Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/142/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200664 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200664.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a z členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: Q.. R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. XXX/XX, XXX XX M. K. proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2017/030328-002/6GM zo dňa 23.10.2017 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Banská Bystrica č. OU-BB-OOP1-2017/030328-002/6GM zo dňa 23.10.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žalobca ako žiadateľ žiadosťou zo dňa 27.09.2017 doručenou v ten istý deň Okresnému úradu Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy" alebo „povinná osoba") označenou ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií nahliadnutím do spisu a o umožnenie si robiť kópie zo spisu" žiadal podľa § 14 ods. 1 s poukazom na § 16 ods. 1, 9 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z.z." alebo „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám") o sprístupnenie informácií nahliadnutím do spisu a o umožnenie robiť si kópie zo spisu vo veci žalobcom (ako oznamovateľom) dňa 26.07.2017 oznámeného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 372/1990 Zb." alebo „Zákon o priestupkoch"). Predmetným oznámením žalobca ako oznamovateľ žiadal, aby príslušný orgán verejnej správy začal priestupkové konanie proti V.. Q. H., riaditeľke F. F. a F. B. B. M. K. a V.. X. A., M. B.-D.seku F. F. a F. B. B. M. K.. Žalobca svoju žiadosť odôvodnil aj poukazom na čl. 2 ods. 2 a čl. 26 ods. 1 a 5 Ústavy SR. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy ako povinná osoba rozhodnutím č. OU-VK-OO-2017/007752-001 zo dňa 05.10.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy") o predmetnej žiadosti žiadateľa zo dňa 27.09.2017 rozhodol tak, že žalobcovi požadované informácie uvedené v žiadosti, týkajúce sa nahliadnutia do priestupkového spisu a umožnenia zhotoviť si kópie zo spisu vo veci priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. (obvinená V.. X. A., M. B.-D.B. F. F. a F. B. B. M. K. a obvinená V.. Q. H., T. F. F. a F. B. B. M. K.) nesprístupní. Rozhodnutie odôvodnil tým, že za žiadosť o poskytnutie informácie nie je možné považovať žiadosť o poskytnutie celého spisu orgánu verejnej správy, pretože právo na takéto poskytnutie spisov patrí len subjektom v zákone presne uvedeným. Argumentoval, že vo vzťahu k nahliadaniu do úradných spisov sa neaplikujú ustanovenia Zákona o slobode informácie, ale na uplatňovanie tohto procesného práva sa vzťahuje osobitná právna úprava obsiahnutá v § 23 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Poukázal súčasne na § 23 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Z uvedeného vyvodil, že povinnosť správneho orgánu poskytnúť fotokópie úradných spisov je v zásade viazaná na procesné postavenie žiadateľa v danom konaní. Ak žiadateľ o takúto informáciu nemá procesné postavenie, ktoré vyžaduje zákon, je na úvahe správneho orgánu, či mu fotokópie úradných spisov sprístupní alebo nie a aj to za predpokladu, že žiadateľ o informáciu preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Keďže žiadateľ v žiadosti výslovne uviedol, že žiada informácie sprístupniť ako oznamovateľ - svedok v priestupkovej veci, neexistuje relevantný dôvod, ktorý by mu umožňoval do spisu nahliadnuť a zhotoviť si kópie. Za podmienok stanovených v § 67 ods. 4 Zákona o priestupkoch (ak o to oznamovateľ požiada), môže správny orgán upovedomiť oznamovateľa o urobených opatreniach. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že nemohol sprístupniť žiadateľovi všetky ním požadované informácie, a preto s poukazom na § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vydal predmetné rozhodnutie. 3. Žiadateľ (žalobca) v zákonnej 15-dňovej lehote podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2017/030328-002/6GM zo dňa 23.10.2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutie povinnej osoby bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Ďalej uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom povinnej osoby, v zmysle ktorého nebolo možné predmetnej žiadosti žalobcu vyhovieť a informácie požadované žiadateľom sprístupniť. V odôvodnení zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu verejnej správy uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí. Žaloba 4. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 31.10.2017 v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nesprístupnení požadovaných informácií žiadateľovi uvedených v žiadosti zo dňa 27.09.2017. Žalobca v žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania, na prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného. Zopakoval argumentáciu uvedenú v žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 27.09.2017 s tým, že opätovne poukázal na ustanovenia § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 a 9 zák. č. 211/2000 Z.z., v zmysle ktorých požiadal o sprístupnenie informácií nahliadnutím do priestupkového spisu a o umožnenie robiť si kópie zo spisu vo veci oznámeného priestupku. Mal za to, že je potrebné prihliadnuť aj na čl. 2 ods. 2 a čl. 26 ods. 1 a 5 Ústavy SR, ktoré žalobcovi zaručujú slobodu prejavu a právo na informácie, pričom orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Poukázal na to, že podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon, pričom zákon o správnom konaní (Správny poriadok), ani priestupkový zákon neobsahujú ustanovenie o zákaze sprístupnenia požadovanej informácie. Namietal, že má právo na to, aby bolo vyhovené jeho žiadosti na sprístupnenie požadovaných informácií požadovanou formou. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán nepostupoval právne a vecne správne, keď nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v zmysle Zákona o slobode informácií a vydal rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií a rovnako žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, ak prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy o nesprístupnení požadovaných informácií potvrdil. Argumentoval, že má právo na vyhovenie jeho žiadosti na sprístupnenie požadovaných informácií požadovanou formou a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení pridržiaval právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí a vzhľadom na to, že obsah podanej žaloby sa v zásade zhoduje s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v už podanom odvolaní, žalovaný odkázal na text odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sú uvedené rozhodné skutočnosti a úvahy, ktoré žalovaného viedli k vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, a preto navrhol žalobu zamietnuť. Replika žalobcu 6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že právny názor uvedený v napadnutom rozhodnutí žalovaného je nesprávny pre rozpor so Zákonom o slobode informácií a s ústavným právom žalobcu na informácie, a preto žalovaný konal protizákonne, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nesprístupnení požadovaných informácií nahliadnutím do priestupkového spisu č. OU- VK-OVVS-2017/006983. Žalobca ďalej uviedol, že ako oznamovateľ priestupku vo svojom procesnom postavení má záujem dozvedieť sa o výsledku vybavenia ním oznamovanej priestupkovej veci, a keďže sa mu rozhodnutie o procesnom ukončení konania v priestupkovej veci nedoručuje ani neoznamuje, jediná možnosť získať informácie o konaní a o spôsobe vybavenia resp. procesného ukončenia ním oznamovanej veci je len nahliadnutie do spisu. Vyslovil názor, že má právo získať požadované informácie. Žalobca zároveň podaním doručeným správnemu súdu 19.03.2018 navrhol zabezpečiť priestupkový spis. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 10.05.2018 v súlade s § 137 ods. 3 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici oznámené dňa 03.05.2018 (§ 137 ods. 4 SSP). Právna úprava 8. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 9. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 10. Podľa § 8 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona 12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, 12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 12) (2) Porušením alebo ohrozením bankového tajomstva nie je zverejnenie zmluvy podľa § 5a. 11. Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13) Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 14) (2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. 16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13) 12. Podľa § 11 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená, b) ju zverejňuje na základe zákona; 22) ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby, c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom 23) s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov 23) na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas, d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, 24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy, e) sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, f) sa týka miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie, g) by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. 