Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200653 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200653.4 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcov: 1/ Hillside (Sports) LP, so sídlom Unit 1.1, First Floor, Waterport Place, Europort Avenue 2, Gibraltár, 2/ Hillside (Gaming) LP, so sídlom Unit 1.1, First Floor, Waterport Place, 2 Europort Avenue 2, Gibraltár, obaja právne zast. JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, Jantárova č. 30, 040 01 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy takto r o z h o d o l : Žalobu žalobcov o d m i e t a. Návrhu žalobcov na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP n e v y h o v u j e. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia podali dňa 27. októbra 2017 na tunajšom súde žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobcovia zároveň žiadali priznať žalobe odkladný účinok v súlade s ustanovením § 258 SSP. 2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalobcovia sú spoločnosťami s platnými licenciami na prevádzkovanie hazardných hier na diaľku vydanými Gibraltárskym regulátorom hazardných hier. Prevádzkujú hazardné hry prostredníctvom internetu na webových sídlach špecifikovaných v žalobe. Nemajú sídlo na území Slovenskej republiky. Ani jeden zo žalobcov nie je národnou lotériovou spoločnosťou v zmysle zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách (ďalej len „Zákon o HH“). Nemohli preto získať žiadnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier podľa Zákona o HH, v dôsledku čoho v zmysle Zákona o HH poskytujú na stránkach zakázanú ponuku. Žalobcovia ďalej uviedli, že obdržali od žalovaného list datovaný 17. októbra 2017, označený ako „Výzva na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky na vymenovaných stránkach“ (ďalej len „Výzva“) v lehote 10 dní odo dňa odoslania Výzvy v súlade s § 15b ods. 4 Zákona o HH. Žalovaný v predmetnej Výzve č. 1394246/2017 upozornil žalobcov, že ak nepreukážu, že neposkytujú zakázanú ponuku, vykoná žalovaný nasledujúce kroky: - zaradí stránky na zoznam webových sídiel, prostredníctvom ktorých právnické osoby alebo fyzické osoby poskytujú zakázané ponuky (ďalej len „Zoznam“), ktorý žalovaný zostavuje a zverejňuje na svojom webovom sídle vždy prvý pracovný deň v týždni v súlade s § 15b ods. 2 Zákona o HH. - začne proti žalobcom správne konanie o uložení sankcií podľa Zákona o HH (ďalej finančné sankcie“). - požiada podľa § 15b ods. 7 prvej vety Zákona o HH príslušný súd o vydanie súdneho príkazu na zamedzenie prístupu k stránkam a požiada podľa § 15b ods. 7 druhej vety Zákona o HH príslušný súd o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka na stránkach. Predmetnú Výzvu považujú žalobcovia za „iný zásah orgánu verejnej správy“ v zmysle jeho definície v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Žalobcovia sa domáhajú ochrany pred Výzvou a žiadali súd, aby nariadil žalovanému vziať Výzvu späť. Tvrdili, že predmetnou Výzvou boli porušené slobody žalobcov zaručené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a to najmä ich sloboda poskytovať služby v Európskej únii zaručená v článku 56 ZFEÚ. Výzva bola priamo zameraná proti žalobcom a boli priamo dotknutí jej následkami. 3. Žalobcovia poukázali na to, že v prípade konfliktu má ZFEÚ prednosť pred vnútroštátnym právom členského štátu Európskej únie. Preto v rozsahu, v akom sú úkony žalovaného voči žalobcom (výzva, zaradenie stránok na Zoznam, finančné sankcie, žiadosť na zamedzenie prístupu k stránkam a žiadosť na zamedzenie prevodu na účet) v rozpore so zmluvou o fungovaní Európskej únie, sú protiprávne aj podľa slovenského práva bez ohľadu na ich vnútroštátny právny základ. Všetky kroky žalovaného namierené proti žalobcom sú preto nezákonné, sú v rozpore s právom EÚ a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a jednotlivé úkony sú v rozpore so základnými slobodami Európskej únie a nezlučiteľné s článkom 56 ZFEÚ. Žiadosť na zamedzenie prevodu na účet je navyše