{"guid": "03f9c156-50b8-4e80-b59d-13d38c1ee18c:a844dcf6-da30-464b-81b4-4b75635a4a37", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6019200637.4", "spisova_znacka": "30Sa/14/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/14/2019 z 20. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. mája 2020, sp. zn. 30Sa/14/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200637.4", "identifikacne_cislo": "6019200637", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Lucia Kostolanská", "sudca_id": 1334, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-lucia-kostolanska-1334", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a844dcf6-da30-464b-81b4-4b75635a4a37", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200637.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200637.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200637.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/14/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200637
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200637.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou
Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: G.. D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX T. - X.,
právne zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, 821 05 Bratislava, P. O. BOX
86, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 -
10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
19.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
19. septembra 2019   z r u š u j e   a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %
v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie ako orgán verejnej
správy 1. stupňa priznala žalobcovi predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293dx
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“) v sume 334,30 Eur mesačne.

2. Suma predčasného starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu 1,0822, obdobia dôchodkového poistenia 26,5507 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 12,6657,
znížený o každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 612 dní bola suma
dôchodku znížená o 10,50 %, t. j. o 38,21219641 Eur mesačne.

3. Ďalej bola suma predčasného starobného dôchodku podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom
poistení zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 2,6 %, čo je 8,50 Eur mesačne na 334,30 Eur mesačne.

4. Sociálna poisťovňa ďalej konštatovala, že suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako
1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, preto boli splnené podmienky
nároku na predčasný starobný dôchodok.

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa odvolanie, v ktorom namietal, že
pri priznaní predčasného starobného dôchodku mu nebola zhodnotená doba poistenia 15 rokov a 5 dní
služby. Konkrétne náhradná služba od 01.10.1984 do 01.03.1985 a služba policajta od 01.05.1994 do
30.11.2008. V rozhodnutí Sociálnej poisťovne nebola zmienka o tejto dobe poistenia a nebol uvedený
ani dôvod vylúčenia tejto doby.



6. Žalobca ďalej uviedol, že z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach
vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta bolo
považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie výšky starobného dôchodku (R 83/2013).

7. Poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 30.01.2018, v
zmysle ktorého primeranému hmotnému zabezpečeniu zodpovedá celá dĺžka poistenia, bez ohľadu na
to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo iba vo všeobecnom
systéme sociálneho zabezpečenia.

8. Predčasný starobný dôchodok je starobný dôchodok, nejde o iný druh dôchodku a má rovnaký
charakter dávky hmotného zabezpečenia v starobe v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.

9. Žalobca namietal, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci a žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vydanie nového rozhodnutia, v ktorom bude v
sume predčasného starobného dôchodku príslušným spôsobom zhodnotená aj doba služby.

10. Odvolanie žalobca doplnil podaním z 18.06.2019, v ktorom poukázal na názor vyjadrený Najvyšším
súdom SR v rozsudku sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015, a to, že účelom predčasného starobného
dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe pred získaním nároku na starobný dôchodok.
Rozdiel medzi starobným a predčasným starobným dôchodkom spočíva v tom, že predčasný starobný
dôchodok sa poberá ešte pred dosiahnutím zákonom stanovenej hranice dôchodkového veku.
11. Ďalej poukázal na názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/41/2015 zo
dňa 13.04.2016, a to, že predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle Dohovoru č.
128, a ak by Sociálna poisťovňa nepostupovala podľa tohto záveru, nebolo by možné ani po dovŕšení
dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný starobný dôchodok sa po
dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom.

12. Žalobca ďalej namietal, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o dávke zohľadnila len prvú časť
ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ale vôbec sa nevysporiadala s
druhou časťou citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, t. j. dôsledkami, že žalobcovi bol
priznaný výsluhový dôchodok, a nie invalidný ani čiastočný invalidný dôchodok.

13. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2019 tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

14. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax
so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným v jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú
na poistencov, ktorým sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky so zaradením
doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a získali potrebnú dobu služobného pomeru v rozsahu
zakladajúcom nárok na dôchodkovú dávku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia.

15. Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby
a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala
prijímať záväzky z Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúce sa
len časti III. - starobného dôchodku.

