Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/397/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607206220 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2607206220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobkyne: T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, L., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Machová, s. r. o., so sídlom Čulenova 2A/2621, Skalica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní strán proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 14. júna 2015, č.k. 2C/50/2008-515, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 1.524,99 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 112, § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 429, § 430 ods. 1 a § 444 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ust. § 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 2, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2 a 3, § 8, § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, a ust. § 5 ods. 1, 2, 4 a 5, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2007 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Z obsahu žaloby a jej doplnení vyplýva, že predmetom konania je mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s ujmou na zdraví, ktorú žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode dňa 23.4.2004. Žalobkyňa bola zrazená osobným motorovým vozidlom zn. Renault R-19, ev. číslo SE 359AM, ktoré šoféroval vodič K. V. ako príslušník policajného zboru v rámci plnenia služobných úloh. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 7T 77/05-279 zo dňa 31.5.2005 bol kpt. Bc. K. V. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona. Žaloba bola podaná dňa 21.5.2007 proti vodičovi Bc. K. V., ako žalovaný v 2. rade pôvodne v konaní vystupovala KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., u ktorej bolo vozidlo povinne zmluvne poistené. Na základe návrhu žalobkyne doručeného súdu dňa 30.10.2009 na pribratie ďalšieho žalovaného do konania, súd uznesením zo dňa 9.11.2009 pripustil vstup Krajského riaditeľstva PZ Trnava ako žalovaného v 3. rade. Uznesením zo dňa 25.8.2011 bolo konanie pre späťvzatie návrhu zastavené voči vodičovi K. V. ako žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., ktorá zároveň do konania vstúpila ako vedľajší účastník na strane jediného žalovaného Krajského riaditeľstva PZ Trnava. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že prevádzateľom motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, pri ktorej bola žalobkyni spôsobená škoda - ťažká ujma na zdraví, bolo Krajské riaditeľstvo PZ Trnava. V súčasnosti na strane žalovaného vystupuje Ministerstvo vnútra SR ako právny nástupca Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, ktoré bolo zrušené ku dňu 31.12.2012 ako rozpočtová organizácia a všetky jej práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa Ministerstvo vnútra SR. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súd dňa 21.5.2007, v zmysle jej úpravy na pojednávaní dňa 5.3.2009, domáhala zaplatenia celkovej sumy 27.185 eur, ktorá pozostávala zo zvýšenej náhrady za bolesť vo výške 17.566 eur (529.200,- Sk) a zo zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.619 eur (289.800,- Sk). Pri uplatnení nároku vychádzala z bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskych posudkoch MUDr. B. L., CSc., ktorý ohodnotil bolestné na 630 bodov posudkom zo dňa 14.9.2006 a sťaženie spoločenského uplatnenia na 345 bodov posudkom zo dňa 31.5.2007. Žalobkyňa žiadala 15-násobné zvýšenie náhrad (po odpočítaní už uhradených súm zo strany poisťovne) s tým, že za jeden bod si uplatnila náhradu vo výške 60 Sk, teda zvýšená náhrada za bolestné predstavuje 17.566 eur (630 bodov x 60 Sk x 15-násobné zvýšenie mínus vyplatená suma 37.800 Sk = 529.200 Sk) a zvýšená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 9.619 eur (345 bodov x 60 Sk x 15-násobné zvýšenie mínus vyplatená suma 20.700 Sk = 289.800 Sk). Pri bolestnom znalec MUDr. Delej ohodnotil dve zranenia, a to zlomenina oboch kostí predkolenia vpravo - 180 bodov a zlomenia oboch kostí predkolenia vľavo - 135 bodov, obidve položky zdvojnásobil pre súbeh dôvodov na celkový počet 630 bodov. Po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Alana Suchánka zo dňa 26.6.2012, ktorý bol doručený právnej zástupkyni žalobkyne dňa 22.8.2012, žalobkyňa si uplatnila aj doplatok základného bolestného a mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť vychádzajúce z tohto zvýšeného bodového hodnotenia bolestného, a to podaním doručeným súdu dňa 25.8.2015. Uvedeným návrhom na pripustenie zmeny petitu (rozšírením návrhu) žalobkyňa zotrvala na nároku v časti sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak rozšírila petit návrhu v časti náhrady za bolesť na celkovú sumu 27.088,73 eur s tým, že vychádzala zo znaleckého posudku MUDr. Alana Suchánka, ktorý ohodnotil bolestné na 948,75 bodov, t.j. 948,75 bodu x 60 Sk x 15-násobné zvýšenie mínus vyplatená suma 37.800 Sk = 816.075 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 27.088,73 eur. Súd pripustil zmenu návrhu uznesením č.k. 2C/50/2008 - 437 zo dňa 2.9.