými\ndôkazmi (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/41/2010). Odvolací súd po oboznámení\nsa s odôvodnením napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie v bode 22. napadnutého\nrozsudku náležite vyhodnotil tento dôkaz, odôvodnil svojej úvahy, ktorým sa spravoval pri určení dňa,\nkedy sa žalobcovia mohli dozvedieť o výške škody. Žalobcovia nepreukázali, že by znalec svojím\npostupom pri vypracovávaní predmetného znaleckého posudku porušil štandardy znaleckej činnosti,\nv dôsledku čoho by uvedený dôkaz nebol v konaní použiteľný.\n\n18. V tejto súvislosti považuje odvolací súd potrebné poukázať na nekonzistentnosť procesného útoku\nžalobcov v tomto konaní a protirečivosť nimi produkovaných skutkových tvrdení. Svoj nárok na náhradu\nškody na zdraví (bolestné) si v zmysle podanej žaloby uplatnili na podklade znaleckého posudku č.\nX/XXXX vypracovaného E. E. Q., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a\ntraumatológia, dňa 11.01.2020 v trestnom konaní, ktorý predložili ako dôkaz. Následne po vznesení\nnámietky premlčania zo strany žalovanej v stanovisku zo dňa 05.04.2023 tvrdili, že ich zdravotný\nstav nebol ustálený ani v čase podania tohto stanoviska, aby následne na pojednávaní konanom\ndňa 10.05.2023 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne tvrdili, že ich zdravotný stav bol ustálený\nv priebehu leta 2022. V podanom odvolaní pre zmenu zas produkovali nové skutkové tvrdenia a dôkazy\nza účelom preukázania, že zdravotný stav žalobkyne 2/ nebol ustálené ešte ani ku dňu 20.02.2020,\npričom spochybnili relevanciu znaleckého posudku č. X/XXXX, t.j. nimi samými predloženého dôkazu.\n19. Súd prvej inštancie správne ustálil, že už pri vyšetrovaní dopravnej nehody musela byť žalobcom\nznáma osoba, ktorá dopravnú nehodu zavinila, pričom vedomosť o osobe, ktorá je za škodu zodpovedá\na voči ktorej si môžu uplatniť svoj nárok na súde získali najneskôr z Uznesenia o vznesení obvinenia proti\nžalovanej z prečinu ublíženia na zdraví. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde až\ndňa 09.01.2023, t.j. takmer 3 roky od vypracovania znaleckému posudku, kedy žalobcom už nepochybne\nmusela byť známa nielen osoba, ktorá je zodpovedná za spôsobenú škodu, ale aj výška škody, súd\nprvej inštancie skonštatoval, že nárok žalobcov bol premlčaný v dvojročnej subjektívnej lehote a z tohto\ndôvodu premlčaný nárok nemohol priznať.\n20. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nabsentuje vysvetlenie vplyvu uplatnenie si škody u príslušného orgánu (OČTK v prípravnom konaní)\na spočívania premlčacej doby vyplývajúceho z § 112 Občianskeho zákonníka, odvolací súd poukazuje\nna bod 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie skonštatoval, že ani v\nprípade, ak by sa súd stotožnil s názorom žalobcov o\nzačiatku plynutia premlčacej lehoty od doručenia trestného rozkazu, aj v tomto prípade by už dvojročná\npremlčacia dobe uplynula, nakoľko trestný rozkaz sp. zn: 3T/68/2020-159 bol žalobcom doručený\nprostredníctvom ich právnej zástupkyne už dňa 08.06.2020. Z uvedeného vyplýva, že ani prípadné\nspočívanie premlčacej doby počas adhézneho konania by nemalo vplyv na konečný záver súdu prvej\ninštancie o premlčaní žalobou uplatnených nárokov na náhradu škody na zdraví v dôsledku uplynutie\nsubjektívnej premlčacej doby.\n21. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že spočívanie premlčacej doby je\npodmienené kumulatívnym splnením dvoch predpokladov, a to uplatnením práva na súde alebo inom\npríslušnom orgáne a riadne pokračovanie v konaní. Ustanovenie § 46 ods. 3 Trestného poriadku\nupravuje niekoľko podmienok, ktoré musia byť splnené, aby sa mohlo rozhodnúť o nároku poškodeného\nv adhéznom konaní: poškodený musí svoj nárok uplatniť, nárok musí byť poškodeným uplatnený včas\na nárok musí byť poškodeným uplatnený riadne, t.j. z návrhu musia byť zrejmé dôvody a výška\nuplatneného nároku. Žalobcovia v konaní ani v podanom odvolaní neuviedli tvrdenia, z ktorých by\nvyplývalo určenie presného okamihu splnenia tejto povinnosti v trestnom konaní a z toho vyplývajúci\nzačiatok spočívania premlčacej doby. Výpoveď žalobcu 1/, ako poškodeného v trestnom konaní, zo\ndňa 20.02.2020, na ktorú žalobcovia v podanom odvolaní poukazovali, nespĺňa kvalitatívne obsahové\npožiadavky riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody na zdraví v trestnom konaní, nakoľko z nej\nnie je možné vyvodiť výšku ním uplatneného nároku (spôsobenej škody na zdraví). Súdna prax\nza nepostačujúce považuje také vyjadrenie, ktoré odkazuje na budúce vyčíslenie škody. V súvislosti\ns potrebou riadneho pokračovania v konaní možno považovať za diskutabilnú požiadavku právnej\nzástupkyne žalobcov, ktorá v komunikácii s vyšetrovateľom navrhla: „Kľudne si uzavrite spis, poškodený\nsi uplatňuje škodu na zdraví a skutočnú škodu na aute, môžete to napísať tak, že ho odkážete na\ncivilné konanie“. V konaní napokon ani nebolo sporné že trestným rozkazom sp. zn. 3T/68/2020 zo dňa\n02.06.2020 bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť škodu len O. P. I., T. a N. P. I., T.. Predmetný\ntrestný rozkaz výrok o náhrade škody na zdraví žalobcov, ktorého predpokladom je riadne uplatnenie\nnároku (§ 354 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku), neobsahuje.\n22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by\npopreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba\nrozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom civilného\nsporového konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv\na právom chránených záujmov\n23. K odvolacej námietke, v ktorej žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté\ndôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd uvádza, že návrhy na vykonanie\ndôkazov patria medzi prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Uplatnenie tohto\noprávnenia je však časovo limitované. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa aplikujú\naj ustanovenia § 153 a § 154 CSP o koncentrácii konania. Zásada koncentrácie sa uplatňuje v\ndvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a\nkoncentrácia nutná (§ 154 CSP - zákonná koncentrácia konania). Po vyčerpaní repliky a dupliky by\nstrana sporu v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, s výnimkou prípadu,\nkeď potreba nových tvrdení a dôkazov vyplynie z vykonaného dokazovania. Ak procesný úkon strany,\nktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky a súd na\ntaký úkon neprihliada. Koncentráciou konania do popredia vstupuje procesná zodpovednosť sporových\nstrán za efektívny prístup k procesu dokazovania, zodpovedný prístup k povinnosti tvrdenia a dôkaznej\npovinnosti. Ak ju tak strany v zákonnej dobe neuplatnia, túto možnosť stratia. Včasnosť predloženia\nprostriedkov procesného útoku a procesnej obrany hodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd, a\nak ten dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany\nvčas, na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.\n24. V danom prípade súd prvej inštancie aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania na pojednávaní\nkonanom dňa 10.05.2023 nepripustil žalobcami navrhovaný dôkaz v podobe nového lekárskeho\nposudku, ktorý ešte ani nemali k dispozícii. Dôvody, v dôsledku ktorých pristúpil k sudcovskej\nkoncentrácii, súd prvej inštancie uviedol v bode 26. napadnutého rozsudku, pričom odvolací\nsúd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd\nkonštatuje, že sporové strany (a aj žalobcovia) boli súdom prvej inštancie v zmysle § 153 CSP\npoučené o sudcovskej koncentrácii konania, ktorej účelom je zabezpečenie rýchlosti a hospodárnosti\nsúdneho konania a zamedzenie špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene\npredkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie\ndokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania), smerujúcemu k zbytočnému\npredlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní).\n25. Nové skutkové tvrdenie žalobcov uvedené v odvolaní, v zmysle ktorého nimi predložený\nznalecký posudok č. X/XXXX nezohľadňoval operácie chrbtice žalobkyne 2/ uskutočnené po dni jeho\nvypracovania (najmä jej operáciu zo dňa 20.02.2020), a preto jej zdravotný stav nie je ustálený,\nskutkové tvrdenie, že si žalobca 1/ škodu na zdraví uplatnil už počas vyšetrovania (na výsluchu\nkonanom dňa 20.02.2020) a vyšetrovateľovi bol e-mailom doručený jeho lekársky posudok, ako aj\nnové dôkazy žalobcami priložené k odvolaniu nevyplývajúce z pripojeného trestného spisu Okresného\nsúdu Lučenec sp. zn. 3T/68/2020 (žiadosti o vyhotovenie lekárskeho posudku E. U. a E. U., zdravotná\ndokumentácia o úkonoch - hospitalizácia žalobkyne 2/), odvolací súd posúdil ako v odvolacom konaní\nneprípustné novoty. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V zmysle § 384 ods. 3 CSP môže odvolací\nsúd doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Žalobcami nebolo tvrdené a v konaní\nani nebolo preukázané naplnenie niektorej z podmienok zakotvených § 366 CSP, za splnenia ktorých\nmožno v odvolacom konaní uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené pred súdom prvej inštancie.\n26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia\nveci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti, v dôsledku ktorých\nby nebolo možné zistiť, na základe akých dôvodov súd prvej inštancie vo veci rozhodol. Naopak,\nz odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych dôvodov nemal\nsúd prvej inštancie preukázané premlčanie žalobou uplatneného nároku. Z napadnutého rozsudku\nvyplýva, že jeho odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo\n\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na\nktorých je rozhodnutie založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Pre záver o\nnepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nepostačuje len skutočnosť,\nže strana (v danom prípade žalobca) s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi nesúhlasí alebo\nich považuje za nedostatočné. Odvolací súd považoval aj procesný postup súdu prvej inštancie z\nhľadiska procesnoprávnej úpravy za správny. Žalobcom nebola postupom súdu prvej inštancie, pri\nktorom v dôsledku uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania nevykonal nimi navrhované doplnenie\ndokazovania, odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom.\n27. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia, odvolacie námietky žalobcu\nnepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil\nako vecne správny.\n28. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými\nsúd prvej inštancie žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania\nv rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške\nnáhrady trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255\nods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP a priznal plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania\nv rozsahu 100%, napriek žiadosti právnej zástupkyne žalobcov prezentovanej v samotnom závere\npojednávania, aby súd využil pri rozhodnutí o trovách konania možnosť upravenú v § 257 CSP a\nnepriznal žalovanej náhradu trov konania v prípade, ak žalobu žalobcov zamietne. Súd prvej inštancie\nskonštatoval, že nevidel dôvod pre uplatnenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne nemusí\npriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobcovia v\nkonaní takéto dôvody nepreukázali a ani zo spisu nijaké dôvody pre využitie citovaného ustanovenia\nnevyplývali. Žalobcovia v podanom odvolaní namietli, že vzhľadom na priebeh konania na súde\nprvej inštancie nemali možnosť predložiť dôkazy preukazujúce dôvody osobitného zreteľa na použitie\npredmetného ustanovenia v prípade, keď sa súd rozhodne žalobu žalobcov zamietnuť. Tvrdili, že obaja\nsú nezamestnaní, s početnými a vážnymi zdravotnými problémami. Napadnuté rozhodnutie považovali v\nčasti o uložení povinnosti nahradiť trovy konania v rozsahu 100% v prospech žalovanej za nespravodlivé\na svojvoľné.\n29. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu\nvo veci (§ 255 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov\nkonania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy\nnahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá\nby inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia\nzodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.\nZákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne\nsplnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Musí ísť o celkom\nvýnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak\nv okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností\nhodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých\núčastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v\nkonaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu\na jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči\núčastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie\nneprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o\nvedenie konania a jeho výsledok.\n30. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bola žaloba žalobcov\nzamietnutá v dôsledku žalovanou dôvodne vznesenej námietky premlčania. Odvolací súd zhodne so\nsúdom prvej inštancie nezistil v danej veci zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce\nvýnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania. Dôvod hodný osobitného zreteľa nie\ndaný charakterom tohto konania ani charakterom procesnej situácie žalobcov. Ustanovenie § 257 CSP\nneslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257\nCSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná alebo, že zárobková a majetková situácia strany,\nktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Preto v nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním\n\nnapadnutého I. meritórneho výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ako vecne\nsprávne posúdil aj závislý výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore\nvyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd\nprvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto\nsprávne aplikoval.\n31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, §\n262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd k prípustnosti aplikácie moderačného práva v\nzmysle § 257 CSP uvádza, že v okolnostiach prejednávanej veci neboli naplnené kritéria pre jeho\naplikáciu. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcov, títo neboli úspešní ani sčasti, keď\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý\nprocesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanej, ktorá sa k odvolaniu i vyjadrovala, a to\nprostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním tak žalovanej trovy preukázateľne\nvznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobcom, ako procesne\nneúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia\nsúdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.\n32. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v záhlaví napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie\ndošlo k chybe v písaní mena žalobcu 1/ a priezvisk obidvoch žalobcov, ktoré v zmysle údajov\nevidovaných v registri obyvateľov majú správe znieť A. B. a D. B.. Uvedený nedostatok napadnutého\nrozhodnutia súd prvej inštancie odstráni postupom podľa § 224 CSP, a to vydaním opravného uznesenia,\nktoré doručí sporovým stranám.\n33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,\npomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n\n(§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)\n(§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis.\n(§ 127 ods. 1 CSP)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).\nStrany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so\nžiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo\nzmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej\npomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\n\nAk má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/1/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "44a3d896-f6de-40fe-ad0e-8a36f2ed1184:0d78f623-6976-4c8a-a19f-be6774bcb482", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6711208353.1", "spisova_znacka": "12Co/232/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/232/2016 z 28. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6711208353.1"}, {"guid": "b346abaf-ff8c-43bd-9838-4c88f22d5814:d2f7c781-85e9-49d1-a029-9e4c72ed0bed", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2607206220.1", "spisova_znacka": "11Co/397/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/397/2016 z 15. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-11-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2607206220.1"}], "citovane_v": []}