16. Dohovor bol ČSFR ratifikovaný 11.01.1990 a má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo
zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, preto na jeho vykonanie
nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred Zákonmi
o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním Sociálna poisťovňa viazaná pri určení starobného
dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom dávky patriacej za tú istú sociálnu udalosť.

17. V rozsudkoch Najvyššieho súdu SR je vyjadrený len právny názor týkajúci sa starobného dôchodku,
ktorý Sociálna poisťovňa nemôže analogicky rozširovať aj na iné prípady, t. j. na predčasný starobný
dôchodok. Takúto možnosť neupravuje ani Zákon o sociálnom poistení.



18. Ustanovenie § 274 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného
starobného dôchodku, ako aj na skutočnosť, že účastníkovi konania nevznikol nárok na zníženie
dôchodkového veku, preto nie je možné s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. hodnotiť poistencovi dobu služby pre nárok a pre určenie sumy
predčasného starobného dôchodku.

19. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-XX.XXX-X/SZ-XXXX  zo dňa 23.12.2008 bol
poistencovi priznaný od 01.12.2008 výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39, § 58, § 60              a § 68 ods.
2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

20. Na nárok na predčasný starobný dôchodok bolo poistencovi zhodnotené len obdobie dôchodkového
poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku
zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov
uvedených v žiadosti o dôchodok, evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia / poistenia,
priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

21. Pokiaľ bolo v odvolaní poukazované na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, žalovaný k tomuto
uviedol, že tieto sa týkali skutkovo a právne odlišných prípadov. Rozsudok sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa
31.01.2018 sa týkal výšky starobného dôchodku, a nie predčasného starobného dôchodku poberateľa
výsluhového dôchodku. Rozsudok sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015 riešil situáciu týkajúcu sa
výšky sumy predčasného starobného dôchodku na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného
výlučne vo všeobecnom systéme, a nie vo veci určenia výšky predčasného starobného dôchodku
poistencov poberajúcich výsluhový dôchodok.

22. V rozsudku sp. zn. 10So/41/2015 zo dňa 13.04.2016 najvyšší súd rozhodoval vo veci nároku
na predčasný starobný dôchodok, ktorému bola žiadosť zamietnutá, pretože suma predčasného
starobného dôchodku nebola vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu. Navrhovateľovi v tomto konaní bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR priznaný príspevok za
službu od 01.02.1995 a účastníkovi konania v tejto veci bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-
XX.XXX-X/SZ-XXXX zo dňa 23.12.2008 priznaný od 01.12.2008 výsluhový dôchodok, t. j. Najvyšší súd
SR rozhodoval v skutkovo a právne odlišnej veci.

23. Na základe uvedených skutočností považoval žalovaný prvostupňové rozhodnutie za správne.

24. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu
verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

25. Žalobca namietal, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia doby dôchodkového poistenia, keď mu nebola pre nárok a výšku predčasného starobného
dôchodku zhodnotená doba 15 mesiacov a 5 dní služby (náhradná služba od 01.10.1984 do 01.03.1985
a služba policajta od 01.05.1994 do 30.11.2008). V preskúmavaných rozhodnutiach nie je ani zmienka
o tejto dobe poistenia a absentuje aj dôvod pre vylúčenie tejto doby. Preto žalobca označil rozhodnutia
aj za nedostatočne odôvodnené a svojou povahou arbitrárne.

26. Podľa žalobcu povinnosť započítať aj uvedené obdobie vyplýva z konštantnej judikatúry najvyšších
súdnych autorít. Žalobca poukázal na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 (R
83/2013), v zmysle ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo
považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie výšky dôchodku.

27. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí
získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v
systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o



spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktoré zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaním dôb poistenia,
získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli
poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku.
Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obdivoch
systémoch, nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa
im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Najvyšší súd
SR vyjadril požiadavku, aby Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola
priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítala
teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom
systéme a následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení doby poistenia
v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia, a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov
osobitného systému.

28. Ďalej žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/23/2016 zo
dňa 31.01.2018, v zmysle ktorého primeraným je podľa názoru Najvyššieho súdu SR také hmotné
zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané
v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho
zabezpečenia. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na
rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok
a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

29. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015 vyjadril názor, že účelom
predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe pred získaním nároku
na starobný dôchodok. Rozdiel medzi starobným a predčasným starobným dôchodkom spočíva v
tom, že predčasný starobný dôchodok sa poberá ešte pred dosiahnutím zákonom stanovenej hranice
dôchodkového veku.

30. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10So/41/2015 zo dňa 13.04.2016 vyjadril názor, že predčasný
starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle Dohovoru č. 128, a ak by Sociálna poisťovňa takto
nepostupovala, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať
správne, lebo predčasný starobný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva
starobným dôchodkom.

31. Predčasný starobný dôchodok je starobným dôchodkom a nejde o iný druh dôchodku. Má rovnaký
charakter dávky hmotného zabezpečenia v starobe v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.

32. Sociálna poisťovňa zohľadnila len prvú časť ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o
sociálnom poistení a nevysporiadala sa s druhou časťou v citovaných zákonných ustanoveniach, t. j.
dôsledkami skutočností, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, a nie invalidný ani čiastočný
invalidný dôchodok (uvedený za spojkou „a“ v citovaných ustanoveniach).

33. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu žalobca považoval správnou žalobou napadnuté
rozhodnutia za nezákonné a uviedol, že z dôvodu hospodárnosti súhlasí s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania.

34. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že námietky žalobcu sú v zásade totožné s
námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní. Nároky poistencov zo zaradenia doby výkonu služobného
pomeru (doba služby) do I. (II.) kategórie funkcií sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení
zachovávajú rovnako, ako sa zachovávajú nároky tých poistencov, ktorí vykonávali zamestnania
zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali (by získali) za doby služby dávky



v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Ďalej uviedol, že zosúladil svoju aplikačnú prax so
zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR, deklarovaný jeho rozsudkom, ktoré sa vzťahujú na
poistencov, ktorým sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia
doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií, a ktoré získali potrebnú dobu služobného pomeru v
rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodkovú dávku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia.
Zachovanie týchto nárokov spočíva v prvom rade v získaní nároku na zníženie dôchodkového veku, v
závislosti od rozsahu služby získanej v I. alebo II. kategórie funkcií a v určení sumy dôchodkovej dávky.

35. Ďalej žalovaný uviedol rovnakú argumentáciu, ako uviedol v preskúmavanom rozhodnutí, týkajúcu sa
Dohovoru č. 128 a čl. 33 ods. 2 tohto Dohovoru s tým, že pri posudzovaní nároku na predčasný starobný
dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia a na zamestnanie v služobnom pomere sa neprihliadalo.

36. Žalovaný zopakoval aj argumentáciu zo svojho rozhodnutia o tom, že ustanovenie                § 274
ods. 2 Zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku,
ako aj na skutočnosť, že žalobcovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku a nie je možné, s
poukazom na § 60 ods. 2 a § 225 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, dobu služby pre nárok a pre
určenie sumy predčasného starobného dôchodku hodnotiť.

37. Žalovaný uviedol, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia majú podklad v zákonných
ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na predčasný starobný
dôchodok a o určení jeho sumy bolo rozhodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom
poistení a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uplatňovaným pri jeho rozhodovacej
činnosti v skutkovo obdobných veciach.

38. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Zároveň uviedol, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

39. Žalobca nevyužil právo zaujať k vyjadreniu žalovaného stanovisko podaním repliky.

40. Správny súd nezistil dôvody na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, a preto rozsudok vo
veci verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.05.2020,
oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 14.05.2020.

41. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a dôvodov
správnej žaloby, ale v celom rozsahu (§ 134 a § 203 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba
žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a podľa § 191
ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
42. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019; poistenec
má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.



45. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019;
obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka
prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

46. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019;
za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho
vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny
vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

47. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019; (1)
Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma
starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne
nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.
To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského
dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

48. Podľa § 215 ods. 1, 2, 3 a 9 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2019;
(1) Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie
vydala. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom
bode možno podať aj v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. (2) Odvolanie možno podať v
lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených
v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa
oznámenia rozhodnutia. (3) Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí
lehoty uvedenej v odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa
účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade
možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi konania. (9) Ak účastník
konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode pred uplynutím lehoty
na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína
plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

49. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do
31.12.2019; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento
zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je
potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie
vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie
o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

50. V prejednávanej veci bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím Ministerstva vnútra
SR č. SRLZ-XX.XXX-X/SZ-XXXX zo dňa 23.12.2008 podľa § 38, § 39, § 58, § 60 a § 68 ods. 2 písm. a)
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), a
to od 01.12.2018 vo výške 12 806,- Sk mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia, ako aj z oznámenia
Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-XX.XXX-X/XXXX-VZ zo dňa 26.02.2019 vyplýva, že žalobcovi
bola na účely výsluhového dôchodku zhodnotená doba v rozsahu 15 rokov a 5 dní, a to od 01.10.1984
do 01.03.1985 (I. kategória) - náhradná vojenská služba, od 01.05.1994 do 31.12.1999 (I. kategória) -
výkon služby v PZ a od 01.01.2000 do 30.11.2008 (III. kategória) - výkon služby v PZ.



51. Žalobca následne požiadal o predčasný starobný dôchodok a o tejto žiadosti rozhodla Sociálna
poisťovňa, ústredie (orgán verejnej správy 1. stupňa) s tým, že žalobca splnil podmienky Zákona
o sociálnom poistení pre priznanie nároku na predčasný starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa
ale pre účely rozhodovania o nároku na predčasný starobný dôchodok nezobrala do úvahy tie
obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli zohľadnené orgánom sociálneho zabezpečenia v osobitnom
systéme sociálneho zabezpečenia (teda Ministerstvom vnútra SR), za ktoré bol žalobcovi priznaný
výsluhový dôchodok.

52. Orgán verejnej správy 1. stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie vo svojom rozhodnutí popísala
spôsob výpočtu predčasného starobného dôchodku a citovala právnu úpravu, podľa ktorej postupovala.

53. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom poukazoval
na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zverejneného pod R 83/2013 a aj na závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So 23/2016 zo dňa 31.01.2018. Žalobca namietal, že predčasný starobný
dôchodok je starobným dôchodkom a rozhodnutie Sociálnej poisťovne vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď pre nárok na predčasný starobný dôchodok mu nebola zhodnotená doba
poistenia 15 rokov a 5 dní služby (náhradná služba a služba policajta, ktoré boli zhodnotené pre účely
výsluhového dôchodku). Žalobca namietal, že v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa nie je
zmienka o tejto dobe a nie je uvedený ani dôvod vylúčenia tejto doby.

54. Podaním č. XXX XXX XXXX X/E. zo dňa 04.06.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie oznámila
žalobcovi, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané
obdobia dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, a to na
základe údajov uvedených v žiadosti a na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia
a evidenčných listov dôchodkového poistenia nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne.

55. Ďalej uviedla, že nároky poistencov zo zaradenia doby výkonu služobného pomeru do I. (II.) kategórie
funkcií sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú rovnako ako nároky tých poistencov,
ktorí vykonávali zamestnania zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali (by
získali) za doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.

56. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 s tým, že Československá
socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky v časti III. tohto Dohovoru týkajúce sa
starobného dôchodku.

57. V závere oznámenia Sociálna poisťovňa uviedla, že týmto poskytla informácie o podkladoch, na
základe ktorých rozhodla a v súlade s § 219 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení začala žalobcovi
plynúť nová lehota na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, a to 30 dní od doručenia
oznámenia.

58. Na základe uvedeného postupu žalobca doručil podanie zo dňa 18.06.2019, označené ako doplnenie
odvolania zo dňa 23.05.2019, v ktorom uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu SR s právnym názorom
aplikácie § 274 Zákona o sociálnom poistení vo veci posudzovania celkovej doby dôchodkového
poistenia pre výsluhových dôchodcov je použiteľná aj v prípade, ak výsluhový dôchodca požiada o
predčasný starobný dôchodok, keďže táto je rovnako hmotným zabezpečením v starobe.

59. Ďalej poukázal na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2018,
ďalej v rozhodnutí sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015 a v rozhodnutí sp. zn. 10So/41/2015 zo dňa
13.04.2016.

