Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/237/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110213593 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6110213593.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika - Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu č. 4, IČO: 37 957 937, zastúpeného JUDr. Tatianou Čárskou, advokátkou, Banská Bystrica, Komenského č. 18B, proti odporkyni H.. U. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Bystrica, L. č. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého č. 17, IČO: 36 646 181 v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Rastislav Urbáni, v konaní o zaplatenie sumy 7.035,03 EUR s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 10C/80/2010-136 zo dňa 28. 04. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) predložil odvolaciemu súdu odvolanie odporkyne proti rozsudku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.035,03 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31. 08. 2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2.336,17 EUR na účet právnej zástupkyne v tej istej lehote. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v posudzovanom prípade boli splnené podmienky podľa § 155 ods. 3, vety druhej Zákonníka práce pre uloženie povinnosti nahradiť alikvotnú časť nákladov vynaložených na zvýšenie kvalifikácie odporkyne v zmysle dohody o zvýšení kvalifikácie, uzavretej medzi účastníkmi konania 03. 09. 2007, a to z dôvodu, že odporkyňa po skončení špecializačného štúdia dňa 25. 06. 2008, kedy získala odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pediatrická reumatológia, nedodržala svoj záväzok v zmysle bodu 4 dohody zotrvať v pracovnom pomere u navrhovateľa po dobu piatich rokov. Podľa uvedenej dohody sa odporkyňa zaviazala v prípade nedodržania uvedenej dohody uhradiť navrhovateľovi 3 vynaložených nákladov, v prípade čiastočného splnenia záväzku sa táto povinnosť pomerne zníži a nevznikne vôbec, ak navrhovateľ nebude využívať jej zvýšenú kvalifikáciu počas najmenej 6 mesiacov za posledných 12 mesiacov. Okresný súd nemal preukázanú námietku odporkyne, že navrhovateľ nevyužíval jej kvalifikáciu. Naopak, z prehľadu výkonov v rozhodnom období od 01. 08. 2008 do 31. 07. 2009 mal nesporne preukázané, že výkon reumatologickej ambulancie i samotnej odporkyne sa neustále zvyšoval, čo viedlo navrhovateľa k rozšíreniu ordinačných hodín. Dňa 27. 05. 2009 odporkyňa podala výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončil 31. 07. 2009. Listom z 17. 06. 2009, ktorý odporkyňa prevzala 23. 06. 2009 vyzval navrhovateľ odporkyňu na náhradu nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie v žalovanej sume do 30. 08. 2009. Odporkyňa sa s požadovaným plnením dostala do omeškania, preto súd priznal navrhovateľovi popri žalovanej sume aj úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o náhrade trov konania bol odôvodnený výsledkom konania, v ktorom bol navrhovateľ úspešný, a zodpovedá trovám právneho zastúpenia navrhovateľa za 8 úkonov právnej služby. Odporkyňa v zákonnej 15 dňovej lehote podanom odvolaní navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože okresný súd vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Zopakovala dôvody, ktorými spochybňovala uplatnený nárok v konaní na okresnom súde, t. j., že navrhovateľ nevyužíval kvalifikáciu odporkyne. V tomto smere považovala za dôležité, že navrhovateľ s ňou neuzavrel dodatok k pracovnej zmluve, na základe čoho malo dôjsť k zmene pracovnej náplne v zmysle nadobudnutej kvalifikácie. Pokiaľ aj boli navrhovateľovi zvýšené ordinačné hodiny, tieto sa neprideľovali lekárovi (odporkyni), ale ambulancii. Teda z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že výkon odporkyne sa zvyšoval. Odporkyňa bola aj pred zvýšením kvalifikácie špecialistom v odbore „pediatria“, ale využívanie jej špecializácie „detská traumatológia“ navrhovateľ nepreukázal a všetky činnosti pracovnej náplne odporkyne sa vzťahovali len na pediatriu. Za využívanie zvýšenej kvalifikácie nemožno považovať ani skutočnosť, kedy odporkyňou vystavený lekársky predpis nebol (zdravotnou poisťovňou) akceptovaný. Či odporkyňou vykonávaná práca vyžadovala zvýšenú kvalifikáciu, mal okresný súd posúdiť podľa obsahu práce. Odporkyňa okresnému súdu ďalej vytkla, že neprihliadol na vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 3/2006 Z. z., ktorá určuje výšku úhrady lekára za ďalšie vzdelávanie 10% ekonomicky oprávnených nákladov, najviac sumou 995,81 EUR (30.000,- Sk). Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Potom, ako odporkyňa získala odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore „pediatrická reumatológia“, disponovala pečiatkou lekára pediatra aj pečiatkou lekára špecialistu, pediater - reumatológ. Odporkyňa ako zamestnanec navrhovateľa v období od 01. 02. 2009 do 31. 07. 2009 poskytovala na ambulancii pediatrickej reumatológie výkony v počte 22 hodín týždenne podľa rozpisu ordinačných hodín ambulancie a v zostávajúci 1 deň v týždni poskytovala výkony konziliárneho lekára na oddeleniach DFNsP. Odporkyňa vykonávala prácu v nepretržitej prevádzke, v ktorej pracovný čas nesmie presiahnuť 37,5 hodín týždenne. Podľa výkazu mzdových nárokov odporkyňa pracovala na pozícii ordinár - reumatológ. Výkony odporkyne na ambulancii v počte 22 hodín predstavujú prevažnú časť z jej týždenného pracovného času. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec a odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.1, 2 OSP napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods.1, písm. h) OSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Podľa § 155 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z., v znení platnom do 31. 12. 2008, (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 03. 09. 2007 uzavreli platnú dohodu o zvýšení kvalifikácie v zmysle § 155 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Nebola medzi nimi sporná ani skutočnosť, že po ukončení odbornej spôsobilosti v odbore pediatrická traumatológia 25. 06. 2008 pracovný pomer odporkyne u navrhovateľa trval do 31. 07. 2008, kedy uplynula výpovedná lehota na základe výpovede z pracovného pomeru, ktorý dala odporkyňa navrhovateľovi. Odporkyňa dala výpoveď z pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, čo vyplýva z obsahu výpovede zo dňa 27. 05. 2009 (č. l. 17 súdneho spisu). Dôvody, ktoré odporkyňa uviedla po začatí konania na svoju obranu ohľadne nevyužívania jej kvalifikácie navrhovateľom, nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré boli zistené okresným súdom dokazovaním a navrhovateľ preukázal, že odbornú kvalifikáciu odporkyne využíval v plnom rozsahu. Okresný súd však pri hodnotení skutkového stavu opomenul prihliadnuť na skutočnosť, že odporkyňa svoj záväzok voči zamestnávateľovi sčasti splnila, pretože po získaní kvalifikácie zotrvala v pracovnom pomere 13 mesiacov z celkovej dohodnutej doby piatich rokov. Uvedená skutočnosť zakladá dôvod na pomerné zníženie povinnosti odporkyne nahradiť navrhovateľom uplatnené náklady, ale v tomto smere okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie a účastníkom konania nedal možnosť sa k takému skutkovému a právnemu posúdeniu vyjadriť. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V ďalšom konaní bude musieť okresný súd zisťovať, či po nadobudnutí kvalifikácie až do skončenia pracovného pomeru odporkyňa splnila svoj záväzok v zmysle dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa 03. 09. 2007 v bodoch 4., 5. a 6. uvedenej dohody aspoň čiastočne a v akom rozsahu, dá možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k tejto skutočnosti a v prípade, že okresný súd zistí, že záväzok odporkyňa čiastočne splnila, v zmysle § 155 ods. 3 Zákonníka práce a bodu 5. dohody o zvýšení kvalifikácie záväzok odporkyne pomerne zníži. Pokiaľ odporkyňa poukazovala na výšku úhrady lekára za ďalšie vzdelávanie v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 31/2006 Z. z., uvedený predpis bol vydaný na vykonanie zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne ustanovenia § 39a, ktorý upravuje financovanie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. V dohode o zvýšení kvalifikácie, ktorú uzavreli účastníci konania, neboli dohodnuté úhrady odporkyne v zmysle uvedeného predpisu. Odvolací súd vychádzal z právneho názoru, o ktorom okresný súd pri zisťovaní skutkovej a právnej stránky veci neuvažoval a účastníci konania sa k tomu nemali možnosť vyjadriť, pričom rozsah potrebného dokazovania presahuje rámec odvolacieho konania. Z toho dôvodu bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie (nemohol odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmeniť. Až po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení okresný súd znovu rozhodne. Pokiaľ ide o trovy konania a trovy právneho zastúpenia, súd o nich bude znovu rozhodovať v novom rozhodnutí o veci samej ( § 224 ods. 3 OSP). Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.