Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/22/2021 z 30. 3. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. marca 2021, sp. zn. 12Co/22/2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6618203336.2 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/22/2021 | ECLI:SK:KSBB:2021:6618203336.2 | 2021-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ffa86805-55d2-4520-9bb3-f44c975d07d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6618203336.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/22/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618203336
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6618203336.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu AGROSPOL Kalinovo, s.r.o., so
sídlom Zvolenská cesta 2740, Lučenec, IČO: 44 977 662, proti žalovanému E. P., J., so sídlom A., H. XX,
zastúpenému Mgr. Michalom Líškom, s trvalým pobytom Ozdín 87, Rovňany, o zdržanie sa zásahov do
užívacieho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/25/2018-530
zo dňa 15. 12. 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „prvoinštančný súd“,
event. „súd prvej inštancie“), uznesením zo dňa 15. 12. 2020 žalobu zo dňa 20. 07. 2018 odmietol (I.
výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa sám, ako aj prostredníctvom tretích osôb vstupu, akéhokoľvek užívania
pozemkov špecifikovaných v žalobe parcelným číslom, výmerou, druhom pozemku, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území Cinobaňa, zapísaných na Okresnom úrade Poltár, katastrálny odbor, obec
Cinobaňa, parcely registra E KN.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 127 ods. 1, 2, 3, § 132, ods. 1, § 161,
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podanie žalobcu odmietol z dôvodu, že navrhovaný
petit žalobného návrhu je nedostatočne špecifikovaný vzhľadom na nedostatočnú konkretizáciu
nehnuteľností, ktorých sa má rozhodnutie týkať, čo spôsobuje vadu žalobného návrhu. Vzhľadom na
neúplnosť žaloby, v ktorej neboli presne špecifikované nehnuteľnosti v súlade so zákonom č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ,,katastrálny
zákon“, resp. ,,zák. č. 162/1995 Z. z.“) vyzval žalobcu uznesením č. k. 17C/25/2018-522 zo dňa 21.
09. 2020 na doplnenie žalobného návrhu v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, na ktoré žalobca
reagoval doplnením žaloby zo dňa 16. 10. 2020, v ktorom nehnuteľnosti špecifikoval rovnako ako v
žalobe, teda ich označil len katastrálnym územím, obcou, v ktorej sa nachádzajú, registrom E KN,
parcelným číslom, druhom pozemku a výmerou. Predmetné nehnuteľnosti nešpecifikoval dostatočne
presne a v súlade s katastrálnym zákonom, ktorý vyžaduje označenie nehnuteľností parcelným číslom,
výmerou, druhom, katastrálnym územím, číslom listu vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti evidované,
ako aj spoluvlastníckym podielom, čo je podstatná náležitosť žaloby. Poukázal na evidenciu pozemkov
v katastri nehnuteľností, ich geometrické, polohové určenie, parcelné číslo, výmeru a iné údaje,
definované podľa katastra nehnuteľností, ktoré sú hodnoverné a záväzné. Z dôvodu neuvedenia čísla
listu vlastníctva, na ktorom sú pozemky evidované, ako aj neuvedenia spoluvlastníckeho podielu,



