Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Co/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416208969 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416208969.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX E. I. K. o zaplatenie 1 000,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 24Csp/86/2016-37 zo dňa 18. júla 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 24Csp/86/2016-37 zo dňa 18. júla 2017 v napadnutej časti druhej výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok 19,90% ročne zo sumy 1.000,- Eur od 10.11.2015 do zaplatenia. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nároku na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 100,34 Eur, poplatkami vo výške 44,15 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 23.11.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička pod č. XXXXXXXXXX dňa 11.05.2015. Na jej základe poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000,- Eur a žalovaný sa zaviazal v dohodnutej lehote vrátiť žalobcovi istinu, zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenie podľa zmluvy, Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, čo nedodržal. Dohodnutú výšku splátok v stanovenom termíne nesplácal, preto ho žalobca upozornením - výzvou na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21.10.2015 upozornil, že k tomuto dňu mešká s viac ako tromi splátkami vo výške po 124,65 Eur, pričom splátka pozostávala zo sumy 84,- Eur, z poplatku vo výške 36,15 Eur a poistného vo výške 4,50 Eur. Upozornil ho tiež na to, že ak nedôjde k úhrade tohto záväzku, banka postupom podľa § 565 OZ vyhlási úver za predčasne splatný a bude žiadať od neho úhradu celej úverovej pohľadávky. 3. Žalovaný žiadnu ďalšiu splátku žalobcovi po doručení výzvy neuhradil, preto mu žalobca oznámil, že sa jeho pohľadávka z úveru ku dňu 09.11.2015 stala v celom rozsahu predčasne splatnou a vyzval ho na zaplatenie sumy 1.144,49 Eur do 10 dní od doručenia výzvy. 4. Okresný súd posúdil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák.č. 129/2010. Keďže žalovaný úver v dohodnutých lehotách nesplácal, žalobca od zmluvy o úvere odstúpil oprávnene, a preto jeho návrhu na zaplatenie dlžnej sumy 1.000,- Eur spolu s úrokom vo výške 100,34 Eur a poplatkami vo výške 44,15 Eur vyhovel. 5. Žalobcovi nepriznal nárok na dohodnuté úroky z úveru vo výške 19,90% ročne, pretože bol toho právneho názoru, že tieto bol povinný žalovaný platiť len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru spolu so splátkami istiny v dohodnutých anuitných splátkach. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru došlo k zmene záväzku privodenej omeškaním žalovaného a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany žalobcu, pričom takáto zmena obsahu záväzku znamenala, že žalobca určil režim ďalšieho plnenia jednostranne tak, že žiadal okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Podľa názoru okresného súdu pri predčasnom mimoriadnom zosplatnení úveru žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Ak teda nastal stav, kedy žalovaný ako spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je daný dôvod na to, aby žalobca inkasoval dohodnuté úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov žalovaným. Z uvedeného dôvodu preto žalobu v časti zaplatenia zmluvného úroku 19,90% ročne zo sumy 1.000,- Eur od 10.11.2015 do zaplatenia zamietol. Okamihom predčasného zosplatnenia záväzku má žalobca nárok len na úroky z omeškania spojené so zosplatnenou neuhradenou časťou pohľadávky. 6. Žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a teda vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 23.11.2015 do zaplatenia vrátane nároku na náhradu trov prvostupňového konania. 7. S rozhodnutím okresného súdu v jeho druhej výrokovej vete, ktorou bol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov zo sumy 1.000,- Eur vo výške 19,90% ročne od 10.11.2015 do zaplatenia zamietnutý neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní tvrdil, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval na prejednávanú vec § 503 ods.3 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere riadi a z ktorého vyplýva, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Z obsahu tohto ustanovenia nevyplýva, že by veriteľ nemal v prípade zosplatnenia úveru na zmluvný úrok nárok. Bol toho názoru, že súd neaplikoval na prejednávanú vec ani ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa § 13 ods.3 a § 16 ods.1 ktorého má spotrebiteľ povinnosť hradiť úrok do času splatenia úveru. Pojem „do splatenia dlhu“ neznamená len za stavu riadneho plnenia dlhu dlžníkom, ani za stavu len do zosplatnenia dlhu, či do termínu splatnosti dlhu, pretože splatením dlhu sa rozumie reálne faktické splatenie dlhu veriteľovi bez ohľadu na termín splatnosti dlhu. 8. S poukazom na § 494 a § 488 Obč. zák. bol toho názoru, že dlžníkovi na základe vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniká povinnosť splniť záväzok, pričom zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník porušil svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný platiť celú výšku úveru jednorazovo, a nie po častiach. 