Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/189/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609206465 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcov: 1. X. R., narodeného XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XX, I., 2. X. R., rod. B., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XX, I., 3. X. R., rod. R., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XX, I., 4. U. R., rod. R., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XX, I., všetci zast. Mgr. Viktóriou Hellenbart, advokátkou so sídlom ul. M. Rázusa č. 32, Lučenec, proti žalovaným 1. W. U., narodenému XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XX, I. a 2. B. U., rod. V., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XX, I., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1. až 4. a žalovaných 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/117/2009-252 zo dňa 17. 02. 2012. takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov 1. až 4. o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. obce I. zapísané na LV č. XX, špecifikované vo výroku rozhodnutia v spoluvlastníckom podiele 1-ica patria do dedičstva po nebohej B. R., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom I., ul. B. č. XX, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žalobcovia 1. až 4. sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1. a 2. titulom náhrady trov konania 99,50 € a titulom trov právneho zastúpenia na účet ich právneho zástupcu 877,68 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti predmetnému rozhodnutiu Okresného súdu sa do výroku o trovách konania žalovaní 1. a 2. prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolali a v odvolaní uviedli, že žiadajú, aby Krajský súd v Banskej Bystri ako súd odvolací rozsudok okresného súdu v časti rozhodnutia o trovách konania zmenil a priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia tak ako ich právny zástupca žalovaných 1. a 2. vyčíslil, alebo aby rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uviedli, že prvostupňový súd priznal žalovaným 1. a 2. trovy právneho zastúpenia v sume 877,68 € za 14 úkonov právnej služby. Nepriznal však žalovaným 1. a 2. náhradu trov právneho zastúpenia za návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 12. 02. 2012, vyjadrenie žalovaných 1. a 2. zo dňa 10. 03. 2011 a vyjadrenie žalovaných 1. a 2. zo dňa 10. 11. 2011 z toho dôvodu, že podľa okresného súdu nešlo o účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože žalovaní 1. a 2. neboli vyzvaní súdom k takýmto vyjadreniam a vzhľadom na počet uskutočnených pojednávaní mali možnosť sa k veci vyjadriť, resp. navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Žalovaní 1. a 2. vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu v odvolaní uviedli, že sa s takýmto názorom okresného súdu nestotožňujú, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznili, že odmenu za jednotlivé úkony právnej služby upravuje § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Nepriznanie odmeny za uvedené úkony právnej služby: návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 12. 02. 2010, vyjadrenia žalovaných 1. a 2. zo dňa 10. 03. 2011 a vyjadrenia žalovaných 1. a 2. zo dňa 10. 11. 2011 z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd vo svojom rozhodnutí nemá oporu v zákone, pretože žiadny zákon neupravuje, že účastník konania je oprávnený podať vyjadrenie vo veci samej až po výzve súdu, tak ako to uviedol prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí a v prípade, ak tak urobí za uvedený úkon mu nebude priznaná náhrada trov. Podľa názoru žalovaných 1. a 2. splnomocnený advokát v ich mene vykonal úkony, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcom 1. až 4., preto im mal súd priznať náhradu trov vzniknutých v súvislosti s vykonaním uvedených úkonov. Proti rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 12. 03. 2012 odvolali aj žalobcovia 1. až 4. V odvolaní uviedli, že dôvodom podaného odvolania je skutočnosť, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nesprávnym právnym posúdením veci je chybná aplikácia práva na zistený skutkový stav. Zdôraznili, že sporný spoluvlastnícky podiel XX/XX k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre kat. úz. a obec I. mali nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaní 1. a 2. titulom notárskeho osvedčenia vyhotoveného notárkou JUDr. Martou Jurinovou pod sp. zn. N/XXX/XXXX, NZ XX/XXXX dňa 21. 02. 1996. Okresnému súdu vytkli, že v odôvodnení rozhodnutia cituje nesprávne ustanovenie § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) , pretože k 21. 02. 1996 bolo znenie nasledovné: „§ 63 - Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní“. Uviedli, že „v notárskej zápisnici, ktorou sa osvedčuje vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností“. Podľa názoru žalobcov, okresný súd nesprávne v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že notárka predmetné osvedčenie vydala podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Poukázali na ust. § 1 zák. č. 293/1992 Zb. v znení účinnom od 01. 01. 