Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/133/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816010080 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816010080.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 1. februára 2017, prejednal odvolanie obžalovaného F. Z., proti rozsudku Okresného súdu Revúca z 05.10.2016 sp.zn. 1T/17/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že obžalovaný F. Z., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., O. XXXX/X, je v i n n ý, že 1/ v meste F. a na iných miestach prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook podnecoval k obmedzovaniu pasívneho volebného práva občanov Slovenskej republiky pre ich príslušnosť k maďarskej národnostnej menšine návrhom na prijatie ústavného zákona takým spôsobom, že dňa 11. 08. 2015 na verejnom facebookovom profile Slovenská ľudová strana - ZO Revúca uverejnil text: „Zákaz činnosti maďarských politických strán na Slovensku! Je nemysliteľné, aby v slovenskom parlamente rozhodovali o Slovákoch príslušníci maďarskej menšiny! Vari Slováci sedia v maďarskom parlamente? Ústavným zákonom zastaviť činnosť maďarských politických strán a odstrániť krivdy páchané na Slovákoch v južnej časti Slovenska! Na stráž!", a v rámci textu umiestnil znak Slovenskej ľudovej strany, pričom tento text videlo a vzápätí zdieľalo najmenej 42 užívateľov, následne sa uvedený text dňa 04. 09. 2015 objavil aj na facebookovom profile Nezávislé Slovensko s obmenou znaku Slovenskej ľudovej strany za fotografiu muža s tetovaním na krku, pričom tento text videlo a vzápätí zdieľalo najmenej 44 užívateľov, 2/ v meste F. a na iných miestach prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook podnecoval k obmedzovaniu práva na súkromie, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na osobnú slobodu a práva na ľudskú dôstojnosť občanov Slovenskej republiky pre ich príslušnosť k rómskej menšine takým spôsobom, že dňa 19.03.2015 na verejnom facebookovom profile Slovenská ľudová strana - ZO Revúca uverejnil text: „ Cigáni sú nadpočet pre slovenský rozpočet. Mylne sa domnievajú niektoré jedince, že chcem vyvraždiť cigánske etnikum.! Celkom postačí legislatívne upraviť niekoľko zákonov, ani neboli financovaní za nič a za príslušnosť k cigánskemu etniku. Cigánska reforma? Ani cent zadarmo! Zrušiť funkciu splnomocnenca vlády pre cigánsku menšinu, okamžite pozastaviť vyplácanie dávok a všetkých ďalších „humánnych" príspevkov, nedať ani cent osobám, ktoré neprispievajú do štátnej pokladne, nedať ani cent osobám., ktoré neplatia dane a odvody, neplatiť za nezodpovedné rozmnožovanie, neplatiť za plodenie detí deťmi a príbumými, neplatiť za príslušnosť k cigánskemu etniku, neplatiť za chodenie do školy, odobrať právo voliť a byť volený analfabetom, neplatičom daní a odvodov, žiadne stavanie domov zadarmo, odstránenie cigánskych osád a na cudzích pozemkoch a obydlí bez stavebného povolenia, segregácia detí od mentálne zaostalých, špinavých a chorých, ochrana životov, zdravia a majetku Slovákov oddelením agresívnych, zaostalých a primitívnych tlúp, eliminovať činnosť pseudohumánnych organizácií a zastaviť ich činnosť v súvislosti so spravovaním štátu ohľadne cigánskeho etnika, tvrdé trestné postihy a zamedzenie plodeniu detí deťmi a príbuznými. Nulová tolerancia! Nulová falošná humanita! Nulová diskriminácia Slovákov! Pravda! Rovnoprávnosť! Spravodlivosť! Stop Slovensku ako výchovnému ústavu cigánskemu! F. Z.“, pričom tento text videlo a následne zdieľalo najmenej 50 užívateľov sociálnej siete Facebook, 3/ v meste F. a na iných miestach prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook podnecoval k obmedzovaniu práva na súkromie, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na osobnú slobodu a práva na ľudskú dôstojnosť občanov Slovenskej republiky pre ich príslušnosť k rómskej menšine takým spôsobom, že dňa 20. 05. 2015 na verejnom facebookovom profile F. Z. uverejnil text: „Cigánska otázka!.'