Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/1151/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211202045 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3211202045.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: JUDr. D. U., M.. O. XXX, XXX XX B. F., správca konkurznej podstaty úpadcu P. M. - U. v konkurze, IČO: 34 480 773, F. XXXX, V. nad V., zastúpeného JUDr. L. M. ml., advokátom so sídlom v Z., J. K. XXXX/XXX, proti žalovanému: F. a E., k.s., IČO: 36 866 555, B. XX, V. V., správca konkurznej podstaty úpadcu N. spol. s r.o. "v konkurze", IČO: 31 433 987, K. cesta XX, V. V., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Z. F., spol. s r.o., B. XX, V. V., o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 11. septembra 2014, č. k. 5C/80/2011-333, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že P. M. - U., IČO: 34 480 773, F. XXXX, V. nad V., je vlastníkom nehnuteľností, a to parciel reg. „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 715 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1466 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2 a stavby súp. č. XXXX na parc. č. XXX, nachádzajúcich sa v k. ú. V. nad V. a zapísaných na LV č. XXXX. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V rozhodnutí konštatoval, že v danej veci sa žalobca už v predchádzajúcom konaní domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žaloba bola súdom prvého stupňa zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p., keď súd mal za to, že ani prípadným vyhovením žaloby by sa neodstránilo neisté právne postavenie žalobcu, pretože zápis vlastníckeho práva v jeho prospech v katastri nehnuteľností by bol len deklaratórny a právne postavenie žalobcu by sa nezlepšilo, pretože ani určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tomto konaní by nemalo vplyv na zaradenie veci do súpisu majetku a ich prípadné následné speňaženie. Odvolací súd tento právny názor prvostupňového súdu nepovažoval za správny a uznesením č. k. 17Co/364/2011-161 zo dňa 16.01.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na ustálené závery súdnej praxe, že zo skutočnosti, že vec bola zaradená do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, nie je možné vyvodiť, že by žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení, či je vlastníkom tejto veci. Týmto názorom odvolacieho súdu bol súd prvého stupňa v zmysle § 226 O.s.p. viazaný a preto ďalej mal súd za to, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keďže v prípade vyhovenia žaloby bude právne postavenie úpadcu, ale aj postavenie jeho správcu, istejším. Poukázal pritom na skutočnosť, že konanie o vylúčenie vecí z podstaty, vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, nie je právoplatne skončené a na naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení taktiež nič nemení ani skutočnosť, ktorá nastala po rozhodnutí odvolacieho súdu, a to, že na majetok žalobcu P. M. bol vyhlásený konkurz. Týmto bolo konanie iba prerušené, no v zmysle § 47 ods. 3 Zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení bolo možné v konaní pokračovať, keďže správca konkurznej podstaty úpadcu P. M. podal návrh na pokračovanie v konaní a stal sa tak účastníkom konania namiesto úpadcu. K námietke vecnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným o nepríslušnosti Okresného súdu Bánovce nad Bebravou uviedol, že túto považuje za neopodstatnenú. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v obvode Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a nie žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Na prejednanie a rozhodnutie o žalobe o určenie vlastníckeho práva je vždy vecne a miestne príslušný okresný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, teda v danom prípade Okresný súd Bánovce nad Bebravou. K veci samej uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že sporné nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom Bánovce nad Bebravou na LV č. XXXX ako vlastníctvo úpadcu - spoločnosti N., spol. s r.o. Úpadca nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2006 ako kupujúci od predávajúceho P. M. - U.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 28.700.000,- Sk a bola splatná do 10 dní od uzatvorenia zmluvy. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený v prospech kupujúceho dňa 15.03.2006. Kupujúci kúpnu cenu neuhradil. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že P. M. - U., následne potom adresoval spoločnosti N. spol. s r.o. list, ktorý datoval dňom 20.11.2006, ktorým odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako jasný a zrozumiteľný právny úkon adresovaný druhej zmluvnej strane - kupujúcemu, z ktorého nepochybne vyplývala vôľa predávajúceho nebyť viac viazaný kúpnou zmluvou. Z dokazovania nebolo preukázané, že by táto listina bola vyrobená dodatočne, keď jej autenticitu potvrdil vypočutý svedok L. X., osoba, ktorá bola splnomocnená konať za spoločnosť Corte spol. s ro.o. Odstúpenie od zmluvy ako právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu a jeho účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Skutočnosť, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo doručené spoločnosti N., spol. s r.o., bola v konaní preukázaná uvedenou listinou, na ktorej potvrdil prevzatie dňa 20.11.2006 podpisom L. X., ktorý bol v tom čase spoločníkom spoločnosti N., spol. s r.o. a zároveň oprávnený konať v mene spoločnosti na základe splnomocnenia. Odstúpenie bolo L. X. doručené "vo firme" N. spol. s r.o., čiže aj keby splnomocnenie udelené L. X. nebolo platné, odstúpenie bolo doručené spoločníkovi spoločnosti N. spol. s r.o. v sídle tejto spoločnosti, čiže sa dostalo do dispozičnej sféry kupujúceho, čím nadobudlo účinnosť. Súd však uvedené plnomocenstvo považoval za platné, oprávňujúce L. X. konať v mene spoločnosti N. spol. s r.o.. Keďže P. M. platne odstúpil od kúpnej zmluvy, nastal právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo a vlastnícke právo sa obnovilo zo zákona. Vlastníkom sporných nehnuteľností tak je jednoznačne úpadca P. M., a to tak, ako bol ako ich vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností pred uzatvorením uvedenej kúpnej zmluvy. Následné právne úkony medzi P. M. a spol. N. spol. s r.o. týkajúce sa sporných nehnuteľností, v ktorých vystupovala spoločnosť N. spol. s r.o. ako vlastník (napr. nájomné zmluvy, zmluvy o prevode týchto nehnuteľností a podobne), sú absolútne neplatné právne úkony, keďže spoločnosť N. spol. s r.o. nemala oprávnenie s nehnuteľnosťami disponovať. Z hľadiska úpadcu P. M. nemožno potom považovať uvedené právne úkony za také, ktoré by mali za následok prevod vlastníckeho práva na spoločnosť N. spol. s r.o.. F. N. spol. s r.o. sa nemohla stať vlastníkom nehnuteľností ani na základe vydržania, keď od doručenia odstúpenia od zmluvy dňa 20.11.2006 nemohla byť dobromyseľná a od ďalších, neskôr nasledujúcich úkonov nemohla uplynúť 10 ročná vydržacia doba. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že na uvedených skutkových zisteniach a na závere, že úpadca P. M. je vlastníkom sporných nehnuteľností, nič nemení ani spor vedený pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 26Cbi/63/2011 a listiny obsiahnuté v spise uvedeného konania, pretože uvedený spor nie je právoplatne skončený a tak ani rozsudok vydaný v uvedenom konaní nie je takým, ktorý by bol pre Okresný súd Bánovce nad Bebravou v tomto konaní záväzným, alebo z ktorého by mal súd vôbec vychádzať. Tvrdenia a listinné dôkazy v uvedenom konaní nie sú pre toto konanie podstatné, keďže v tomto konaní bol vykonaný nový dôkaz odstúpením od zmluvy zo dňa 20.11.2006, ktorý v konaní 26Cbi/63/2011 vykonaný nebol, pričom tento dôkaz je zásadným pre skutkové zistenia a ich právne posúdenie. Na základe uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p., § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1, 2, § 332 ods. 1 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďaľšie konanie alebo, aby vec z dôvodu nepríslušnosti zastavil a postúpil príslušnému súdu. Ako odvolací dôvod uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (dôvod na odvolanie podľa § 205a O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dôvod na odvolanie podľa § 205b O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( dôvod na odvolanie podľa § 205d O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na odvolanie § 205f O.s.p). Namietal, že konajúci súd sa vo veci dopustil porušenia povinnosti skúmania podmienok tak v jeho priebehu ako aj pred začatím konania vo veci samej. Podmienkou konania na strane súdu, na ktorú z úradnej povinnosti súd prihliada počas celého