{"guid": "01f24631-cf71-45b9-839f-39198c2ce765:09d5fec7-dac2-4264-8efc-79ae01f95f33", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6414202141.1", "spisova_znacka": "13CoP/33/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/33/2014 z 24. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. apríla 2014, sp. zn. 13CoP/33/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6414202141.1", "identifikacne_cislo": "6414202141", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2014-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09d5fec7-dac2-4264-8efc-79ae01f95f33", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6414202141.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6414202141.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6414202141.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/33/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202141
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6414202141.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: W. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom K. E., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, a: R. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom O., J. 1020/20, zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská
cesta 37, 831 04 Bratislava, za účasti starých rodičov maloletého dieťaťa Y. O., nar. XX. XX. XXXX a S.
O., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom B. XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľudmila
Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie 965 01 Žiar nad Hronom, A. Dubčeka
386/10, IČO: 47 241 403, o návrhu starých rodičov maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania
10P/17/2014-39 zo dňa 07. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk starých
rodičov Y. O. a S. O. s maloletým G. Klátikom tak, že starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletým
dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku od 16.00 h do nedele do 16.00 h
(výrok I.). Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť maloleté dieťa na styk so starými rodičmi riadne a
včas pripraviť a maloleté dieťa vydať na styk starým rodičom (výrok II.). Starým rodičom uložil povinnosť
maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať pred domom otca a po ukončení styku na tom istom mieste
maloleté dieťa v stanovenom čase otcovi odovzdať (výrok III.).

Okresný súd tak rozhodol s poukazom na ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 75
ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“) a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, preto návrhu starých rodičov maloletého dieťaťa v celom rozsahu vyhovel. V podanom návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý starí rodičia podali súčasne s návrhom na úpravu styku s
maloletým dieťaťom osobne na okresnom súde dňa 26. 02. 2014, starí rodičia uviedli, že rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P/387/2011-204 zo dňa 02. 12. 2013 bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti otca, pričom tento rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, nakoľko voči
nemu podali odvolanie. Následne Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 8P/387/2011-215
zo dňa 11. 12. 2013 nariadil predbežné opatrenie, ktorým starým rodičom uložil povinnosť odovzdať
maloletého do osobnej starostlivosti otca, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; predmetné
uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/12/2014-263 zo
dňa 13. 02. 2014. Otec si maloletého Tadeáša prevzal dňa 20. 12. 2013 o 15.00 h a v súčasnosti im
neumožňuje kontakt s maloletým dieťaťom. Jediný styk, ktorý otec maloletému dieťaťu umožňuje je
styk s jeho matkou v rozsahu dvoch hodín mesačne vo výkone trestu odňatia slobody, kde sa toho
času matka dieťaťa nachádza. V rámci predchádzajúceho súdneho konania znalec Mgr. Emil Bulla



vypracoval znalecký posudok, v ktorom dospel k záveru, že existuje výrazná pozitívna citová väzba
medzi súrodencami, ako i medzi maloletým dieťaťom a starými rodičmi, pričom maloletý je silne viazaný
na rodinné prostredie starých rodičov. Znalec taktiež konštatoval, že zmena výchovného prostredia a
pretrhnutie väzieb môže mať negatívny vplyv na ďalší psychický vývin maloletého dieťaťa. Podľa starých
rodičov je v záujme maloletého dieťaťa zachovať kontakt so súrodencami, ako aj so starými rodičmi.
Nakoľko otec maloletému dieťaťu styk so starými rodičmi neumožňuje a dohoda s otcom maloletého
dieťaťa nie je možná, je potrebné, aby o úprave styku vo forme predbežného opatrenia rozhodol súd.

