{"guid": "f954c6a7-7c8a-4178-90cb-23c512c0c895:42a67e5e-1708-4de8-8fb4-50e192489f29", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3", "spisova_znacka": "17Co/189/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/189/2012 z 25. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. marca 2013, sp. zn. 17Co/189/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3", "identifikacne_cislo": "6609206465", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2013-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "nazov": "§ 134 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-134"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42a67e5e-1708-4de8-8fb4-50e192489f29", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/189/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609206465
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcov: 1.
X. R., narodeného XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XX, I., 2. X. R., rod. B., narodenej XX. XX. XXXX,
bytom ul. B. č. XX, I., 3. X. R., rod. R., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XX, I., 4. U. R., rod.
R., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XX, I., všetci zast. Mgr. Viktóriou Hellenbart, advokátkou
so sídlom ul. M. Rázusa č. 32, Lučenec, proti žalovaným 1. W. U., narodenému XX. XX. XXXX, bytom
ul. B. č. XX, I. a 2. B. U., rod. V., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XX, I., v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1. až 4. a žalovaných 1. a 2. proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/117/2009-252 zo dňa 17. 02. 2012. takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov 1. až 4. o určenie, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. obce I. zapísané na LV č. XX, špecifikované vo výroku rozhodnutia v
spoluvlastníckom podiele 1-ica patria do dedičstva po nebohej B. R., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX.
XX. XXXX, naposledy bytom I., ul. B. č. XX, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žalobcovia 1. až 4. sú
povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1. a 2. titulom náhrady trov konania 99,50 € a titulom
trov právneho zastúpenia na účet ich právneho zástupcu 877,68 € v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Proti predmetnému rozhodnutiu Okresného súdu sa do výroku o trovách konania  žalovaní 1. a 2.
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolali a v odvolaní uviedli, že žiadajú, aby Krajský súd v
Banskej Bystri ako súd odvolací rozsudok okresného súdu v časti rozhodnutia o trovách konania zmenil
a priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia tak ako ich právny zástupca žalovaných 1. a
2. vyčíslil, alebo aby rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uviedli, že  prvostupňový súd priznal žalovaným 1. a 2.
trovy právneho zastúpenia v sume 877,68 € za 14 úkonov právnej služby. Nepriznal však žalovaným
1. a 2. náhradu trov právneho zastúpenia za návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 12. 02. 2012,
vyjadrenie žalovaných 1. a 2. zo dňa 10. 03. 2011 a vyjadrenie žalovaných 1. a 2. zo dňa 10. 11. 2011
z toho dôvodu, že podľa okresného súdu nešlo o účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože
žalovaní 1. a 2. neboli vyzvaní súdom k takýmto vyjadreniam a vzhľadom na počet  uskutočnených
pojednávaní mali možnosť sa k veci vyjadriť, resp. navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Žalovaní 1.
a 2. vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu v odvolaní uviedli, že sa s takýmto názorom



okresného súdu nestotožňujú, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznili,
že odmenu za jednotlivé úkony právnej služby upravuje § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Nepriznanie
odmeny za uvedené úkony právnej služby: návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 12. 02. 2010,
vyjadrenia žalovaných 1. a 2. zo dňa 10. 03. 2011 a vyjadrenia žalovaných  1. a 2. zo dňa 10. 11. 2011 z
dôvodov,  ktoré uviedol okresný súd vo svojom rozhodnutí nemá oporu v zákone, pretože žiadny zákon
neupravuje, že účastník konania je oprávnený podať vyjadrenie vo veci samej  až po výzve súdu, tak
ako to uviedol prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí a v prípade, ak tak urobí za uvedený úkon mu
nebude priznaná náhrada trov.  Podľa názoru žalovaných 1. a 2. splnomocnený advokát v ich mene
vykonal úkony, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcom 1. až 4.,
preto im mal súd priznať  náhradu trov vzniknutých v súvislosti s vykonaním uvedených úkonov.

