Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/18/2018 z 8. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. mája 2019, sp. zn. 30Sa/18/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200791.2 Krajský súd Banská Bystrica | 30Sa/18/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6018200791.2 | 2019-05-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 100 ods. 1 písm. b) SSP, § 203 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55869b80-04ff-45f1-ac7f-ce48a7ac2218 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200791.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200791
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200791.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou
Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. W. XXX, právne
zastúpený: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom Dobšinského 14, 969 33 Banská Štiavnica, IČO: 51
028 557, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ ústredia Bratislava, Ul. 29. augusta
8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 23. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhy žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Súd správnu žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. 610 507 6912 X zo dňa 18.07.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie (orgán verejnej
správy 1. stupňa) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok ku dňu 07.05.2018 podľa § 65, § 274
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
sociálnom poistení“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na to, že žalobca v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení, a to u zamestnávateľa H. W., š. p.,
závod W.S., ktoré sú na roveň uránovej bani, získal iba 9 rokov a 15 dní, preto mu nevznikol nárok na
starobný dôchodok k 07.05.2018 v zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení a
§ 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s
§ 14 ods. 2 písm. a) tohto zákona.

3. Ďalej Sociálna poisťovňa ešte poukázala na ustanovenie § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom
zabezpečení a konštatovala, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok ani podľa tohto
ustanovenia, pretože zamestnanie v H. W., š. p., netrvalo k 31.12.1999.

4. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal
nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj ustanovenia §
5 a § 6 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. zo dňa 17.06.1988 o
zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia (ďalej len
„nariadenie č. 117/1988 Zb.“). Podľa názoru žalobcu doslovné znenie uvedených ustanovení je v rozpore
s Ústavou SR, pretože diskriminuje jednu skupinu zamestnancov oproti inej skupine zamestnancov.
Žalobca zároveň vyjadril nesúhlas s hodnotením doby výkonu základnej vojenskej služby zaradenej do



I. A pracovnej kategórie a žiadal, aby uvedené obdobie bolo zhodnotené ako obdobie zaradené do I.
AA pracovnej kategórie.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2018, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca získal v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení iba 9 rokov a 15 dní, preto mu nárok na starobný dôchodok
podľa § 21 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení k 07.05.2018 nevznikol.

7. Ďalej uviedol, že podľa § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení je podmienkou vzniku nároku
na starobný dôchodok podľa ods. 1 tohto ustanovenia, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo
služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú aj
náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní
zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia.

8. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľa H. W., š. p., závod W. Q.
zo dňa 13.12.1992, zamestnanie žalobcu v H. W. trvalo do 06.02.1992. Pretože uvedené zamestnanie
netrvalo k 31.12.1999, žalobca podľa žalovaného nesplnil podmienku vekového zvýhodnenia vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení.

9. Námietku týkajúcu sa zaradenia výkonu základnej vojenskej služby do I. AA pracovnej kategórie
vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú s tým, že podľa § 18 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení sa
ako doba zamestnania I. AA pracovnej kategórie započítava z náhradných dôb iba doba, po ktorú mal
občan nárok na nemocenské alebo podporu pri ošetrení člena rodiny. Ak uvedené zamestnanie prerušili
iné náhradné doby, započítavajú sa tieto doby ako doba zamestnania I. A pracovnej kategórie.

10. V období od 14.01.1981 do 06.02.1992 bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa H. W., š. p., závod
W. Q.. Počas uvedeného obdobia vykonával základnú vojenskú službu od 31.03.1981 do 10.04.1983. V
zmysle § 18 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom zabezpečení sa doba základnej vojenskej služby zhodnotila
pre nárok na starobný dôchodok v I. A pracovnej kategórii.

11. Obdobie od 14.01.1981 do 06.02.1992 bolo žalobcovi zhodnotené doba zamestnania v I. AA
pracovnej kategórii v rozsahu 9 rokov a 15 dní a doba základnej vojenskej služby v rozsahu 2 roky a
1 deň v I. A pracovnej kategórii.

12. Žalovaný považoval za preukázané, že žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a)
Zákona o sociálnom zabezpečení získal iba 9 rokov a 15 dní, preto mu nárok na starobný dôchodok
podľa § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení k 07.05.2018 nevznikol a jeho
žiadosť o starobný dôchodok bola preto orgánom verejnej správy 1. stupňa zamietnutá správne. Ďalej
ešte žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by v odvolacom konaní
spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok.

13. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa a ich zrušenia v zmysle § 191
ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku a vrátenia veci Sociálnej poisťovni
na ďalšie konanie. Zároveň predniesol návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b)
Správneho súdneho poriadku z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o
súlade ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení a ustanovenia § 5 a § 6 nariadenia
č. 117/1988 Zb. s Ústavou SR.

14. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, a to predovšetkým nesprávnu
interpretáciu ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení a ustanovení § 5 a § 6
nariadenia č. 117/1988 Zb.
15. Žalobca namietal, že v prípade, že by mu doba výkonu základnej vojenskej služby do doby výkonu
práce bola započítaná za rovnakých podmienok, za akých je hodnotená doba práce, ktorým je doba
výkonu základnej vojenskej služby obklopená, prekročila by tak celková doba zamestnania žalobcu
požadovanú hranicu 10 rokov a splnil by podmienky nároku na starobný dôchodok. Za nesprávne



považoval žalobca to, že doba výkonu základnej vojenskej služby mu nebola započítaná do zvlášť
zvýhodnenej pracovnej kategórie, čo je doba zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou
v hlbinných baniach v podmienkach ionizujúceho žiarenia, ale bola mu započítaná len do I. kategórie,
hoci doba výkonu základnej vojenskej služby bola takouto prácou obklopená.

16. Spôsob započítania náhradnej doby a jeho výslovnú právnu úpravu v predmetných právnych
normách žalobca nespochybnil, avšak podľa neho sa nikde nespomína, aký vplyv má na posudzovanie
skutočnosť, že práca pred i po výkone základnej vojenskej služby bola vykonávaná v uránovej bani, resp.
v podmienkach ionizujúceho žiarenia. Podľa žalobcu túto otázku možno vyriešiť len výkladom zmyslu
a účelu právnej normy a dotknutí zamestnanci používajú logický argument, že keby nemuseli nastúpiť
na základnú vojenskú službu, aj počas tejto doby by vykonávali rovnakú prácu, akou bola doba výkonu
tejto vojenskej služby obklopená. Preto podľa žalobcu mu doba výkonu základnej vojenskej služby mala
byť hodnotená úplne rovnako, ako doba výkonu práce, ktorou bola doba výkonu základnej vojenskej
služby obklopená. To bolo aj zmyslom a účelom ustanovení nariadenia č. 117/1988 Zb. Podľa žalobcu
bez zrejmého dôvodu pri tomto vymenovaní dôb, ktoré sa započítavajú, nie je výslovne uvedený výkon
základnej vojenskej služby, ale je tam uvedený napríklad výkon funkcií člena orgánov komunistickej
strany. Zásadná otázka je, či možno výkladom dospieť k záveru, že doba výkonu základnej vojenskej
služby žalobcu má byť hodnotená len ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie bez osobitných
zvýhodnení (ako tvrdí správny orgán) alebo ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so
stálym pracoviskom pod zemou v hlbinnej bani (kategória I. AA, čo v prípade žalobcu nemení podstatne
situáciu, ale v iných prípadoch to môže byť rozhodujúce), alebo ako doba zamestnania I. pracovnej
kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinnej bani postavenej na roveň uránovej
bane.

17. Na podporu svojej argumentácie žalobca uviedol, že doba výkonu základnej vojenskej služby bola
obklopená dobou zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou
v hlbinnej bani v podmienkach ionizujúceho žiarenia, výkon základnej vojenskej služby bol povinný
podľa zákona, čo možno hodnotiť ako prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, ktorá je
omnoho vážnejšia a dôležitejšia ako výkon funkcie v komunistickej strane alebo výkon služby v ľudových
milíciách. Zmyslom a účelom ustanovení § 5 a § 6 nariadenia č. 117/1988 Zb. bolo ustanoviť doby,
ktoré sa započítajú ako doby zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách z relevantných,
uznania hodných dôvodov, a medzi tieto dôvody nepochybne patrí aj zákonom uložená povinnosť výkonu
základnej vojenskej služby. Žiadne ustanovenie právneho predpisu, ani právny princíp, takémuto výkladu
nebránia a účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu, sú pri
výklade právnej normy rozhodujúce a umožňujú súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona. V tejto
súvislosti poukázal žalobca aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07.

