Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202141 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6414202141.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: W. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. E., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, a: R. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., J. 1020/20, zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, za účasti starých rodičov maloletého dieťaťa Y. O., nar. XX. XX. XXXX a S. O., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom B. XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie 965 01 Žiar nad Hronom, A. Dubčeka 386/10, IČO: 47 241 403, o návrhu starých rodičov maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 10P/17/2014-39 zo dňa 07. 03. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk starých rodičov Y. O. a S. O. s maloletým G. Klátikom tak, že starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku od 16.00 h do nedele do 16.00 h (výrok I.). Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť maloleté dieťa na styk so starými rodičmi riadne a včas pripraviť a maloleté dieťa vydať na styk starým rodičom (výrok II.). Starým rodičom uložil povinnosť maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať pred domom otca a po ukončení styku na tom istom mieste maloleté dieťa v stanovenom čase otcovi odovzdať (výrok III.). Okresný súd tak rozhodol s poukazom na ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 75 ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto návrhu starých rodičov maloletého dieťaťa v celom rozsahu vyhovel. V podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý starí rodičia podali súčasne s návrhom na úpravu styku s maloletým dieťaťom osobne na okresnom súde dňa 26. 02. 2014, starí rodičia uviedli, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P/387/2011-204 zo dňa 02. 12. 2013 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom tento rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, nakoľko voči nemu podali odvolanie. Následne Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 8P/387/2011-215 zo dňa 11. 12. 2013 nariadil predbežné opatrenie, ktorým starým rodičom uložil povinnosť odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti otca, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/12/2014-263 zo dňa 13. 02. 2014. Otec si maloletého Tadeáša prevzal dňa 20. 12. 2013 o 15.00 h a v súčasnosti im neumožňuje kontakt s maloletým dieťaťom. Jediný styk, ktorý otec maloletému dieťaťu umožňuje je styk s jeho matkou v rozsahu dvoch hodín mesačne vo výkone trestu odňatia slobody, kde sa toho času matka dieťaťa nachádza. V rámci predchádzajúceho súdneho konania znalec Mgr. Emil Bulla vypracoval znalecký posudok, v ktorom dospel k záveru, že existuje výrazná pozitívna citová väzba medzi súrodencami, ako i medzi maloletým dieťaťom a starými rodičmi, pričom maloletý je silne viazaný na rodinné prostredie starých rodičov. Znalec taktiež konštatoval, že zmena výchovného prostredia a pretrhnutie väzieb môže mať negatívny vplyv na ďalší psychický vývin maloletého dieťaťa. Podľa starých rodičov je v záujme maloletého dieťaťa zachovať kontakt so súrodencami, ako aj so starými rodičmi. Nakoľko otec maloletému dieťaťu styk so starými rodičmi neumožňuje a dohoda s otcom maloletého dieťaťa nie je možná, je potrebné, aby o úprave styku vo forme predbežného opatrenia rozhodol súd. Pred rozhodnutím o návrhu starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žiar nad Hronom o prešetrenie pomerov v rodine starých rodičov a otca. Dotknutý úrad prešetril rodinné pomery na strane starých rodičov a prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa prešetril aj pomery u otca. V podanej správe úrad konštatoval, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby trávil čas aj v domácom prostredí starých rodičov spolu so svojimi súrodencami. Pre maloletého je prospešné, aby sa stretával so starými rodičmi, ako aj so svojimi súrodencami, nakoľko neumožnením styku môže dôjsť k pretrhnutiu a narušeniu citových väzieb. Odporučil preto návrhu starých rodičov vyhovieť. Okresný súd mal potom za to, že pokiaľ vzťahy účastníkov nie je možné usporiadať vzájomnou dohodou, je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, aby do času, kým bude rozhodnuté vo veci samej, boli upravené pomery účastníkov konania tak, aby medzi starými rodičmi a otcom maloletého dieťaťa nedochádzalo k zbytočným konfliktom týkajúcim sa starostlivosti o maloleté dieťa. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal predovšetkým z toho, aby práva účastníkov konania neboli ohrozené, najmä práva maloletého dieťaťa. Okresný súd tak rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, ktorým upravil pomery účastníkov konania tak, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt a stretávanie starých rodičov s maloletým deťom. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Okresnému súdu vytkol, že spolu s uznesením o nariadení predbežného opatrenia mu nebol doručený návrh starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia, ani žiadne jeho prílohy, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a relevantne sa k podanému návrhu vyjadriť. Taktiež mu nebol doručený a nie je mu známy znalecký posudok Mgr. Emila Bullu, ktorý mal byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a ktorý rovnako nemá možnosť preskúmať, ani sa k nemu relevantne vyjadriť. Otec ďalej namietal, že vo veci konal a rozhodol miestne nepríslušný súd, nakoľko maloletý má na základe rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P/387/2011-215 zo dňa 11. 12. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, bydlisko u otca, a to od 07. 01. 2004, o čom otec doložil aj listinný dôkaz. Otec tiež v odvolaní tvrdil, že maloletý nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, keďže maloletému bol ustanovený kolízny opatrovník až uznesením č.k. 10P/17/2014-41 zo dňa 10. 03. 2014, a teda v čase nariadenia predbežného opatrenia dňa 07. 03. 2014 nebol riadne zastúpený. Podľa názoru otca súd prvého stupňa tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti uviedol, že okresný súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý mu ale spolu s uznesením o nariadení predbežného opatrenia doručený nebol ani jeho prílohy, preto sa k nim v podanom odvolaní nemôže vyjadriť. V podanom odvolaní sa môže vyjadriť len k tvrdeniam uvádzaným v samotnom uznesení, bez možnosti oboznámiť sa s dôkazmi, na ktorých je založené. Napriek tomu namietal skutkovú správnosť zistení súdu prvého stupňa. Po odovzdaní maloletého do starostlivosti otca prišlo zo strany starých rodičov k verbálnym útokom. Verbálne útoky boli smerované aj zo strany sestry maloletého, N. E., ktorá pôsobila na maloletého tak, že mal napríklad „odkázať otcovi, že je debil“. Skutkové tvrdenie, že otec neumožňuje starým rodičom kontakt s maloletým nie je pravdivé. Otec umožňuje starým rodičom pravidelný kontakt s maloletým, a to jeden krát mesačne, spolu s matkou aj so súrodencami. Pokiaľ ide o ďalší styk, po útokoch na jeho osobu, postupoval v súlade so znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Lýdie Adamcovej č. 12/2013 z 17. 06. 2013 (t.j. posudok vypracovaný v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8P/387/2011), v ktorom znalkyňa uviedla, že doporučuje maloletého zveriť do výchovnej starostlivosti otca a styk s matkou, starými rodičmi a súrodencami upraviť formu ich styku, spočiatku jeden krát do mesiaca, a to až do obdobia, kým maloletý nadobudne istotu, že sa k otcovi môže vždy vrátiť. Na základe atakov zo strany starých rodičov vyhľadal otec odbornú pomoc poradenskej psychologičky PhDr. Aleny Oravcovej, ktorá vykonala psychologické vyšetrenie maloletého vo svojej poradni, ako aj v materskej škôlke, ktorú maloletý navštevuje a odporučila, že by nebolo vhodné v danej situácii nič meniť a že odchod maloletého k starým rodičom na dva dni by bol pre dieťa emocionálnou traumou a narušením pocitu bezpečia, ktorý s otcom budujú. Predmetnú správu pripojil ako listinný dôkaz. Podľa názoru otca nariadené predbežné opatrenie nie záujme maloletého, preto uznesenie okresného súdu navrhol zmeniť a návrh starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. K odvolaniu otca sa vyjadrili starí rodičia maloletého, ktorí uznesenie okresného súdu navrhli potvrdiť. Mali zato, že Okresný súd Žiar nad Hronom je miestne príslušný na konanie a rozhodnutie v danej veci. V tejto súvislosti