24a) h) sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov 24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, 24b) i) ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia alebo objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov. 24c) (2) Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, 7a) alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. (3) Pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, 25) podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. 13. Podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 14. Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. 15. Podľa § 15 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). (2) Postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi. (3) Lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť. 16. Podľa § 16 ods. 1, 9 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. (9) Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie. 17. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 19. Podľa § 19 ods. 1, 4 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. 27) 20. Podľa § 23 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. 21. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 22. Podľa § 67 ods. 4 Zákona o priestupkoch ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach. 23. Podľa § 72 Zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. 24. Podľa § 6 ods. 1 a 2 písm. a/ SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 25. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 26. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 27. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 28. Podľa § 84 SSP pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní. 29. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 30. Podľa čl. 26 ods. 1, 4, 5 Ústavy SR (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie . 32. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca s poukazom na ustanovenia Zákona o slobodnom prístupe k informáciám požiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácií nahliadnutím do priestupkového spisu vedeného povinnou osobou a umožnenie vyhotovenia kópií zo spisu vo veci žalobcom oznámeného priestupku. Povinná osoba žalobcovej žiadosti nevyhovela, o čom vydala v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o nesprístupnení informácií (prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy). Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil, pretože sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý žalobcovi s poukazom na § 23 Správneho poriadku odmietol sprístupniť informácie nahliadnutím do priestupkového spisu vo veci podaného oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ Zákona o priestupkoch voči osobám V.. J. H. a V.. G. A., v ktorej veci bol žalobca oznamovateľom priestupku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (zhodne ako z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy) vyplýva, že žalovaný predmetnú žiadosť posúdil ako „žiadosť o nahliadnutie do spisu" a túto nepovažoval za „žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zák. č. 200/2011 Z.z.". Rozhodnutie o nesprístupnení informácií bolo ďalej odôvodnené tým, že vo vzťahu k nahliadaniu do spisu orgánu verejnej správy sa neaplikujú ustanovenia zák. č. 200/2011 Z.z., ale ustanovenia Správneho poriadku ako osobitného predpisu, konkrétne § 23 Správneho poriadku. Žalovaný (zhodne ako prvostupňový orgán verejnej správy) napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy odôvodnil tým, že žiadateľ nie je účastníkom priestupkového konania (v zmysle § 72 Zákona o priestupkoch), a teda nie je možné mu sprístupniť informácie, resp. umožniť mu nahliadať do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku (v zmysle § 51 Zákona o priestupkoch sa na konanie o priestupkoch aplikujú ustanovenia Správneho poriadku, ak v Zákone o priestupkoch nie je uvedené inak) a orgány verejnej správy zároveň nezistili relevantný dôvod na nahliadnutie do spisu a vyhotovenie si z neho fotokópii ani podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku žalobcovi ako inej osobe, než účastníkovi konania. Takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný (zhodne s prvostupňovým orgánom verejnej správy) v rozpore s obsahom žiadosti v podstate dôvodil, že za žiadosť o poskytnutie informácie nie je možné považovať žiadosť o sprístupnenie celého spisu orgánu verejnej správy, pretože právo na nahliadnutie do úradných spisov patrí len subjektom v zákone presne uvedeným a konštatoval, že vo vzťahu k nahliadaniu do úradných spisov sa neaplikujú ustanovenia zák. č. 200/2011 Z.z., ale na uplatnenie tohto procesného práva sa vzťahuje osobitná úprava stanovená v § 23 Správneho poriadku. 33. Ustanovenie § 23 Správneho poriadku o nahliadaní do spisov nepochybne slúži k získavaniu informácií o správnom spise tak pre účastníkov správneho konania a ich zástupcov v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj pre iné osoby, a to za splnenia podmienok stanovených § 23 ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 23 Správneho poriadku je vo vzťahu k zák. č. 200/2011 Z.z. ustanovením osobitným a v prípadoch, na ktoré sa § 23 Správneho poriadku vzťahuje, nie je samozrejme možné aplikovať zák. č. 200/2011 Z.z. Avšak, od vyššie uvedených prípadov je potrebné odlišovať prípady, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba požiada orgán verejnej správy ako povinnú osobu o poskytnutie informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (a to formou sprístupnenia administratívneho spisu, nahliadnutím do neho a vyhotovením si kópií listín zo spisu). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám totiž zabezpečuje realizáciu (vykonanie) ústavného práva zaručeného v článku 26 ods. 1 Ústavy SR a to práva na informácie. Podľa článku 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, pričom podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Toto právo na informácie je v zmysle článku 26 ods. 4 Ústavy SR možné obmedziť len zákonom, a to v prípadoch, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 34. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje všeobecnú normu, čo nevylučuje, aby určité otázky boli pre vymedzený okruh právnych vzťahov a subjekty riešené aj v iných právnych predpisoch, napr. v § 23 Správneho poriadku, ako je tomu v posudzovanej veci. Z ust. § 23 Správneho poriadku tak, ako už bolo uvedené, vyplýva, že účastníci konania a ich zástupcovia (v niektorých prípadoch, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky, aj iné osoby) môžu získať informácie o konaní pred orgánom verejnej správy nahliadaním do spisu. Citované ustanovenie zároveň upravuje maximálnu možnú šírku (rozsah) tohto oprávnenia, t.j. právo nahliadať do spisu v celom jeho rozsahu, okrem protokolu o hlasovaní a to bez toho, aby nahliadajúca osoba musela akokoľvek špecifikovať obsah informácií, ktoré hodlá v spise, resp. zo spisu získať. V takto široko koncipovanom oprávnení prístupu ku administratívnemu spisu ustanovenie § 23 Správneho poriadku vylučuje aplikáciu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Tento záver však nemôže vylúčiť užší prístup (a to podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám) k informáciám obsiahnutým v spise o správnom konaní (v tomto prípade v priestupkovom spise), ak nie je poskytnutie požadovanej informácie obmedzené zákonom. Obidva zákony, t.j. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám i Správny poriadok sa uplatňujú súbežne a každý sa týka iného okruhu osôb, aj iného rozsahu sprístupňovania informácií. Aj postavenie účastníka správneho konania a žiadateľa o informácie je rozdielne. Žiadateľ podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám má právo na užší okruh informácií, ako účastník správneho konania podľa Správneho poriadku (obdobne Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 92/2017-26 zo dňa 20.12.2017 „Žiadateľ podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám má teda právo na sprístupnenie informácií napriek tomu, že nie je účastníkom konania, avšak až po vylúčení informácií, ktoré sú chránené § 8 až § 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám"). Napríklad účastník konania má prístup aj k osobným údajom, ktoré sa nachádzajú v spise (pričom spis tvoria najmä podania, protokoly, záznamy, písomné vyhotovenia rozhodnutí a ďalšie písomnosti, ktoré sa vzťahujú k veci), avšak žiadateľ podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám k takýmto údajom s poukazom § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemá. Ide teda o dva odlišné režimy sprístupňovania informácií zo spisu. Žiadateľ o informácie na základe Zákona o slobodnom prístupe k informácii má teda právo na sprístupnenie informácií pochádzajúcich zo správneho konania (napr. rozhodnutí vydaných v správnom konaní, teda aj v priestupkovom konaní) alebo iných dokumentov nachádzajúcich sa v správnom spise napriek tomu, že nebol účastníkom tohto správneho konania (v preskúmavanom prípade priestupkového konania), avšak pri vylúčení informácií chránených podľa § 8 až § 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žiadateľ o informácie nemusí pri žiadaní o informácie zo správneho konania preukazovať odôvodnenosť svojej požiadavky, ani oprávnený záujem (§ 16 ods. 