Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/435/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110213593 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6110213593.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu č. 4, IČO: 37 957 937, zastúpeného JUDr. Tatianou Čárskou, advokátkou, Banská Bystrica, Komenského č. 18B, proti odporkyni H.. U. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., L. č. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého č. 17, IČO: 36 646 181, o zaplatenie sumy 7.035,03 EUR s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 10C/80/2010-244 zo dňa 15. 03. 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.482,40 EUR s 9% úrokom z omeškania ročne od 31. 08. 2009 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu mení tak, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 1.479,72 EUR na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Čárskej, advokátky, vedený v V. L., a. s., L., pobočka L. L., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote troch dní. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.482,40 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31. 08. 2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni ďalej uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2.855,80 EUR s DPH na účet právnej zástupkyne v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Predmetom konania a sporu boli nároky, ktoré uplatnil navrhovateľ na základe dohody o zvýšení kvalifikácie v špecializovanom odbore pediatrická traumatológia zo dňa 03. 09. 2007, ktorou sa odporkyňa zaviazala zotrvať po úspešnom skončení štúdia v pracovnom pomere u navrhovateľa po dobu 5 rokov. Odporkyňa v pracovnom pomere zotrvala iba od 25. 06. 2008 do 31. 07. 2009. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že jeho predchádzajúci rozsudok č. k. 10C/80/2010 - 205 z 25. 07. 2012 bol zrušený nadriadeným súdom s odôvodnením, že je potrebné odstrániť vadu v označení navrhovateľa a pochybnosť, či ide o odstrániteľnú vadu. Po zrušení v poradí druhého rozsudku nadriadeným súdom okresný súd vychádzal aj z názoru odvolacieho súdu, vyjadreného v uznesení č. k. 16Co/237/2011 - 176 z 13. 10. 2011, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok okresného súdu v tejto veci a zaoberal sa teda len otázkou označenia navrhovateľa a nadväzujúcou námietkou premlčania, lebo odporkyňa argumentovala tým, že po pripustení zmeny označenia navrhovateľa na pojednávaní 15. 03. 2013 si nárok uplatnil z hľadiska hmotného práva iný subjekt. Okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je štátnou príspevkovou organizáciou s právnou subjektivitou podľa § 1 ods. 1 písm. a) zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Správca koná v mene štátu, vecnú legitimáciu má štát a navrhovateľ je nositeľom hmotnoprávnej subjektivity bez ohľadu na označenie, ktoré je vecou procesnoprávnou. Námietka premlčania nebola dôvodná, lebo nárok uplatnila od začiatku aktívne vecne legitimovaná osoba. Od konania v mene štátu treba odlišovať stav, keď nie štát, ale priamo zložka je podľa osobitného predpisu účastníkom konania. Vtom prípade je označenie štátu nadbytočné. Pri nadbytočnom označení štátu neprichádza do úvahy zastavenie konania pre nedostatok procesných podmienok konania, lebo ide o odstrániteľný nedostatok podania účastníka konania, čo bol posudzovaný prípad. Procesne nesprávne označenie účastníka konania je odstrániteľným nedostatkom podmienok konania a okresný súd pripustil zmenu v označení navrhovateľa tak, ako bolo uvedené aj v dohode o zvýšení kvalifikácie s odporkyňou. V merite veci potom poukázal na svoje predošlé rozhodnutie č. k. 10C/80/2010 - 205 z 25. 07. 