Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/40/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417203535 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6417203535.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľky: Y.. A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. J. XXX, XXX XX I. J., zastúpenej: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti manželovi: Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Q. XXX, XXX XX Q. Q., zastúpenému: JUDr. Adriánou Šebestovou, advokátkou, so sídlom SNP 600/96, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: Y. Q., nar. XX. XX. XXXX a Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24P/17/2017-642 zo dňa 21. 06. 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV., ktorým okresný súd upravil styk otca maloletých detí Y. Q., nar. XX. XX. XXXX tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi Y. Q., nar. XX. XX. XXXX a Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, a) od právoplatnosti rozhodnutia každý párny týždeň: - v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., - v sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a to za prítomnosti matky mal. detí b) od začiatku 4. kalendárneho mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia každý párny kalendárny týždeň: - v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., - v sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. c) od začiatku 8. kalendárneho mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia každý párny kalendárny týždeň: - v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. - v sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou jarných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, letných prázdnin, Vianočných sviatkov a zimných prázdnin, počas ktorých je otec maloletých detí oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: Počas jarných prázdnin: - každý rok od prvého dňa jarných prázdnin t.j. od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 18.00 hod. a to v každom kalendárnom roku. Počas Veľkonočných sviatkov: - každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 18.00 hod., - každý nepárny rok od prvého dňa Veľkonočných prázdnin od 09.00 hod. do Bielej soboty do 18.00 hod. Počas letných prázdnin: - každý párny rok od 01. 07. od 09.00 hod. do 15. 07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15. 08. do 18.00 hod., - každý nepárny rok od 15. 07. od 09.00 hod. do 31. 07. do 18.00 hod. a od 15. 08. od 09.00 hod. do 31. 08. do 18.00 hod. Počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: - každý párny rok od 25. 12 od 13.00 hod. do 01. 01. nasledujúceho párneho roka nasledujúceho roka 13.00 hod., - každý nepárny rok od 24. 12. od 09.00 hod. do 25. 12. 13.00 hod. a od 01. 01. nasledujúceho párneho roka od 13.00 hod. do 06. 01. do 18.00 hod. a uložil matke maloletých detí Q. Y.. A. Q., nar. XX. XX. 1986 povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloleté deti otcovi pred vchodom do bytového domu matky odovzdať a otcovi maloletých detí Y. Q., nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť maloleté deti v stanovenom čase pred vchodom do bytového domu matky prevziať a po ukončení styku na tom istom mieste maloleté deti v stanovenom čase matke odovzdať a v súvisiacich výrokoch o trovách konania, p o t v r d z u j e; vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. II. A. z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo Y.. A. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX a Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 26. 09. 2009 v Horných Hámroch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žarnovica, vo zväzku 6, ročník 2009, str. 313, por. č. 18, rozviedol. Na čas po rozvode manželstva maloleté deti Y. Q., nar. 15. 10. 2014 a Y. Q., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky Y.. A. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi maloletých detí Y. Q., nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 150 € mesačne, vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a na výživu maloletého Y. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 150 € mesačne, vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku o rozvode manželstva. Zároveň okresný súd upravil styk otca maloletých detí v rozsahu vymedzenom vo výroku IV. rozsudku s tým, že matke maloletých detí uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloleté deti otcovi pred vchodom do bytového domu matky odovzdať. Otcovi maloletých detí (Y. a Y.) uložil okresný súd povinnosť maloleté deti v stanovenom čase pred vchodom do bytového domu matky prevziať a po ukončení styku na tom istom mieste maloleté deti v stanovenom čase matke odovzdať. Obidvom rodičom maloletých detí uložil okresný súd výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na ÚPSVaR Banská Štiavnica, Referáte poradensko-psychologických služieb týkajúce sa vzájomnej komunikácie rodičov a výkonu rodičovských práv a povinností. Znalkyni PhDr. Štefánii Stanislavovej, s miestom výkonu činnosti v Banskej Bystrici priznal voči rodičom maloletých detí znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. 071/2018 vo výške 504,20 €. Znalkyni PhDr. Štefánii Stanislavovej, priznal okresný súd zároveň náhradu vynaložených hotových preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jej účasťou na súdnom pojednávaní konanom na okresnom súde vo výške 75,86 €. Matke maloletých detí Y.. A. Q., uložil povinnosť zaplatiť na účet znalkyne PhDr. Štefánie Stanislavovej znalečné vo výške 102,10 € a náhradu účelne vynaložených hotových preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s výsluchom znalkyne na súdnom pojednávaní vo výške 37,93 €. Rovnakú povinnosť uložil okresný súd otcovi maloletých detí Y. Q.. O trovách účastníkov konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka podala žiadosť o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom Q. (Y. a Y.), ktorý odôvodnila tým, že: manželstvo s manželom uzavreli po takmer trojročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické až do roku 2014, kedy sa im narodila dcéra Y.. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v čase, keď s manželom bývali v rodinnom dome v Čereňanoch. Po narodení dcéry Y. mala navrhovateľka popôrodnú depresiou. Od tej doby sa k nej manžel správal chladne, odmietavo a prestal mať záujem o výchovu maloletej dcéry. Na odporúčanie lekára bola navrhovateľka nútená odsťahovať sa k svojej matke do Horných Hámrov, kde odmalička vyrastala. Do rodinného domu, kde bývali s manželom sa nemohla vrátiť, toto prostredie nepriaznivo vplývalo na jej zdravotný stav. Takmer po dvoch rokoch sa im narodil syn Y.. Od narodenia syna sa negatívne správanie zo strany manžela začalo iba stupňovať, v súčasnosti je už neprípustné, aby fungovali v spoločnej domácnosti ako rodina. Manžel navrhovateľky uviedol, že s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, stále k navrhovateľke cíti citovú náklonnosť, ľúbi ju a myslí si, že tento návrh bol podaný pod vplyvom liekov, pretože užíva antidepresíva a máva výkyvy nálad, nakoľko doma sa normálne bavia a žijú spolu. Keď sa manželka vrátila k matke do Horných Hámrov, chodila k nemu len na víkendy bez detí. Spoločnú nehnuteľnosť neskôr predali a on sa prispôsobil a presťahoval sa do Horných Hámrov, kde dostali nájomný byt. Tu sa im narodilo druhé dieťa a žijú tu doposiaľ v spoločnej domácnosti. Nie je pravda, že sa správal voči navrhovateľke ponižujúco, spoločne intímne žijú. Je pravda, že jej dohováral aby varila, pretože keď príde z práce, nie sú s deťmi doma a nie je ani navarené. Chce, aby spoločne trávili čas a nie aby bola len u svojej matky. 1.2 Navrhovateľka v podaní zo dňa 17. 05. 2017 nazvanom „Doplnenie nových skutočnosti vo veci návrhu na rozvod manželstva“ uviedla, že 16. 05. 2017 bola nútená spolu s maloletými deťmi za prítomnosti polície dočasne opustiť spoločnú domácnosť. Y. rušil nočný kľud a spánok detí a tiež ju opakovane obťažoval v čase, keď chcela spať s deťmi v izbe, v ktorej sa zamkli. Z vyjadrenia MUDr. Jána Konôpku zo dňa 18. 05. 2017 k zdravotnému stavu navrhovateľky, okresný súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky je stabilizovaný počas celého obdobia sledovania v jeho ambulancii, stav v dobrej remisii a z psychiatrického hľadiska nie je žiadna pochybnosť o tom, že by sa nemohla adekvátne postarať o svoje maloleté deti. Z uvedených dôvodov Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 24P/17/2017-61 zo dňa 30. 05. 2017 zamietol návrh otca maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci styku otca s maloletými deťmi do rozvodu manželstva. Uznesením č. k. 24P/17/2017-95 zo dňa 19. 06. 2017 okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú Y. Q. a maloletého Y. Q. do osobnej starostlivosti matky, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi a to tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každú druhú sobotu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky maloletých detí, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. Q. výživným v sume 80 € a na výživu maloletého Y. Q. výživným v sume 60 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14CoP/52/2017-163 zo dňa 13. 09. 2017 uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil. 1.3 Z potvrdenia MUDr. Renáty Hrnčiarovej zo dňa 18. 05. 2017 okresný súd zistil, že otec maloletých detí sa spolu s matkou detí zúčastňoval vyšetrení detí v detskej ambulancii, preventívnych prehliadok ako aj očkovaní detí. Za účelom posúdenia osobnosti rodičov ako aj maloletých detí Y. a Y. Hablákových, ich vzájomných vzťahov a odporúčanej úpravy realizácie styku otca s maloletými deťmi, prípadne realizácie styku druhého rodiča s maloletými deťmi podľa toho ako súdny znalec odporučí zverenie maloletých detí niektorému z rodičov, nariadil Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 24P/17/2017-341 zo dňa 15. 05. 2018 znalecké dokazovanie a za účelom vypracovania znaleckého posudku pribral znalkyňu z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, PhDr. Štefániu Stanislavovú, s miestom výkonu činnosti v Banskej Bystrici. Súdna znalkyňa PhDr. Štefánia Stanislavová v Znaleckom posudku č. 071/2018 zo dňa 22. 02. 2019 uviedla, že citový vzťah otca a matky k maloletým deťom je porovnateľne pozitívny, s istou preferenciou matky. Vzhľadom na útly vek oboch maloletých detí a skutočnosť, že o obidve maloleté deti sa väčšinou stará matka s podporou svojej rodiny (hlavne svojej matky a svojej starej matky), vzhľadom na istú preferenciu zo matky zo strany oboch maloletých detí, matkin kamarátsky a primerane starostlivý prístup, bez významnejších negatívnych výchovných postupov, súdna znalkyňa odporučila zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Styk rodiča, ktorému nebudú maloleté deti zverené s obidvomi maloletými deťmi navrhla znalkyňa upraviť každý druhý víkend od 10:00 hod. do 17:00. hod bez prítomnosti druhého rodiča (matky) vo výchovnom prostredí rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (otca). Odporúčala styk otca s maloletou Y. upraviť naviac oproti styku otca s maloletým Y. jedenkrát mesačne od soboty 10:00 hod. do nedele 18:00 hod. tak, aby maloletá Y. mohla prespať u svojho otca, resp. u jeho rodičov. Vzhľadom na potrebu rozvíjať vzťahy maloletých detí s ich otcom a s príbuzenstvom z jeho strany (hlavne so starými rodičmi maloletých detí z otcovej strany), súdna znalkyňa považovala za možné a užitočné, aby otec detí mohol so svojimi obidvomi deťmi navštíviť v priebehu jedného dňa svojich rodičov. Vzhľadom na to, že otec pracuje v zahraničí, kvôli zachovaniu kontaktu maloletých detí s otcom znalkyňa odporúčala, aby matka detí vychádzala otcovi v ústrety a umožňovala mu širší kontakt s deťmi v