Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/237/2011 z 12. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. októbra 2011, sp. zn. 16Co/237/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6110213593.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/237/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6110213593.1 | 2011-10-12 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c1c2494-3c8b-4f64-8468-5b73d25668fe
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6110213593.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/237/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110213593
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6110213593.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika - Detská fakultná
nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu č. 4, IČO: 37 957 937, zastúpeného JUDr.
Tatianou Čárskou, advokátkou, Banská Bystrica, Komenského č. 18B, proti odporkyni H.. U. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom L. Bystrica, L. č. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o.,
so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého č. 17, IČO: 36 646 181 v mene ktorej vykonáva advokáciu ako
konateľ advokát JUDr. Rastislav Urbáni, v konaní o zaplatenie sumy 7.035,03 EUR s prísl., na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 10C/80/2010-136 zo dňa 28. 04. 2011,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  z r u š u j e  a  vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) predložil odvolaciemu súdu odvolanie odporkyne
proti rozsudku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.035,03 EUR s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 31. 08. 2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
a  nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2.336,17 EUR na účet právnej zástupkyne v tej istej
lehote.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že  v posudzovanom prípade boli splnené
podmienky podľa § 155 ods. 3, vety druhej Zákonníka práce pre uloženie povinnosti nahradiť
alikvotnú časť nákladov vynaložených na zvýšenie kvalifikácie odporkyne v zmysle dohody o zvýšení
kvalifikácie, uzavretej medzi účastníkmi konania 03. 09. 2007, a to z dôvodu, že odporkyňa po
skončení špecializačného štúdia dňa 25. 06. 2008, kedy získala odbornú spôsobilosť na výkon
špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pediatrická reumatológia, nedodržala
svoj záväzok v zmysle bodu 4 dohody zotrvať v pracovnom pomere u navrhovateľa po dobu piatich
rokov. Podľa uvedenej dohody sa odporkyňa zaviazala v prípade nedodržania uvedenej dohody uhradiť
navrhovateľovi 3 vynaložených nákladov, v prípade čiastočného splnenia záväzku sa táto povinnosť
pomerne zníži a nevznikne vôbec, ak navrhovateľ nebude využívať jej zvýšenú kvalifikáciu počas
najmenej 6 mesiacov za posledných 12 mesiacov. Okresný súd nemal preukázanú námietku odporkyne,
že navrhovateľ nevyužíval jej kvalifikáciu. Naopak, z  prehľadu výkonov v rozhodnom období od 01.
08. 2008 do 31. 07. 2009 mal nesporne preukázané, že výkon reumatologickej ambulancie i samotnej
odporkyne sa neustále zvyšoval, čo viedlo navrhovateľa k rozšíreniu ordinačných hodín. Dňa 27. 05.
2009 odporkyňa podala výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončil 31. 07. 2009. Listom z 17. 06. 2009,
ktorý odporkyňa prevzala 23. 06. 2009 vyzval navrhovateľ odporkyňu na náhradu nákladov spojených so
zvýšením kvalifikácie v žalovanej sume do 30. 08. 2009. Odporkyňa sa s požadovaným plnením dostala
do omeškania, preto  súd priznal navrhovateľovi popri žalovanej sume aj úrok z omeškania s poukazom
na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o náhrade trov konania bol odôvodnený výsledkom
konania, v ktorom bol navrhovateľ úspešný, a zodpovedá trovám  právneho zastúpenia navrhovateľa
za 8 úkonov právnej služby.



Odporkyňa v zákonnej 15 dňovej lehote podanom  odvolaní navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť
a návrh zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože okresný
súd vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Zopakovala dôvody, ktorými spochybňovala uplatnený
nárok v konaní na okresnom súde, t. j., že navrhovateľ nevyužíval kvalifikáciu odporkyne. V tomto
smere považovala za dôležité, že navrhovateľ s  ňou neuzavrel dodatok k pracovnej zmluve, na
základe čoho malo dôjsť k zmene pracovnej náplne v zmysle nadobudnutej kvalifikácie. Pokiaľ aj boli
navrhovateľovi zvýšené ordinačné hodiny, tieto sa neprideľovali lekárovi (odporkyni), ale ambulancii.
Teda z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že výkon odporkyne sa zvyšoval. Odporkyňa bola aj
pred zvýšením kvalifikácie špecialistom v odbore „pediatria“, ale využívanie jej špecializácie „detská
traumatológia“ navrhovateľ nepreukázal a všetky činnosti pracovnej náplne odporkyne sa vzťahovali len
na pediatriu.  Za využívanie zvýšenej kvalifikácie nemožno považovať ani skutočnosť, kedy odporkyňou
vystavený lekársky predpis nebol (zdravotnou poisťovňou) akceptovaný. Či odporkyňou vykonávaná
práca vyžadovala zvýšenú kvalifikáciu, mal okresný súd posúdiť podľa obsahu práce. Odporkyňa
okresnému súdu ďalej vytkla, že neprihliadol na vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 3/2006 Z. z.,
ktorá určuje výšku úhrady lekára za ďalšie vzdelávanie 10% ekonomicky oprávnených nákladov, najviac
sumou 995,81 EUR (30.000,- Sk).