nezlučiteľná s článkom 63 ZFEÚ, čo predstavuje porušenie slobody pohybu kapitálu a platieb v rámci EÚ. Žalobcovia ďalej poukázali na Smernicu 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu a na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora. Podľa žalobcov v dôsledku toho, že Zákon o HH nie je v súlade so ZFEÚ a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, nemohla žiadna zahraničná spoločnosť bez sídla na území Slovenskej republiky alebo bez dcérskej spoločnosti so sídlom na území SR získať licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. To je jasne neprimerané a diskriminačné obmedzenie. Z toho vyplýva, že Výzva, ktorá má základ v Zákone o HH, by mala byť posúdená ako úkon, ktorý je v rozpore so ZFEÚ a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, a je preto právne neuplatniteľný a súd by nemal preto aplikovať ustanovenia Zákona o HH. 4. Žalobcovia v petite žaloby žiadali, aby súd rozhodol, že „žalovanému sa prikazuje vziať späť Výzvu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky č. 1394246/2017 zo dňa 17. októbra 2017 a zdržať sa voči žalobcom akýchkoľvek krokov uvedených vo vyššie uvedenej Výzve“. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Uplatnil námietku nedostatku pasívnej legitimácie tvrdiac, že nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení a povinností, ktorých výkonom malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a chránených záujmov žalobcov. Úkonom, ktorý bol spôsobilý uvedený zásah spôsobiť, bol Príkaz na blokovanie webového sídla žalobcov, teda úkon subjektu odlišného od žalovaného, vydaný podľa § 15b Zákona o HH. Podľa žalovaného slovenská právna úprava prevádzkovania hazardných hier na internete, nepredstavuje neprípustné obmedzenia slobody poskytovať služby v Európskej únii. Žalovaný poukázal na Dôvodovú správu k zákonu č. 386/2016 Z.z. (novele Zákona o HH), v ktorej je okrem iného uvedené, že podnikanie v oblasti hazardných hier, stávok a lotérií je v EÚ vnímané ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Keďže regulácia podnikania v oblasti hazardných hier nie je doteraz harmonizovaná, vychádzajúc z princípu subsidiarity (čl. 5 Zmluvy o fungovaní EÚ) jednotlivé národné legislatívy upravujú pravidlá na podnikanie v tejto oblasti nezávisle, pri súčasnom rešpektovaní základných princípov práva EÚ. Nastavenie obmedzení v oblasti hazardu je odôvodniteľné existenciou dostatočne silných dôvodov verejného záujmu. Hlavným zámerom pri vypracovaní predkladaného návrhu zákona bolo vytvorením efektívnejších pravidiel priblížiť sa k takým právnym predpisom, ktoré nastavením nových podmienok podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa. Dôvodom prijatia novely bolo zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier a v nadväznosti na Odporúčanie európskej komisie vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier. Príprava novely Zákona o hazardných hrách bola vypracovaná na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, pričom v návrhu zákona sa upravujú podmienky prevádzkovania hazardných hier, navrhuje sa nová inštitucionalizácia dozoru a posilnenie princípov zodpovedného hrania v záujme zvýšenia ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých aj v nadväznosti na odporúčanie EK vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier. Článok 56 ZFEÚ zakazuje obmedzenia slobody poskytovať služby príjemcom v iných členských štátoch. Obmedzenia tejto základnej slobody sú prípustné iba v prípade, keď ide o mimoriadne opatrenia výslovne ustanovené v článkoch 51 a 52 ZFEÚ, alebo ak sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora opodstatnené z prevažujúcich dôvodov verejného záujmu. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach uznal určité prevažujúce dôvody verejného záujmu, napr. ciele ochrany spotrebiteľa a predchádzanie podvodom a nabádaniu na mrhanie peniazmi pri hrách, ako aj všeobecnú potrebu zachovať verejný poriadok. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora týkajúce sa danej problematiky. 6. Žalovaný ďalej vo vyjadrení zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v Žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu č. XXXXXXX/XXXX . z 10.08.2017 a následne v Žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby č. XXXXXXX/ XXXX zo dňa 04.09.2017, podaných na Krajský súd v Banskej Bystrici, kde konštatoval, že „Zabránenie poskytovania nelegálnej ponuky prispeje k predchádzaniu vzniku patologického hráčstva, zvýši ochranu spotrebiteľa - hráča, najmä jeho osobných údajov a citlivých informácií, ktoré sú pri využívaní u nás nelicencovaných internetových hazardných hier vystavené zvýšenému riziku, poskytne zvýšenú ochranu ľahko zraniteľných skupín, a tiež ochranu zdravia. Internetové hazardné hry predstavujú obzvlášť zvýšené riziko pre mladistvých z dôvodu ľahkej dostupnosti cez rozšírenú internetovú sieť a sťaženej regulácie zo strany štátu. Internetové hazardné hry bez licencie fungujú mimo kontrolu a reguláciu štátu, štát preto nevie zabezpečiť primeranú ochranu hráčom, napr. pred zneužitím osobných údajov, nesplnením deklarovaných pravidiel hry, nevyplatením výhier, prepadnutím vkladu, nekorektným správaním zo strany poskytovateľa. Taktiež dochádza k značným finančným únikom, keďže nelicencovaní prevádzkovatelia internetových hazardných hier neplatia odvody do štátneho rozpočtu.“ 7. Žalobcovia doručili správnemu súdu dňa 06.08.2018 repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe, v ktorej zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázali na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplýva záver, že súd by mal posúdiť obmedzenia slobôd obsiahnuté v Zákone o HH ako neuplatniteľné a nevymáhateľné. Zároveň podali návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c/ SSP a navrhli predložiť Súdnemu dvoru EÚ nasledovné predbežné otázky: „1. Umožňuje čl. 49 a čl. 56 ZFEÚ výklad, aký stelesňuje slovenská právna úprava, podľa ktorého je členský štát, v ktorom je prevádzkovanie hazardných hier legálnym podnikaním, oprávnený na svojom území bez výnimky zakázať prevádzkovanie zahraničných hazardných hier a propagovanie zahraničných hazardných hier a súčasne bez výnimky neumožniť právnickej osobe alebo fyzickej osobe usadenej na území iného členského štátu získanie vnútroštátnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier na svojom území? 2. Musia byť článok 56 ZFEÚ, princíp proporcionality a nediskriminácie, a povinnosť členských štátov, aby obmedzovanie služieb hazardných hier bolo možné vykonávať iba systematicky a koherentne, interpretované ako nezlučiteľné s monopolom národnej lotériovej spoločnosti (plne vlastnenej členským štátom EÚ) na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu, ak súkromní poskytovatelia hazardných hier (ale len ak majú sídlo na území daného členského štátu EÚ) sú v skutočnosti oprávnení poskytovať kurzové stávky cez internet v danom členskom štáte EÚ, a naviac sú takíto súkromní poskytovatelia oprávnení v danom členskom štáte prevádzkovať v herniach ( teda nie cez internet) iné druhy hazardných hier, ktoré sú charakteristické vysokou mierou vystavenia nebezpečenstvu závislosti od hazardných hier (hazardné hry v kasíne, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov a hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry)?“. Žalobcovia návrh na prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok odôvodňovali tým, že právna úprava zakotvená v Zákone o HH úplne vylučuje z možnosti propagácie a prevádzkovania hazardných hier rezidentov iných členských štátov EÚ. Uvedený postoj slovenského zákonodarcu by mohol byť akceptovateľný, ak by sa jednalo o zákaz nielen pre zahraničných prevádzkovateľov a propagátorov, ale aj pre propagátorov a prevádzkovateľov domácich. Inak záväzky Slovenskej republiky ako členského štátu vyplývajúce z povinnosti zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu (voľný pohyb služieb) a slobodu usadzovania nie sú naplnené. Kladná odpoveď