Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/409/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616214717 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616214717.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Y. XXXX/XX, XXX XX I. a 2/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Y. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 5.118,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4Csp/151/2016-49 zo dňa 18. mája 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti prevyšujúcej sumu 5.058,36 eur, v časti uplatneného úroku vo výške 5,69 % ročne zo sumy 4.907,95 eur od 11.11.2015 do zaplatenia a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 60,- eur od 11.11.2015 do zaplatenia zamietol (II. výrok) p o t v r d z u j e. II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (III. výrok) m e n í tak, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 97,66% III. Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 18. mája 2017 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.058,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.058,36 eur od 11.11.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 5.058,36 eur, v časti uplatneného úroku vo výške 5,69 % ročne zo sumy 4.907,95 eur od 11.11.2015 do zaplatenia a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 60,- eur od 11.11.2015 do zaplatenia zamietol (II. výrok). Rozhodol, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 97,66% (III. výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie 5.118,36 eur spolu s úrokom vo výške 5,69% ročne zo 4.907,95 eur od 11.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05% ročne z 5.118,36 eur od 11.11.2015 do zaplatenia a s náhradou trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 3293024 2 01 bola so žalovanými uzatvorená zmluva o úvere č. 3293024 2 01 zo dňa 21.10.2014, ktorou im bol poskytnutý medziúver vo výške 5.000,- eur. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver mesačnými splátkami 42,63 eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 18,92 eur a 5,69% ročne úrok za medziúver vo výške 23,71 eur, ktoré sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver a vklady na konto sporenia. Žalobca v súlade s čl. V bodu 5.3 zmluvy o úvere vklad prijatý na konto stavebného sporenia vo výške zodpovedajúcej splátke medziúveru preúčtoval na konto medziúveru. Splátky úveru boli splatné k 15. dňu v mesiaci. Žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti, preto ich žalobca listom zo dňa 15.10.2015 vyzval na doplatenie omeškaných splátok a upozornil ich, že v prípade nezaplatenia splátok v určenej lehote bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní omeškané splátky úveru neuhradili, žalobca dňa 10.11.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zúčtoval nasporenú sumu vo výške 92,05 eur so sumou poskytnutého úveru vo výške 5.000,- eur, čo predstavuje po započítaní sumu 4.907,95 eur (istina). Žalovaná čiastka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (10.11.2015) 5.118,36 eur pozostávala z istiny 4.907,95 eur, nezaplatených úrokov vo výške 5,69% ročne zo sumy 5.000,- eur do 10.11.2015 v celkovej výške 150,41 eur a z nezaplatených poplatkov 60,- eur. Žalobca si uplatnil úrok vo výške 5,69% ročne z dlžnej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.118,36 eur od 11.11.2015 do zaplatenia. 1.2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom dňa 20.10.2014 zmluvu o úvere č. 3293024 2 01. Jej predmetom bolo poskytnutie medziúveru pod č. 3293024 7 03 vo výške 5.000,- eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvu o stavebnom sporení (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. 3293024 2 01 vo výške cca 2.931,96 eur. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Žalovaní sa zaviazali poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 18,92 eur a splácať poskytnutý medziúver, vrátane úroku. Úroková sadzba medziúveru bola dojednaná vo výške 5,69% ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať medziúver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 23,71 eur, splatných do 15. dňa mesiaca. Počet splátok medziúveru do pridelenia cieľovej sumy bol stanovený na 101. Žalovaní sa zároveň zaviazali uhradiť plnú výšku stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy 2.931,96 eur, vrátane úrokov vo výške 4,75% ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 42,63 eur. Počet splátok stavebného úveru bol 80, splatnosť do 15. dňa každého mesiaca. Žalovaní sa zaviazali splácať splátky medziúveru, resp. stavebného úveru riadne a včas a uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu XXIII. Všeobecných podmienok a sadzobníka poplatkov. Podľa čl. IX bodu 9.2. zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (alebo odstúpenia od zmluvy) je veriteľ oprávnený účtovať úroky z omeškania v maximálnej výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, z celého zostatku úveru, vrátane príslušenstva. Podľa čl. X bodu 10.20. zmluvy o úvere pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpení od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky úročia úrokom z omeškania vo výške dohodnutej zmluvou o úvere. Nakoľko si žalovaní povinnosť splácať úver riadne a včas nesplnili, žalobca ich listom zo dňa 15.10.2015 upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ich na zaplatenie dlžných splátok úveru do 31.10.2015; výzva bola žalovaným doručená dňa 19.10.2015, dlžné splátky úveru nezaplatili. Žalobca listom zo dňa 10.11.2015 oznámil žalovaným, že ku dňu 10.11.2015 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru a vyzval ich na zaplatenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva v sume 5.118,36 eur. Celková dlžná čiastka úveru ku dňu 10.11.2015 v sume 5.118,36 