Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216203209 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216203209.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: A.. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. č. XXX proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, 9.mája č.1, 974 86 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-12-002/2016 zo dňa 16. mája 2016 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec, Okresný dopravný inšpektorát Lučenec (ďalej aj „OR PZ ODI Lučenec“) ako orgán oprávnený objasňovať priestupky podľa § 58 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) postupom podľa § 60 ods. 3 písm. d/ Zákona o priestupkoch predložil príslušnému Okresnému riaditeľstvu Policajnému zboru Veľký Krtíš, Okresný dopravný inšpektorát (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „OR PZ ODI Veľký Krtíš“) postúpil spisový materiál (ďalej aj „Priestupkový spis“) týkajúci sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého bol dôvodne podozrivý žalobca a ktorého sa mal dopustiť tým, že svojím konaním porušil ust. § 24 ods. 2 a ust. § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 8/2009 Z.z.“ alebo „Zákon o cestnej premávke“) a týmto konaním naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/ Zákona o priestupkoch. Súčasťou Priestupkového spisu sú: Správa o výsledku objasňovania priestupku z 28.08.2015, záznam dopravnej nehody z 28.07.2015, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, vrátane náčrtku, fotodokumentácie a plánku z miesta dopravnej nehody, záznam o podaní vysvetlenia žalobcu z 05.08.2015, z ktorého vyplýva, že za účelom podania vysvetlenia k dopravnej nehode zo dňa 28.07.2015 v meste Lučenec na parkovisku po poučení uviedol, že majiteľom osobného motorového vozidla Renault Modus ev. č. Y je firma E. Slovakia s.r.o. Pôtor, ktorej je konateľom. Uviedol, že si nespomína, či vozidlo Renault Modus bolo dňa 28.07.2015 v meste Lučenec. Zároveň uviedol, že vozidlo Renault Modus nie je poškodené. Ďalej súčasťou Priestupkového spisu sú: záznam o podaní vysvetlenia poškodeného J. D., záznam o podaní vysvetlenia svedka J. D., úradný záznam o vyťažení pracovníkov autopredajne Citroën a Peugeot, evidenčná karta žalobcu i vozidla Renault Modus, fotodokumentácia vozidla žalobcu, údaje o osobách zo systému REGOB, CD nosič s kamerovým záznamom o dopravnej nehode. Prvostupňový orgán verejnej správy podaním doručeným žalobcovi 28.09.2015 žalobcu upovedomil o začatí konania o priestupku vo veci podozrenia zo spáchania priestupku o plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. b/, g/, l/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 28.07.2015 v čase o 14:45 hod. spôsobil dopravnú nehodu a predvolal ho na ústne pojednávanie. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.09.2015 vyplýva, že bol riadne poučený podľa § 73 ods. 1, 2 Zákona o priestupkoch a § 17 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Žalobcovi bolo oznámené, že je obvinený zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, l/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 28.07.2015 v čase o 14:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Renault Modus ev. č. Y v meste Lučenec v časti Opatová, na parkovisku autopredajní Citroën a Peugeot, kde po zaparkovaní vozidla neurobil také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pričom nezabezpečil svoje vozidlo proti pohybu a po jeho vystúpení z neho sa toto vozidlo dostalo do pohybu smerom dopredu, pričom narazilo do zadnej časti pred ním odstaveného motorového vozidla továrenskej značky Land Rover ev. č. Z ktoré tam odstavil vodič J. D.. Účastník konania (žalobca) počas jednania s vodičom J. D. po dopravnej nehode z miesta dopravnej nehody odišiel. Účastník konania po dopravnej nehode túto neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a ani neoznámil svoje osobné údaje osobe, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Pri dopravnej nehode došlo k hmotnej škode na vozidle Land Rover. Žalobca, ktorý bol oboznámený s listinnými dôkazmi špecifikovanými v zápisnici, tvoriacimi obsah Priestupkového spisu tak, ako boli vyššie uvedené, sa do zápisnice vyjadril, že s obsahom spisového materiálu súhlasí a nežiadal, aby v ňom boli vykonané zmeny ani doplnenie. Ďalej uviedol, že dňa 28.07.2015 v čase o 14:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Renault Modus s ev. č. Y v meste Lučenec, v časti Opatová, kde ho na parkovisku autopredajní Citroën a Peugeot zaparkoval, pričom v ňom nechal bežať motor z dôvodu, že na vozidle mal poruchu a odišiel do vnútra, do predajne. Vo vozidle zrejme pozabudol zatiahnuť ručnú brzdu a vozidlo sa samo dalo do pohybu a narazilo do zadnej časti vozidla Land Rover, ktoré bolo zaparkované pred jeho vozidlom. Potom vyšiel von z predajne a zbadal, že jeho vozidlo je opreté o vozidlo Land Rover. Na jeho vozidle nevidel žiadne poškodenie a na nárazníku vozidla Land Rover boli stopy po náraze, ktoré po utretí zmizli. Presne si to už nepamätal, ale keďže na vozidlách nebola žiadna škoda, venoval sa odstráneniu závady na svojom vozidle a tomuto neprikladal žiadnu dôležitosť. Potom s vozidlom z miesta odišiel, nakoľko potreboval odstrániť poruchu na svojom vozidle. Uviedol, že vodičský preukaz potrebuje pri výkone svojho povolania. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. ORPZ-VK-OPDP62-207/2015-SK zo dňa 28.09.2015 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, l/ Zákona o priestupkoch z dôvodu, že svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 24 ods. 2, § 66 ods. 2, písm. a/, d/, i/ zák. č. 8/2009 Z.z., pričom podľa § 22 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 21.10.2015, v ktorom opísal dôvody, pre ktoré zastavil na parkovisku autoservisu v Lučenci, časť Opatová (žalobcom tvrdená porucha osobného motorového vozidla Renault ev. č. Y uviedol, že v uvedenej predajni ho upozornili, že jeho vozidlo sa pohlo a potom, ako vyšiel von, videl, že jeho vozidlo sa dotýka prednou časťou pred ním stojaceho terénneho vozidla Land Rover čiernej farby. Uviedol, že po stretnutí sa s majiteľom tohto vozidla, resp. jeho vodičom a po ohliadke vozidiel pošúchaním rukou odstránili prach na mieste dotyku vozidiel, čím sa ten odstránil a žalobca bol presvedčený, že spolu s vodičom Land Roveru došli k názoru, že ku škode nedošlo. Poukázal na to, že záznam z kamery nezachytáva čas, kedy sa z miesta uvedenej udalosti rozišli, vodič mu nepredložil žiadny záznam o nehode a považoval tým celú vec za uzavretú. Uviedol, že nemal záujem odísť z miesta, ani úmysel sa vyhnúť spolupráci, avšak nie si je vedomý spôsobenia škody jeho vozidlom na vozidle Land Rover. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie skutočností, akým spôsobom došlo ku škodovej udalosti a či mohlo jeho odparkované vozidlo spôsobiť škodu takého rozsahu, aby to bolo kvalifikované ako dopravná nehoda. Tvrdil, že ako účastník škodovej udalosti si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá Zákon o cestnej premávke, nedopustil sa priestupku, nie je pravdou, že z miesta škodovej udalosti ušiel. Po doručení predmetného odvolania prvostupňový orgán verejnej správy vykonal úkony smerujúce k požiadaniu vysvetlenia od fyzických osôb v súvislosti s objasňovaním dopravnej nehody z 28.07.2015, zo zavinenia ktorej bol obvinený žalobca a v súlade s § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch vyhotovil záznamy o podaní vysvetlenia zo dňa 26.10.2015 vykonané s konateľom spoločnosti AUTO VIBA s.r.o. - predajne vozidiel značky Citroën a Peugeot so sídlom v Lučenci G. L., ako aj zamestnancami spoločnosti AUTO VIBA s.r.o. Lučenec D. E., R. J. a G. O. a to dňa 26.10.2015. Zároveň podaniami zo dňa 02.11.2015 upovedomil žalobcu o chybe v písaní v zápisnici o ústnom prejednaní priestupku zo dňa 28.09.2015 a v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 28.09.2015. Následne dňa 18.11.2015 vyhotovil záznam o podaní vysvetlenia J. D., nar. XX.XX.XXXX, majiteľa osobného motorového vozidla Land Rover ev. č. Z k predmetnej dopravnej nehode. Odvolací orgán (Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, KDI Banská Bystrica) o podanom odvolaní rozhodol rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-48-002/2015 zo dňa 22.12.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zo dňa 28.09.2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že prvostupňový orgán verejnej správy nezistil presne a úplne skutočný stav veci o tom, že účastník konania porušil ako účastník dopravnej nehody svoju povinnosť tým, že premiestnil vozidlo, t.j. odišiel z miesta dopravnej nehody, ktorým konaním je podľa odvolacieho orgánu dôvodne podozrivý z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ Zákona o priestupkoch, v dôsledku porušenia ust. § 66 ods. 2 písm. e/ zák. č. 8/2009 Z.z. Žalobca bol následne predvolaný na ústne pojednávanie, z ktorého bola vyhotovená zápisnica zo dňa 15.01.2016. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že žalobca bol po poučení oboznámený so všetkými listinnými dôkazmi špecifikovanými v zápisnici, opätovne sa vyjadril k okolnostiam udalosti, ktorá sa stala 28.07.2015 (dopravná nehoda), pričom navrhol, aby bola vo veci vypočutá p. X., zamestnankyňa servisu, ktorá možno videla priebeh nehody a udalosti po nej a ktorá ho osobne pozná. Tvrdil, že z miesta nehody neodišiel hneď, čakal na mieste asi 5 min. a keď nikto k nemu neprišiel, považoval vec za uzavretú. Ďalej uviedol, že v uvedenom servise pracuje priateľka p. D. a výpovede zamestnancov preto nepokladá za objektívne. Svoje vozidlo po dopravnej nehode premiestnil na žiadosť p. D.. Následne prvostupňový orgán verejnej správy dňa 20.01.2016 vyhotovil záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch s H. X., zamestnankyňou spoločnosti AUTO VIBA s.r.o., ktorá potvrdila, že žalobcu pozná ako zákazníka zo servisu, k dopravnej nehode uviedla, že jej priebeh nevidela, videla len kamerový záznam a to je všetko, čo vie k danej veci uviesť. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej vyhotovil dňa 25.01.2016 záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch s J. D., nar. XX.XX.XXXX, vodičom motorového vozidla Land Rover, ktorý uviedol, že po zrážke vozidiel po vzájomnej dohode p. E. cúvol so svojím vozidlom, aby sa mohli pozrieť na výšku škody na vozidlách, avšak svojvoľne odišiel z miesta nehody. Prvostupňový orgán verejnej správy podaním z 19.01.2016 a 29.01.2016 predvolal žalobcu opakovane na ústne pojednávanie, pričom žalobca si zásielky obsahujúce predmetné predvolania v úložnej lehote nevyzdvihol a na ústne pojednávanie určené na deň 02.03.2016 sa nedostavil, čo vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania. 3. Prvostupňový orgán verejnej správy dňa 02.03.2016 rozhodol o priestupku rozhodnutím č. ORPZ- VK-OPDP62-207/2015-SK (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 28.07.2015 v čase o 14:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Renault Modus ev. č. Y v meste Lučenec, časť Opatová, na parkovisku autopredajní Citroën a Peugeot, kde po zaparkovaní vozidla neurobil také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pričom nezabezpečil svoje vozidlo proti pohybu a po jeho vystúpení z neho sa toto vozidlo dostalo do pohybu smerom dopredu, pričom narazilo do zadnej časti pred ním odstaveného motorového vozidla továrenskej značky Land Rover ev. č. Z ktoré tam odstavil vodič J. D.. Účastník konania počas jednania s vodičom J. D. po dopravnej nehode z miesta dopravnej nehody odišiel. Účastník konania po dopravnej nehode túto neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla a neoznámil svoje osobné údaje osobe, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Účastník konania týmto svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 24 ods. 2 a § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zák. č. 8/2009 Z.z. S poukazom na § 22 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch bola žalobcovi predmetným rozhodnutím uložená pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, pričom doba zákazu činnosti začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-12-002/2016 zo dňa 16.05.2016 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“). 4. Vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02.03.2016, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil porušením § 24 ods. 2 a § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zák. č. 8/2009 Z.z., za ktorý mu bola uložená podľa § 22 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, bolo odôvodnené tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca sa dopustil vyššie uvedeného priestupku tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na jednotlivé dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia a ktoré tvorili jeho podklad, ktoré vyhodnotil samostatne i vo vzájomných súvislostiach a ktoré považoval za hodnoverné, pretože boli získané zákonným spôsobom. Uviedol, že prvotnými neodkladnými a neopakovateľnými dôkazmi je jednoznačne preukázané, že žalobca svojím konaním porušil všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikla dopravná nehoda. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení poukázal na výpoveď vodiča osobného motorového vozidla Land Rover J. D., ktorý opísal priebeh udalostí z 28.07.2015 s tým, že potom, ako vozidlo žalobcu narazilo do jeho vozidla, žalobca nemal snahu udalosť riešiť, a preto mu povedal, aby počkal, že pôjde do predajne Peugeot a Citroën a spoločne vyplnia „papiere do poisťovne“. Po jeho odchode do predajne žalobca však odišiel z miesta bez toho, aby zanechal svoj kontakt. Udalosť bola preto nahlásená na políciu, keďže na jeho motorovom vozidle vznikla škoda - poškodenie zadného nárazníka, v ktorom sú namontované cúvacie senzory a na ľavej strane odstáva nárazník. S poukazom na prvú výpoveď žalobcu 05.08.2015, kde žalobca uviedol, že si nespomína, či jeho vozidlo bolo 28.07.2015 v Lučenci, považoval prvostupňový orgán verejnej správy výpoveď žalobcu za účelovú a nepravdivú, v snahe vyhnúť sa priestupku, pričom následne vo výpovedi 28.09.2015 žalobca uviedol priebeh uvedenej udalosti s tým, že „zrejme pozabudol zatiahnuť ručnú brzdu“ a vozidlo sa samo dalo do pohybu a narazilo do zadnej časti vozidla Land Rover, ktoré bolo zaparkované pred jeho vozidlom. Vo výpovedi uviedol, že na nárazníku vozidla Land Rover boli stopy po náraze, ktoré po utretí zmizli, jeho vozidlo nebolo poškodené, a keďže na vozidlách nebola žiadna škoda, venoval sa odstráneniu závady na jeho vozidle. Potom s vozidlom z miesta odišiel, nakoľko potreboval odstrániť poruchu na jeho vozidle. Skutočnosť, že uvedenú dopravnú nehodu spáchal účastník konania - žalobca podľa prvostupňového orgánu verejnej správy preukazuje videozáznam z predajne áut Citroën a Peugeot, ktorý je súčasťou spisového materiálu. Poukázal na podanie vysvetlenia zamestnancov servisu, ktorých výpovede žalobca nepovažoval za objektívne z dôvodu, že v servise pracuje podľa jeho tvrdenia priateľka poškodeného p. D.. Prvostupňový orgán verejnej správy napokon vyslovil názor, že žalobca sa snaží vyhnúť postihu za uvedený dopravný priestupok, hoci z predložených písomných dôkazov, najmä zo spisového materiálu spracovaného príslušníkom Policajného zboru pri objasňovaní skutočností, ktoré vnímal a vyhodnotil ako podozrenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, je dostatočne odôvodnený záver, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu, po dopravnej nehode nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, po dopravnej nehode túto neohlásil policajtovi, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla a ani neoznámil svoje osobné údaje osobe, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Žalobca na pojednávaní 15.01.2016 potvrdil, že vozidlo po dopravnej nehode premiestnil na žiadosť poškodeného. Prvostupňový orgán verejnej správy z vyššie uvedených dôvodov žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch s tým, že mu uložil sankciu (pokutu vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov), pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol kritériá, z ktorých vychádzal pri určení výšky sankcie, ktorá podľa prvostupňového orgánu verejnej správy bude mať pre žalobcu výchovný účinok. 5. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.05.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a na dôvody odvolania žalobcu. K odvolacej námietke žalobcu, že na mieste škodovej udalosti si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a s majiteľom automobilu značky Land Rover sa na mieste dohodli, že k žiadnej škode nedošlo a z uvedeného dôvodu nevypĺňali tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, pričom z miesta škodovej udalosti neodišiel, žalovaný poukázal na listinné dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise a to: záznam o podaní vysvetlenia J. D. (vodiča osobného motorového vozidla Land Rover), z ktorého výpovede vyplýva, že vozidlo zaparkoval na parkovisku pri predajni Citroën a Peugeot v Lučenci, časť Opatová, svoje vozidlo uzamkol a vošiel do predajne, následne ho majiteľ predajne upozornil, že do jeho zadnej časti narazilo prednou časťou vozidlo červenej farby značky Renault. Ďalej uviedol, že z predajne vyšiel vodič červeného vozidla, ktorý vôbec nemal v snahe uvedenú udalosť riešiť, a preto mu povedal, aby počkal, že zabehne do predajne pre pero a spoločne vyplnia papiere do poisťovne. Potom, čo vošiel do predajne, vodič červeného vozidla nastúpil do svojho vozidla a z miesta odišiel bez toho, aby na seba nechal kontakt, a preto nahlásil udalosť na políciu. Ďalej na Záznam dopravnej nehody zo dňa 28.07.2015, z ktorého vyplýva, že k dopravnej nehode došlo 28.07.2015 v katastri obce Lučenec na parkovisku autopredajne Citroën a Peugeot v čase o 14:45 hod. tak, že zo zavinenia dopravnej nehody je dôvodne podozrivý doposiaľ neznámy vodič neznámeho vozidla pravdepodobne červenej farby značky Renault Modus neznámeho ev. č. VK, ktorý si nezabezpečil vozidlo proti pohybu a po jeho vystúpení z neho sa toto vozidlo pohlo dopredu, pričom narazilo do pred ním odstaveného vozidla Land Rover. Neznámy vodič počas jednania s vodičom D. z miesta bez dohodnutia odišiel na vozidle na neznáme miesto bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka škodovej udalosti alebo dopravnej nehody. Poukázal aj na úradný záznam príslušníka polície Bc. V., ktorý dokumentoval dopravnú nehodu dňa 28.07.2015, z ktorej vyplýva, že vodičom osobného motorového vozidla Renault Modus bol A.. Y. E.. Z listinného dôkazu „Záznam o podaní vysvetlenia“ žalobcu z 05.08.2015 vyplýva, že žalobca si nespomenul, že osobné motorové vozidlo zn. Renault Modus ev. č. Y bolo 28.07.2015 v Lučenci. Žalovaný ďalej poukázal na výpoveď žalobcu zaznamenanú do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku z 28.09.2015, v ktorej žalobca po zákonnom poučení vo veci týkajúcej sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uviedol, že 28.07.2015 v čase o 14:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo Renault Modus ev. č. Y v meste Lučenec, v časti Opatová, kde ho na parkovisku autopredajne Citroën a Peugeot zaparkoval, pričom nechal bežať motor z dôvodu, že na vozidle mal poruchu a odišiel do predajne, pričom vo vozidle zrejme pozabudol zatiahnuť ručnú brzdu, vozidlo sa samo dalo do pohybu a narazilo do zadnej časti vozidla Land Rover, ktoré bolo zaparkované pred jeho vozidlom. Vo výpovedi uviedol, že na svojom vozidle nevidel žiadne poškodenie a na nárazníku vozidla Land Rover boli stopy po náraze, ktoré po utretí zmizli. Keďže na vozidlách nebola žiadna škoda, venoval sa odstráneniu závady na jeho vozidle a potom s vozidlom z miesta odišiel. Žalovaný zároveň poukázal na záznamy o podaní vysvetlenia vyhotovené 26.10.2015 majiteľom, resp. zamestnancami spoločnosti AUTO VIBA s.r.o. Lučenec, pričom zamestnanec R. J. potvrdil, že v mesiaci júl došlo na parkovisku pred predajňou áut AUTO VIBA s.r.o. k dopravnej nehode, J. D. prišiel do predajne na vozidle Land Rover, ktoré zaparkoval pred predajňou, do predajne prišiel ešte jeden pán a následne do nej vošiel majiteľ predajne, ktorý povedal, že na parkovisku sa pohlo vozidlo Renault a narazilo do vozidla Land Rover. Vo výpovedi ďalej uviedol, že spolu s J. D. a spolupracovníkom D. E. sa šli pozrieť na parkovisko, čo sa stalo. Potvrdil, že vodič Renaultu vôbec nechcel spolupracovať a nechcel si priznať zavinenie nehody. Keďže nemali tlačivo o škodovej udalosti, šiel s J. D. do predajne vytlačiť tento záznam a vodič Renaultu zostal čakať na dvore. Po vytlačení záznamu už vodiča Renaultu ani vozidlo nenašli, pretože medzitým ušiel. Výslovne uviedol, že vodič Renaultu sa určite nedohodol s p. D., že sa nič nestalo a p. D. chcel s ním spísať zápisnicu o škodovej udalosti pre poisťovňu. Obdobne z vyjadrenia zamestnanca D. E. vyplýva, že priebeh dopravnej nehody videl len na videozázname z bezpečnostnej kamery, bol v predajni, keď do nej prišiel jeho šéf p. L., ktorý povedal, že na parkovisku sa pohlo vozidlo Renault a narazilo do vozidla Land Rover. Následne sa išiel pozrieť na dvor spolu s kolegom R. J. a s vodičom vozidla Land Rover, po chvíli tam prišiel aj vodič vozidla Renault. Tento vodič nechcel uznať, že spôsobil dopravnú nehodu. Vodiči sa dohodli, že spíšu záznam pre poisťovňu a išli do predajne za slečnou O. vytlačiť záznam o škodovej udalosti. Po vytlačení v zázname zistili, že vodič Renaultu nepočkal na vodiča Land Roveru a z firmy odišiel. Zamestnankyňa G. O. vo výpovedi uviedla, že priebeh nehody nevidela, potvrdila však, že do predajne vošiel vodič Land Roveru aj s kolegom D. E. a R. J. a chceli, aby vytlačila správu o škodovej udalosti. Po jej vytlačení vyšiel vodič Land Roveru na dvor, kde zistil, že vodič Renaultu s vozidlom odišiel. Majiteľ spoločnosti AUTO VIBA s.r.o. Lučenec G. L. vo výpovedi uviedol, že k nehode došlo tým