Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/142/2017 z 9. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. mája 2018, sp. zn. 24S/142/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200664.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/142/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6017200664.1 | 2018-05-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 26 Ústavy, § 25 Ústavy, § 23 SP, § 3 ods. 1 zákona č. 200/2011 Z. z., § 17 ods. 1 zákona č. 200/2011 Z. z., § 18 ods. 2 zákona č. 200/2011 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/456ef964-fd7e-45a1-84eb-427eaf2fb430 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200664.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/142/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200664
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200664.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
z členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: Q.. R. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. N. XXX/XX, XXX XX M. K. proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica,
odbor opravných prostriedkov, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2017/030328-002/6GM zo dňa 23.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Banská
Bystrica č. OU-BB-OOP1-2017/030328-002/6GM zo dňa 23.10.2017
z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Žalobca ako žiadateľ žiadosťou zo dňa 27.09.2017 doručenou v ten istý deň Okresnému úradu Veľký
Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy" alebo „povinná
osoba") označenou ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií nahliadnutím do spisu a o umožnenie si robiť
kópie zo spisu" žiadal podľa § 14 ods. 1 s poukazom na § 16 ods. 1, 9 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), (ďalej len
„zák. č. 211/2000 Z.z." alebo „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám") o sprístupnenie informácií
nahliadnutím do spisu a o umožnenie robiť si kópie zo spisu vo veci žalobcom (ako oznamovateľom)
dňa 26.07.2017 oznámeného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 372/1990 Zb." alebo
„Zákon o priestupkoch"). Predmetným oznámením žalobca ako oznamovateľ žiadal, aby príslušný orgán
verejnej správy začal priestupkové konanie proti V.. Q. H., riaditeľke F. F. a F. B. B. M. K. a V.. X. A.,
M. B.-D.seku F. F. a F. B. B. M. K.. Žalobca svoju žiadosť odôvodnil aj poukazom na čl. 2 ods. 2 a čl.
26 ods. 1 a 5 Ústavy SR.

2. Prvostupňový orgán verejnej správy ako povinná osoba rozhodnutím č. OU-VK-OO-2017/007752-001
zo dňa 05.10.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy") o predmetnej žiadosti
žiadateľa zo dňa 27.09.2017 rozhodol tak, že žalobcovi požadované informácie uvedené v žiadosti,
týkajúce sa nahliadnutia do priestupkového spisu a umožnenia zhotoviť si kópie zo spisu vo veci
priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. (obvinená V.. X. A., M. B.-D.B. F. F. a F.
B. B. M. K. a obvinená V.. Q. H., T. F. F. a F. B. B. M. K.) nesprístupní. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že za žiadosť o poskytnutie informácie nie je možné považovať žiadosť o poskytnutie celého spisu
orgánu verejnej správy, pretože právo na takéto poskytnutie spisov patrí len subjektom v zákone presne



uvedeným. Argumentoval, že vo vzťahu k nahliadaniu do úradných spisov sa neaplikujú ustanovenia
Zákona o slobode informácie, ale na uplatňovanie tohto procesného práva sa vzťahuje osobitná právna
úprava obsiahnutá v § 23 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a ich zástupcovia a
zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s
výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným
spôsobom. Poukázal súčasne na § 23 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán môže
povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť
informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.
Z uvedeného vyvodil, že povinnosť správneho orgánu poskytnúť fotokópie úradných spisov je v zásade
viazaná na procesné postavenie žiadateľa v danom konaní. Ak žiadateľ o takúto informáciu nemá
procesné postavenie, ktoré vyžaduje zákon, je na úvahe správneho orgánu, či mu fotokópie úradných
spisov sprístupní alebo nie a aj to za predpokladu, že žiadateľ o informáciu preukáže odôvodnenosť
svojej požiadavky. Keďže žiadateľ v žiadosti výslovne uviedol, že žiada informácie sprístupniť ako
oznamovateľ - svedok v priestupkovej veci, neexistuje relevantný dôvod, ktorý by mu umožňoval do
spisu nahliadnuť a zhotoviť si kópie. Za podmienok stanovených v § 67 ods. 4 Zákona o priestupkoch (ak
o to oznamovateľ požiada), môže správny orgán upovedomiť oznamovateľa o urobených opatreniach.
Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že nemohol sprístupniť žiadateľovi všetky ním požadované
informácie, a preto s poukazom na § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vydal
predmetné rozhodnutie.