1996, z ktorého vyplýva účel citovaného zákona a uviedli, že postup notárky bol nesprávny a nezákonný, pretože návrh na vydanie osvedčenia môže podať len držiteľ a žalovaní 1. a 2. neboli v čase podania návrhu na vydanie osvedčenia držiteľmi spoluvlastníckeho podielu B. R. (XX/XX). Ďalej poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16. 12. 2010, v ktorom sa podľa žalobcov najvyšší súd stotožňuje s právnym názorom žalobcov v tom, že súd je povinný skúmať, či poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Podľa názoru žalobcov zamietnutie ich žaloby im veľmi závažným spôsobom znížilo možnosť užívať rodinný dom, ktorý bez akýchkoľvek problémov užívali celé generácie ich predkov, pretože odňatím spoluvlastníckeho podielu v 48/96 k parcelám zapísaným na LV XX, ktoré vlastne tvorili spoločný dvor, sa mu znemožnil vstup na dvor pred ich rodinným domom autom a žumpu majú zrazu postavenú na cudzom pozemku, hoci ju predtým stavali na svojom vlastnom so súhlasom podielového spoluvlastníka. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom žaloby ani v súčasnosti (v čase podania odvolania) žalovaní neužívajú, ale býva tam ich rodinný príslušník. Navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaných 1. a 2. zaviaže nahradiť žalobcom trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 3 634,84 €. V podaní zo dňa 10. 05. 2012 sa žalovaní 1. a 2. vyjadrili k obsahu odvolania žalobcov 1. až 4. a vo vyjadrení uviedli, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žaloba žalobcov nie je dôvodná a bola podaná po zákonnej 10 ročnej lehote od vydania osvedčenia notára o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX. Zdôraznili, že opakovane poukazovali na uplynutie zákonnej 10 ročnej lehoty od vydania osvedčenia notárkou JUDr. Martou Jurinovou. Prvostupňový súd správne v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v rámci 10 ročnej lehoty nikto zo žalobcov ani ich právnych predchodcov nespochybňoval vyhlásenie žalovaného 1. o vydržaní jeho vlastníckeho práva podaním žaloby na súd. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zápisu žalovaného na 1. mieste za vlastníka nehnuteľnosti podľa osvedčenia notárky JUDr. Marty Jurinovej už nie je podľa žalovaných 1. a 2. možné posudzovať okolnosti za akých bolo vydané osvedčenie notárky č. NZ XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Žalovaní 1. a 2. v odvolaní ďalej uviedli, že pokiaľ žalobcovia vo svojom odvolaní poukazujú na to, že po vydaní osvedčenia sporné nehnuteľnosti neužívali, tak toto ich tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože práve žalobca 1. X. R. opakovane bránil žalovaným predmetné nehnuteľnosti užívať. Navrhli, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcov zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli žalovaným 1. a 2. ako trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 66,32 €. Zo spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci okresný súd už raz rozhodol a to rozsudkom č. k. 5C/117/2009-119 zo dňa 15. 02. 2010 tak, že určil, že nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci I. zapísané na LV č. XX ako CKN parcela číslo XXX/X o výmere 284 m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo. XXX/X o výmere 34 m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX/X o výmere 65 m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX/X o výmere 409 m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX/X o výmere 83 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. XX postavený na parcele číslo XXX/X, rodinný dom so súp č .XX postavený na parc. č. XXX/ X, rodinný dom so súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele 1-ica patria do dedičstva po nebohej B. R., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. č. XX, I., ktorá zomrela XX. XX. XXXX. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 150 OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa žalovaní 1. a 2. v podaní zo dňa 02. 03. 2010 odvolali a v podaní zo dňa 01. 03. 2010 sa proti rozsudku okresného súdu do výroku o trovách konania odvolali aj žalobcovia 1. až 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 17Co/68/2010-157 zo dňa 29. 07. 2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že námietka žalovaných 1. a 2. o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa je dôvodná. V rámci ďalšieho konania okresnému súdu uložil, aby zistil, kedy bol XX U. na základe osvedčenia notára o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXzapísaný ako oprávnený držiteľ nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti, kedy začala plynúť 10 ročná lehota na zmenu postaveniaX z oprávneného držiteľa na vlastníka nehnuteľností, kedy uplynutím lehoty uvedenej v § 2 ods. 3 alebo 4 zák. č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30. 11. 2000 nadobudol W. U. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam z LV č. XX za účelom, či žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola žalobcami podaná pred uplynutím 10 ročnej lehoty alebo po nej a aby sa vysporiadal s účinkami osvedčenia notára o vyhlásení W. U. o vydržaní vlastníckeho práva. Po zrušení a vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie vydal okresný súd po doplnení dokazovania rozsudok č. k. 5C/117/2009 - 252 zo dňa 17. 02. 2012, ktorý opätovne napadli tak žalobcovia ako aj žalovaní odvolaním; žalovaní 1. a 2. sa odvolali len do výroku o trovách konania. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním žalobcov 1. až 4. a žalovaných 1. a 2. podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd v súlade s pokynmi odvolacieho súdu uvedenými v uznesení č. k. 17 Co 68/2010 - 157 zo dňa 29. 07. 2010, ktorým odvolací súd prvý rozsudok okresného súdu v uvedenej veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol. Vysporiadal sa pritom s otázkou, kedy bol W.U. na základe osvedčenia vydaného notárkou JUDr. Martou Jurinovou N 279/1995, NZ 41/1996 zo dňa 21. 02. 1996 zapísaný ako oprávnený držiteľ nehnuteľností v katastri nehnuteľností, kedy začala plynúť 10 ročná lehota na zmenu postavenia W. U. z oprávneného držiteľa na vlastníka nehnuteľností, kedy sa stal W. U. vlastníkom nehnuteľností a či žalobcovia 1. až 4. podali žalobu pred alebo po uplynutí uvedenej lehoty, pričom zistil, že v rámci 10 - ročnej lehoty vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Z. z. nikto zo žalobcov ani z ich právnych predchodcov podaním žaloby na súd nespochybnil vyhlásenie žalovaného 1 o vydržaní nehnuteľností pripadajúcich na podiel B. R. v XX/XX - inách na LV č. XX, pre k. ú. I. ako parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 282 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 34 m2, parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere 65 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 409 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 82 m2. Z uvedeného vyplýva, že ak si žalobcovia alebo ich právni predchodcovia neuplatnili vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre katastrálne územie I. v prospech W. U. podaním žaloby na súd alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, tak zákonným dôsledkom márneho uplynutia 10 - ročnej lehoty v zmysle ust. § 2 ods. 2, prípadne lehoty podľa § 2 ods. 4 zákona č. 293/1992 Z. z. je, že sa osoba zapísaná v katastri nehnuteľností ako oprávnený držiteľ predmetných nehnuteľností stala vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobcovia v odvolaní spochybňujú správnosť rozhodnutia okresného súdu z dôvodu, že postup notárky JUDr. Marty Jurinovej bol nezákonný, odvolací súd poukazuje na ust. § 6 zákona č. 293/1992 Z. z., podľa znenia ktorého pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notár nepotvrdzuje; prípady možného vydania osvedčenia na základe nepravdivých údajov ošetril zákonodarca práve ustanovením 10 - ročnej lehoty vymedzenej v § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Z. z., čo je dostatočne dlhá doba na to, aby sa ten kto sa domnieva, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností bolo vydané na základe nepravdivých tvrdení, mohol domáhať určenia vlastníckeho práva k takýmto nehnuteľnostiam. Žalobcovia v uvedenej lehote návrh na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nepodali, preto sú ich odvolacie námietky neopodstatnené. Pokiaľ žalobcovia 1. až 4. poukázali v odvolaní na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo dňa 16. 12. 2010, odvolací súd uvádza, že právny záver vyplývajúci z predmetného uznesenia nie je možné použiť v tomto konaní, pretože predmetné uznesenie najvyššieho súdu sa týka konania o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, kde sa opodstatnene požadované určenie vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni nemôžu mať logicky vplyv na rozhodnutie súdu. Predmetom tohto konania na rozdiel od konania 3 Cdo 154/2010 je ale určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde už posudzovanie okolností v zmysle ust. § 2 ods 2 zák. č. 293/1992 Z. z. má svoje opodstatnenie. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky žalobcov 1. až 4. zhrnuté pod bodom II.17 odvolania sú právne neopodstatnené, pretože po uplynutí zákonom stanovenej 10 - ročnej lehoty, ktorá začala plynúť od zápisu žalovaného na 1. mieste ako oprávneného držiteľa predmetných nehnuteľností do evidencie nehnuteľností podľa osvedčenia notárky JUDr. Marty Jurinovej N 279/1995, NZ 41/1996 už nebolo možné posudzovať okolnosti, za ktorých vydala notárka JUDr. Marta Jurinová predmetné osvedčenie. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobcovia 1. až 4. mali po smrti poručiteľky R. ktorá zomrela 19. XX. XXXX možnosť domáhať sa žalobou podanou na súde určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke B. R., kde by bol tak, ako správne v odvolaní uviedli, rozhodujúci stav aký bol v čase smrti poručiteľky, t. j. stav, za ktorého bol W. U. len oprávneným držiteľom, keďže v tom čase ešte 10 - ročná lehota vymedzená v § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Z. z. neuplynula; uplynula až v roku 2006 (poručiteľka zomrela v roku 2002). Pokiaľ žalobcovia 1. až 4. v odvolaní namietali, že okresný súd nerozlišoval medzi pojmami oprávnený držiteľ a vlastník, keď sa žalovaný 1. vydaním notárskeho osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Z. z. dostal do postavenia oprávneného držiteľa nie vlastníka, odvolací súd uvádza, že z kontextu odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. rozlišoval medzi oprávneným držiteľom a vlastníkom nehnuteľností, v opačnom prípade by neriešil 10 - ročnú lehotu od vydania osvedčenia. Ak teda v texte odôvodnenia použil okresný súd namiesto pojmu oprávnený držiteľ pojem vlastník nehnuteľnosti, možno toto pochybenie označiť za zrejmú nesprávnosť týkajúcu sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorá však nemá vplyv na správnosť záverov, z ktorých rozhodnutie okresného súdu ako vo výroku vecne správne vychádza. Žalobcovia 1. až 4. sú dedičmi po poručiteľke B. R., ktorá zomrela XX. XX. XXXX a dedičstvo po nej bolo prejednané v dedičskom konaní č. 15D/1211/2002 vedenom na Okresnom súde Lučenec. V tomto dedičskom konaní však neboli prejednané po B. R. nehnuteľnosti vedené na LV č. XX, kat. úz. I.. Okresný súd správne skúmal či žalovaný na 1. mieste sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu B. R. z nehnuteľností vedených na LV č. XX, kat. úz. I. práve na základe notárskej zápisnice spísanej 21. 02. 1996 notárkou JUDr. Máriou Jurinovou, so sídlo vo Fiľakove, pod sp. zn. N 279/1995, NZ 41/1996 a správne ustálil, že po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zápisu žalovaného na 1. mieste za vlastníka nehnuteľností podľa osvedčenia notárky JUDr. Marty Jurinovej už nebolo možné posudzovať okolnosti, za ktorých bolo vydané osvedčenie notárky JUDr. Marty Jurinovej zo dňa 21. 02. 1996 NZ 41/96. A keďže mal za nepochybné, že do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Z. z. si neuplatnila na súde ani v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, tak konštatoval, že žalovaný na 1. mieste sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností označených vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že okresný súd mal správne za to, že ak v rámci 10 ročnej lehoty nikto zo žalobcov ani ich z právnych predchodcov nespochybnil vyhlásenie žalovaného 1. o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam pred notárkou JUDr. Martou Jurinovou dňa 21. 02. 1996 podaním žaloby na súd, tak v súčasnosti žalobcovia 1. až 4. s takouto možnosťou súdnej ochrany svojich záujmov nedisponujú. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcov 1. až 4. zamietol ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných 1. a 2. do výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalobcov 1. až 4. nahradiť žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 877,68 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v časti trov konania (str. 7) vyplýva, že okresný súd nepriznal žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania zodpovedajúcich odmene za nasledovné úkony právnej služby: návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 12. 02. 2010, vyjadrenie žalovaných zo dňa 10. 03. 2011 a vyjadrenie žalovaných zo dňa 10. 11. 2010, nakoľko mal za to, že nejde o úkony súvisiace s účelným uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa názoru odvolacieho súdu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí vždy prihliadať k tomu, či trovy konania, ktorých náhradu si účastníci konania uplatňujú, boli vynaložené účelne. Účelnosť vynaložených trov konania posudzuje súd v závislosti od efektívnosti úkonov vykonaných v konaní, resp. v závislosti od efektívnosti úkonov vo vzťahu k výsledku konania, to je skúma, či tieto úkony svojim kvalifikovaným a relevantným obsahom prispeli k určitému spôsobu vyriešenia veci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že úkon právnej služby zo dňa 12. 02. 2010 je vo svojej podstate žiadosťou o odročenie pojednávania, v ktorej žalovaní 1. a 2. prostredníctvom svojho právneho zástupcu, okrem žiadosti o odročenie pojednávania len navrhli vypočuť ako svedka B. B., sestru nebohej matky žalovaného W. U.. Uvedená svedkyňa v konaní v konečnom dôsledku vypočutá nebola, nakoľko rozsudkom vyhláseným do zápisnice o pojednávaní zo dňa 15. 02. 2010 okresný súd vo veci rozhodol. Ďalší úkon právnej služby, za vykonanie ktorého nepriznal okresný súd žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania, bolo písomné vyjadrenie vo veci, ktoré svojim obsahom nadväzuje na pojednávanie, ktoré sa konalo na Okresnom súde Lučenec dňa 22. 11. 2010. V uvedenom podaní sa žalovaní 1. a 2. vyjadrili ku skutočnostiam, ktoré boli predmetnom pojednávania konaného na Okresnom súde Lučenec dňa 22. 11. 2010. Pokiaľ ide o posledný úkon právnej služby, za ktorý okresný súd nepriznal žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania a to podanie žalovaných zo dňa 10. 11. 2011, odvolací súd uvádza, že obsahom uvedeného podania bolo zotrvanie žalovaných 1. a 2. na svojich vyjadreniach a prednesoch prezentovaných v konaní, preto má odvolací súd za to, že okresný súd postupoval správne, keď s ohľadom na zásadu účelnosti vynaložených trov konania žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania za uvedené úkony právnej služby nepriznal. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcom 1. až 4. povinnosť nahradiť žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 877,68 € podľa § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože tak žalobcovia ako aj žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.