Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoKR/11/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111213098 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111213098.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. a členov JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Q.. Y. V., so sídlom kapitána Nálepku 336, 916 24 Horná Streda, správca konkurznej podstaty úpadcu W. K. - MÄSKO, „v konkurze", so sídlom Svätoplukova 1339, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 480 773, proti žalovanému: Správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, správca konkurznej podstaty úpadcu CORTE, s.r.o., „v konkurze", so sídlom Zvolenská cesta 35, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 433 987, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01, Banská Bystrica, konateľka JUDr. Zuzana Štrbáková, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbi/63/2011-554 zo dňa 23. januára 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/63/2011-554 zo dňa 23. januára 2018 v bode 1. mení takto: vylučuje zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu CORTE, s.r.o. „v konkurze“, Banská Bystrica pozemky- parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 715 m2, par. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 172 m2, par. č. XXX zastavená plocha a nádvoria o výmere 1466 m2, par. č. XXX/ X zastavená plocha a nádvoria o výmere 237 m2, stavby súp. č. XXXX na parc. č. XXX o výmere 1464 m2, druh - zastavané plochy a nádvoria) - stredisko obchodu a služieb- zapísané na LV č. XXXX v k. ú. A. N. A.; v bode 2. tak, že priznáva žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd I. inštancie“) rozsudkom č.k. 26Cbi/63/2011-235 zo dňa 20. novembra 2012 (ďalej aj „ napadnuté rozhodnutie“) zamietol žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu CORTE, s.r.o., „v konkurze“ (ďalej aj „CORTE, s.r.o.“), zamietol návrh na prerušenie konania a o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal žalovanému právo na ich náhradu. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil právo na vylúčenie nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom Bánovce nad Bebravou, Správa katastra Trenčín, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. A. N. A. - pozemky parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 715 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1466 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2, stavby súpis. č. XXXX na parcele č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1464 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) zo všeobecnej podstaty. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že 14. februára 2006 uzavrel žalobca ako predávajúci s úpadcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou odpredal kupujúcemu sporné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 952.665,47 Eur, ktorá bola splatná do 10 dní od uzavretia kúpnej zmluvy (ďalej len „kúpna zmluva“). Pretože kupujúci kúpnu cenu nezaplatil, vyzval ho predávajúci listom z 30. augusta 2008 na jej zaplatenie najneskôr do 31. decembra 2008. Dňa 1. septembra 2008 uzavreli zmluvné strany ku kúpnej zmluve dodatok č. 1, ktorým dohodli splatnosť kúpnej ceny najneskôr do 31. decembra 2008. Kupujúci kúpnu cenu nezaplatil ani v tejto lehote. 4. Ďalej súd I. inštancie konštatoval, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/8/2009 zo dňa 26. mája 2010 právoplatným 1. júna 2010, bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti CORTE, s.r.o. Žalobca ako predávajúci listom zo dňa 9. júna 2011 odstúpil od kúpnej zmluvy a 16. júna 2011 podal vylučovaciu žalobu. Žalobca odvodzuje svoje právo na vylúčenie majetku zo súpisu na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy v dôsledku čoho sa obnovilo jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ako aj z nájomnej zmluvy z 10. novembra 2009, na základe ktorej sa mal žalobca opätovne stať vlastníkom nehnuteľností k 30. aprílu 2020. 