9. Nesúhlasil preto s výkladom okresného súdu, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenia úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Veriteľ zosplatnením úveru získava len právo disponovať celou sumou požičaných peňazí, a nie možnosť, pretože tým neodpadá jeho obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru, keďže ku skutočnému odpadnutiu obmedzenia dochádza až celkovým splatením úveru. Podľa jeho názoru je preto dlžník povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času riadneho splatenia úveru. 10. Ak súd umožní výklad zákona, ktorý smeruje k zániku práva veriteľa na zmluvné úroky po zosplatnení, dochádza tak ad absurdum k odmeneniu dlžníka za jeho porušenie zmluvnej disciplíny a neplnenie zmluvy o úvere riadne a včas. Privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa tak postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad nie je preto prípustný. V prípade nepoctivého dlžníka by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by bol zaviazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania, výška ktorých je regulovaná právnymi predpismi a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. 11. Zmluvný úrok je odplatou - cenou za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok, a teda úrok z omeškania nemôže byť preto kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Navyše podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Ak zosplatnením úveru dlžník získa nedôvodnú výhodu v tom, že nebude povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom jeho protiprávneho konania, nemôže súd konať v rozpore s touto právnou zásadou. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov Českej republiky, ktorá nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Z uvedených dôvodov navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť. 12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o úvere Dobrá pôžička pod č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú aj Obchodné podmienky žalobcu pre úver - Dobrá pôžička (ďalej OP), Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP) a sadzobník poplatkov, s ktorými žalovaný súhlasil a v zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.000,- Eur, ktoré sa tento zaviazal do dátumu konečnej splatnosti úveru - 25.05.2024 vrátiť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička bola uzatvorená dňa 11.05.2015 s tým, že dlžník bude splácať spotrebiteľský úver 108 mesačnými splátkami vo výške po 22,50 Eur mesačne, z čoho sumu 21,- Eur tvorí výška mesačnej anuitnej splátky (úroky + istina úveru) a 1,50 Eur sú náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver. Zmluvné strany dohodli úrok z úveru vo výške 19,90% ročne, RPMN banky ako odplatu za poskytnutie úveru vo výške 21,90% ročne a priemernú RPMN na trhu v percentách určili vo výške 11,58% ročne, pričom najvyššia prípustná výška odplaty zodpovedala 23,16%. Zároveň dohodli dátum splatnosti mesačných splátok vždy k 25. dňu v mesiaci. 15. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver v dohodnutých termínoch mesačnými splátkami nesplácal, vyzval ho žalobca dňa 09.11.2015 z dôvodu podstatného porušenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a obchodných podmienok k zaplateniu sumy 1.144,49 Eur z dôvodu, že sa úverová pohľadávka stala ku dňu 09.11.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu. Z tejto sumy predstavovala dlžná časť istiny 1.000,- Eur, keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi ani jednu splátku, úrok z úveru a úrok z omeškania ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavoval sumu 100,34 Eur, poplatky za upomienky sumu 39,65 Eur a poistné 4,50 Eur. 16. Ani na výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.10.2015 zaslanú žalovanému s upozornením podľa § 53 ods.9 OZ, že ku dňu 21.10.2015 je pohľadávka žalobcu viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a že ak žalovaný nezaplatí dlžnú sumu, žalobca využije ust. § 565 OZ a vyhlási úver predčasne splatným, žalovaný nereagoval. 