Pred rozhodnutím o návrhu starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd požiadal
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žiar nad Hronom o prešetrenie pomerov v rodine starých rodičov a
otca. Dotknutý úrad prešetril rodinné pomery na strane starých rodičov a prostredníctvom Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa prešetril aj pomery u otca. V podanej správe úrad
konštatoval, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby trávil čas aj v domácom prostredí starých rodičov
spolu so svojimi súrodencami. Pre maloletého je prospešné, aby sa stretával so starými rodičmi, ako
aj so svojimi súrodencami, nakoľko neumožnením styku môže dôjsť k pretrhnutiu a narušeniu citových
väzieb. Odporučil preto návrhu starých rodičov vyhovieť.

Okresný súd mal potom za to, že pokiaľ vzťahy účastníkov nie je možné usporiadať vzájomnou dohodou,
je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, aby do času, kým bude rozhodnuté vo veci samej,
boli upravené pomery účastníkov konania tak, aby medzi starými rodičmi a otcom maloletého dieťaťa
nedochádzalo k zbytočným konfliktom týkajúcim sa starostlivosti o maloleté dieťa. Súd pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal predovšetkým z toho, aby práva účastníkov
konania neboli ohrozené, najmä práva maloletého dieťaťa. Okresný súd tak rozhodol o nariadení
predbežného opatrenia, ktorým upravil pomery účastníkov konania tak, aby bol zabezpečený pravidelný
kontakt a stretávanie starých rodičov s maloletým deťom.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Okresnému
súdu vytkol, že spolu s uznesením o nariadení predbežného opatrenia mu nebol doručený návrh starých
rodičov na nariadenie predbežného opatrenia, ani žiadne jeho prílohy, čím mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom a relevantne sa k podanému návrhu vyjadriť. Taktiež mu nebol doručený a nie je
mu známy znalecký posudok Mgr. Emila Bullu, ktorý mal byť podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia a ktorý rovnako nemá možnosť preskúmať, ani sa k nemu relevantne vyjadriť. Otec ďalej
namietal, že vo veci konal a rozhodol miestne nepríslušný súd, nakoľko maloletý má na základe
rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P/387/2011-215 zo dňa 11. 12. 2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, bydlisko u otca, a to od 07. 01. 2004, o čom otec doložil
aj listinný dôkaz. Otec tiež v odvolaní tvrdil, že maloletý nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, keďže maloletému bol ustanovený kolízny opatrovník až uznesením č.k. 10P/17/2014-41
zo dňa 10. 03. 2014, a teda v čase nariadenia predbežného opatrenia dňa    07. 03. 2014 nebol
riadne zastúpený. Podľa názoru otca súd prvého stupňa tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti uviedol, že okresný súd sa stotožnil so skutkovými
a právnymi dôvodmi podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý mu ale spolu s
uznesením o nariadení predbežného opatrenia doručený nebol ani jeho prílohy, preto sa k nim v
podanom odvolaní nemôže vyjadriť. V podanom odvolaní sa môže vyjadriť len k tvrdeniam uvádzaným
v samotnom uznesení, bez možnosti oboznámiť sa s dôkazmi, na ktorých je založené. Napriek tomu
namietal skutkovú správnosť zistení súdu prvého stupňa. Po odovzdaní maloletého do starostlivosti
otca prišlo zo strany starých rodičov k verbálnym útokom. Verbálne útoky boli smerované aj zo strany
sestry maloletého, N. E., ktorá pôsobila na maloletého tak, že mal napríklad „odkázať otcovi, že je
debil“. Skutkové tvrdenie, že otec neumožňuje starým rodičom kontakt s maloletým nie je pravdivé. Otec
umožňuje starým rodičom pravidelný kontakt s maloletým, a to jeden krát mesačne, spolu s matkou aj
so súrodencami. Pokiaľ ide o ďalší styk, po útokoch na jeho osobu, postupoval v súlade so znaleckým
posudkom znalkyne Mgr. Lýdie Adamcovej č. 12/2013 z 17. 06. 2013 (t.j. posudok vypracovaný v
konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8P/387/2011), v ktorom znalkyňa uviedla, že doporučuje
maloletého zveriť do výchovnej starostlivosti otca a styk s matkou, starými rodičmi a súrodencami upraviť
formu ich styku, spočiatku jeden krát do mesiaca, a to až do obdobia, kým maloletý nadobudne istotu,
že sa k otcovi môže vždy vrátiť. Na základe atakov zo strany starých rodičov vyhľadal otec odbornú
pomoc poradenskej psychologičky PhDr. Aleny Oravcovej, ktorá vykonala psychologické vyšetrenie
maloletého vo svojej poradni, ako aj v materskej škôlke, ktorú maloletý navštevuje a odporučila, že by
nebolo vhodné v danej situácii nič meniť a že odchod maloletého k starým rodičom na dva dni by bol