3. Žiadateľ (žalobca) v zákonnej 15-dňovej lehote podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu
prvostupňového orgánu verejnej správy odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2017/030328-002/6GM zo dňa 23.10.2017 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného") tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy
potvrdil. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej
správy dospel k záveru, že rozhodnutie povinnej osoby bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Ďalej
uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom povinnej osoby, v zmysle ktorého nebolo možné predmetnej
žiadosti žalobcu vyhovieť a informácie požadované žiadateľom sprístupniť. V odôvodnení zopakoval
argumentáciu prvostupňového orgánu verejnej správy uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí.

Žaloba
4. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 31.10.2017 v zákonom stanovenej lehote
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy o nesprístupnení požadovaných informácií žiadateľovi
uvedených v žiadosti zo dňa 27.09.2017. Žalobca v žalobe poukázal na priebeh administratívneho
konania, na prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného. Zopakoval
argumentáciu uvedenú v žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 27.09.2017 s tým, že opätovne
poukázal na ustanovenia § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 a 9 zák. č. 211/2000 Z.z., v zmysle ktorých
požiadal o sprístupnenie informácií nahliadnutím do priestupkového spisu a o umožnenie robiť si kópie
zo spisu vo veci oznámeného priestupku. Mal za to, že je potrebné prihliadnuť aj na čl. 2 ods. 2 a
čl. 26 ods. 1 a 5 Ústavy SR, ktoré žalobcovi zaručujú slobodu prejavu a právo na informácie, pričom
orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti
v štátnom jazyku. Poukázal na to, že podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon, pričom zákon
o správnom konaní (Správny poriadok), ani priestupkový zákon neobsahujú ustanovenie o zákaze
sprístupnenia požadovanej informácie. Namietal, že má právo na to, aby bolo vyhovené jeho žiadosti
na sprístupnenie požadovaných informácií požadovanou formou. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán
nepostupoval právne a vecne správne, keď nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v
zmysle Zákona o slobode informácií a vydal rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií a
rovnako žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, ak prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy o
nesprístupnení požadovaných informácií potvrdil. Argumentoval, že má právo na vyhovenie jeho žiadosti
na sprístupnenie požadovaných informácií požadovanou formou a žiadal, aby správny súd rozhodnutie
žalovaného zrušil.

Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení pridržiaval právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí
a vzhľadom na to, že obsah podanej žaloby sa v zásade zhoduje s argumentáciou žalobcu obsiahnutou
v už podanom odvolaní, žalovaný odkázal na text odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom
sú uvedené rozhodné skutočnosti a úvahy, ktoré žalovaného viedli k vydaniu žalobou napadnutého



rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, a preto navrhol žalobu
zamietnuť.

Replika žalobcu
6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že právny názor uvedený v napadnutom rozhodnutí
žalovaného je nesprávny pre rozpor so Zákonom o slobode informácií a s ústavným právom žalobcu
na informácie, a preto žalovaný konal protizákonne, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy o nesprístupnení požadovaných informácií nahliadnutím do priestupkového spisu č. OU-
VK-OVVS-2017/006983. Žalobca ďalej uviedol, že ako oznamovateľ priestupku vo svojom procesnom
postavení má záujem dozvedieť sa o výsledku vybavenia ním oznamovanej priestupkovej veci, a keďže
sa mu rozhodnutie o procesnom ukončení konania v priestupkovej veci nedoručuje ani neoznamuje,
jediná možnosť získať informácie o konaní a o spôsobe vybavenia resp. procesného ukončenia
ním oznamovanej veci je len nahliadnutie do spisu. Vyslovil názor, že má právo získať požadované
informácie. Žalobca zároveň podaním doručeným správnemu súdu 19.03.2018 navrhol zabezpečiť
priestupkový spis.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §
13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a po prejednaní veci
dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 10.05.2018 v súlade s
§ 137 ods. 3 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici oznámené dňa 03.05.2018 (§ 137 ods. 4 SSP).