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám). Povinná osoba pritom musí urobiť také opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 a § 12 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 35. „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je založený na princípe „Čo nie je tajné, je verejné", čo vyplýva z § 3 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a z § 12 tohto zákona, podľa ktorého všetky obmedzenia a práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie, vrátane sprievodných informácií, po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Kategórie informácií, ktoré sú chránené, a teda ich v režime Zákona o slobodnom prístupe k informácii nemožno sprístupniť, sú vymedzené v § 8 až § 11 tohto zákona" ( nález Ústavného súdu SR II.ÚS 92/2017-25 z 20.12.2017). 36. Ústava SR v čl. 26 zaručuje každému právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na strane druhej. Práve z týchto dôvodov ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Zákon č. 370/1990 Zb. o priestupkoch, ani zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorého aplikáciu Zákon o priestupkoch odkazuje (v § 51), takúto povinnosť neupravuje. 37. Zásady ochrany osobných údajov ustanovuje zák. č. 428/2002 Z.z. Osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená" alebo „určiteľná", resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Súbor údajov, na základe ktorých nie je fyzická osoba priamo alebo nepriamo určená alebo určiteľná a na jej určenie je nevyhnutné získať ďalšie údaje, alebo ďalšie údaje s vynaložením neúmerne vysokého úsilia, sa nepovažuje za osobné údaje fyzickej osoby. Neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie z ťažko dostupného zdroja. Získavanie údajov dlhodobým vyhľadávaním, viacnásobným overovaním, porovnávaním a triedením alebo získavanie údajov prieskumom, ktoré výsledky je možné priradiť viacerým fyzickým osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať. 38. Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o súkromných alebo osobných údajoch resp. o sprístupnenie dokumentov obsahujúcich tieto informácie, teda aj spisov zo správneho, resp. priestupkového konania, povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby, alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. Tieto pravidlá sa však nevzťahujú na informácie vymedzené v § 9 zák. č. 211/2000 Z.z. Pokiaľ by teda v preskúmavanom prípade žiadateľ žiadal sprístupniť aj takéto informácie z priestupkového spisu (spôsobom nahliadnutia do priestupkového spisu), existoval by dôvod na nesprístupnenie takýchto informácií, keďže sa na ne vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa zák. č. 211/2000 Z.z. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) však v preskúmavanom prípade nerozhodol o nesprístupnení informácií požadovaných z priestupkového spisu z dôvodu, že by sa jednalo o informácie, ktoré by v zmysle vyššie uvedeného ust. § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám boli vylúčené zo sprístupnenia. Správny súd má za to, že pokiaľ žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) rozhodol, že požadované informácie z priestupkového spisu (nahliadnutím do priestupkového spisu) nesprístupní s poukazom na ust. § 23 Správneho poriadku, vec nesprávne právne posúdil. Odmietnutie sprístupnenia informácií požadovaných na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je možné len z dôvodov uvedených v § 8 až § 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (napr. ako je uvedené vyššie s poukazom na § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám) alebo z dôvodov uvedených v osobitných zákonoch, ktoré upravujú zákaz sprístupnenia niektorých druhov informácií. Ustanovenie upravujúce právny režim nahliadania do administratívnych spisov (všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy podľa § 23 Správneho poriadku) podľa názoru správneho súdu nebránia sprístupňovaniu informácií z administratívnych spisov (resp. v preskúmavanom prípade z priestupkového spisu) podľa ustanovení Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Správny poriadok upravujúci prístup k listinám tvoriacich súčasť dokumentácie, resp. administratívneho spisu (v preskúmavanom prípade priestupkového spisu), sa uplatňuje popri ustanoveniach Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý je z hľadiska svojho účelu všeobecnoprávnou normou regulujúcou ústavné právo na prístup k informáciám. Zmyslom tohto práva je predovšetkým umožnenie čo najširšej verejnej kontroly moci. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré Zákon o slobodnom prístupe k informáciám alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je pritom potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu (článok 26 ods. 4 Ústavy SR). Pokiaľ by sa niektorý z dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vzťahoval len na časť požadovaných informácií, je nutné obmedziť prístup len k tejto časti. 