považoval žalobný petit za nedostatočne špecifikovaný, z ktorého dôvodu nemohol ďalej konať a
rozhodovať o nároku žalobcu.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov, § 255 ods. 1,
§ 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi,
ktorý zavinil, že jeho podanie bolo odmietnuté tým, že napriek výzve a poučeniu súdu neodstránil vady
svojho podania.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý
ho v odôvodnení výzvy na špecifikáciu nehnuteľností podľa katastrálneho zákona neinformoval, v čom
považuje špecifikáciu nehnuteľností za neurčitú a nejasnú, pričom podľa katastrálneho zákona sa číslo
listu vlastníctva nepovažuje za hodnoverný údaj katastra nehnuteľností, a preto nie je potrebné pri
identifikácii nehnuteľností uvádzať číslo listu vlastníctva, na ktorých sú nehnuteľnosti zapísané. Zároveň
ho prvoinštančný súd vyzýval na špecifikáciu spoluvlastníckeho podielu, pričom on nie je vlastníkom,
ale len užívateľom nehnuteľností. Vo výzve ho prvoinštančný súd neinformoval ani o tom, v akom
rozsahu alebo akým spôsobom majú byť nehnuteľnosti špecifikované, t. j. či uvedením jednotlivých
vlastníkov daného pozemku a ich spoluvlastníckym podielom, alebo uvedením rozsahu užívacieho
práva, z ktorého dôvodu považoval výzvu okresného súdu za nejasnú, zmätočnú, a preto jeho doplnenie
žalobného návrhu bolo nesprávne odmietnuté. Poukázal na znenie petitu uznesenia okresného súdu
č. k. 17C/2012/2016, v ktorom výroku boli nehnuteľnosti, ktorých sa neodkladné opatrenie týkalo,
špecifikované v rozsahu čísla parcely, identifikácie registra popisných informácií, druhom pozemku a
jeho výmerou, katastrálnym územím a číslom listu vlastníctva, ale bez uvedenia spoluvlastníckeho
podielu vlastníkov. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2012 v súvislosti
s nedostatkom riadneho odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, čím došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a tým bola založená vada dôvodnosti podaného dovolania. Špecifikoval väčšiu
časť nehnuteľností s uvedením všetkých údajov, a to parcelného čísla, registra E KN, druhom pozemku,
výmerou, vlastníckeho podielu, číslom listu vlastníctva k pozemkom, ku ktorým preukázal nadpolovičné
užívacie právo na základe platných nájomných zmlúv, a to bez pozemkov, ku ktorým sa preukázal
duplicitný nájomný vzťah s vlastníkmi pozemkov.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na ust. § 42 katastrálneho zákona, ktoré
ustanovuje náležitosti zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra, teda ide o katastrálne
konanie. Žalobca napriek výzve prvoinštančného súdu nehnuteľnosti nešpecifikoval, a to napriek
skutočnosti, že nehnuteľnosti, o ktorých sa má rozhodnúť, sú evidované v katastrálnom operáte,
poukázal na § 7 písm. b), § 8 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona. K argumentácii žalobcu, že číslo
listu vlastníctva sa nepovažuje za hodnoverný údaj katastra nehnuteľností a nie je potrebné ho pri
identifikácii uvádzať, poukázal na § 70, § 71 katastrálneho zákona, teda okresný súd neporušil právo
žalobcu na spravodlivé konanie a rozhodol v zmysle platných právnych predpisov. Konštatoval závažné
rozdiely medzi odvolaním žalobcu a pôvodnou žalobou, v ktorej sa domáha ochrany užívacieho práva k
celkovému počtu 108 parciel, tých istých sa týkalo aj neodkladné opatrenie, pričom v odvolaní žalobca
uvádza iba 79 parciel, pretože dve parcely uviedol duplicitne, a to č. XXX/XX.a č. X. Krajský V odvolaní
oproti pôvodnej žalobe teda neuvádzal všetky.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §
379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a podľa ust. § 391
ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne, spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci a došlo ním aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.



11. Právnym posúdením veci je totiž činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu
príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie
skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne
nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto
nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou
spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej
aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

12. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

13. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa
odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo
opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

14. Predpokladom odmietnutia podania podľa § 129 ods. 3 CSP je, že a) bezvýsledne uplynie lehota
(prípadne ďalšie lehoty) na odstránenie nedostatkov vytknutých v uznesení, b) strana je o tomto
následku poučená a c) ide o podstatné nedostatky, t. j. také nedostatky, ktoré sú prekážkou ďalšieho
postupu súdu.

15. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáha zdržania sa zásahov do užívacieho
práva, a to uloženia povinností žalovanému zdržať sa sám, ako aj prostredníctvom tretích osôb
vstupu a akéhokoľvek užívania pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. Cinobaňa, zapísaných na
Okresnom úrade Poltár, katastrálny odbor, parcely reg. E KN v obci Cinobaňa, konkrétne označených
a identifikovaných poľnohospodárskych parcelách. Spolu so žalobou sa žalobca domáhal aj nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorému návrhu okresný súd uznesením č. k. 17C/25/2018-241 zo dňa
15. 08. 2018 nevyhovel a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a jeho rozhodnutie
potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/159/2018-277 zo dňa 04. 12. 2018.
Neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území Cinobaňa, zapísaných na Okresnom úrade Poltár, katastrálny odbor, register E KN, v obci
Cinobaňa, špecifikovanými v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to označením
parcelným číslom, druhom pozemku a výmerou, pričom prvoinštančný súd takto špecifikovaný petit
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za vadný a rozhodol o ňom.

17. Okresný súd doručoval žalobu žalovanému na vyjadrenie v lehote 15 dní, a to vychádzajúc z
uznesenia č. k. 17C/25/2018-286 zo dňa 21. 01. 2019. Následne počas sporu vyzval uznesením č.
k. 17C/25/2018-522 zo dňa 21. 09. 2020 žalobcu na doplnenie žalobného petitu v lehote 15 dní
tak, aby presne špecifikoval nehnuteľnosti, ku ktorým je žalovaný povinný sa zdržať sám, ako aj
prostredníctvom tretích osôb akéhokoľvek ich užívania v súlade s katastrálnym zákonom z dôvodu, že
žalobný návrh musí byť jednoznačný a určitý, pričom žalobca musí svoj nárok presne vyjadriť tak, aby
bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia,
ktorým bol žalobca vyzvaný na doplnenie žalobného petitu bolo zistené, že okresný súd považoval



