Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/305/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113227253 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113227253.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica proti žalovanému Advisors, k. s. , so sídlom kancelárie Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 570 675, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Q. V., nar. X. X. XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX A. M. o určenie zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím právom takto
r o z h o d o l :
Pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 2K/33/2013 na úpadcu Q. V., nar. X.X.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX A. M. prihláškami zapísanými do konečného zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 4/1-14 sú zabezpečené zabezpečovacím právom.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici 30. 9. 2013 domáhal, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 2K/33/2013 voči úpadcovi Q. V., nar. X. X. XXXX, A. M. prihláškami 1-14 vo výške 8 416,64 Eur sú zabezpečené zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR. Žalobu odôvodnil tým, že v konkurze vedenom proti úpadkyni si prihlásil prihláškami na predpísaných tlačivách s predpísanými náležitosťami pohľadávky v celkovej výške 10 162,08 Eur s nárokom na uspokojenie, z ktorých bolo v súhrnnej prihláške č. 15 zo dňa 3.7.2013 prihlásených 7 nezabezpečených pohľadávok v úhrnnej sume 1 745,44 Eur a v samostatných prihláškach č. 1 až 14 zo dňa 3.7.2013 zabezpečené pohľadávky vo výške 8 416,64 Eur s právom na uspokojenie z oddelenej podstaty. K prihláške pripojil listiny, ktoré preukázali uvedené skutočnosti s vyhlásením, či o pohľadávkach účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu a dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. Pohľadávky si uplatnil v eurách.
Konkurzný správca oznámil žalobcovi podľa § 32 ods. 6 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), že popiera zabezpečenie daňových pohľadávok v celom rozsahu z dôvodu, že záložné právo správcu dane nemožno považovať za zabezpečovacie právo v zmysle § 8 ZKR vo výške 8 416,64 Eur. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené 2. septembra 2013. Konštatoval, že dôvodom popretia nebol nedostatok náležitostí prihlášky zabezpečenej pohľadávky ale to, že správca nepovažuje záložné právo za zabezpečovacie právo. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že zabezpečovacie právo vo vzťahu k predmetným pohľadávkach vzniklo na základe rozhodnutí o určení záložného práva č. 686/110/7329/97 zo dňa 24.6.1997, 686/110/4612/98/Sze zo dňa 3.4.1998, 686/110/6745/98/1529 zo dňa 5.5.1998 a 686/110/13912/98/1529 zo dňa 1.10.1998. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. účinného do 31. 8. 1999 za účinnosti ktorého bolo záložné právo zriadené, na zabezpečenie daňovej pohľadávky môže z tohto zákona vzniknúť rozhodnutím správcu dane záložné právo k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa a záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka. Ďalej
poukázal na to, že v zmysle § 71 ods. 11 tohto ustanovenia sa na záložné právo správcu dane podporne použijú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na vznik záložného práva podľa zákona č. 511/1992 Zb. sa nevyžaduje začatie daňového exekučného konania. Zriadenie záložného práva nie je súčasťou daňového exekučného konania. Svedčí o tom aj systémové zaradenie záložného práva do šiestej časti tohto zákona a to platenie daní, pričom daňové exekučné konanie je zaradené do siedmej časti. Z tohto dôvodu sa na vzniknuté záložné právo správcu dane nevzťahujú účinky začatia konkurzného konania podľa § 14 ods. 5, písm. b) ZKR a ani účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle § 48 ZKR. Účelom záložného práva zriadeného rozhodnutím na základe § 71 zákona č. 511/1992 Zb. je zabezpečenie pohľadávky správcu dane. To znamená, že ide o zabezpečovacie právo v zmysle § 8 ZKR.