Právna úprava
8. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 každý má právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

9. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 informácie sa sprístupňujú bez
preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

10. Podľa § 8 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú
skutočnosť podľa osobitného zákona 12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového
tajomstva podľa osobitného zákona, 12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju
nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 12)
(2) Porušením alebo ohrozením bankového tajomstva nie je zverejnenie zmluvy podľa § 5a.

11. Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Informácie, ktoré sa
dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná
osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným
súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13)
Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 14)
(2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za
podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá
spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. 16) Ak dotknutá osoba
nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13)

12. Podľa § 11 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie alebo informáciu nesprístupní, ak
a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby
písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie
osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so
sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená,
b) ju zverejňuje na základe zákona; 22) ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej
dobe, iba do tejto doby,
c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom 23) s výnimkou,
ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov 23) na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie
informácie udelí súhlas,



d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného
v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, 24) rozhodnutia
policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a
informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak
ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy,
e) sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem
informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,
f) sa týka miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich
neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie,
g) by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. 24a)
h) sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov
24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej
sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, 24b)
i) ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie
a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia alebo objektov
osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov. 24c)
(2) Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky,
7a) alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce,
majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe
zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
(3) Pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe
osobitného zákona, 25) podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná
prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto
zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami.

13. Podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 všetky obmedzenia práva na informácie
vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po
vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie
trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

14. Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016
(1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky
vykonateľným spôsobom.
(2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo
obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký
spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
(3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

15. Podľa § 15 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť
smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú
informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má
požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).
(2) Postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi.
(3) Lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú
žiadosť.

16. Podľa § 16 ods. 1, 9 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Informácie sa
sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis,
odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými
informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť
spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia
informácie.
(9) Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu
nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.



17. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 žiadosť o sprístupnenie informácií
povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania
žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní,
ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento
zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Ak povinná osoba poskytne
žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote,
urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
(2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote
písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
(3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani
informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.
Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti (§ 17).

19. Podľa § 19 ods. 1, 4 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 (1) Proti rozhodnutiu povinnej
osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva
povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
(4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. 27)

20. Podľa § 23 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené
osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou
zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu
spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu
odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému
ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s
výkonom ich pôsobnosti.

21. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)

22. Podľa § 67 ods. 4 Zákona o priestupkoch ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán
do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach.

23. Podľa § 72 Zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania
veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

24. Podľa § 6 ods. 1 a 2 písm. a/ SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

25. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

26. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.



27. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže
aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
28. Podľa § 84 SSP pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže
správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho
spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní.

29. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

30. Podľa čl. 26 ods. 1, 4, 5 Ústavy SR
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti
v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie
.
32. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca s poukazom na ustanovenia Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám požiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácií nahliadnutím
do priestupkového spisu vedeného povinnou osobou a umožnenie vyhotovenia kópií zo spisu vo
veci žalobcom oznámeného priestupku. Povinná osoba žalobcovej žiadosti nevyhovela, o čom vydala
v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o nesprístupnení informácií (prvostupňové rozhodnutie
orgánu verejnej správy). Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie, o
ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej
správy potvrdil, pretože sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý
žalobcovi s poukazom na § 23 Správneho poriadku odmietol sprístupniť informácie nahliadnutím do
priestupkového spisu vo veci podaného oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1, písm. d/ Zákona o priestupkoch voči osobám V.. J. H. a V.. G. A., v ktorej
veci bol žalobca oznamovateľom priestupku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
(zhodne ako z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy) vyplýva, že žalovaný
predmetnú žiadosť posúdil ako „žiadosť o nahliadnutie do spisu" a túto nepovažoval za „žiadosť o
poskytnutie informácií v zmysle zák. č. 200/2011 Z.z.". Rozhodnutie o nesprístupnení informácií bolo
ďalej odôvodnené tým, že vo vzťahu k nahliadaniu do spisu orgánu verejnej správy sa neaplikujú
ustanovenia zák. č. 200/2011 Z.z., ale ustanovenia Správneho poriadku ako osobitného predpisu,
konkrétne § 23 Správneho poriadku. Žalovaný (zhodne ako prvostupňový orgán verejnej správy)
napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy odôvodnil
tým, že žiadateľ nie je účastníkom priestupkového konania (v zmysle § 72 Zákona o priestupkoch),
a teda nie je možné mu sprístupniť informácie, resp. umožniť mu nahliadať do spisu podľa § 23 ods.
1 Správneho poriadku (v zmysle § 51 Zákona o priestupkoch sa na konanie o priestupkoch aplikujú
ustanovenia Správneho poriadku, ak v Zákone o priestupkoch nie je uvedené inak) a orgány verejnej
správy zároveň nezistili relevantný dôvod na nahliadnutie do spisu a vyhotovenie si z neho fotokópii ani
podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku žalobcovi ako inej osobe, než účastníkovi konania. Takýto záver
je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný (zhodne s prvostupňovým orgánom
verejnej správy) v rozpore s obsahom žiadosti v podstate dôvodil, že za žiadosť o poskytnutie informácie
nie je možné považovať žiadosť o sprístupnenie celého spisu orgánu verejnej správy, pretože právo
na nahliadnutie do úradných spisov patrí len subjektom v zákone presne uvedeným a konštatoval, že
vo vzťahu k nahliadaniu do úradných spisov sa neaplikujú ustanovenia zák. č. 200/2011 Z.z., ale na
uplatnenie tohto procesného práva sa vzťahuje osobitná úprava stanovená v § 23 Správneho poriadku.

33. Ustanovenie § 23 Správneho poriadku o nahliadaní do spisov nepochybne slúži k získavaniu
informácií o správnom spise tak pre účastníkov správneho konania a ich zástupcov v zmysle § 23
ods. 1 Správneho poriadku, ako aj pre iné osoby, a to za splnenia podmienok stanovených § 23
ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 23 Správneho poriadku je vo vzťahu k zák. č. 200/2011



Z.z. ustanovením osobitným a v prípadoch, na ktoré sa § 23 Správneho poriadku vzťahuje, nie je
samozrejme možné aplikovať zák. č. 200/2011 Z.z. Avšak, od vyššie uvedených prípadov je potrebné
odlišovať prípady, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba požiada orgán verejnej správy ako
povinnú osobu o poskytnutie informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (a to formou
sprístupnenia administratívneho spisu, nahliadnutím do neho a vyhotovením si kópií listín zo spisu).
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám totiž zabezpečuje realizáciu (vykonanie) ústavného práva
zaručeného v článku 26 ods. 1 Ústavy SR a to práva na informácie. Podľa článku 26 ods. 5 Ústavy SR
orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v
štátnom jazyku, pričom podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Toto právo na informácie je v
zmysle článku 26 ods. 4 Ústavy SR možné obmedziť len zákonom, a to v prípadoch, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

34. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje všeobecnú normu, čo nevylučuje, aby určité
otázky boli pre vymedzený okruh právnych vzťahov a subjekty riešené aj v iných právnych predpisoch,
napr. v § 23 Správneho poriadku, ako je tomu v posudzovanej veci. Z ust. § 23 Správneho poriadku
tak, ako už bolo uvedené, vyplýva, že účastníci konania a ich zástupcovia (v niektorých prípadoch,
ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky, aj iné osoby) môžu získať informácie o konaní pred
orgánom verejnej správy nahliadaním do spisu. Citované ustanovenie zároveň upravuje maximálnu
možnú šírku (rozsah) tohto oprávnenia, t.j. právo nahliadať do spisu v celom jeho rozsahu, okrem
protokolu o hlasovaní a to bez toho, aby nahliadajúca osoba musela akokoľvek špecifikovať obsah
informácií, ktoré hodlá v spise, resp. zo spisu získať. V takto široko koncipovanom oprávnení prístupu ku
administratívnemu spisu ustanovenie § 23 Správneho poriadku vylučuje aplikáciu Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám. Tento záver však nemôže vylúčiť užší prístup (a to podľa Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám) k informáciám obsiahnutým v spise o správnom konaní (v tomto prípade v
priestupkovom spise), ak nie je poskytnutie požadovanej informácie obmedzené zákonom. Obidva
zákony, t.j. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám i Správny poriadok sa uplatňujú súbežne a
každý sa týka iného okruhu osôb, aj iného rozsahu sprístupňovania informácií. Aj postavenie účastníka
správneho konania a žiadateľa o informácie je rozdielne. Žiadateľ podľa Zákona o slobodnom prístupe
k informáciám má právo na užší okruh informácií, ako účastník správneho konania podľa Správneho
poriadku (obdobne Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 92/2017-26 zo dňa 20.12.2017 „Žiadateľ podľa
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám má teda právo na sprístupnenie informácií napriek tomu,
že nie je účastníkom konania, avšak až po vylúčení informácií, ktoré sú chránené § 8 až § 11
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám"). Napríklad účastník konania má prístup aj k osobným
údajom, ktoré sa nachádzajú v spise (pričom spis tvoria najmä podania, protokoly, záznamy, písomné
vyhotovenia rozhodnutí a ďalšie písomnosti, ktoré sa vzťahujú k veci), avšak žiadateľ podľa Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám k takýmto údajom s poukazom § 9 Zákona o slobodnom prístupe
k informáciám nemá. Ide teda o dva odlišné režimy sprístupňovania informácií zo spisu. Žiadateľ o
informácie na základe Zákona o slobodnom prístupe k informácii má teda právo na sprístupnenie
informácií pochádzajúcich zo správneho konania (napr. rozhodnutí vydaných v správnom konaní, teda
aj v priestupkovom konaní) alebo iných dokumentov nachádzajúcich sa v správnom spise napriek tomu,
že nebol účastníkom tohto správneho konania (v preskúmavanom prípade priestupkového konania),
avšak pri vylúčení informácií chránených podľa § 8 až § 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Žiadateľ o informácie nemusí pri žiadaní o informácie zo správneho konania preukazovať odôvodnenosť
svojej požiadavky, ani oprávnený záujem (§ 16 ods. 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám).
Povinná osoba pritom musí urobiť také opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené
povinnosti podľa § 8 a § 12 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

35. „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je založený na princípe „Čo nie je tajné, je verejné", čo
vyplýva z § 3 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii a z § 12 tohto zákona, podľa ktorého všetky obmedzenia a práva na informácie
vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie, vrátane sprievodných informácií, po
vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Kategórie informácií, ktoré sú chránené, a teda
ich v režime Zákona o slobodnom prístupe k informácii nemožno sprístupniť, sú vymedzené v § 8 až §
11 tohto zákona" ( nález Ústavného súdu SR II.ÚS 92/2017-25 z 20.12.2017).

36. Ústava SR v čl. 26 zaručuje každému právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré
je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha



medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na strane druhej. Práve z týchto
dôvodov ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravuje, že informácie,
ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za
podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný
zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Zákon č. 370/1990 Zb. o
priestupkoch, ani zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorého aplikáciu Zákon o priestupkoch
odkazuje (v § 51), takúto povinnosť neupravuje.