adekvátnom rozsahu, v prípade, že styk nebude možné realizovať z objektívnych dôvodov, pretože otec nebude na Slovensku. Prítomnosť matky pri stretnutí otca s maloletými deťmi súdna znalkyňa nepovažovala za nevyhnutnú. V uvedenej súvislosti znalkyňa uviedla, že otec detí má intelektové schopnosti a osobnostné predpoklady porovnateľné s matkou. Je preto z psychologického hľadiska schopný postarať sa samostatne o svoje maloleté deti počas odporúčaného „návštevného času“ bez prítomnosti matky, resp. bez pomoci inej dospelej osoby. Správanie sa maloletých detí nevykazuje zjavné výraznejšie negatívne ovplyvňovanie zo strany niektorého rodiča. Z pozorovania správania sa maloletých detí v prítomnosti oboch rodičov možno vyvodiť, že majú pozitívny vzťah k obidvom svojim rodičom s istou preferenciou matky, vo výchovnom prostredí ktorej vyrastajú. Psychologickým vyšetrením otca neboli zistené sklony k agresívnemu a nekontrolovateľnému správaniu. 1.4 Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 16. 05. 2019 sa súdna znalkyňa v rámci svojej výpovede pridŕžala záverov vzhľadom na malý vekový rozdiel medzi deťmi, by odporučila, aby nebol rozdiel v stretávaní sa obidvoch detí s druhým rodičom (otcom detí). Znalkyňa tiež odporúčala, aby deti boli dané do osobnej starostlivosti matky s tým, že s otcom by boli v kontakte tak, ako to uviedla v odpovedi na otázku č. 5 v znaleckom posudku, pričom by pozmenila to, že jedenkrát mesačne, by mohli obidve deti prespať spolu u otca. K tvrdeným rizikovým faktorom matkou detí zo strany otca detí znalkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že neboli zistené agresívne tendencie ani nezáujem otca o deti. 1.5 Právna zástupkyňa Navrhovateľky so závermi znaleckého dokazovania nesúhlasila a prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poprela tvrdenia manžela navrhovateľky, že sa vie o maloleté deti sám postarať. Uviedla, že má laxný prístup k zdravotnému stavu svojich detí, nie sú mu dostatočne známe zdravotné problémy, ktoré majú jeho deti. Argumentovala tým, že maloletý Y. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobnú starostlivosť. V podstate má diagnózu s názvom chronické choroby dolných dýchacích ciest, ďalej trpí ichtiózou v dôsledku, ktorej treba pokožku 4x denne premasťovať, máva často zápaly priedušiek. Pri starostlivosti o jeho zdravotný stav je nutné každý deň používať inhalátor, vždy musí niekto byť pri ňom, vždy musí pri ňom niekto spať, aby okamžite videl, resp. počul, či nemá záchvat dusenia. 1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1 a 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) a uviedol, že k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpil z toho dôvodu, že mal za to, že v spolužití manželov zistil neodstrániteľný a nenapraviteľný rozvrat a narušenie vzťahov medzi manželmi, konštatoval. že manželia v súčasnosti spolu nežijú, nerešpektujú sa, nevedia spolu komunikovať, citovo sa odcudzili a intímne sa nestýkajú, ani psychologické poradenstvo na Referáte poradenskopsychologických služieb UPSVaR Banská Štiavnica neviedlo k obnoveniu manželského spolužitia účastníkov konania, naopak vzťahy medzi rodičmi detí sa natoľko vyostrili, že okresný súd neodkladným opatrením zakázal otcovi detí priblížiť sa k navrhovateľke („matke detí“) na vzdialenosť menšiu ako 50 m, s výnimkou realizovania úkonov rozvodového konania, úkonov počas poradenstva a úkonov počas realizácie styku otca s maloletými deťmi, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že navrhovateľka sa spolu s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a býva v prenajatom byte. Manželia spolu nehospodária, prestali vytvárať zdravé rodinné prostredie. Navrhovateľka už nemá záujem o obnovu manželského spolužitia. I keď manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva nesúhlasí, nemôže takýmto spôsobom nútiť navrhovateľku zotrvávať v nefunkčnom manželstve, ktoré si neplní žiadnu zo svojich funkcií. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Podľa názoru okresného súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku, pokiaľ si manželstvo neplní svoj účel. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v takomto nefunkčnom manželskom zväzku a bol preukázaný rozvrat manželstva, okresný súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Zároveň upravil ich práva a povinnosti k maloletým deťom, Y. a Y. Q. na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, každému po 150 € mesačne a zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu vymedzenom vo výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, pričom uložil matke detí a otcovi detí s tým súvisiace povinnosti. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku u viedol, že v záujme maloletých detí uložil obidvom rodičom, vzhľadom na ich problematickú vzájomnú komunikáciu a z nej vyplývajúce konflikty týkajúce sa výchovy mal. detí, ako výchovné opatrenie podrobiť sa odbornému poradenstvu na UPSVaR Banská Štiavnica, Referáte poradensko-psychologických služieb, pokiaľ ide o vzájomnú komunikáciu rodičov a výkon rodičovských práv a povinností a uviedol, že keďže znalkyňa PhDr. Štefánia Stanislavová vypracovala Znalecký posudok č. 071/2018, z ktorého záverov okresný súd vychádzal, rešpektujúc práva maloletých detí na udržovanie pravidelného osobného styku s otcom, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti a súčasne uznávajúc právo otca maloletých detí podieľať sa na ich výchove a výžive aj v čase po rozvode manželstva s navrhovateľkou, určil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu vymedzenom vo výroku IV. rozsudku okresného súdu, pričom zohľadnil vek maloletých detí, prihliadol na intenzitu styku otca s maloletými deťmi v predchádzajúcom období (stretávanie otca s maloletými deťmi v rozsahu stanovenom neodkladným opatrením každú druhú sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky), na