39. Nahliadnutie do spisov a možnosť robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie, je jedným zo zákonom definovaných spôsobov sprístupňovania informácií, ktorý existuje a uplatňuje sa v spomenutej osobitnej úprave nahliadania do spisov (§ 23 Správneho poriadku). Právne nástroje sprístupňovania informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú v porovnaní s dlhodobou uplatňovanou koncepciou nahliadania do spisov orgánov verejnej správy (účastníkmi konania, resp. úradnými osobami alebo osobami s individuálnym právnym záujmom) relatívne nové a v mnohom sa môžu so zažitou právnou úpravou prekrývať. Preto podľa názoru správneho súdu nebráni nič tomu, aby na základe žiadosti podanej podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám bolo umožnené nahliadnuť do spisu aj inej osobe, ako tej, ktorej to umožňuje osobitný procesný predpis (v tomto prípade § 23 Správneho poriadku), a to za predpokladu, že sprístupneniu informácií obsiahnutých v spise nebránia žiadne právne prekážky upravené Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zákonné vymedzenie okruhu osôb oprávnených nahliadať do administratívneho spisu v zmysle § 23 Správneho poriadku podľa názoru správneho súdu nemožno považovať za legitímny dôvod obmedzenia prístupu k informáciám podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pre posúdenie existencie prekážky pre sprístupnenie informácie nie je totiž dôležitá osoba žiadateľa, ani miesto uloženia informácie, ale jej obsah a povaha. 40. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010 „Právna norma ust. § 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je hmotnoprávnou úpravou práva na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právna úprava ustanovená v § 23 ods. 2 Správneho poriadku má procesno-právny charakter a oprávňuje orgán verejnej správy konajúci vo veci, aby povolil nazrieť do spisov, urobiť výpis, poskytnúť kópiu alebo informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, ako účastníkom konania, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Nie je možné však odmietnuť právo žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dôvodov aplikácie ust. § 23 ods. 2 Správneho poriadku". Obdobne Rozsudok Najvyššieho súdu 3Sžo/106/2015 z 27.04.2016 uvádza, že „...všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy podľa § 23 Správneho poriadku nebráni sprístupneniu informácií zo spisov podľa ustanovení zák. č. 211/2000 Z.z.". 41. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že žiadosť žalobcu zo dňa 27.09.2017 bola formulovaná veľmi všeobecne ako „Žiadosť žalobcu ako oznamovateľa - svedka vo veci jeho osoby podľa § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1, ods. 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie informácií nahliadnutím do spisu a o umožnenie si robiť kópie zo spisu vo veci oznámenia priestupku", a preto mal prvostupňový orgán verejnej správy predovšetkým vyzvať žiadateľa (žalobcu) o upresnenie tejto žiadosti. Až potom mal posudzovať, či sa jedná o žiadosť podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a či takejto žiadosti je možné vyhovieť (t.j. požadované informácie sprístupniť a v akom rozsahu), alebo existujú zákonné dôvody na nesprístupnenie požadovaných informácií v požadovanej forme. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho v zmysle § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou orgánu verejnej správy (povinnej osoby) bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií z hľadiska, či požadované informácie (po ich prípadnom doplnení, resp. upresnení) sú informáciami, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť a v akom rozsahu, alebo ide o informácie, ktoré sa nesprístupňujú (§ 8 až § 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám). V prípade, ak dospeje k záveru, že požadované informácie sú informáciami, ktoré nie je možné sprístupniť, rozhodne o žiadosti žalobcu a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. V prípade, ak zistí, že ide o informácie, ktoré je možné sprístupniť, tieto sprístupní v intenciách ust. § 12 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t.j. ak zistí, že medzi požadovanými informáciami sú aj informácie, ktoré sú podľa § 8 až § 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vylúčené zo sprístupnenia, vykoná obmedzenia práva na informácie v zmysle § 12 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon (napr. začiernením alebo pri vyhotovení fotokópií znečitateľnením, prekrytím a pod.), resp. anonymizáciou osobných údajov a pod. 43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.