pre dieťa emocionálnou traumou a narušením pocitu bezpečia, ktorý s otcom budujú. Predmetnú správu
pripojil ako listinný dôkaz. Podľa názoru otca nariadené predbežné opatrenie nie záujme maloletého,
preto uznesenie okresného súdu navrhol zmeniť a návrh starých rodičov na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnuť.

K odvolaniu otca sa vyjadrili starí rodičia maloletého, ktorí uznesenie okresného súdu navrhli potvrdiť.
Mali zato, že Okresný súd Žiar nad Hronom je miestne príslušný na konanie a  rozhodnutie v danej
veci. V tejto súvislosti uviedli, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podávali v súvislosti s
prebiehajúcim konaním vedeným na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 8P/387/2011, ktoré nie
je právoplatne skončené a práve z dôvodu, že v tomto konaní bolo nariadené predbežné opatrenie, podľa
ktorého súd maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti otca až do právoplatného skončenia veci,
pričom otec po odovzdaní dieťaťa im neumožňuje sa s maloletým stretávať, podali návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd dočasne upravil styk starých rodičov s maloletým. Zo
spisu je zrejmé, že maloletý bol začlenený do ich rodiny, ktorú tvoria i ďalší jeho dvaja súrodenci a zo
dňa na deň bol z tohto prostredia vytrhnutý. Práve kvôli tomu, aby na maloletého táto zmena nemala
negatívny dopad, snažili sa vec riešiť dočasnou úpravou styku starých rodičov s maloletým. Podľa ich
názoru je potrebné prihliadať i na súrodencov maloletého G., ktorí veľmi ťažko vznášajú odlúčenie s
maloletým G.. Otec dieťaťa od jeho prevzatia im neumožňuje styk a snaží sa dieťa od nich úplne izolovať.
Práve správanie otca nevhodne vplýva na psychiku maloletého, ktorý bol zvyknutý na starých rodičov aj
na súrodencov. Z ich strany nedošlo k verbálnym útokom, pretože situácia by sa ešte viac vyhrotila. Oni
vždy sledovali pokojné riešenie v danej veci, a preto i bez rozhodnutia súdu umožňovali otcovi stretávať
sa s maloletým. Preto očakávali, že keď sa situácia zmení, že rovnako aj otec im umožní stretávať sa
s maloletým. Na základe vykonateľného predbežného opatrenia sa v dňoch 28. 03. 2014 až 30. 03.
2014 realizovala styk s maloletým, ktorého si boli prevziať u otca v zmysle rozhodnutia a otec im dieťa
odovzdal. Zvítanie s maloletým bolo úplne spontánne, maloletý sa tešil z ich prítomnosti a bez problémov
išli domov, kde strávili pekný víkend a v nedeľu maloletého riadne odovzdali otcovi. Všetci traja súrodenci
boli spolu šťastní a myslia si, že v takomto rozsahu je nevyhnutné, aby sa styk realizoval, čím sa zachová
i prirodzená citová väzba medzi súrodencami. Pokiaľ by sa styk nerealizoval, jednoznačne by postupom
času došlo k vzájomnému odcudzeniu, čo by nebolo v prospech ani jedného dieťaťa. Maloletý sa počas
stretnutia stále ubezpečoval, či sa môže vrátiť a či po neho zase prídu. Predbežné opatrenie bolo vydané
v záujme maloletého.