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Potom, ako odporkyňa získala odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v
odbore „pediatrická reumatológia“, disponovala pečiatkou lekára pediatra aj pečiatkou lekára špecialistu,
pediater - reumatológ. Odporkyňa ako zamestnanec navrhovateľa v období od 01. 02. 2009 do 31. 07.
2009 poskytovala na ambulancii pediatrickej reumatológie výkony v počte 22 hodín týždenne podľa
rozpisu ordinačných hodín  ambulancie a v zostávajúci 1 deň v týždni  poskytovala výkony konziliárneho
lekára na oddeleniach DFNsP. Odporkyňa vykonávala prácu v nepretržitej prevádzke, v ktorej pracovný
čas nesmie presiahnuť 37,5 hodín týždenne.  Podľa výkazu mzdových nárokov odporkyňa pracovala  na
pozícii  ordinár - reumatológ. Výkony odporkyne na ambulancii v počte 22 hodín predstavujú prevažnú
časť z jej týždenného pracovného času.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,  preskúmal vec a odvolanie prejednal v rozsahu danom
ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. §  214 ods.1, 2 OSP napadnuté
rozhodnutie podľa § 221 ods.1, písm. h) OSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil.

Podľa § 155 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z., v znení platnom do 31. 12. 2008, (ďalej len „Zákonník
práce“) zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje
umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady
ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u
zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to
aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť
písomne, inak je neplatná.

Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie
prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej
sumy vynaložených nákladov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady
sa pomerne zníži.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 03. 09. 2007 uzavreli platnú dohodu o zvýšení
kvalifikácie v zmysle § 155 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Nebola medzi nimi sporná ani skutočnosť, že
po ukončení odbornej spôsobilosti v odbore pediatrická traumatológia 25. 06. 2008 pracovný pomer
odporkyne u navrhovateľa trval do 31. 07. 2008, kedy uplynula výpovedná lehota na základe výpovede
z pracovného pomeru, ktorý dala odporkyňa navrhovateľovi. Odporkyňa dala výpoveď z pracovného
pomeru bez uvedenia dôvodu, čo vyplýva z obsahu výpovede zo dňa 27. 05. 2009 (č. l. 17 súdneho
spisu).  Dôvody,  ktoré odporkyňa uviedla po začatí konania na svoju obranu ohľadne nevyužívania
jej kvalifikácie navrhovateľom, nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré boli zistené okresným súdom



dokazovaním a navrhovateľ preukázal, že odbornú kvalifikáciu odporkyne využíval v plnom rozsahu.
Okresný súd však pri hodnotení skutkového stavu opomenul prihliadnuť na skutočnosť, že odporkyňa
svoj záväzok voči zamestnávateľovi sčasti splnila, pretože po získaní kvalifikácie zotrvala v pracovnom
pomere 13 mesiacov z celkovej dohodnutej doby piatich rokov. Uvedená skutočnosť zakladá dôvod
na pomerné zníženie povinnosti odporkyne nahradiť navrhovateľom uplatnené náklady, ale v tomto
smere okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie a účastníkom konania nedal možnosť sa k takému
skutkovému a právnemu posúdeniu vyjadriť.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP odvolací súd  rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší, len ak súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav.

V ďalšom konaní bude musieť okresný súd zisťovať, či po nadobudnutí kvalifikácie až do skončenia
pracovného pomeru odporkyňa splnila svoj záväzok v zmysle dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa
03. 09. 2007 v bodoch 4., 5. a 6. uvedenej dohody aspoň čiastočne  a v akom rozsahu, dá možnosť
účastníkom konania vyjadriť sa k tejto skutočnosti a v prípade, že okresný súd zistí, že záväzok
odporkyňa čiastočne splnila, v zmysle § 155 ods. 3 Zákonníka práce a bodu 5. dohody o zvýšení
kvalifikácie záväzok odporkyne pomerne zníži.

Pokiaľ odporkyňa poukazovala na výšku úhrady lekára za ďalšie vzdelávanie v zmysle vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva SR č. 31/2006 Z. z., uvedený predpis bol vydaný na vykonanie zákona č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne ustanovenia § 39a,
ktorý upravuje financovanie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. V dohode o zvýšení
kvalifikácie, ktorú uzavreli účastníci konania, neboli dohodnuté úhrady odporkyne v zmysle uvedeného
predpisu.

Odvolací súd vychádzal z právneho názoru, o ktorom okresný súd pri zisťovaní skutkovej a právnej
stránky veci neuvažoval a účastníci konania sa k tomu nemali možnosť vyjadriť, pričom rozsah
potrebného dokazovania presahuje rámec odvolacieho konania.  Z toho dôvodu bol rozsudok okresného
súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie (nemohol odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
zmeniť. Až po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení okresný súd znovu rozhodne.

Pokiaľ ide o trovy konania a trovy právneho zastúpenia, súd o nich bude znovu rozhodovať v novom
rozhodnutí o veci samej ( § 224 ods. 3 OSP).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.