17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. 18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 19. Podľa § 2 písm. a), b), d) cit. zák., sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 20. Podľa § 52 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení účinnom do 11.05.2015 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 22. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 25. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 26. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 27. Podľa § 54 ods. 1, prvá veta OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. 28. Podľa § 565 cit. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 29. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 09.03.2015 má spotrebiteľ povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. 30. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch platí, že ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1 (odstúpi od zmluvy), je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. 31. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej Obch. zák.) v znení účinnom do 09.03.2015 touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497). 32. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 33. Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. 34. Podľa § 502 ods.1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 35. Podľa § 503 ods.3 Obch. zák. dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 36. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 37. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa nepriznania úroku z úveru po predčasnom zosplatnení úveru až do vrátenia úveru žalovaným je dôvodné. 38. Odvolaním napadol Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie len v tej časti, v ktorej žalobu o zaplatenie dohodnutých úrokov z úveru zo sumy 1.000,- Eur vo výške 19,90% ročne od 10.11.2015 zamietol z dôvodu, že úrok za poskytnutý úver prislúcha veriteľovi do doby splatnosti dlhu. Po uplynutí lehoty splatnosti prislúcha veriteľovi už len úrok z omeškania. Pokiaľ teda k zosplatneniu celého úveru došlo ku dňu 05.10.2015, uvedeným dňom boli splatné aj úroky istiny z úveru, preto žalobcovi zmluvné úroky potomto dátume nepatria. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí. Tento záver je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, vychádzajúc z nesprávneho výkladu ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd však konštatuje, že napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého odvolací súd vychádzal a od neho sa nijakým spôsobom neodchyľuje. 39. Spotrebiteľský úver je vymedzený v § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, pričom ním môže byť nielen zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, ale tak, ako to vyplýva aj z ust. § 1 ods. 2 cit. zák. zmluva o úvere, ktorá je v slovenskom právnom poriadku upravená výlučne v Obchodnom zákonníku. Právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v Obchodnom zákonníku je možné posudzovať iba podľa Obchodného zákonníka. Tento záver nie je v rozpore s ust. § 52 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 40. Ustanovenia Občianskeho zákonníka je možné použiť iba za predpokladu, že daný právny vzťah výslovne upravujú, alebo aspoň pripúšťajú analógiu, teda aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú najbližšie obsahom a účelom k danému právnemu vzťahu podľa § 853 OZ. Využitie analogických ustanovení Občianskeho zákonníka je podľa § 853 OZ prípustné iba vtedy, keď daný občianskoprávny vzťah nie je upravený nielen Občianskym zákonníkom, ale ani iným zákonom. V prípade, kedy iný platný zákon konkrétny právny vzťah upravuje, nie sú splnené podmienky na aplikáciu analogických ustanovení Občianskeho zákonníka a daný právny vzťah sa posudzuje podľa toho platného zákona, ktorý ho upravuje. V opačnom prípade by Občiansky zákonník ako zákon všeobecný nadobudol absolútnu prednosť pred zákonmi špeciálnymi aj v tých prípadoch, kedy na rozdiel od špeciálnych zákonov určitú právnu oblasť vôbec neupravuje. 41. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník sa v prípade právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použije prednostne vo všetkých ustanoveniach, ktoré Občiansky zákonník upravuje, ako napr. dĺžka premlčacej doby, výška úrokov z omeškania a podobne. V prípade vymedzenia náležitostí konkrétneho zmluvného typu, ktorý Občiansky zákonník naopak neupravuje, ale je upravený v Obchodnom zákonníku, bude platiť zákonné vymedzenie zmluvného typu v Obchodnom zákonníku. 