37. Zásady ochrany osobných údajov ustanovuje zák. č. 428/2002 Z.z. Osobným údajom je informácia
týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená" alebo „určiteľná", resp. ktorá je na základe určitého súboru
rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Súbor údajov, na základe
ktorých nie je fyzická osoba priamo alebo nepriamo určená alebo určiteľná a na jej určenie je nevyhnutné
získať ďalšie údaje, alebo ďalšie údaje s vynaložením neúmerne vysokého úsilia, sa nepovažuje za
osobné údaje fyzickej osoby. Neúmerne vysokým úsilím sa rozumie získavanie z ťažko dostupného
zdroja. Získavanie údajov dlhodobým vyhľadávaním, viacnásobným overovaním, porovnávaním a
triedením alebo získavanie údajov prieskumom, ktoré výsledky je možné priradiť viacerým fyzickým
osobám, ktoré treba ďalej analyzovať, upresňovať a selektovať.

38. Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o súkromných alebo osobných údajoch resp.
o sprístupnenie dokumentov obsahujúcich tieto informácie, teda aj spisov zo správneho, resp.
priestupkového konania, povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho
písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj).
Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej
osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu)
o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby, alebo ak súhlas
nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. Tieto pravidlá sa však
nevzťahujú na informácie vymedzené v § 9 zák. č. 211/2000 Z.z. Pokiaľ by teda v preskúmavanom
prípade žiadateľ žiadal sprístupniť aj takéto informácie z priestupkového spisu (spôsobom nahliadnutia
do priestupkového spisu), existoval by dôvod na nesprístupnenie takýchto informácií, keďže sa
na ne vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa zák. č. 211/2000 Z.z. Žalovaný (ani
prvostupňový orgán verejnej správy) však v preskúmavanom prípade nerozhodol o nesprístupnení
informácií požadovaných z priestupkového spisu z dôvodu, že by sa jednalo o informácie, ktoré by
v zmysle vyššie uvedeného ust. § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám boli vylúčené
zo sprístupnenia. Správny súd má za to, že pokiaľ žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy)
rozhodol, že požadované informácie z priestupkového spisu (nahliadnutím do priestupkového spisu)
nesprístupní s poukazom na ust. § 23 Správneho poriadku, vec nesprávne právne posúdil. Odmietnutie
sprístupnenia informácií požadovaných na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je
možné len z dôvodov uvedených v § 8 až § 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (napr.
ako je uvedené vyššie s poukazom na § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám) alebo z
dôvodov uvedených v osobitných zákonoch, ktoré upravujú zákaz sprístupnenia niektorých druhov
informácií. Ustanovenie upravujúce právny režim nahliadania do administratívnych spisov (všeobecná
úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy podľa § 23 Správneho
poriadku) podľa názoru správneho súdu nebránia sprístupňovaniu informácií z administratívnych spisov
(resp. v preskúmavanom prípade z priestupkového spisu) podľa ustanovení Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám. Správny poriadok upravujúci prístup k listinám tvoriacich súčasť dokumentácie,
resp. administratívneho spisu (v preskúmavanom prípade priestupkového spisu), sa uplatňuje popri
ustanoveniach Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý je z hľadiska svojho účelu
všeobecnoprávnou normou regulujúcou ústavné právo na prístup k informáciám. Zmyslom tohto práva je
predovšetkým umožnenie čo najširšej verejnej kontroly moci. Základom právnej úpravy sprístupňovania
informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré Zákon
o slobodnom prístupe k informáciám alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky
je pritom potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu (článok
26 ods. 4 Ústavy SR). Pokiaľ by sa niektorý z dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám podľa
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vzťahoval len na časť požadovaných informácií, je nutné
obmedziť prístup len k tejto časti.