18. K aplikácii ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení žalobca uviedol, že doslovné
znenie tohto ustanovenia hovorí o tom, že zamestnanie má trvať k 31.12.1999. V tejto súvislosti poukázal
aj na závery Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 9So/146/2016, kde bolo argumentované aj vyjadrením
Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, ale súd zotrval na názore, že zamestnanie má trvať práve v deň k
31.12.1999 (pôvodne 31.12.1992, neskôr sedemkrát zákonom posunuté). Aj tento záver však treba
podľa žalobcu konfrontovať s účelom zákona.

19. Najvyšší súd SR vo viacerých prípadoch toto ustanovenie skúmal a vždy deklaroval, že cieľom
zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým zostanú zachované nároky, ale naopak umožniť ďalším
osobám, aby získali potrebnú dobu. Zvolené znenie zákona a jeho výklad podľa žalobcu je však v rozpore
s deklarovaným účelom zákona. V tejto súvislosti poukazoval žalobca na podľa neho nejednoznačné už
pôvodné znenie a slovnú formuláciu „k 31.12.1992“. Žalobca nastolil otázku, či naozaj bolo
cieľom zákonodarcu zachovať nároky len tým, ktorých zamestnanie trvalo práve v tento jeden deň. Ďalej
nastolil otázku, čím sa títo zamestnanci odlišujú od zamestnancov, ktorých zamestnanie skončilo dňa
30.12.1992 alebo od tých zamestnancov, ktorí nie z vlastnej vôle, ale pre dosiahnutie najvyššej prípustnej
expozície, skončili prácu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ešte skôr (napríklad ako žalobca dňa
06.02.1992) a nebolo možné preradiť ich na inú prácu v dôsledku útlmu rudného baníctva z rozhodnutia
vlády. Takýto pracovníci odpracovali rovnakú dobu v rovnakom zamestnaní, rovnako nepriaznivo to
ovplyvnilo ich zdravotný stav, ale nároky im rovnaké nevznikajú. Deklarovaným cieľom právnej úpravy
bolo rozšíriť počet zamestnancov, ktorí môžu získať potrebnú dobu zamestnania a splniť podmienky
nároku, avšak skutočný účinok je podľa žalobcu opačný. Deklarovanému účelu zákona by podľa žalobcu



zodpovedal taký výklad, podľa ktorého nárok zostane zachovaný každému, kto získa potrebnú dobu
zamestnania najneskôr do určeného dňa, teda v konečnom dôsledku do 31.12.1999.

20. Správny a zákonný výklad právnych noriem je taký, ktorý je v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a v
prejednávanom prípade ide predovšetkým o výklad, ktorým sa bude predchádzať diskriminácii. Pokiaľ by
podľa správneho súdu takýto výklad namietaných zákonných ustanovení nebol možný, žalobca navrhol
súdu, aby konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP.

21. Podľa žalobcu doslovný výklad predmetných právnych noriem a aj samotné znenie týchto právnych
noriem je v rozpore s Ústavou SR. Vedie ku skupinovej diskriminácii, ktorá nie je objektívne odôvodnená
legitímnym cieľom a primeranými prostriedkami. Je porušená Ústava SR, a to čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods.
1 a 2 a čl. 13 ods. 4.
22. Na podporu návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol:

- Každý zamestnanec v rovnakom postavení ako žalobca je vystavený tým istým vplyvom na svoje
zdravie, teda rovnakým negatívnym dôsledkom, bez ohľadu na to, v akom období bol takýmto vplyvom
vystavený.
- Vo všetkých uvedených obdobiach, resp. v relevantnom období, dotknutom ustanovení § 174 ods.
2 Zákona o sociálnom zabezpečení (k 31.12.1993, k 31.12.1994 atď. až k 31.12.1999) sa v hlbinných
baniach a aj v bani, kde pracoval žalobca, používal rovnaký technologický postup, stroje, nástroje a
práca bola úplne rovnaká.
- Zavedenie administratívneho kritéria ustanovením akéhokoľvek dátumu, ku ktorému malo vybrané
zamestnanie trvať, je v rozpore so skutočnosťami vyššie uvedenými. V súlade s nimi bolo stanovenie
dátumu, do ktorého by sa zamestnanie, resp. jeho výkon posudzovalo.
- Pre bane boli zo strany štátu prijaté osobitné opatrenia, ako príklad uznesenie Vlády č. 440/1999 o
schválení útlmového programu, ktoré znamenalo radikálny zásah do tejto oblasti. Aj podľa oficiálnych
štatistík Štátnej banskej správy následne dochádzalo k poklesu zamestnancov v rudnom baníctve.
- Novelizácie zákona, ktoré posúvali rozhodujúci dátum z 31.12.1992 postupne až na 31.12.1999,
popierajú deklarovaný účel, a to umožnenie splnenia podmienok ďalšej skupine zamestnancov. Jednej
skupine nárok zanikol a inej skupine vznikol. Keďže počet zamestnancov v baníctve klesal, je logické,
že väčšej skupine nárok zanikol a menšej vznikol. Posúvanie dátumu podmieňujúceho vznik nároku je
v rozpore s princípom právnej istoty.
- Žalobca uviedol porovnávacie príklady na podporu svojej argumentácie o rozdielnom výsledku
posúdenia nároku na starobný dôchodok v prípade, ak zamestnanie v bani trvalo aj k 31.12.1999, hoci
zamestnanec začal vykonávať túto prácu neskôr ako žalobca, v konfrontácii so žalobcom, ktorý ju začal
vykonávať skôr, avšak k dátumu 31.12.1999 už túto prácu nevykonával.