citové väzby maloletých detí, ako aj na ich vývinové potreby a požiadavku stability výchovného prostredia. Tiež prihliadol na to, že právom a záujmom maloletého dieťaťa je, aby sa vytvárali a rozvíjali jeho vzťahové väzby s obidvoma rodičmi a teda aj s otcom, ktorému nie sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. V zmysle záverov vykonaného znaleckého dokazovania vzťah oboch maloletých detí k ich rodičom je pozitívny, otec má intelektové schopnosti a osobnostné predpoklady porovnateľné s matkou, preto z psychologického hľadiska je schopný postarať sa samostatne o maloleté deti počas odporúčaného „návštevného času“ bez prítomnosti matky, resp. bez pomoci inej dospelej osoby. Rozsah styku otca s maloletými deťmi okresný súd stanovil tak, že základný styk sa bude v súlade s odporúčaním súdnej znalkyne postupne uplynutím súdom stanovených prechodných období rozširovať. V prvom trojmesačnom období okresný súd upravil styk maloletých detí s otcom ešte za prítomnosti matky. Konštatoval, že počas tohto obdobia bude mať matka detí možnosť otca oboznámiť a otec možnosť naučiť sa zvládať riziká spojené s nepriaznivým zdravotným stavom o maloletého Y. a pod jej dohľadom si osvojiť, resp. prehĺbiť zručnosti potrebné pre starostlivosť o maloleté deti, čo bude môcť zúročiť počas neskôr realizovaného styku s maloletými deťmi bez prítomnosti matky, najprv bez prespania (druhé štvormesačné prechodné obdobie) a neskôr aj s prespávaním u otca maloletých detí. V konečnom štádiu rozsah styku otca s maloletými deťmi okresný súd stanovil v maximálne možnom rozsahu tak, aby maloletým deťom umožňoval nielen styk s otcom ale aj so širšou rodinou z jeho strany (so starými rodičmi). Okresný súd sa stotožnil s vyjadrením súdnej znalkyne, v zmysle ktorého „sme deti nedostali ako vlastníctvo, ale dostali sme ich na to, aby sme ich dobre vychovali a potom poslali do sveta a aby v tom svete zúžitkovali to, čo sme im dali. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľka musí uvedomiť, že detí pre riadny a zdravý vývin potrebujú aj priestor na rozvoj vzťahov s ich otcom, pričom prostredie u otca, v ktorom vyrastali je im známe.“ V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľka spochybnila osobu znalkyne ako aj závery ňou vypracovaného znaleckého posudku. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že má za to, že znalkyňa v znaleckom posudku ako aj v rámci svojho výsluchu na pojednávaní vecne, odborne, erudovane a logicky obhájila závery ňou vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré sa navrhovateľke v konaní nepodarilo vyvrátiť. 2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa matka maloletých detí Q. do výroku, ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi odvolala a v odvolaní uviedla, že žiada, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP výrok IV. odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozhodne nasledovne: „Odvolací súd mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 21. 06. 2019 č. k. 24P/17/2017-642 vo výroku IV. tak, že otec Y. Q. nar. XX. XX. XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi Y. Q. nar. XX. XX. XXXX a Y. Q. nar. XX. XX. XXXX každú druhú sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky Y.. A. Q. nar. XX. XX. XXXX“, alternatívne za predpokladu, že by odvolací súd mal za to, že je v záujme maloletých detí upraviť styk otca s maloletými deťmi v širšom ako vyššie navrhovanom rozsahu resp., že je v záujme maloletých detí upraviť styk otca s maloletými deťmi vo forme tzv. krokovej postupnosti, matka detí v odvolaní navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP výrok IV. odvolaním napadnutého rozsudku zmenil tak, že rozhodne nasledovne: „Odvolací súd mení rozsudok Okresného súdu Žiar na Hronom zo dňa 21. 06. 2019 č. k. 24P/17/2017-642 vo výroku IV. tak, že otec Y. Q. nar. XX. XX. XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi Y. Q. nar. XX. XX. XXXX a Y. Q. nar. XX. XX. 2016 nasledovne: a) od právoplatnosti rozhodnutia každý párny týždeň: - v sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a to za prítomnosti matky maloletých detí b) od právoplatnosti rozhodnutia každý nepárny týždeň: - v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., a to za prítomnosti matky. Počas jarných prázdnin: - každý rok od prvého dňa jarných prázdnin t.j. od pondelka 15.00 hod. do 17.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a to za prítomnosti matky. Počas Veľkonočných sviatkov: - každú Bielu sobotu v roku od 16.00 hod. do 18.00 hod. a to za prítomnosti matky. Počas letných prázdnin: - každý párny rok od 15. 07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod.. Počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: - každý rok od 24. 12. od 9.00 hod. do 11.00 hod. a to za prítomnosti matky - každý rok 01. 01. od 9.00 hod. do 11.00 hod. a to za prítomnosti matky. V súvislosti s vyššie uvedeným matka maloletých detí v odvolaní navrhla, aby jej súd uložil ako matke detí povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloleté deti otcovi pred vchodom do bytového domu matky odovzdať a otcovi detí, aby súd uložil povinnosť maloleté deti v stanovenom čase pred vchodom do bytového domu matky prevziať a po ukončení styku na tom istom mieste maloleté deti v stanovenom čase matke odovzdať. 