2012. Na právne zdôvodnenie uviedol § 21 ods. 4 OSP a ďalej § 155 ods. 1, ods. 3 Zákonníka práce. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP. Okresný súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 12 úkonov právnej služby, za jeden úkon 190,89 EUR podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., paušálnu sumu náhrad vo výške 7,21 EUR za 5 úkonov, vo výške 7,41 za 3 úkony, vo výške 7,63 za 2 úkony a vo výške 7,81 za dva úkony + DPH. Odporkyňa vo včas podanom odvolaní zo dňa 03. 06. 2013 navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Uviedla, že v posudzovanej veci sa nejednalo o pohľadávku štátu, ale o vlastnú pohľadávku Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, vyplývajúcu z pracovnoprávnych vzťahov. Postup okresného súdu, ktorý pripustil zmenu označenia navrhovateľa nebol správny, pretože z procesného hľadiska sa jednalo o zmenu účastníka konania, kedy na miesto Slovenskej republiky nastúpila Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica. Z týchto dôvodov namietala aktívnu vecnú legitimáciu pôvodného navrhovateľa, lebo v pracovnoprávnych vzťahoch nie je aktívne legitimovaný štát. Poukázala aj na ďalšie dôvody, pre ktoré navrhovala návrh zamietnuť už v predošlom konaní. V zdravotníckom zariadení Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica v období od 01. 07. 2008 do 01. 08. 2009 vykonávala prax v odbore pediatrická reumatológia H.. U. H.. Odporkyňa nebola zamestnávateľom nahlásená do evidencie zdravotnej poisťovne ako lekár v špecializačnom odbore pediatrická reumatológia. Dôvodom skončenia pracovného pomeru odporkyne bola skutočnosť, že zamestnávateľ nevyužíval jej zvýšenú kvalifikáciu, neuzavrel dodatok k pracovnej zmluve, na základe ktorého by došlo k zmene pracovnej náplne. Odporkyňa bola aj pred zvýšením kvalifikácie lekár špecialista v odbore pediatria. Činnosti pracovnej náplne nijakým spôsobom nereflektovali na zvýšenie kvalifikácie a vzťahovali sa len na pediatriu. Odporkyňa namietala aj rozhodnutie, ktorým okresný súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré navrhovateľ uplatnil vo väčšom rozsahu ako mu podľa výsledku konania patril. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že už v predošlom, zrušujúcom uznesení Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co/237/2011 - 176 z 13. 10. 2011 bolo uvedené, že dôvody, ktoré uviedla odporkyňa ohľadne nevyužívania jej kvalifikácie, nezodpovedali skutočnostiam, ktorá dokazovaním zistil okresný súd. Z označenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania nevyplývalo, či navrhovateľom je štát, za ktorú koná organizačná zložka, alebo či koná vo vlastnom mene právnická osoba. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ navrhovateľ sám seba neoznačil úplne a presne, hoci z príloh návrhu jeho označenie jednoznačne vyplýva, jedná sa podľa § 104 ods. 2 OSP o odstrániteľnú vadu podania. Navrhovateľ pracovnoprávny nárok uplatnil ako príspevková organizácia štátu. Okresný súd pripustil na základe podania navrhovateľa jeho označenie ako Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov konania spolu za 14 úkonov právnej služby vo výške 3.332,21 EUR + DPH pri odmene za jeden úkon 190,89 EUR. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 OSP napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil podľa § 220 OSP. Podľa § 155 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z., v znení platnom do 31. 12. 2008, (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. Podľa § 155 ods. 6, písm. d) Zákonníka práce, povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil. Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) OSP, za právnickú osobu koná štatutárny orgán. Podľa § 104 ods. 2 OSP ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Ako uviedol krajský súd už v predošlom zrušujúcom rozhodnutí č. k. 16Co/237/2011 - 176 z 13. 10. 2011, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 03. 09. 2007 uzavreli platnú písomnú dohodu o zvýšení kvalifikácie v zmysle § 155 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Nebola medzi nimi sporná ani skutočnosť, že po tom, ako odporkyňa nadobudla odbornú spôsobilosť v odbore pediatrická traumatológia 25. 06. 2008 jej pracovný pomer u navrhovateľa trval do 31. 07. 2008, kedy uplynula výpovedná lehota na základe výpovede z pracovného pomeru, ktorú dala odporkyňa. Z obsahu tejto výpovede zo dňa 27. 05. 2009 vyplýva, že odporkyňa dala výpoveď z pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu (č. l. 17 súdneho spisu). Dôvody, ktoré odporkyňa uviedla po začatí konania na svoju obranu ohľadne nevyužívania jej kvalifikácie v čase rozviazania pracovného pomeru neuvádzala. Okresný súd z prehľadu výkonov v rozhodnom období od 01. 08. 2008 do 31. 07. 2009 zistil, že výkon reumatologickej ambulancie i samotnej odporkyne sa neustále zvyšoval, čo viedlo navrhovateľa k rozšíreniu ordinačných hodín. Okresné súd mal preukázané, že navrhovateľ zvýšenú kvalifikáciu odporkyne využíval a súčasne uplatnený nárok pomerne znížil za čas, po ktorý odporkyňa zotrvala po zvýšení kvalifikácie v pracovnom pomere. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku č. k. 10C/80/2010-205 zo dňa 25. 07. 2012 okresný súd správne uviedol, že odporkyňa sa zaviazala v zmysle uzavretej dohody o zvýšení kvalifikácie v špecializovanom odbore pediatrická traumatológia zo dňa 03. 09. 2007 zotrvať po úspešnom skončení štúdia v pracovnom pomere u navrhovateľa po dobu 5 rokov (1.826 dní), z ktorých v pracovnom pomere zotrvala 402 dní, od 25. 06. 2008 do 31. 07. 2009. Za tohto stavu povinnosť odporkyne nahradiť náklady na získanie kvalifikácie pomerne znížil a uložil jej povinnosť nahradiť len časť nákladov za neodpracovaných 1.424 dní (1.826 - 402 = 1.424). Pomerná časť nákladov na jeden deň zodpovedala sume 3,85 EUR (7.036,03 : 1826) a za 1.424 neodpracovaných dní táto suma zodpovedala čiastke 5.482,40 EUR (3,85 x 1.424 = 5.482,40). Odporkyňa sa dostala s plnením peňažného záväzku do omeškania, keď mala náklady v zmysle výzvy na úhradu uhradiť do 30. 08. 2009. Z toho dôvodu súd priznal navrhovateľovi popri istine aj úrok z omeškania od 31. 08. 2009 do zaplatenia s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce). Odporkyňa v odvolaní namietala, že okresný súd neprípustným spôsobom rozhodol o zmene účastníka konania, kedy na miesto Slovenskej republiky, ktorá bola účastníkom konania od podania návrhu až do 13. 3. 2013 nastúpila Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica. Uvedené tvrdenie nemá oporu v obsahu súdneho spisu. Odvolací súd dodáva, že už z návrhu na začatie konania ako aj jeho príloh vyplývalo, že nárok uplatňuje od začiatku jeden a ten istý subjekt Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, IČO: 37 957 937. Táto skutočnosť by mohla zostať sporná za predpokladu, ak by navrhovateľ v návrhu neuviedol svoje identifikačné číslo a označenie štatutárneho orgánu, prípadne ak by odôvodnenie návrhu nemalo oporu v pripojených písomnostiach. Všetky potrebné údaje sa nachádzali aj v dohode o zvýšení kvalifikácie, dohode o zmene pracovnej zmluvy a výpovedi zamestnanca z pracovného pomeru. Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ nevyužíval jej zvýšenú kvalifikáciu, musela by preukázať, že tomu tak bolo počas najmenej 6 mesiacov za posledných 12 mesiacov pred rozviazaním pracovného pomeru. Po získaní diplomu o špecializácii z 01. 07. 2008, t. j. po zvýšení kvalifikácie, odporkyňa pracovala u navrhovateľa od 25. 