Žalobca poukázal aj na to, že záložné právo, ktoré sa zriaďuje podľa zákona č. 511/1992 Zb., resp. zriaďovalo v tomto prípade, sa riadi nielen týmto zákonom ale aj Občianskym zákonníkom, ak tento zákon neustanovuje inak. Pojmové vymedzenie záložného práva preto vyplýva z ust. § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal záložnými právami splnené tri podmienky podľa § 8 ZKR pre postavenie zabezpečeného veriteľa a to 1/ žalobcovi patrila pohľadávka voči úpadcovi zabezpečená zabezpečovacím právom, 2/ žalobca si pohľadávku riadne a včas prihlásil a 3/ žalobca v prihláške zároveň uplatnil svoje zabezpečovacie právo v konkurze podľa § 28 a 29 ZKR. Na rozdiel od daňového záložného práva u exekučného záložného práva podľa Exekučného poriadku nie je splnená prvá podmienka postavenia zabezpečeného veriteľa, pretože súdnemu exekútorovi nepatrí pohľadávka voči úpadcovi, ale táto patrí oprávnenému. Daňové záložné právo a exekučné záložné právo nie sú si účinkami podobné. Exekučné záložné právo je súčasťou exekučného konania, ktoré začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, pričom musí ísť o vykonateľnú pohľadávku. Daňové záložné právo podľa § 71 ods. 4 a 10 zákona č. 511/1992 Zb. môže zabezpečovať existujúcu daňovú pohľadávku a istú daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti zabezpečuje teda aj nevykonateľné pohľadávky mimo exekučného konania. Stret konkurzného a exekučného konania je v § 48 ZKR riešený tým, že exekučné konanie sa zastavuje. Exekučné záložné právo je výlučne procesným inštitútom pre potreby exekučného konania. Toto sa z dôvodu zastavenia exekučného konania zrušuje. Podľa § 167 ods. 3 Exekučného poriadku je exekútor poverený vykonaním exekúcie povinný do 7 dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu, katastrálny odbor zrušenie exekučného záložného práva. Potom ani zrušené exekučné záložné právo nemôže mať vplyv na poradie záložných práv v konkurze a nie je zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR. Daňové záložné právo vyhlásením konkurzu nezaniká. Nie je súčasťou daňového exekučného konania. Žalobca nemá žiadnu zákonnú povinnosť zrušiť záložné právo v prípade konkurzu na daňového dlžníka. Daňové exekučné konanie sa vyhlásením konkurzu zastavuje avšak daňové záložné právo z tohto dôvodu nezaniká. Žalobca vykonštruoval podobnosť záložných práv na základe exekučného poriadku a na základe zákona č. 511/1992 Zb. Neuviedol dôvody právnymi normami, ktoré preukazujú podobnosť porovnávaného daňového záložného práva s exekučným záložným právom podľa exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že záložné právo zriadené rozhodnutiami správcu dane je zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR žiadal, aby súd určil, že jeho pohľadávky sú zabezpečené v konkurze.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že daňové záložné právo nie je možné považovať za záložné právo podľa § 8 ZKR. Zriadenie záložného práva je úkonom, ktorým správca dane vykonáva v rámci správy daní podľa zákona č. 511/1992 Zb., resp. podľa zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku. Ide o procesné predpisy upravujúce proces správy daní. Napriek skutočnosti, že nejde o exekučné záložné právo, žalovaný má za to, že obidva inštitúty sú si účinkami navzájom veľmi podobné, vznikajú na základe procesnoprávnych noriem a vzájomne sa dopĺňajú. Nakoľko ide o procesnoprávne inštitúty, nemožno ich použiť mimo procesu správy daní, resp. daňového konania. Daňové záložné právo preto treba považovať za procesný inštitút. Ako také ho nemožno považovať za zabezpečovacie právo podľa § 8 ZKR. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
Podľa § 71 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom v čase zriadenia záložného práva rozhodnutiami uvedenými v prihláškach na zabezpečenie daňovej pohľadávky môže z tohto zákona vzniknúť
rozhodnutím správcu dane záložné právo k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa a záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo nemôže vzniknúť k ortopedickým a kompenzačným pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a jej ostatné príslušenstvo. Rozhodnutie o zabezpečení daňovej pohľadávky záložným právom k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa alebo k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi alebo ručiteľovi, ktorý sa proti tomuto rozhodnutiu môže v lehote do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok. (2) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 30 ods. 2 aj označenie daňovej pohľadávky, predmet záložného práva a zákaz nakladať so zálohom bez súhlasu správcu dane. (3) Rozhodnutie o určení záložného práva sa s vyznačením jeho vykonateľnosti zašle, ak ide o nehnuteľnosť, na zápis do katastra nehnuteľností 13a) alebo držiteľovi záložných vecí, prípadne poddlžníkovi. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti právoplatnosť. (4) Záložné právo k veciam alebo k pohľadávkam daňového subjektu možno uplatniť aj na zabezpečenie budúcej istej daňovej pohľadávky, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. (5) Ustanovenia osobitného predpisu o záložnom práve 13b) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151a ods. 1 zákona 40/1964 Občiansky zákonník záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151e zákona na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak. (3) Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri, 3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak. (4) Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len "registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona. (5) Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna s rozhodných skutkových okolností. Žalobca má proti úpadkyni Q. V. A.C. pohľadávky, ktoré si riadne a včas prihlásil do konkurzu. Žalovaný tieto pohľadávky nepoprel čo do právneho dôvodu ani čo do výšky a v konkurze sa považujú za zistené. Žalobca si k pohľadávkam, ktoré žalovaný zapísal do konečného zoznamu pohľadávok pod poradovým číslo 4/1-14 v celkovej výške 8 416,64 EUR prihlásil aj zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré žalovaný poprel. Medzi účastníkmi bolo sporné to, či prihlásené zabezpečovacie právo je zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR.