K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletého dieťaťa. Poukázala na správu PhDr. Aleny Oravcovej,
ktorú navštívil otec už aj v minulosti a jej vyjadrenia boli zahrnuté aj do znaleckého posudku
vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou Mgr. Lýdiou Adamcovou (pozn. odvolacieho súdu - vo
veci 8P/387/2011). Z tohto posudku ako aj z posudku vypracovaného Mgr. Emilom Bullom, ktorý dali
vyhotoviť jej rodičia, sa obaja psychológovia zhodli, že v tom čase bol citový vývin maloletého veľmi
dobrý. PhDr. Oravcová však vo svojej správe uviedla, že maloletý je na úrovni 2,5 až 3-ročného dieťaťa,
čo je zarážajúce. Podľa matky preto musí maloletý trpieť, nakoľko dva posudky poukázali, že jeho vývin
bol v norme a po troch mesiacoch, čo je maloletý u otca, bez kontaktu so starými rodičmi a súrodencami,
PhDr. Oravcová zistí alarmujúci stav s tým, aby naďalej bolo zabránené maloletému stretávať so svojou
rodinou. Otec by mal navštevovať psychologičku nielen vtedy, keď potrebuje nejaké potvrdenia, aby
zamedzil stretávaniu sa maloletého so svojou rodinou, ale mal by sa s ňou poradiť ako zachovať citové
väzby so súrodencami a matkou. PhDr. Oravcová vo svojej správe tiež uviedla, že maloletý má starých
rodičov aj v Šali, čo nie je pravda, nakoľko tam má len starú mamu, lebo otcov otec spáchal samovraždu.
Podľa jej názoru sa otec snaží vymazať ju zo života maloletého, nečíta mu listy od nej, neodpovedá na
jej korešpondenciu ohľadom maloletého. Keď bol maloletý pri nej na návšteve, rozplakal sa, že chce ísť
domov, do Prochota. Poukázala aj na to, že matka zo strany otca dieťaťa sa otcovi v čase, keď bol ešte
len dieťa tiež vyhrážala, že spácha samovraždu, nakoľko trpela depresiami a pila a takto ho vydierala
aj v čase ich krátkeho spolunažívania. Bolo by potrebné skúmať aj túto stránku veci. Starí rodičia sa o
maloletého starali skoro tri a pol roka, dávali mu pocit bezpečia a rodiny, maloletý sa vyvíjal normálne, no
po troch mesiacoch odlúčenia sa podľa PhDr. Oravcovej jeho stav zhoršil. Uznesenie okresného súdu
navrhla potvrdiť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že maloletý je na rodinné prostredie starých
rodičov zvyknutý, nakoľko v ňom dlhodobo vyrastal. Podľa jeho názoru neumožnením styku so starými



rodičmi a súrodencami môže dôjsť k pretrhnutiu a narušeniu ich citových väzieb, čo by nebolo pre dieťa
prospešné. Vzhľadom k tomu však, že závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov vypracovaných Mgr.
Adamcovou a Mgr. Bullom v predchádzajúcom konaní sa líšia, z jeho pohľadu nie je možné k odvolaniu
otca zaujať jednoznačné stanovisko.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných          ustanovením § 212
ods. 2 písm. a/ OSP a  uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Otec v podanom odvolaní tvrdil, že maloletý má na základe rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 8P/387/2011-215 zo dňa 11. 12. 2013 (ktorým súd nariadil predbežné opatrenie a starým
rodičom uložil povinnosť odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej), ktoré rozhodnutie bolo potvrdené  uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. č.k. 15CoP/12/2014-263 zo dňa 13. 02. 2014, bydlisko u otca a od 07. 01. 2014 má
maloletý u otca aj trvalé bydlisko. Preto podľa názoru otca nebol okresný súd súdom miestne príslušným
na nariadenie odvolaním napadnutého predbežného opatrenia.  Odvolací súd sa preto v prvom rade
zaoberal uvedenom námietkou otca.