Proti rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 12. 03. 2012 odvolali aj žalobcovia 1. až 4. V odvolaní
uviedli, že dôvodom podaného odvolania je skutočnosť, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom  nesprávnym právnym posúdením veci
je chybná aplikácia práva na zistený skutkový stav. Zdôraznili, že sporný spoluvlastnícky podiel XX/XX
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre kat. úz. a obec I. mali nadobudnúť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalovaní 1. a 2. titulom notárskeho osvedčenia vyhotoveného notárkou JUDr.
Martou Jurinovou pod sp. zn. N/XXX/XXXX, NZ XX/XXXX dňa 21. 02. 1996. Okresnému súdu vytkli,
že v odôvodnení rozhodnutia cituje nesprávne ustanovenie § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) , pretože k 21. 02. 1996 bolo znenie nasledovné: „§ 63 -
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní“. Uviedli, že „v notárskej zápisnici, ktorou sa osvedčuje vyhlásenie o
vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše
notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach,
dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne
vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť,
že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli
predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností“. Podľa názoru žalobcov, okresný súd nesprávne
v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že notárka predmetné osvedčenie vydala podľa vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia. Poukázali na ust. § 1 zák. č. 293/1992 Zb. v znení účinnom od 01. 01. 1996, z
ktorého vyplýva účel citovaného zákona a uviedli, že postup notárky bol nesprávny a nezákonný, pretože
návrh na vydanie osvedčenia môže podať len držiteľ a žalovaní 1. a 2. neboli v čase podania návrhu
na vydanie osvedčenia držiteľmi spoluvlastníckeho podielu B. R. (XX/XX). Ďalej poukázali na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16. 12. 2010, v ktorom sa podľa
žalobcov najvyšší súd stotožňuje s právnym názorom žalobcov v tom, že súd je povinný skúmať, či
poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na
rozhodnutie súdu. Podľa názoru žalobcov zamietnutie ich žaloby im veľmi závažným spôsobom znížilo
možnosť užívať rodinný dom, ktorý bez akýchkoľvek problémov užívali celé generácie ich predkov,
pretože odňatím spoluvlastníckeho podielu v 48/96 k parcelám zapísaným na LV XX, ktoré vlastne tvorili
spoločný dvor, sa mu znemožnil vstup na dvor pred ich rodinným domom autom a žumpu majú zrazu
postavenú na cudzom pozemku, hoci ju predtým stavali na svojom vlastnom so súhlasom podielového
spoluvlastníka. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom žaloby ani v súčasnosti (v čase podania odvolania)
žalovaní neužívajú, ale býva tam ich rodinný príslušník. Navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaných 1. a 2. zaviaže
nahradiť žalobcom trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo
výške 3 634,84 €.

V podaní zo dňa 10. 05. 2012 sa žalovaní 1. a 2. vyjadrili k obsahu odvolania žalobcov 1. až 4. a vo
vyjadrení uviedli, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žaloba žalobcov nie
je dôvodná a bola podaná po zákonnej 10 ročnej lehote od vydania osvedčenia notára o vyhlásení
o vydržaní  vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX. Zdôraznili, že opakovane
poukazovali na uplynutie zákonnej 10 ročnej lehoty od vydania osvedčenia notárkou JUDr. Martou
Jurinovou. Prvostupňový súd správne v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v rámci 10 ročnej lehoty
nikto zo žalobcov ani ich právnych predchodcov nespochybňoval vyhlásenie žalovaného 1. o vydržaní
jeho vlastníckeho práva podaním žaloby na súd. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zápisu
žalovaného na 1. mieste za vlastníka nehnuteľnosti podľa osvedčenia notárky JUDr. Marty Jurinovej už
nie je podľa žalovaných 1. a 2. možné posudzovať okolnosti za akých bolo vydané osvedčenie notárky
č. NZ XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX.  Žalovaní 1. a 2. v odvolaní ďalej uviedli, že pokiaľ žalobcovia vo



svojom odvolaní poukazujú na to, že po vydaní osvedčenia sporné nehnuteľnosti neužívali, tak toto ich
tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože práve žalobca 1. X. R. opakovane bránil žalovaným predmetné
nehnuteľnosti užívať. Navrhli, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudok okresného
súdu potvrdil a žalobcov zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli žalovaným 1. a 2.
ako trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 66,32 €.

Zo spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci okresný súd už raz rozhodol a to rozsudkom č. k.
5C/117/2009-119 zo dňa 15. 02. 2010 tak, že určil, že nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci I.
zapísané na LV č. XX ako CKN parcela číslo XXX/X o výmere 284 m2 zastavané plochy a nádvoria,
CKN parcela číslo. XXX/X o výmere 34 m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela  číslo XXX/X
o výmere 65 m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX/X o výmere 409 m2 zastavané
plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX/X o výmere 83 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom
so súp. č. XX postavený na parcele číslo XXX/X,  rodinný dom so súp č .XX postavený na parc. č. XXX/
X, rodinný dom so súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele 1-ica patria do
dedičstva po nebohej  B. R., nar. XX. XX. XXXX,  naposledy bytom B. č. XX, I., ktorá zomrela XX. XX.
XXXX. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 150 OSP tak, že účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa žalovaní 1. a 2. v podaní zo dňa 02. 03. 2010 odvolali
a v podaní zo dňa 01. 03. 2010 sa proti rozsudku okresného súdu do výroku o trovách konania odvolali
aj žalobcovia 1. až 4.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 17Co/68/2010-157 zo dňa 29. 07.
2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie  s tým, že námietka žalovaných
1. a 2. o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa je dôvodná.   V  rámci ďalšieho
konania okresnému súdu uložil, aby zistil, kedy bol XX U. na základe osvedčenia notára o vyhlásení o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXzapísaný ako oprávnený držiteľ
nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti, kedy začala plynúť 10 ročná lehota na zmenu postaveniaX
z oprávneného držiteľa na vlastníka nehnuteľností, kedy uplynutím lehoty uvedenej v § 2 ods. 3
alebo 4 zák. č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30. 11. 2000 nadobudol W. U. vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam z LV č. XX za účelom, či žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
bola žalobcami podaná pred uplynutím 10 ročnej lehoty alebo po nej a aby sa vysporiadal s účinkami
osvedčenia notára o vyhlásení W. U. o vydržaní vlastníckeho práva. Po zrušení a vrátení veci okresnému
súdu na ďalšie konanie vydal okresný súd po doplnení dokazovania rozsudok č. k. 5C/117/2009 - 252
zo dňa 17. 02. 2012, ktorý opätovne napadli tak žalobcovia ako aj  žalovaní odvolaním; žalovaní 1. a
2. sa odvolali len do výroku o trovách konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním žalobcov 1. až 4. a žalovaných
1. a 2. podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný
súd v súlade s pokynmi odvolacieho súdu uvedenými v uznesení č. k. 17 Co 68/2010 - 157 zo dňa 29.
07. 2010, ktorým odvolací súd prvý rozsudok okresného súdu v uvedenej veci zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol. Vysporiadal sa pritom s otázkou, kedy bol
W.U. na základe osvedčenia vydaného notárkou JUDr. Martou Jurinovou N 279/1995, NZ 41/1996 zo
dňa 21. 02. 1996 zapísaný ako oprávnený držiteľ nehnuteľností  v katastri nehnuteľností, kedy začala
plynúť 10 ročná lehota na zmenu postavenia W. U. z oprávneného držiteľa na vlastníka nehnuteľností,
kedy sa stal W. U. vlastníkom nehnuteľností a či žalobcovia 1. až 4. podali žalobu pred alebo po uplynutí
uvedenej lehoty, pričom zistil, že v rámci 10 - ročnej lehoty vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992
Z. z.  nikto zo žalobcov ani z ich právnych predchodcov podaním žaloby na súd nespochybnil vyhlásenie
žalovaného 1 o vydržaní nehnuteľností pripadajúcich na podiel B. R. v XX/XX - inách na LV č. XX, pre
k. ú. I.  ako parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 282 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 34 m2, parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere 65 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha
o výmere 409 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 82 m2. Z uvedeného vyplýva, že ak si