2.1 Matka maloletých detí v odvolaní ďalej uviedla, že odvolanie podáva z toho dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP), ďalej z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP), z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP), z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP), z dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP), z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)) a tiež z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci. 2.2 Matka maloletých detí v odvolaní ďalej uviedla, že v prvom rade uvádza, že podľa jej presvedčenia odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi zjavne nedostatočne prihliadol na to, že otec nemá potrebné skúsenosti v starostlivosti o maloleté deti, že nedostatočne pozná ich zdravotný stav a taktiež aj to, že otec sa na území Slovenskej republiky dlhodobo zdržiava len minimálne, v dôsledku čoho maloleté deti nemajú k nemu vytvorený požadovaný citový vzťah. Uviedla, že podľa jej názoru je odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie nesprávny, nerešpektujúci najlepší záujem maloletých detí, keďže v najlepšom záujme maloletých detí je to, aby súd prvej inštancie umožnil otcovi detí stýkať sa s maloletými deťmi výlučne len za jej osobnej prítomnosti, pretože ku nej majú deti vytvorený pozitívny citový vzťah a cítia sa pri nej bezpečne, a to v rozsahu, tak ako to bolo určené doposiaľ na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19. 06. 2017 č. k. 24P/17/2017-95 (uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia), v zmysle ktorého je otec detí oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú druhu sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. V nadväznosti na uvedené matka detí v odvolaní ďalej uviedla, že otec detí nedokáže zabezpečovať starostlivosť o svoje maloleté deti v rozsahu a spôsobom špecifikovaným v odvolaním napadnutom výroku rozsudku súdu prvej inštancie bez toho, aby tým maloleté deti neboli vystavené potenciálnym rizikám rôzneho charakteru. V nadväznosti na uvedené matka detí v odvolaní ďalej uviedla, že keďže otec detí sa na území Slovenskej republiky zdržiava len celkom výnimočne, logicky ho nebude mať ani možnosť oboznámiť ako zvládať riziká spojené s nepriaznivým zdravotným stavom maloletého Y.. Tieto zručnosti si otec nestihne osvojiť a preto nie je v záujme maloletých detí, aby nepripravený otec dostatočne nepoznajúci potreby a zdravotný stav maloletých detí začal od začiatku 4. kalendárneho mesiaca od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku zabezpečovať starostlivosť o ne sám, teda bez matkinej prítomnosti. Pokiaľ ide o krokovú postupnosť úpravy styku otca s maloletými deťmi, matka detí v odvolaní uviedla, že toto nemôže akceptovať, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku nemožno s istotou vedieť, či takáto úprava bude o 4 mesiace, či do konca o 8 mesiacov v najlepšom záujme maloletých detí, t. j. nemožno vopred poznať okolnosti, ktoré budú prítomne v tom čase a to či už okolnosti na strane otca detí alebo okolnosti na strane maloletých detí, keď nemožno vedieť ako na tom deti budú o 4 či o 8 mesiacov napr. po zdravotnej stránke. Uviedla, že otec detí počas celého súdneho konania tvrdil, že maloleté deti má rád, že deti rovnako majú radi jeho a že sa vie o ne postarať aj sám. Tieto tvrdenia sú však nielen v rozpore s jej tvrdeniami ale aj s tvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žarnovica. V uvedenej súvislosti poukázala matka detí v odvolaní na úradný záznam spísaný Mgr. Adrianou Magdolenovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19. 06. 2017. Matka detí v odvolaní ďalej popísala genézu vzťahu s otcom maloletých detí a tiež to ako sa ich vzájomné manželské nezhody prejavovali na vzťahu detí k otcovi, pričom zdôraznila, že maloleté deti nemajú k otcovi vybudovaný prakticky žiadny citový vzťah a to najmä preto, lebo otec si k nim nikdy nehľadal cestu, nikdy sa im poriadne nevenoval, nevie ich obliecť, nedokáže predvídať ako sú schopné zachovať sa v určitých situáciách, pretože ich nepozná. V uvedenej súvislosti matka detí v odvolaní uviedla, že súčasná úprava styku otca s maloletými deťmi v tom zmysle, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú druhú sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. je úplne postačujúca a neexistuje žiadny relevantný dôvod na jej rozšírenie, nakoľko otec nie je schopný riadne sa o maloleté deti postarať, resp. nie je schopný a ochotný pripraviť pre deti program (aktivity) ani počas dvoch hodín, ktoré má v súčasnosti každý druhý týždeň k dispozícii. Počas aktuálne vymedzeného rozsahu jeho styku s maloletými deťmi neprejavuje otec žiadny záujem o starostlivosť o deti, a to najmä čo sa týka bežnej hygieny, stravy, pitného režimu, či základných potrieb maloletých detí a prakticky celé dve hodiny presedí vždy len na gauči alebo v izbe na koberci. Hoci sa počas každého stretnutia otca s maloletými deťmi snaží s otcom komunikovať, a to aspoň o základných veciach týkajúcich sa maloletých detí, napr. o otázkach stravovania detí, podávania liekov maloletým deťom, otec detí k týmto jej snahám zaujíma celkom pasívny prístup, neprejavuje snahu komunikovať s ňou o týchto otázkach,. Toto jeho odmietavé a pasívne správanie nasvedčuje tomu, že sa o maloleté deti nevie, resp. nechce riadne starať. V nadväznosti na uvedené matka detí v odvolaní uviedla, že s poukazom na to, má za to, že v súčasnosti neexistujú objektívne dôvody, pre ktoré by mal byť rozsah stretávania sa otca s maloletými deťmi upravený inak ako doposiaľ a preto aj z dôvodu silnej citovej naviazanosti maloletých detí na osobu matky, resp. na domáce prostredie navrhuje, aby súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., a to za prítomnosti matky. V závere odvolania matka maloletých detí spochybnila závery znaleckého dokazovania, pričom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/150/2013, kde sa uvádza, že „súd nie je znaleckým posudkom viazaný, hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek dôkaz podľa zásad uvedených v § 132 OSP (teraz § 191 CSP) s tým, že hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, ale len presvedčivosť znaleckého posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a o jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.“ 3. K obsahu odvolania matky detí sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení, nakoľko mu nie sú známe iné skutočnosti. 