Podľa § 74 ods. 2 OSP, príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na
konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a
nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však
možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c/ OSP, vo veciach starostlivosti o maloleté deti je na konanie príslušný súd,
v ktorého obvode má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných
rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko.

Občiansky súdny poriadok v § 11 ods. 1 stanovuje, že konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je
vecne a miestne príslušný; príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a
trvá až do jeho skončenia. Pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti sú tak rozhodujúce len tie okolnosti,
ktoré existujú v čase začatia konania, a táto príslušnosť trvá potom až do skončenia konania. Citované
ustanovenie vyjadruje zásadu perpetuatio fori, spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti raz určenej až
do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti
rozhodujúce. Výnimky z tejto zásady upravuje zákon. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti
zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti už raz určenej /v spojitosti s prvým zásahom súdu/ sa
vzťahuje aj na všetky ďalšie konania /zásahy súdu/ až do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. Zmena takto
raz už určenej príslušnosti je zásadne možná len postupom podľa ustanovenia    § 177 ods. 2 OSP
(porovnaj k tomu napr. R 45/1997).

V danom prípade bola miestna príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom založená v
predchádzajúcom súdnom konaní týkajúcom sa maloletého, a to vo veci vedenej pod sp. zn.
8P/387/2011. Zákon v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých dáva príslušnému súdu
možnosť preniesť svoju príslušnosť na iný súd v prípade, ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa
posudzuje príslušnosť súdu a zároveň, ak je to v záujme maloletých. V danom prípade odvolací
súd nezistil splnenie podmienok na postup súdu podľa § 177 ods. 2 OSP. Konanie vedené pod
sp. zn. 8P/387/2011 doposiaľ stále nie je právoplatne skončené a maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti otca len na základe predbežného opatrenia vydaného v tejto právnej veci. Napriek faktickej
zmene bydliska na strane maloletého, ktorý bol dočasne (do právoplatného skončenia konania sp. zn.
8P/387/2011) zverený do osobnej starostlivosti otca, nemožno konštatovať, že bydlisko maloletého by
bolo založené rozhodnutím súdu (§ 88 ods. 1 písm. c/ OSP). Zároveň sa maloletý v jeho terajšom
bydlisku nezdržiava ani na základe dohody rodičov. Odvolací súd preto námietku otca, podľa ktorého
okresný súd nebol súdom miestne príslušným na nariadenie predbežného opatrenia, neuznal za
dôvodnú.



Otec v podanom odvolaní ďalej okresnému súdu vytkol, že súčasne s nariadeným predbežným
opatrením mu nebol doručený návrh starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia vrátene jeho
príloh ako aj to, že maloletý nebol v čase vydania predbežného opatrenia riadne zastúpený.

Z doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 40 p.v. spisu odvolací súd zistil, že otcovi bolo doručené odvolaním
napadnuté uznesenie. Návrh starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia a prílohy k návrhu
boli otcovi doručené až dodatočne po podaní odvolania (č.l. 53). Podľa § 75 ods. 8 druhá veta OSP, návrh
na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým
bolo predbežné opatrenie nariadené. Aj keď odvolací súd na základe zistených skutočností vyplývajúcich
zo spisu vyhodnotil postup okresného súdu v tomto smere za nesprávny, nakoľko okresný súd nedoručil
otcovi dieťaťa návrh starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia vrátane jeho príloh spolu s
uznesením o nariadení predbežného opatrenia, odvolací súd uvádza, že uvedené procesné pochybenie
prvostupňového súdu nemá vplyv na správnosť záverov okresného súdu. Otcovi bolo napadnuté
uznesenie riadne doručené, otec sa s napadnutým uznesením riadne oboznámil a v zákonnej lehote sa
proti nemu aj odvolal. Nemožno preto konštatovať odňatie možnosti konať pred súdom.