konania okrem iných je vecná príslušnosť súdu, ktorá vymedzuje veci, o ktorých bude rozhodovať prvostupňový okresný, či krajský súd. V danej veci bol na žalovaného N. spol. s r.o. „v konkurze“ vyhlásený konkurz. Nehnuteľnosti, voči ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva boli zaradené do oddelenej podstaty označeného úpadcu a súpis majetkovej podstaty bol zverejnený v obchodnom vestníku. Namiesto všeobecného súdu odporcu je tak podľa § 88 ods. 1 písm. j/ O.s.p. príslušný súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie, pretože ide o spor, ak nie priamo vyvolaný, tak konanie súvisiace s konkurzom, nakoľko ide o konanie začaté po vyhlásení konkurzu, v ktorom návrh smeruje voči správcovi konkurznej podstaty a požaduje určenie vlastníckeho práva s cieľom ukrátiť konkurznú podstatu úpadcu. Vo veci konajúci súd nielenže podmienky konania neskúmal, ale po vznesení námietky o svojej príslušnosti ani nerozhodoval a ďalej pokračoval v konaní bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia o prejednaní svojej príslušnosti, čím nielen žalovanému odňal možnosť konať pred súdom, ale tiež porušil jeho základné ústavné právo na zákonného sudcu. V momente ako vec konajúci prvostupňový súd pri vlastnom prieskume podmienok konania, alebo pri námietke účastníka zistil, že jeho príslušnosť je sporná, mal neodkladne postúpiť vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomiť o tom účastníkov alebo v prípade, že mal o príslušnosť pochybnosť, alebo by súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasil, kompetenčný spor mal byť bez rozhodnutia postúpený Najvyššiemu súdu SR v súlade s § 104a ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu uviedol, že prvostupňový súd nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, ak v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa dôjde na základe vykonaného dokazovania k takej zmene skutkového stavu oproti stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd pri vyslovovaní svojho právneho názoru, že právny názor odvolacieho súdu už popri novom skutkovom stave nemôže obstáť. V preskúmavanej veci odvolací súd vydal rozhodnutie v čase, keď žalobca nebol ešte v konkurze a vychádzal tak z iného právneho posúdenia veci a z iných skutkových okolností. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.01.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku 6/2013 dňa 09.01.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu. V prejednávanej veci tak boli po vydaní zrušovacieho uznesenia odvolacím súdom pri opätovnom prejednaní veci obe sporové strany v konkurze. Je tak zrejmé, že aj výsledok tohto konania bude mať za následok zaradenie nehnuteľností do konkurznej podstaty jedného z úpadcov. Citoval ustanovenie § 78 ods. 9 Zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého pri zápise majetku do súpisu v rôznych konkurzných konaniach, správca, ktorý zverejnil zápis majetku do súpisu v Obchodnom vestníku neskôr, majetok zo súpisu bezodkladne vylúči; pri zverejnení zápisu majetku v Obchodnom vestníku v ten istý čas, rozhoduje čas vyhlásenia konkurzu. Ak je postup správcov pri konkurencii zápisov určený priamo zákonom, nie je dôvod určovacím výrokom vnášať istotu do už beztak istého právneho stavu. Pri nakladaní s majetkom úpadcu nemusí byť úpadca zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, keď titulom pre nakladanie s majetkom konkurznej podstaty je súpis majetku konkurznej podstaty bez ohľadu na to, kto je ako vlastník tohto majetku zapísaný v katastri nehnuteľností. Argumentácia odvolacieho súdu, vyslovená pred vydaním zrušujúceho rozhodnutia tak nemôže v konaní obstáť a toto by bolo možné pripustiť len za predpokladu, že by jeden z účastníkov konania nebol v konkurze. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa neskúmal ani ďalšiu podmienku konania, a to existenciu prekážky začatého konania. Poukázal na to, že v konaní 5C/80/2011 vedenom na OS Bánovce nad Bebravou a v konaní 26Cbi/63/2011 vedenom na OS Banská Bystrica sa takmer štyri roky viedli zhodné konania čo do ich účastníkov, predmetu konania a skutkových okolností, od ktorých odvodzujú svoje vlastnícke právo. Okresný súd Banská Bystrica, ktorý je podľa jeho názoru ako jediný príslušný na konanie sa v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cbi/63/2011 rovnako ako v tomto konaní preukázateľne zaoberal určením vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a z označeného súdneho spisu vyplýva, že súd sa zaoberal aj odstúpením od zmluvy, o ktoré opiera svoj nárok žalobca aj v tomto konaní. Napokon k vykonanému dokazovaniu a k hodnoteniu dôkazov uviedol, že v konaní v plnom rozsahu spochybnil hodnovernosť odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.11.2006 resp. 20.11.2006 ako aj jeho platnosť, vôľu účastníka úkonu odstúpiť od zmluvy a účinky doručenia a okrem výsluchu jediného svedka, ktorý mal predmetné odstúpenie od zmluvy prevziať súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, dokonca nevypočul ani P. M. ako účastníka tohto právneho úkonu. Jediný vypočutý svedok L. X. sa pritom sám na pojednávaní označil za zaujatého voči žalovanému, pričom je štatutárom žalovaného úpadcu a správca konkurznej podstaty žalovaného na svedka podal niekoľko trestných oznámení. Poukázal tiež na výzvu p. M. adresovanú spoločnosti N. spol. s r.o., v ktorej p. M. vyzýval na plnenie spoločnosť N. spol. s r.o. pod hrozbou, že od zmluvy odstúpi, v r. 2008, teda dva roky potom, ako mal údajne od zmluvy odstúpiť. Vyslovil názor, že v danej veci mal preto prvostupňový súd v súlade s § 120 ods. 1 O.s.p. vykonať aj ďalšie dôkazy potrebné nevyhnutne pre rozhodnutie vo veci, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania, pričom dôkazná povinnosť bola na navrhovateľovi. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ sa jedná o naliehavý právny záujem, k otázke naliehavého právneho záujmu existuje množstvo ustálenej judikatúry, kde sa jednoznačne uvádza, že naliehavý právny záujem pri určovacej žalobe, pokiaľ ide o otázku vlastníckeho práva, je daný vždy. Žalovaný identickú argumentáciu použil v konaní už viackrát, naposledy vtedy, keď žiadal konanie prerušiť, teda otázkou naliehavého právneho záujmu sa okresný súd, ako aj Krajský súd v Trenčíne počas konania už niekoľkokrát vyporiadal. Mimo iného aj pre konanie na Okresnom súde Banská Bystrica 26Cbi/63/2011 je rozhodnutie v danej veci dôležité a jedine zvolený postup žalobcu môže zabezpečiť ochranu jeho vlastníckeho práva. K námietke litispendencie uviedol, že táto nemá oporu v zákone, nakoľko evidentne nejde o prekážku prv začatého konania. Konanie 26Cbi/63/2011 je prerušené, a to z dôvodu, že je rozhodnutie vo veci 5C/80/2011 potrebné pre ďalšie rozhodnutie a žalovaný sa domáha v konaniach rozdielnych rozhodnutí. Rovnako nie je pravdou to, že by sa v konaniach uvádzali rovnaké skutkové okolnosti, keďže žalobný návrh v konaní 5C/80/2011 sa pripusteným návrhom na zmenu zo dňa 06.03.2014 zmenil. Pokiaľ žalovaný namietal aj spôsob vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov uviedol, že je vecou súdu ako dôkazy vyhodnotí a či sú zabezpečené dôkazy postačujúce, najmä ak iné relevantné dôkazy účastníci nenavrhli. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.. V prejednávanej veci žalovaný v podanom odvolaní uvádza ako odvolací dôvod ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. (nesprávne označené ako § 205a/, §205b/, § 205d/ a § 205f/). Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odvolanie možno odôvodniť tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V danej veci, aj keď to žalovaný vo svojom odvolaní výslovne neuvádza, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. vidí v dôvode podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. (v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie), a opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. vidí v nedostatku podmienok konania, spočívajúcom v nedostatku vecnej príslušnosti súdu. Termínom vecná príslušnosť sa všeobecne chápe vymedzenie pôsobnosti na riešenie veci v prvom stupni medzi súdmi rôzneho druhu. Danosť vecnej príslušnosti je jednou z kladných procesných podmienok, ktorá sa týka súdu. Jej splnenie skúma súd ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni (§ 103, § 104a). Nedostatok vecnej príslušnosti je procesnou vadou odôvodňujúcou podanie opravných prostriedkov; je však vadou odstrániteľnou postupom podľa § 104a ods. 2 a3 O.s.p. Žalovaný v odvolaní výslovne namieta vecnú nepríslušnosť Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, okolnosti, na ktoré poukazuje, sa však týkajú určenia miestnej príslušnosti, keď žalovaný