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2015. MUDr. Suchánek ohodnotil bolestné takto: zlomenina oboch kostí pravého predkolenia - 360 bodov (2 x 180 b), zlomenina ľavej tibie - 135 bodov (3/4 zo 180 b), pomliaždenina sánky ťažkého stupňa - 3,75 bodu (3/4 z 5 bodov), odstránenie osteosyntetického materiálu z pravého predkolenia a drenáž 6.7.2005 - 11,25 bodu (3/4 z 15 bodov), resekcia pakĺbu pravej píšťaly, spongioplastika a aplikácia vonkajšieho fixátora 26.10.2005 - 202,50 bodu (3/4 zo 180 bodov = 135 bodov zvýšené o 1/2), odber kosti z pravej strany panvy 26.10.2005 - 11,25 bodu (3/4 z 15 bodov), odstránenie vonkajšieho fixátora 15.2.2006 - 11,25 bodu (3/4 z 15 bodov), odstránenie pakĺbku pravej píšťaly a OS dlaha 24.8.2008 - 202,50 bodu (3/4 zo 180 bodov = 135 bodov zvýšené o 1/2), odstránenie OS materiálu - dlahy 9.4.2009 - 11,25 bodu (3/4 z 15 bodov). Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo znalcom MUDr. Delejom i znalcom MUDr. Suchánkom ohodnotené 345 bodmi, a to: obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena stredne ťažké - 150 bodov, obmedzenie pohyblivosti pravého kolena stredne ťažké - 75 bodov (1/2 zo 150 bodov), obmedzenie pohyblivosti členka vľavo stredne ťažké - 60 bodov (1/2 zo 120 bodov), obmedzenie pohyblivosti členka vpravo stredne ťažké - 60 bodov (1/2 zo 120 bodov). Žalovaný i intervenient na strane žalovaného v konaní vzniesli námietku premlčania žalovaného nároku, ktorú odôvodnili tým, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený už ku dňu vypracovania znaleckého posudku MUDr. Delejom, pričom ďalšie operácie žalobkyne v roku 2008 a 2009 mali byť podľa intervenienta na strane žalovaného hodnotené ako zhoršenie už ustáleného zdravotného stavu. Súd uviedol, že v zmysle ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa v prípade nároku na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia a od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba, pričom výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku. V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď, ako je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený. Následky sťaženia spoločenského uplatnenia sa môžu prejaviť nielen naraz, ale môžu sa prejavovať aj postupne, pričom nie všetky môžu byť vopred predvídateľné. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, pričom sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká až v tejto dobe, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť a možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára a poškodený sa o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie až v čase, kedy sa po skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustáli, že bude zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné objektívne vykonať jeho ohodnotenie. Otázka ustálenia zdravotného stavu poškodeného je na posúdení znalcov z odboru zdravotníctva, pretože je vyslovene odbornou otázkou. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo vo vzťahu k pomliaždenine sánky dva týždne po úraze, vo vzťahu k zlomenine ľavého predkolenia v máji 2005 a vo vzťahu k zlomenine pravého predkolenia došlo podľa znaleckého dokazovania k ustáleniu zdravotného stavu až v septembri 2011, t.j. po podaní žaloby. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o zranenie pravej dolnej končatiny, žaloba bola síce pôvodne podaná predčasne, čo bol dôvod k jej zamietnutiu, počas konania však došlo k zhojeniu tohto nedostatku, nakoľko súd ukončil dokazovanie a rozhodol až po tom, čo sa zdravotný stav žalobkyne ustálil aj vo vzťahu k uvedenému zraneniu. MUDr. Suchánek v znaleckom posudku č. 8/2012 zo dňa 26.6.2012 konštatoval, že zdravotný stav žalobkyne u pravého predkolenia bol relatívne ustálený v 9/2011, následne však bol k tejto otázke dopočutý na pojednávaní dňa 13.10.2015, kde sa jednoznačne vyjadril po oboznámení sa s ďalším priebehom liečby zo strany žalobkyne (v zdravotnom stave už nenastali komplikácie a žalobkyňa chodila len na kontroly), že k ustáleniu zdravotného stavu pri pravom predkolení došlo v septembri 2011. Pokiaľ ide o tvrdenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ku ktorému sa pripojil i žalovaný, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu k tomuto zraneniu muselo dôjsť už skôr, nakoľko inak by MUDr. Delej nepodal posudok (teda v čase jeho podania musel považovať stav žalobkyne za ustálený) a navyše ani nedošlo k zmene bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, k uvedenému súd uvádza nasledovné: Z lekárskeho posudku MUDr. Deleja o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 9.2.2006, ktorý žalobkyňa priložila k žalobe, je evidentná poznámka, že k ukončeniu liečenia žalobkyne v čase spísania posudku ešte neprišlo, keď lekár v príslušnej kolónke „Ukončenie liečenia“ uvádza poznámku: „pokračuje“ (pri bolestnom) a „v liečení“ (pri sťažení spoločenského uplatnenia). Rovnako uviedol poznámku o neukončenom liečení aj v posudku o bolestnom zo dňa 14.9.2006. Teda napriek tomu, že proces liečby u žalobkyne ešte v tom čase nebol skončený, MUDr. Delej i tak pristúpil k ohodnoteniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ktoré ohodnotil pôvodne 540 bodmi v posudku zo dňa 9.2.2006 a následne toto prehodnotil na 345 bodov v posudku zo dňa 31.5.2007, ktorý bol predložený vedľajším účastníkom na strane žalovanej). Z tohto dôvodu tvrdenie o skoršom ukončení liečenia žalobkyne v čase podania posudkov MUDr. Delejom nie je na mieste, keď tento lekár sa zjavne neriadil ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorého sa posúdenie vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ťažko možno považovať zdravotný stav za ustálený v čase pokračujúceho liečenia. Pokiaľ ide o časový odstup medzi operáciou zo dňa 15.2.2006 a operáciou zo dňa 28.4.2008, neznamená to súčasne, že medzitým došlo k ustáleniu zdravotného stavu, operácia v roku 2008 bola len vyvrcholením pretrvávajúcich ťažkostí s hojením zranenia. Dňa 14.2.2006 bola žalobkyňa prijatá na odstránenie vonkajšieho fixátora, po operácii mala žalobkyňa plastickú dlahu na predkolení a nohe, chodiť smela len s barlami, nesmela zaťažovať pravú dolnú končatinu. Zranenie teda rozhodne nebolo možné považovať za zhojené. Dňa 25.4.2008 bola žalobkyňa prijatá na traumatologicko-ortopedickom oddelení v NsP Skalica pre zlé hojenie kosti - pravej píšťaly pri pseudoartróze a osteomyelitíde, kosť sa lukovite ohýbala, bola zistená osteoporóza - pre komplikácie hojení kosti a pre dlhodobé nezaťažovanie pravej dolnej končatiny. Dňa 28.4.2008 bola urobená operácia - korekčná osteotomia, kosť bola v mieste poškodenia spojená kovovou dlahou. Teda ani pred touto operáciou ešte nemohlo dôjsť k úplnému vyliečeniu a stabilizácii stavu žalobkyne. Bolo preukázané, že aj následne u žalobkyne došlo k značným komplikáciám pri liečení zlomeniny pravého predkolenia (znovu pseudoartróza, zlé hojenie, infekcia v rane, nehojaci defekt kože). Píšťala na pravom predkolení sa zhojila po opakovaných komplikáciách až v septembri 2011. Súd bral zreteľ i na to, že podľa vyjadrenia znalca MUDr. Suchánka pri tomto druhu poškodenia môže dôjsť k tak závažnému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by mohlo viesť až k amputácii končatiny. To by malo značný vplyv na posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Bolestné priamo súvisí s bolesťami pri zranení a pri procese liečby s jednotlivými liečebnými úkonmi, kým sťaženie spoločenského uplatnenia možno ustáliť až po uplynutí nejakého času, potrebného pre ozrejmenie trvalých následkov. Súd preto vychádza zo záveru, že pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, toto bolo možné jednoznačne posúdiť až po skončení liečenia a stabilizácii stavu, lebo až vtedy sú zrejmé všetky trvalé následky pre spoločenské uplatnenie poškodeného. Okolnosti rozhodujúce pre určenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze alebo inom poškodení na zdraví, príp. po ich zhoršení považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. Podľa znalca k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pri pravom predkolení nikdy medzi jednotlivými operáciami nedošlo a zdravotný stav žalobkyne bol ustálený až v septembri 2011. Súd z tohto záveru znalca vychádza a vzhľadom aj na ostatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania ho považuje za preukázaný. Bodové hodnotenie sa oproti prvému posudku síce nezmenilo, ale dôležité je to, že sa ešte stále zmeniť mohlo, vzhľadom k neukončenému liečeniu. A pokiaľ vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal na to, že znalec MUDr. Delej konštatoval, že stav možno hodnotiť ako trvalý, z posudku zo dňa 31.5.2007 je zrejmé, že táto poznámka sa týka vyjadrenia lekára k odstrániteľnosti následkov poškodenia po prevedení jednoduchého a bežného lekárskeho zákroku, čo súvisí s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., nemožno však túto poznámku chápať ako konštatovanie ukončenia procesu liečby zranenia. Ak žalobkyňa napriek tomu žalobu dňa 21.5.2007 podala, vychádzala pritom z vyjadrenia jej ošetrujúcich lekárov (ako uviedla na pojednávaní dňa 24.5.2016), že k zhoršeniu jej stavu by už nemalo dôjsť, toto tvrdenie sa však čoskoro ukázalo byť nesprávnym. Žalobkyňa bez odborných znalostí nebola sama schopná posúdiť, či jej zdravotný stav je ustálený. V tomto štádiu teda žalobkyňa nemala dôvod neuplatniť si svoj nárok, najmä ak mala k dispozícii aj lekárske posudky MUDr. Deleja, ktorý ich však nesprávne a predčasne žalobkyni vyhotovil, hoci si sám bol vedomý, že ešte nie je vyliečená. Posudok, ktorým posudzujúci lekár hodnotí bolesť, by mal byť vystavený po ukončení liečenia poškodeného, pretože až vtedy je možné stanoviť, aké následky zanechal úraz na zdraví poškodeného. Ak lekár vystaví posudok v čase, keď liečenie nebolo ukončené, potom takýto posudok neplní svoj účel. V čase liečby nemožno jednoznačne predvídať komplikácie, ktoré sa do skončenia tejto liečby môžu vyskytnúť. V prípade napr. choroby z povolania môže lekár už pri jej zistení posúdiť aj nepriaznivé následky tejto choroby pre určité životné úkony poškodeného. Pri úraze je však nevyhnutné, aby od skončenia liečenia uplynulo určité časové obdobie, počas ktorého sa zdravotný stav poškodeného ustáli a počas ktorého sa zároveň prejavia aj následky poškodenia na zdraví. Je na posudzujúcom lekárovi, aby stanovil, kedy je vhodný čas pre hodnotenie následkov, ktoré zanechal úraz na zdraví poškodeného. Ak dôjde zo strany lekára k predčasnému posúdeniu (ako v prejednávanom prípade MUDr. Delejom), nemôže to ísť na ujmu žalobkyne v tom zmysle, že sa bude poukazovať na skoršie ustálenie zdravotného stavu (a premlčanie nároku) len z dôvodu vykonania takéhoto posúdenia. Okrem toho súd poukazuje i na to, že sám vedľajší účastník na pojednávaní dňa 22.3.2011 uviedol, že ak žalobkyňa podstúpila po podaní návrhu ďalšie operácie, žalovať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je predčasné. Súd preto nevyhovel návrhu žalovaného a vedľajšieho účastníka na doplnenie dokazovania vyžiadaním znaleckého posudku od znaleckej organizácie, nakoľko toto považoval za nehospodárne a neúčelné, keď podľa názoru súdu otázka ustálenia zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu k zlomenine pravého predkolenia bola dostatočne zodpovedaná i vysvetlená a korešponduje so zisteným skutkovým stavom. O žalovanom ako o zodpovednom subjekte a držiteľovi vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, sa žalobkyňa dozvedela najneskôr doručením trestného rozkazu zo dňa 31.5.2005, nakoľko žalobkyňa vystupovala v trestnom konaní ako poškodená a rovnako tak aj Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, keď z trestného rozkazu vyplýva, že riaditeľstvo utrpelo vecnú škodu na vozidle, z čoho bolo možné logicky usudzovať, že riaditeľstvo bolo jeho prevádzateľom, teda malo faktickú i právnu možnosť s vozidlom nakladať. Návrh žalobkyňa podala dňa 21.5.2007 len proti vodičovi motorového vozidla, Krajské riaditeľstvo PZ žiadala pribrať do konania až podaním doručeným súdu dňa 30.10.2009. Hmotnoprávne účinky začatia konania voči ďalšiemu žalovanému (v tomto prípade KR PZ Trnava) nastanú až dňom, kedy súdu došiel návrh na vstup tohto ďalšieho účastníka do konania. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uvažovať o mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia len pri poškodení zdravia na pravej dolnej končatine, keď k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky vo vzťahu k ostatným zraneniam (zlomenia ľavého predkolenia - máj 2005, pomliaždenina sánky - 14 dní po úraze) došlo viac ako dva roky predtým, ako sa účastníkom konania stalo Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave ako prevádzateľ vozidla. t.j. vo vzťahu k týmto zraneniam bol návrh podaný po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. Predmetom tohto konania je mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd poukazuje, že je potrebné rozlišovať medzi nárokmi priznanými podľa § 5 ods. 1, 2 v spojení s ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. (predtým § 7 ods. 1, 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) a nárokom podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona (predtým § 7 ods. 3 vyhlášky). Pokiaľ sa v zmysle ustálenej judikatúry má výška náhrady posudzovať podľa predpisu platného v čase, keď vznikol nárok na náhradu, potom sa podľa názoru súdu týmto predpisom riadi aj posúdenie dôvodov a podmienok pre mimoriadne zvýšenie náhrady. Otázka zvýšenia náhrady v prípadoch hodných osobitného zreteľa je upravená v ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., ktoré ustanovenie je označené a celé pojednáva o výške náhrady za bolesť a výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podobne boli pravidlá pre mimoriadne zvýšenie náhrad upravené v predchádzajúcej vyhláške č. 32/1965 Zb. v tom istom ustanovení, ktoré pojednávalo o výške odškodnenia (§ 7). Nová právna úprava zákonom č. 437/2004 Z.z. priniesla dôležitú zmenu, nakoľko podľa tohto zákona môže byť zvýšená len náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, predpis neumožňuje zvýšiť náhradu za bolesť. Zároveň je toto zvýšenie obmedzené hornou hranicou - najviac o 50 %. Vzhľadom k uvedenému, do úvahy prichádza len zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (nie mimoriadne zvýšenie bolestného) a aj to len pri následkoch spojených s poškodením zdravia na pravej dolnej končatine, keď u ostatných zranení je nárok premlčaný. Žalobkyňa si v konaní síce uplatnila aj nárok na doplatenie základného bolestného pri zranení pravého predkolenia, a to podľa zvýšeného počtu bodového hodnotenia ustáleného znalcom MUDr. Suchánkom (znalec zmenil bodové hodnotenie bolesti tak, že zahrnul aj úrazy, ktoré predtým neboli znalcom MUDr. Delejom zohľadnené, operácie vykonané do podania žaloby posúdil samostatne so zvýšeným počtom bodov a zahrnul do hodnotenia aj operácie vykonané po podaní žaloby na súd). Avšak rozšírenie žaloby (zmenu návrhu) žalobkyňa súdu doručila až dňa 25.8.2015, t.j. po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby počítanej od ustálenia zdravotného stavu pri pravom predkolení v septembri 2011. Aj keď začiatok plynutia behu premlčacej doby nie je viazaný na okamžik, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku či lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok bodového hodnotenia jeho ujmy, i z tohto pohľadu by bolo potrebné považovať rozšírený nárok za premlčaný, keď o rozšírenom bodovom hodnotení sa žalobkyňa najneskôr dozvedela z posudku MUDr. Suchánka, ktorý prevzala jej právna zástupkyňa v auguste 2012, napriek tomu si uplatnila a vyčíslila náhradu za bolesť aj za ďalšie zranenia a operácie až v auguste 2015. Pôvodne uplatnený nárok vychádzal pri nároku na bolestné len z hodnotenia dvoch zranení - zlomeniny oboch kostí predkolenia vpravo a zlomeniny oboch kostí predkolenia vľavo, podľa položky 198d. Zákonné ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. vyjadruje dispozičné oprávnenie žalobcu, ktoré mu umožňuje meniť návrh na začatie konania. Zmena návrhu je predovšetkým rozšírenie návrhu čo do jeho rozsahu, t.j. žalobca žiada viac, než požadoval v žalobe. Z ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa v stanovenej premlčacej dobe uplatní právo na súde a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Premlčacia doba však neplynie len v takom rozsahu, v akom bol nárok uplatnený. Ak dôjde k uplatneniu len časti nároku, zastaví sa plynutie premlčacej doby len ohľadne tejto časti. Ak je potom podaná nová žaloba, alebo je žaloba rozšírená, nemá takéto rozšírenie spätné účinky. V rozsahu, v akom je žaloba rozšírená až po skončení plynutia subjektívnej premlčacej doby, už nie je možné nárok /ak je vznesená námietka premlčania/ v rozsahu tohto rozšírenia priznať. Súd na základe uvedeného považuje nárok na náhradu za bolesť podľa zvýšeného bodového hodnotenia za premlčaný. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u žalobkyne je daný dôvod na mimoriadne zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je trvale obmedzená v účasti na osobnom, rodinnom a spoločenskom živote. Trvalé následky úrazu žalobkyni spôsobujú bolesti, ktoré musí tíšiť liekmi proti bolesti, pri chôdzi musí používať ortopedickú pomôcku (barle), nemôže si čupnúť, kľaknúť, nevydrží dlho stáť, má obmedzenú hybnosť kolena, problémy s chôdzou a stúpnutím si z nižšieho sedenia. Tieto fyzické obmedzenia spôsobujú, že žalobkyňa sa nemôže plnohodnotne venovať domácnosti, rodine a vnúčatám, vykonávať práce v záhrade, pokračovať v starostlivosti o pole a vinohrad, nemôže byť ani spoločensky a kultúrne aktívna v rozsahu ako pred nehodou, taktiež je obmedzená vo výbere šatstva a obuvi, ukončila chov ošípaných a hydiny, nemôže sa ďalej podieľať na údržbe a výzdobe kostola. Pred nehodou pracovala na základe dohody o vykonaní práce v novinovom stánku, v súčasnosti jej to následky zranenia neumožňujú. Spôsobené zranenie má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na uspokojenie životných a spoločenských potrieb žalobkyne. U žalobkyne došlo ku zmene kvality jej života, pričom niet vyhliadky na zlepšenie, naopak, jej stav sa podľa vyjadrenia lekára môže len zhoršovať. Obtiaže žalobkyne sú prítomné v jej každodennom živote a nie sú len občasné alebo prechodného rázu. Na druhej strane však treba vziať zreteľ na to, že u žalobkyne nejde o osobu, ktorá by pred úrazom vyvíjala nejakú mimoriadne výnimočnú činnosť či už v pracovnom, spoločenskom, kultúrnom alebo športovom živote. Žalobkyňa bola predsedníčkou organizácie Únie žien v obci Dubovce a tajomníčkou kostolného výboru, účinkovala v spevokole, chodili na vystúpenia, poriadali plesy, krojové prehliadky, žalobkyňa sa starala o údržbu a výzdobu kostola. Vzhľadom na jej zdravotný stav pred nehodou však nemožno predpokladať, že vykonávanie týchto činností a funkcií