Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 30Sa/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200791 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200791.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. W. XXX, právne zastúpený: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom Dobšinského 14, 969 33 Banská Štiavnica, IČO: 51 028 557, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ ústredia Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2018, takto r o z h o d o l : I. Súd návrhy žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . II. Súd správnu žalobu žalobcu z a m i e t a . III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. 610 507 6912 X zo dňa 18.07.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie (orgán verejnej správy 1. stupňa) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok ku dňu 07.05.2018 podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení“). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na to, že žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení, a to u zamestnávateľa H. W., š. p., závod W.S., ktoré sú na roveň uránovej bani, získal iba 9 rokov a 15 dní, preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok k 07.05.2018 v zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 14 ods. 2 písm. a) tohto zákona. 3. Ďalej Sociálna poisťovňa ešte poukázala na ustanovenie § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení a konštatovala, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok ani podľa tohto ustanovenia, pretože zamestnanie v H. W., š. p., netrvalo k 31.12.1999. 4. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj ustanovenia § 5 a § 6 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. zo dňa 17.06.1988 o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 117/1988 Zb.“). Podľa názoru žalobcu doslovné znenie uvedených ustanovení je v rozpore s Ústavou SR, pretože diskriminuje jednu skupinu zamestnancov oproti inej skupine zamestnancov. Žalobca zároveň vyjadril nesúhlas s hodnotením doby výkonu základnej vojenskej služby zaradenej do I. A pracovnej kategórie a žiadal, aby uvedené obdobie bolo zhodnotené ako obdobie zaradené do I. AA pracovnej kategórie. 5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2018, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca získal v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení iba 9 rokov a 15 dní, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení k 07.05.2018 nevznikol. 7. Ďalej uviedol, že podľa § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení je podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 tohto ustanovenia, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú aj náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. 8. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľa H. W., š. p., závod W. Q. zo dňa 13.12.1992, zamestnanie žalobcu v H. W. trvalo do 06.02.1992. Pretože uvedené zamestnanie netrvalo k 31.12.1999, žalobca podľa žalovaného nesplnil podmienku vekového zvýhodnenia vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení. 9. Námietku týkajúcu sa zaradenia výkonu základnej vojenskej služby do I. AA pracovnej kategórie vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú s tým, že podľa § 18 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení sa ako doba zamestnania I. AA pracovnej kategórie započítava z náhradných dôb iba doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské alebo podporu pri ošetrení člena rodiny. Ak uvedené zamestnanie prerušili iné náhradné doby, započítavajú sa tieto doby ako doba zamestnania I. A pracovnej kategórie. 10. V období od 14.01.1981 do 06.02.1992 bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa H. W., š. p., závod W. Q.. Počas uvedeného obdobia vykonával základnú vojenskú službu od 31.03.1981 do 10.04.1983. V zmysle § 18 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom zabezpečení sa doba základnej vojenskej služby zhodnotila pre nárok na starobný dôchodok v I. A pracovnej kategórii. 11. Obdobie od 14.01.1981 do 06.02.1992 bolo žalobcovi zhodnotené doba zamestnania v I. AA pracovnej kategórii v rozsahu 9 rokov a 15 dní a doba základnej vojenskej služby v rozsahu 2 roky a 1 deň v I. A pracovnej kategórii. 12. Žalovaný považoval za preukázané, že žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení získal iba 9 rokov a 15 dní, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení k 07.05.2018 nevznikol a jeho žiadosť o starobný dôchodok bola preto orgánom verejnej správy 1. stupňa zamietnutá správne. Ďalej ešte žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by v odvolacom konaní spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok. 13. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa a ich zrušenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku a vrátenia veci Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Zároveň predniesol návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení a ustanovenia § 5 a § 6 nariadenia č. 117/1988 Zb. s Ústavou SR. 14. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, a to predovšetkým nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení a ustanovení § 5 a § 6 nariadenia č. 117/1988 Zb. 15. Žalobca namietal, že v prípade, že by mu doba výkonu základnej vojenskej služby do doby výkonu práce bola započítaná za rovnakých podmienok, za akých je hodnotená doba práce, ktorým je doba výkonu základnej vojenskej služby obklopená, prekročila by tak celková doba zamestnania žalobcu požadovanú hranicu 10 rokov a splnil by podmienky nároku na starobný dôchodok. Za nesprávne považoval žalobca to, že doba výkonu základnej vojenskej služby mu nebola započítaná do zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórie, čo je doba zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach v podmienkach ionizujúceho žiarenia, ale bola mu započítaná len do I. kategórie, hoci doba výkonu základnej vojenskej služby bola takouto prácou obklopená. 16. Spôsob započítania náhradnej doby a jeho výslovnú právnu úpravu v predmetných právnych normách žalobca nespochybnil, avšak podľa neho sa nikde nespomína, aký vplyv má na posudzovanie skutočnosť, že práca pred i po výkone základnej vojenskej služby bola vykonávaná v uránovej bani, resp. v podmienkach ionizujúceho žiarenia. Podľa žalobcu túto otázku možno vyriešiť len výkladom zmyslu a účelu právnej normy a dotknutí zamestnanci používajú logický argument, že keby nemuseli nastúpiť na základnú vojenskú službu, aj počas tejto doby by vykonávali rovnakú prácu, akou bola doba výkonu tejto vojenskej služby obklopená. Preto podľa žalobcu mu doba výkonu základnej vojenskej služby mala byť hodnotená úplne rovnako, ako doba výkonu práce, ktorou bola doba výkonu základnej vojenskej služby obklopená. To bolo aj zmyslom a účelom ustanovení nariadenia č. 117/1988 Zb. Podľa žalobcu bez zrejmého dôvodu pri tomto vymenovaní dôb, ktoré sa započítavajú, nie je výslovne uvedený výkon základnej vojenskej služby, ale je tam uvedený napríklad výkon funkcií člena orgánov komunistickej strany. Zásadná otázka je, či možno výkladom dospieť k záveru, že doba výkonu základnej vojenskej služby žalobcu má byť hodnotená len ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie bez osobitných zvýhodnení (ako tvrdí správny orgán) alebo ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinnej bani (kategória I. AA, čo v prípade žalobcu nemení podstatne situáciu, ale v iných prípadoch to môže byť rozhodujúce), alebo ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinnej bani postavenej na roveň uránovej bane. 17. Na podporu svojej argumentácie žalobca uviedol, že doba výkonu základnej vojenskej služby bola obklopená dobou zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinnej bani v podmienkach ionizujúceho žiarenia, výkon základnej vojenskej služby bol povinný podľa zákona, čo možno hodnotiť ako prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, ktorá je omnoho vážnejšia a dôležitejšia ako výkon funkcie v komunistickej strane alebo výkon služby v ľudových milíciách. Zmyslom a účelom ustanovení § 5 a § 6 nariadenia č. 117/1988 Zb. bolo ustanoviť doby, ktoré sa započítajú ako doby zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách z relevantných, uznania hodných dôvodov, a medzi tieto dôvody nepochybne patrí aj zákonom uložená povinnosť výkonu základnej vojenskej služby. Žiadne ustanovenie právneho predpisu, ani právny princíp, takémuto výkladu nebránia a účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu, sú pri výklade právnej normy rozhodujúce a umožňujú súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07. 18. K aplikácii ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení žalobca uviedol, že doslovné znenie tohto ustanovenia hovorí o tom, že zamestnanie má trvať k 31.12.1999. V tejto súvislosti poukázal aj na závery Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 9So/146/2016, kde bolo argumentované aj vyjadrením Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, ale súd zotrval na názore, že zamestnanie má trvať práve v deň k 31.12.1999 (pôvodne 31.12.1992, neskôr sedemkrát zákonom posunuté). Aj tento záver však treba podľa žalobcu konfrontovať s účelom zákona. 19. Najvyšší súd SR vo viacerých prípadoch toto ustanovenie skúmal a vždy deklaroval, že cieľom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým zostanú zachované nároky, ale naopak umožniť ďalším osobám, aby získali potrebnú dobu. Zvolené znenie zákona a jeho výklad podľa žalobcu je však v rozpore s deklarovaným účelom zákona. V tejto súvislosti poukazoval žalobca na podľa neho nejednoznačné už pôvodné znenie a slovnú formuláciu „k 31.12.1992“. Žalobca nastolil otázku, či naozaj bolo cieľom zákonodarcu zachovať nároky len tým, ktorých zamestnanie trvalo práve v tento jeden deň. Ďalej nastolil otázku, čím sa títo zamestnanci odlišujú od zamestnancov, ktorých zamestnanie skončilo dňa 30.12.1992 alebo od tých zamestnancov, ktorí nie z vlastnej vôle, ale pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, skončili prácu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ešte skôr (napríklad ako žalobca dňa 06.02.1992) a nebolo možné preradiť ich na inú prácu v dôsledku útlmu rudného baníctva z rozhodnutia vlády. Takýto pracovníci odpracovali rovnakú dobu v rovnakom zamestnaní, rovnako nepriaznivo to ovplyvnilo ich zdravotný stav, ale nároky im rovnaké nevznikajú. Deklarovaným cieľom právnej úpravy bolo rozšíriť počet zamestnancov, ktorí môžu získať potrebnú dobu zamestnania a splniť podmienky nároku, avšak skutočný účinok je podľa žalobcu opačný. Deklarovanému účelu zákona by podľa žalobcu zodpovedal taký výklad, podľa ktorého nárok zostane zachovaný každému, kto získa potrebnú dobu zamestnania najneskôr do určeného dňa, teda v konečnom dôsledku do 31.12.1999. 