Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/64/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202151 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:1013202151.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku, v právnej veci žalobcu: T.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Jana Sivoková, O. R. XXXX, XXX XX I., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PV 301/00086/2012/R zo dňa 02.10.2013, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. PV 301/00086/2012/R zo dňa 02. októbra 2013, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, č. PV 301/00086/2012 zo dňa 31. októbra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. II./ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právnej zástupkyne Mgr. Inny Solaničovej, vedený v F., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 275,94 Eur a na účet právnej zástupkyne JUDr. Jany Sivokovej vedený A., pobočka I., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 312,39 všetko v lehote troch dní. o d ô v o d n e n i e : Na základe výkazu nedoplatkov č. 1231664517 zo dňa 14.08.2012 Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Zvolen vydala pre žalobcu - platiteľa Z. E., výkaz nedoplatkov, na základe ktorého bol platiteľ poistného povinný uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni pohľadávku ročného zúčtovania za rok 2011, ktorý bol zistený ku dňu 13.08.2012 ako nedoplatok vo výške 224,06 Eur vypočítaný z údajov v tabuľke „prehľad údajov pre výpočet ročného zúčtovania“. Proti výkazu nedoplatkov podal žalobca T.. Z. E. námietky, v ktorých poukazoval na to, že realizácia nepeňažného vkladu bola uskutočnená v roku 2010. Zákon o dani z príjmu v § 8 ods. 2 umožnil daňovníkom postupné zahŕňanie tohto rozdielu do základu dane. Z toho dôvodu nedošlo k naplneniu dikcie zákona o zdravotnom poistení, pretože v roku 2011 nastala iba skutočnosť zdanenia časti tohto rozdielu, pričom činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorého výsledkom je zdaňovanie tohto rozdielu nastala už v roku 2010 a nie v roku 2011 a zároveň v roku 2011 nedošlo k žiadnemu dosiahnutiu príjmu, tak ako je to definované v § 10b ods. 1 zákona o zdravotnom poistení. Podľa jeho názoru v tomto prípade sa jedná o tzv. „retroaktivitu zákona“, pretože dochádza k úprave právnych vzťahov, ktoré nastali v minulosti, napriek tomu, že retroaktivita zákona by nemala byť v našom štáte prípustná. Zmena v zdaňovaní (§ 8 ods. 2 zákona 595/2003 Z.z.) s účinnosťou od 01.01.2010 bola vyvolaná zmenou v oceňovaní nepeňažných vkladov v účtovníctve prijímateľa vkladu a nie z dôvodu, že by došlo k dosahovaniu ďalších príjmov. Na základe podaných námietok vydal platobný výmer prvostupňový správny orgán - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, pod číslom PV 301/00086/2012 zo dňa 31.10.2012, ktorým bolo rozhodnutél tak, že T.. Z. E., nar. XXXX, bytom C. č. XXX, je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,06 Eur v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 580/2004 Z.z.) a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5,- Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto platobného výmeru. Účastník konania - žalobca podal proti platobnému výmeru odvolanie, v ktorom opätovne namietal retroaktivitu zákona, pretože dochádza k úprave právnych vzťahov, ktoré nastali v minulosti. Retroaktivita v našom právnom štáte by nemala byť prípustná. Na základe podaného odvolania rozhodovala o opravnom prostriedku predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá rozhodnutím č. PV 301/00086/2012/R zo dňa 02.10.2013 rozhodla tak, že odvolanie platiteľa poistného T.. Z. E. zamietla a platobný výmer č. PV 301/00086/2012 zo dňa 31.10.2012 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdila. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.10.2013, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 31.10.2012 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe k veci uviedol, že obidve rozhodnutia vychádzajú najmä z nesprávneho právneho posúdenia veci s prihliadnutím na skutkový stav veci. Konajúci orgán neprihliadol na dôvody uvádzané žalobcom v priebehu konania - v námietkach proti výkazu nedoplatkov zo dňa 01.10.2012, vo vyjadrení k stanovisku Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 19.12.2012, ako aj v odvolaní zo dňa 13.11.2012 proti platobnému výmeru č. PV 301/00086/2012, na základe týchto dôvodov žalobca a má za to, že konajúci orgán sa s týmito námietkami vecne nevysporiadal, neprihliadal na zmeny príslušnej legislatívy upravujúcej povinnosť žalobcu z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov v náväznosti na skutkový stav veci. § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2010 umožnil vkladateľovi nepeňažného vkladu rozhodnúť, či zahrnie do základu dane rozdiel medzi výškou hodnoty nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovaích období, najmenej vo výške 1/7-iny ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Na základe uvedenej platnej právnej úpravy od 01.01.2010 sa žalobca rozhodol pre postupné zahrňovanie do základu dane rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku počnúc rokom 2010. Právna úprava, na základe ktorej konajúci orgán odvodzuje povinnosť žalobcu uhradiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z príjmu podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, čiže z rozdielu medzi výškou hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladového majetku (ostatné príjmy) v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu nadobudla účinnosť odo dňa 01.01.