Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 30Sa/14/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200637 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200637.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: G.. D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX T. - X., právne zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, 821 05 Bratislava, P. O. BOX 86, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. septembra 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie ako orgán verejnej správy 1. stupňa priznala žalobcovi predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) v sume 334,30 Eur mesačne. 2. Suma predčasného starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,0822, obdobia dôchodkového poistenia 26,5507 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 12,6657, znížený o každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 612 dní bola suma dôchodku znížená o 10,50 %, t. j. o 38,21219641 Eur mesačne. 3. Ďalej bola suma predčasného starobného dôchodku podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 2,6 %, čo je 8,50 Eur mesačne na 334,30 Eur mesačne. 4. Sociálna poisťovňa ďalej konštatovala, že suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, preto boli splnené podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. 5. Žalobca podal proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa odvolanie, v ktorom namietal, že pri priznaní predčasného starobného dôchodku mu nebola zhodnotená doba poistenia 15 rokov a 5 dní služby. Konkrétne náhradná služba od 01.10.1984 do 01.03.1985 a služba policajta od 01.05.1994 do 30.11.2008. V rozhodnutí Sociálnej poisťovne nebola zmienka o tejto dobe poistenia a nebol uvedený ani dôvod vylúčenia tejto doby. 6. Žalobca ďalej uviedol, že z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku (R 83/2013). 7. Poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 30.01.2018, v zmysle ktorého primeranému hmotnému zabezpečeniu zodpovedá celá dĺžka poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. 8. Predčasný starobný dôchodok je starobný dôchodok, nejde o iný druh dôchodku a má rovnaký charakter dávky hmotného zabezpečenia v starobe v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. 9. Žalobca namietal, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vydanie nového rozhodnutia, v ktorom bude v sume predčasného starobného dôchodku príslušným spôsobom zhodnotená aj doba služby. 10. Odvolanie žalobca doplnil podaním z 18.06.2019, v ktorom poukázal na názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015, a to, že účelom predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe pred získaním nároku na starobný dôchodok. Rozdiel medzi starobným a predčasným starobným dôchodkom spočíva v tom, že predčasný starobný dôchodok sa poberá ešte pred dosiahnutím zákonom stanovenej hranice dôchodkového veku. 11. Ďalej poukázal na názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/41/2015 zo dňa 13.04.2016, a to, že predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle Dohovoru č. 128, a ak by Sociálna poisťovňa nepostupovala podľa tohto záveru, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný starobný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom. 12. Žalobca ďalej namietal, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o dávke zohľadnila len prvú časť ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ale vôbec sa nevysporiadala s druhou časťou citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, t. j. dôsledkami, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, a nie invalidný ani čiastočný invalidný dôchodok. 13. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 14. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným v jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky so zaradením doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a získali potrebnú dobu služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodkovú dávku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia. 15. Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky z Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúce sa len časti III. - starobného dôchodku. 16. Dohovor bol ČSFR ratifikovaný 11.01.1990 a má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred Zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním Sociálna poisťovňa viazaná pri určení starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom dávky patriacej za tú istú sociálnu udalosť. 17. V rozsudkoch Najvyššieho súdu SR je vyjadrený len právny názor týkajúci sa starobného dôchodku, ktorý Sociálna poisťovňa nemôže analogicky rozširovať aj na iné prípady, t. j. na predčasný starobný dôchodok. Takúto možnosť neupravuje ani Zákon o sociálnom poistení. 18. Ustanovenie § 274 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ako aj na skutočnosť, že účastníkovi konania nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. hodnotiť poistencovi dobu služby pre nárok a pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku. 19. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-XX.XXX-X/SZ-XXXX zo dňa 23.12.2008 bol poistencovi priznaný od 01.12.2008 výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39, § 58, § 60 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 20. Na nárok na predčasný starobný dôchodok bolo poistencovi zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia / poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. 21. Pokiaľ bolo v odvolaní poukazované na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, žalovaný k tomuto uviedol, že tieto sa týkali skutkovo a právne odlišných prípadov. Rozsudok sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2018 sa týkal výšky starobného dôchodku, a nie predčasného starobného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku. Rozsudok sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015 riešil situáciu týkajúcu sa výšky sumy predčasného starobného dôchodku na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného výlučne vo všeobecnom systéme, a nie vo veci určenia výšky predčasného starobného dôchodku poistencov poberajúcich výsluhový dôchodok. 22. V rozsudku sp. zn. 10So/41/2015 zo dňa 13.04.2016 najvyšší súd rozhodoval vo veci nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorému bola žiadosť zamietnutá, pretože suma predčasného starobného dôchodku nebola vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Navrhovateľovi v tomto konaní bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR priznaný príspevok za službu od 01.02.1995 a účastníkovi konania v tejto veci bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ- XX.XXX-X/SZ-XXXX zo dňa 23.12.2008 priznaný od 01.12.2008 výsluhový dôchodok, t. j. Najvyšší súd SR rozhodoval v skutkovo a právne odlišnej veci. 23. Na základe uvedených skutočností považoval žalovaný prvostupňové rozhodnutie za správne. 24. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 25. Žalobca namietal, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia doby dôchodkového poistenia, keď mu nebola pre nárok a výšku predčasného starobného dôchodku zhodnotená doba 15 mesiacov a 5 dní služby (náhradná služba od 01.10.1984 do 01.03.1985 a služba policajta od 01.05.1994 do 30.11.2008). V preskúmavaných rozhodnutiach nie je ani zmienka o tejto dobe poistenia a absentuje aj dôvod pre vylúčenie tejto doby. Preto žalobca označil rozhodnutia aj za nedostatočne odôvodnené a svojou povahou arbitrárne. 26. Podľa žalobcu povinnosť započítať aj uvedené obdobie vyplýva z konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít. Žalobca poukázal na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 (R 83/2013), v zmysle ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. 27. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktoré zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaním dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obdivoch systémoch, nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Najvyšší súd SR vyjadril požiadavku, aby Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme a následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia, a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému. 28. Ďalej žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2018, v zmysle ktorého primeraným je podľa názoru Najvyššieho súdu SR také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 29. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015 vyjadril názor, že účelom predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe pred získaním nároku na starobný dôchodok. Rozdiel medzi starobným a predčasným starobným dôchodkom spočíva v tom, že predčasný starobný dôchodok sa poberá ešte pred dosiahnutím zákonom stanovenej hranice dôchodkového veku. 30. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10So/41/2015 zo dňa 13.04.2016 vyjadril názor, že predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle Dohovoru č. 128, a ak by Sociálna poisťovňa takto nepostupovala, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný starobný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom. 31. Predčasný starobný dôchodok je starobným dôchodkom a nejde o iný druh dôchodku. Má rovnaký charakter dávky hmotného zabezpečenia v starobe v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. 32. Sociálna poisťovňa zohľadnila len prvú časť ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s druhou časťou v citovaných zákonných ustanoveniach, t. j. dôsledkami skutočností, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, a nie invalidný ani čiastočný invalidný dôchodok (uvedený za spojkou „a“ v citovaných ustanoveniach). 33. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu žalobca považoval správnou žalobou napadnuté rozhodnutia za nezákonné a uviedol, že z dôvodu hospodárnosti súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 34. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že námietky žalobcu sú v zásade totožné s námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní. Nároky poistencov zo zaradenia doby výkonu služobného pomeru (doba služby) do I. (II.) kategórie funkcií sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú rovnako, ako sa zachovávajú nároky tých poistencov, ktorí vykonávali zamestnania zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali (by získali) za doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Ďalej uviedol, že zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR, deklarovaný jeho rozsudkom, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií, a ktoré získali potrebnú dobu služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodkovú dávku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia. Zachovanie týchto nárokov spočíva v prvom rade v získaní nároku na zníženie dôchodkového veku, v závislosti od rozsahu služby získanej v I. alebo II. kategórie funkcií a v určení sumy dôchodkovej dávky. 35. Ďalej žalovaný uviedol rovnakú argumentáciu, ako uviedol v preskúmavanom rozhodnutí, týkajúcu sa Dohovoru č. 128 a čl. 33 ods. 2 tohto Dohovoru s tým, že pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a na zamestnanie v služobnom pomere sa neprihliadalo. 36. Žalovaný zopakoval aj argumentáciu zo svojho rozhodnutia o tom, že ustanovenie § 274 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ako aj na skutočnosť, že žalobcovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku a nie je možné, s poukazom na § 60 ods. 2 a § 225 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, dobu služby pre nárok a pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku hodnotiť. 37. Žalovaný uviedol, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na predčasný starobný dôchodok a o určení jeho sumy bolo rozhodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uplatňovaným pri jeho rozhodovacej činnosti v skutkovo obdobných veciach. 38. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň uviedol, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 39. Žalobca nevyužil právo zaujať k vyjadreniu žalovaného stanovisko podaním repliky. 40. Správny súd nezistil dôvody na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, a preto rozsudok vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.05.2020, oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 14.05.2020. 41. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a dôvodov správnej žaloby, ale v celom rozsahu (§ 134 a § 203 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 42. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019; poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 45. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 46. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 47. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019; (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. 48. Podľa § 215 ods. 1, 2, 3 a 9 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019; (1) Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode možno podať aj v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. (2) Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. (3) Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi konania. (9) Ak účastník konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode pred uplynutím lehoty na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania. 49. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 50. V prejednávanej veci bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-XX.XXX-X/SZ-XXXX zo dňa 23.12.2008 podľa § 38, § 39, § 58, § 60 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), a to od 01.12.2018 vo výške 12 806,- Sk mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia, ako aj z oznámenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-XX.XXX-X/XXXX-VZ zo dňa 26.02.2019 vyplýva, že žalobcovi bola na účely výsluhového dôchodku zhodnotená doba v rozsahu 15 rokov a 5 dní, a to od 01.10.1984 do 01.03.1985 (I. kategória) - náhradná vojenská služba, od 01.05.1994 do 31.12.1999 (I. kategória) - výkon služby v PZ a od 01.01.2000 do 30.11.2008 (III. kategória) - výkon služby v PZ. 51. Žalobca následne požiadal o predčasný starobný dôchodok a o tejto žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (orgán verejnej správy 1. stupňa) s tým, že žalobca splnil podmienky Zákona o sociálnom poistení pre priznanie nároku na predčasný starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa ale pre účely rozhodovania o nároku na predčasný starobný dôchodok nezobrala do úvahy tie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli zohľadnené orgánom sociálneho zabezpečenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (teda Ministerstvom vnútra SR), za ktoré bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok. 52. Orgán verejnej správy 1. stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie vo svojom rozhodnutí popísala spôsob výpočtu predčasného starobného dôchodku a citovala právnu úpravu, podľa ktorej postupovala. 53. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom poukazoval na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zverejneného pod R 83/2013 a aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So 23/2016 zo dňa 31.01.2018. Žalobca namietal, že predčasný starobný dôchodok je starobným dôchodkom a rozhodnutie Sociálnej poisťovne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pre nárok na predčasný starobný dôchodok mu nebola zhodnotená doba poistenia 15 rokov a 5 dní služby (náhradná služba a služba policajta, ktoré boli zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku). Žalobca namietal, že v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa nie je zmienka o tejto dobe a nie je uvedený ani dôvod vylúčenia tejto doby. 54. Podaním č. XXX XXX XXXX X/E. zo dňa 04.06.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie oznámila žalobcovi, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti a na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a evidenčných listov dôchodkového poistenia nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. 55. Ďalej uviedla, že nároky poistencov zo zaradenia doby výkonu služobného pomeru do I. (II.) kategórie funkcií sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú rovnako ako nároky tých poistencov, ktorí vykonávali zamestnania zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali (by získali) za doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. 56. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 s tým, že Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky v časti III. tohto Dohovoru týkajúce sa starobného dôchodku. 57. V závere oznámenia Sociálna poisťovňa uviedla, že týmto poskytla informácie o podkladoch, na základe ktorých rozhodla a v súlade s § 219 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení začala žalobcovi plynúť nová lehota na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, a to 30 dní od doručenia oznámenia. 58. Na základe uvedeného postupu žalobca doručil podanie zo dňa 18.06.2019, označené ako doplnenie odvolania zo dňa 23.05.2019, v ktorom uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu SR s právnym názorom aplikácie § 274 Zákona o sociálnom poistení vo veci posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia pre výsluhových dôchodcov je použiteľná aj v prípade, ak výsluhový dôchodca požiada o predčasný starobný dôchodok, keďže táto je rovnako hmotným zabezpečením v starobe. 59. Ďalej poukázal na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2018, ďalej v rozhodnutí sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015 a v rozhodnutí sp. zn. 10So/41/2015 zo dňa 13.04.2016. 60. Podľa žalobcu bola zohľadnená len prvá časť ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ale Sociálna poisťovňa sa nevysporiadala s druhou časťou v citovaných ustanoveniach, t. j. že mu bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný, ani čiastočný invalidný dôchodok. 61. V odvolaní teda žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím orgánu verejnej správy 1. stupňa a žiadal, aby mu pre účely predčasného starobného dôchodku bola zhodnotená aj doba služby, a to náhradná služba od 01.10.1984 do 01.03.1985 a služba policajta od 01.05.1994 do 30.11.2008. 62. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, s ohľadom na odvolacie námietky žalobcu, nie je dostatočne odôvodnené a žalobca nedostal od žalovaného zrozumiteľnú odpoveď na jeho odvolacie námietky. Úlohou správneho súdu v konaní, na základe správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, je preskúmať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupu, ktorý im predchádzal, nie nahrádzať ich činnosť a „dotvárať“ odôvodnenie ich rozhodnutí. 63. Podľa názoru správneho súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že Dohovor č. 128 sa nevzťahuje na predčasný starobný dôchodok, a že Sociálna poisťovňa je Dohovorom viazaná len pri určení sumy starobného dôchodku poistenca. Taktiež nemožno vylúčiť použiteľnosť judikatúry Najvyššieho súdu SR (týkajúcu sa výpočtu starobného dôchodku) preto, že táto sa týka starobných dôchodkov a nemožno ju analogicky rozširovať na iné prípady, teda na predčasný starobný dôchodok. 64. Nesprávnosť tohto prvého uvedeného záveru v rozhodnutí žalovaného spôsobuje nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v ďalších jeho častiach. Žalovaný vychádzal z nesprávneho predpokladu o nemožnosti aplikácie Dohovoru č. 128 a záverov judikatúry Najvyššieho súdu SR vo veciach starobného dôchodku na vec predčasného starobného dôchodku. 