Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/22/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618203336 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6618203336.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu AGROSPOL Kalinovo, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 2740, Lučenec, IČO: 44 977 662, proti žalovanému E. P., J., so sídlom A., H. XX, zastúpenému Mgr. Michalom Líškom, s trvalým pobytom Ozdín 87, Rovňany, o zdržanie sa zásahov do užívacieho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/25/2018-530 zo dňa 15. 12. 2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „prvoinštančný súd“, event. „súd prvej inštancie“), uznesením zo dňa 15. 12. 2020 žalobu zo dňa 20. 07. 2018 odmietol (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (II. výrok). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa sám, ako aj prostredníctvom tretích osôb vstupu, akéhokoľvek užívania pozemkov špecifikovaných v žalobe parcelným číslom, výmerou, druhom pozemku, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Cinobaňa, zapísaných na Okresnom úrade Poltár, katastrálny odbor, obec Cinobaňa, parcely registra E KN. 3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 127 ods. 1, 2, 3, § 132, ods. 1, § 161, Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podanie žalobcu odmietol z dôvodu, že navrhovaný petit žalobného návrhu je nedostatočne špecifikovaný vzhľadom na nedostatočnú konkretizáciu nehnuteľností, ktorých sa má rozhodnutie týkať, čo spôsobuje vadu žalobného návrhu. Vzhľadom na neúplnosť žaloby, v ktorej neboli presne špecifikované nehnuteľnosti v súlade so zákonom č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ,,katastrálny zákon“, resp. ,,zák. č. 162/1995 Z. z.“) vyzval žalobcu uznesením č. k. 17C/25/2018-522 zo dňa 21. 09. 2020 na doplnenie žalobného návrhu v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, na ktoré žalobca reagoval doplnením žaloby zo dňa 16. 10. 2020, v ktorom nehnuteľnosti špecifikoval rovnako ako v žalobe, teda ich označil len katastrálnym územím, obcou, v ktorej sa nachádzajú, registrom E KN, parcelným číslom, druhom pozemku a výmerou. Predmetné nehnuteľnosti nešpecifikoval dostatočne presne a v súlade s katastrálnym zákonom, ktorý vyžaduje označenie nehnuteľností parcelným číslom, výmerou, druhom, katastrálnym územím, číslom listu vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti evidované, ako aj spoluvlastníckym podielom, čo je podstatná náležitosť žaloby. Poukázal na evidenciu pozemkov v katastri nehnuteľností, ich geometrické, polohové určenie, parcelné číslo, výmeru a iné údaje, definované podľa katastra nehnuteľností, ktoré sú hodnoverné a záväzné. Z dôvodu neuvedenia čísla listu vlastníctva, na ktorom sú pozemky evidované, ako aj neuvedenia spoluvlastníckeho podielu, považoval žalobný petit za nedostatočne špecifikovaný, z ktorého dôvodu nemohol ďalej konať a rozhodovať o nároku žalobcu. 4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý zavinil, že jeho podanie bolo odmietnuté tým, že napriek výzve a poučeniu súdu neodstránil vady svojho podania. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý ho v odôvodnení výzvy na špecifikáciu nehnuteľností podľa katastrálneho zákona neinformoval, v čom považuje špecifikáciu nehnuteľností za neurčitú a nejasnú, pričom podľa katastrálneho zákona sa číslo listu vlastníctva nepovažuje za hodnoverný údaj katastra nehnuteľností, a preto nie je potrebné pri identifikácii nehnuteľností uvádzať číslo listu vlastníctva, na ktorých sú nehnuteľnosti zapísané. Zároveň ho prvoinštančný súd vyzýval na špecifikáciu spoluvlastníckeho podielu, pričom on nie je vlastníkom, ale len užívateľom nehnuteľností. Vo výzve ho prvoinštančný súd neinformoval ani o tom, v akom rozsahu alebo akým spôsobom majú byť nehnuteľnosti špecifikované, t. j. či uvedením jednotlivých vlastníkov daného pozemku a ich spoluvlastníckym podielom, alebo uvedením rozsahu užívacieho práva, z ktorého dôvodu považoval výzvu okresného súdu za nejasnú, zmätočnú, a preto jeho doplnenie žalobného návrhu bolo nesprávne odmietnuté. Poukázal na znenie petitu uznesenia okresného súdu č. k. 17C/2012/2016, v ktorom výroku boli nehnuteľnosti, ktorých sa neodkladné opatrenie týkalo, špecifikované v rozsahu čísla parcely, identifikácie registra popisných informácií, druhom pozemku a jeho výmerou, katastrálnym územím a číslom listu vlastníctva, ale bez uvedenia spoluvlastníckeho podielu vlastníkov. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2012 v súvislosti s nedostatkom riadneho odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým bola založená vada dôvodnosti podaného dovolania. Špecifikoval väčšiu časť nehnuteľností s uvedením všetkých údajov, a to parcelného čísla, registra E KN, druhom pozemku, výmerou, vlastníckeho podielu, číslom listu vlastníctva k pozemkom, ku ktorým preukázal nadpolovičné užívacie právo na základe platných nájomných zmlúv, a to bez pozemkov, ku ktorým sa preukázal duplicitný nájomný vzťah s vlastníkmi pozemkov. 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na ust. § 42 katastrálneho zákona, ktoré ustanovuje náležitosti zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra, teda ide o katastrálne konanie. Žalobca napriek výzve prvoinštančného súdu nehnuteľnosti nešpecifikoval, a to napriek skutočnosti, že nehnuteľnosti, o ktorých sa má rozhodnúť, sú evidované v katastrálnom operáte, poukázal na § 7 písm. b), § 8 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona. K argumentácii žalobcu, že číslo listu vlastníctva sa nepovažuje za hodnoverný údaj katastra nehnuteľností a nie je potrebné ho pri identifikácii uvádzať, poukázal na § 70, § 71 katastrálneho zákona, teda okresný súd neporušil právo žalobcu na spravodlivé konanie a rozhodol v zmysle platných právnych predpisov. Konštatoval závažné rozdiely medzi odvolaním žalobcu a pôvodnou žalobou, v ktorej sa domáha ochrany užívacieho práva k celkovému počtu 108 parciel, tých istých sa týkalo aj neodkladné opatrenie, pričom v odvolaní žalobca uvádza iba 79 parciel, pretože dve parcely uviedol duplicitne, a to č. XXX/XX.a č. X. Krajský V odvolaní oproti pôvodnej žalobe teda neuvádzal všetky. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne, spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a došlo ním aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 11. Právnym posúdením veci je totiž činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. 12. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 13. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 14. Predpokladom odmietnutia podania podľa § 129 ods. 3 CSP je, že a) bezvýsledne uplynie lehota (prípadne ďalšie lehoty) na odstránenie nedostatkov vytknutých v uznesení, b) strana je o tomto následku poučená a c) ide o podstatné nedostatky, t. j. také nedostatky, ktoré sú prekážkou ďalšieho postupu súdu. 15. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáha zdržania sa zásahov do užívacieho práva, a to uloženia povinností žalovanému zdržať sa sám, ako aj prostredníctvom tretích osôb vstupu a akéhokoľvek užívania pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. Cinobaňa, zapísaných na Okresnom úrade Poltár, katastrálny odbor, parcely reg. E KN v obci Cinobaňa, konkrétne označených a identifikovaných poľnohospodárskych parcelách. Spolu so žalobou sa žalobca domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorému návrhu okresný súd uznesením č. k. 17C/25/2018-241 zo dňa 15. 08. 2018 nevyhovel a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a jeho rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/159/2018-277 zo dňa 04. 12. 2018. Neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Cinobaňa, zapísaných na Okresnom úrade Poltár, katastrálny odbor, register E KN, v obci Cinobaňa, špecifikovanými v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to označením parcelným číslom, druhom pozemku a výmerou, pričom prvoinštančný súd takto špecifikovaný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za vadný a rozhodol o ňom. 17. Okresný súd doručoval žalobu žalovanému na vyjadrenie v lehote 15 dní, a to vychádzajúc z uznesenia č. k. 17C/25/2018-286 zo dňa 21. 01. 2019. Následne počas sporu vyzval uznesením č. k. 17C/25/2018-522 zo dňa 21. 09. 2020 žalobcu na doplnenie žalobného petitu v lehote 15 dní tak, aby presne špecifikoval nehnuteľnosti, ku ktorým je žalovaný povinný sa zdržať sám, ako aj prostredníctvom tretích osôb akéhokoľvek ich užívania v súlade s katastrálnym zákonom z dôvodu, že žalobný návrh musí byť jednoznačný a určitý, pričom žalobca musí svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia, ktorým bol žalobca vyzvaný na doplnenie žalobného petitu bolo zistené, že okresný súd považoval žalobu za neúplnú z dôvodu, že nehnuteľnosti nie sú presne špecifikované v súlade s katastrálnym zákonom. Predmetné uznesenie obsahujúce výzvu na doplnenie špecifikácie nehnuteľností prevzal žalobca dňa 01. 10. 2020, na ktoré reagoval doplnením žaloby zo dňa 16. 