eur pozostávala z istiny 4.907,95 eur, úroku 150,41 eur a poplatku 60,- eur. 1.3. Podľa § 2 ods. 1, § 7 ods. 2, 3 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu 20.10.2014, § 52 ods. 2 a 3, § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 20.10.2014, § 261 ods. 3, písm. d), § 497, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluva o úvere č. 2393024 2 01 zo dňa 20.10.2014 je zmluvou spotrebiteľskou. Na jej základe bol žalovaným poskytnutý úver 5.000,- eur, ktorý sa mal po pridelení cieľovej sumy v zmluve o stavebnom sporení a dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok zmeniť na stavebný úver vo výške cca 2.931,96 eur (jeho presná výška sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení). Zostatok dlhu žalovaných ku dňu 10.11.2015 (mimoriadna splatnosť úveru) bol 4.907,95 eur na istine, 150,41 eur na úroku z úveru a 60,- eur na poplatkoch. Do podania žaloby žalovaní dlh žalobcovi neuhradili. Okresný súd žalobcovi priznal 5.058,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.058,36 eur od 11.11.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 1.4. Nárok na zaplatenie úroku 5,69% ročne zo sumy 4.907,95 eur od 11.11.2015 do zaplatenia súd prvej inštancie považoval za rozporný s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru dňa 10.11.2015 bola splatná celá suma úveru spolu s úrokom vo výške 5,69% ročne, vyčísleným pevnou sumou 150,41 eur a s poplatkom 60,- eur. Žalobca sa domáhal zmluvného úroku 5,69% ročne z nesplatenej istiny úveru ako odmeny za jeho poskytnutie aj za obdobie po konečnej splatnosti úveru do budúcna, a súčasne požadoval zákonný úrok z omeškania od 11.11.2015 do zaplatenia. Takto uplatnený nárok na platenie zmluvných úrokov, pri duplicitnom uplatňovaní dojednanej odmeny v podobe zmluvného úroku aj zákonných úrokov z omeškania súd prvej inštancie vyhodnotil ako nárok v rozpore s dobrými mravmi. Jeho priznaním žalobcovi by vznikla značná nerovnováha v právach a povinnostiach strán sporu, pretože žalovaní by ako spotrebitelia naďalej museli popri zákonných úrokoch z omeškania platiť aj zmluvné úroky ako odmenu za poskytnutie úveru. Priznaním úroku vo výške 5,69% ročne z dlžnej istiny do jej zaplatenia by mal žalobca zachované v podstate všetky práva a nároky zo zmluvy o úvere ako keby ani k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, kým naopak žalovaní ako spotrebitelia žiadne. V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka patrí veriteľovi právo na úroky z úveru len do jeho splatnosti, t. j. do 10.11.2015, pretože zmluvné úroky sú splatné spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru, t. j. celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do určeného termínu splatnosti úveru. Žalobca ako veriteľ nemôže oprávnene požadovať od žalovaných dlžníkov zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny, nakoľko vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí a žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania, tak ako je uvedené aj v článku X. bod 10.20. zmluvy o úvere; odkázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/9/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 alebo rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/1998. Z týchto dôvodov okresný súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru len ku dňu 10.11.2015 v sume 150,41 eur a vo zvyšku (o zaplatenie úroku z úveru vo výške 5,69% ročne zo 4.907,95 eur od 11.11.2015 do zaplatenia) žalobu zamietol. 1.5. Rovnako žalobcovi nepriznal vyčíslenú sumu poplatkov 60,- eur, pretože aj ustanovenia článku VIII. bod 8.1. až 8.18. zmluvy o úvere o záväzku dlžníka uhrádzať veriteľovi poplatky a náklady spojené s úverom spôsobujú značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - záväzok dlžníka hradiť veriteľove náklady na evidovanie pohľadávky nie je kompenzovaný záväzkom veriteľa hradiť dlžníkove náklady spojené s evidenciou dlhu. Formulárový charakter zmluvy neumožňuje dlžníkovi výšku týchto poplatkov ovplyvniť tak, ako neumožňuje ovplyvniť výšku poplatkov účtovaných žalobcom za rôzne druhy upomienok a ani existenciu povinnosti žalovaného platiť ich (záleží od svojvôle žalobcu, kedy pristúpi k napomenutiu dlžníka), najmä keď žiaden z týchto nárokov nepredstavuje nevyhnutné vecné náklady, ktoré pri uplatnení týchto finančných nástrojov žalobcovi vznikli. Preto od čiastky 5.118,36 € okresný súd odrátal sumu 60,- eur poplatkov vyčíslených pri mimoriadnej splatnosti úveru a zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 5.058,36 eur, pričom v časti prevyšujúcej sumu 5.058,36 eur žalobu zamietol. Úrok z omeškania žalobcovi priznal od 11.11.2015 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. 1.6. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zdôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Pomer úspechu strán sporu ustálil ako 98,83% : 1,17%, z ktorého určil úspech žalobcu v spore 97,66%. 2. Žalobca proti zamietajúcemu výroku (II. výrok) a proti výroku o nároku na náhradu trov konania (III. výrok) rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1, písm. h/ CSP) a z dôvodu inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1, písm. d/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si nárok na náhradu trov celého, teda aj odvolacieho konania. 