Súdneho dvora EÚ by podľa žalobcov v podstate znamenala, že pri zistení poskytovania zakázanej ponuky formou dozoru vykonaného žalovaným na diaľku musí nastúpiť uplatnenie zásady prednosti práva Európskej únie. 8. Žalovaný v duplike zo dňa 20.08.2018 navrhol návrh žalobcov na prerušenie konania a položenie predbežnej otázky Súdnemu dvoru EÚ zamietnuť. Poukázal na znenie čl.267 ZFEÚ, z ktorého vyplýva, že ak je takáto otázka položená v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok, pričom v danom prípade je s poukazom na ust. § 438 a nasl. SSP prípustná kasačná sťažnosť, správny súd môže sám rozhodnúť o výklade práva únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra Súdneho dvora EÚ mu poskytuje dostatok informácií. Žalovaný na podporu prípustnosti obmedzení slobôd uvedených v č. 47 a čl. 56 ZFEÚ poukázal na judikatúru, ktorú uviedol vo vyjadrení k žalobe. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 27Sa/16/2017-30 zo dňa 23.03.2018, zamietol návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku žalobe podľa § 188 SSP v spojení s § 258 SSP, pretože dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie odkladného účinku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2018. 10. Správny súd po oboznámení sa s argumentmi žalobcov uvedenými v žalobe a v replike, s písomnosťami predloženými žalovaným, vrátane dupliky, ako aj s vyjadrením žalovaného k žalobe, dospel k záveru, že žalobcovia sa domáhajú ochrany pred tvrdeným iným zásahom orgánu verejnej správy žalobou, ktorá je neprípustná pre nespôsobilý predmet súdneho prieskumu. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 15. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 16. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 17. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 18. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozhodnutia správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 19. Podľa § 147 ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141. 20. Správny súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný) nekoná ako orgán verejnej správy, ak koná ako orgán dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk v zmysle § 11, § 15b Zákona o hazardných hrách, v zmysle všeobecných zásad výkonu dozoru upravených v § 13 tohto zákona, a teda nie je naplnený pojmový znak „iného zásahu orgánu verejnej správy“, proti ktorému sa možno brániť žalobou v zmysle § 252 a nasl. SSP. Na základe vyššie citovaného ust. § 140 SSP správny súd odkazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sa/14/2017-176 zo dňa 31.05.2018, ktorého odôvodnenie v príslušnom rozsahu uvádza: „27. Predmet súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní je determinovaný účelom správneho súdnictva, ktorým je poskytovanie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podstatou a účelom konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je domáhať sa prostredníctvom žaloby odstránenia iného zásahu orgánu verejnej správy (žalovaného), ktorý ho vykonal. 28. V danom prípade sa nejedná o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ale o osobitné úkony, konanie normatívne upravené v druhej hlave zákona o HH, ako dozor v §§ 11 - 15b. Preto žalobcovia ani nemôžu byť konaním žalovaného dotknutí na svojich právach ako účastníci administratívneho konania, čím žalobcovia nespĺňajú základný predpoklad pre podanie žaloby. Žalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Nedochádza ani k porušeniu základného princípu správneho súdnictva vymedzeného v § 5 ods. 2 SSP, podľa ktorého „konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania“, ak sa nejedná o administratívne konanie. 