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.), to znamená o rok neskôr, ako došlo ku skutočnosti, od ktorej konajúci orgán odvodzuje povinnosť žalobcu a rozhodnutia žalobcu o spôsobe zahrnutia uvedeného rozdielu do základu dane. Na uvedenú skutočnosť žalobca poukazoval vo svojich stanoviskách v priebehu konania, keď uvádzal, že v posudzovanom prípade ide len o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu a nedochádza v tomto zdaňovacom období k dosahovaniu príjmu a tiež o retroaktivitu zákona, nakoľko ide o úpravu právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti. S uvedenými dôvodmi žalobca, najmä v časti právnej úpravy ustanovenia § 10b zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení platnej od 01.01.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.) v náväznosti na právo žalobcu vyplývajúce z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu, o možnosti výberu z dvoch spôsobov zahrnutia rozdielu medzi výškou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, ktorú voľbu žalobca uskutočnil aj s prihliadnutím na právnu úpravu zdravotného poistenia platnú do 31.12.2010 a následne, a to po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy ustanovenia § 10b zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení platnej od 01.01.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.) už toto rozhodnutie nemohol zmeniť a práve v takom postupe žalovaného pri zdaňovaní § 10b zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení platnom od 01.01.2011 vidí žalobca retroaktivitu zákona, sa konajúci orgán vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Žalobca poukazoval aj na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2011 - § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnuté v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona, a to vzhľadom na to, že aj táto povinnosť bola stanovená právnou úpravou účinnou od 01.01.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.). Vzhľadom na uvedené právne skutočnosti, iný postup uplatňovania právnej úpravy z titulu povinnosti žalovaného na úhradu poistného podľa ustanovenia § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení platnom od 01.01.2011 by znamenal retroaktivitu zákona, pretože následne po nadobudnutí účinnosti zákona č. 499/2010 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 580/2004 Z.z. žalobca nemohol pôvodné rozhodnutie o zdanení rozdielu zmeniť a v čase rozhodovania o spôsobe zdanenia nemal vedomosť o dopadoch takého rozhodnutia na povinnosť vyplývajúcu zo zdravotného poistenia. Žalobca je toho názoru, keďže prvá časť uvedeného zdaniteľného rozdielu zahrnutá do základu dane za rok 2010 nezakladala nárok na odvod poistného v zmysle predpisov platných do 31.12.2010, tak sa to vzťahuje aj na ostatné časti toho istého zdaniteľného rozdielu zahrnuté v nasledujúcich rokoch, inak by išlo o retroaktivitu zákona. Konajúci orgán, rozhodnutie ktorého je touto žalobou napadnuté, sa týmito námietkami žalobcu nezaoberal a ani v rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal, resp. k otázke namietanej retroaktivity zákona sa vôbec nevyjadril, nezaujal žiadne stanovisko. Rovnakou vadou je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - platobný výmer zo dňa 31.10.2012. Žalobca zastáva názor, že v zmysle § 250j ods. 2 O.s.p. je potrebné, aby súd zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nakoľko ho postihujú rovnaké dôvody nezákonnosti a nesprávnosti ako rozhodnutie odvolacieho orgánu. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že žalovaný sa vo svojom druhostupňovom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní tým, že v odôvodnení nastane 3/4 a 4/4 žalobcovi vysvetlil, v spojení s vyjadrením Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 21.08.2013 skutočnosti a podľa 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., na základe ktorých je povinný zaplatiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011. Žalobcovi bol vypočítaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 ako príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z., nakoľko rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu je považovaný za dosiahnutie príjmu. Pre účely priznania dane z príjmu ide o iný príjem (§ 8 zákona č. 595/2003 Z.z., ktorý podlieha dani z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z.z. a nie je príjmom podľa § 5 až 7 zákona č. 595/2003 Z.z. a tým pádom podlieha aj odvodom na zdravotné poistenie. Poukazovanie žalobcom na retroaktivitu je neopodstatnené, nakoľko do ročného zúčtovania poistného vstupujú príjmy zdaňované aj podľa § 8 zákona o dani z príjmov (okrem iného aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu), pričom sa vychádza z údajov z daňového priznania za príslušný kalendárny rok, v tomto prípade za rok 2011. Žalovaný vyjadroval svoje jednoznačné stanovisko, že jeho rozhodnutie zo dňa 02.10.2013 je po právnej, skutkovej ako i formálnej stránke správne, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, je vydaný na to príslušným orgánom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahuje predpísané náležitosti. Žalovaný doporučil, aby krajský súd pribral do konania zdravotnú poisťovňu ako účastníka správneho konania. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre nepreskúmateľnosť, pre nedostatok dôvodov. Žalobcovi bola na základe platobného výmeru uložená povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni - Všeobecnej zdravotnej poisťovni v Bratislave nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,06 Eur v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Žalobca už v námietkach proti výkazu nedoplatkov zo dňa 14.08.2012, ďalej v odvolaní proti platobnému výmeru zo dňa 31.10.2012, ale aj v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 02.10.2013 poukazoval na retroaktívne uplatňovanie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu, nakoľko podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2010 bolo umožnené vkladateľovi nepeňažného vkladu rozhodnúť, či zahrnie do základu dane rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladového majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k uplatneniu nepeňažného vkladu až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaniteľných období, najmenej vo výške 1/7-iny ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Právna úprava, na základe ktorej správne orgány odvodzovali povinnosť žalobcu uhradiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z príjmu podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, čiže rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladového majetku (ostatné príjmy) v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nadobudla účinnosť až odo dňa 01.01.