20. Správny a zákonný výklad právnych noriem je taký, ktorý je v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a v prejednávanom prípade ide predovšetkým o výklad, ktorým sa bude predchádzať diskriminácii. Pokiaľ by podľa správneho súdu takýto výklad namietaných zákonných ustanovení nebol možný, žalobca navrhol súdu, aby konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP. 21. Podľa žalobcu doslovný výklad predmetných právnych noriem a aj samotné znenie týchto právnych noriem je v rozpore s Ústavou SR. Vedie ku skupinovej diskriminácii, ktorá nie je objektívne odôvodnená legitímnym cieľom a primeranými prostriedkami. Je porušená Ústava SR, a to čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4. 22. Na podporu návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol: - Každý zamestnanec v rovnakom postavení ako žalobca je vystavený tým istým vplyvom na svoje zdravie, teda rovnakým negatívnym dôsledkom, bez ohľadu na to, v akom období bol takýmto vplyvom vystavený. - Vo všetkých uvedených obdobiach, resp. v relevantnom období, dotknutom ustanovení § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení (k 31.12.1993, k 31.12.1994 atď. až k 31.12.1999) sa v hlbinných baniach a aj v bani, kde pracoval žalobca, používal rovnaký technologický postup, stroje, nástroje a práca bola úplne rovnaká. - Zavedenie administratívneho kritéria ustanovením akéhokoľvek dátumu, ku ktorému malo vybrané zamestnanie trvať, je v rozpore so skutočnosťami vyššie uvedenými. V súlade s nimi bolo stanovenie dátumu, do ktorého by sa zamestnanie, resp. jeho výkon posudzovalo. - Pre bane boli zo strany štátu prijaté osobitné opatrenia, ako príklad uznesenie Vlády č. 440/1999 o schválení útlmového programu, ktoré znamenalo radikálny zásah do tejto oblasti. Aj podľa oficiálnych štatistík Štátnej banskej správy následne dochádzalo k poklesu zamestnancov v rudnom baníctve. - Novelizácie zákona, ktoré posúvali rozhodujúci dátum z 31.12.1992 postupne až na 31.12.1999, popierajú deklarovaný účel, a to umožnenie splnenia podmienok ďalšej skupine zamestnancov. Jednej skupine nárok zanikol a inej skupine vznikol. Keďže počet zamestnancov v baníctve klesal, je logické, že väčšej skupine nárok zanikol a menšej vznikol. Posúvanie dátumu podmieňujúceho vznik nároku je v rozpore s princípom právnej istoty. - Žalobca uviedol porovnávacie príklady na podporu svojej argumentácie o rozdielnom výsledku posúdenia nároku na starobný dôchodok v prípade, ak zamestnanie v bani trvalo aj k 31.12.1999, hoci zamestnanec začal vykonávať túto prácu neskôr ako žalobca, v konfrontácii so žalobcom, ktorý ju začal vykonávať skôr, avšak k dátumu 31.12.1999 už túto prácu nevykonával. 23. Žalobca ďalej uviedol, že z uvedených hľadísk sa vecou doteraz podľa jeho názoru nezaoberal ani Najvyšší súd SR a ani Ústavný súd SR. V tejto súvislosti žalobca ešte poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 668/2014, a to konkrétne na citáciu z dôvodovej správy obsiahnutej v tomto rozhodnutí, ktorá sa dotýka zdôvodnenia zmeny koncepcie sociálneho poistenia (zabezpečenia) vzhľadom na zmenu spoločensko-ekonomickej situácie a prechodu na trhovú ekonomiku. 24. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na záveroch uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach. Žalobca preukazateľne získal v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórie podľa § 21 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení 9 rokov a 15 dní obdobia dôchodkového poistenia a jeho zamestnanie v I. pracovnej kategórii netrvalo k 31.12.1999, ako to podmieňuje § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení. Z tohto dôvodu nevznikol žalobcovi nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení a nebolo mu možné k 07.05.2018, ku ktorému žiadal o dôchodok žiadosťou zo dňa 08.06.2018, t. j. po dosiahnutí veku XX rokov, nárok na starobný dôchodok priznať. 25. Dosiahnutím veku XX rokov žalobca dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení nedosiahol, pretože nezískal v I. pracovnej kategórii najmenej 15 rokov zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, a toto zamestnanie netrvalo k 31.12.1999. 