by predstavovalo aktivity, ktoré by si vyžadovali mimoriadnu fyzickú zdatnosť alebo ktoré by boli výrazne fyzicky náročné a v ktorých by následkom úrazu vôbec nemohla pokračovať. Súd pri posudzovaní možností pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia musí brať do úvahy aj predpoklady, ktoré mal poškodený pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody. V tejto súvislosti súd zobral do úvahy i to, že žalobkyňa úraz utrpela vo veku 56 rokov, teda v poslednej fáze jej produktívneho veku a že už desať rokov pred nehodou bola uznaná za plne invalidnú počnúc dňom 1.1.1994 z dôvodu, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej neumožňoval vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Z dôchodkového spisu žalobkyne mal súd preukázané, že žalobkyňa mala zdravotné problémy s ľavou dolnou končatinou (recidivujúci erysipel od roku 1992, prekonala hlbokú flebotrombózu), od roku 1996 sa lieči u kardiológa pre ischemickú chorobu srdca, trpela pocitmi únavy, zadýchavala sa i pri menšej námahe, ťažkosti sa výraznejšie prejavovali pri zmene počasia, sťažovala si na bolesti celej chrbtice, mávala opuchy dolných končatín, bolesť bedrových kĺbov, problémy so zrakom, posudkovými lekármi bola hodnotená ako obézna, sťažovala si aj na bolesti v lakťových a kolenných kĺboch. Z lekárskych správ doložených v tomto konaní vyplynulo, že žalobkyňa trpela už pred nehodou na vysoký krvný tlak a ochorenie tzv. ruža. Z uvedeného vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne nebol ani pred nehodou stopercentný a neumožňoval jej vykonávanie fyzicky náročnejších činností. Súd dospel k záveru, že obmedzenie a uplatnenie žalobkyne v spoločnosti nie je značného rozsahu oproti stavu pred nehodou. I keď poškodenie zdravia žalobkyne nepochybne zanechalo trvalé následky, zo zisteného skutkového stavu nevyplynula vysoká a mimoriadna úroveň jej aktivít v dobe pred vznikom škody. Žalobkyňa nie je zo života vyradená v mimoriadnom rozsahu a jej možnosti uplatnenia nezanikli, len sa jej sťažili možnosti výkonu celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia vykonávala. Žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené maximálne možné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. vyššieho rozsahu, ako jej súd priznal. Žalobkyňa bola pred úrazom kultúrne a spoločensky činná, súd však má za to, že po úraze nie je z vykonávania týchto činností úplne vylúčená. Z potvrdenia Únie žien Slovenska, Základná organizácia Dubovce zo dňa 6.11.2015 mal súd preukázané, že žalobkyňa s funkciou predsedníčky aj v spevokole skončila už v roku 2003 pre ťažkú chorobu manžela. V organizácii žien nepôsobí tak aktívne, ako pred nehodou, avšak naďalej vypomáha krajčírskymi úpravami krojov, nie je vylúčená zo stretnutí s ostatnými členkami, zúčastňuje sa schôdzok. V dôsledku úrazu sa žalobkyňa nestala bezvládnou, neschopnou vykonávať bežné denné činnosti, nestala sa plne odkázanou na pomoc inej osoby vo všetkých potrebách (len dočasne po úraze, čo však nemožno zahŕňať medzi trvalé následky). Poškodenie zdravia žalobkyne následkom úrazu spôsobilo jej obmedzenie iba v bežných ľudských aktivitách - má sťažené každodenné úkony ako obliekanie, obúvanie, osobná hygiena, varenie, upratovanie, starostlivosť o záhradku a vnúčatá. Nenastalo úplné vylúčenie zo spoločenského života, nie je úplne znemožnené, aby naďalej realizovala svoje záľuby ako vyšívanie, návštevy kostola a spoločenskej organizácie. Súd na základe vyššie uvedeného považoval za primerané zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia len vo výške 10 % z maximálnych možných 50 %. Súd má za to, že horná hranica by mala zohľadňovať obzvlášť mimoriadne prípady hodné osobitného zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Pri výške finančnej náhrady s poukazom na § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. je potrebné vychádzať z výšky náhrady za jeden bod z priemerného zárobku za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2010 (k ustáleniu zdravotného stavu došlo v roku 2011). Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 20. mája 2010 č. 13134/2010-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010, výška náhrady za jeden bod je 14,89 eur. Pri pravej dolnej končatine bolo bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovené celkovým počtom 135 bodov (75 b + 60 b). Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavuje 2.011 eur (135 b x 14,89 eur zaokrúhlené na celé euro nahor) a mimoriadne zvýšenie v rozsahu 10 % je v sume 201,10 eur, t.j. celkom 2.212,10 eur. Od tejto sumy bola odpočítaná suma, ktorá už bola žalobkyni titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatená poisťovňou vo výške 687,11 eur (20.700 Sk), teda titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd priznal žalobkyni celkom sumu 1.524,99 eur a vo zvyšku súd návrh zamietol ako nedôvodný, pretože nevidel dôvod na mimoriadne zvýšenie náhrady vo väčšom rozsahu. Nakoľko nový zákon č. 437/2004 neumožňuje mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pri poškodení ľavej dolnej končatiny žalobkyňa nemá nárok, keď v tejto časti bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby, súd návrh zamietol aj v tejto časti. V súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. Proti zamietajúcej časti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že nie je možné sa v celom rozsahu stotožniť s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, a to i s poukazom na súdom ustálené premlčanie časti nároku. Mala za to, že uplatnenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia možno málokedy ustáliť v celkovej výške bezprostredne po úraze, pričom oba tieto aspekty vznikajú časti opakovane, sú viazané na zdravotné výkony a zdravotný stav, ktorý sa u poškodeného môže v tejto súvislosti neustále meniť. Preto premlčacia lehota na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže plynúť od okamihu vzniku zranenia a ani od vtedy, keď sa poškodený dozvie, že bude mať trvalé následky, ale ani od momentu, kedy bola bolesť vytrpená. V prípade ujmy na zdraví i sťaženia spoločenského uplatnenia plynie výlučne subjektívna lehota práve z dôvodu, že nároky na zdraví u poškodeného týmto titulom môžu vznikať aj po celý život. Z uvedeného je možné vyvodiť, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty je stanovený, resp. závislý od toho, kedy možno vzhľadom na všetky skutkové okolnosti zistiť škodu, pričom rozhodujúcim momentom je okamžik, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil. Tento okamih je zároveň momentom, kedy poškodený získal vedomosť o rozsahu škody, a teda aj okamihom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zo znaleckého posudku MUDr. Alana Suchánka č. 8/2012 je zrejmé, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v danom prípade došlo vzhľadom na jej zranenia v prevažnej miere až v mesiaci september 2011. Znalec pri tom ale súčasne konštatoval, že ide o dobu relatívnu, čo sa týka ustálenosti zranenia, pričom nevylučuje v budúcnosti opätovné zhoršenia zdravotného stavu, alebo iné zdravotné komplikácie. Taktiež nie je možné sa stotožniť s odôvodnením súdu v tom smere, že znalecký posudok MUDr. Deleja o sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný správne, a že od tohto momentu začala plynúť i premlčacia lehota, nakoľko v tomto čase nebolo možné zdravotný stav považovať aspoň relatívne za konečný, resp. ustálený. Okrem toho aj znalec v závere posudku konštatuje, že takéto ohodnotenie správne nie je a ani komplexné, pretože v ňom nie sú zohľadnené okolnosti a komplikácie vzniknuté následne s vyvíjajúcim sa zlým zdravotným stavom poškodenej, ktoré nastali po jeho hodnotení. Správnosť posudku považuje znalec len v tom smere, že MUDr. Delej určil správne bodové ohodnotenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia len k úrazom a k úkonom, ktoré mu boli v tom čase známe. Súčasne poukázala i na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tom smere, že súd považoval za primerané zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia len vo výške 10 % z maximálnych možných 50 % vzhľadom na preukázaný a dostatočne odôvodnený skutkový stav žalobkyne ohľadom jej prekonaných útrap a spôsobu života, ktorý viedla pred dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej si uplatňuje svoj nárok, a následne po absolvovaní všetkých operácií, ako i súčasného zdravotného stavu, pričom súd aj bezprostredne za účasti žalobkyne priamo na pojednávaniach mal možno vidieť nielen samotnú deformáciu a zjavný vizuálny defekt končatiny, ale i zásadné a závažné obtiažnosti mobility žalobkyne, ktoré samozrejme boli tiež podložené lekárskou dokumentáciou, a z ktorých je bezpochyby zrejmé, že žalobkyňa hlbokým a výrazným spôsobom obmedzená na svojom doterajšom živote, v bežnej rovine, ale i v živote spoločenskom a sociálnej oblasti tak, ako bolo preukázané. 4. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá. Namietol premlčanie všetkých nárokov žalobkyne uplatnených v konaní, pretože v konaní namietol niekoľkokrát premlčanie z dôvodu, že lekársky posudok o bolestnom MUDr. Deleja bol vystavený dňa 14.9.2006 a lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Deleja bol vystavený dňa 31.5.2007, a žalovaný (jeho právny predchodca - KR PZ v Trnave) vstúpil do konania na základe podania žalobkyne doručeného súdu dňa 30.10.2009, pričom súd o pristúpení žalovaného do konania rozhodol uznesením právoplatným dňa 1.12.2009. K pristúpeniu právneho predchodcu žalovaného do konania predložil vyjadrenie zo dňa 5.12.2009, pričom bol namietaný aj nedostatok pasívnej legitimácie KR