! Žiadna tolerancia a falošná humanita. Dosť bolo! Neplatíš si dane, neplníš si povinnosti voči štátu, tak ti automaticky zaniká nárok na všetko! Žiadne dávky, žiadna sociálka, žiadne pôrodné, žiadne detské prídavky, žiaden byt, žiadna zdravofaá starostlivosť, žiaden dôchodok! Proste nič! Dosť bolo nekontrolovaného a nezodpovedného množenia sa cigánskeho etnika! Nič zadarmo cigáňom, stačilo živenie daromných, lenivých cigáňov, ktorí sa nechcú vzdelávať a pracovať! Cigáni nie sú na tom tak, ako sú vinou Slovákov, ale sami sú vinní, sami to tak chcú! Slováci nie sú povinní živiť darebákov a Slovensko nieje výchovný a dobročinný ústav! Vyhnať ich z nezákonne okupovaných pozemkov a sústrediť ich do cigánskej rezervácie. Aj to iba dočasne kým im ich mecenáši nekúpia časť priestoru, alebo si ich nevezmú na ich územie, na ktorom si ich budú vykrmovať! Na Slovensku nie a nie za peniaze Slovákov. Na stráž Slováci! ", a v rámci textu umiestnil fotografiu svojej osoby s tetovaním na krku, pričom tento text videlo a vzápätí zdieľalo najmenej 26 užívateľov sociálnej siete Facebook, 4./ v meste F. a na iných miestach prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook hanil príslušníkov rómskej menšiny takým spôsobom, že dňa 15. 09. 2015 na verejnom facebookovom profile Nezávislé Slovensko uverejnil text: „ Voľby 2016. Volebné právo. Žiadam upraviť volebný zákon! Odobrať volebné právo všetkým, ktorí neodviedli do štátnej pokladnice ani cent! (dane, odvody, sociálne, zdravotné...t j. 99% cigáňov a 1% ďalší). Odobrať volebné právo analfabetom, ktorí neukončili základnú školu a mentálne nespôsobilým (99% cigáňov). Odobrať právo byť volený analfabetom, jedincom, ktorí nemajú ukončenú základnú a strednú školu a všetkým, ktorí si neplnia záväzky voči štátu (99% cigáňov). Odobrať cudzincom právo byť volený do EP a v komunálnych voľbách, Po odhlasovaní by mal byť každý jeden volič povinný odovzdať všetky zvyšné hlasovacie lístky osobe na to určenej ešte v priamo vo volebnej miestnosti, po kontrole zničené! Na stráž!", a v rámci textu umiestnil fotografiu svojej osoby s tetovaním na krku, znak orlice s dvojkrížom a nápis Slovenský štát, pričom tento text videlo a následne zdieľalo najmenej 79 užívateľov sociálnej siete Facebook, t e d a v bodoch 1/ až 4/ napadnutého rozsudku podnecoval k obmedzeniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny a čin spáchal verejne čím spáchal pokračovací zločin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 424 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný F. Z. uznaný za vinného v bodoch 1/,2/,3/ rozsudku z pokračovacieho zločinu podnecovania národnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a v bode 4/ z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku s tým rozdielom, že skutok pod bodom 4/ bol kvalifikovaný ako samostatný skutok a trestný čin, a to prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 424 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie obžalovaný v zákonnej lehote, a to už do zápisnice po vyhlásení rozsudku na súde prvého stupňa. Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom dvoch obhajcov, a to M.. A. C., ktorý mu poskytoval právnu pomoc do hlavného pojednávania a následne prostredníctvom zvolenej obhajkyne do odvolacieho konania, M.. V. G.. Z obsahu oboch odvolaní vyplýva, že obžalovaný sa necíti byť vinným z predmetnej trestnej činnosti ani v jednom bode a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby. V úvode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.03.2016 sp.zn. 4Tdo/49/2012, ktoré ustálilo otázku regulérnosti používania pojmov Cigán, ako príslušníka cigánskeho, resp. rómskeho etnika. Z hľadiska hmotnoprávneho vidí nesprávnosť súdu prvého stupňa a ostatných orgánov činných v prípravnom konaní v predmetnej veci, pochybenie v zmysle neopodstatnenia kvalifikovania jeho skutkov ako trestného činu podľa obžaloby a napadnutého rozsudku. Rozoberá a vedie úvahy k aplikácii ust. § 424 ods. 1 Tr. zák. a § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák., rozborom jednotlivých prvkov týchto skutkových podstát. Okrem iného nesprávne súd aplikoval Ústavu SR, v rámci ktorej rozšíri jednotlivé ústavné práva podľa objektu ich ochrany vo vzťahu k objektu ochrany a objektívnej stránke podľa Trestného zákona pri posudzovaných skutkových podstatách, ktoré chráni niektorý národ, národnosť, rasu alebo etnikum a z toho nesprávne právneho východiskového názoru vyvodzuje neexistujúcu trestnoprávnu zodpovednosť. Cituje ustanovenia čl. 12 ods. 1 až 4 Ústavy SR, kde objektom vymedzeným na skutkových podstatách, trestno-právnu ochranu ohľadom výrokov vo veciach politických práv, sociálnych práv a základných ľudských práv a slobôd nezaručuje, pretože objektom ústavnej ochrany je pri týchto právach jednotlivec, a to definovaný ako každý alebo ,,občan“, pričom v predmetných skutkových podstatách ide o práva vymedzených objektov, ako národ, národnosť, rasa, alebo etnikum. V danom konaní nebola dodržaná zásada objektívnej pravdy, pretože skutkový stav sa nezistil v súlade s objektívnou skutočnosťou. Objektom jeho vyjadrení nie je žiadna národnosť, jednotlivec alebo skupiny pre takúto príslušnosť, ale zahraničná politická strana, ktorá nepoužíva ochranu podľa žiadneho i nášho zákona. Už z toho dôvodu absentuje objekt, objektívna stránka a úmysel konania. Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva vo verejnom podnecovaní s cieľom obmedziť chránené právo vymedzeného objektu, odhliadnuc od toho, že absentuje objekt, ktorým nie je zahraničná politická strana. Jeho vyjadrenia smerujú k politickým stranám (druhá hlava, tretí oddiel Ústavy), ako právom občianskym, ktorým objektom je občan, pritom jeho vyjadrenie nekorešponduje s účelom skutkovej podstaty, ktorá chráni práva objektov určených ako národnosť, národ, rasa a etnická skupina. Z hľadiska subjektívnej stránky absentuje úmysel predmetnej skutkovej podstaty. Vyslovil názor, že jeho vyjadrenia nie sú verejné, nakoľko jeho facebookový profil je jeho privátnym miestom, avšak absentuje odôvodnenie, prečo súd prvého stupňa považuje túto komunikáciu za verejnú. Konštatovanie, že uvedené sa udialo prostredníctvom počítačovej siete je nedostačujúce, lebo existencia počítačovej siete nezakladá samo o sebe verejnosť komunikácie. Pokiaľ ide o skutky 2/ a 3/ napadnutého rozsudku, ide o otázku názoru obžalovaného na úpravu štátnych dávok slovenských občanov aj cigánskeho etnika, a to nie tiež pre príslušnosť k tomuto etniku, ale pre ich nezodpovedné konanie niektorých jednotlivcov, kde navrhuje zmeny na princípe zásluhovosti, pretože zo súčasnej úpravy má dojem, že titulom systémovej pozitívnej diskriminácie, ktorým etnikum dávky zneužíva, čím je motivované neštudovať, nepracovať, neprispievať do rozpočtu, nezodpovedne sa množiť spôsobom incestu a vekovo predčasne - teda v rozpore so zákonom, aj obžalovaný odporúča tiež segregáciu detí od týchto rizikových skupín. Tento názor následne opakuje v skutku 3/, kde svoje výroky presadzuje a z kontextu oboch vyjadrení toho vyplýva, že celá kritika smeruje do darobných, lenivých a morálne nezodpovedných Cigánov, čím chráni zvyšok zodpovedného obyvateľstva, vrátane cigánskeho etnika. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 4/ rozsudku okresného súdu, ide o text s označením voľby 2016, volebné právo. V rámci textu žiada upraviť volebný zákon, a to voči všetkým, podľa princíp zásluhovosti a istého kritéria mentality, ktorý svoje pohľad na vec korektným spôsobom a bez haniacich slov odôvodňuje. Vyjadrenie uvádza vo výrazoch v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Ku veci poukazuje na štatistickú - percentuálnu informáciu problematiky. Facebookový status v zmysle bodu 4/ napadnutého rozsudku nekorešponduje s účelom skutkovej podstaty tohto trestného činu. Hanobenie v trestnoprávnom význame predstavujú hrubé, deformujúce a urážlivé, verbálne a neverbálne prejavy. Konanie sa musí dotknúť národnostnej, jazykovej, rasovej a etnickej či náboženskej otázky. Jeho vyjadrenia sa týkajú otázky volebného práva a zmeny volebného práva, v rámci čoho definuje subjekty, u ktorých pre absenciu istých, pre neho podstatných kritérií, spočívajúcich v zásluhovosti, edukačnej a mentálnej spôsobilosti, navrhuje zmenu legislatívnej úpravy, k čomu poukazuje na percentuálnu štatistiku problematiky. Nejde o hanobenie, sa len konštatuje objektívne existujúci fakt. Objektom ochrany posudzovanej skutkovej podstaty je národ, jeho jazyk, rasa, alebo etnická skupina, v danom prípade etnická skupina cigánov. Objektom jeho vyjadrenia sú všetci občana SR, teda potencionálni voliči, ktorí neodviedli dane a neplnia si iné záväzky voči štátu, analfabetom alebo mentálne nespôsobilým a z tohto zadefinovaného okruhu neplatičov, edukačne a mentálne nespôsobilých občanov SR, označuje podiel 99 % cigánskeho etnika, a teda voči všetkým nezodpovedným a nespôsobilým občanom SR, navrhuje príslušnú legislatívnu úpravu v otázke volebného práva. Štatistický údaj, v akej miere považuje etnikum za nezodpovedné alebo nespôsobilé, nie je objektívnou stránkou skutku a nemôže byť predmetom trestného konania. Jeho vyjadrenia sa síce dotýkajú cigánskeho etnika, nie však práv tohto etnika a tiež nie pre príslušnosť k tomuto etniku, ale pre poukaz na podiel tohto etnika v kritizovanej vzorke všetkých potencionálnych slovenských voličov, pričom súd prvého stupňa zamieňa posudzovanú skutkovú podstatu pod písm. a) so skutkovou podstatou pod písm. b). Obdobne, ako to robí u skutku podnecovania, kde skutkovú vetu v jej tretej časti zamieňa s objektom podľa prvej časti vety. Taktiež namieta odôvodnenie vo vzťahu k týmto právam úvahám, kde absentuje riadne odôvodnenie a tiež skutočnosť, že odôvodnenie v časti citovaných ústavných ustanovení už vôbec nekorešponduje s výrokom, nakoľko tieto ustanovenia nechránia práva cigánskeho etnika, ale práv jednotlivca. Poukázal tiež na skutočnosť, že k spáchaniu, resp. k preneseniu predmetných slov a skutkov sa priznáva, iba má za to, že takýto skutok nie je trestným činom. Tiež poukazuje na nesprávnosť rozhodnutia o výške trestu, kde bol v tejto veci vydaný trestný rozkaz, proti ktorému podal odpor a napriek tomu, že nedošlo k zmene dôkaznej situácie a právnej kvalifikácie skutkov, rozsudkom rozhodol rozdielne v jeho neprospech, čo budí dojem prísnejšieho postihu len za to, že sa odvoláva voči trestnému rozkazu a tým porušil súd jeho práva v zmysle čl. 12 ods. 4 Ústavy SR. Tiež namieta tú skutočnosť, že nad rámec vecnej a právnej otázky sa súd zaoberal kritickým hodnotením jeho súkromnej osoby mimo posudzovaného skutku, a to ohľadne poberania jeho dôchodku. Dotkli sa ho tiež útoky v rámci pojednávania, tiež poukazoval na zanedbanie povinnej výživy v minulosti obžalovaným voči vlastnému dieťaťu a preberal tak na pojednávaní irelevantnú otázku jeho súkromia. Poukázal na to, že dôchodok poberá zo zákonných dôvodov, ide o omyly, invaliditu, pracoval od skončenia strednej školy a odpracoval asi 22 rokov, pritom pracoval 3 roky u Mestskej polícii v F. a následne 11 rokov ako príslušník PZ v F.. Pozná dokonale problematiku cigánskeho etnika, kde sa zasahoval v tých najproblematickejších miestach a situáciách a chránil životy a majetok spoluobčanov. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Preskúmaním veci odvolací môže konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré skutočnosti oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. Následne súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia, i keď so závermi súdu prvého stupňa v celom rozsahu v zmysle výrokovej i dôvodovej časti nemôže súhlasiť, preto aj napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol sám v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. por. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezistil nezákonnosť získaných dôvodov tak, ako ich namieta obžalovaný v odvolaní, i keď odvolací súd nemôže úplne súhlasiť hlavne s tou skutočnosťou, že si pomáhal takým dokazovaním, ktoré odvolací súd považuje za nadbytočné a v tomto dokazovaní za nepoužiteľné z pohľadu dôkazu, ktorý by mal byť podkladom pre rozhodnutie a vytvorenie skutkových a právnych záverov pri jednotlivých čiastkových skutkoch v zmysle obžaloby a napadnutého rozsudku. V prvom rade odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zabezpečené určité odborné vyjadrenie, ktoré si okresný súd ako určitú pomôcku na posúdenie protizákonnosti konania obžalovaného vyžiadal od Slovenského národného strediska pre ľudské práva Bratislava, jeho výkonného riaditeľa, O.. O. O.. Ide o dokument, ktorý je nepoužiteľný ako dôkaz, pretože ide o organizáciu, ktorá nie je v zmysle nášho právneho poriadku oprávnená podávať výklad jednotlivých ústavných článkov Ústavy SR a tiež výklad príslušných ustanovení Trestného zákona alebo Trestného poriadku pre potreby vytvorenia právneho názoru sudcu a súdu alebo orgánov činných v prípravnom konaní. Aj zo samotného tohto dokumentu je zrejmé, že z pohľadu jeho činnosti ani podľa vlastných právomocí nie je oprávnená, čo je samozrejme zadokumentované aj v samotnom texte tejto správy, ale predovšetkým právny poriadok SR a Trestný poriadok, resp. Trestný zákon nepredpokladá možnosť ovplyvňovania akéhokoľvek právneho alebo skutkového názoru takýmto rozborom, z akého čiastočne vychádzal aj súd prvého stupňa v rozhodovaní a odôvodnení svojho rozsudku v jeho písomnej forme. Sudca konajúci v predmetnej veci mohol použiť takýto dokument pre vlastné súkromné potreby, pokiaľ v určitých otázkach výkladu Trestného zákona nemá dostatok poznatkov alebo skúseností, ale nemohli ovplyvniť pritom dokazovanie a rozhodovanie v predmetnej veci a na tento účel mohol použiť len dôkazy, ktoré Trestný zákon a Trestný poriadok dovoľuje. Podľa § 268 ods. 1 Tr. por., ak znalec ešte nepodal vo veci písomný znalecký posudok alebo sa od neho odchyľuje, alebo ho dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby znalecký posudok alebo jeho doplnenie nadiktoval do zápisnice. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por., pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá. Podľa § 268 ods. 3 Tr. por., ak bol posudok znalca obstaraný niektorou zo strán a predkladá sa v konaní ako dôkaz, ustanovenie odseku 1 sa použije primerane. Podľa § 268 ods. 4 Tr. por., ak bol posudok predložený stranou a osoba podávajúca posudok nie je zapísaná v zozname znalcov, pred súdom zloží sľub podľa osobitného zákona a predseda senátu ju poučí o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Potom sa znalec vyjadrí, či posudok podal v zmysle zloženého sľubu. Podľa § 268 ods. 5 Tr. por., ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane použijú aj na odborné vyjadrenie. Podľa § 269 Tr. por., písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom. Vychádzajúc z uvedených ustanovení Trestného poriadku možno konštatovať, že v prvom rade uvedená organizácia nie je znaleckou organizáciou v zmysle uvedených ustanovení Trestného poriadku a teda nie je oprávnená podávať súdnoznalecké posudky v trestných veciach. Okrem toho predmetný znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie malo za úlohu riešiť a podávať vysvetlenie v otázkach právnych, čo nespadá do kompetencie znaleckej činnosti, ale do kompetencie súdu. Za týchto okolností odvolací súd uvedené odborné vyjadrenia alebo znalecký posudok nebral v úvahu ako dôkaz. Pokiaľ ide o samotnú dôkaznú situáciu treba uviesť, že obžalovaný nepopiera skutočnosť, že uverejnil texty v zmysle skutkov 1/ až 4/ obžaloby, resp. tohto rozsudku na sociálnej sieti Facebook, ale necíti sa byť vinným zo spáchania akéhokoľvek trestného činu. Svojimi vyjadreniami nikoho neobmedzoval, nemal vedomosť o tom, že by niekoho obmedzoval v jeho ľudských právach alebo podnecoval k neuplatneniu ľudských práv, prípadne nejakým spôsobom niekoho navádzal na takýto postup. Ďalej sa obhajoval tak, že facebookové profily Slovenská ľudová strana - ZO F., F. Z. a Nezávislé Slovensko boli vytvorené obžalovaným v rámci jeho politickej činnosti a ide o príspevky, ktoré vkladal on a jedine on má prístupové heslá k týmto profilom, teda nešlo o zverejnenie týchto jeho názorov, nie je možné konštatovať, že sa stali verejnými. Okrem toho obžalovaný zastáva názor, že ide o účelové trestné stíhanie Prezídia policajného zboru, ktorá skutočnosť vyplýva, alebo ktorý názor vyplýva hlavne z toho, že je členom Slovenskej ľudovej strany V. Hlinku, predtým bol členom Kotlebovej strany Naše Slovensko a bol aktívny v činnosti rôznych protestov proti tomuto systému. Tento proces je politický, teda preto, že je členom Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku, ktorá je považovaná za nepriateľa tohto systému, ktorý považuje za vlastizradný a nedemokratický. On sám sa snažil obhajovať ľudské práva, ktorej činnosti nie je schopná Vláda SR. Na Slovákoch je páchaná rasová diskriminácia na úkor menší a etník. Ochrana ľudských práv je v jeho prípade považovaná za šírenie nenávisti a šírenie extrémizmu. K bodu 1/ obžaloby uvádzal, že je nemysliteľné, aby príslušníci maďarskej menšiny v slovenskom parlamente rozhodovali o Slovákoch. Máme len slovenské strany, len maďarské, aj keď tieto slovenské sú obsadené v parlamente Maďarónmi. Pre neho je urážajúce, že podpredsedom Národnej rady SR je Maďarón - ani Slovák, ani Maďar. Pokiaľ ide o ďalšie skutky, tu sa vyjadril tak, že jeho snahou je zmeniť legislatívu, čo sa týka cigánskeho etnika a nie z nenávisti, ale prostredníctvom tohto vyjadrenia kritizuje tento systém, ktorý diskriminuje Slovákov na úkor tohto etnika. Poukazuje na to, že pokiaľ niekto neprispieva do rozpočtu, nemal by ani nič dostávať, vyciciavať štátnu kasu, a preto aj píše, že Cigáni sú nadpočet pre slovenský rozpočet. Nepovažuje za normálne, aby slovenská pracujúca rodina bola zaťažená hypotékou, aby mala strechu nad hlavou a Cigáň nemusí takto postupovať, lebo dostane všetko zadarmo. V ďalšom vo svojich výpovediach prednášal obhajoby v podstate zhodne aj so skutočnosťami uvádzanými v dôvodoch odvolania. Obhajoba obžalovaného je vyvrátená a potvrdzovaná tak výpoveďami svedkov, ale hlavne znaleckou činnosťou, dôkazmi z domovej prehliadky a zaistenými skutočnosťami, hlavne z počítača obžalovaného, ktorý podľa poslednej výpovede L. D. používa obžalovaný, hoci je jeho vlastníčkou, čo spočiatku v prípravnom konaní obžalovaný popieral, ale pod tlakom dôkazov priznal, že nie je vlastníkom predmetného počítača, prostredníctvom ktorého zverejňoval predmetné správy na Facebooku. Podľa znaleckých posudkov z odboru elektrotechniky, odvetvia výpočtová technika a počítačové programy je nesporné, že facebookové profily Slovenská ľudová strana - ZO F., F. Z. a Nezávislé Slovensko vytvoril obžalovaný a tieto profily vkladal do siete jedine obžalovaný, ktorý sám má prístupové heslá k týmto profilom. Zo zápisnice o domovej prehliadke v byte č. X na druhom poschodí bytového domu Y. súpisné číslo XXXX, vchod X, na ulici O. v F., je užívateľom obžalovaný F. Z., pričom v rámci domovej prehliadky boli v byte zaistené notebooky zn. Apple HP, 3 USB kľúče a 2 DVD - R nosiče značky Verbatin s nápisom ,,lsns-Krásna Hôrka 29.09.2012“ a ,,tlačovka Krásna Hôrka 29.09.2012, Tiso 13.10.2012, turnaj M.V. 03.11.2012“. Prostredníctvom týchto nosičov a počítačov boli zaistené dôkazy o činnosti obžalovaného v rámci počítačovej siete v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. To sú základné dôkazy, ktoré nesporne svedčia o tom, že obžalovaný, vrátane vlastného priznania, je autorom predmetných textov na facebookových stránkach počítačovej siete. Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že tieto vyjadrenia nie sú protizákonné, resp. trestným stíhaným dokonca je šikanovaný a sú obmedzované jeho ústavné práva na slobodu prejavu a podobne, odvolací súd musí poukázať v prvom rade na príslušné ustanovenia zakotvené v Ústave SR, ktoré zakotvujú v II. hlave základné práva a slobody, ktoré sú všeobecne špecifikované v čl. 12 a následne v čl. 14 až 54, konkrétne práva a slobody. Tieto sú rozčlenené v oddieloch na základné ľudské práva a slobody, politické práva, práva národnostných menší a etnických skupín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, právo na ochranu životného prostredia, kultúrneho dedičstva, práva na súdnu a inú právnu ochranu a spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave. Podľa čl. 52 Ústavy SR: 1/ Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem ,,občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky. 2/ Cudzinci používajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom. 3/ Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem ,,občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo. Podľa čl. 12 ods. 1,2,4 Ústavy SR: 1/ Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. 2/ Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. 4/ Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené, ale podľa ods. 4, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa čl. 29 ods. 2,3 Ústavy SR: 2/ Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. 3/ Výkon práv podľa ods. 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Podľa čl. 33 Ústavy SR, príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. V prvom rade súd musí poukázať na citovaný čl. 52 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého, kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem ,,občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky. V ďalšom treba poukázať na ods. 3 čl. 52 Ústavy SR, podľa ktorého, kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem ,,občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo. Je potom nesporné, že výroky obžalovaného smerujú predovšetkým k obmedzeniu citovaných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky a podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Tiež z poslednej vety ods. 2 čl. 12 Ústavy SR vyplýva, že nikoho nemožno z dôvodov uvedených v prvej vete poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať pre príslušnosť k určitému národu, národnosti, rase, náboženskému, politickému presvedčeniu, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod k príslušnej etnickej skupine, v rozpore s ktorými právami a na obmedzenie ktorých boli určené práve výroky obžalovaného v zmysle obžaloby, resp. tohto rozsudku. Aj politické práva v zmysle čl. 29 ods. 3 Ústavy SR možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Práve zdôrazňujúc práve toto znenie Ústavy SR, vyvracia pocit beztrestnosti obžalovaného za jeho písomné prejavy a zahŕňa, hlavne pri skutkoch pod bodmi 2/ a 4/ tohto rozsudku, zverejnené výroky obžalovaného. Tu treba zdôrazniť, pokiaľ obžalovaného v obhajobe kľučkuje alebo snaží sa kľučkovať obhajobou v zmysle, že sú porušované jeho práva na vyjadrenie politického názoru a snahu navrhovanými postupmi postavenie Slovákov v rámci Slovenskej republiky, ktorí sú diskriminovaní na úkor národnostných menšín, etnických skupín a podobne, že ním uvádzané jeho práva na slobodu prejavu nemôžu byť na úkor iných práv občanov SR zakotvených v citovaných právnych normách Ústavy SR. Tu treba opätovne poukázať na čl. 33 Ústavy SR, podľa ktorého príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť tiež nikomu na ujmu. Z vyjadrení obžalovaného z pohľadu citovaných článkov Ústavy SR možno jednoznačne vyvodiť, že ide o nepriateľstvo, je zrejmé a nasmerované v jeho útokoch voči maďarskej menšine a predovšetkým cigánskemu, resp. rómskemu etniku postupmi, ktoré sú v rozpore s citovanými ustanoveniami Ústavy SR, ako aj z nich vychádzajúcich právnych noriem nižšieho stupňa, ktorými sa základné práva a slobody realizujú v praxi, resp. zabezpečujú na výkon zákonmi a nižšími právnymi normami nižšieho stupňa. Pokiaľ ide o Trestný zákon, tu treba zdôrazniť, že podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.12.2016 1/ Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. 3b/ Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2 verejne. Pokiaľ ide o ďalší trestný čin v zmysle obžaloby a napadnutého rozsudku, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného pre skutok 4/ obžaloby, ide o prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky. Z pohľadu subjektívnej stránky v prvom rade odvolací súd musí zdôrazniť, že ide o trestný čin, ktorý na naplnenie tejto skutkovej podstaty vyžaduje úmyselné konanie, pritom z hľadiska prejavu a samotnej obhajoby obžalovanej doteraz je nesporné, že z jeho strany ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom objektom a takýmto záujmom ochrany štátu sú ochrana základných práv a slobôd, rovnoprávnosť ľudí bez ohľadu na ich národnú, etnickú, rasovú, náboženskú alebo inú príslušnosť. V danom prípade teda konanie obžalovaného smerovalo jednoznačne k porušeniu objektu chráneného Trestným zákonom v citovanom ustanovení Trestného zákona tak pri čiastkových skutkoch 1. - 3. tohto rozsudku, ako aj pri skutku pod bodom 4. Pokiaľ ide o objektívnu stránku tohto trestného činu v zmysle § 424 Tr. zák., ide teda o ochranu základných práv a slobôd a rovnosti ľudí, ktorú obžalovaný však považuje za nespravodlivú a diskriminujúcu vo vzťahu k slovenskému národu. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva hlavne vo vyhrážaní sa jednotlivcovi pre jeho príslušnosť k niektorej rase, národa, národnosti a podobne, ale v tomto prípade ide predovšetkým o snahu obžalovaného k obmedzeniu práv jednotlivca pre jeho príslušnosť k takejto skupine občanov Slovenskej republiky, resp. predovšetkým k obmedzení práv celej skupiny osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu, rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. V tomto prípade predovšetkým ide o otázku národnostnú vo vzťahu k maďarskej národnosti a etnickej skupiny v zmysle rómskeho etnika, ktoré je nesporne zrejmé z vyjadrení obžalovaného v predmetných textoch skutkových podstát a skutkových viet tohto rozsudku. Treba uviesť, že takéto správanie sa musí dotknúť národnostnej alebo inej skupiny a citovaným ustanovením Trestného zákona je postihnutý i prejav. Z Ústavy SR a podriadených zákonov Ústave SR je nesporné, že pokiaľ ide o maďarskú národnosť, je národnosťou v zmysle uvedenej skutkovej podstate tohto trestného činu, rovnako ako aj etnická skupina Rómov žijúcich na území SR. Podnecovaním v zmysle uvedenej skutkovej podstaty sa v zmysle súdneho výkladu rozumie prejav, ktorým páchateľ zamýšľa vzbudiť u iných osôb nenávisť k niektorému národu, národnosti, rasy, či etnickej skupine, vyvolať u iných osôb konanie smerujúce k obmedzeniu práv a slobôd ich príslušníkov. Pritom treba zdôrazniť, že vzhľadom na obhajobu obžalovaného, že nezáleží na forme prejavu takéhoto podnecovania, ktoré sa môže diať nielen priamo, ale aj nepriamo a skryte, napríklad ironizovanie na účet niektorého národa alebo rasy. Takýto prejav môže byť formulovaný a uskutočnený aj prostredníctvom tlače alebo iného média, ktorým je v tomto prípade facebooková sieť, prostredníctvom ktorej obžalovaný svoje názory a podnety zverejňoval a šíril. Takýto trestný čin je dokončený už len uskutočnením prejavu smerujúceho k vyvolaniu nenávisti alebo ku konaniu smerujúcemu k obmedzovaniu práv a slobôd príslušníkov niektorého národa, etnickej skupiny a podobne, pritom nie je potrebné túto nenávisť alebo konanie skutočne aj vyvolať. Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že facebooková sieť v rámci jeho statusu, na ktorom uverejnil svoje názory, nie je zverejnením alebo vykonaná verejne, prípadne určená pre verejnosť, treba zdôrazniť, že súdny výklad tohto pojmu vychádza z ust. § 122 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný a) obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo b) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Je potom nesporné, že konanie obžalovaného spadá pod ods. 2 písm. a) § 122 Tr. zák. už aj bez toho, ako bolo dokázané znaleckým dokazovaním v predmetnej veci, že obžalovaný si nezaznamenával svoje názory len sám pre seba vo svojom počítači, k tomu nepotreboval facebookový profil, ale naopak jeho prejav v prvom rade pri prvom skutku zdieľalo 42 až 44 užívateľov, pri druhom skutku najmenej 26 užívateľov a pri skutku 4/ 79 užívateľov sociálnej siete Facebook. Z týchto dôvodov potom aj z tohto pohľadu obhajoba obžalovaného neobstojí a ide len o obhajobu smerujúcu v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za predmetné skutky. Na základe hlavne týchto dôkazov a úvah o nich z pohľadu právneho posúdenia predmetného skutku je potom nesporné, že obžalovaný svojimi čiastkovými skutkami pod bodom 1/ až 4/ naplnil skutkovú podstatu zločinu, za ktorý podľa § 424 ods. 3 Tr. zák. je stanovený trest odňatia slobody na dva roky až desať rokov, pritom pri prečine podľa § 423 ods.1 Tr. zák. ide o trestnú sadzbu vo výmere 1 až 3 roky odňatia slobody. Ako už odvolací súd vyššie naznačil, pokiaľ ide o skutok pod bodom 4/ obžaloby a tohto rozsudku, z pohľadu subjektívnej stránky v kontexte s celou trestnou činnosťou v tejto veci konania obžalovaného aj tu smeroval k spoločnému cieľu a narušenia objektu chráneného ust. § 424 Tr. zák., preto odvolací súd celé konanie kvalifikoval u obžalovaného podľa tohto zákonného ustanovenia, na rozdiel od obžaloby a napadnutého rozsudku. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd vychádzal predovšetkým z ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák., podľa ktorých 1/ Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. 4/ Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Bral pritom v úvahu skutočnosť, že obžalovaný viacerými čiastkovými skutkami naplnil skutkovú podstatu zločinu podľa § 424 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., pritom už samotná kvalifikácia a trestná sadzba pri tomto zločine naznačuje značný stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného a narušenia ochrany vážneho záujmu štátu, predovšetkým ústavných práv a slobôd občanov. Na druhej strane odvolací súd nemohol prehliadnuť tú skutočnosť, že obžalovaný bol síce v minulosti trestaný, ale pozerá sa na neho, ako by trestaný nebol, preto nebolo možné túto okolnosť brať v úvahu ako priťažujúcu okolnosť, hoci v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd na strane číslo 10 na jednej strane konštatuje zistenie dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., keď jednou priťažujúcou okolnosťou je skutočnosť, že spáchal viac trestných činov, teda priťažujúcu okolnosť podľa písm. h), na druhej strane konštatuje priťažujúcu okolnosť v zmysle predchádzajúceho odsúdenia a potrestania, ale zároveň konštatuje, že na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadal, v čom si nakoniec odporuje, keďže aplikuje ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností oproti poľahčujúcim okolnostiam. Odvolací súd neuznal žiadnu priťažujúcu okolnosť, pretože obžalovaný v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku o vine neuznal kvalifikáciu skutku pod bodom 4/ ako samostatný prečin, teda nie je možné konštatovať spáchanie viacerých trestných činov. Ani odvolací súd nezistil podmienky pre kvalifikovanie niektorej zo skutočností ako poľahčujúcu okolnosť podľa príslušných ustanovení § 36 Tr. zák., teda v danom prípade ukladal trest za aplikácie ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. v základnej trestnej sadzbe § 424 ods. 3 Tr. zák. a trestná sadzba je tu stanovená na dva roky až šesť rokov odňatia slobody. Obžalovaný v mieste bydliska nie je bližšie hodnotený, teda neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na úpravu trestnej sadzby v zmysle § 36 a § 37 Tr. zák., ako už bolo konštatované. Hlavne tieto skutočnosti viedli odvolací súd, že aj trest na slobode na dolnej hranici trestnej sadzby s dlhšou skúšobnou dobou pôsobenia na správanie a rozhodovanie obžalovaného, hlavne v otázkach takejto trestnej činnosti, bude dostatočným prostriedkom na splnenie jednak výchovného účelu z hľadiska individuálnej prevencie, ale aj z pohľadu generálnej prevencie. Na základe týchto dôkazov a úvah o nich rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.