06. 2008 do 31. 07. 2009, jeden rok a jeden mesiac. Jej výpoveď z pracovného pomeru, ktorá bola zamestnávateľovi daná bez uvedenia dôvodu, je opatrená dátumom 27. 05. 2009. To znamená, že skutočnosti, zakladajúce nevyužívanie kvalifikácie ku dňu podania výpovede ani nemohla preukázať, lebo od zvýšenia kvalifikácie do urobenia výpovede neprešlo ani 12 mesiacov, z ktorých sa podľa § 155 ods. 6 písm. d) Zákonníka práce zisťujú a vyvodzujú rozhodujúce skutočnosti, že zamestnávateľ skutočne nevyužíval počas uplynulých 12 mesiacov najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie vecne správne, lebo vychádzal z vykonaného dokazovania, ktorým správne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, aké skutočnosti mal preukázané, ako ich hodnotil z hľadiska právneho posúdenia a akými úvahami sa pri vydaní rozhodnutia riadil. Tvrdenia odporkyne, uvedené v odvolaní, neboli preukázané, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil a v ďalšom len odkazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP). O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov úspešnému účastníkovi konania nechal bez povšimnutia, že právna zástupkyňa nevyčíslila odmenu z uplatnenej sumy ale zo sumy, ktorú súd navrhovateľovi priznal rozsudkom a tiež to, že navrhovateľ predložil návrh na začatie konania, v ktorom bol nesprávne označený, resp. o ktorom bola pochybnosť, kto je navrhovateľom a v konaní bolo potrebné túto vadu podania navrhovateľa odstrániť. Úkony s tým spojené nebolo možné považovať za účelne uplatnenie trovy konania navrhovateľa. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania podľa § 142 ods. 2 OSP. Navrhovateľ mal vo veci len čiastočný úspech. Žalobou bola uplatnená suma 7.035,03 EUR s prísl. a rozsudkom bola priznaná suma 5.482,40 EUR s prísl. Navrhovateľ bol úspešnejší v pomere 78 : 22, preto mu patrí náhrada trov vo výške 56 % (78 - 22 = 56). Tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci zo sumy 7.035,- EUR podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov zodpovedá sume 237,34 EUR. Právna zástupkyňa má právo na odmenu za tieto účelné úkony prvostupňového konania: prevzatie zastúpenia, vypracovanie a podanie žaloby na súd, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24. 09. 2010, 22. 12. 2010, 14. 02. 2011 zastupovanie na pojednávaní 28. 09. 2010, 08. 02. 2011, 28. 04. 2011, 25. 07. 2012. Odmena nepatrí za písomné podanie zo dňa 18. 04. 2012, lebo sa v spise nenachádza, za vyjadrenie k odvolaniu z 24. 01. 2013, zastupovanie na pojednávaní 15. 03. 2013, pretože správne označenie navrhovateľa mohla urobiť už pri svojom prvom úkone - podaní žaloby na súde. Odmena za 9 úkonov zodpovedá sume 2.136,06 EUR (9 x 237,34 = 2.136,06), K odmene patrí paušálna suma náhrad za 5 úkonov po 7,21 EUR (36,05 EUR), za 3 úkony po 7,41 EUR (22,23 EUR) a za 1 úkon 7,63 EUR, spolu odmena a náhrady 2.201,97 EUR, z toho 56 % = 1.233,10 EUR. K odmene a náhradám patrí 20 % DPH v sume 246,62 EUR a celá odmena zodpovedá spolu sume 1.479,72 EUR, ktorú je odporkyňa povinná uhradiť na označený účet právnej zástupkyne navrhovateľa.. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepriznal navrhovateľovi ani trovy odvolacieho konania za písomné vyjadrenie k odvolaniu z 13. 08. 2013, pretože predmetom odvolacieho konania (v poradí druhého) bolo posúdenie toho, či okresný súd procesným postupom odstránil vadu návrhu, resp. či v tejto súvislosti konal s tým istým účastníkom, ktorý návrh vo veci samej podal a uvedený úkon ide na ťarchu navrhovateľa. Vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Rozhodnutie senátu o odvolaní odporcu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.