29. Konkrétnym predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdneho konania v zmysle § 6 SSP sú rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy, posudzovanie nečinnosti a iného zásahu orgánu verejnej správy a ďalšie veci upravené Správnym súdnym poriadkom. Správny súd dospel k záveru, že mu neprináleží posudzovať zákonnosť rozhodnutí súdu (príkazu sudcu v zmysle § 15b ods. 7, 8 zákona o HH) a ani úkonov iných orgánov dozoru, ktoré vedú k takémuto rozhodnutiu. Garanciou správnosti a zákonnosti pri vykonávaní dozoru je samotné rozhodnutie - príkaz súdu. Pokiaľ by žalobcovia neboli s ním spokojní, môžu využiť prípustné právne prostriedky obrany, avšak okrem opravného prostriedku, ktorý nie je prípustný. Napokon, súd pred vydaním príkazu podľa § 15b ods. 7 zákona o HH posúdi opodstatnenosť žiadosti Finančného riaditeľstva SR a len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok v zákone o HH, žiadosti vyhovie, t.j. vydá v lehote 7 dní od podania žiadosti príkaz, na základe ktorého je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby povinná zamedziť prístup k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka, alebo príkaz, na základe ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje platobné služby je povinná zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky. 30. Na vydanie príkazu je príslušný sudca súdu príslušného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Z ust. § 4a zákona o ochrane pred odpočúvaním, na použitie ktorého odkazuje ust. § 15b ods. 8 zákona o HH vyplýva, že na rozhodovanie o príkaze na základe žiadosti žalobcov je vecne príslušný krajský súd. Zo znenia ust. § 4a ods. 1 a 2 je zrejmé, že rozhodovanie patrí sudcom trestného kolégia. 31. Ak pominú dôvody na vydanie príkazu súdu podľa § 15b ods. 7 zákona o HH, Finančné riaditeľstvo SR môže požiadať príslušný súd o jeho zrušenie (§ 15b ods. 14 tohto zákona). Je to jediný zákonom stanovený dôvod a spôsob zrušenia príkazu. Podľa názoru správneho súdu, nemôže sa tak stať na základe rozhodnutia správneho súdu, ktorým by bola uložená povinnosť Finančnému riaditeľstvu SR požiadať o jeho zrušenie. Posúdenie toho, či pretrvávajú dôvody pre vydanie príkazu alebo už pominuli, patrí do kompetencie Finančného riaditeľstva SR, a nie správneho súdu. Zistenia v tomto smere súvisia s vykonávaním štátneho dozoru. O tom, či skutočne pominuli dôvody pre vydanie príkazu, rozhoduje na žiadosť Finančného riaditeľstva SR ako príslušný súd ten súd, ktorý príkaz vydal, a to po porovnaní pomerov (okolností) z akých vychádzal pri vydávaní príkazu s pomermi novými odôvodňujúcimi jeho zrušenie. 32. Podľa § 1 ods. 2 zákona o HH je účelom tohto zákona vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich. 33. Novelizácia zákona o hazardných hrách vykonaná zákonom č. 386/2016 Z. z. sledovala ochranu spotrebiteľa, prevenciu kriminality, skvalitnenie výkonu dozoru a ochranu prevádzkovateľov s udelenou licenciou a hráčov pred nelegálnymi prevádzkovateľmi prenikajúcimi na slovenský trh, ktorí nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier, čo vedie k ich nerovnakému postaveniu na trhu (majú konkurenčnú výhodu voči licencovaným subjektom). 34. Regulácia podnikania v oblasti hazardných hier v podstate nie je doteraz v rámci EÚ harmonizovaná. Judikatúra Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukázal aj žalovaný, pripúšťa také nastavenie obmedzení v oblasti hazardných hier, ktoré je odôvodniteľné existenciou dostatočne silných dôvodov verejného záujmu, a to najmä ochrana verejného poriadku, ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, individuálny prístup k stanoveniu požiadaviek na ochranu hráčov a spoločenského poriadku. Novelou boli prijaté opatrenia na reguláciu nelegálneho prevádzkovania hazardných hier v on- line prostredí zlučiteľné s právom Európskej únie. Je zrejmé, že inštitút zákazu cezhraničného hrania, princípy vydávania a udeľovania licencií štátneho dozoru, štátneho monopolu, princípy ochrany hráča a predchádzania podvodom pri prevádzkovaní hazardných hier boli v právnej úprave zakotvené aj pred prijatím zákona č. 386/2016 Z. z. 35. Štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier, nad ich propagovaním a nad súvisiacimi činnosťami je osobitne upravený v zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o HH orgánom dozoru je aj Finančné riaditeľstvo SR, ktorého pôsobnosť je vymedzená v ods. 2 citovaného ustanovenia. Je zrejmé, že Finančné riaditeľstvo SR vykonáva dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk a nad dodržiavaním povinností podľa § 15b ods. 7. 