23. Žalobca ďalej uviedol, že z uvedených hľadísk sa vecou doteraz podľa jeho názoru nezaoberal
ani Najvyšší súd SR a ani Ústavný súd SR. V tejto súvislosti žalobca ešte poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 668/2014, a to konkrétne na citáciu z dôvodovej správy obsiahnutej v
tomto rozhodnutí, ktorá sa dotýka zdôvodnenia zmeny koncepcie sociálneho poistenia (zabezpečenia)
vzhľadom na zmenu spoločensko-ekonomickej situácie a prechodu na trhovú ekonomiku.

24. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na záveroch uvedených v preskúmavaných
rozhodnutiach. Žalobca preukazateľne získal v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I. AA pracovnej
kategórie podľa § 21 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení 9 rokov a 15 dní obdobia dôchodkového
poistenia a jeho zamestnanie v I. pracovnej kategórii netrvalo k 31.12.1999, ako to podmieňuje §
174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení. Z tohto dôvodu nevznikol žalobcovi nárok na zníženie
dôchodkového veku podľa § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení a nebolo mu možné k 07.05.2018,
ku ktorému žiadal o dôchodok žiadosťou zo dňa 08.06.2018, t. j. po dosiahnutí veku XX rokov, nárok
na starobný dôchodok priznať.

25. Dosiahnutím veku XX rokov žalobca dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona o sociálnom
poistení v spojení s § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení nedosiahol, pretože nezískal v
I. pracovnej kategórii najmenej 15 rokov zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o
sociálnom zabezpečení alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, a toto
zamestnanie netrvalo k 31.12.1999.



26. Na účely zníženia dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. a) - d) Zákona o sociálnom
zabezpečení je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Žalobca nezískal
najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení
alebo 10 rokov v uránových baniach (získal 9 rokov a 15 dní), preto mu nárok na starobný dôchodok ku
dňu 07.05.2018 dovŕšením zníženého veku XX rokov nevznikol.

27. K námietke žalobcu o tom, že jeho zamestnanie vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii netrvalo
do 31.12.1999 v dôsledku zmeny štátnej politiky v oblasti rudného baníctva a plánu likvidácie ťažby
polymetalických rúd, žalovaný uviedol, že táto je irelevantná, nakoľko aj s prihliadnutím na túto okolnosť
by musel žalobca pre nárok na zníženie dôchodkového veku splniť podmienku najmenej 10 rokov
získaných v kvalifikovanom zamestnaní.

28. Ďalej žalovaný odkázal na ustanovenie § 18 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom zabezpečení ohľadne
námietky žalobcu o započítaní doby základnej vojenskej služby. Aj túto žalobnú námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú. Podľa § 18 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení sa za podmienok ustanovených v ods.
2 ustanovenia § 18 z náhradných dôb hodnotí iba doba, počas ktorej vznikol nárok na nemocenské alebo
podporu pri ošetrení člena rodiny ako doba v I. AA pracovnej kategórii. Ak zamestnanie v I. AA pracovnej
kategórii (zamestnania uvedené v § 14 ods. 21 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení) prerušili iné
náhradné doby (doba základnej vojenskej služby), hodnotia sa tieto ako doba zamestnania I. A pracovnej
kategórie (ako zamestnania uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení).