žalobu za neúplnú z dôvodu, že nehnuteľnosti nie sú presne špecifikované v súlade s katastrálnym
zákonom. Predmetné uznesenie obsahujúce výzvu na doplnenie špecifikácie nehnuteľností prevzal
žalobca dňa 01. 10. 2020, na ktoré reagoval doplnením žaloby zo dňa 16. 10. 2020, v ktorom špecifikoval
nehnuteľnosti obdobne ako v podanej žalobe, a to uvedením parcelného čísla, druhu pozemku a výmery,
pričom v doplnení žaloby vynechal určité nehnuteľnosti v porovnaní s petitom obsiahnutého v podanej
žalobe.

18. Odvolací súd konštatuje, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína
výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením §
127 ods. 1 a § 132 ods.1 CSP. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného
prejednania veci. Definičné vymedzenie žaloby ako procesného úkonu, ktorým sa uplatňuje právo na
súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva upravuje § 131 CSP. Žaloba tak predstavuje
základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie, v ktorej okrem všeobecných
náležitostí je nevyhnutné uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP). Od náležitosti žaloby je
potrebné rozlišovať zložky žaloby, za ktoré sa považuje žalobný nárok a žalobný dôvod. V prípade
žalobného nároku ide o individualizáciu predmetu konania, pričom žalobca je povinný v žalobe svoj
žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať, pretože predmet civilného sporu
zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis, čo vyplýva z dispozičného princípu sporového
konania. So žalobným nárokom je spätá povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce
okolnosti skutkového žalobného deja a uviesť tzv. žalobný návrh označovaný aj ako petit žaloby. Petit
žaloby je obligatórnou náležitosťou žaloby, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd
rozhodnúť, resp. čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje rozsah
požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho o čom, a ako má rozhodnúť. Požiadavka na
dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva z pravidla, že v sporovom konaní je súd žalobným návrhom
viazaný (§ 216 CSP). Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich
povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu
do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Absencia
žalobného návrhu, jeho neurčitosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je takou vadou žaloby, ktorej
neodstránenie má za následok odmietnutie žaloby (§ 129 CSP). Druhou esenciálnou zložkou žaloby
je žalobný dôvod, ktorý predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými
stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdené žalobcom

19. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jeho vecnému prejednaniu a
pokračovaniu v konaní (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 221/2007, sp. zn. 3 Cdo
126/2011). Ak žaloba neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávna alebo nezrozumiteľná, je súd v
zmysle § 129 CSP uznesením vyzvať žalobcu, aby ju v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je
povinný žalobcu poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Odstránenie vád podania zo strany
súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré nebránia prejednaniu
a rozhodnutiu vo veci. Možnosťou pokračovať v konaní v tomto zmysle je možnosť súdu konať a
rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky
žalôb. Musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu (rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 1/02).

20. Pokiaľ sa spor týka nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť
bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Neznamená to, ale že
nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľností musí byť nutne identifikovaná všetkými
údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľnosti, požiadavka jej určitosti - nezameniteľnosť
pritom musí byť bezpodmienečne zachovaná. Z uvedeného plynie, že hodnotiace kritéria určitosti v
takýchto prípadoch, ktorým je i nehnuteľnosť zapísaná (evidovaná) v katastri nehnuteľností, sa nemusí
nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i
niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných (stanovisko Najvyššieho
súdu ČR z 28. júna 2000, sp. zn. Cpjn 38/98, uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek
pod č. 44, ročník 2000).

21. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobný petit však nevykazoval také vady, ktoré by odôvodňovali
postup podľa § 129 ods. 3 CSP, keďže žaloba a petit boli jasné a určité. V danom prípade sa žalobca
domáha ochrany užívacieho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam, nejde o žalobu, na základe ktorej



by malo dôjsť k zápisu vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností, teda nie je nutné nehnuteľnosti
identifikovať všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľnosti, teda katastrálnym
zákonom. Zo strany súdu prvej inštancie v súvislosti s vyžadovanou špecifikáciou nehnuteľností podľa
katastrálneho zákona došlo k prílišnému formalizmu, pričom vecnému prejednaniu žaloby nebráni
žiadna prekážka.

22. V okolnostiach prejednávanej veci, preto vzhľadom na určitý obsah žaloby a tomu zodpovedajúce
znenie petitu nemožno dospieť k záveru o vade žaloby.

23. Preto neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

24. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie náležite sa vysporiadať s nárokom žalobcu a
posúdiť dôvodnosť žaloby, pretože predmetná žaloba nemá vady podľa § 127 a § 132 CSP.

25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).