26. Na účely zníženia dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. a) - d) Zákona o sociálnom zabezpečení je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Žalobca nezískal najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení alebo 10 rokov v uránových baniach (získal 9 rokov a 15 dní), preto mu nárok na starobný dôchodok ku dňu 07.05.2018 dovŕšením zníženého veku XX rokov nevznikol. 27. K námietke žalobcu o tom, že jeho zamestnanie vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii netrvalo do 31.12.1999 v dôsledku zmeny štátnej politiky v oblasti rudného baníctva a plánu likvidácie ťažby polymetalických rúd, žalovaný uviedol, že táto je irelevantná, nakoľko aj s prihliadnutím na túto okolnosť by musel žalobca pre nárok na zníženie dôchodkového veku splniť podmienku najmenej 10 rokov získaných v kvalifikovanom zamestnaní. 28. Ďalej žalovaný odkázal na ustanovenie § 18 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom zabezpečení ohľadne námietky žalobcu o započítaní doby základnej vojenskej služby. Aj túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 18 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení sa za podmienok ustanovených v ods. 2 ustanovenia § 18 z náhradných dôb hodnotí iba doba, počas ktorej vznikol nárok na nemocenské alebo podporu pri ošetrení člena rodiny ako doba v I. AA pracovnej kategórii. Ak zamestnanie v I. AA pracovnej kategórii (zamestnania uvedené v § 14 ods. 21 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení) prerušili iné náhradné doby (doba základnej vojenskej služby), hodnotia sa tieto ako doba zamestnania I. A pracovnej kategórie (ako zamestnania uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení). 29. Žalobca bol zamestnaný od 14.01.1981 do 06.02.1992 u zamestnávateľa H. bane, š. p., závod W. Q. a základnú vojenskú službu vykonával od 31.03.1981 do 10.04.1983. V zmysle § 18 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom zabezpečení bola doba základnej vojenskej služby pre nárok na starobný dôchodok hodnotená v I. A pracovnej kategórii. 30. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ustanovenie § 18, § 21 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení sú kogentného charakteru a neposkytujú priestor pre správne úvahy, pre možnosť ich nerešpektovania a neumožňujú žiadnu inú alternatívu rozhodovania. Žalobcovi boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, v priložených dokladoch a údajoch nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 31. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku na deň 09.05.2019. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na obsahu správnej žaloby a vyjadril sa v zhode s jej obsahom. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na obsahu písomného vyjadrenia k správnej žalobe. 32. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, zohľadniac aj aplikáciu ustanovenia § 203 Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju zamietol. Rovnako správny súd zamietol aj návrhy žalobcu na prerušenie súdneho konania vznesené v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, pretože nevzhliadol dôvody na žalobcom navrhovaný postup. 33. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 34. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení; (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. 35. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení; občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 36. Podľa § 14 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení; (1) Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. (2) Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. 37. Podľa § 18 Zákona o sociálnom zabezpečení; (1) Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti zamestnania uvedeného v príslušnom rezortnom zozname zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. (2) Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj a) náhradné doby s výnimkou doby nezamestnanosti, b) doby ustanovené nariadením vlády Československej socialistickej republiky, pokiaľ sú obklopené dobou výkonu práce uvedenom v odseku 1. (3) Ako doba zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) sa započítavajú za podmienky ustanovenej v odseku 2 z náhradných dôb iba doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny; ak uvedené zamestnanie prerušili iné náhradné doby, započítavajú sa tieto doby ako doba zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b). (4) Pri zmene zaradenia zamestnania do pracovnej kategórie sa započítava doba zamestnania podľa nového zaradenia pracujúcemu od začiatku preukázaného výkonu zamestnania, ak je to preňho výhodnejšie, inak odo dňa účinnosti príslušného výnosu, ktorým sa táto zmena vykonala. Ustanovenie predchádzajúcej vety platí len vtedy, keď deň, od ktorého sa priznáva dôchodok, spadá do obdobia odo dňa účinnosti tohto výnosu. Ak sa v dôsledku zmeny v zaradení zamestnania do pracovnej kategórie zníži aj veková hranica pre odchod do dôchodku a občan túto hranicu už dosiahol, považuje sa za deň vzniku nároku na dôchodok najskôr deň účinnosti príslušného výnosu, ktorým sa táto zmena vykonala. (5) Ak občan nebol zamestnaný v I. pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok z tejto pracovnej kategórie [§ 21 ods. 1 písm. a) až d) a § 30 ods. 2 písm. a)], započítava sa doba zamestnania v I. pracovnej kategórii pre nárok na dôchodok z II. pracovnej kategórie ako doba zamestnania v II. pracovnej kategórie. Obdobne sa postupuje pri započítavaní dôb zamestnaní I. pracovnej kategórie s rozdielnymi podmienkami nároku na dôchodok a pri započítavaní časti roka zamestnania v I. pracovnej kategórii pre výšku dôchodku. (6) Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie, funkcií, ak nárok na dôchodok nevznikol podľa piatej časti tohto zákona. Služba zara 38. Podľa § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení; (1)Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. (2) Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 39. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení; Ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: a) doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania, b) doba inej vojenskej služby, c) doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody, d) doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, e) doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takého deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, f) doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo, g) doba odborného školenia, h) doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok, i) doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom, j) doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957, k) doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. októbra 1988. 40. Podľa § 5 nariadenia č. 117/1988 Zb.; (1) Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, tiež a) dni pracovného pokoja, b) doba dovolenky na zotavenie, dodatkovej dovolenky, osobitnej dodatkovej dovolenky a ďalšej dovolenky, c) doba náhradného voľna za prácu nadčas a v dňoch pracovného pokoja, d) doba prevedenia pracovníka na inú prácu, na ktoré je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu, e) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážky v práci na strane organizácie, včítane prerušenia práce spôsobeného nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, f) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre dôležitú osobnú prekážku v práci v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, pokiaľ pracovníkovi patrí náhrada mzdy, g) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, ak nejde o dobu zamestnania, h) doba prevedenia pracovníka na inú prácu v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami alebo prevedenie na inú prácu tehotnej ženy alebo matky dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pre výkon práce, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať. (2) Vybraným vedúcim technicko-hospodárskym a technickým pracovníkom uvedeným v § 15 ods. 2 zákona sa náhradné doby a doby uvedené v odseku 1 nezapočítavajú ako dni, keď uvedení pracovníci pracovali na pracoviskách v podzemí hlbinných baní. (3) Ako dobu zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie nemožno započítať najmä doby a) pracovného voľna bez náhrady mzdy, b) neospravedlnenej absencie, c) výkonu trestu odňatia slobody, a to ani pokiaľ odsúdený vykonáva práce, ktoré sa inak zaraďujú do I. (II.) pracovnej kategórie. 41. Podľa § 6 nariadenia č. 117/1988 Zb.; (1) Ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, doby uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) až f) a doby týchto prekážok v práci na strane pracovníka z dôvodu všeobecného záujmu: a) výkonu funkcie neuvoľneného poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a národného výboru, b) výkonu funkcie sudcu z ľudu a člena výboru ľudovej kontroly, c) výkonu funkcie neuvoľneného člena orgánu Komunistickej strany Československa, Revolučného odborového hnutia a Socialistického zväzu mládeže, d) výkonu služby v Ľudových milíciách, e) výkonu volebného práva, f) výkonu občianskych povinností svedka, znalca, tlmočníka a iných osôb predvolaných na pojednávanie na národnom výbore alebo jeho zariadení, súde alebo na inom štátnom orgáne, g) účasti na všetkých úkonoch potrebných na splnenie úloh organizovaného darcovstva krvi, h) poskytnutia prvej pomoci, povinnej lekárskej prehliadky, opatrení proti prenosným chorobám, iných naliehavých opatrení liečebno-preventívnej starostlivosti a i) poskytnutia osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch. (2) Ostatné doby uvedené v § 5 ods. 1 sa započítavajú, ak sú obklopené dobou zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, ako doby ostatných zamestnaní v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach, inak ako doby zamestnania (náhradné doby), ktoré týmto dobám predchádzajú alebo na ne nadväzujú. (3) Doba účasti baníka na liečebných pobytoch v určených zdravotníckych zariadeniach alebo regeneračno-rekondičných pobytoch v zariadeniach na to určených sa považuje za dobu výkonu zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach. 42. Podľa § 7 nariadenia č. 117/1988 Zb.; návrat do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie po skončení náhradnej doby alebo doby uvedenej v § 5 ods. 1 alebo v § 6 ods. 1 sa pre započítanie týchto dôb ako dôb zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie nevyžaduje, ak pracujúcemu za trvania uvedených dôb vznikol nárok na starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok. 43. Návrh na prerušenie konania z dôvodu podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR ohľadne súladu ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení s Ústavou SR správny súd nepovažoval za dôvodný. Z rovnakých dôvodov nepovažoval správny súd za dôvodnú ani žalobnú námietku týkajúcu sa výkladu ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení pre účely aplikácie § 174 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení žalovaným, ako aj orgánom verejnej správy 1. stupňa. 44. Výkladom ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení (so zohľadnením aj jeho predchádzajúcich znení) sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberal Najvyšší súd SR. Správny súd má za to, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorej sa pri rozhodovaní o správnej žalobe žalobcu pridržiaval. Najvyšší súd SR sa podľa správneho súdu zaoberal výkladom a konformnosťou tohto ustanovenia Zákona o sociálnom zabezpečení s Ústavou SR aj z aspektov namietaných žalobcom, keď napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/232/2016 zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že navrhovateľ v tomto konaní namietal, že dátum 31.12.1999 je podľa jeho názoru diskriminačný, lebo sú ním vytvorené dve skupiny, ktoré slúžili v rovnakom zamestnaní v I. kategórii funkcií, keď tí, čo slúžili do 30.12.1999 nemajú rovnaké práva ako tí, ktorí v I. kategórii funkcií pracovali do 31.12.1999. 45. Správny súd preto považuje záver orgánov Sociálnej poisťovne, že žalobca nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení z dôvodu nesplnenia podmienky stanovenej v § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, pretože zamestnanie v zvýhodnenej pracovnej kategórii netrvalo k 31.12.1999, za správny. Správny súd vychádzal aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/96/2017 zo dňa 27.02.2019 a sp. zn. 9So/146/2016 zo dňa 25.04.2018. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 9So/96/2017 zo dňa 27.02.2019 uviedol, že pokiaľ zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám baníkov starobný dôchodok skôr, ale za presne určených podmienok uvedených v § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, tak potom Sociálna poisťovňa a aj správny súd sú viazané takým zákonom. Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú, keďže sa rovnako zaobchádza so všetkými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. 46. Žalobca nenamietal počet dní dôchodkového poistenia, ktoré mu boli zohľadnené, namietal nesprávne právne posúdenie doby výkonu základnej vojenskej služby od 31.03.1981 do 10.04.1983. 47. Ako doba zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa podľa § 18 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení započítavajú náhradné doby s výnimkou doby nezamestnanosti a doby ustanovené v nariadení č. 117/1988 Zb., pokiaľ sú obklopené dobou výkonu práce uvedenou v § 18 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení. V zmysle § 18 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení sa ako doba zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení započítava z náhradných dôb za podmienok podľa § 18 ods. 2 tohto zákona iba doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Iné náhradné doby sa započítavajú ako doba zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení. V zmysle § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení je náhradnou dobou aj doba služby v Československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba nehodnotí už ako služba vojaka z povolania, a doba inej vojenskej služby. V zmysle podmienky stanovenej v § 18 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení bola potom doba výkonu základnej vojenskej služby orgánmi Sociálnej poisťovne správne zhodnotená ako doba zamestnania I. A pracovnej kategórie, nie ako I. AA pracovnej kategórie. Nariadenie č. 117/1988 Zb. rieši iné doby, ktoré sa započítavajú ako doby zamestnania I. (resp. II.) pracovnej kategórie alebo ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom v hlbinných baniach. Doba výkonu základnej vojenskej služby je ako náhradná doba vymedzená v Zákone o sociálnom zabezpečení (§ 9) a podmienky jej hodnotenia sú jednoznačne vymedzené v § 18 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení. Z uvedených dôvodov považuje správny súd za nedôvodnú žalobnú námietku o nesprávnom výklade ustanovenia § 5 a § 6 nariadenia č. 117/1988 Zb., a z týchto dôvodov nepovažoval za dôvodné ani vyhovieť návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR o súlade týchto ustanovení právneho predpisu s Ústavou SR. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a contrario. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).