65. Predčasný starobný dôchodok je dôchodkovou dávkou upravenou v rámci tretej hlavy Zákona o sociálnom poistení. Z jeho právnej úpravy a aj zo samotného názvu tejto dôchodkovej dávky vyplýva, že účelom je zabezpečenie príjmu v starobe pre poistenca, a to ešte pred získaním nároku na starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok je tak poberaný ešte pred dosiahnutím zákonom stanovenej hranice dôchodkového veku. Takto sa predčasný starobný dôchodca dostane do určitej výhody, a to tým, že môže poberať dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorý je určený pre čerpanie starobných dôchodkov, skôr ako dôchodca starobný. Táto výhoda, a to poberanie dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia skôr ako pri dosiahnutí dôchodkového veku, je určitým spôsobom kompenzovaná, a to krátením sumy predčasného starobného dôchodku. Je ale nepochybné, že predčasný starobný dôchodok je taktiež dávkou zabezpečujúcou hmotné zabezpečenie poistenca v starobe a od dosiahnutia dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). 66. Žalobca správne poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/41/2015 zo dňa 13.04.2016, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že aj keď sa judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberala potrebou zohľadnenia doby služby, ktorá bola zohľadnená pri priznaní príspevku za službu, resp. pri výsluhovom dôchodku, len pri výpočte starobného dôchodku (výpočet teoretickej sumy, resp. výšky starobného dôchodku a následne krátenie tejto sumy v zmysle Dohovoru č. 128), nie je možné tento postup vylúčiť pri predčasnom starobnom dôchodku z dôvodu vylúčenia Dohovoru č. 128. Predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou a po dovŕšení dôchodkového veku sa zo zákona stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). 67. Závery žalovaného o nemožnosti aplikovať príslušné ustanovenia Dohovoru a judikatúry Najvyššieho súdu SR z dôvodu, že sa týkajú starobného dôchodku a nie predčasného starobného dôchodku, neobstoja. 68. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii potom žalovaný nedal presvedčivú odpoveď na odvolacie námietky žalobcu, v ktorých poukazoval na závery v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré v odvolaní citoval. 69. V odvolaní zo dňa 23.05.2019 žalobca poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 (zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. 83/2013) a na rozhodnutie sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2018. Žalovaný sa s odkazom na závery rozhodnutia sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 vôbec nevysporiadal. 70. Žalovaný postupoval podľa § 215 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení, oboznámil žalobcu s podkladmi rozhodnutia, a tým žalobcovi začala plynúť nová lehota na podanie odvolania. Žalobca na základe tohto postupu doručil podanie z 18.06.2019, ktoré označil ako doplnenie pôvodného odvolania z 23.05.2019. Preto bolo potrebné podľa správneho súdu vysporiadať sa s odvolaním žalobcu v celom rozsahu a so všetkými odvolacími námietkami. 71. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť, pretože žalovaný nedostatočne reflektoval na odvolacie námietky žalobcu a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Závery žalovaného, ktoré vychádzali z nesprávnej argumentácie o tom, že Dohovor č. 128, resp. postup podľa Dohovoru a aj judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa výpočtu starobného dôchodku (vzťahujúcu sa na prípady, keď poistenec dosiahol dobu poistenia aj vo všeobecnom a aj v osobitom systéme sociálneho zabezpečenia), nie je možné aplikovať na vec predčasného starobného dôchodku, sú nesprávne. Stručne formulované závery žalovaného bez bližšieho popísania úvahy, navyše ako už bolo uvedené, vychádzajúce z nesprávnej premisy, sú nepreskúmateľné. 72. Rozhodnutiu žalovaného chýba vnútorná logická štruktúra a uvedenie argumentácie. Argumentácia uvedená v preskúmavanom rozhodnutí nie je formulovaná preskúmateľným spôsobom tak, aby bolo zrejmé, aké boli úvahy žalovaného pri posudzovaní dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu. 73. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v prípade, ak žalovaný dospeje opätovne k záveru, že spôsob výpočtu starobného dôchodku pri zohľadnení doby služby, ktorá bola zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku (pri ktorom sa vypočíta teoretická suma dôchodku, ktorá sa následne kráti v zmysle Dohovoru č. 128), nie je možné aplikovať na vec žalobcu, je potrebné tento záver dostatočným spôsobom ozrejmiť a odôvodniť. 74. Správny súd ešte poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, z ktorého podľa správneho súdu vyplýva, že špecifický postup pri výpočte starobného dôchodku v prípadoch, ak sa doby poistenia dosiahli vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, je potrebné uplatniť nielen pri veciach, v ktorých je potrebné zachovať nároky týkajúce sa kategórií funkcií (§ 274 Zákona o sociálnom poistení). Zároveň poukazuje správny súd aj na časť odôvodnenia v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, v ktorom Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, zdôraznil, že úpravu v Zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej, vzhľadom na získané doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení vôbec nemalo hodnotiť, Najvyšší súd SR preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. 75. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).