36. Nadväzujúc na vyššie uvedené má správny súd za to, že v danom prípade Finančné riaditeľstvo SR vykonáva pôsobnosť v rámci právnej úpravy, ktorá má bližšie k právnej úprave trestného práva, ktoré je odlišným právnym odvetvím verejného práva oproti správnemu právu aplikovanému v oblasti verejnej správy, v rámci ktorého je vymedzená právomoc správnych súdov. Pri zabezpečovaní vykonávania dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk (§ 15b zákona o HH) nie je žalovaný orgánom verejnej správy v zmysle § 4 SSP. Žalovaného nemožno považovať ani za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Navyše, na výkon dozoru podľa zákona o hazardných hrách sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje (§ 57 ods. 2 písm. f/ zákona o HH). Ustanovenie § 252 ods. 1 SSP predpokladá zásah zo strany orgánu verejnej správy, proti ktorému je žalobca oprávnený domáhať sa ochrany na súde, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 37. Správny súd dospel k záveru, že ak žalovaný nekoná ako orgán verejnej správy a výkon dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk nemožno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy, potom výkon dozoru nepodlieha prieskumnej právomoci správnych súdov. V predmetnej veci totiž nejde o úkony orgánu verejnej správy vykonávané v rámci výkonu jeho právomoci v oblasti verejnej správy, a preto nie je splnený základný predpoklad pre poskytnutie súdnej ochrany v správnom súdnictve. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru o neprípustnosti predmetnej žaloby z dôvodu vylúčenia súdneho prieskumu vykonávaných úkonov Finančného riaditeľstva SR v rámci dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk v zmysle § 15b zákona o HH. 39. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcov proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. 40. Správny súd poznamenáva, že okrajovo čerpal z právnych názorov vyplývajúcich z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR ohľadom posúdenia, že ten istý orgán v niektorých prípadoch koná ako orgán verejnej správy (správny orgán) a v niektorých prípadoch nie, čo je dôvodom záveru o vylúčení preskúmavania zákonnosti jeho rozhodnutí a postupu zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (napr. sp. zn. 6Sžo/53/2011 z 20.3.2012, sp. zn. 3Sžo/140/2015 z 25.5.2016, sp. zn. 4Sžo/7/2016 zo 17.1.2017, sp. zn. I. ÚS 226/2017 z 3.5.2017 a sp. zn. III. ÚS 256/2017 z 11.4.2017).“ 21. Správny súd vyššie citovaným uznesením (č.k. 24Sa/14/2017) odmietol žalobu žalobcov podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, pričom išlo o identickú žalobu vo veci tých istých žalobcov a totožného predmetu konania. Rovnako žalobné dôvody uvedené žalobcami v žalobách sú identické. 22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu žalobcov proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. 23. Vzhľadom na spôsob vybavenia žaloby žalobcov, keď správny súd vydal toto uznesenie ako procesné rozhodnutie pre nesplnenie zákonom predpokladaných podmienok pre súdny prieskum v rámci správneho súdnictva, správny súd nevyhovel ani návrhu žalobcov na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ v zmysle § 100 ods. 1 písm. c/ SSP. Správny súd má za to, že nebol dôvod posudzovať opodstatnenosť tohto návrhu, pretože poznanie odpovede Súdneho dvora EÚ na žalobcami navrhované prejudiciálne otázky by bolo možné považovať za relevantné len v prípade, pokiaľ by správny súd pristúpil k meritórnemu rozhodovaniu o žalobe, k čomu však nedošlo. 24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden s účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a§ 439 ods. 2, 3 SSP a contrario). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.