poukazuje na ust. § 88 ods. 1 písm. j/ O.s.p., a tvrdí, že pre prejednanie danej veci je príslušný súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie, pretože ide o spor, ak nie priamo vyvolaný, tak konanie súvisiace s konkurzom, nakoľko ide o konanie začaté po vyhlásení konkurzu, v ktorom návrh smeruje voči správcovi konkurznej podstaty a požaduje určenie vlastníckeho práva s cieľom ukrátiť konkurznú podstatu úpadcu. Vyčíta potom súdu prvého stupňa, že súd nielenže podmienky konania neskúmal, ale po vznesení námietky o svojej príslušnosti ani nerozhodoval a ďalej pokračoval v konaní bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia o prejednaní svojej príslušnosti, čím mu nielen odňal možnosť konať pred súdom, ale tiež porušil jeho základné ústavné právo na zákonného sudcu. Túto námietku žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Predovšetkým treba uviesť, že vecná príslušnosť okresného súdu na prejednanie a rozhodnutie danej veci bola daná, pretože išlo o konanie o určenie vlastníckeho práva, na ktoré je vždy daná príslušnosť okresného súdu (rovnako ako aj na konanie o vylúčenie veci so súpisu podstaty). Pokiaľ sa jedná o miestnu príslušnosť, podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať vo veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. V preskúmavanej veci bola žaloba podaná na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Okresný súd Bánovce nad Bebravou preskúmal svoju miestnu príslušnosť a začal vo veci konať. V zmysle ustanovenia § 105 ods. 1 posledná veta O.s.p. neskôr mohol okresný súd skúmať svoju miestnu príslušnosť len na námietku účastníka ak ju uplatnil najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patril. K prvému úkonu žalovaného došlo dňa 11.07.2011, kedy žalovaný podal vyjadrenie k podanej žalobe a v ktorom žalovaný námietku nepríslušnosti nepodal. Keďže žalovaný námietku nepríslušnosti neuplatnil pri prvom úkone, ktorý mu patril, okresný súd svoju príslušnosť už nemohol preskúmavať a nebol dôvod, aby postupoval podľa ustanovenia § 105 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak súd podľa ods. 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a o tomto postúpení súdu upovedomí účastníkov. V postupe okresného súdu tak odvolací súd nezistil žiadne pochybenie a týmto postupom žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, ako sa nesprávne domnieval odvolateľ. K namietanej litispendencii treba uviesť, že prekážka prv začatého súdneho konania, zakotvená v ustanovení § 83 O.s.p. zabraňuje tomu, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Prekážka listispedencie predpokladá totožnosť oboch prejednávaných vecí. O totožnosť vecí ide iba vtedy, ak je totožný predmet a základ uplatneného nároku, aj subjekty, vystupujúce v právnom vzťahu. Predmet je pritom vymedzený petitom návrhu na začatie konania a základ je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Ak nie je splnený čo i len jeden znak, nejde o tú istú vec. V preskúmavanej veci je zrejmé, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp.zn. 5C/80/2011 sa koná o určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, zatiaľ čo v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/63/2011 sa koná o vylúčení majetku žalobcu zo súpisu majetku podliehajúceho konkurzu. Ide teda o dve rozdielne konania, ktoré majú síce totožných účastníkov konania, ale nemajú totožný predmet konania, pričom v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 26Cbi/63/2011 sa otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam rieši iba ako otázka predbežná. Z uvedených dôvodov nemožno hovoriť o rovnakých konaniach, a preto námietka litispendencie vznesená žalovaným nebola v danej veci opodstatnená. Odvolací súd tak nezistil existenciu vznesených vád podmienok konania, a preto uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a § 205 ods. 2 písm. b/ neboli v danej veci opodstatnené. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného spočívajúcu v nedostatku naliehavého právneho záujmu, tak ako na to správne poukázal žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu, v tejto otázke sa opakovane už odvolací súd vyjadroval a na tomto svojom stanovisku odvolací súd nemieni ani v súčasnosti nič meniť, a to ani napriek skutočnosti, že po vyhlásení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu došlo k zmene stavu v tom, že bol aj na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz. Napokon samotný vývoj v danej veci ukázal nevyhnutnosť rozhodnúť o spornom vlastníctve práve určovacou žalobou, keď konanie o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26Cbi/63/2011 sa dostalo do patovej situácie, keď hoci v ňom bol vydaný rozsudok prvostupňovým súdom, tento bol napadnutý odvolaním, a keďže správca konkurznej podstaty nedal súhlas na pokračovanie v konaní, vec nemôže byť právoplatne skončená a stav právnej neistoty ohľadne vlastníctva sporných nehnuteľností by tak nemusel byť nikdy odstránený. Odvolaciu námietku žalovaného, že v prejednávanej veci nie je v súčasnosti daný naliehavý právny záujem na vydaní určovacej žaloby, preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú a uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. za dôvodný. Pokiaľ ide o posledný odvolací dôvod uplatnený žalovaným podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. V danom prípade žalovaný v odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že pri svojich skutkových a právnych záveroch o platnom odstúpení od zmluvy dňa 20.11.2006 vychádzal z nedostatočného zistenia skutkového stavu, keď svoje závery oprel o výsluch jediného vypočutého svedka L.U., ktorý sa sám označil za zaujatého voči žalovanému. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa mal v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p. vykonať aj ďalšie dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a to bez ohľadu na návrhy účastníkov konania, pretože to bolo pre vec potrebné. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že v konaní vôbec nevypočul jediného účastníka právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, a to úpadcu P. M., a to ani za účelom hodnotenia pravosti listiny ani za účelom hodnotenia skutočnej vôle odstupujúceho. Po preskúmaní odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani tejto odvolacej námietky. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšili v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 132 až 135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosť súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobov, ako k nemu súd dospel. Ak nie jej možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k odstúpeniu od zmluvy jednostranným právnym úkonom predávajúcim P. M. dňa 20.11.2006 došlo, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že odstúpenie od zmluvy bolo platným právnym úkonom. Tieto závery vyplynuli z vykonaného dokazovania, najmä doručenie odstúpenia od zmluvy bolo preukázané listinou o odstúpení, na ktorej potvrdil prevzatie dňa 20.11.2006 podpisom L. X., ktorý bol v tom čase spoločníkom spoločnosti N., spol. s r.o. a zároveň oprávnený konať v mene spoločnosti na základe splnomocnenia a doručenie listiny o odstúpení L. X. aj ako svedok pred súdom, keď potvrdil, že táto listina mu bola doručená uvedeného dňa v priestoroch spoločnosti N. spol. s r.o.. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa súd vôbec nevypočul jediného účastníka právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, a to samotného P. M., túto skutočnosť nemožno pričítať na vrub okresnému súdu, pretože výsluch tohto svedka, ako ani vykonanie iných dôkazov, žiadna zo sporových strán nenavrhla. Nebol dôvod, aby súd vyhľadával dôkazy z vlastnej iniciatívy, bez návrhu účastníkov. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci platí dispozičná a prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkaz k preukázaniu tvrdenia. Pokiaľ teda súd prvého stupňa na pojednávaní vykonal dôkazy navrhované účastníkmi konania, poskytol možnosť obom účastníkom zúčastniť sa pojednávania, čím mali možnosť vyjadriť sa k dôkazom, resp. po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. mohli navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, takýmto postupom súdu prvého stupňa nemohlo dôjsť k porušeniu princípov kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov na spravodlivé súdne konanie. Preto odvolací súd nezistil ani opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Preto rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v podrobnostiach na rozhodnutie prvostupňového súdu odkazuje. O trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .