Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/133/2016 z 31. 1. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 31. januára 2017, sp. zn. 3To/133/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6816010080.1
Krajský súd Banská Bystrica | 3To/133/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6816010080.1 | 2017-01-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Trestné činy proti mieru
Citované ustanovenia: § 49 ods. 1 písm. a) TZ, § 50 ods. 1 TZ, § 424 ods. 3 TZ, § 322 ods. 3 TP, § 321 ods. 1 písm. d) TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/108ece2a-a1da-47b0-b912-77edeeacdf43
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6816010080.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/133/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816010080
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816010080.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 1. februára 2017, prejednal
odvolanie obžalovaného F. Z., proti rozsudku Okresného súdu Revúca z 05.10.2016 sp.zn. 1T/17/2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e   rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že  obžalovaný F. Z., nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom F., O. XXXX/X,

je  v i n n ý, že

1/
v meste F. a na iných miestach prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook podnecoval
k obmedzovaniu pasívneho volebného práva občanov Slovenskej republiky pre ich príslušnosť k
maďarskej národnostnej menšine návrhom na prijatie ústavného zákona takým spôsobom, že dňa 11.
08. 2015 na verejnom facebookovom profile Slovenská ľudová strana - ZO Revúca uverejnil text: „Zákaz
činnosti maďarských politických strán na Slovensku! Je nemysliteľné, aby v slovenskom parlamente
rozhodovali o Slovákoch príslušníci maďarskej menšiny! Vari Slováci sedia v maďarskom parlamente?
Ústavným zákonom zastaviť činnosť maďarských politických strán a odstrániť krivdy páchané na
Slovákoch v južnej časti Slovenska! Na stráž!", a v rámci textu umiestnil znak Slovenskej ľudovej strany,
pričom tento text videlo a vzápätí zdieľalo najmenej 42 užívateľov, následne sa uvedený text dňa 04.
09. 2015 objavil aj na facebookovom profile Nezávislé Slovensko s obmenou znaku Slovenskej ľudovej
strany za fotografiu muža s tetovaním na krku, pričom tento text videlo a vzápätí zdieľalo najmenej 44
užívateľov,

2/
v  meste F. a na iných miestach prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook podnecoval
k obmedzovaniu práva na súkromie, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na osobnú slobodu a
práva na ľudskú dôstojnosť občanov Slovenskej republiky pre ich príslušnosť k rómskej menšine takým
spôsobom, že dňa 19.03.2015 na verejnom facebookovom profile Slovenská ľudová strana - ZO Revúca
uverejnil text: „ Cigáni sú nadpočet pre slovenský rozpočet. Mylne sa domnievajú niektoré jedince, že
chcem vyvraždiť cigánske etnikum.! Celkom postačí legislatívne upraviť niekoľko zákonov, ani neboli
financovaní za nič a za príslušnosť k cigánskemu etniku. Cigánska reforma? Ani cent zadarmo! Zrušiť
funkciu splnomocnenca vlády pre cigánsku menšinu, okamžite pozastaviť vyplácanie dávok a všetkých
ďalších „humánnych" príspevkov, nedať ani cent osobám, ktoré neprispievajú do štátnej pokladne, nedať
ani cent osobám., ktoré neplatia dane a odvody, neplatiť za nezodpovedné rozmnožovanie, neplatiť za
plodenie detí deťmi a príbumými, neplatiť za príslušnosť k cigánskemu etniku, neplatiť za chodenie do
školy, odobrať právo voliť a byť volený analfabetom, neplatičom daní a odvodov, žiadne stavanie domov
zadarmo, odstránenie cigánskych osád a na cudzích pozemkoch a obydlí bez stavebného povolenia,



segregácia detí od mentálne zaostalých, špinavých a chorých, ochrana životov, zdravia a majetku
Slovákov oddelením agresívnych, zaostalých a primitívnych tlúp, eliminovať činnosť pseudohumánnych
organizácií a zastaviť ich činnosť v súvislosti so spravovaním štátu ohľadne cigánskeho etnika, tvrdé
trestné postihy a zamedzenie plodeniu detí deťmi a príbuznými. Nulová tolerancia! Nulová falošná
humanita! Nulová diskriminácia Slovákov! Pravda! Rovnoprávnosť! Spravodlivosť! Stop Slovensku ako
výchovnému ústavu cigánskemu! F. Z.“, pričom tento text videlo a následne zdieľalo najmenej 50
užívateľov sociálnej siete Facebook,
3/
v meste F. a na iných miestach prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook podnecoval
k obmedzovaniu práva na súkromie, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na osobnú slobodu a
práva na ľudskú dôstojnosť občanov Slovenskej republiky pre ich príslušnosť k rómskej menšine takým
spôsobom, že dňa 20. 05. 2015 na verejnom facebookovom profile F. Z. uverejnil text: „Cigánska
otázka!.'! Žiadna tolerancia a falošná humanita. Dosť bolo! Neplatíš si dane, neplníš si povinnosti voči
štátu, tak ti automaticky zaniká nárok na všetko! Žiadne dávky, žiadna sociálka, žiadne pôrodné, žiadne
detské prídavky, žiaden byt, žiadna zdravofaá starostlivosť, žiaden dôchodok! Proste nič! Dosť bolo
nekontrolovaného a nezodpovedného množenia sa cigánskeho etnika! Nič zadarmo cigáňom, stačilo
živenie daromných, lenivých cigáňov, ktorí sa nechcú vzdelávať a pracovať! Cigáni nie sú na tom tak, ako
sú vinou Slovákov, ale sami sú vinní, sami to tak chcú! Slováci nie sú povinní živiť darebákov a Slovensko
nieje výchovný a dobročinný ústav! Vyhnať ich z nezákonne okupovaných pozemkov a sústrediť ich
do cigánskej rezervácie. Aj to iba dočasne kým im ich mecenáši nekúpia časť priestoru, alebo si ich
nevezmú na ich územie, na ktorom si ich budú vykrmovať! Na Slovensku nie a nie za peniaze Slovákov.
Na stráž Slováci! ", a v rámci textu umiestnil fotografiu svojej osoby s tetovaním na krku, pričom tento
text videlo a vzápätí zdieľalo najmenej 26 užívateľov sociálnej siete Facebook,
4./
v meste F. a na iných miestach prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook hanil príslušníkov
rómskej menšiny takým spôsobom, že dňa 15. 09. 2015 na verejnom facebookovom profile Nezávislé
Slovensko uverejnil text: „ Voľby 2016. Volebné právo. Žiadam upraviť volebný zákon! Odobrať volebné
právo všetkým, ktorí neodviedli do štátnej pokladnice ani cent! (dane, odvody, sociálne, zdravotné...t
j. 99% cigáňov a 1% ďalší). Odobrať volebné právo analfabetom, ktorí neukončili základnú školu a
mentálne nespôsobilým (99% cigáňov). Odobrať právo byť volený analfabetom, jedincom, ktorí nemajú
ukončenú základnú a strednú školu a všetkým, ktorí si neplnia záväzky voči štátu (99% cigáňov).
Odobrať cudzincom právo byť volený do EP a v komunálnych voľbách, Po odhlasovaní by mal byť každý
jeden volič povinný odovzdať všetky zvyšné hlasovacie lístky osobe na to určenej ešte v priamo vo
volebnej miestnosti, po kontrole zničené! Na stráž!", a v rámci textu umiestnil fotografiu  svojej osoby s
tetovaním na krku, znak orlice s dvojkrížom a nápis Slovenský štát, pričom tento text videlo  a následne
zdieľalo najmenej  79 užívateľov sociálnej siete Facebook,

t e d a

v bodoch 1/ až 4/ napadnutého rozsudku podnecoval k obmedzeniu práv a slobôd niektorého národa,
národnosti, rasy alebo etnickej skupiny a čin spáchal verejne

čím  spáchal

pokračovací zločin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods.
3 písm. b) Tr. zák.

Za to sa  o d s u d z u j e

podľa § 424 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :



Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný F. Z. uznaný za vinného v bodoch 1/,2/,3/
rozsudku z pokračovacieho zločinu podnecovania národnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424
ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a v bode 4/ z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa §
423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku s tým rozdielom, že skutok pod bodom 4/ bol kvalifikovaný ako samostatný skutok a trestný
čin, a to prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 424 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a §
37 písm. h), písm. m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie obžalovaný v zákonnej lehote, a to už do zápisnice
po vyhlásení rozsudku na súde prvého stupňa. Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom dvoch
obhajcov, a to M.. A. C., ktorý mu poskytoval právnu pomoc do hlavného pojednávania a následne
prostredníctvom zvolenej obhajkyne do odvolacieho konania, M.. V. G..

Z obsahu oboch odvolaní vyplýva, že obžalovaný sa necíti byť vinným z predmetnej trestnej činnosti ani
v jednom bode a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby.

V úvode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.03.2016 sp.zn. 4Tdo/49/2012, ktoré ustálilo
otázku regulérnosti používania pojmov Cigán, ako príslušníka cigánskeho, resp. rómskeho etnika.

Z hľadiska hmotnoprávneho vidí nesprávnosť súdu prvého stupňa a ostatných orgánov činných v
prípravnom konaní v predmetnej veci, pochybenie v zmysle neopodstatnenia kvalifikovania jeho skutkov
ako trestného činu podľa obžaloby a napadnutého rozsudku. Rozoberá a vedie úvahy k aplikácii ust.
§ 424 ods. 1 Tr. zák. a § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák., rozborom jednotlivých prvkov týchto skutkových
podstát.

Okrem iného nesprávne súd aplikoval Ústavu SR, v rámci ktorej rozšíri jednotlivé ústavné práva podľa
objektu ich ochrany vo vzťahu k objektu ochrany a objektívnej stránke podľa Trestného zákona pri
posudzovaných skutkových podstatách, ktoré chráni niektorý národ, národnosť, rasu alebo etnikum a z
toho nesprávne právneho východiskového názoru vyvodzuje neexistujúcu trestnoprávnu zodpovednosť.
Cituje ustanovenia čl. 12 ods. 1 až 4 Ústavy SR, kde objektom vymedzeným na skutkových podstatách,
trestno-právnu ochranu ohľadom výrokov vo veciach politických práv, sociálnych práv a základných
ľudských práv a slobôd nezaručuje, pretože objektom ústavnej ochrany je pri týchto právach jednotlivec,
a to definovaný ako každý alebo ,,občan“, pričom v predmetných skutkových podstatách ide o práva
vymedzených objektov, ako národ, národnosť, rasa, alebo etnikum.

V danom konaní nebola dodržaná zásada objektívnej pravdy, pretože skutkový stav sa nezistil v súlade
s objektívnou skutočnosťou.

Objektom jeho vyjadrení nie je žiadna národnosť, jednotlivec alebo skupiny pre takúto príslušnosť, ale
zahraničná politická strana, ktorá nepoužíva ochranu podľa žiadneho i nášho zákona. Už z toho dôvodu
absentuje objekt, objektívna stránka a úmysel konania.

Objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva vo verejnom podnecovaní s cieľom obmedziť chránené
právo vymedzeného objektu, odhliadnuc od toho, že absentuje objekt, ktorým nie je zahraničná politická
strana. Jeho vyjadrenia smerujú k politickým stranám (druhá hlava, tretí oddiel Ústavy), ako právom
občianskym, ktorým objektom je občan, pritom jeho vyjadrenie nekorešponduje s účelom skutkovej
podstaty, ktorá chráni práva objektov určených ako národnosť, národ, rasa a etnická skupina.

Z hľadiska subjektívnej stránky absentuje úmysel predmetnej skutkovej podstaty.

Vyslovil názor, že jeho vyjadrenia nie sú verejné, nakoľko jeho facebookový profil je jeho privátnym
miestom, avšak absentuje odôvodnenie, prečo súd prvého stupňa považuje túto komunikáciu za
verejnú. Konštatovanie, že uvedené sa udialo prostredníctvom počítačovej siete je nedostačujúce, lebo



existencia počítačovej siete nezakladá samo o sebe verejnosť komunikácie. Pokiaľ ide o skutky 2/ a
3/ napadnutého rozsudku, ide o otázku názoru obžalovaného na úpravu štátnych dávok slovenských
občanov aj cigánskeho etnika, a to nie tiež pre príslušnosť k tomuto etniku, ale pre ich nezodpovedné
konanie niektorých jednotlivcov, kde navrhuje zmeny na princípe zásluhovosti, pretože zo súčasnej
úpravy má dojem, že titulom systémovej pozitívnej diskriminácie, ktorým etnikum dávky zneužíva, čím
je motivované neštudovať, nepracovať, neprispievať do rozpočtu, nezodpovedne sa množiť spôsobom
incestu a vekovo predčasne - teda v rozpore so zákonom, aj obžalovaný odporúča tiež segregáciu detí
od týchto rizikových skupín. Tento názor následne opakuje v skutku 3/, kde svoje výroky presadzuje
a z kontextu oboch vyjadrení toho vyplýva, že celá kritika smeruje do darobných, lenivých a morálne
nezodpovedných Cigánov, čím chráni zvyšok zodpovedného obyvateľstva, vrátane cigánskeho etnika.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 4/ rozsudku okresného súdu, ide o text s označením voľby
2016, volebné právo. V rámci textu žiada upraviť volebný zákon, a to voči všetkým, podľa princíp
zásluhovosti a istého kritéria mentality, ktorý svoje pohľad na vec korektným spôsobom a bez haniacich
slov odôvodňuje. Vyjadrenie uvádza vo výrazoch v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Ku veci
poukazuje na štatistickú - percentuálnu informáciu problematiky. Facebookový status v zmysle bodu 4/
napadnutého rozsudku nekorešponduje s účelom skutkovej podstaty tohto trestného činu. Hanobenie
v trestnoprávnom význame predstavujú hrubé, deformujúce a urážlivé, verbálne a neverbálne prejavy.
Konanie sa musí dotknúť národnostnej, jazykovej, rasovej a etnickej či náboženskej otázky. Jeho
vyjadrenia sa týkajú otázky volebného práva a zmeny volebného práva, v rámci čoho definuje subjekty,
u ktorých pre absenciu istých, pre neho podstatných kritérií, spočívajúcich v zásluhovosti, edukačnej
a mentálnej spôsobilosti, navrhuje zmenu legislatívnej úpravy, k čomu poukazuje na percentuálnu
štatistiku problematiky.

Nejde o hanobenie, sa len konštatuje objektívne existujúci fakt. Objektom ochrany posudzovanej
skutkovej podstaty je národ, jeho jazyk, rasa, alebo etnická skupina, v danom prípade etnická skupina
cigánov. Objektom jeho vyjadrenia sú všetci občana SR, teda potencionálni voliči, ktorí neodviedli
dane a neplnia si iné záväzky voči štátu, analfabetom alebo mentálne nespôsobilým a z tohto
zadefinovaného okruhu neplatičov, edukačne a mentálne nespôsobilých občanov SR, označuje podiel
99 % cigánskeho etnika, a teda voči všetkým nezodpovedným a nespôsobilým občanom SR, navrhuje
príslušnú legislatívnu úpravu v otázke volebného práva. Štatistický údaj, v akej miere považuje etnikum
za nezodpovedné alebo nespôsobilé, nie je objektívnou stránkou skutku a nemôže byť predmetom
trestného konania. Jeho vyjadrenia sa síce dotýkajú cigánskeho etnika, nie však práv tohto etnika
a tiež nie pre príslušnosť k tomuto etniku, ale pre poukaz na podiel tohto etnika v kritizovanej
vzorke všetkých potencionálnych slovenských voličov, pričom súd prvého stupňa zamieňa posudzovanú
skutkovú podstatu pod písm. a) so skutkovou podstatou pod písm. b). Obdobne, ako to robí u skutku
podnecovania, kde skutkovú vetu v jej tretej časti zamieňa s objektom podľa prvej časti vety.

Taktiež namieta odôvodnenie vo vzťahu k týmto právam úvahám, kde absentuje riadne odôvodnenie a
tiež skutočnosť, že odôvodnenie v časti citovaných ústavných ustanovení už vôbec nekorešponduje s
výrokom, nakoľko tieto ustanovenia nechránia práva cigánskeho etnika, ale práv jednotlivca.

Poukázal tiež na skutočnosť, že k spáchaniu, resp. k preneseniu predmetných slov a skutkov sa
priznáva, iba má za to, že takýto skutok nie je trestným činom.

Tiež poukazuje na nesprávnosť rozhodnutia o výške trestu, kde bol v tejto veci vydaný trestný rozkaz,
proti ktorému podal odpor a napriek tomu, že nedošlo k zmene dôkaznej situácie a právnej kvalifikácie
skutkov, rozsudkom rozhodol rozdielne v jeho neprospech, čo budí dojem prísnejšieho postihu len za to,
že sa odvoláva voči trestnému rozkazu a tým porušil súd jeho práva v zmysle čl. 12 ods. 4 Ústavy SR.

Tiež namieta tú skutočnosť, že nad rámec vecnej a právnej otázky sa súd zaoberal kritickým hodnotením
jeho súkromnej osoby mimo posudzovaného skutku, a to ohľadne poberania jeho dôchodku. Dotkli sa ho
tiež útoky v rámci pojednávania, tiež poukazoval na zanedbanie povinnej výživy v minulosti obžalovaným
voči vlastnému dieťaťu a preberal tak na pojednávaní irelevantnú otázku jeho súkromia. Poukázal na to,
že dôchodok poberá zo zákonných dôvodov, ide o omyly, invaliditu, pracoval od skončenia strednej školy
a odpracoval asi 22 rokov, pritom pracoval 3 roky u Mestskej polícii v F. a následne 11 rokov ako príslušník
PZ v F.. Pozná dokonale problematiku cigánskeho etnika, kde sa zasahoval v tých najproblematickejších
miestach a situáciách a chránil životy a majetok spoluobčanov.



Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a
zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Preskúmaním veci odvolací môže konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom
rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti
rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré skutočnosti oprel svoje skutkové a právne
závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Následne súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho
myslenia a vnútorného presvedčenia, i keď so závermi súdu prvého stupňa v celom rozsahu v zmysle
výrokovej i dôvodovej časti nemôže súhlasiť, preto aj napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol sám
v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. por.

Odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezistil nezákonnosť získaných dôvodov tak, ako ich namieta
obžalovaný v odvolaní, i keď odvolací súd nemôže úplne súhlasiť hlavne s tou skutočnosťou, že si
pomáhal takým dokazovaním, ktoré odvolací súd považuje za nadbytočné a v tomto dokazovaní za
nepoužiteľné z pohľadu dôkazu, ktorý by mal byť podkladom pre rozhodnutie a vytvorenie skutkových a
právnych záverov pri jednotlivých čiastkových skutkoch v zmysle obžaloby a napadnutého rozsudku.

V prvom rade odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zabezpečené určité odborné vyjadrenie, ktoré
si okresný súd ako určitú pomôcku na posúdenie protizákonnosti konania obžalovaného vyžiadal od
Slovenského národného strediska pre ľudské práva Bratislava, jeho výkonného riaditeľa, O.. O. O.. Ide
o dokument, ktorý je nepoužiteľný ako dôkaz, pretože ide o organizáciu, ktorá nie je v zmysle nášho
právneho poriadku oprávnená podávať výklad jednotlivých ústavných článkov Ústavy SR a tiež výklad
príslušných ustanovení Trestného zákona alebo Trestného poriadku pre potreby vytvorenia právneho
názoru sudcu a súdu alebo orgánov činných v prípravnom konaní. Aj zo samotného tohto dokumentu je
zrejmé, že z pohľadu jeho činnosti ani podľa vlastných právomocí nie je oprávnená, čo je samozrejme
zadokumentované aj v samotnom texte tejto správy, ale predovšetkým právny poriadok SR a Trestný
poriadok, resp. Trestný zákon nepredpokladá možnosť ovplyvňovania akéhokoľvek právneho alebo
skutkového názoru takýmto rozborom, z akého čiastočne vychádzal aj súd prvého stupňa v rozhodovaní
a odôvodnení svojho rozsudku v jeho písomnej forme. Sudca konajúci v predmetnej veci mohol použiť
takýto dokument pre vlastné súkromné potreby, pokiaľ v určitých otázkach výkladu Trestného zákona
nemá dostatok poznatkov alebo skúseností, ale nemohli ovplyvniť pritom dokazovanie a rozhodovanie
v predmetnej veci a na tento účel mohol použiť len dôkazy, ktoré Trestný zákon a Trestný poriadok
dovoľuje.

Podľa § 268 ods. 1 Tr. por., ak znalec ešte nepodal vo veci písomný znalecký posudok alebo sa od
neho odchyľuje, alebo ho dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby znalecký posudok alebo jeho
doplnenie nadiktoval do zápisnice.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por., pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia § 258
ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo
jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa §
144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým
súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.

Podľa § 268 ods. 3 Tr. por., ak bol posudok znalca obstaraný niektorou zo strán a predkladá sa v konaní
ako dôkaz, ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.

Podľa § 268 ods. 4 Tr. por., ak bol posudok predložený stranou a osoba podávajúca posudok nie je
zapísaná v zozname znalcov, pred súdom zloží sľub podľa osobitného zákona a predseda senátu ju
poučí o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Potom sa znalec vyjadrí, či
posudok podal v zmysle zloženého sľubu.



Podľa § 268 ods. 5 Tr. por., ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane použijú aj na odborné vyjadrenie.

Podľa § 269 Tr. por., písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa
vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka dokazovanej
skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení Trestného poriadku možno konštatovať, že v prvom rade uvedená
organizácia nie je znaleckou organizáciou v zmysle uvedených ustanovení Trestného poriadku a teda
nie je oprávnená podávať súdnoznalecké posudky v trestných veciach. Okrem toho predmetný znalecký
posudok, resp. odborné vyjadrenie malo za úlohu riešiť a podávať vysvetlenie v otázkach právnych, čo
nespadá do kompetencie znaleckej činnosti, ale do kompetencie súdu. Za týchto okolností odvolací súd
uvedené odborné vyjadrenia alebo znalecký posudok nebral v úvahu ako dôkaz.

Pokiaľ ide o samotnú dôkaznú situáciu treba uviesť, že obžalovaný nepopiera skutočnosť, že uverejnil
texty v zmysle skutkov 1/ až 4/ obžaloby, resp. tohto rozsudku na sociálnej sieti Facebook, ale necíti
sa byť vinným zo spáchania akéhokoľvek trestného činu. Svojimi vyjadreniami nikoho neobmedzoval,
nemal vedomosť o tom, že by niekoho obmedzoval v jeho ľudských právach alebo podnecoval k
neuplatneniu ľudských práv, prípadne nejakým spôsobom niekoho navádzal na takýto postup. Ďalej sa
obhajoval tak, že facebookové profily Slovenská ľudová strana - ZO F., F. Z. a Nezávislé Slovensko
boli vytvorené obžalovaným v rámci jeho politickej činnosti a ide o príspevky, ktoré vkladal on a jedine
on má prístupové heslá k týmto profilom, teda nešlo o zverejnenie týchto jeho názorov, nie je možné
konštatovať, že sa stali verejnými.

Okrem toho obžalovaný zastáva názor, že ide o účelové trestné stíhanie Prezídia policajného zboru,
ktorá skutočnosť vyplýva, alebo ktorý názor vyplýva hlavne z toho, že je členom Slovenskej ľudovej
strany V. Hlinku, predtým bol členom Kotlebovej strany Naše Slovensko a bol aktívny v činnosti rôznych
protestov proti tomuto systému. Tento proces je politický, teda preto, že je členom Slovenskej ľudovej
strany Andreja Hlinku, ktorá je považovaná za nepriateľa tohto systému, ktorý považuje za vlastizradný
a nedemokratický. On sám sa snažil obhajovať ľudské práva, ktorej činnosti nie je schopná Vláda SR.
Na Slovákoch je páchaná rasová diskriminácia na úkor menší a etník. Ochrana ľudských práv je v jeho
prípade považovaná za šírenie nenávisti a šírenie extrémizmu.

K bodu 1/ obžaloby uvádzal, že je nemysliteľné, aby príslušníci maďarskej menšiny v slovenskom
parlamente rozhodovali o Slovákoch. Máme len slovenské strany, len maďarské, aj keď tieto slovenské
sú obsadené v parlamente Maďarónmi. Pre neho je urážajúce, že podpredsedom Národnej rady SR je
Maďarón - ani Slovák, ani Maďar.

Pokiaľ ide o ďalšie skutky, tu sa vyjadril tak, že jeho snahou je zmeniť legislatívu, čo sa týka cigánskeho
etnika a nie z nenávisti, ale prostredníctvom tohto vyjadrenia kritizuje tento systém, ktorý diskriminuje
Slovákov na úkor tohto etnika. Poukazuje na to, že pokiaľ niekto neprispieva do rozpočtu, nemal by ani
nič dostávať, vyciciavať štátnu kasu, a preto aj píše, že Cigáni sú nadpočet pre slovenský rozpočet.
Nepovažuje za normálne, aby slovenská pracujúca rodina bola zaťažená hypotékou, aby mala strechu
nad hlavou a Cigáň nemusí takto postupovať, lebo dostane všetko zadarmo. V ďalšom vo svojich
výpovediach prednášal obhajoby v podstate zhodne aj so skutočnosťami uvádzanými v dôvodoch
odvolania.

Obhajoba obžalovaného je vyvrátená a potvrdzovaná tak výpoveďami svedkov, ale hlavne znaleckou
činnosťou, dôkazmi z domovej prehliadky a zaistenými skutočnosťami, hlavne z počítača obžalovaného,
ktorý podľa poslednej výpovede L. D. používa obžalovaný, hoci je jeho vlastníčkou, čo spočiatku
v prípravnom konaní obžalovaný popieral, ale pod tlakom dôkazov priznal, že nie je vlastníkom
predmetného počítača, prostredníctvom ktorého zverejňoval predmetné správy na Facebooku.

Podľa znaleckých posudkov z odboru elektrotechniky, odvetvia výpočtová technika a počítačové
programy je nesporné, že facebookové profily Slovenská ľudová strana - ZO F., F. Z. a Nezávislé
Slovensko vytvoril obžalovaný a tieto profily vkladal do siete jedine obžalovaný, ktorý sám má prístupové
heslá k týmto profilom. Zo zápisnice o domovej prehliadke v byte č. X na druhom poschodí bytového
domu Y. súpisné číslo XXXX, vchod X, na ulici O. v F., je užívateľom obžalovaný F. Z., pričom v rámci
domovej prehliadky boli v byte zaistené notebooky zn. Apple HP, 3 USB kľúče a 2 DVD - R nosiče



značky Verbatin s nápisom ,,lsns-Krásna Hôrka 29.09.2012“ a ,,tlačovka Krásna Hôrka 29.09.2012, Tiso
13.10.2012, turnaj M.V. 03.11.2012“. Prostredníctvom týchto nosičov a počítačov boli zaistené dôkazy
o činnosti obžalovaného v rámci počítačovej siete v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

To sú základné dôkazy, ktoré nesporne svedčia o tom, že obžalovaný, vrátane vlastného priznania, je
autorom predmetných textov na facebookových stránkach počítačovej siete.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že tieto vyjadrenia nie sú protizákonné, resp. trestným stíhaným
dokonca je šikanovaný a sú obmedzované jeho ústavné práva na slobodu prejavu a podobne, odvolací
súd musí poukázať v prvom rade na príslušné ustanovenia zakotvené v Ústave SR, ktoré zakotvujú v
II. hlave základné práva a slobody, ktoré sú všeobecne špecifikované v čl. 12 a následne v čl. 14 až
54, konkrétne práva a slobody. Tieto sú rozčlenené v oddieloch na základné ľudské práva a slobody,
politické práva, práva národnostných menší a etnických skupín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva,
právo na ochranu životného prostredia, kultúrneho dedičstva, práva na súdnu a inú právnu ochranu a
spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave.

Podľa čl. 52 Ústavy SR:
1/ Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem ,,občan“, rozumie sa tým štátny občan
Slovenskej republiky.
2/ Cudzinci používajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou,
ak nie sú výslovne priznané iba občanom.
3/ Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem ,,občan“, rozumie sa ním každý človek, ak
ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.

Podľa čl. 12 ods. 1,2,4 Ústavy SR:
1/ Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné,
nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
2/ Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie,
rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z
týchto dôvodov poškodovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
4/ Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu
a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené, ale podľa ods. 4,
slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa čl. 29 ods. 2,3 Ústavy SR:
2/ Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.
3/ Výkon práv podľa ods. 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je
to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Podľa čl. 33 Ústavy SR, príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie
byť nikomu na ujmu.

V prvom rade súd musí poukázať na citovaný čl. 52 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého, kde sa  v prvej a
druhej hlave tejto ústavy používa pojem ,,občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky.

V ďalšom treba poukázať na ods. 3 čl. 52 Ústavy SR, podľa ktorého, kde sa v doterajších právnych
predpisoch používa pojem ,,občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva slobody, ktoré táto
ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.



Je potom nesporné, že výroky obžalovaného smerujú predovšetkým k obmedzeniu citovaných práv
a slobôd občanov Slovenskej republiky a podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v
dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a
nezrušiteľné. Tiež z poslednej vety ods. 2 čl. 12 Ústavy SR vyplýva, že nikoho nemožno z dôvodov
uvedených v prvej vete poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať pre príslušnosť k určitému
národu, národnosti, rase, náboženskému, politickému presvedčeniu, či iné zmýšľanie, národný alebo
sociálny pôvod k príslušnej etnickej skupine, v rozpore s ktorými právami a na obmedzenie ktorých boli
určené práve výroky obžalovaného v zmysle obžaloby, resp. tohto rozsudku.

Aj politické práva v zmysle čl. 29 ods. 3 Ústavy SR možno obmedziť len v prípadoch ustanovených
zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného
poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Práve zdôrazňujúc práve toto znenie Ústavy SR, vyvracia pocit beztrestnosti obžalovaného za jeho
písomné prejavy a zahŕňa, hlavne pri skutkoch pod bodmi 2/ a 4/ tohto rozsudku, zverejnené
výroky obžalovaného. Tu treba zdôrazniť, pokiaľ obžalovaného v obhajobe kľučkuje alebo snaží sa
kľučkovať obhajobou v zmysle, že sú porušované jeho práva na vyjadrenie politického názoru a snahu
navrhovanými postupmi postavenie Slovákov v rámci Slovenskej republiky, ktorí sú diskriminovaní na
úkor národnostných menšín, etnických skupín a podobne, že ním uvádzané jeho práva na slobodu
prejavu nemôžu byť na úkor iných práv občanov SR  zakotvených v citovaných právnych normách
Ústavy SR.

Tu treba opätovne poukázať na čl. 33 Ústavy SR, podľa ktorého príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej
menšine alebo etnickej skupine nesmie byť tiež nikomu na ujmu.

Z vyjadrení obžalovaného z pohľadu citovaných článkov Ústavy SR možno jednoznačne vyvodiť, že
ide o nepriateľstvo, je zrejmé a nasmerované v jeho útokoch voči maďarskej menšine a predovšetkým
cigánskemu, resp. rómskemu etniku postupmi, ktoré sú v rozpore s citovanými ustanoveniami Ústavy
SR, ako aj z nich vychádzajúcich právnych noriem nižšieho stupňa, ktorými sa základné práva a slobody
realizujú v praxi, resp. zabezpečujú na výkon zákonmi a nižšími právnymi normami nižšieho stupňa.

Pokiaľ ide o Trestný zákon, tu treba zdôrazniť, že podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného
do 31.12.2016

1/ Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu,
národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je
zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich
práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd
niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

3b/ Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1
alebo 2 verejne.

Pokiaľ ide o ďalší trestný čin v zmysle obžaloby a napadnutého rozsudku, z ktorého bol obžalovaný
uznaný za vinného pre skutok 4/ obžaloby, ide o prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa
§ 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého

kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, potrestá sa odňatím
slobody na jeden rok až tri roky.

Z pohľadu subjektívnej stránky v prvom rade odvolací súd musí zdôrazniť, že ide o trestný čin, ktorý na
naplnenie tejto skutkovej podstaty vyžaduje úmyselné konanie, pritom z hľadiska prejavu a samotnej
obhajoby obžalovanej doteraz je nesporné, že z jeho strany ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a)
Tr. zák., podľa ktorého

trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom,



pričom objektom a takýmto záujmom ochrany štátu sú ochrana základných práv a slobôd, rovnoprávnosť
ľudí bez ohľadu na ich národnú, etnickú, rasovú, náboženskú alebo inú príslušnosť.

V danom prípade teda konanie obžalovaného smerovalo jednoznačne k porušeniu objektu chráneného
Trestným zákonom v citovanom ustanovení Trestného zákona tak pri čiastkových skutkoch 1. - 3. tohto
rozsudku, ako aj pri skutku pod bodom 4.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku tohto trestného činu v zmysle § 424 Tr. zák., ide teda o ochranu
základných práv a slobôd a rovnosti ľudí, ktorú obžalovaný však považuje za nespravodlivú a
diskriminujúcu vo vzťahu k slovenskému národu. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva hlavne
vo vyhrážaní sa jednotlivcovi pre jeho príslušnosť k niektorej rase, národa, národnosti a podobne,
ale v tomto prípade ide predovšetkým o snahu obžalovaného k obmedzeniu práv jednotlivca pre
jeho príslušnosť k takejto skupine občanov Slovenskej republiky, resp. predovšetkým k obmedzení
práv celej skupiny osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej
skupine, pôvodu, rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. V tomto prípade predovšetkým ide o otázku
národnostnú vo vzťahu k maďarskej národnosti a etnickej skupiny v zmysle rómskeho etnika, ktoré je
nesporne zrejmé z vyjadrení obžalovaného v predmetných textoch skutkových podstát a skutkových viet
tohto rozsudku. Treba uviesť, že takéto správanie sa musí dotknúť národnostnej alebo inej skupiny a
citovaným ustanovením Trestného zákona je postihnutý i prejav. Z Ústavy SR a podriadených zákonov
Ústave SR je nesporné, že pokiaľ ide o maďarskú národnosť, je národnosťou v zmysle uvedenej
skutkovej podstate tohto trestného činu, rovnako ako aj etnická skupina Rómov žijúcich na území SR.

Podnecovaním v zmysle uvedenej skutkovej podstaty sa v zmysle súdneho výkladu rozumie prejav,
ktorým páchateľ zamýšľa vzbudiť u iných osôb nenávisť k niektorému národu, národnosti, rasy, či
etnickej skupine, vyvolať u iných osôb konanie smerujúce k obmedzeniu práv a slobôd ich príslušníkov.
Pritom treba zdôrazniť, že vzhľadom na obhajobu obžalovaného, že nezáleží na forme prejavu takéhoto
podnecovania, ktoré sa môže diať nielen priamo, ale aj nepriamo a skryte, napríklad ironizovanie na účet
niektorého národa alebo rasy. Takýto prejav môže byť formulovaný a uskutočnený aj prostredníctvom
tlače alebo iného média, ktorým je v tomto prípade facebooková sieť, prostredníctvom ktorej obžalovaný
svoje názory a podnety zverejňoval a šíril. Takýto trestný čin je dokončený už len uskutočnením prejavu
smerujúceho k vyvolaniu nenávisti alebo ku konaniu smerujúcemu k obmedzovaniu práv a slobôd
príslušníkov niektorého národa, etnickej skupiny a podobne, pritom nie je potrebné túto nenávisť alebo
konanie skutočne aj vyvolať.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že facebooková sieť v rámci jeho statusu, na ktorom uverejnil svoje
názory, nie je zverejnením alebo vykonaná verejne, prípadne určená pre verejnosť, treba zdôrazniť, že
súdny výklad tohto pojmu vychádza z ust. § 122 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého

trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný

a) obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete
alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo
b) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.