29. Žalobca bol zamestnaný od 14.01.1981 do 06.02.1992 u zamestnávateľa H. bane, š. p., závod W.
Q. a základnú vojenskú službu vykonával od 31.03.1981 do 10.04.1983. V zmysle § 18 ods. 2 a 3
Zákona o sociálnom zabezpečení bola doba základnej vojenskej služby pre nárok na starobný dôchodok
hodnotená v I. A pracovnej kategórii.

30. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ustanovenie § 18, § 21 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení
sú kogentného charakteru a neposkytujú priestor pre správne úvahy, pre možnosť ich nerešpektovania a
neumožňujú žiadnu inú alternatívu rozhodovania. Žalobcovi boli započítané všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, v priložených dokladoch
a údajoch nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Na základe uvedeného
žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

31. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho
súdneho poriadku na deň 09.05.2019. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na obsahu
správnej žaloby a vyjadril sa v zhode s jej obsahom. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na
obsahu písomného vyjadrenia k správnej žalobe.

32. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby, zohľadniac aj aplikáciu ustanovenia § 203 Správneho súdneho poriadku a dospel k
záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju zamietol. Rovnako správny súd zamietol aj
návrhy žalobcu na prerušenie súdneho konania vznesené v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) Správneho
súdneho poriadku, pretože nevzhliadol dôvody na žalobcom navrhovaný postup.

33. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62
rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

34. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení; (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a
zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov
uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.



35. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení; občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

36. Podľa § 14 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení; (1) Zamestnania sú na účely dôchodkového
zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných
kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie
patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
(2) Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu
kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám
zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,
e) zamestnania členov posádok námorných lodí,
f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktoru,
i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s
rizikom chemickej karcinogenity,
j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň
a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,
k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej
koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,
l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

37. Podľa § 18 Zákona o sociálnom zabezpečení; (1) Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie
sa započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti zamestnania uvedeného v príslušnom
rezortnom zozname zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového
zabezpečenia.
(2) Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj
a) náhradné doby s výnimkou doby nezamestnanosti,
b) doby ustanovené nariadením vlády Československej socialistickej republiky,
pokiaľ sú obklopené dobou výkonu práce uvedenom v odseku 1.
(3) Ako doba zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) sa započítavajú za podmienky ustanovenej
v odseku 2 z náhradných dôb iba doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské alebo podporu pri
ošetrovaní člena rodiny; ak uvedené zamestnanie prerušili iné náhradné doby, započítavajú sa tieto doby
ako doba zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b).
(4) Pri zmene zaradenia zamestnania do pracovnej kategórie sa započítava doba zamestnania podľa
nového zaradenia pracujúcemu od začiatku preukázaného výkonu zamestnania, ak je to preňho
výhodnejšie, inak odo dňa účinnosti príslušného výnosu, ktorým sa táto zmena vykonala. Ustanovenie
predchádzajúcej vety platí len vtedy, keď deň, od ktorého sa priznáva dôchodok, spadá do obdobia odo



dňa účinnosti tohto výnosu. Ak sa v dôsledku zmeny v zaradení zamestnania do pracovnej kategórie
zníži aj veková hranica pre odchod do dôchodku a občan túto hranicu už dosiahol, považuje sa za deň
vzniku nároku na dôchodok najskôr deň účinnosti príslušného výnosu, ktorým sa táto zmena vykonala.
(5) Ak občan nebol zamestnaný v I. pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok z tejto
pracovnej kategórie [§ 21 ods. 1 písm. a) až d) a § 30 ods. 2 písm. a)], započítava sa doba zamestnania
v I. pracovnej kategórii pre nárok na dôchodok z II. pracovnej kategórie ako doba zamestnania v II.
pracovnej kategórie. Obdobne sa postupuje pri započítavaní dôb zamestnaní I. pracovnej kategórie s
rozdielnymi podmienkami nároku na dôchodok a pri započítavaní časti roka zamestnania v I. pracovnej
kategórii pre výšku dôchodku.
(6) Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí služba vojakov z povolania
(§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie, funkcií, ak nárok na dôchodok nevznikol podľa piatej časti tohto
zákona. Služba zara

38. Podľa § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení; (1)Občan, ktorý vykonával pred 1.
januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po
31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol
vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
(2) Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej
kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na
tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády
Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

39. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení; Ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú
sa doňho tieto náhradné doby:
a) doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba
vojaka z povolania,
b) doba inej vojenskej služby,
c) doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových
dôvodov v čase neslobody,
d) doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa
osobitného predpisu,
e) doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne
postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu
starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takého deti s celoročným alebo týždenným
pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
f) doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní
člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo
peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan
poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo,
g) doba odborného školenia,
h) doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný
dôchodok,
i) doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom,



j) doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením
do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957,
k) doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom
čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr
od 1. októbra 1988.