2.1. Na odôvodnenie odvolania uviedol, že platenie úrokov z medziúveru do okamihu splnenia podmienok na poskytnutie stavebného úveru bolo odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovaným skôr, ako boli splnené podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Zdôraznil, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, ktorý sa spravuje kogentnými ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, ktoré veriteľovi priznáva právo požadovať úroky za úver. Poukázal na § 502 a § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Ak by vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka zanikol nárok veriteľa na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by porušením povinnosti získal výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Je potrebné odlíšiť dlžníkov, ktorí si svoje povinnosti plnia riadne a včas od dlžníkov, ktorí záväzok porušili. Odlíšenie je práve v tom, že dlžníci, ktorí povinnosť porušili platia úrok za úver a sankciu v podobe úroku z omeškania, čo je spravodlivé voči dlžníkom, ktorí si povinnosti plnia riadne a včas. Vzhľadom na porušenie povinnosti dlžníkom sa stáva splatnou celá pohľadávka bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Úrok z úveru je vlastne odplatou za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, úrok z omeškania sankciou za omeškanie. Nie je dôvod sankcionovať veriteľa odopretím nároku na úrok z úveru, ktorý vyplýva z platných právnych predpisov. 2.2. Poplatky boli účtované rovnako v dôsledku konania žalovaných, nejde o svojvôľu žalobcu. Žalovaní si neplnili svoje povinnosti riadne a včas, žalobca ich upomínal a vyzýval na zaplatenie splátok, aby sa zabránilo zosplatneniu úveru. 3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili (§ 373 ods. 3 CSP). 4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie do veci samej nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP), so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, argumenty podporujú záver o neexistencii nároku žalobcu na zaplatenie (zmluvného) úroku a poplatkov. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 222/2009, zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 MCdo 4/2009). 6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 8. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 9. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. 10. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 11. Odvolateľ správne poukazoval na to, že má v zmysle § 502 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie úroku v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Jeho tvrdenie, že dlžník je povinný zaplatiť s vrátením poskytnutého úveru dojednané úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov vychádzajúce z druhej vety § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) je však potrebné posudzovať v celom kontexte tejto právnej normy, ktorá podľa jeho prvej vety zakotvuje oprávnenie dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno interpretovať ani bez spojitosti s prvou vetou jeho odseku 1, podľa ktorej záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta Obchodného zákonníka). Uvedené ustanovenia právnej normy (spolu s § 497 ObZ) teda explicitne upravujú nielen záväzok dlžníka zaplatiť úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku. Z uvedeného vyplýva, že úrok z úveru patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú aj viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012 z 31.07.2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.10.2016 sp. zn. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2016 sp. zn. 25Co/615/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 16Co/322/2015, alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Dôležité je poukázať aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do dňa predčasnej splatnosti. 11.1. Pri posudzovaní pozície dlžníka, ktorý by podľa odvolateľa porušením povinnosti získal výhodnejšie postavenie oproti dlžníkom, ktorí svoje záväzky plnia riadne, nakoľko sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie (úroky) je potrebné brať do úvahy aj následok tohto porušenia, ktorým je predčasná (mimoriadna) splatnosť celej pohľadávky. Dlžník v prípade mimoriadnej splatnosti úveru síce nemá povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je povinný zaplatiť celý (zvyčajne nie malý) dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané. Z pozície veriteľa to znamená, že síce stráca nárok na úroky, ale na druhej strane má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz bez (zvyčajne niekoľkoročného) čakania na jeho úhradu, ako je to v prípade postupného splácania. 12. Tvrdenie odvolateľa, ktorý má povinnosť v odvolaní uviesť odvolacie dôvody (odvolací súd je nimi viazaný s výnimkou prípadov podľa § 379 CSP, pričom na doplnenie odvolacích dôvodov súd v zmysle § 373 ods. 1 posledná veta CSP nevyzýva), že poplatky boli účtované v dôsledku konania žalovaných, ktorých žalobca upomínal a vyzýval na zaplatenie splátok, aby sa zabránilo zosplatneniu úveru, nevyvracia skutkové ani právne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa zamietnutia žaloby o poplatky vo výške 60,- eur (pozri odsek 1.5. tohto rozhodnutia), s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. 13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie v súlade so správnou právnou úpravou (§ 255 CSP) určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu v súdnom konaní a žalobcovi ako úspešnejšiemu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným vo výške pomerne zodpovedajúcej jeho úspechu. Zrejme nedopatrením súd prvej inštancie napriek tomu, že predmetom konania bol solidárny záväzok žalovaných opomenul uložiť žalovaným povinnosť plniť náhradu trov konania žalobcovi spoločne a nerozdielne (solidárne). Odvolací súd preto s poukazom na § 388 CSP výrok o trovách konania (III. výrok) zmenil, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 14. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP). 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní a vznikol im proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaným v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd ich náhradu priznal. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).