5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že žalobca podal vylučovaciu žalobu neskôr ako do 30 dní od zverejnenia súpisu v Obchodnom vestníku, pretože súpis bol zverejnený 14. júla 2010. Namietal, že dodatok ku kúpnej zmluve z 1. septembra 2008 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože podpisy nie sú úradne overené. Moment vyhlásenia konkurzu považuje žalovaný za rozhodujúci pre určenie toho, či majetok podlieha konkurzu alebo nie. Podľa jeho názoru, ak majetok ku dňu vyhlásenia konkurzu patrí úpadcovi, tento majetok aj následne podlieha konkurzu bez ohľadu na to, či dôjde k následnej zmene právnych pomerov s účinkami ex tunc. Nie je sporné, že ku dňu vyhlásenia konkurzu bola vlastníkom nehnuteľností spoločnosť CORTE, s.r.o., vzhľadom na vecno- právny charakter vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a konštitutívny charakter vkladu do katastra nehnuteľností. 6. Súd I. inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uplatnil právo na dostúpenie od zmluvy včas, počas trojročnej premlčacej doby plynúcej od skončenia dodatočne poskytnutej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ ide o odstúpenie od kúpnej zmluvy po vyhlásení konkurzu, súd I. inštancie konštatoval, že žalovaný nebol povinný vyznačiť v súpise pri spornom majetku poznámku. Právne dôsledky odstúpenia od zmluvy rieši § 45 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR). Súd I. inštancie uviedol, že pokiaľ zmluvná strana odstúpi od kúpnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom po vyhlásení konkurzu, nenastanú účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na osobitný právny režim po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, ako aj spôsob uspokojovania nárokov veriteľov úpadcu, má druhá zmluvná strana po odstúpení od kúpnej zmluvy po vyhlásení konkurzu len nárok na prihlásenie svojej pohľadávky do konkurzu ako podmienenej pohľadávky. Súd prvej inštancie uviedol, že v čase vyhlásenia konkurzu bol úpadca - spoločnosť CORTE, s.r.o. nesporne vlastníkom nehnuteľností, vylúčenia ktorých sa žalobca domáha, a to na základe kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobca odstúpil od tejto kúpnej zmluvy až po vyhlásení konkurzu, osobitný právny predpis -ZoKR- neumožňuje žalobcovi uplatniť svoj nárok iným spôsobom než podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZKR. 7. Súd I. inštancie neprihliadal na skutočnosti a dôkazy predložené po skončení prvého pojednávania, a to na kúpnu zmluvu z 19. mája 2010 odvolávajúc sa na koncentračnú zásadu stanovenú v § 118a ods. 2 OSP. Nešlo totiž o skutočnosti a dôkazy, ktoré by žalobca nemohol bez svojej viny uviesť do skončenia prvého pojednávania a nešlo ani o dôkazy, ktorými by mala byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie súdneho konania do rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne v konaní o žalobách žalobcu na preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov o vkladovom konaní ohľadom kúpnej zmluvy z 19. mája 2010. 8. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom po jeho doplnení uviedol, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 3. januára 2013 vyhlásil konkurz na jeho majetok. Z ustanovenia § 47 ZKR vyplýva, že konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 26Cbi/63/2011 sa vyhlásením konkurzu na majetok navrhovateľa ex lege prerušilo. Žalobca podal na Okresnom súde Bánovce n. Bebravou žalobu o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Nakoľko predmetné konanie ešte nie je právoplatne skončené, nemožno s určitosťou povedať, že sporné nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie je predmetom konania, nepatria do majetku žalobcu, a teda nemajú byť zaradené do súpisu majetku podstát žalobcu ako úpadcu v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28R/4/2012. 9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 10. V lehote stanovenej v § 204 OSP podal odvolanie aj žalovaný proti rozhodnutiu súdu I. inštancie v časti o trovách konania. Žalovaný v odvolaní uviedol, že vyčíslenie trov konania predložil v zákonom stanovenej lehote, a to dňa 23. novembra 2012. Na tomto podaní uviedol nesprávnu spisovú značku „26 Cbi 36/2011“, namiesto správnej „26 Cbi 63/2011“. Prílohou tohto podania je však samotné vyúčtovanie, ktoré obsahuje správnu spisovú značku. V podaní žalovaný uviedol správne označenie sporových strán a aj predmet sporu. Žalovaný v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie o trovách a vec vrátil v tejto časti na ďalšie konanie alebo aby rozhodnutie o trovách zmenil a priznal mu právo na ich náhradu. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolania podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a aj žalovaného je dôvodné. 12. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 25 CoKR/1/2016-430 z 9. novembra 2016 zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušovacieho konštatoval, že vylučovacia žaloba bola podaná včas. Argumentácia sporových strán o tom, či majetok mal byť zapísaný s poznámkou alebo bez poznámky je z hľadiska možnosti podania vylučovacej žaloby právne irelevantná. Tretie osoby nemôžu byť zbavené práva na podanie vylučovacej žaloby len z toho dôvodu, že správca nevykonáva svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súpise nevykoná poznámku aj keď by inak bol povinný takúto poznámku vyznačiť. Taký výklad by nebol ani ústavne konformný, pretože zápis majetku tretej osoby do súpisu môže porušovať jej vlastnícke práva. Zápis poznámky je právne relevantný len z pohľadu subjektívnych lehôt pre uplatnenie práva, postupu správcu a podľa právnej úpravy účinnej pre toto konanie aj pre postup konkurzného súdu (§ 78 ods. 4 ZoKR). Odvolací súd sa priklonil k tým záverom, podľa ktorých odstúpenie od zmluvy má nielen obligačné ale aj vecnoprávne účinky, pretože inak sa do právnych vzťahov vnáša zbytočne právna neistota. Pokiaľ by bolo potrebné negovať vecnoprávne účinky osobitným konaním, odstúpenie od zmluvy by malo len obmedzené účinky a neplnilo by pre predávajúceho svoju reálnu funkciu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/229/2010). 13. V odvolacom konaní žalobca doručil rozhodnutie Okresného súdu Bánovce n. Bebravou, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín a Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že súd určil vlastníctvo sporných nehnuteľností v prospech žalobcu. Ďalej žalobca podaním z 13. októbra 2016 doručil výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo 17. októbra 2016, podľa ktorého je vlastníkom sporných nehnuteľností žalobca a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho sp. zn. 41 CoKR 7/2016 zo 17. marca 2016. V podaní z 23. októbra 2016 konkurznému súdu oznámil, že 17. októbra 2016 bola vymazaná plomba na LV č. XXXX. Žalobca predložil aj neúplné časti rozsudku uvedeného súdu sp. zn. 43 Cob/39/16 a 43 Cob/40/16 z 18. augusta 2016, v ktorých sa konštatuje, že v čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, sporné nehnuteľnosti nepatrili úpadcu žalovaného (kupujúcemu). 14. Odvolací súd konštatoval, že z § 67 ods. 1 písm. a) a b) ZoKR vyplýva, že konkurzu podlieha v zásade len majetok úpadcu. Majetok tretích osôb podlieha konkurzu len vtedy, ak zabezpečuje úpadcove záväzky alebo ak to stanovuje ZoKR v iných ustanoveniach [§ 67 ods.1 písm. c) a d)]. Rovnako ani z iných ustanovení nevyplýva, že sporné nehnuteľnosti podliehajú konkurzu. Odvolávajúc sa na systematický výklad, ktorý zohľadňuje vzájomnú interpretáciu súvisiacich ustanovení ZoKR, odvolací súd konštatuje, že aj ustanovenia, ktoré upravujú speňažovanie majetku predpokladajú len speňažovanie majetku úpadcu. 15. Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd vyhovel odvolaniu a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K návrhu na prerušenie konania konštatoval, že pokiaľ sa v inom súdnom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, javí sa vhodnejším v záujme právnej istoty sporových strán prerušiť konanie a vyčkať na vyriešenie právnej otázky. Osobitný význam to má vtedy, ak sa rozhodnutím súdu rieši otázka vlastníctva k nehnuteľnostiam. Práve z týchto dôvodov odvolací súd nerozhodoval o odvolaní žalobcu, až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o určení vlastníctva. 16. Pokiaľ išlo o odvolanie žalovaného odvolací súd zistil, že žalovaný predložil súdu I. inštancie vyčíslenie trov konania 23. novembra 2012, teda v lehote 3 dní od pojednávania, na ktorom súd vyhlásil rozsudok. Žalovaný uviedol na tomto podaní nesprávnu spisovú značku, a to „26 Cbi 36/2011“, namiesto správnej „26 Cbi 63/2011“. I keď ide o pochybenie žalovaného nemôže to by na ujmu jeho práv. Vo vyúčtovaní žalovaný uviedol predmet konania a sporové strany. Súd ako kvalifikovaný orgán verejnej moci povolaný na súdnu ochranu a vybavený odborným aparátom, musí zistiť nesprávnosť v spisovej značke a predložiť podanie do správneho spisu. V konečnom dôsledku vyúčtovanie trov konania bolo založené do spisu a je vedené pod číslom listu 225, pričom písomné vyhotovenie rozsudku začína na č. l. 235. Uvedené skutočnosti by samy o sebe boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia o trovách podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. 