40. Podľa § 5 nariadenia č. 117/1988 Zb.; (1) Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa
započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, tiež
a) dni pracovného pokoja,
b) doba dovolenky na zotavenie, dodatkovej dovolenky, osobitnej dodatkovej dovolenky a ďalšej
dovolenky,
c) doba náhradného voľna za prácu nadčas a v dňoch pracovného pokoja,
d) doba prevedenia pracovníka na inú prácu, na ktoré je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu,
e) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážky v práci na strane organizácie,
včítane prerušenia práce spôsobeného nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, f) doba, po ktorú
pracovník nemohol vykonávať prácu pre dôležitú osobnú prekážku v práci v rozsahu ustanovenom
pracovnoprávnymi predpismi, pokiaľ pracovníkovi patrí náhrada mzdy,
g) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážku v práci z dôvodu všeobecného
záujmu, ak nejde o dobu zamestnania,
h) doba prevedenia pracovníka na inú prácu v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými
chorobami alebo prevedenie na inú prácu tehotnej ženy alebo matky dieťaťa mladšieho ako deväť
mesiacov pre výkon práce, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať. (2) Vybraným vedúcim
technicko-hospodárskym a technickým pracovníkom uvedeným v § 15 ods. 2 zákona sa náhradné doby
a doby uvedené v odseku 1 nezapočítavajú ako dni, keď uvedení pracovníci pracovali na pracoviskách
v podzemí hlbinných baní.
(3) Ako dobu zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie nemožno započítať najmä doby
a) pracovného voľna bez náhrady mzdy,
b) neospravedlnenej absencie,
c) výkonu trestu odňatia slobody, a to ani pokiaľ odsúdený vykonáva práce, ktoré sa inak zaraďujú do
I. (II.) pracovnej kategórie.

41. Podľa § 6 nariadenia č. 117/1988 Zb.; (1) Ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve
so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou,
doby uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) až f) a doby týchto prekážok v práci na strane pracovníka z dôvodu
všeobecného záujmu:
a) výkonu funkcie neuvoľneného poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady,
Slovenskej národnej rady a národného výboru,
b) výkonu funkcie sudcu z ľudu a člena výboru ľudovej kontroly,
c) výkonu funkcie neuvoľneného člena orgánu Komunistickej strany Československa, Revolučného
odborového hnutia a Socialistického zväzu mládeže,
d) výkonu služby v Ľudových milíciách,
e) výkonu volebného práva,
f) výkonu občianskych povinností svedka, znalca, tlmočníka a iných osôb predvolaných na pojednávanie
na národnom výbore alebo jeho zariadení, súde alebo na inom štátnom orgáne,
g) účasti na všetkých úkonoch potrebných na splnenie úloh organizovaného darcovstva krvi,
h) poskytnutia prvej pomoci, povinnej lekárskej prehliadky, opatrení proti prenosným chorobám, iných
naliehavých opatrení liečebno-preventívnej starostlivosti a
i) poskytnutia osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných
mimoriadnych prípadoch.
(2) Ostatné doby uvedené v § 5 ods. 1 sa započítavajú, ak sú obklopené dobou zamestnania I. pracovnej
kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, ako doby ostatných
zamestnaní v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach, inak ako doby zamestnania
(náhradné doby), ktoré týmto dobám predchádzajú alebo na ne nadväzujú.
(3) Doba účasti baníka na liečebných pobytoch v určených zdravotníckych zariadeniach alebo
regeneračno-rekondičných pobytoch v zariadeniach na to určených sa považuje za dobu výkonu
zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.



42. Podľa § 7 nariadenia č. 117/1988 Zb.; návrat do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie po skončení
náhradnej doby alebo doby uvedenej v § 5 ods. 1 alebo v § 6 ods. 1 sa pre započítanie týchto dôb
ako dôb zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie nevyžaduje, ak pracujúcemu za trvania uvedených dôb
vznikol nárok na starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok.