uviedli, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podávali v súvislosti s prebiehajúcim konaním vedeným na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 8P/387/2011, ktoré nie je právoplatne skončené a práve z dôvodu, že v tomto konaní bolo nariadené predbežné opatrenie, podľa ktorého súd maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti otca až do právoplatného skončenia veci, pričom otec po odovzdaní dieťaťa im neumožňuje sa s maloletým stretávať, podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd dočasne upravil styk starých rodičov s maloletým. Zo spisu je zrejmé, že maloletý bol začlenený do ich rodiny, ktorú tvoria i ďalší jeho dvaja súrodenci a zo dňa na deň bol z tohto prostredia vytrhnutý. Práve kvôli tomu, aby na maloletého táto zmena nemala negatívny dopad, snažili sa vec riešiť dočasnou úpravou styku starých rodičov s maloletým. Podľa ich názoru je potrebné prihliadať i na súrodencov maloletého G., ktorí veľmi ťažko vznášajú odlúčenie s maloletým G.. Otec dieťaťa od jeho prevzatia im neumožňuje styk a snaží sa dieťa od nich úplne izolovať. Práve správanie otca nevhodne vplýva na psychiku maloletého, ktorý bol zvyknutý na starých rodičov aj na súrodencov. Z ich strany nedošlo k verbálnym útokom, pretože situácia by sa ešte viac vyhrotila. Oni vždy sledovali pokojné riešenie v danej veci, a preto i bez rozhodnutia súdu umožňovali otcovi stretávať sa s maloletým. Preto očakávali, že keď sa situácia zmení, že rovnako aj otec im umožní stretávať sa s maloletým. Na základe vykonateľného predbežného opatrenia sa v dňoch 28. 03. 2014 až 30. 03. 2014 realizovala styk s maloletým, ktorého si boli prevziať u otca v zmysle rozhodnutia a otec im dieťa odovzdal. Zvítanie s maloletým bolo úplne spontánne, maloletý sa tešil z ich prítomnosti a bez problémov išli domov, kde strávili pekný víkend a v nedeľu maloletého riadne odovzdali otcovi. Všetci traja súrodenci boli spolu šťastní a myslia si, že v takomto rozsahu je nevyhnutné, aby sa styk realizoval, čím sa zachová i prirodzená citová väzba medzi súrodencami. Pokiaľ by sa styk nerealizoval, jednoznačne by postupom času došlo k vzájomnému odcudzeniu, čo by nebolo v prospech ani jedného dieťaťa. Maloletý sa počas stretnutia stále ubezpečoval, či sa môže vrátiť a či po neho zase prídu. Predbežné opatrenie bolo vydané v záujme maloletého. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletého dieťaťa. Poukázala na správu PhDr. Aleny Oravcovej, ktorú navštívil otec už aj v minulosti a jej vyjadrenia boli zahrnuté aj do znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou Mgr. Lýdiou Adamcovou (pozn. odvolacieho súdu - vo veci 8P/387/2011). Z tohto posudku ako aj z posudku vypracovaného Mgr. Emilom Bullom, ktorý dali vyhotoviť jej rodičia, sa obaja psychológovia zhodli, že v tom čase bol citový vývin maloletého veľmi dobrý. PhDr. Oravcová však vo svojej správe uviedla, že maloletý je na úrovni 2,5 až 3-ročného dieťaťa, čo je zarážajúce. Podľa matky preto musí maloletý trpieť, nakoľko dva posudky poukázali, že jeho vývin bol v norme a po troch mesiacoch, čo je maloletý u otca, bez kontaktu so starými rodičmi a súrodencami, PhDr. Oravcová zistí alarmujúci stav s tým, aby naďalej bolo zabránené maloletému stretávať so svojou rodinou. Otec by mal navštevovať psychologičku nielen vtedy, keď potrebuje nejaké potvrdenia, aby zamedzil stretávaniu sa maloletého so svojou rodinou, ale mal by sa s ňou poradiť ako zachovať citové väzby so súrodencami a matkou. PhDr. Oravcová vo svojej správe tiež uviedla, že maloletý má starých rodičov aj v Šali, čo nie je pravda, nakoľko tam má len starú mamu, lebo otcov otec spáchal samovraždu. Podľa jej názoru sa otec snaží vymazať ju zo života maloletého, nečíta mu listy od nej, neodpovedá na jej korešpondenciu ohľadom maloletého. Keď bol maloletý pri nej na návšteve, rozplakal sa, že chce ísť domov, do Prochota. Poukázala aj na to, že matka zo strany otca dieťaťa sa otcovi v čase, keď bol ešte len dieťa tiež vyhrážala, že spácha samovraždu, nakoľko trpela depresiami a pila a takto ho vydierala aj v čase ich krátkeho spolunažívania. Bolo by potrebné skúmať aj túto stránku veci. Starí rodičia sa o maloletého starali skoro tri a pol roka, dávali mu pocit bezpečia a rodiny, maloletý sa vyvíjal normálne, no po troch mesiacoch odlúčenia sa podľa PhDr. Oravcovej jeho stav zhoršil. Uznesenie okresného súdu navrhla potvrdiť. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že maloletý je na rodinné prostredie starých rodičov zvyknutý, nakoľko v ňom dlhodobo vyrastal. Podľa jeho názoru neumožnením styku so starými rodičmi a súrodencami môže dôjsť k pretrhnutiu a narušeniu ich citových väzieb, čo by nebolo pre dieťa prospešné. Vzhľadom k tomu však, že závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov vypracovaných Mgr. Adamcovou a Mgr. Bullom v predchádzajúcom konaní sa líšia, z jeho pohľadu nie je možné k odvolaniu otca zaujať jednoznačné stanovisko. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Otec v podanom odvolaní tvrdil, že maloletý má na základe rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P/387/2011-215 zo dňa 11. 12. 2013 (ktorým súd nariadil predbežné opatrenie a starým rodičom uložil povinnosť odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej), ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. č.k. 15CoP/12/2014-263 zo dňa 13. 02. 2014, bydlisko u otca a od 07. 01. 2014 má maloletý u otca aj trvalé bydlisko. Preto podľa názoru otca nebol okresný súd súdom miestne príslušným na nariadenie odvolaním napadnutého predbežného opatrenia. Odvolací súd sa preto v prvom rade zaoberal uvedenom námietkou otca. Podľa § 74 ods. 2 OSP, príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu. Podľa § 88 ods. 1 písm. c/ OSP, vo veciach starostlivosti o maloleté deti je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko. Občiansky súdny poriadok v § 11 ods. 1 stanovuje, že konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný; príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti sú tak rozhodujúce len tie okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania, a táto príslušnosť trvá potom až do skončenia konania. Citované ustanovenie vyjadruje zásadu perpetuatio fori, spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodujúce. Výnimky z tejto zásady upravuje zákon. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti už raz určenej /v spojitosti s prvým zásahom súdu/ sa vzťahuje aj na všetky ďalšie konania /zásahy súdu/ až do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. Zmena takto raz už určenej príslušnosti je zásadne možná len postupom podľa ustanovenia § 177 ods. 2 OSP (porovnaj k tomu napr. R 45/1997). V danom prípade bola miestna príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom založená v predchádzajúcom súdnom konaní týkajúcom sa maloletého, a to vo veci vedenej pod sp. zn. 8P/387/2011. Zákon v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých dáva príslušnému súdu možnosť preniesť svoju príslušnosť na iný súd v prípade, ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť súdu a zároveň, ak je to v záujme maloletých. V danom prípade odvolací súd nezistil splnenie podmienok na postup súdu podľa § 177 ods. 2 OSP. Konanie vedené pod sp. zn. 8P/387/2011 doposiaľ stále nie je právoplatne skončené a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca len na základe predbežného opatrenia vydaného v tejto právnej veci. Napriek faktickej zmene bydliska na strane maloletého, ktorý bol dočasne (do právoplatného skončenia konania sp. zn. 8P/387/2011) zverený do osobnej starostlivosti otca, nemožno konštatovať, že bydlisko maloletého by bolo založené rozhodnutím súdu (§ 88 ods. 1 písm. c/ OSP). Zároveň sa maloletý v jeho terajšom bydlisku nezdržiava ani na základe dohody rodičov. Odvolací súd preto námietku otca, podľa ktorého okresný súd nebol súdom miestne príslušným na nariadenie predbežného opatrenia, neuznal za dôvodnú. Otec v podanom odvolaní ďalej okresnému súdu vytkol, že súčasne s nariadeným predbežným opatrením mu nebol doručený návrh starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia vrátene jeho príloh ako aj to, že maloletý nebol v čase vydania predbežného opatrenia riadne zastúpený. Z doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 40 p.v. spisu odvolací súd zistil, že otcovi bolo doručené odvolaním napadnuté uznesenie. Návrh starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia a prílohy k návrhu boli otcovi doručené až dodatočne po podaní odvolania (č.l. 53). Podľa § 75 ods. 8 druhá veta OSP, návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Aj keď odvolací súd na základe zistených skutočností vyplývajúcich zo spisu vyhodnotil postup okresného súdu v tomto smere za nesprávny, nakoľko okresný súd nedoručil otcovi dieťaťa návrh starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia vrátane jeho príloh spolu s uznesením o nariadení predbežného opatrenia, odvolací súd uvádza, že uvedené procesné pochybenie prvostupňového súdu nemá vplyv na správnosť záverov okresného súdu. Otcovi bolo napadnuté uznesenie riadne doručené, otec sa s napadnutým uznesením riadne oboznámil a v zákonnej lehote sa proti nemu aj odvolal. Nemožno preto konštatovať odňatie možnosti konať pred súdom. Pokiaľ ide o námietku otca, že maloletý nebol v čase nariadenia predbežného opatrenia riadne zastúpený, pretože maloletému bol ustanovený kolízny opatrovník uznesením okresného súdu č.k. 10P/17/2014-41 zo dňa 10. 03. 2014, t.j. až po vydaní napadnutého uznesenia, odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 221 ods. 1 písm. c/ OSP je okolnosť, že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Takýto postup v prípade predbežného opatrenia však zároveň vylučuje právna úprava obsiahnutá v ust. § 221 ods. 3 OSP, podľa ktorej ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie. V danom prípade nie sú splnené podmienky na zastavenie konania, preto súd z dôvodov vymedzených v ust. § 221 ods. 1 písm. c/ OSP napadnuté uznesenie nemôže zrušiť. Podľa § 102 ods. 1 prvá veta OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Keďže ust. § 102 OSP predbežné opatrenie bližšie neupravuje, ďalšie otázky sa spravujú ustanoveniami § 74 až § 77 OSP. Podľa § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov (viď bližšie § 1 OSP), ako aj účinnú a rýchlu ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov (viď bližšie § 6 OSP). Inštitút predbežného opatrenia je predbežnou ochranou práv a oprávnených záujmov účastníkov v tom zmysle, že predbežné opatrenie možno nariadiť pred ako aj po začatí konania. Jeho predbežnosť spočíva tiež v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb. Predbežné opatrenie možno nariadiť v každej veci, o ktorej sa môže konať v občianskom súdnom konaní, teda aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi, stačí aby boli osvedčené. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Aj v prípade, keď súd rozhoduje predbežným opatrením o úprave styku s maloletým dieťaťom je povinný vychádzať z príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. Preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k zhodného záveru ako súd prvého stupňa. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol upravený styk maloletého so starými rodičmi. Tým zároveň bude zabezpečený aj styk maloletého s jeho súrodencami, ktorí boli súdom zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. V danej veci mal odvolací súd osvedčené, že potom ako maloletý bol na základe predbežného opatrenia dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, otec umožňoval starým rodičom stýkať sa s maloletým len v minimálnom rozsahu, a to dve hodiny mesačne v čase, keď sa maloletý stretáva so svojom matkou v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Túto skutočnosť potvrdil otec ako aj starí rodičia. Takýto rozsah styku je ale vzhľadom na skutočnosť, že maloletý sa nachádzal v starostlivosti starých rodičov od mája 2011 až do 20. 12. 2013, aj podľa odvolacieho súdu nedostatočný. Otec v podanom odvolaní nevytkol starým rodičom, že by v období určenom na styk maloletému neposkytovali potrebnú starostlivosť a takúto skutočnosť odvolací súd nezistil ani z pripojeného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 8P/387/2011. Pokiaľ otec v podanom odvolaní poukazoval na odporučenie Mgr. Adamcovej v Znaleckom posudku č. 12/2013 zo dňa 17. 06. 2013 a na správu PhDr. Aleny Oravcovej odvolací súd uvádza, že tieto listinné dôkazy môžu byť predmetom dokazovania v rámci konania o veci samej, kde je daný zo zákona na vykonanie dokazovania väčší priestor, o porovnaní s inštitútom predbežného opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd na základe uvedeného uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.