PZ v Trnave v tomto konaní. Podaním žalobkyne doručeným súdu dňa 12.4.2011 bola žaloba voči žalovaným 1/ a 2/ vzatá späť a na strane zostávajúceho žalovaného (KR PZ v Trnave) navrhla pribrať vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, pričom týmto akoby došlo ku zmene právneho režimu žaloby v prípade právneho predchodcu žalovaného zo zamestnávateľa škodcu na prevádzkovateľa vozidla s vedľajším účastníkom - poisťovňou vozidla podľa § 427 OZ. Súčasne namietol, že súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou ustálenia zdravotného stavu žalobkyne s ohľadom na sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože ak vyslovil právny záver podporený znaleckým posudkom, že lekársky posudok o SSÚ MUDr. Deleja bol vydaný predčasne, mal nárok zamietnuť z dôvodu nedôvodnosti (predčasnosti) a nie pokračovať v konaní. Pokiaľ bol lekársky posudok o SSÚ v určitom dátume a bol braný ako právny podklad na určenie výšky nárokov, nie je možné v prípade uplynutia premlčacej doby na uplatnenia nároku na mimoriadne zvýšenie SSÚ na základe tohto lekárskeho posudku zhojiť premlčanie dôvodom, že to nemôže byť na ujmu žalobkyne. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 2C/50/2008 je mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 1.524,99 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uvedeného rozsudku v celom rozsahu. 8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. 9. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď, ako je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený. Následky sťaženia spoločenského uplatnenia sa môžu prejaviť nielen naraz, ale môžu sa prejavovať aj postupne, pričom nie všetky môžu byť vopred predvídateľné. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká až v tejto dobe, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti z ktorých možno škodu zistiť a možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. S uvedenými závermi korešponduje i konštantná súdna judikatúra. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. M Cdo 37/2000 pod R 68/2003 uzavrel, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Obdobne argumentoval i Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo 1256/2006, kde uzavrel, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára. Z vyššie citovanej konštantnej judikatúry vyplýva, že za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy sú preukázateľné nepriaznivé trvalé následky pre životné úkony poškodeného a kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktoré závisí od vyjadrenia lekára. Poškodený sa teda o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie až v čase, kedy sa po skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustáli, že bude zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné objektívne vykonať jeho ohodnotenie. 10. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že otázka ustálenia zdravotného stavu poškodenej je na posúdenie znalcov z odboru zdravotníctva, pretože ide o otázku vyslovene odbornú. Závery prvoinštančného súdu o ustálení zdravotného stavu žalobkyne je potrebné považovať za správne, pričom svoje závery súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a jeho záverom nemožno nič vytknúť. 11. Je celkom nepochybné, že žalobkyňa bez odborných znalostí nebola sama schopná posúdiť, či jej zdravotný stav je ustálený. Nemala preto dôvod neuplatniť si svoj nárok, najmä ak mala k dispozícii aj lekárske posudky MUDr. Deleja, ktorý ich však nesprávne a predčasne žalobkyni vyhotovil, hoci si bol sám vedomý, že ešte nie je vyliečená. Posudok, ktorým posudzujúci lekár hodnotí bolesť, by mal byť vystavený po ukončení liečenia poškodeného, pretože až vtedy je možné stanoviť, aké následky zanechal úraz na zdraví poškodeného. V čase liečby nemožno jednoznačne predvídať komplikácie, ktoré sa do skončenia tejto liečby môžu vyskytnúť. Pri úraze je nevyhnutné, aby od skončenia liečenia uplynulo určité časové obdobie, počas ktorého sa zdravotný stav poškodeného ustáli a počas ktorého sa zároveň prejavia aj následky poškodenia na zdraví. 12. Rovnako za správne považoval odvolací súd závery súdu prvej inštancie o premlčaní nárokov žalobkyne, ktoré závery súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil právne i skutkovo. Rovnako súd prvej inštancie správne posúdil existenciu dôvodov pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako i rozsah tohto mimoriadneho zvýšenia, pričom svoje závery náležite skutkovo i právne odôvodnil a odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. 13. Z dôvodu, že odvolacie dôvody neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods.2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP a nakoľko v odvolacom konaní nemala plný úspech žiadna zo strán, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).