17. Okresný súd Banská Bystrica v ďalšom konaní rozhodol rozsudkom č. k. 26Cbi/63/2011-554 zo dňa 23. januára 2018 (ďalej aj „druhý rozsudok“) tak, že zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty a priznal žalovanému náhradu trov konania. 18. Súd prvej inštancie konštatoval v druhom rozsudku, že žalobca si neuplatnil svoje právo na vylúčenie majetku zo súpisu z dôvodu odstúpenia od zmluvy v roku 2006 včas a jeho právo zaniklo podľa § 78 ods. 3 posledná veta ZoKR účinného v rozhodnom čase. V odôvodnení poukazoval na to, že odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí vyslovil právny záver o včasnosti podania žaloby vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy z roku 2011. V priebehu predchádzajúceho konania žalobca dôvod vylúčenia - odstúpenia od zmluvy v roku 2006 vôbec neuvádzal, a tento dôvod sa stal predmetom konania až pripustením zmeny žaloby na pojednávaní dňa 23. januára 2018. Právne závery odvolacieho súdu sa vzťahujú na skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odstúpenie od zmluvy v roku 2006 je novou rozhodujúcou skutočnosťou a teda zmenou žaloby po rozhodnutí odvolacieho súdu, vo vzťahu ku ktorej boli strany sporu oprávnené vznášať nové hmotnoprávne a procesnoprávne námietky, čo strany sporu aj urobili. Podľa názoru súdu prvej inštancie celý predmet doterajšieho konania od podania žaloby v roku 2011, stratil opodstatnenie po uplatnení „nového“ dôvodu vylúčenia majetku zo súpisu žalobcom, a to predložením rozhodnutí súdov o určení vlastníctva v odvolacom konaní a odvolaním sa na odstúpenie od zmluvy v roku 2006. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nebol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Z rozhodnutí súdov v konaní o určenie vlastníctva vyplýva, že odstúpenie od zmluvy z 20. novembra 2006 bolo vyhodnotené ako platné, a teda v čase podania vylučovacej žaloby v roku 2011 tento dôvod existoval. Podľa názoru súdu 1. inštancie neexistuje relevantný dôvod preto, aby žalobca v žalobe o vylúčenie tento dôvod neuplatnil od počiatku vylučovacieho konania. Podľa jeho stanoviska, pokiaľ sa tretia osoba preukázateľne dozvie o zápise majetku do súpisu, aj keď bez poznámky a svoje vylučovacie právo aj uplatní tak ako v danom prípade, nie je možné pripustiť aby tretia osoba úspešne uplatnila ďalší dôvod vylúčenia po siedmich rokoch od zápisu majetku do súpisu a po šiestich rokoch trvania excindačného konania, keď tento dôvod tu preukázateľne bol už v čase podania žaloby. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že tretia osoba preukázateľne môže byť nositeľom práva, ktorej zápis do súpisu podstaty vylučuje, avšak pokiaľ svoje právo neuplatní včas, jej právo zanikne. Tretia osoba môže byť nesporne vlastníkom majetku zapísaného do súpisu, pokiaľ neuplatní svoje právo na vylúčenie veci zo súpisu včas, t. j v lehote podľa § 78 ZoKR nestráca svoje vlastnícke právo ale správca nadobúda oprávnenie tento majetok zapísaný do súpisu speňažiť. 19. Ďalej súd 1. inštancie konštatoval, že žalobca na pojednávaní, aj to až na výzvu súdu, žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, že majetok ktorý je zapísaný vo všeobecnej podstate žiada vylúčiť z tejto podstaty a majetok zapísaný v oddelenej postate žiada vylúčiť z oddelenej podstaty. Zmena určenia podstaty z ktorej žiada žalobca vylúčiť majetok je zmenou žaloby, kedy je žalobca povinný špecifikovať, ktorý majetok a z ktorej konkrétnej podstaty žiada vylúčiť. Zmena žaloby tak, ako ju žiadal žalobca pripustiť, nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku určitosti žalobného návrhu, v dôsledku čoho súd zmenu žaloby nepripustil uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 23. januára 2018. Pokiaľ by aj žalobca podal kvalifikovaný návrh na zmenu žaloby, nemalo by to vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko žalobcovi márne uplynula lehota na uplatnenie práva na vylúčenie majetku z oddelenej podstaty. Súd je petitom žalobného návrhu viazaný a nemôže priznať žalobcovi viac alebo iné, než čo žiada, prípadne iný nárok než žiada. V ďalšej časti súd prvej inštancie poukazuje na účelové správanie sporových strán pred začatím tohto konania a prichádza k záveru, že pôvodné strany sporu, a to úpadca W. K. a spoločnosť CORTE spol. s r.o. Banská Bystrica de facto nepriznali odstúpeniu od zmluvy v roku 2006 práve účinky, resp. prejavili vôľu nebyť viazaní jeho účinkami a naopak, následnými právnymi úkonmi prejavili vôľu naďalej pokračovať v právnom vzťahu z uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 14. februára 2006. Súd 1. inštancie popisuje konkrétne právne úkony a správanie pôvodných sporových strán, ktoré považuje za zneužívanie práva. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie prišiel k záveru, že žalobca neuplatnil vylučovacie právo z dôvodu odstúpenia od zmluvy v roku 2006 včas v dôsledku čoho jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol. O trovách rozhodol tak, že priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu žalovanému. 20. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodom pre odvolanie je nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ako aj jeho nesprávny procesný postup. V odvolaní poukazuje predovšetkým na to, že súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby pokiaľ ide o vylučovací dôvod a zároveň nepripustil žaloby v tom spresnení, aby boli vylúčené nehnuteľnosti zo súpisu tej podstaty, do ktorej sú zapísané. Podľa jeho názoru takýto petit neporušuje zásadu non ultra petit. Žalobca sa odvoláva na článok II. žaloby, kde je uvedené, že parcely sú zapísané vo všeobecnej podstate a stavba je zapísaná v súpise oddelenej podstaty. Z obsahu jeho žaloby je zrejmé ktoré nehnuteľnosti žiada vylúčiť a u ktorých sa domáha ochrany vlastníckeho práva. Pokiaľ mal súd pochybnosti o zápise majetku, tak bol povinný postupovať podľa § 124 ods. 1 CSP a predpísaným spôsobom túto pochybnosť odstrániť. Žalobca sa odvoláva aj na § 73 ZoKR, podľa ktorého je správca povinný zisťovať majetok počas celého konkurzu. Súd prvej inštancie porušil článok II. ods. 1. základných zásad CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v zjavnom rozpore s citovanou zásadou, nakoľko odobruje nezákonné a nekalé konanie spoločnosti CORTE s. r.o. Banská Bystrica v neprospech W. K.. Pokiaľ by spoločnosť CORTE s. r.o. Banská Bystrica po odstúpení od zmluvy žalobcom rešpektovala právny stav, t. j. vlastnícke právo žalobcu a takto by postupoval aj správca žalovaného, nebol by tento spor vznikol. 21. Žalovaný vo vyjadrení považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a s jeho odôvodnením sa stotožňuje. Žalovaný sa odvoláva na komentár k Civilnému sporovému poriadku, v ktorom sa medziiným konštatuje, že žalobca je povinný v žalobe svoj nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako „dominus litis“. Odvoláva sa aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu ČR, z ktorých vyplýva, že petit musí presný, určitý a zrozumiteľný, pretože súd musí presne vedieť o čom sa má konať a rozhodnúť. Podľa názoru žalovaného, žalobca nešpecifikoval, ktoré nehnuteľnosti boli zaradené do všeobecnej podstaty a ktoré do oddelenej podstaty. V petite žaloby navrhol, aby sporné nehnuteľnosti boli vylúčené zo súpisu majetku všeobecnej podstaty. Ak žalobca neuviedol jasne, určito a zrozumiteľne čoho sa v konaní domáha, nie je to procesným pochybením súdu prvej inštancie ako sa domnieva žalobca. Pokiaľ ide o samotnú kúpnu zmluvu, táto bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka, avšak ostatné parciálne otázky je potrebné vykladať podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka, pretože išlo o kúpnu zmluvu medzi podnikateľmi. Podľa interpretačných pravidiel upravených v § 266 Obchodného zákonníka, ale aj v § 35 O.Z., je potrebné preferovať vôľu pred jazykovým výkladom. Ak strany určitý čas plnili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a niektorá zo strán neskôr začne namietať neplatnosť zmluvy, takéto následné správanie strany je významnou skutočnosťou objasňujúcou úmysel strán (Ovečková a kol. Obchodný komentár str. 87-89). Z popisu správania zmluvných strán predmetnej kúpnej zmluvy tak, ako je uvedený v bode 37. napadnutého rozsudku, podľa názoru žalovaného celkom zjavne vyplýva, že obe zmluvné strany sa cítili byť zmluvou viazané, keď nehnuteľnosti ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zaťažili záložným právom a uzatvárali nájomné zmluvy. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetná kúpna zmluva je neplatný právny úkon, hoci v konaní vedenom na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou o určenie vlastníckeho práva deklaroval, že od nej platne odstúpil, je to dôkaz o tom, že žalobca si platnosť kúpnej zmluvy vykladá tak, ako sa mu to práve hodí. 22. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu danom v § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP a na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP. Odvolací súd vychádzal z výsledkov dokazovania súdu 1. inštancie. Na pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov a oboznámením s odvolaním žalobcu z 23. januára 2018 a s vyjadrením žalovaného z 20. apríla 2018 k odvolaniu žalobcu. 24. Na pojednávaní bol prítomný žalobca a právny zástupcova žalované, ktorí zotrvávali na svojich doterajších vyjadreniach. 25. Predmetom sporu je vylúčenie sporných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty žalovaného. 26. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil žalobou podanou dňa 16. júna 2011 na Okresnom súde Banská Bystrica právo na vylúčenie sporných nehnuteľností zo súpisu majetku všeobecnej podstaty. 27. Tak ako to odvolací súd konštatoval už v zrušovacom rozhodnutí, medzi sporovými stranami je nesporné, že na základe kúpnej zmluvy nadobudol žalovaný od žalobcu sporné nehnuteľnosti do vlastníctva povolením vkladu vlastníckeho práva 15. marca 2006. Rovnako je nesporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.: 1R/8/2009-12 zo dňa 25. januára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. januára 2010 bola žalovanému dlžníkovi povolená reštrukturalizácia. Žalovaný v reštrukturalizačnom konaní odpredal sporné nehnuteľnosti žalobcovi kúpnou zmluvou z 21. mája 2010. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/8/2009-56 zo dňa 26. mája. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1. júna 2010 súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi CORTE spol. s r.o. "v reštrukturalizácii, so sídlom Zvolenská cesta 35, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 433 987, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CORTE spol. s r.o. "v reštrukturalizácii", so sídlom Zvolenská cesta 35, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 433 987 a ustanovil správcu konkurznej podstaty Správcovskú reštrukturalizačnú, k.s., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica. 28. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28R/4/2012 z 3. januára 2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 6/2013 dňa 9. januára 2013 okresný súd zastavil reštrukturalizačné konanie povolené žalobcovi, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok žalobcu. Za správcu ustanovil Q.. Y. V.. 29. Nespornou skutočnosťou je ďalej aj to, že žalovaný ako kupujúci nezaplatil kúpnu cenu, pričom žalobca ako predávajúci vyzval 30. augusta 2008 žalovaného ako kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny najneskôr do 31. decembra 2008. Zmluvné strany uzavreli písomný dodatok č. 1 dňa 1. septembra 2008, ktorým sa menila lehota na zaplatenie ceny do 31. decembra 2008. Medzi stranami nebolo sporné nakoniec ani to, že žalobca ako predávajúci písomne odstúpil od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny písomným podaním zo dňa 9. júna 2011. Počas prvého odvolacieho konania bolo preukázané, že pôvodný žalobca ako predávajúci odstúpil od kúpnej zmluvy už 20. novembra 2006. 30. Vylučovacia žaloba upravená v § 78 ZoKR môže byť úspešná, ak je podaná včas a žalobca preukáže právny dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty. Tak, ako to konštatoval odvolací súd v zrušovacom uznesení, v prvom rade je potrebné vyriešiť otázku včasnosti podania žaloby. Pokiaľ žaloba nie je podaná včas, súd musí túto zamietnuť. Ak žaloba je podaná včas, súd zisťuje, či dôvod, ktorý žalobca uvádza pre vylúčenie je právne relevantný a odôvodňuje vylúčenie sporného majetku zo súpisu podstaty. 