60. Podľa žalobcu bola zohľadnená len prvá časť ustanovenia § 255 ods. 5  a § 60 ods. 2
Zákona o sociálnom poistení, ale Sociálna poisťovňa sa nevysporiadala s druhou časťou v citovaných
ustanoveniach, t. j. že mu bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný, ani čiastočný invalidný
dôchodok.



61. V odvolaní teda žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím orgánu verejnej správy 1. stupňa a žiadal,
aby mu pre účely predčasného starobného dôchodku bola zhodnotená aj doba služby, a to náhradná
služba od 01.10.1984 do 01.03.1985 a služba policajta od 01.05.1994 do 30.11.2008.

62. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, s ohľadom
na odvolacie námietky žalobcu, nie je dostatočne odôvodnené a žalobca nedostal od žalovaného
zrozumiteľnú odpoveď na jeho odvolacie námietky. Úlohou správneho súdu v konaní, na základe
správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, je preskúmať zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupu, ktorý im predchádzal, nie nahrádzať ich činnosť a
„dotvárať“ odôvodnenie ich rozhodnutí.

63. Podľa názoru správneho súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že Dohovor č. 128 sa nevzťahuje
na predčasný starobný dôchodok, a že Sociálna poisťovňa je Dohovorom viazaná len pri určení sumy
starobného dôchodku poistenca. Taktiež nemožno vylúčiť použiteľnosť judikatúry Najvyššieho súdu SR
(týkajúcu sa výpočtu starobného dôchodku) preto, že táto sa týka starobných dôchodkov a nemožno ju
analogicky rozširovať na iné prípady, teda na predčasný starobný dôchodok.

64. Nesprávnosť tohto prvého uvedeného záveru v rozhodnutí žalovaného spôsobuje nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia v ďalších jeho častiach. Žalovaný vychádzal z nesprávneho predpokladu o
nemožnosti aplikácie Dohovoru č. 128 a záverov judikatúry Najvyššieho súdu SR vo veciach starobného
dôchodku na vec predčasného starobného dôchodku.

65. Predčasný starobný dôchodok je dôchodkovou dávkou upravenou v rámci tretej hlavy Zákona o
sociálnom poistení. Z jeho právnej úpravy a aj zo samotného názvu tejto dôchodkovej dávky vyplýva,
že účelom je zabezpečenie príjmu v starobe pre poistenca, a to ešte pred získaním nároku na starobný
dôchodok. Predčasný starobný dôchodok je tak poberaný ešte pred dosiahnutím zákonom stanovenej
hranice dôchodkového veku. Takto sa predčasný starobný dôchodca dostane do určitej výhody, a to
tým, že môže poberať dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorý je určený pre
čerpanie starobných dôchodkov, skôr ako dôchodca starobný. Táto výhoda, a to poberanie dôchodku zo
všeobecného systému sociálneho zabezpečenia skôr ako pri dosiahnutí dôchodkového veku, je určitým
spôsobom kompenzovaná, a to krátením sumy predčasného starobného dôchodku. Je ale nepochybné,
že predčasný starobný dôchodok je taktiež dávkou zabezpečujúcou hmotné zabezpečenie poistenca
v starobe a od dosiahnutia dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným
dôchodkom (§ 69a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení).

66. Žalobca správne poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/41/2015
zo dňa 13.04.2016, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že aj keď sa judikatúra Najvyššieho súdu
SR zaoberala potrebou zohľadnenia doby služby, ktorá bola zohľadnená pri priznaní príspevku za
službu, resp. pri výsluhovom dôchodku, len pri výpočte starobného dôchodku (výpočet teoretickej sumy,
resp. výšky starobného dôchodku a následne krátenie tejto sumy v zmysle Dohovoru č. 128), nie je
možné tento postup vylúčiť pri predčasnom starobnom dôchodku z dôvodu vylúčenia Dohovoru č. 128.
Predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou a po dovŕšení dôchodkového veku sa zo zákona
stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení).

67. Závery žalovaného o nemožnosti aplikovať príslušné ustanovenia Dohovoru a judikatúry Najvyššieho
súdu SR z dôvodu, že sa týkajú starobného dôchodku a nie predčasného starobného dôchodku,
neobstoja.

68. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii potom žalovaný nedal presvedčivú odpoveď na odvolacie
námietky žalobcu, v ktorých poukazoval na závery v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré v
odvolaní citoval.