Podľa citovaného § 8 ZKR sa zabezpečovacím právom na účely konkurzného zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že záložné práva, ktorými si žalobca zabezpečil pohľadávky na daniach rozhodnutiami o určení záložného práva k veciam úpadkyne vznikli t.j. že boli vložené do katastra nehnuteľností alebo zapísané do príslušného registra v zmysle § 879e Občianskeho zákonníka. Z citovaného § 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. je nepochybné, že pohľadávky žalobcu sú zabezpečené
záložným právom. V zmysle citovaného § 8 ZKR je zabezpečovacím právom záložné právo. Je nepochybné, že žalobca mal ku dňu vyhlásenia konkurzu svoje pohľadávky zabezpečené záložným právom. Argumentácia žalovaného o tom, že „daňové“ záložné právo nemožno považovať za záložné právo v zmysle § 8 je založená len na porovnaní s exekučným záložným právom, ktoré sa ako procesný inštitút zriaďuje na zabezpečenie v exekučnom konaní vymáhanej vykonateľnej pohľadávky. Žalovaný však už neuvádza z akého dôvodu takéto porovnanie vykonal. Nie je však v súlade s citovaným § 71 zákona č. 511/1992 Zb. a § 151a Občianskeho zákonníka, ktoré sa na záložné právo zriadené správcom dane vzťahujú. Ani nesprávne tvrdenie, že tiež ide o procesný inštitút bez ďalšieho nestačí. Exekučné záložné právo z dôvodu zastavenia exekučného konania ku dňu vyhlásenia konkurzu zanikne v zmysle zákona č. 203/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) a preto ho nie je možné prihlásiť, keďže neexistuje. Na rozdiel od toho záložné právo zriadené rozhodnutím správcu dane zanikne len z dôvodov uvedených v zákone. Žiadny právny predpis, ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemá ustanovenie, podľa ktorého by vyhlásenie konkurzu malo účinok aj na založené práva zriadené rozhodnutím správcu dane. Tvrdenie žalovaného, že záložné právo zriadené správcom dane, ktoré vzniklo nemá žiadne právne účinky mimo procesu správy daní a ich vymáhania v daňovom exekučnom konaní neobstojí pretože nemá oporu v žiadnom právnom predpise.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobe žalobcu vyhovel a určil že žalobcove pohľadávky prihlásené do konkurzu a zapísané v konečnom zozname pohľadávok pod č. 4/1-14 vo výške spolu 8 416,64 EUR sú zabezpečené zabezpečovacím právo. Toto zabezpečovacie právo bolo zriadené rozhodnutiami uvedenými v prihláškach žalobcu a to rozhodnutím Daňového úradu Banská Štiavnica č. j. 686/110/7329/97 zo dňa 24.6.1997, č. 088/110/4612/98/Sze zo dňa 3.4.1998, č. 686/110/6745/98/1529 zo dňa 5.5.1998, č. 086/110/1391/98/1529 zo dňa 1.10.1996.
Vzhľadom na to, že žalobca, ktorý bol v konaní úspešný a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. si náhradu trov konania neuplatnil súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. o náhrade trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.