spôsobom, že na parkovisku sa pohlo odstavené vozidlo Renault Modus červenej farby a narazilo do pred ním stojaceho vozidla Land Rover. Na nehodu upozornil vodiča Land Roveru. Následne išiel tento vodič na parkovisko skontrolovať, čo sa stalo, neskôr na parkovisko prišiel aj vodič vozidla Renault. Potom sa do predajne vrátil vodič vozidla Land Rover a vytlačili mu z počítača záznam o škodovej udalosti, ktorý chcel s vodičom vozidla Renault spísať. Tento vodič išiel so záznamom za vodičom vozidla Renault, ale on medzitým odišiel. Žalovaný ďalej poukázal na obsah zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku z 15.01.2016, v ktorom žalobca opätovne opísal priebeh celej udalosti zhodne ako v zápisnici z ústneho pojednávania z 28.09.2015, pričom doplnil, že z miesta nehody neodišiel hneď, čakal tam 5 minút a až následne odišiel považujúc vec za uzavretú. Potvrdil, že vozidlo po dopravnej nehode premiestnil na žiadosť p. D.. Napokon žalovaný poukázal na záznam o podaní vysvetlenia J. D. z 26.10.2015, ktorý uviedol, že žalobca cúvol so svojím vozidlom po vzájomnej dohode, aby sa mohli pozrieť na výšku škody na vozidlách, avšak svojvoľne odišiel z miesta nehody. Zo záznamu o podaní vysvetlenia z 26.10.2015 žalovaný zistil, že zamestnankyňa H. X. vo výpovedi uviedla, že žalobcu pozná ako zákazníka zo servisu, priebeh dopravnej nehody nevidela, videla len kamerový záznam. Vzhľadom na vyššie uvedené listinné dôkazy, ktoré žalovaný považoval za hodnoverné a získané zákonným spôsobom, vyhodnotil žalovaný výpoveď žalobcu, v ktorej tvrdil, že na mieste škodovej udalosti si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a s majiteľom automobilu značky Land Rover sa mieste dohodli, že ku žiadnej škode nedošlo, ako aj to, že z miesta škodovej udalosti neodišiel, odvolací orgán vyhodnotil ako účelovú. Skonštatoval, že uvedená udalosť v cestnej premávke, ktorú zapríčinil účastník konania (žalobca) 28.07.2015 sa podľa zák. č. 8/2009 Z.z. považuje za dopravnú nehodu, pretože si účastník konania nesplnil povinnosť podľa § 66 ods. 6 tým, že ako účastník škodovej udalosti si nesplnil svoju povinnosť preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené mal za preukázané, že neboli splnené obligatórne podmienky, ktoré musí účastník konania splniť, aby sa nejednalo o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť. Vzhľadom na to dospel k záveru, že keďže účastníci škodovej udalosti sa na jej zavinení nedohodli a účastník konania nepreukázal svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, neposkytol údaje o poistení vozidla, nevyplnil a nepodpísal tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, sa považuje inkriminovaná udalosť v cestnej premávke v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/, c/ cit. zákona za dopravnú nehodu. Z vykonaného dokazovania žalovaný ďalej vyvodil, že účastník konania (žalobca) svojím konaním porušil § 24 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., pretože ako vodič, ktorý sa vzdialil od vozidla tak, že nemohol okamžite zasiahnuť, nezabezpečil vozidlo proti pohybu, v dôsledku čoho bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ Zákona o priestupkoch, nakoľko účastník konania porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda. Žalovaný ďalej v odôvodnení citoval ust. § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zák. č. 8/2009 Z.z. a ust. § 22 ods. 1 písm. b/ a písm. k/ Zákona o priestupkoch. Konštatoval, že vyššie uvedené listinné dôkazy považuje za hodnoverné a získané zákonným spôsobom a tvrdenie účastníka konania o tom, že na mieste škodovej udalosti si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a z miesta škodovej udalosti neodišiel, vyhodnotil ako účelové, nakoľko prvotnými, neodkladnými a neopakovateľnými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že si účastník konania nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, pretože po zapríčinení dopravnej nehody dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody najmä premiestnenia vozidiel a neoznámil účastníkovi dopravnej nehody svoje osobné údaje, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a k/ Zákona o priestupkoch. K návrhu žalobcu v odvolaní na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania, akým spôsobom došlo k škodovej udalosti, ako aj za účelom zistenia, či jeho vozidlo mohlo spôsobiť škodu takého rozsahu, žalovaný uviedol, že takýto návrh bol účastníkom konania podaný až v odvolaní, prvostupňový správny orgán nepokladal za potrebné doplniť dokazovanie a žalovaný dospel k záveru, že z predloženého spisového materiálu je jednoznačne zrejmé, že prvostupňový správny orgán použil na dokazovanie všetky prostriedky, ktoré mu boli známe, ktorými mohol zistiť a objasniť skutočný stav veci a tieto boli vykonané v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný po vyhodnotení listinných dôkazov podľa svojej úvahy a to každý listinný dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že vykonané dokazovanie je postačujúce na vyvodenie odôvodneného záveru o naplnení skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky účastníkom konania. Tento názor podľa žalovaného nepriamo potvrdzuje aj samotný účastník konania vo svojich vyjadreniach a to v zázname o podaní vysvetlenia a v zápisnici z ústneho pojednávania, kde po zákonnom poučení, ktorému porozumel, nevyužil zákonnú možnosť a nenavrhol na podporu svojich tvrdení vykonať znalecké dokazovanie, hoci tak mohol urobiť. Ostatné časti odvolania vyhodnotil žalovaný ako irelevantné, nakoľko prvotnými a neodkladnými listinnými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania je vinný z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v plnom rozsahu. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovi bola uložená sankcia v súlade s ustanoveniami zákona (§ 22 ods. 2 Zákona o priestupkoch) vo výške 300,- €, čo je dolná hranica možnej sadzby za priestupok a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, čo je dolná hranica možnej sadzby za priestupok, postupujúc v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, pričom prihliadol na kritériá stanovené v cit. ustanovení a zároveň mu bola uložená sankcia podľa § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch, t.j. sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Podrobne odôvodnil k akým skutočnostiam v intenciách § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch prihliadal pri určení sankcie. Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení listinných dôkazov podľa svojej úvahy a to každého listinného dôkazu jednotlivo a všetky listinných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel žalovaný k záveru, že bolo preukázané, že žalobca sa dopustil konania tak, ako bolo opísané vo výroku i odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, pričom svojím konaním porušil ust. § 24 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., pretože ako vodič, ktorý sa vzdialil od vozidla tak, že nemohol okamžite zasiahnuť, nezabezpečil vozidlo proti pohybu, čím bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, nakoľko účastník konania porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda. Zároveň z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo dňa 28.07.2015 v čase o 14:45 hod. v meste Lučenec v časti Opatová na parkovisko predajne Citroën a Peugeot, kde zapríčinil dopravnú nehodu, po spôsobení ktorej nezotrval na miest dopravnej nehody až do príchodu policajta, čím porušil ust. § 66 ods. 2 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z.z., v dôsledku čoho bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/ Zákona o priestupkoch, pretože ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta. Ďalej z vykonaného dokazovania dospel žalovaný k záveru, že žalobca dňa 28.07.2015 v čase o 14:45 hod. odviedol svoje osobné motorové vozidlo v meste Lučenec, v časti Opatová na parkovisko autopredajne Citroën a Peugeot, kde zapríčinil dopravnú nehodu, po spôsobení ktorej neohlásil dopravnú nehodu policajtovi a nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla a neoznámil svoje osobné údaje osobe, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, čím porušil ust. § 66 ods. 2 písm. a/, e/, i/ zák. č. 8/2009 Z.z., v dôsledku čoho bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ Zákona o priestupkoch, pretože iným spôsobom, ako uvedeným v písm. a/ až i/ sa dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. 6. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 13.06.2016 v znení doplnku doručeného 19.07.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a tvrdil, že rozhodnutiami prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, ako aj postupom týchto orgánov verejnej správy bol ukrátený na svojich právach, ktoré mu vyplývajú z ust. § 3 ods. 1, 3, 4, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. Podľa žalobcu skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok v zmysle Zákona o priestupkoch (§ 2 ods. 1), pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa dopustil priestupku a svojím konaním nijako neporušil, ani neohrozil záujem spoločnosti chránený zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zák. č. 315/1996 Z.z.“) a to bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Uviedol, že 28.07.2015 cca o 13:30 hod. počas jazdy z Pôtra do Lučenca zistil poruchu na svojom vozidle Renault Modus ev. č. Y preto hľadal autoservis, kde by mohli poruchu odstrániť. Zastavil pred parkoviskom v Lučenci, časť Opatová pri predajni a opravovni vozidiel značky Citroën a Peugeot. Zistil, že tam pracuje p. X., s ktorou sa poznal, pretože bola v minulosti spolumajiteľkou servisu Renault, kde chodil. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že incident videla len zo záznamu na videu. Zo záznamu je však podľa neho viditeľné, že sa pohybovala cca 2 metre od miesta, kde stáli vozidlá i účastníci, a preto mohla byť svedkom jednania okolo tohto sporu. Žalobca poukázal na to, že pre poruchu na jeho aute, ktoré potrebuje pre prácu (pričom ostatné dve vozidlá mal poškodené), bol vyvedený z miery a mal pocit úzkosti. V takomto depresívnom stave však nepovedal, že vec nechce riešiť. Nevedel o takej škode a poruche nárazníka a cúvacieho zariadenia, nebolo to z ohliadky zrejmé, pretože p. D. auto nenaštartoval, aby vyskúšal cúvacie zariadenie. Teraz je auto uvádzané ako poškodené a „z ťukanca na parkovisku“ je dopravná nehoda. Žalobca tvrdil, že neušiel z miesta, keďže má povinné zmluvné poistenie (ďalej aj „PZP“) pre prípad škody, ak by sa tak boli dohodli. Uviedol, že vtedy nevedel, či vozidlo p. D. narazilo do jeho vozidla zadnou časťou, alebo či žalobcove vozidlo narazilo do vozidla p. D.. Nevedel, že sa táto udalosť kvalifikuje ako dopravná nehoda, nikto neuvažoval o privolaní polície. Žalobca poukázal na znenie ust. § 51 zák. č. 315/1996 Z.z. s tým, že p. D. mu nepreukázal svoju totožnosť, ani mu nedal kontakt. P. X. poznala jeho údaje, bola pri vozidlách, keď jednali o možnej škode, mohli sa zadať jeho údaje do Google vyhľadávača. Kamerový záznam podľa žalobcu účelne nezachytáva čas, kedy sa z miesta rozišli, pretože stál na parkovisku potom, ako p. D. odišiel preč, keďže sa snažil telefonicky riešiť odstránenie poruchy na svojom aute. Dlhší záznam z kamerového systému by určite zachytil jeho stanovisko, avšak nebol k dispozícii. Ďalej žalobca poukazoval na to, že v predmetnom servise pracuje snúbenica p. D. ako prijímací technik, so všetkými zamestnancami sa pozná, a preto ich výpovede považuje za nevierohodné. Argumentoval tým, že v tom čase nevedel, akú poruchu má na vozidle a možno ona spôsobila, že sa vozidlo dalo do pohybu. Vo svojich vyjadreniach uviedol, že si len myslel, že asi nezatiahol ručnú brzdu a nevie, prečo sa vozidlo pohlo. Policajt vyšetrujúci vec ho mal skontaktovať za účelom vysvetlenia veci. V doplnení žaloby žalobca zdôraznil, že priestupok sa nestal, poukázal na obsah predloženého dôkazového materiálu - kamerového záznamu, z ktorého podľa neho vyplynulo, že po prvotnom prehliadnutí vozidla Land Rover žalobcom i vodičom p. D. nebolo zrejmé, že by bola spôsobená škoda a žalobca nezistil žiadne viditeľné poškodenie. Bol presvedčený, že k rovnakému záveru dospel p. D., pretože nežiadal od žalobcu, aby mu preukázal totožnosť a poskytol mu údaje o poistení vozidla, nežiadal ani vyplnenie tlačiva o náhrade škody, ani netrval na privolaní polície. Doplnil, že p. D. sa od svojho motorového vozidla vzdialil, kým žalobca na vyznačenom parkovacom mieste nejaký čas zotrval, pretože sa snažil telefonicky odstrániť poruchu na jeho aute. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti mal za to, že k škodovej udalosti nedošlo, po nejakom čase opravovňu a predajňu Citroën a Peugeot opustil, aby mohol zabezpečiť opravu svojho auta. Tvrdil, že neušiel z miesta parkoviska, ako je mu kladené za vinu, pretože má PZP a v danej opravovni ho poznali. Prvostupňový orgán verejnej správy si však nevyžiadal dlhší, resp. celý kamerový záznam, chýba jeho podstatná časť, ktorá by jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázala skutočný stav veci. Ani neskoršie zistenie spôsobenej škody by však podľa žalobcu nebolo možné právne klasifikovať ako dopravnú nehodu a žalobcu postihnúť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch. V čase, keď žalobca opustil predajňu, nebolo ani žalobcovi, ani p. D. známe, že by sa stala škodová udalosť alebo dopravná nehoda, preto žalobca nemal povinnosť konať podľa § 66 ods. 6. Nemohlo preto ani dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch. Poukázal ďalej na to, že tak p. D., ako aj privolaný príslušník PZ ho neprivolali naspäť do predajne, hoci tak urobiť mali a mohli, pokiaľ neskôr skutočne zistili, že na osobnom motorovom vozidle Land Rover je spôsobená škoda. Ďalej poukázal na to, že v odvolacom konaní navrhol zabezpečiť znalecký posudok, ktorý by preukázal, či náraz takej slabej intenzity jeho menšieho vozidla mohol spôsobiť škodu (poruchu nárazníka a cúvacieho zariadenia) na vozidle p. D., keďže na vozidle žalobcu škoda nevznikla. Namietal preto, že prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný sa neriadili zásadami upravenými v medzinárodných a európskych dohovoroch o ľudských právach a slobodách a vo vnútroštátnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na problematiku správneho trestania, pretože aj v priestupkovom konaní, ktoré má charakter správneho trestania, majú správne orgány povinnosť uplatňovať o.i. aj základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ako aj zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona. Osobitne poukázal na porušenie zásady in dubio pro reo, v zmysle ktorej má správny orgán povinnosť rozhodnúť v prospech obvineného, pokiaľ existujú o otázke jeho viny odôvodnené pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, ktoré musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Mal za to, že orgány verejnej správy nezistil skutočný stav veci úplne a presne, pretože si nevyžiadali celý kamerový záznam a nevykonali ani dôkazné prostriedky, ktoré žalobca navrhol na preukázanie svojich tvrdení. Jedná sa predovšetkým o vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré nebolo v priestupkovom konaní zabezpečené a len takéto dokazovanie by bolo podľa žalobcu objektívne spôsobilé preukázať, či náraz takej slabej intenzity jeho vozidla mohol spôsobiť hmotnú škodu na vozidle p. D. značky Land Rover. Orgány verejnej správy uprednostnili zásadu hospodárnosti konania na úkor zásady zistenia skutkového veci bez dôvodných pochybností a opierali sa jednostranne len o podklady, ktoré boli zadovážené v prospech p. D.. Takýto postup je možné podľa žalobcu považovať za porušenie právnej zásady stíhania len zo zákonných dôvodov. Navrhol preto rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol odklad uskutočnenia výkonu rozhodnutia správneho orgánu. 7. Okresný súd vo Veľkom Krtíši Uznesením č.k. 3S/3/2016-110 zo dňa 30.06.2016 rozhodol o postúpení veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.07.2016. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy považuje za zákonné, vydané po náležite zistenom skutkovom a právnom stave. K námietke žalobcu, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok, uviedol, že podľa § 3 Zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon vyslovene neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Žalovaný má za to, že spáchanie priestupku bolo žalobcovi dostatočným spôsobom preukázané a riadne zdôvodnené v rozhodnutí o priestupku. Na základe preukázania zavinenia bolo možné vyvodiť zodpovednosť za spáchanie priestupku a vysloviť vinu žalobcovi. K námietke žalobcu, že svojím konaním nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti chránený zák. č. 315/1996 Z.z. uviedol, že žalobca sa v žalobe odvoláva na zákon, ktorý platil do 31.01.2009, pretože od 01.02.2009 nadobudol účinnosť zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Žalovaný má za to, že orgány verejnej správy postupovali pri vydávaní napadnutých rozhodnutí v súlade so zákonom a v jeho medziach a rozhodli o priestupku v súlade s ustanoveniami zák. č. 8/2009 Z.z. a Zákona o priestupkoch. K argumentácii uvedenej žalobcom v doplnení žaloby, v ktorej namietal, že na mieste škodovej udalosti si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a s majiteľom automobilu značky Land Rover sa na mieste dohodli, že ku žiadnej škode nedošlo a z uvedeného dôvodu nevypĺňali tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu a k argumentácii, že z miesta škodovej udalosti neodišiel, žalovaný poukázal na listinné dôkazy zabezpečené orgánmi verejnej správy pred vydaním napadnutých rozhodnutí, najmä na záznam o podaní vysvetlenia J. D., záznam dopravnej nehody vyhotovený orgánom objasňujúcim dopravnú nehodu, úradný záznam kpt. Bc. V. o dokumentovaní dopravnej nehody, záznam o podaní vysvetlenia žalobcu z 05.08.2015, záznam o podaní vysvetlenia zamestnancov spoločnosti AUTO VIBA s.r.o. R. J., D. E., G. O. a majiteľa spoločnosti AUTO VIBA s.r.o. G. L., ako aj na zápisnicu z ústneho pojednávania o priestupku z 15.01.2016 a záznamy o podaní vysvetlenia H. X. a J. D., ktorých podstatný obsah odcitoval zhodne, ako je uvedené v bode 5.tohto rozsudku. Následne odcitoval ustanovenia zák. č. 8/2009 Z.z. a Zákona o priestupkoch, ktoré boli v predmetnej veci aplikované. Uzavrel, že žalovaný považuje listinné dôkazy za hodnoverné, získané zákonným spôsobom a tvrdenia žalobcu o tom, že na mieste škodovej udalosti si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a s majiteľom automobilu značky Land Rover sa na mieste dohodli, že ku žiadnej škode nedošlo, ako aj to, že z miesta škodovej udalosti neodišiel, považoval žalovaný za účelové a irelevantné. S poukazom na cit. ustanovenia zák. č. 8/2009 Z.z. konštatoval, že z dôvodu, že žalobca nesplnil svoje povinnosti stanovené v § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z., považuje sa uvedená udalosť v cestnej premávke v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/, c/ zák. č. 8/2009 Z.z. za dopravnú nehodu. Ďalej konštatoval, že bolo preukázané, že žalobca svojím konaním porušil § 24 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., a preto bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ Zákona o priestupkoch. Napokon konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca nesplnil svoje povinnosti stanovené v § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zák. č. 8/2009 Z.z., čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d/ a k/ Zákona o priestupkoch. Pokiaľ žalobca žiadal vykonať znalecké dokazovanie, žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu je jednoznačne zrejmé, že prvostupňový správny orgán použil na dokazovanie všetky prostriedky, ktoré mu boli známe a ktorými mohol zistiť a objasniť skutočný stav veci, pričom tieto boli vykonané v súlade s právnymi predpismi. Žalobca v priebehu priestupkového konania nevyužil zákonnú možnosť a nenavrhol na podporu svojich tvrdení vykonať znalecké dokazovanie, hoci tak mal možnosť urobiť a urobil tak až pri podaní odvolania, pričom orgán verejnej správy nepokladal za potrebné doplniť dokazovanie o znalecké dokazovanie. Žalovaný pri vyhodnotení listinných dôkazov postupoval podľa svojej úvahy, vyhodnotil každý listinný dôkaz jednotlivo a všetky listinné dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že vykonané dokazovanie je postačujúce na vyvodenie odôvodneného záveru o naplnení skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobcom. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobcovi bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, pričom doba zákazu činnosti začala plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (23.05.2016), pričom žalobcovi uplynulo zo zákazu činnosti viesť motorové vozidlo 5 mesiacov a od 24.11.2016 po splnení zákonných podmienok mu môže byť vodičský preukaz vrátený. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 27Sa/4/2016-149 zo dňa 16.11.2016 priznal správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 27Sa/4/2016 odkladný účinok v zmysle § 185 SSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.11.2016. 9. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) úč. od 01.07.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP a § 23 ods. 2 písm. a/ SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 11. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe z dôvodov, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení žaloby i v doplnku žaloby. Uviedol, že v prípade, ak by si bol vedomý, že sa stala škodová udalosť, nebol by postupoval tak, ako je mu kladené za vinu, pretože má uzavretú poistku. Trval na tom, že motorové vozidlo p. D. nebolo poškodené. Priebeh celej udalosti popísal zhodne ako počas priestupkového konania. Nepoprel, že zrejme dostatočne nezabezpečil vozidlo pred tým, ako sa pohlo a v podstate nepopieral ani priestupok súvisiaci s touto skutočnosťou, keďže aj z kamerového záznamu je zrejmé, že jeho vozidlo sa pohlo a narazilo do pred ním stojaceho vozidla. Namietal však, že by sa bol dopustil ostatných priestupkov, ktoré sú mu kladené za vinu, pretože jednak nebola žiadna škoda na vozidle, ani žalobca, ani druhý vodič nepoznali priebeh, akým spôsobom sa udalosť stala, nepredpokladali však, že by išlo o nejakú škodovú udalosť, resp. o dopravnú nehodu vzhľadom na to, že nebolo vidno poškodenie. Z uvedeného dôvodu sa nemohol dopustiť ani následných porušení právnych predpisov a nie je ani pravda, že by opustil miesto udalosti. Tvrdil, že vodičovi ponúkol svoju vizitku, avšak táto skutočnosť nebola zadokumentovaná. Nenavrhol mu však, aby sa vypísalo tlačivo o škodovej udalosti, ale toto mu nenavrhol ani druhý vodič. Mal za to, že výpovede, ktoré uviedol p. D. i zamestnanci resp. majiteľ servisu, sú tendenčné vzhľadom na to, že zamestnankyňa servisu (prijímacia technička) bola v tom čase priateľkou (t.č. manželkou) vodiča Land Roveru. Poukázal na obsah výpovede p. X., ktorá podľa neho možno mohla počuť, ako sa s druhým vodičom dohadovali, resp. či spolupracoval pri riešení tejto udalosti. Zdôraznil, že škoda na vozidle vodiča Land Rover nebola, resp. nedohodli sa, že by nejaká škoda bola, nedohodli sa však ani na tom, kto to zavinil, pretože v tom čase to ešte nevedeli. Potvrdil, že nedal svoje osobné údaje druhému účastníkovi, ale tieto neobdržal ani od neho. Nepoprel skutočnosť, že v čase, keď tam prišiel policajt dokumentovať udalosť, už nebol prítomný na mieste. Nebolo to však z dôvodu, že by bol odišiel, keďže nikto nehovoril o tom, že by vôbec nejaký policajt bol volaný. Uvedené skutočnosti mal správny orgán pri svojom rozhodovaní zohľadniť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu žiadal žalobca zrušiť z dôvodu, že skutok sa nestal, bol nedostatočne zistený skutkový stav a boli porušené ustanovenia Správneho poriadku, ako aj zásady správneho trestania. Navrhol, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie, či vozidlo jeho typu mohlo spôsobiť škodu takého rozsahu na vozidle Land Rover, ako je zdokumentovaná. 12. Žalovaný na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe a jej doplnku. Má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, bol riadne zistený skutkový aj právny stav a navrhol, aby bola žaloba zamietnutá. Poukázal na povinnosti vodiča, resp. účastníka škodovej udalosti stanovené v § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. a v prípade, že si žalobca tieto povinnosti nesplnil, potom sa považuje každá takáto škodová udalosť za dopravnú nehodu s dôsledkami, aké pre žalobcu v tomto prípade nastali, pričom mu bola uložená sankcia úplne na dolnej hranici. 13. Podľa § 3 ods. 1, 3, 4 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 14. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 15. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 16. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení úč. do 31.12.2015 priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 17. Podľa § 3 Zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 18. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 19. Podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b) g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, k) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. 3d) Poznámka 3b - § 65 a § 66 ods. 2 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z.z. Poznámka 3d - § 137 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. 20. Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. 21. Podľa § 52 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 22.. Podľa § 58 ods. 1 Zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. 23. Podľa § 58 ods. 3 písm. a/ Zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4. 24. Podľa § 58 ods. 4 písm. c/ Zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru objasňujú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b) až e). 25. Podľa § 59 ods. 1 Zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. 26. Podľa § 60 ods. 1, 2 Zákona o priestupkoch (1) Orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, b) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, c) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, d) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov. (2) O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku. 27. Podľa § 60 ods. 3 písm. d/ Zákona o priestupkoch orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c). 28. Podľa § 67 ods. 2, 3 Zákona o priestupkoch (2) Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. (3) Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. 29. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. 30. Podľa § 77 Zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). 31. Podľa § 1 zák. č. 8/2009 Z.z. v znení úč. do 31.12.2015 tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. 32. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. 33. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. vodič, ktorý sa chce vzdialiť od vozidla tak, že nebude môcť okamžite zasiahnuť, je povinný urobiť také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť iná osoba. Ak je vozidlo povinne vybavené zariadením proti neoprávnenému použitiu, vodič je povinný ho použiť. Vodič motorového vozidla alebo jazdnej súpravy povinne vybavených zakladacími klinmi je povinný ich použiť, ak treba zabezpečiť vozidlo alebo súpravu proti pohybu. 34. Podľa § 64 ods. 1, 2, 3 zák. č. 8/2009 Z.z. (1) Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 31) (2) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. (3) Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. 35. Podľa § 65 zák. č. 8/2009 Z.z. vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný a) bezodkladne zastaviť vozidlo, b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku. 36. Podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zák. č. 8/2009 Z.z. (1) Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. (2) Účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody, g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. (3) Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy. (4) Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia. (5) Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. (6) Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. 31a) 37. Podľa § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 38. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. 39. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 72) 40. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil porušením § 24 ods. 2 a § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zák. č. 8/2009 Z.z., za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov s poukazom na § 22 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Orgány verejnej správy pri objasňovaní i prejednávaní priestupku vykonali dôkazy tak, ako sú špecifikované v bodoch 1 až 4 tohto rozsudku, na základe vykonaných dôkazov vyhodnotili dôkazné prostriedky každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a dospeli k záveru, že skutok sa stal tak, ako bol opísaný vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. 41. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a mal za to, že bol ukrátený na svojich právach vyplývajúcich mu z ustanovení § 3 ods. 1, 3, 4, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, podľa ktorých žalovaný nepostupoval. Tvrdil, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch, pričom vykonaným dokazovaním podľa neho nebolo preukázané, že by sa priestupku dopustil, keďže svojím konaním ani neporušil, ani neohrozil záujem spoločnosti chránený zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a to bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ďalej namietal, že nebol dostatočne zistený skutkový stav na vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, pretože výpovede zamestnancov autopredajne považoval za nevierohodné, predložený kamerový záznam na CD považoval za účelový, keďže nezachycuje celý priebeh udalosti, nebolo vykonané znalecké dokazovanie na zistenie skutočnosti, či jeho vozidlo mohlo spôsobiť zistenú škodu na motorovom vozidle Land Rover. Žalobca tvrdil, že nebol povinný postupovať podľa § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z., keďže v čase, keď odchádzal z parkoviska, nevedel, že uvedená udalosť sa bude kvalifikovať ako škodová udalosť alebo dopravná nehoda. Napokon namietal, že orgány verejnej správy v priestupkovom konaní, ktoré má charakter správneho trestania, nepostupovali podľa zásad trestného konania a ukladania trestov, čím došlo k porušeniu zásady in dubio pro reo a zásady stíhania len zo zákonných dôvodov. 42. Pokiaľ žalobca namietal, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok v zmysle Zákona o priestupkoch, pretože neporušil alebo neohrozil záujem spoločnosti chránený zák. č. 315/1996 Z.z., resp. že priestupok nespáchal, pretože udalosť, ku ktorej došlo dňa 28.07.2015, nemožno právne kvalifikovať ako dopravnú nehodu a žalobcu postihnúť sankciou za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch, ktorého objektívna stránka mala spočívať v nesplnení povinností stanovených v § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z., správny súd uvádza: Predovšetkým je potrebné uviesť vo vzťahu k žalobcovej námietke, že neporušil ani neohrozil záujem chránený zák. č. 315/1996 Z.z., že táto námietka vo vzťahu ku kvalifikácii konania žalobcu ako priestupku, nie je právne relevantná, pretože žalobca sa odvoláva na ustanovenia zákona, ktorý v čase spáchania priestupku nebol platný (zák. č. 315/1996 Z.z. bol platný do 31.01.2009 a bol zrušený zák. č. 8/2009 Z.z. úč. od 01.02.2009). Vo vzťahu ku kvalifikácii konania ako priestupku je potrebné uviesť, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (§ 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch). Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie (§ 3 Zákona o priestupkoch). V preskúmavanom prípade bol žalobca po objasnení priestupku a vykonanom dokazovaní v priestupkovom konaní uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne. V prípade, ak by čo i len jeden znak skutkovej podstaty absentoval, nemožno hovoriť o priestupku. V ust. § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch je zakotvená skutková podstata priestupku/priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Subjektom priestupku/ priestupkov podľa cit. ustanovenia môže byť každá osoba, ktorá je vodičom motorového vozidla; subjektívnou stránkou priestupku je nedbanlivostné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje konaním uvedeným v cit. ust. § 22 ods. 1 písm. b/ Zákona o priestupkoch tým, že vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, nezotrvá na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta (v preskúmavanom prípade vodič (žalobca) odišiel z miesta dopravnej nehody, čím súčasne postupoval v rozpore s § 66 ods. 2 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z.z.), ďalej v zmysle § 22 ods. 1 písm. g/ Zákona o priestupkoch tým, že poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda (v preskúmavanom prípade sa jedná o porušenie ust. § 24 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého vodič, ktorý sa vzdialil od vozidla tak, že nemohol okamžite zasiahnuť, konkrétne nezabezpečil vozidlo proti pohybu, t.j. neurobil také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky) a napokon v zmysle § 22 ods. 1 písm. k/ Zákona o priestupkoch tým, že iným spôsobom ako uvedeným v písm. a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu (§ 137 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa písm. c/ je také porušenie, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, ktoré povinnosti sú upravené v § 66 zák. č. 8/2009 Z.z., v preskúmavanom prípade si žalobca nesplnil povinnosti upravené v § 66 zák. č. 8/2009 Z.z.); objektom je plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, porušenie alebo ohrozenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k porušeniu alebo ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 43. Žalobca v žalobe v znení jej doplnku namietal, že predmetnú udalosť nie je možné klasifikovať ako dopravnú nehodu a nebolo mu ani známe, že sa stala škodová udalosť. V tejto súvislosti je v procese aplikácie ust. § 22 Zákona o priestupkoch v spojení s povinnosťami vodiča uloženými v § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. potrebné zaoberať sa interpretáciou pojmu „dopravná nehoda“ a „škodová udalosť“. Základné právne východisko pre hodnotenie vzťahu pojmov „dopravná nehoda“ a „škodová udalosť“ je obsiahnutá v ust. § 64 zák. č. 8/2009 Z.z., keď podľa ods. 1 cit. zákona účinného v čase dopravnej udalosti dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba, poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, uniknú nebezpečné veci alebo na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jeden a pol násobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa § 64 ods. 2 cit. zák. č. 8/2009 Z.z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, ak b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány policajného zboru neobjasňujú. Pri použití teleologickej metódy výkladu práva, t.j. výkladu s dôrazom na účel ustanovenia cit. § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. je možné jednoznačne konštatovať, že účelom zákonodarcu pri koncipovaní tohto ustanovenia bolo využitie následkov legislatívnej fikcie formulovanej slovami „sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3“. Využitím uvedenej fikcie zákonodarca vytvoril osobitnú skupinu „kvázi dopravných nehôd“ (zákonné dôvody uvedené pod písm. a/ až c/), ktoré, hoci nenapĺňajú spoločensky nebezpečný charakter udalosti v doprave definovaný zákonodarcom v ust. § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., tak vytvárajú situáciu, ktorú musia orgány Policajného zboru SR objasňovať (§ 64 ods. 3 veta in fine zák. č. 8/2009 Z.z. a contrario). Vzhľadom na uvedené skutočnosti zámerom zákonodarcu bolo považovať za určitých okolností za dopravnú nehodu aj vybrané škodové udalosti presne definované v ust. § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. Správny súd sa v preskúmavanom prípade stotožnil so záverom žalovaného, že inkriminovaná udalosť v cestnej premávke, ktorú zapríčinil žalobca dňa 28.07.2015 sa považuje v zmysle zák. č. 8/2009 Z.z. za dopravnú nehodu, pretože si žalobca ako vodič nesplnil povinnosť podľa § 66 ods. 6 tým, že ako účastník škodovej udalosti si nesplnil svoju povinnosť preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu (§ 64 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z.) a zároveň sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení (§ 64 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z.). V konaní v podstate nebolo sporné a žalobca v preskúmavacom konaní ani nepopieral, že povinnosti stanovené v § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. neboli splnené, t.j. nepoprel, že nepreukázal svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, neposkytol údaje o poistení vozidla, nevyplnil a nepodpísal tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Žalobca v preskúmavacom konaní uviedol len dôvody, pre ktoré tieto povinnosti nesplnil a to, že nevedel o tom, že sa jedná o škodovú udalosť, resp. dopravnú nehodu s tým, že pri kontrole motorového vozidla Land Rover podľa jeho tvrdenia nebola zistená viditeľná škoda a poukázal na nesplnenie si uvedených povinností aj druhým účastníkom škodovej udalosti. Uvedené argumenty, ktoré žalobca použil na svoju obranu, resp. vysvetlenie nesplnenia si povinností v zmysle § 66 ods. 6 však nemajú žiadnu právnu relevanciu na posúdenie uvedenej udalosti ako dopravnej nehody v zmysle § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. Existencia škody na motorovom vozidle iného účastníka škodovej udalosti (J. D.) na osobnom motorovom vozidle Land Rover bola zdokumentovaná privolaným príslušníkom OR PZ vo Veľkom Krtíši a je zaznamenaná v „Zázname dopravnej nehody zo dňa 28.07.2015“, súčasťou ktorého je vyhotovená fotodokumentácia, ako aj výpoveďami zamestnancov autopredajne Citroën a Peugeot a majiteľa motorového vozidla. Žalobcom tvrdená skutočnosť, že po prehliadnutí vozidla Land Rover nebolo zrejmé, že by bola spôsobená hmotná škoda, nevyplýva ani zo žalobcom tvrdeného dôkazového materiálu (kamerového záznamu), čo bolo zistené po prehliadnutí si predmetného kamerového záznamu na CD nosiči , ktorý je súčasťou administratívneho spisu, v rámci prípravy pojednávania. Z administratívneho spisu ďalej nevyplýva a žalobca to ani netvrdil, že by sa boli účastníci škodovej udalosti dohodli na zavinení dopravnej nehody. Rovnako obrana žalobcu, že nevedel, že sa táto udalosť kvalifikuje ako dopravná nehoda, nemá vplyv na posúdenie uvedenej udalosti ako dopravnej nehody v zmysle § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy po vykonanom dokazovaní vyvodili z príslušných ustanovení zák. č. 8/2009 Z.z. v dôsledku nesplnenia povinností žalobcu ako účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti správny záver o porušení ust. § 66 ods. 6 a § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zák. č. 8/2009 Z.z. Len v prípade, ak by si žalobca splnil povinnosti účastníka škodovej udalosti v zmysle § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z., ktorých nesplnenie v preskúmacom konaní nepoprel, išlo by o škodovú udalosť, a nie o dopravnú nehodu. Pokiaľ žalobca v preskúmavacom konaní odôvodňoval nesplnenie povinností stanovených v § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., správny súd uvádza, že vo vzťahu k porušeniu § 66 ods. 2 písm. a/ (povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi) nie je právne relevantné, že žalobca v rozhodnom čase nevedel, že ide o škodovú udalosť alebo dopravnú nehodu a rovnako táto argumentácia nie je relevantná ani vo vzťahu k porušeniu § 66 ods. 2 písm. d/ (povinnosť zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po ohlásení dopravnej nehody), nemá právny význam ani jeho tvrdenie, že p. X. (zamestnankyňa autopredajne) ho poznala, vedela jeho meno, resp. že si mohli kontakt na neho „zadať do Googlu“ a zavolať žalobcu na miesto dopravnej nehody za účelom podania vysvetlenia. Neobstojí ani žalobcova obrana, že svoje vozidlo „premiestnil“ (vycúval) na pokyn p. D. (vodiča motorového vozidla Land Rover), aby sa mohli pozrieť, čo sa stalo, resp. na rozsah poškodenia. Napokon vo vzťahu k porušeniu § 66 ods. 2 písm. i/ (povinnosť bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje), nemá relevanciu obrana žalobcu, že ani vodič motorového vozidla Land Rover žalobcovi neoznámil svoje osobné údaje, resp. že od žalobcu nepožadoval poskytnutie údajov o poistení vozidla a vyplnenie tlačiva zavedeného na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Toto tvrdenie žalobcu bolo navyše vyvrátené výpoveďou vodiča J. D., zamestnancov i majiteľa autopredajne Peugeot a Citroën. 44. Žalobca ďalej v žalobe (v znení jej doplnku) namietal, že orgány verejnej správy nezistili skutočný stav veci úplne a presne, pretože si nevyžiadali celý kamerový záznam a nevykonali dôkazné prostriedky, ktoré žalobca navrhol na preukázanie svojich tvrdení, konkrétne znalecké dokazovanie, ktoré by bolo spôsobilé preukázať, či náraz takej slabej intenzity žalobcovho vozidla mohol skutočne spôsobiť hmotnú škodu na vozidle J. D. Land Rover. Súčasne namietal, že výpovede zamestnancov autopredajne Peugeot a Citroën považuje za nevierohodné. Z administratívneho spisu, ktorého súčasťou je priestupkový spis, správny súd zistil, že žalobca 28.07.2015 v čase o 14:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo Renault Modus ev. č. Y v meste Lučenec, časť Opatová, na parkovisku autopredajne Peugeot a Citroën, kde po zaparkovaní vozidla neurobil také opatrenia, aby jeho vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pričom nezabezpečil svoje vozidlo proti pohybu a po jeho vystúpení z motorového vozidla sa toto dostalo do pohybu smerom dopredu, pričom narazilo do zadnej časti pred ním odstaveného motorového vozidla Land Rover, ev. č. Z ktoré tam odstavil vodič J. D.. Žalobca po dopravnej nehode z miesta dopravnej nehody odišiel, túto neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla a neoznámil svoje osobné údaje osobe, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a tým porušil povinnosť ustanovenú v § 24 ods. 2, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zák. č. 8/2009 Z.z., za čo bol prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy z 02.03.2016 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 12 ods. 2 cit. zákona mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Skutočnosti, ako došlo k priestupku, sú popísané v Správe o výsledku objasňovania priestupku, v Zázname o dopravnej nehode z 28.07.2015, Zázname o podaní vysvetlenia na mieste nehody J. D. (vodičom motorového vozidla Land Rover zo dňa 28.07.2015), v Záznamoch o podaní vysvetlenia zamestnancami spoločnosti AUTO VIBA s.r.o. - predajne vozidiel značky Peugeot a Citroën, Lučenec, konateľom tejto spoločnosti a v Zápisnici z ústneho pojednávania o prejednaní priestupku z 28.09.2015. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca spáchal priestupok tak, ako bolo zistené v priestupkovom konaní a či boli orgány verejnej správy povinné doplniť dokazovanie tak, ako to navrhol žalobca. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní (Správneho poriadku). Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou orgánu verejnej správy pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení Správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania. Povinnosťou orgánu verejnej správy, ktorý je viazaný zásadou zákonnosti, je povinnosť v konaní a pri rozhodovaní dodržať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy, ďalej zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia a povinnosťou je aj zistiť úplný stav veci, pričom orgán verejnej správy nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Následne je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom vyhodnotenie dôkazov musí náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona a či tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy v preskúmavanom prípade postupovali v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Správneho poriadku, Zákona o priestupkoch a uplatňovali aj základné zásady trestného konania, vrátane zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona. Správny súd považuje za potrebné predovšetkým poznamenať, že súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci posudzuje otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, alebo či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel. Napokon posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zistením skutkového stavu správny orgán určil subjekt, ktorý za priestupok (priestupky) zodpovedá a následne určil rozsah zodpovednosti premietnutý do výšky uloženej sankcie. Podľa názoru správneho súdu žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy mali pri rozhodovaní dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku/priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ Zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia, tak ako je vyššie uvedené. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov má orgán verejnej správy, ktorému toto oprávnenie vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojené s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v Zákone o priestupkoch založené, a tiež aj zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 veta in fine Správneho poriadku). K hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady môže pristúpiť orgán verejnej správy potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Ich hodnotením dochádza orgán verejnej správy k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre rozhodnutie významnejších a zákonných možno považovať za pravdivé a ktoré pravdivé nie sú. Je nevyhnutné, aby na základe vykonaných dôkazov a dôkazov navrhnutých účastníkom konania náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pretože len vtedy môže byť vydané rozhodnutie, ktoré je nielen v súlade so zákonom, ale aj spravodlivé. 45. Žalobca tvrdil, že nebol dostatočne zistený skutočný stav veci, pretože si orgány verejnej správy nevyžiadali dlhší kamerový záznam, ktorý by zaznamenal celý priebeh udalosti a ktorý by podľa žalobcu potvrdil jeho stanovisko k priebehu udalosti. Správny súd k tomu uvádza, že v rámci prípravy pojednávania sa zákonná sudkyňa oboznámila s obsahom kamerového záznamu opakovaným prehratím záznamu predloženého na CD nosiči, ktorý je súčasťou administratívneho spisu (č.l. 33 administratívneho spisu) a súčasne predloženého žalobcom (č.l. 107 súdneho spisu). Na predmetnom zázname je zachytená situácia z miesta udalosti (parkovisko pred predajňou Citroën a Peugeot) zo dňa 28.07.2015, pričom na zázname je uvedený presný časový údaj s uvedením hodiny, minúty a sekundy, avšak správny súd dáva do pozornosti, že čas na kamere bol nastavený na zimný čas, t.j. všetky zaznamenané údaje sa v skutočnosti udali o 1 hodinu neskôr. Zo záznamu je zrejmé, že žalobca zaparkoval svoje motorové vozidlo za motorové vozidlo Land Rover a vzdialil sa od vozidla, v čase o 13:36:12 hod. sa vozidlo žalobcu samovoľne pohlo dopredu a o 13:36:07 hod. narazilo do pred ním zaparkovaného motorového vozidla Land Rover, na náraz sa obzrel pán stojaci opodiaľ na parkovisku a v tom čase prichádzal do zorného uhla kamery aj konateľ spoločnosti VIBA p. L. (tento podľa svojej výpovede potvrdenej výpoveďami zamestnancov autopredajne oznámil túto skutočnosť vodičovi motorového vozidla Land Rover nachádzajúcemu sa v predajni). Následne zo záznamu vyplýva, že v čase o 13:36:58 hod. vyšiel z predajne poškodený spolu s dvomi zamestnancami autopredajne a o 13:37:09 hod. prišli k vozidlám, kde vykonali ohliadku vozidiel. Následne o 13:37:31 hod. vybehol z predajne žalobca, vycúval so svojím motorovým vozidlom a rovnako vykonal ohliadku motorového vozidla Land Rover. Z kamerového záznamu (vzhľadom na vzdialenosť umiestnenia kamery od miesta udalosti) nie je možné zistiť obsah rozhovoru osôb prítomných na mieste, nie je z neho možné ani zistiť existenciu či rozsah poškodenia motorového vozidla Land Rover. Tvrdenie žalobcu, že z kamerového záznamu je možné zistiť, že vozidlo Land Rover nebolo po náraze poškodené, teda nezodpovedá obsahu záznamu a toto tvrdenie bolo vyvrátené jednak výpoveďou vodiča P. D., zamestnancov autopredajne, ako aj obsahom Záznamu o dopravnej nehode vykonaného privolaným príslušníkom PZ SR ODI Lučenec a vyhotovenou fotodokumentáciou. Z predmetného záznamu je ďalej zrejmé, že o 13:38:05 hod. k vozidlám na parkovisku prišla pani v bielej blúzke, podľa žalobcu ide o p. X., ktorá na mieste zotrvala do 13:38:28 hod., kedy záznam na CD končí. Žalobca v administratívnom konaní navrhol vypočuť p. X. s tým, že mohla byť svedkom jednania zúčastnených, táto aj bola v priestupkovom konaní vypočutá, pričom po poučení uviedla, že dopravnú nehodu nevidela, videla ju len zo záznamu z kamery a viac sa k udalosti nevedela vyjadriť. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol oboznámený s obsahom kamerového záznamu na CD nosiči, nemal voči tomuto dôkazu žiadne námietky a o zadováženie celého kamerového záznamu požiadal až v čase, keď to už nebolo možné (na požiadavku prvostupňového orgánu verejnej správy o predloženie celého kamerového záznamu zo dňa 28.07.2015 konateľ spoločnosti VIBA s.r.o. uviedol, že tento už nie je možné vzhľadom na odstup času predložiť, pretože nie je k dispozícii, resp. nie je už archivovaný). Skutočnosť, že nebol zadovážený celý kamerový záznam však podľa názoru správneho súdu nemá vplyv na úplnosť zistenia skutočného stavu veci, pretože z dostupného záznamu je nepochybné, ako k predmetnej udalosti, ktorá je následkom porušenia povinnosti podľa § 24 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. došlo a skutočnosti, že žalobca sa na mieste dopravnej nehody nedohodol s vodičom Land Rover na zavinení, ako aj to, že druhému vodičovi neoznámil svoje osobné údaje, ani údaje o poistke, ani nevyplnil tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu boli preukázané výpoveďami vodiča p. D., zamestnancov a konateľa spoločnosti VIBA s.r.o. - autopredajne Peugeot a Citroën a vyplývajú aj zo Záznamu o dopravnej nehode vykonaného bezprostredne po nahlásení príslušníkom OR PZ ODI Lučenec dokumentujúcim a objasňujúcim dopravnú nehodu. Uvedené skutočnosti napokon nepoprel ani samotný žalobca, tento len objasnil dôvody, pre ktoré vyššie uvedené povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení § 64 a § 66 zák. č. 8/2009 Z.z. nesplnil, čo nemá vplyv na úplnosť zistenia skutkového stavu, z ktorého prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný vyvodili záver o porušení povinností, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu priestupku, resp. priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je vyššie uvedené v bode 42 tohto rozsudku. Na závery orgánov verejnej správy nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca nevedel, že udalosť môže byť posúdená ako škodová udalosť alebo dopravná nehoda. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že na zistenie skutkového stavu vo vzťahu k otázke premiestnenia jeho vozidla a opustenia miesta dopravnej nehody by malo vplyv predloženie celého kamerového záznamu, správny súd uvádza, že tieto skutočnosti boli nepochybne preukázané vykonaným dokazovaním a to Záznamom o dopravnej nehode, ako aj výpoveďami zamestnancov a konateľa spoločnosti VIBA s.r.o. Samotný žalobca napokon do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku z 28.09.2015, t.j. v krátkom časovom odstupe od dopravnej nehody uviedol, že z miesta dopravnej nehody odišiel, pretože nevedel, že ide o dopravnú nehodu alebo škodovú udalosť a mal za to, že ku škode na vozidle Land Rover nedošlo, venoval sa odstráneniu poruchy na svojom motorovom vozidle. Žalobca ani v preskúmavacom konaní nepoprel vyššie uvedené skutočnosti a aj z jeho tvrdenia, že na mieste chvíľu zotrval (potom, čo p. D. odišiel do predajne), čo mohol potvrdiť kamerový záznam, ak by bol predložený celý, však vyplýva, že na mieste zotrval z dôvodu, že sa snažil telefonicky riešiť odstránenie poruchy na svojom motorovom vozidle. Z výpovede vodiča p. D., konateľa a zamestnancov spoločnosti VIBA s.r.o., ktorí zhodne vypovedali, že vodič Renaultu - žalobca sa nedohodol s p. D., vodičom Land Roveru, že sa nič nestalo, potvrdili, že p. D. s ním chcel spísať záznam o škodovej udalosti pre poisťovňu, avšak nemal k dispozícii takéto tlačivo, v dôsledku čoho odišiel do predajne a požiadal zamestnankyňu o vytlačenie tohto tlačiva. Zo záznamov o podaní vysvetlenia jednotlivými zamestnancami i konateľom spoločnosti VIBA s.r.o. , ako aj vodičom p. D. vyplýva, že po návrate p. D. z predajne na parkovisko bolo zistené, že žalobca sa na parkovisku nenachádza, t.j. že odišiel. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí a tvrdení žalobcu o priebehu udalosti (dopravnej nehody) ako účelových súd poukazuje (zhodne s orgánmi verejnej správy) na to, že žalobca do „Záznamu o podaní vysvetlenia k dopravnej nehode z 28.07.2015“ vyhotoveného bezprostredne po udalosti (05.08.2015) príslušníkovi OR PZ Veľký Krtíš uviedol, že si nespomína, že by bol so svojím vozidlom 28.07.2015 v meste Lučenec s tým, že na jeho vozidle nemá poškodenie. Až následne v priestupkovom konaní uviedol okolnosti, za ktorých sa podľa neho stala predmetná udalosť, pričom jeho tvrdenia boli odlišné od obsahu dôkazov zabezpečených jednak orgánom objasňujúcim dopravnú nehodu, jednak orgánom prejednávajúcim priestupok/priestupky v priestupkovom konaní, ako aj od výpovedí vodiča motorového vozidla Land Rover, zamestnancov i konateľa VIBA s.r.o., ktorí vypovedali vo veci po poučení o následkoch podania nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia podľa § 21 ods. 1 písm. f/ Zákona o priestupkoch tak, ako je uvedené v Záznamoch o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. V tejto súvislosti k námietke žalobcu, že predmetné výpovede zamestnancov VIBA s.r.o. považuje za nevierohodné z dôvodu, že v predmetnej predajni pracuje snúbenica (t.č. už manželka) p. D., správny súd uvádza, že túto skutočnosť žalobca nepreukázal (nevyplýva z administratívneho spisu a ani nenavrhol za týmto účelom vykonať žiadne dokazovanie) a túto okolnosť namietal až v podanej žalobe. Súd považuje uvedené výpovede za hodnoverné vzhľadom na to, že uvedené osoby, ktoré podali vysvetlenie, boli riadne poučené o následkoch uvedenia nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia, tieto výpovede boli zadovážené bezprostredne po udalosti, resp. v krátkom časovom odstupe od udalosti a zodpovedajú aj údajom uvedeným v Zázname o dopravnej nehode a Zázname o mieste ohliadky dopravnej nehody, ako aj z úradného záznamu vyhotoveného príslušníkom kpt. Bc V. objasňujúcim priestupok, ktorý je súčasťou Správy o výsledku objasňovania priestupku. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa dôveryhodnosti výpovedí zamestnancov spoločnosti VIBA s.r.o. podľa názoru správneho súdu orgán verejnej správy vyhodnotil uvedené dôkazy v intenciách zásady voľného hodnotenia dôkazov upravenej v § 34 ods. 5 Správneho poriadku, pričom dôkazy boli orgánmi verejnej správy získané a vyhodnotené zákonným spôsobom a to aj v kontexte s ostatnými zadováženými dôkazmi, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Naopak, tvrdenia žalobcu týkajúce sa okolností predmetnej udalosti správny súd vyhodnotil ako účelové. Nie je možné zbaviť sa zodpovednosti za porušenie povinností stanovených zákonom (v tomto prípade zák. č. 8/2009 Z.z.) poukazom na prípadné nesplnenie si povinností iného účastníka dopravnej nehody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že nezadováženie si celého kamerového záznamu na CD nosiči orgánmi verejnej správy v priestupkovom konaní nemalo za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy pochybili, keď nevykonali ním navrhnuté znalecké dokazovanie, ktorým sa malo preukázať, akým spôsobom došlo ku škodovej udalosti a taktiež to, či mohlo jeho vozidlo spôsobiť škodu takého rozsahu na motorovom vozidle Land Rover, v dôsledku čoho bol podľa žalobcu nedostatočne zistený skutkový stav, správny súd uvádza, že spôsob, akým došlo ku škodovej udalosti vyplýva jednak z kamerového záznamu a jednak z dokazovania vykonaného orgánom objasňujúcim dopravnú nehodu i priestupok a na riadne zistenie vzniku škodovej udalosti nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, keďže skutkový stav bol zistený dostatočne. Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu vykonanému za účelom zistenia, či mohlo vozidlo žalobcu spôsobiť škodu takého rozsahu na motorovom vozidle Land Rover, ako je uvedené (poškodenie nárazníka, poškodenie cúvacieho zariadenia), správny súd uvádza, že rozsah resp. výška spôsobenej škody v tomto prípade vzhľadom na to, že sa uvedená udalosť považuje za dopravnú nehodu len z dôvodu, že žalobca nesplnil svoje povinnosti účastníka škodovej udalosti stanovené v § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z., pre účely stanovenia, či sa jedná o dopravnú nehodu, nemá právny význam. Žalovaný sa s námietkou nevykonania znaleckého dokazovania, ktoré navrhol až po vydaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, t.j. v odvolacom konaní, vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tým, že sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu pri predložení veci na rozhodnutie o odvolaní, kedy nepokladal za potrebné doplniť dokazovanie o znalecké dokazovanie, keďže na rozhodnutie vo veci postačovali dôkazné prostriedky, ktorými zistil a objasnil skutočný stav veci a ktoré boli vykonané v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný po vyhodnotení listinných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne dospel k záveru, že vykonané dokazovanie je postačujúce na vyvodenie odôvodneného záveru o naplnení skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky účastníkom konania (žalobcom). Nevykonanie znaleckého dokazovania žalobcom navrhnutým spôsobom podľa správneho súdu teda nespôsobuje nedostatočne zistený skutkový stav veci. 46. K námietke žalobcu, že orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zásadami správneho konania ustanovenými Správnym poriadkom a ani podľa zásad trestného konania a ukladania trestov, čím malo dôjsť k porušeniu zásady in dubio pro reo a zásady stíhania len zo zákonných dôvodov, správny súd uvádza: Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Z uvedeného vyplýva, že v SR má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp rovnosti zbraní, kontradiktórnosť súdneho konania, právo osobnej prítomnosti na konaní a zákaz diskriminácie vlastnej osoby. Uvedené princípy sú aj súčasťou zákonnej úpravy priestupkového konania, ktorá je upravená v Zákone o priestupkoch a subsidiárne v zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie Správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.), ako aj ustanovenia Správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.). V ust. § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1), z ktorej vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Ďalej sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ako aj v § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán má ďalej povinnosť zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku upravuje základné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v Správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť k všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, ako aj k dôkazom uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvinenému z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). Uvedená zásada predstavuje taký postup orgánu verejnej správy, ktorý v prípade, ak pred rozhodnutím o priestupku pri záverečnom hodnotení dôkazov dospeje k tomu, že ohľadom viny existujú určité pochybnosti, ktoré nebude možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, resp. dôkazných prostriedkov, musí rozhodnúť o nevine obvineného. Musí sa ale jednať o pochybnosti dôvodné, pokiaľ dôkazy v podstatných rysoch preukazujú vinu obvineného a nezhodujú sa len v nepodstatných odchýlkach, ktoré môžu byť dané napr. časovým odstupom od spáchania skutku, alebo ak nie sú preukázané podružné skutočnosti, ktoré nemajú rozhodujúci význam pre posúdenie viny, nie je to dôvodom pre rozhodnutie o nich. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že priestupkové konanie ako forma konania, ktorá v sebe zahrňuje i trestanie, sa v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR považuje za konanie sui generis a je v ňom, vzhľadom na jeho povahu, nutné používať základné zásady trestného konania. Rovnako je potrebné poukázať na Odporúčanie Výboru ministrov č. R (91)1 pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, ktoré odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto Odporúčania. V zmysle zásady č. 6 tohto Odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Pri ukladaní administratívnych sankcií platia analogicky základné podmienky ukladania trestných sankcií, napr. v prípade, ak priestupca spáchal viacero priestupkov, je možné mu uložiť sankciu (pokutu) v zmysle absorpčnej zásady uplatňujúcej sa v trestnom práve, a teda pokutu ako sankciu za priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Ďalej v zmysle zásady č. 6 Odporúčania ministrov (91) 1 je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii, má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá), predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. 47. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, dospel k záveru, že nebol porušený zákon a orgány verejnej správy postupovali v súlade s ust. § 3 ods. 1, 3 a 4 Správneho poriadku, ako aj v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď zistili presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom po vykonaní dokazovania vyhodnotili tieto dôkazy jednotlivo, ale aj všetky vo vzájomných súvislostiach tak, ako to vyplýva aj z bodu 45 tohto rozsudku. Rozhodnutie žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) bolo vydané v súlade s § 46 a obsahovalo náležitosti stanovené v § 47 Správneho poriadku. Výsledky vykonaného dokazovania boli dostatočné na to, aby bol vyvodený záver, že skutok sa stal, resp. že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, resp. priestupkov a konanie žalobcu (ako vodiča motorového vozidla) je takým zavineným konaním, ktoré spĺňa definíciu priestupku podľa § 2 Zákona o priestupkoch a je výsledkom správneho právneho posúdenia veci, keď orgány verejnej správy uznali žalobcu vinným z priestupku/priestupkov tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Výsledkom správneho právneho posúdenia bola aj skutočnosť, že predmetná udalosť bola vzhľadom na to, že žalobca nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti podľa § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. považovaná za dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. Vo vzťahu k žalobcom namietanému postupu orgánov verejnej správy v priestupkovom konaní, ktoré má charakter trestného konania, správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali podľa vyššie uvedených zásad trestného konania (bod 46 tohto rozsudku), pričom žalobca bol informovaný o obvinení z priestupku/priestupkov, bol mu poskytnutý čas na prípravu prípadu, boli mu poskytnuté potrebné poučenia, bol oboznámený so všetkými dôkazmi a s podkladmi rozhodnutia, mal možnosť vyjadriť sa k nim, mal možnosť navrhovať dôkazy a tieto dôkazy boli vykonané, resp. v prípade, keď vykonané neboli (znalecké dokazovanie) orgány verejnej správy poskytli žalobcovi zdôvodnenie, prečo tento dôkaz nevykonali. Nebolo zistené ani porušenie zásady in dubio pro reo. Podľa názoru správneho súdu protiprávne konanie žalobcu bolo nad všetku pochybnosť jednoznačne preukázané vykonaným dokazovaním a to vo vzťahu k porušeniu povinnosti podľa § 66 ods. 6 a 2 zák. č. 8/2009 Z.z. najmä Záznamom o dopravnej nehode, Zápisnicami o výpovediach zamestnancov a majiteľa autoopravovne Peugeot a Citroën, ako aj vodiča motorového vozidla P. D., vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalobcu podľa § 24 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. kamerovým záznamom na CD nosiči, ako aj výpoveďou samotného žalobcu, ktorý ani v preskúmacom konaní nepoprel, že nezabezpečil svoje vozidlo proti pohybu. Rovnako nebolo zistené, že by žalobca bol obvinený a uznaný vinným zo spáchania priestupku/priestupkov bez zákonných dôvodov. Vo vzťahu k aplikácii zásad ukladania trestov správny súd uvádza, že nezistil porušenie zákona, keďže žalobcovi bol uložený trest v súlade s § 22 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch, § 11 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa orgány verejnej správy riadili kritériami uvedenými v § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch a sankcia za viac priestupkov bola uložená v súlade s § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch a to podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Uloženie sankcie bolo v rozhodnutiach orgánov verejnej správy riadne odôvodnené. 48. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd námietky žalobcu smerujúce k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj postupu týchto orgánov verejnej správy predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a porušenia zásad trestného konania v priestupkovom konaní, vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.