31. Súd prvej inštancie v prvom rozsudku ohľadne včasnosti podania žaloby konštatoval, že pokiaľ by žalobca v konaní preukázal existenciu práva vylučujúceho zápis majetku do súpisu, ktorý bol do súpisu zapísaný bez poznámky v prospech neho, bola by žaloba o vylúčenie podaná včas v zmysle § 78 ods. 3 veta druhá ZoKR . Pokiaľ by žalobca preukázal existenciu svojho práva k majetku, pri ktorom nebola v súpise vyznačená poznámka, napriek tomu že mala byť vyznačená, mohol uplatniť vylučovacie právo aj neskôr než v 30-dňovej lehote od zverejnenia súpisu v Obchodnom vestníku ((s. 8 a 9 rozsudku). V druhom rozsudku, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania súd prvej inštancie konštatuje, že žaloba nebola podaná včas, a to najmä z toho dôvodu, že žalobca zmenil dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty. 32. Toto konanie sa spravuje právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2011, podľa ktorej ten kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou „v prospech iného alebo nikoho“ alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku (§ 78 ods. 3 ZoKR). 33. Je nesporné, že v posudzovanom prípade sporný majetok bol zapísaný bez poznámky, i keď zo všetkých skutočností a právnych úkonov, ktoré nastali od uzavretia kúpnej zmluvy do vyhlásenia konkurzu, musel správca žalovaného pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou zistiť, že na majetok si uplatňuje práva pôvodný vlastník, a preto mal byť zapísaný s poznámkou v prospech pôvodného žalobcu. Subjektívna lehota 30 dní stanovená v § 78 ods. 3 v znení účinnom pre toto konanie neplatí pre tie osoby, ktorých majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bol zapísaný bez poznámky i keď mal byť zapísaný s poznámkou. Novelizované znenie § 78 ZoKR zásadne sprísnilo podmienky pre postup správcu, súdu a tretích osôb pri vylučovaní majetku zo súpisu konkurznej podstaty v prospech ochrany tretích osôb. Novelizované ustanovenie sa vrátilo ku pôvodnému konceptu právnej ochrany tretích osôb, podľa ktorého vylučovacia žaloba sa môže aktivovať až po uznesení súdu v zákonom stanovenej lehote a s príslušným poučením v prospech tretej osoby. Aj nová právna úprava ponechala objektívnu lehotu na podanie vylučovacej žaloby, a to až do rozvrhnutia výťažku v prospech tých tretích osôb u ktorých bol majetok zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky. Ani táto právna úprava nestanovila pre tieto tretie osoby subjektívnu lehotu na uplatnenie námietky u správcu (§ 78 ods. 3 ZoKR v znení neskorších predpisov). 34. V posudzovanom prípade majetok, ktorého vylúčenia zo súpisu sa žalobca domáha bol zapísaný bez poznámky, a preto žaloba je podaná včas až do momentu, kým nie je rozvrhnutý výťažok z jej prípadného speňaženia. 35. Žalobca sa v žalobe domáhal vylúčenia sporného majetku z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Kúpna zmluva bola uzatvorená 14. februára 2006, pričom žalobca v žalobe uviedol, že od zmluvy odstúpil 9. júna 2011. Z tejto právnej skutočnosti vychádzal aj odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí. V zrušovacom rozhodnutí odvolací súd pri vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie umožnil, aby sa sporové strany vyjadrili k skutočnostiam, ktoré vyplynuli z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (č. k. 5C/80/2011-333- právoplatné 7. septembra 2015) a Krajského súdu v Trenčíne (č.k. 17Co/1151/2014-480 zo dňa 1. júla 2015), v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR (č. k. 7Cdo/1360/2015-588 zo dňa 25. mája 2016). 36. Rozhodnutie súdu, ktorý určil, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca, vychádza z tej právnej skutočnosti, že pôvodný žalobca ako predávajúci účinne odstúpil od kúpnej zmluvy. 37. Ako to vyplýva z citovaného rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, k zrušeniu kúpnej zmluvy došlo na základe odstúpenia zo dňa 20. novembra 2006. Súd prvej inštancie na pojednávaní 23. januára 2018 pripustil žaloby tak, že dôvodom na vylúčenie nehnuteľností je odstúpenie od zmluvy z 20. novembra 2006. Uplatnenie tohto dôvodu s takým časovým odstupom je predmetom kritiky súdu prvej inštancie, i keď to tento súd sám umožnil tým, že pripustil zmenu žaloby. 38. Odvolací súd nie je viazaný dôvodmi, resp. skutočnosťami ktoré uvádza v odôvodnení iný súd. V záujme právnej istoty sporových strán odvolací súd však rešpektuje nielen výrok rozhodnutia o určení vlastníctva ale aj dôvody, pre ktoré tak súd rozhodol. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, aby súdy v tej istej veci prišli k rozdielnym právnym záverom. Práve v dôsledku takýchto postupov všeobecných súdov sú ich rozhodnutia často nepredvídateľné. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený 1. júna 2010 a sporné nehnuteľnosti boli zverejnené v súpise v Obchodnom vestníku 14. júla 2010. Z uvedeného vyplýva, že k zápisu nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty bez poznámky došlo potom, čo žalobca ako predávajúci právne účinne odstúpil od kúpnej zmluvy. 39. Odvolací súd sa nechce vracať k polemike o vecnoprávnych účinkoch odstúpenia od kúpnej zmluvy, tak ako to urobil v zrušovacom rozhodnutí. Je nesporné, že odstúpením od zmluvy nastali právne účinky, ktoré zákon s odstúpením od zmluvy spája, a to minimálne v rozsahu obligačných účinkov zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy nastáva po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo (§ 48 ods. 2 OZ). Správca konkurznej podstaty žalovaného preto nebol oprávnený zapísať sporné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty. Odvolací súd konštatuje, že žalobca preukázal včasnosť podania žaloby a aj právny dôvod na vylúčenie sporných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty. 40. Pokiaľ ide o výrok, ktorý navrhoval žalobca ohľadne všeobecnej a oddelenej podstaty a stanovisko súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že prístup súdu prvej inštancie je prísne formálny a neposkytuje žalobcovi reálnu súdnu ochranu. Prílišný formalizmus pri poskytovaní súdnej ochrany zo stany všeobecných súdov opakovane vo svojej judikatúre kritizuje ústavný súd (napr. II. ÚS 135/2004, II. ÚS 154/2008, III. ÚS 108/2010). 41. Žalobca ako tretia osoba sa domáha vylúčenia sporných nehnuteľností, ktoré v žalobe presne identifikoval, zo súpisu konkurznej podstaty žalovaného. Funkciou tejto žaloby je zabrániť speňaženiu majetku v konkurze a opätovné získanie dispozičných oprávnení, ktoré tretia osoba stratila v dôsledku zápisu tohto majetku do súpisu konkurznej podstaty v rozsahu stanovenom v § 76 ods. 1 ZoKR, veta in fine. Tento cieľ sa dosiahne tým, že majetok sa vylúči zo súpisu konkurznej podstaty. Je ústavne konformné, aby sa vlastníkovi obnovili všetky práva, ktoré mu objektívne právo priznáva. Vylučovacou žalobou sa nerieši vlastnícke resp. iné právo k dotknutému majetku. 42. ZoKR určuje v § 67, ktorý majetok podlieha konkurzu a patrí do konkurznej podstaty. Členenie súpisu konkurznej podstaty na všeobecnú a oddelenú podstatu má význam len pre prehľadnosť uspokojovania zabezpečených a nezabezpečených veriteľov a je len akýmsi interným dokumentom v konkurznom konaní i keď sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. 43. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výrok žalobcu tak ako ho navrhoval s príslušnou zmenou, a ktorý súd prvej inštancie nepripustil, je neurčitý a nevykonateľný. Pokiaľ sú nehnuteľnosti presne identifikované, a to nesporne sú, vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty patrí do právomoci súdu. Na základe rozhodnutia súdu ho správca len administratívne vykoná. Ak by sme prijali právny názor súdu prvej inštancie, tak správca by mohol znefunkčniť ex post výrok súdu, pretože by stačilo vykonať zmenu nehnuteľnosti v súpise a súpis po rozhodnutí súdu by nezodpovedal jeho výroku. V konečnom dôsledku žalovaný sám na pojednávaní na súde prvej inštancie 16. marca 2017 konštatuje, že počas konkurzu došlo 31. augusta 2011 k preradeniu pozemku zo všeobecnej do oddelenej podstaty. Výrok súdu v tomto prípade nemusí spĺňať také prísne kritériá ako v prípadoch, keď jeho rozhodnutie plní funkciu vkladu schopnej listiny (napr. v spore o určenie vlastníctva). 44. Súčasne odvolací súd konštatuje, že zápis majetku do tej ktorej podstaty, je všeobecne známy, pretože sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, pričom žalobca ako správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný konať s odpornou starostlivosťou, je povinný zisťovať všetky skutočnosti ktoré sa týkajú majetku úpadcu v konaní, v ktorom vykonáva pôsobnosť správcu. 45. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie. 46. O trovách konanie na súde prvej inštancie rozhodol tak, že priznal právo na ich náhradu a rovnako priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. 47. Rozsudok bol schválený všetkými členmi senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).