42. Preto všeobecná definícia zmluvy o úvere, obsiahnutá v ust. § 497 ObZ je platná a účinná aj pre vymedzenie zmluvy o úvere, uzavretej spotrebiteľom. Zároveň prípustnosť uzavretia Zmluvy o úvere, ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne pripustil Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý zmluvu o úvere vymenoval ako jednu z foriem spotrebiteľského úveru. 43. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, ktorý kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, pri ktorých sa uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. V týchto prípadoch ide preto o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka a jeho aplikáciu nie je možné dohodou strán vylúčiť, keďže sa bez ohľadu na povahu účastníkov riadi úverový vzťah vždy Obchodným zákonníkom. Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka v otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje na základe výslovného zmocnenia obsiahnutého v ustanovení § 1 ods. 2, podľa ktorého, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. 44. Pri určení práv a povinností účastníkov zmluvy o úvere, ktoro zmluva o spotrebiteľskom úverebez ohľadu na jej názovako obchodného produktu, je potrebné vychádzať z ust. § 497 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje základné práva a povinnosti účastníkov úverovej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia ust. § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj zmluvne dohodnuté úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, a predstavujú cenu úveru, ktorú je dlžník povinný platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to bez ohľadu na to, či lehotu splatenia celého dlhu, vrátane úrokov z úveru dodrží alebo sa dostane do omeškania. Predmetom zmluvy o úvere môžu byť len peňažné prostriedky, preto musí vždy obsahovať záväzok zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky. Je tak vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, inak by zmluva mala len charakter zmluvy inominátnej podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. 45. Ustanovenie § 52 ods. 1 OZ síce zvýraznilo ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu v tom smere, že ak niektorú náležitosť jeho právneho vzťahu upravuje pre spotrebiteľa priaznivejšie ako Obchodný zákonník, tak spotrebiteľovi sa poskytne táto priaznivejšia ochrana. Občiansky zákonník však citovaným ustanovením nepoprel možnosť, aby spotrebitelia uzatvárali zmluvu o úvere, rovnako ako žiaden iný predpis nepoprel právo zmluvných strán, aby zmluva o spotrebiteľskom úver mala formu zmluvy o úvere. Naopak, toto právo výslovne vyplýva zo Zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je možné zvrátiť ho výkladom súdu tak, že vymedzenie zmluvy o úvere, so všetkými jej pojmovými znakmi nie je v prípade spotrebiteľského vzťahu možné aplikovať a naopak je nutné prostredníctvom analógie aplikovať také ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je obsahom a účelom najbližšie k zmluve o úvere. 46. Z obsahu § 497 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou a pre jej vznik stačí dohoda aspoň o uvedených náležitostiach, pričom sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných prostriedkov skutočne došlo. Tým sa vlastne zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ. Ďalšou odlišnosťou je to, že predmetom prenechania pri zmluve o úvere môžu byť len peňažné prostriedky, zatiaľ čo pri zmluve o pôžičke je možné prenechať akékoľvek veci určené podľa druhu. Zmluva o úvere musí vždy obsahovať záväzok zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, pričom zmluva o pôžičke takéto dojednanie neobsahuje. Je tak vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, inak by zmluva mala len charakter zmluvy inominátnej podľa § 269 ods. 2 ObZ. 47. Zo zákonného vymedzenia zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť dlžníka dohodnutý úver skutočne čerpať, preto z tohto hľadiska zmluva o úvere predstavuje záväzok veriteľa mať zmluvou dohodnuté peňažné prostriedky k dispozícii pre dlžníka po dohodnutú dobu, prípadne až do požiadania dlžníka, ak nedôjde k zániku záväzku veriteľa skôr, napr. dohodou alebo výpoveďou poskytnutia úveru podľa § 500 ObZ. Výška úveru je spravidla dohodnutá v zmluve vo forme určitého limitu, do ktorého môže dlžník úver čerpať. Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu na vrátenie úveru a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami obsahujú úverové podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje. 48. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, kedy na jednej strane stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. 49. V § 499 Obch. zák. je upravená odplata za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa - žalobcu, s čím nesporne súvisí aj § 502 Obch. zák., v ktorom sú upravené práve úroky za poskytnutie úveru. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pojem odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver je treba odlišovať od úrokov z úveru upravených v § 502 Obch. zák. Podmienkou vzniku práva na zaplatenie odplaty je, že bola vrátane jej výšky medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá, pričom nezáleží na tom, či k čerpaniu dohodnutého úveru dlžníkom skutočne došlo. Odplata predstavuje odmenu veriteľovi za to, že po dobu medzi dojednaním zmluvy o úvere a skutočným čerpaním úveru musel pre dlžníka rezervovať peňažné prostriedky, prípadne ich mať zabezpečené. 50. Dohoda o úrokoch z úveru podľa § 502 Obch. zák. je podmienená tým, že veriteľ na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky dlžníkovi skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Mal by však nárok práve na zaplatenie odplaty s poukazom na § 499 Obch. zák. Zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 Obch. zák. nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou časťou s poukazom na § 269 ods.1 Obch. zák. 51. Na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 Obch. zák. má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere, na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol, a to až do splatnosti úveru. Úroky z úveru sú totiž obsahom, a teda súčasťou záväzku dlžníka, na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne dohodol - platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Keďže bola zmluva o úvere dohodnutá na dobu dlhšiu ako jeden rok, sú úroky z úveru v takom prípade, keď dlžník splácal dlh v splátkach, splatné spolu s každou splátkou. Celková suma úrokov musí byť dlžníkom zaplatená najneskôr so zaplatením zvyšnej časti istiny úveru. 52. Vzhľadom k dispozitívnej povahe úpravy zmluvy o úvere nie je vylúčené, aby doba, po ktorú je dlžník povinný platiť úrok, bola upravená dohodou strán odchýlne od výkladu § 503 ObZ. V zmluve je najmä možné dohodnúť, že dlžník je povinný platiť úrok z úveru od poskytnutia úveru do dohodnutej doby splatnosti, pričom takáto dohoda, aby sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky, nie je v rozpore s § 497 ObZ. 53. V zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru vo výške 19,90% ročne v primeranej výške. Výšku dohodnutého úroku posúdil ako primeranú aj okresný súd, keď žalobcovi v súlade s petitom priznal úroky do dátumu predčasnej splatnosti vo výške 100,34 Eur, ktoré predstavovali úrok vo výške 19,90 % ročne. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Obchodné podmienky pre úvery občanom, z ktorých vyplýva, že úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň splatnosti určený v zmluve o úvere, a to 25.05.2024. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má podľa názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. 54. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, platnosť ktorej nebola spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, ktorú strany uzavreli na základe zásady zmluvnej slobody, ako základnej zásady nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatné práva a povinnosti z nej vyplývajúce, najmä úrokov z úveru. 55. Odvolací súd je toho právneho názoru, že v zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru vo výške 19,90% ročne v primeranej výške, ktorá bola aj po začlenení do odplaty vyhlásenej NBS pre poskytovanie úverov občanom ku dňu uzatvporenia zmluvy nižšia, než bol dvojnásobok odplaty vo výške 21.70% uvedená aj v zmluve. 56. Záväzok dlžníka platiť úroky splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 Obch. zák., z ktorého vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvne dohodnuté úroky z úveru za dobu od ich poskytnutia až do ich vrátenia, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy. 57. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej zmluvy, ktorý sa však v prejednávanej veci vzhľadom k tomu, že zmluvu o úvere uzatvorila fyzická osoba spotrebiteľ musí podrobiť súdnej kontrole z toho hľadiska, či jednotlivé zmluvné podmienky spĺňajú podmienky ich prijateľnosti. 