43. Návrh na prerušenie konania z dôvodu podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom
SR ohľadne súladu ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení s Ústavou SR správny
súd nepovažoval za dôvodný. Z rovnakých dôvodov nepovažoval správny súd za dôvodnú ani žalobnú
námietku týkajúcu sa výkladu ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení pre účely
aplikácie § 174 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení žalovaným, ako aj orgánom verejnej
správy 1. stupňa.

44. Výkladom ustanovenia § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení (so zohľadnením aj
jeho predchádzajúcich znení) sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberal Najvyšší súd
SR. Správny súd má za to, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorej sa
pri rozhodovaní o správnej žalobe žalobcu pridržiaval. Najvyšší súd SR sa podľa správneho súdu
zaoberal výkladom a konformnosťou tohto ustanovenia Zákona o sociálnom zabezpečení s Ústavou
SR aj z aspektov namietaných žalobcom, keď napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/232/2016 zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že navrhovateľ v tomto konaní namietal, že dátum 31.12.1999
je podľa jeho názoru diskriminačný, lebo sú ním vytvorené dve skupiny, ktoré slúžili v rovnakom
zamestnaní v I. kategórii funkcií, keď tí, čo slúžili do 30.12.1999 nemajú rovnaké práva ako tí, ktorí v I.
kategórii funkcií pracovali do 31.12.1999.

45. Správny súd preto považuje záver orgánov Sociálnej poisťovne, že žalobca nesplnil podmienku
vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení
z dôvodu nesplnenia podmienky stanovenej v § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, pretože
zamestnanie v zvýhodnenej pracovnej kategórii netrvalo k 31.12.1999, za správny. Správny súd
vychádzal aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/96/2017 zo dňa 27.02.2019 a sp. zn.
9So/146/2016 zo dňa 25.04.2018. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 9So/96/2017 zo dňa 27.02.2019
uviedol, že pokiaľ zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám baníkov starobný dôchodok
skôr, ale za presne určených podmienok uvedených v § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení,
tak potom Sociálna poisťovňa a aj správny súd sú viazané takým zákonom. Podmienka trvania určeného
zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať
za diskriminačnú, keďže sa rovnako zaobchádza so všetkými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v
podobnej situácii.

46. Žalobca nenamietal počet dní dôchodkového poistenia, ktoré mu boli zohľadnené, namietal
nesprávne právne posúdenie doby výkonu základnej vojenskej služby od 31.03.1981 do 10.04.1983.

47. Ako doba zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa podľa § 18 ods. 2 Zákona o sociálnom
zabezpečení započítavajú náhradné doby s výnimkou doby nezamestnanosti a doby ustanovené v
nariadení č. 117/1988 Zb., pokiaľ sú obklopené dobou výkonu práce uvedenou v § 18 ods. 1 Zákona
o sociálnom zabezpečení. V zmysle § 18 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení sa ako doba
zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení započítava z
náhradných dôb za podmienok podľa § 18 ods. 2 tohto zákona iba doba, po ktorú mal občan nárok na
nemocenské alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Iné náhradné doby sa započítavajú ako doba
zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení. V zmysle § 9 ods.
1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení je náhradnou dobou aj doba služby v Československých
ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba nehodnotí už ako služba vojaka z povolania, a doba inej vojenskej
služby. V zmysle podmienky stanovenej v § 18 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení bola potom
doba výkonu základnej vojenskej služby orgánmi Sociálnej poisťovne správne zhodnotená ako doba
zamestnania I. A pracovnej kategórie, nie ako I. AA pracovnej kategórie. Nariadenie č. 117/1988 Zb. rieši
iné doby, ktoré sa započítavajú ako doby zamestnania I. (resp. II.) pracovnej kategórie alebo ako doba
zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom v hlbinných baniach. Doba výkonu
základnej vojenskej služby je ako náhradná doba vymedzená v Zákone o sociálnom zabezpečení (§ 9) a
podmienky jej hodnotenia sú jednoznačne vymedzené v § 18 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení.
Z uvedených dôvodov považuje správny súd za nedôvodnú žalobnú námietku o nesprávnom výklade
ustanovenia § 5 a § 6 nariadenia č. 117/1988 Zb., a z týchto dôvodov nepovažoval za dôvodné ani



vyhovieť návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR o súlade
týchto ustanovení právneho predpisu s Ústavou SR.
Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).