4. Otec detí vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že po oboznámení sa s obsahom odvolania má za to, že odvolanie matky detí voči výroku IV. rozsudku okresného súdu je plne nedôvodné, pretože v predmetnej právnej veci niet právnych ani skutkových dôvodov pre rozhodnutie odvolacieho súdu podľa ust. § 389 ods. 1 psím. a), b) a c) CSP, to je pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, tak ako to požaduje v odvolaní odvolateľka. V uvedenej súvislosti otec detí vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že podľa jeho názoru procesné podmienky boli zo strany okresného súdu splnené, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a aj dostatočne zistil skutkový stav, keď vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy ako aj vlastné dokazovanie a výsledky tohto dokazovania aj správne vyhodnotil. Vo vzťahu k odvolateľkou uvedeným odvolacím dôvodom otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že popri vyššie uvedených skutočnostiach (že procesné podmienky súdu prvej inštancie boli splnené, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo, a že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a aj dostatočne zistil skutkový stav, keď vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, ako aj vlastné dokazovanie, a toto aj správne vyhodnotil), konanie pred súdom prvej inštancie nemá ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, okresný súd dostatočne podrobne zistil skutkový stav veci a dospel na základe ním vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. V uvedenej súvislosti otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka maloletých detí v odvolaní popisuje opakovane iba svoje subjektívne tvrdenia, že otec maloletých detí sa nechce alebo nevie o maloleté deti postarať, ktoré tvrdenia otec rázne odmieta a odmietal už počas celého prvoinštančného konania. Zdôraznil, že má za to, že je to práve matka detí, ktorá sa snaží účelovo vyvolávať konfliktné situácie počas realizovania styku s maloletými deťmi hystericky kričí, vyčíta mu minulosť, útočí na otca pred maloletými deťmi, čím otca maloletých detí dostane do stavu, že radšej na tieto ataky matky nereaguje, aby situáciu ešte viac nezhoršoval práve v záujme maloletých detí, čo však neznamená to isté, že sa následkom tohto o deti nechce alebo nevie postarať. Správaním samotnej matky ide preukazne o jej snahu otca maloletých detí pred súdom čo najviac zdiskreditovať, aby dosiahla styk otca s maloletými deťmi v čo najužšom možnom rozsahu a výlučne v jej prítomnosti, čo je však v prísnom rozpore s oprávnenými záujmami maloletých detí. O týchto snahách matky svedčí aj matkou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze styku otca s maloletými deťmi, ktorý bol súdom prvej inštancie zamietnutý. Matka tieto svoje obvinenia a tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom v konaní nepreukázala, pričom on je samostatný a sebestačný, je odkázaný vo všetkých životných situáciách len a len na seba, pokiaľ ide o varenie, pranie, udržiavanie domácnosti, cestovanie, a preto niet žiadnych dôvodných pochybností o jeho nespôsobilosti sa riadne o svoje maloleté deti postarať. V nadväznosti na uvedené otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky zdôraznil, že okresný súd pri svojom rozhodovaní správne prihliadal na závery vykonaného znaleckého dokazovania znalkyňou PhDr. Štefániu Stanislavovou, a to tak na samotný znalecký posudok, ako aj na výpoveď znalkyne na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 16. 05. 2019, z ktorej vyplynulo, že maloleté deti majú pozitívny vzťah k obidvom svojim rodičom s istou preferenciou matky, vo výchovnom prostredí ktorej vyrastajú, že otec maloletých detí má intelektové schopnosti a osobnostné predpoklady porovnateľné s matkou a psychologickým vyšetrením otca neboli zistené sklony k agresívnemu a nekontrolovateľnému správaniu. Je preto z psychologického hľadiska schopný postarať sa samostatne o maloleté deti počas odporúčaného návštevného času bez prítomnosti matky, resp. bez pomoci inej dospelej osoby. Okresný súd podľa názoru otca maloletých detí správne vyhodnotil vykonané znalecké dokazovanie, ku ktorému sa priklonil aj kolízny opatrovník maloletých detí. Tento znalecký posudok dáva dostatok podkladov pre zákonné rozhodnutie v merite veci, pričom z odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov nepochybne vyplýva, že obmedzenie styku otca s maloletými deťmi výlučne v prítomnosti matky nie je v záujme detí, ale naopak, v ich záujme je úprava styku s otcom za účelom obnovenia ich vzájomného vzťahu po dlhšej dobe odlúčenia. Námietky odvolateľky voči znaleckému posudku a vyjadreniam samotnej znalkyne na pojednávaní označil otec maloletých detí za irelevantné, nakoľko znalkyňa odpovedala na položené otázky právnej zástupkyne matky maloletých detí na základe jej šetrenia a relevantných zistení v rámci ňou vykonaného znaleckého dokazovania, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, že znalkyňa v znaleckom posudku ako aj na nasledujúcom súdnom pojednávaní vecne, odborne, erudovane a logicky obhájila závery ňou vykonaného znaleckého dokazovania, považuje za správne. I napriek tomu, že okresný súd určil styk otca a jeho maloletých detí pomerne obmedzene a v oveľa užšom rozsahu, než otec požadoval, takúto úpravu styku, vzhľadom na svoj výkon práce v zahraničí a svoje obmedzené časové možnosti nakoniec nenamietal, a voči rozsudku ako takému odvolanie nepodal, aby tak nespôsobil zbytočné predlžovanie súdneho konania, z ktorého bol taktiež neoprávnene zo strany matky maloletých detí obvinený. Podľa názoru otca maloletých detí súd prvej inštancie dostatočne a riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi, správne vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo ku dňu rozhodovania najavo, v dôsledku čoho je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa plne stotožňuje. Je presvedčený, že súd prvej inštancie dospel na základe dostatočne a rozsiahle vykonaného dokazovania ku správnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie v časti odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Úvahy súdu prvej inštancie považuje za spravodlivé a v čo najlepšom záujme maloletých detí. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá plne kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku IV. potvrdiť. 5. Na vyjadrenie otca detí k odvolaniu matky reagovala matka detí v podaní označenom ako vyjadrenie k vyjadreniu otca, kde uviedla, že naďalej zotrváva na svojich argumentoch a stanoviskách, ktoré prezentovala vo svojom odvolaní zo dňa 16. 07. 2019 a opätovne poukazuje na všetky skutočnosti v ňom uvedené. Uviedla, že otec detí vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 08. 2019 neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na to, aby sa od svojich argumentov s odstupom času akokoľvek odchýlila. Odkázala na „argumentačnú líniu“, ktorá tvorí obsah ňou podaného odvolania, pričom na doplnenie uviedla, že otec maloleté deti naposledy navštívil dňa 19. 04. 2019 a od tohto dňa neprejavil prakticky žiadny záujem o osobné stretnutie so svojimi maloletými deťmi a to napriek tomu, že sa od uvedeného dňa osobne nachádzal na území Slovenskej republiky. 6. Na uvedené vyjadrenie matky detí spätne reagoval otec detí. Uviedol, že závisí od roboty a zmluvy so zamestnávateľom kedy ide domov, takže nesúhlasí s tvrdením matky detí, že o deti neprejavuje záujem. Poukázal tiež na svoje predchádzajúce vyjadrenie k odvolaniu matky detí, pričom uviedol, že na jeho obsahu trvá. 7. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie matky detí v rozsahu danom ust. § 65 a ust. § 66 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len „CMP“), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku IV., ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi a matke a otcovi detí v súvislosti s realizáciou styku uložil tam vymedzené povinnosti ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi Q., na základe odvolania podaného matkou detí, ktorá v odvolaní argumentovala tým, že pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, boli naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), h) a f) CSP. 9. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. 10. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 11. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 12. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 13. Z obsahu odvolania matky detí vyplýva, že ako jeden z odvolacích dôvodov si matka detí uplatnila odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, to je, že na vydanie rozhodnutia v odvolaním napadnutom výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní možno považovať za predpoklady existujúce tak na strane súdu ako aj na strane účastníka konania (v civilnom mimosporovom konaní), ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že matka detí v rámci uvedenej odvolacej námietky v odvolaní neuviedla, ktorá konkrétna procesná podmienka, brániaca vydaniu rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku IV. nebola v danom prípade splnená, pričom ani odvolací súd nezistil absenciu žiadnej z procesných podmienok - procesného predpokladu na rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu, preto nemožno uvedenú odvolaciu námietku matky detí považovať za opodstatnenú. 14. Ako ďalší odvolací dôvod matka detí v odvolaní označila odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku IV. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne matka detí v uvedenej súvislosti v odvolaní uviedla, že podľa jej presvedčenia rozsudok súdu prvej inštancie vychádza v odvolaním napadnutom výroku IV. z nesprávneho právneho posúdenia veci z toho dôvodu, že „súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi nedostatočne prihliadol na to, že otec detí nemá potrebné skúsenosti v starostlivosti o maloleté deti, nedostatočne pozná ich zdravotný stav, v minimálnej miere sa zdržiava na území Slovenskej republiky, a preto nemajú deti k nemu vytvorený požadovaný citový vzťah.“ V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením je „omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 7/2010). Po prejednaní odvolania matky detí z hľadiska uvedenej odvolacej námietky, odvolací súd uvádza, že v súvislosti s aplikáciou práva na zistený skutkový stav nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v súvislosti s úpravou styku otca detí s maloletými deťmi Hablákovými na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu - zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, konkrétne ust. § 24 ods. 4 citovaného zákona, uvedené ustanovenie správne interpretoval, keď zohľadnil skutočnosť, že deti majú právo udržiavať vzťah s obidvoma rodičmi, pričom sa snažil za použitia ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložením výchovného opatrenia rodičom detí, (ktoré spočíva v tom, že rodičia maloletých detí Q. sa majú povinnosť podrobiť odbornému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR Banská Štiavnica) odstrániť všetko, čo momentálne bráni riadnej realizácii styku otca s deťmi, a to sú rozvrátené vzťahy rodičov, s čím je prirodzene spojená aj absencia vzájomnej komunikácie rodičov, ktorá absencia komunikácie v žiadnom prípade nie je a ani nemôže byť v záujme maloletých detí Hablákových, avšak nemožno je pripísať len na vrub otca detí v zmysle jeho neschopnosti postarať sa o deti, a to najmä s prihliadnutím k tomu, že matka detí, ktorej boli maloleté deti Hablákové zverené do osobnej starostlivosti je povinná informovať otca detí o všetkom, čo sa bezprostredne týka detí, vrátane zdravotného stavu detí a s tým spojeného užívania liekov, čo je možné zrealizovať aj formou mailovej komunikácie, pokiaľ sa vzťahy medzi rodičmi detí nestabilizujú do tej miery, že rodičia detí budú schopní navzájom normálne komunikovať (ku ktorej bezproblémovej komunikácii rodičov detí má viesť práve súdom prvej inštancie uložené výchovné opatrenie). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že to, že sú vzťahy medzi rodičmi naručené si všimol na základe vyjadrení rodičov detí na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 21. 06. 2019 aj kolízny opatrovník maloletých detí Q., ktorý na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 21. 06. 2019 v ústnom prednese do Zápisnice o pojednávaní uviedol, že sa v podstate pridržiava znaleckého posudku, aj keď konečné rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu, pričom apeloval na rodičov detí, aby zvážili možnosť „využiť napr. mediátora, nakoľko komunikácia a vzťahy medzi nimi sú vážne narušené, čo môže mať negatívny dopad na vývin ich maloletých detí“. 15. Pokiaľ matka detí v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že nedostatočne zistil skutkový stav veci, prípadne, že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v záujme zistenia, či tvrdenia matky detí o tom, že otec detí nie je schopný sa v čase vymedzenom na styk s deťmi o deti riadne postarať, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, ktorá v záveroch vypracovaného Znaleckého posudku č. 071/2018 zo dňa 22. 02. 2019, okrem iného uviedla, že „otec maloletých detí má intelektové schopnosti a osobnostné predpoklady porovnateľné s matkou, je preto z psychologického hľadiska schopný postarať sa samostatne o maloleté deti počas odporúčaného návštevného času bez prítomnosti matky, resp. bez pomoci inej dospelej osoby“. Pokiaľ ide o prítomnosť matky pri stretnutí otca s maloletými deťmi, znalkyňa v záveroch znaleckého posudku viedla, že ju nepovažuje za nevyhnutnú, ale po dohode rodičov za možnú. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že znalkyňa bola tiež vypočutá súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 16. 05. 2019, kde znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku (s výnimkou záveru týkajúceho sa možnosti prespatia u otca len staršieho dieťaťa), vysvetlila ako k týmto záverom dospela a uviedla, že vzhľadom na malý vekový rozdiel medzi deťmi a súrodeneckú súdržnosť odporúča, aby obidve deti prespali u otca aspoň raz do mesiaca. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že to, že matka detí sa nestotožnila so závermi znaleckého dokazovania, pretože znalkyňa dospela k inému záveru, aký matka detí preferovala (aby zostal styk otca s deťmi upravený tak, ako to vyplýva z uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 24P/17/2017-95 dňa 19. 06. 2017, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletou Y. a s maloletým Maximiliánom tak, že otec detí je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú druhú sobotu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej), objektívne neznamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s deťmi, vychádzajúce zo záverov znaleckého dokazovania, je nesprávne. Pokiaľ teda ide o požiadavku matky detí, aby styk otca s deťmi zostal upravený tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia zodpovedá vždy možnostiam dokazovania daným inštitútom neodkladného opatrenia, ktoré vzhľadom na časový rámec, v ktorom musí byť rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia vydané, neumožňujú vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré je doménou konania vo veci samej, pričom dáva odpovede na v konaní nastolené otázky z odborného hľadiska. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na ustálenú rozhodovaciu prax súvisiacu s rozhodovaním súdov o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, z ktorej vyplýva, že v prípade keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa a odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera musia byť v danom konaní preukázané (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2298/15). V danom prípade takéto skutočnosti preukázané neboli, naopak zo záverov vyššie uvedené znaleckého posudku vyplýva, že otec detí je z hľadiska psychologického schopný postarať sa o deti v čase vymedzenom úpravou styku otca s maloletými deťmi Hablákovými, tak ako táto úprava vyplýva z výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, pričom to, že je styk otca s deťmi upravený postupne (v prvom slede za prítomnosti matky) umožňuje, aby matka detí vysvetlila otcovi detí všetko, čo je potrebné pre bezproblémový styk otca s deťmi v ďalšom slede upravenom vo výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie. V uvedenej súvislosti k námietke matky detí vo vzťahu k postupnej úprave styku otca s deťmi v tom zmysle, že v čase vydania rozhodnutia nemôže súd odhadnúť aká bude situácia do budúcna, odvolací súd uvádza, že pokiaľ akékoľvek relevantné nepredvídateľné okolnosti (súvisiace napr. s tým, že otec pracuje v zahraničí) budú brániť postupne upravenému styku otca s deťmi alebo styku otca s deťmi vo všeobecnej rovine, vždy je možné túto situáciu, pokiaľ by mohla mať negatívny dopad na deti, aktuálne riešiť, či už podaním návrhu na súd alebo dohodou rodičov detí, pokiaľ bude možná. 16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku IV., ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi a matke a otcovi detí v súvislosti s realizáciou styku uložil tam vymedzené povinnosti ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc, že ani odvolacia námietka týkajúca sa tzv. inej vady konania (nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti) neobstojí, pretože súd prvej inštancie riadne a zreteľne v odôvodnení svojho rozsudku vysvetlil na základe akých skutkových zistení a právnych úvah dospel k záveru premietnutému do výroku IV. rozsudku, pričom rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 220 CSP); vo zvyšnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).