58. Pokiaľ žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, vrátane zmluvných úrokov a úrokov z omeškania v ním vyčíslenej výške tak, ako to vyplýva z jeho výzvy zaslanej žalovanému, ide zároveň o jednostranný právny úkon odstúpenia žalobcu od zmluvy o úvere pre omeškanie žalovaného s vrátením po sebe idúcich troch splátok podľa § 506 Obch. zák., čo žalovaného nezbavuje povinnosti platiť zmluvné úroky z úveru aj po zosplatnení úveru, a teda do zaplatania celého dlhu. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá omeškanie dlžníka a ani zosplatnenie úveru, a teda odstúpenie veriteľa od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žiaden vplyv. Omeškanie dlžníka s platením úveru v splátkach, ktorých súčasťou sú aj vopred dohodnuté úroky z úveru je skutočnosťou, ktorá zakladá iný nárok, a to nárok na úroky z omeškania, ktoré majú úplne iný charakter, a to sankcionovať dlžníka za nedodržanie jeho povinnosti splácať dlh včas, nie však vznik nároku na úrok z úveru. Úroky z úveru nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Preto aj omeškanie s ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej splatnej sumy úroky z omeškania. 59. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., aj keď majú iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe (porovnaj rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z 24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014, Komentár. 2. vydanie Praha:C. H. Beck, 2009, str. 1551 a 1856autorov Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 až 880. 60. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní primeranosti výšky úrokového zaťaženia nie je možné postupovať tak, že by sa obidve sadzby úrokov mohli spočítať a že by úroky z omeškania mali nahradiť od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany písomne zmluvne dohodli. 61. S právnym posúdením okresného súdu o tom, na základe ktorého žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov z úveru dohodnutých v sadzbe 19,90 % ročne zamietol s odôvodnením, že z ust. § 503 Obchodného zákonníka nevyplýva, že by mal mať veriteľ právo na úrok za poskytnutý úver aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pretože zosplatnením úveru zo strany žalobcu, ale aj omeškaním žalovaného došlo k zmene obsahu záväzku, čo malo za následok, že žalobca určil režim ďalšieho plnenia jednostranne tak, že žiadal okamžité vrátenie celej požičanej istiny, sa odvolací súd z uvedených dôvodov nestotožnil. 62. Nestotožnil sa ani s tým jeho názorom, že pri predčasnom mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká žalobcovi ako veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných len ku dňu zosplatnenia úveru a ani stým jeho názorom, že po odstúpení žalobcu ako veriteľa od zmluvy o úvere už žalovaný ako spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, a preto by nemal byť daný dôvod na to, aby žalobca inkasoval dohodnuté úroky, keďže by mu tieto patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov žalovaným. Správny nie je ani záver okresného súdu, že okamihom predčasného zosplatnenia záväzku má žalobca nárok len na úroky z omeškania spojené so zosplatnenou neuhradenou časťou pohľadávky. 63. Odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky a dôsledky sú upravené priamo v Obchodnom zákonníku, preto je potrebné na ich posúdenie aplikovať § 506 a § 351 Obch. zák. a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru, čomu zodpovedá aj právna úprava obsiahnutá v § 6 a § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 09.03.2015. Vyplýva z nej, že ak by to bol spotrebiteľ, ktorý by odstúpil od zmluvy o úvere, aj vtedy by musel zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi, preto neexistuje žiaden dôvod na to, aby neplatil úrok z úveru do splatenia úveru aj vtedy, keď od zmluvy odstúpil žalobca ako veriteľ. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa pritom vzťahuje len na určitý okruh vzťahov, pričom ako jeden z dôvodov zániku zmluvy o úvere rovnako, ako aj Občiansky, či Obchodný zákonník upravuje odstúpenie dlžníka od zmluvy a nie zosplatnenie úveru zo strany veriteľa. 