10. 2020, v ktorom špecifikoval nehnuteľnosti obdobne ako v podanej žalobe, a to uvedením parcelného čísla, druhu pozemku a výmery, pričom v doplnení žaloby vynechal určité nehnuteľnosti v porovnaní s petitom obsiahnutého v podanej žalobe. 18. Odvolací súd konštatuje, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 a § 132 ods.1 CSP. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Definičné vymedzenie žaloby ako procesného úkonu, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva upravuje § 131 CSP. Žaloba tak predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie, v ktorej okrem všeobecných náležitostí je nevyhnutné uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP). Od náležitosti žaloby je potrebné rozlišovať zložky žaloby, za ktoré sa považuje žalobný nárok a žalobný dôvod. V prípade žalobného nároku ide o individualizáciu predmetu konania, pričom žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať, pretože predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis, čo vyplýva z dispozičného princípu sporového konania. So žalobným nárokom je spätá povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja a uviesť tzv. žalobný návrh označovaný aj ako petit žaloby. Petit žaloby je obligatórnou náležitosťou žaloby, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho o čom, a ako má rozhodnúť. Požiadavka na dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva z pravidla, že v sporovom konaní je súd žalobným návrhom viazaný (§ 216 CSP). Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Absencia žalobného návrhu, jeho neurčitosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je takou vadou žaloby, ktorej neodstránenie má za následok odmietnutie žaloby (§ 129 CSP). Druhou esenciálnou zložkou žaloby je žalobný dôvod, ktorý predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdené žalobcom 19. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 221/2007, sp. zn. 3 Cdo 126/2011). Ak žaloba neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávna alebo nezrozumiteľná, je súd v zmysle § 129 CSP uznesením vyzvať žalobcu, aby ju v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je povinný žalobcu poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Odstránenie vád podania zo strany súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré nebránia prejednaniu a rozhodnutiu vo veci. Možnosťou pokračovať v konaní v tomto zmysle je možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky žalôb. Musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02). 20. Pokiaľ sa spor týka nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Neznamená to, ale že nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľností musí byť nutne identifikovaná všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľnosti, požiadavka jej určitosti - nezameniteľnosť pritom musí byť bezpodmienečne zachovaná. Z uvedeného plynie, že hodnotiace kritéria určitosti v takýchto prípadoch, ktorým je i nehnuteľnosť zapísaná (evidovaná) v katastri nehnuteľností, sa nemusí nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných (stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 28. júna 2000, sp. zn. Cpjn 38/98, uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 44, ročník 2000). 21. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobný petit však nevykazoval také vady, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 129 ods. 3 CSP, keďže žaloba a petit boli jasné a určité. V danom prípade sa žalobca domáha ochrany užívacieho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam, nejde o žalobu, na základe ktorej by malo dôjsť k zápisu vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností, teda nie je nutné nehnuteľnosti identifikovať všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľnosti, teda katastrálnym zákonom. Zo strany súdu prvej inštancie v súvislosti s vyžadovanou špecifikáciou nehnuteľností podľa katastrálneho zákona došlo k prílišnému formalizmu, pričom vecnému prejednaniu žaloby nebráni žiadna prekážka. 22. V okolnostiach prejednávanej veci, preto vzhľadom na určitý obsah žaloby a tomu zodpovedajúce znenie petitu nemožno dospieť k záveru o vade žaloby. 23. Preto neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 24. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie náležite sa vysporiadať s nárokom žalobcu a posúdiť dôvodnosť žaloby, pretože predmetná žaloba nemá vady podľa § 127 a § 132 CSP. 25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).