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.). Žalobca vo svojich stanoviskách a v opravných prostriedkoch poukazoval na to, že zdaniteľný príjme podľa § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu nedochádza v tomto zdaňovacom období k dosahovaniu príjmu a že ide o retroaktivitu zákona, nakoľko ide o úpravu právnych vzťahov ktoré vznikli v minulosti. Prvostupňový správny orgán, ale ani druhostupňový správny orgán - žalovaný sa týmito námietkami vo svojich rozhodnutiach nezaoberali. S otázkou retroaktivity sa v rozhodnutiach nevysporiadali, nezaujali žiadne stanovisko. Vzhľadom k tomu, že žalovaný, ale ani prvostupňový správny orgán sa problematikou retroaktivity vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali, podľa názoru krajského súdu rozhodnutie žalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu trpí vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Retroaktivita znamená spätnú pôsobnosť. Zákaz retroaktivity znamená, že zákony majú platiť len pre budúcnosť. V právnom štáte pôsobia právne normy v zásade do budúcna a nie do minulosti. Pokiaľ spätná pôsobnosť nie je výslovne v právnej norme uvedená, je neprípustná. Zákaz retroaktivity je významný aj vo verejnom práve. Správne právo upravuje postavenie a správanie sa subjektov v právnych vzťahoch pri uskutočňovaní výkonnej moci v štáte, t.j. v oblasti verejnej správy. Správne právo sa preto zaraďuje medzi tzv. verejné právo, ktoré je ovládané zásadou legality a legitimity verejnej správy. Zásada legality predstavuje viazanosť správnych orgánov zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sú vydávané na základe zákona. Verejná správa nemôže nezákonným výkladom zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov nežiadúcim spôsobom zasahovať do právneho postavenia subjektov, voči ktorým vykonáva svoje oprávnenie. Už aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PLÚS 36/95 z 03.04.1996 vyslovil, že v Ústavnom poriadku SR všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z čl. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V ústavnom poriadku SR platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem) nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. V súvislosti s uvedenými závermi bude úlohou správnych orgánov vyhodnotiť na základe § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2010, či v súvislosti s námietkou retroaktivity vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z príjmov podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení s účinnosťou od 01.01.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.). Krajský súd poukazuje na absenciu dôvodov v preskúmavaných rozhodnutiach správnych orgánov pokiaľ ide o retroaktívne pôsobenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ktorý bol účinný od 01.01.2011 na právne skutočnosti, ktoré vznikli v súvislosti so znením zákona č. 595/2003 Z.z. od 01.01.2010. Krajský súd nepovažoval za potrebné vyhovieť odporúčaniu žalovaného vo vyjadrení - pribrať do konania zdravotnú poisťovňu ako účastníka správneho konania v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p., pretože všeobecná zdravotná poisťovňa nie je daňovým subjektom, nie je preto účastníkom konania, ale je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval v prvom stupni o právach a povinnostiach daňového subjektu. Keďže krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov trpia vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, preto bolo rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Žalobca mal v konaní úspech, preto súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalobkyňu zastupovali dve advokátky, a to Mgr. Inna Solaničová a po pozastavení jej činnosti, advokátka JUDr. Jana Sivoková. Trovy advokátskeho zastúpenia u Mgr. Inny Solaničovej pozostávajú z týchto úkonov: príprava a prevzatie zastupovania, spísanie žaloby dňa 04.12.2013. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 1/6 výpočtového základu, t.j. 130,16 Eur za jeden úkon a za dva úkony 260,32 Eur. Podľa § 15 a 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, hotové výdavky 1/100 výpočtového základu, za jeden úkon 7,81 Eur, za dva úkony 15,62 Eur. Trovy právneho zastúpenia pre Mgr. Innu Solaničovú predstavujú spolu 275,94 Eur. Trovy za právne zastupovanie advokátkou JUDr. Janou Sivokovou pozostávajú: účasť na pojednávaní dňa 04.06.2014, tarifná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 činí za jeden úkon 134,- Eur. Hotové výdavky podľa § 15 a 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 1/100 výpočtového základu činia za 1 úkon 8,04 Eur. Náhrada za cestovné výdavky za cestu na pojednávanie dňa 04.06.2013 pri ceste z Hriňovej do Banskej Bystrice (70 km) a späť, vzdialenosť spolu 140 km autom CHEVROLET CAPTIVA, EČV: DT-260AZ, cena nafty 1,37 Eur, spotreba 6,4 l/100km, sadzba základnej náhrady 0,183 Eur/1km, spolu 37,89 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu 260,33 Eur, z toho DPH 20%, t.j. 52,06 Eur, trovy právneho zastúpenia spolu s DPH predstavujú spolu 312,39 Eur. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.