64. Doručením výzvy žalobcu žalovanému, ktorý mešká s úhradou splátok na vrátenie celej časti dlhu, a to ako úveru, tak aj príslušenstva bez ohľadu na to, či žalobca svoj písomný úkon nazve výzva na splatenie dlhu alebo oznámenie o zosplatnení je úkonom, ktorým sa zmluvný vzťah k určenému dátumu končí a má za následok vždy len zánik zmluvy jej odstúpením z dôvodu omeškania žalovaného ako dlžníka so splácaním úveru. Ten, kto poskytuje úver, môže v určitých zákonom predvídaných prípadoch požadovať predčasné splatenie úveru alebo jeho častí, čím dochádza k tzv. zosplatneniu úveru. V prípade, že je splácanie úveru dohodnuté v splátkach a žalovaný niektorú splátku nezaplatí, má úverujúci právo na vyrovnanie celej pohľadávky. Jedná sa o stratu výhody splátok, ktorá je určitou sankciou za nesplnenie povinnosti úverovaného, na základe čoho sa stane splatným celý dlh. Strata výhody splátok však nenastáva automaticky, strany si ju musia dohodnúť v zmluve. Ďalšou podmienkou je včasné uplatnenie tohto práva úverujúcim, ktorý právo na vyrovnanie celej pohľadávky musí uplatniť najpozdejšie do splatnosti najbližšej splátky, napr. výzvou alebo žiadosťou o zaplatenie celého dlhu. Pokiaľ úverujúci toto právo uplatní, úverovaný má povinnosť zaplatiť celý dlh naraz, a to bez zbytočného odkladu od žiadosti úverujúceho. (Uznesenie NS ČR z 23. 11. 2005, sp.zn. 21 Cdo 426/2005) 65. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú, aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu - odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa § 499 Obch. zák. za dohodnutie záväzku poskytnúť úver), tak aj úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie povinností, tj. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa § 121 odst. 3 Obč. zák.. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. (porov. rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z 24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014) 66. Odvolací súd poukazuje na obsah ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje špecifický prípad odstúpenia veriteľa od zmluvy pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ vždy využiť, ak uzatvoril zmluvu o úvere a ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, keďže Občiansky zákonník takúto úpravu neobsahuje. 67. Odstúpenie veriteľa od zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, ale len ex nunc. Odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka pre omeškanie dlžníka s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. 68. Priamo z dikcie ust. § 506 Obchodného zákonníka tak vyplýva, že právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu spolu s dohodnutými úrokmi z úveru, naďalej trvá. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká. V dôsledku tejto špeciálnej úpravy je preto vylúčené použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o odstúpení, lebo Občiansky zákonník obdobné ustanovenie neobsahuje. Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom by bol pred odstúpením od zmluvy, pretože do takejto situácie sa dostal pre neplnenie si povinností dlžníka. 69. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, čo však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. 70. Podľa názoru odvolacieho súdu patrí veriteľovi nárok na úrok z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. 71. Rozhodovacia prax je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Zatiaľ čo sú dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania s jej platením a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté tak, ako vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> 72. V týchto súvislostiach odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že podľa zmluvy o úvere a VOP, ktoré sú jej nedeliteľnou súčasťou a v ktorej si dohodol v súlade s § 502 ods.1 Obch. zák. so žalovaným platenie úroku z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia má nárok na úrok z úveru až do zaplatenia, resp. vrátenia celej dlžnej sumy, a nielen do dňa odstúpenia od úverovej zmluvy, ktorý je zhodný so zosplatnením úveru, preto výklad § 503 Obch. zák. súdom prvej inštancie nie je správny. 73. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v jeho druhej výrokovej vete zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobcovi priznal úrok z úveru vo výške 19,90% ročne z doteraz nezaplatenej istiny 1.000,-Eur od 10. 11.2015 až do zaplatenia. 74. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ju priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie. 75. Záverom odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie, že súdny poplatok za odvolanie nie je vypočítaný zrejme správne, a to aj preto, že sumu úroku z omeškania žalobca uplatnil nie pevnou sumou, ale percentuálne. 76. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).