69. V odvolaní zo dňa 23.05.2019 žalobca poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 (zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
a súdov SR pod č. 83/2013) a na rozhodnutie sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2018. Žalovaný sa s
odkazom na závery rozhodnutia sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 vôbec nevysporiadal.



70. Žalovaný postupoval podľa § 215 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení, oboznámil žalobcu s
podkladmi rozhodnutia, a tým žalobcovi začala plynúť nová lehota na podanie odvolania. Žalobca na
základe tohto postupu doručil podanie z 18.06.2019, ktoré označil ako doplnenie pôvodného odvolania
z 23.05.2019. Preto bolo potrebné podľa správneho súdu vysporiadať sa s odvolaním žalobcu v celom
rozsahu a so všetkými odvolacími námietkami.

71. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je potrebné zrušiť, pretože žalovaný nedostatočne reflektoval na odvolacie námietky žalobcu a jeho
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Závery žalovaného, ktoré vychádzali z
nesprávnej argumentácie o tom, že Dohovor č. 128, resp. postup podľa Dohovoru a aj judikatúru
Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa výpočtu starobného dôchodku (vzťahujúcu sa na prípady, keď
poistenec dosiahol dobu poistenia aj vo všeobecnom a aj v osobitom systéme sociálneho zabezpečenia),
nie je možné aplikovať na vec predčasného starobného dôchodku, sú nesprávne. Stručne formulované
závery žalovaného bez bližšieho popísania úvahy, navyše ako už bolo uvedené, vychádzajúce z
nesprávnej premisy, sú nepreskúmateľné.

72. Rozhodnutiu žalovaného chýba vnútorná logická štruktúra a uvedenie argumentácie. Argumentácia
uvedená v preskúmavanom rozhodnutí nie je formulovaná preskúmateľným spôsobom tak, aby bolo
zrejmé, aké boli úvahy žalovaného pri posudzovaní dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu.

73. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v prípade, ak žalovaný dospeje opätovne k záveru,
že spôsob výpočtu starobného dôchodku pri zohľadnení doby služby, ktorá bola zhodnotená pre účely
výsluhového dôchodku (pri ktorom sa vypočíta teoretická suma dôchodku, ktorá sa následne kráti v
zmysle Dohovoru č. 128), nie je možné aplikovať na vec žalobcu, je potrebné tento záver dostatočným
spôsobom ozrejmiť a odôvodniť.

74. Správny súd ešte poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.  7So/138/2011 zo
dňa 15.08.2012, z ktorého podľa správneho súdu vyplýva, že špecifický postup pri výpočte starobného
dôchodku v prípadoch, ak sa doby poistenia dosiahli vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme
dôchodkového poistenia, je potrebné uplatniť nielen pri veciach, v ktorých je potrebné zachovať nároky
týkajúce sa kategórií funkcií (§ 274 Zákona o sociálnom poistení). Zároveň poukazuje správny súd aj na
časť odôvodnenia v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, v ktorom
Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, zdôraznil, že úpravu v Zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej,
vzhľadom na získané doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, by
sa obdobie tejto služby v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení vôbec nemalo
hodnotiť, Najvyšší súd SR preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov.

75. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu
trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP,                § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení          (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,



c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "e29be853-bb79-4fab-84b9-b5d6b16664b7:39e2557c-6efd-44a0-b8b3-aafaea3d73fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5015200591.1", "spisova_znacka": "9So/151/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/151/2016 z 26. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200591.1"}, {"guid": "6d942407-f4f6-400f-aa4e-7b1d9167d847:a61de78d-f376-4ee5-9a18-8199186cb537", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015200666.1", "spisova_znacka": "9So/23/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/23/2016 z 30. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200666.1"}, {"guid": "dca0d666-3ccc-4003-beff-53d942bd12d0:74c3b682-844c-4bfc-9e12-331bbce6baa2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3014200497.1", "spisova_znacka": "10So/41/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/41/2015 z 12. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3014200497.1"}], "citovane_v": [{"guid": "03f9c156-50b8-4e80-b59d-13d38c1ee18c:b5539984-a728-408d-83cb-a35e0d754374", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6019200637.4", "spisova_znacka": "30Sa/14/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/14/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200637.4"}]}