39. Nahliadnutie do spisov a možnosť robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie, je jedným zo zákonom
definovaných spôsobov sprístupňovania informácií, ktorý existuje a uplatňuje sa v spomenutej osobitnej
úprave nahliadania do spisov (§ 23 Správneho poriadku). Právne nástroje sprístupňovania informácií
podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú v porovnaní s dlhodobou uplatňovanou
koncepciou nahliadania do spisov orgánov verejnej správy (účastníkmi konania, resp. úradnými osobami
alebo osobami s individuálnym právnym záujmom) relatívne nové a v mnohom sa môžu so zažitou
právnou úpravou prekrývať. Preto podľa názoru správneho súdu nebráni nič tomu, aby na základe
žiadosti podanej podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám bolo umožnené nahliadnuť do spisu
aj inej osobe, ako tej, ktorej to umožňuje osobitný procesný predpis (v tomto prípade § 23 Správneho
poriadku), a to za predpokladu, že sprístupneniu informácií obsiahnutých v spise nebránia žiadne právne
prekážky upravené Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zákonné vymedzenie okruhu osôb
oprávnených nahliadať do administratívneho spisu v zmysle § 23 Správneho poriadku podľa názoru
správneho súdu nemožno považovať za legitímny dôvod obmedzenia prístupu k informáciám podľa
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pre posúdenie existencie prekážky pre sprístupnenie
informácie nie je totiž dôležitá osoba žiadateľa, ani miesto uloženia informácie, ale jej obsah a povaha.

40. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010 „Právna norma
ust. § 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je hmotnoprávnou úpravou práva na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právna úprava ustanovená v § 23 ods. 2 Správneho
poriadku má procesno-právny charakter a oprávňuje orgán verejnej správy konajúci vo veci, aby povolil
nazrieť do spisov, urobiť výpis, poskytnúť kópiu alebo informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným
osobám, ako účastníkom konania, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Nie je možné však
odmietnuť právo žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám z dôvodov aplikácie ust. § 23 ods. 2 Správneho poriadku". Obdobne Rozsudok Najvyššieho
súdu 3Sžo/106/2015 z 27.04.2016 uvádza, že „...všeobecná úprava nahliadania do administratívnych
spisov orgánov verejnej správy podľa § 23 Správneho poriadku nebráni sprístupneniu informácií zo
spisov podľa ustanovení zák. č. 211/2000 Z.z.".

41. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že žiadosť žalobcu zo dňa 27.09.2017 bola formulovaná
veľmi všeobecne ako „Žiadosť žalobcu ako oznamovateľa - svedka vo veci jeho osoby podľa § 14 ods. 1
a § 16 ods. 1, ods. 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie informácií nahliadnutím
do spisu a o umožnenie si robiť kópie zo spisu vo veci oznámenia priestupku", a preto mal prvostupňový
orgán verejnej správy predovšetkým vyzvať žiadateľa (žalobcu) o upresnenie tejto žiadosti. Až potom
mal posudzovať, či sa jedná o žiadosť podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a či takejto
žiadosti je možné vyhovieť (t.j. požadované informácie sprístupniť a v akom rozsahu), alebo existujú
zákonné dôvody na nesprístupnenie požadovaných informácií v požadovanej forme.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho v zmysle § 191 ods. 1, písm.
c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou orgánu verejnej správy (povinnej
osoby) bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií z hľadiska, či požadované
informácie (po ich prípadnom doplnení, resp. upresnení) sú informáciami, ktoré je povinná osoba povinná
sprístupniť a v akom rozsahu, alebo ide o informácie, ktoré sa nesprístupňujú (§ 8 až § 11 Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám). V prípade, ak dospeje k záveru, že požadované informácie
sú informáciami, ktoré nie je možné sprístupniť, rozhodne o žiadosti žalobcu a svoje rozhodnutie
náležite odôvodní. V prípade, ak zistí, že ide o informácie, ktoré je možné sprístupniť, tieto sprístupní v
intenciách ust. § 12 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t.j. ak zistí, že medzi požadovanými
informáciami sú aj informácie, ktoré sú podľa § 8 až § 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám
vylúčené zo sprístupnenia, vykoná obmedzenia práva na informácie v zmysle § 12 Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po
vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon (napr. začiernením alebo pri vyhotovení fotokópií
znečitateľnením, prekrytím a pod.), resp. anonymizáciou osobných údajov a pod.

43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu



správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.