Pokiaľ ide o námietku otca, že maloletý nebol v čase nariadenia predbežného opatrenia riadne
zastúpený, pretože maloletému bol ustanovený kolízny opatrovník uznesením okresného súdu č.k.
10P/17/2014-41 zo dňa 10. 03. 2014, t.j. až po vydaní napadnutého uznesenia, odvolací súd uvádza,
že podľa ust. § 221 ods. 1 písm. c/ OSP je okolnosť, že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Takýto postup v prípade predbežného
opatrenia však zároveň vylučuje právna úprava obsiahnutá v ust. § 221 ods. 3 OSP, podľa ktorej
ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, zruší
rozhodnutie, len ak zastavuje konanie. V danom prípade nie sú splnené podmienky na zastavenie
konania, preto súd z dôvodov vymedzených v ust. § 221 ods. 1 písm. c/ OSP napadnuté uznesenie
nemôže zrušiť.

Podľa § 102 ods. 1 prvá veta OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Keďže ust. § 102 OSP predbežné opatrenie bližšie neupravuje, ďalšie otázky sa spravujú ustanoveniami
§ 74 až § 77 OSP.

Podľa § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov
účastníkov (viď bližšie § 1 OSP), ako aj účinnú a rýchlu ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
(viď bližšie § 6 OSP).

Inštitút predbežného opatrenia je predbežnou ochranou práv a oprávnených záujmov účastníkov v
tom zmysle, že predbežné opatrenie možno nariadiť pred ako aj po začatí konania. Jeho predbežnosť
spočíva tiež v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb. Predbežné opatrenie
možno nariadiť v každej veci, o ktorej sa môže konať v občianskom súdnom konaní, teda aj vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých.

Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o
veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
nemusia byť preukázané dôkazmi, stačí aby boli osvedčené. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá,



že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o
predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín,
z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Aj  v prípade, keď súd rozhoduje predbežným opatrením o úprave styku s maloletým dieťaťom je povinný
vychádzať z príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o rodine“).

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

Preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k zhodného záveru ako súd
prvého stupňa. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol upravený styk maloletého so starými rodičmi.
Tým zároveň bude zabezpečený aj styk maloletého s jeho súrodencami, ktorí boli súdom zverení do
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. V danej veci mal odvolací súd osvedčené, že potom
ako maloletý bol na základe predbežného opatrenia dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, otec
umožňoval starým rodičom stýkať sa s maloletým len v minimálnom rozsahu, a to dve hodiny mesačne
v čase, keď sa maloletý stretáva so svojom matkou v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Túto
skutočnosť potvrdil otec ako aj starí rodičia. Takýto rozsah styku je ale vzhľadom na skutočnosť, že
maloletý sa nachádzal v starostlivosti starých rodičov od mája 2011 až do      20. 12. 2013, aj podľa
odvolacieho súdu nedostatočný. Otec v podanom odvolaní nevytkol starým rodičom, že by v období
určenom na styk maloletému neposkytovali potrebnú starostlivosť a takúto skutočnosť odvolací súd
nezistil ani z pripojeného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 8P/387/2011. Pokiaľ otec v podanom
odvolaní poukazoval na odporučenie Mgr. Adamcovej v Znaleckom posudku č. 12/2013 zo dňa 17.
06. 2013 a na správu PhDr. Aleny Oravcovej odvolací súd uvádza, že tieto listinné dôkazy môžu byť
predmetom dokazovania v rámci konania o veci samej, kde je daný zo zákona na vykonanie dokazovania
väčší priestor, o porovnaní s inštitútom predbežného opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné
opatrenie má len dočasný charakter a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd na základe
uvedeného uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/17/2014", "guid": "44d17381-4aac-42ef-b73e-38a4cebd0ee1:7574623a-8d78-43cc-86ff-3383b107976f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "6245ccda-ed46-478f-af0e-c4f8e4822f44:691ad5ce-babc-45ed-836c-5c3bfd6efc5f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6411213542.1", "spisova_znacka": "15CoP/12/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/12/2014 z 12. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6411213542.1"}], "citovane_v": []}