Je potom nesporné, že konanie obžalovaného spadá pod ods. 2 písm. a) § 122 Tr. zák. už aj bez toho,
ako bolo dokázané znaleckým dokazovaním v predmetnej veci, že obžalovaný si nezaznamenával svoje
názory len sám pre seba vo svojom počítači, k tomu nepotreboval facebookový profil, ale naopak jeho
prejav v prvom rade pri prvom skutku zdieľalo 42 až 44 užívateľov, pri druhom skutku najmenej 26
užívateľov a pri skutku 4/ 79 užívateľov sociálnej siete Facebook.

Z týchto dôvodov potom aj z tohto pohľadu obhajoba obžalovaného neobstojí a ide len o obhajobu
smerujúcu v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za predmetné skutky.

Na základe hlavne týchto dôkazov a úvah o nich z pohľadu právneho posúdenia predmetného skutku
je potom nesporné, že obžalovaný svojimi čiastkovými skutkami pod bodom 1/ až 4/ naplnil skutkovú
podstatu zločinu, za ktorý podľa § 424 ods. 3 Tr. zák. je stanovený trest odňatia slobody na dva roky



až desať rokov, pritom pri prečine podľa § 423 ods.1 Tr. zák. ide o trestnú sadzbu vo výmere 1 až 3
roky odňatia slobody.

Ako už odvolací súd vyššie naznačil, pokiaľ ide o skutok pod bodom 4/ obžaloby a tohto rozsudku, z
pohľadu subjektívnej stránky v kontexte s celou trestnou činnosťou v tejto veci konania obžalovaného aj
tu smeroval k spoločnému cieľu a narušenia objektu chráneného ust. § 424 Tr. zák., preto odvolací súd
celé konanie kvalifikoval u obžalovaného podľa tohto zákonného ustanovenia, na rozdiel od obžaloby
a napadnutého rozsudku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd vychádzal predovšetkým z ust. § 34 ods. 1,4 Tr.
zák., podľa ktorých

1/ Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

4/ Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Bral pritom v úvahu skutočnosť, že obžalovaný viacerými čiastkovými skutkami naplnil skutkovú podstatu
zločinu podľa § 424 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., pritom už samotná kvalifikácia a trestná sadzba pri tomto
zločine naznačuje značný stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného a narušenia ochrany vážneho
záujmu štátu, predovšetkým ústavných práv a slobôd občanov.

Na druhej strane odvolací súd nemohol prehliadnuť tú skutočnosť, že obžalovaný bol síce v minulosti
trestaný, ale pozerá sa na neho, ako by trestaný nebol, preto nebolo možné túto okolnosť brať v
úvahu ako priťažujúcu okolnosť, hoci v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd na
strane číslo 10 na jednej strane konštatuje zistenie dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák.,
keď jednou priťažujúcou okolnosťou je skutočnosť, že spáchal viac trestných činov, teda priťažujúcu
okolnosť podľa písm. h), na druhej strane konštatuje priťažujúcu okolnosť v zmysle predchádzajúceho
odsúdenia a potrestania, ale zároveň konštatuje, že na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadal, v čom si
nakoniec odporuje, keďže aplikuje ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich
okolností oproti poľahčujúcim okolnostiam. Odvolací súd neuznal žiadnu priťažujúcu okolnosť, pretože
obžalovaný v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku o vine neuznal kvalifikáciu skutku pod bodom
4/ ako samostatný prečin, teda nie je možné konštatovať spáchanie viacerých trestných činov. Ani
odvolací súd nezistil podmienky pre kvalifikovanie niektorej zo skutočností ako poľahčujúcu okolnosť
podľa príslušných ustanovení § 36 Tr. zák., teda v danom prípade ukladal trest za aplikácie ust. § 38
ods. 2 Tr. zák. v základnej trestnej sadzbe § 424 ods. 3 Tr. zák. a trestná sadzba je tu stanovená na
dva roky až šesť rokov odňatia slobody.

Obžalovaný v mieste bydliska nie je bližšie hodnotený, teda neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na úpravu trestnej sadzby v zmysle § 36 a § 37 Tr. zák., ako už bolo konštatované.

Hlavne tieto skutočnosti viedli odvolací súd, že aj trest na slobode na dolnej hranici trestnej sadzby s
dlhšou skúšobnou dobou pôsobenia na správanie a rozhodovanie obžalovaného, hlavne v otázkach
takejto trestnej činnosti, bude dostatočným prostriedkom na splnenie jednak výchovného účelu z
hľadiska individuálnej prevencie, ale aj z pohľadu generálnej prevencie.

Na základe týchto dôkazov a úvah o nich rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.