žalobcovia alebo ich právni predchodcovia neuplatnili vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XX pre katastrálne územie I. v prospech W. U. podaním žaloby na súd alebo v konaní
o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, tak



zákonným dôsledkom márneho uplynutia 10 - ročnej lehoty v zmysle ust. § 2 ods. 2, prípadne lehoty
podľa § 2 ods. 4 zákona č. 293/1992 Z. z. je, že sa osoba zapísaná v katastri nehnuteľností ako
oprávnený držiteľ predmetných nehnuteľností stala vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe
vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ
žalobcovia v odvolaní spochybňujú správnosť rozhodnutia okresného súdu z dôvodu, že postup notárky
JUDr. Marty Jurinovej bol nezákonný, odvolací súd poukazuje na ust. § 6 zákona č. 293/1992 Z. z., podľa
znenia ktorého pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a
iných osôb notár nepotvrdzuje; prípady možného vydania osvedčenia na základe nepravdivých údajov
ošetril zákonodarca práve ustanovením 10 -  ročnej lehoty vymedzenej v § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992
Z. z., čo je dostatočne dlhá doba na to, aby sa ten kto sa domnieva, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
nehnuteľností   bolo vydané na základe nepravdivých tvrdení, mohol domáhať určenia vlastníckeho
práva k takýmto nehnuteľnostiam. Žalobcovia v uvedenej lehote návrh na určenie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam nepodali, preto sú ich odvolacie námietky neopodstatnené. Pokiaľ
žalobcovia 1. až  4. poukázali v odvolaní na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 154/2010
zo dňa 16. 12. 2010, odvolací súd uvádza, že právny záver vyplývajúci z predmetného uznesenia nie
je možné použiť v tomto konaní, pretože predmetné uznesenie najvyššieho súdu sa týka konania o
určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, kde sa opodstatnene požadované určenie vzťahuje
ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni nemôžu mať logicky vplyv na rozhodnutie
súdu. Predmetom tohto konania na rozdiel od konania 3 Cdo 154/2010 je ale určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, kde už posudzovanie okolností v zmysle ust. § 2 ods 2  zák. č. 293/1992 Z.
z.  má svoje opodstatnenie. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky žalobcov
1. až 4. zhrnuté pod bodom II.17 odvolania sú právne neopodstatnené, pretože po uplynutí zákonom
stanovenej 10 - ročnej lehoty, ktorá začala plynúť  od zápisu žalovaného na 1. mieste ako oprávneného
držiteľa predmetných nehnuteľností do evidencie nehnuteľností podľa osvedčenia notárky JUDr. Marty
Jurinovej N 279/1995, NZ 41/1996 už nebolo možné posudzovať okolnosti, za ktorých vydala notárka
JUDr. Marta Jurinová predmetné osvedčenie. Okrem toho je potrebné uviesť, že  žalobcovia 1. až 4.
mali po smrti poručiteľky R.  ktorá zomrela 19. XX. XXXX možnosť domáhať  sa žalobou podanou na
súde určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke B. R., kde by bol tak,
ako správne v odvolaní uviedli, rozhodujúci stav aký bol v čase smrti poručiteľky, t. j. stav, za ktorého
bol W. U. len oprávneným  držiteľom, keďže  v tom čase ešte 10 - ročná lehota vymedzená v § 2
ods. 2 zákona č. 293/1992 Z. z. neuplynula; uplynula  až v roku 2006 (poručiteľka zomrela v roku
2002). Pokiaľ žalobcovia 1. až 4. v odvolaní namietali, že okresný súd nerozlišoval medzi pojmami
oprávnený držiteľ a vlastník, keď sa žalovaný 1. vydaním notárskeho osvedčenia podľa zákona č.
293/1992 Z. z. dostal  do postavenia oprávneného držiteľa nie vlastníka, odvolací súd uvádza, že z
kontextu odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd v zmysle ust. § 2 ods. 2
zákona č. 293/1992 Zb. rozlišoval medzi oprávneným držiteľom a vlastníkom nehnuteľností, v opačnom
prípade by neriešil 10 - ročnú lehotu od vydania osvedčenia. Ak teda v texte odôvodnenia použil okresný
súd namiesto pojmu oprávnený držiteľ pojem vlastník nehnuteľnosti, možno toto pochybenie označiť
za zrejmú nesprávnosť týkajúcu sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu,
ktorá však nemá vplyv na správnosť záverov, z ktorých rozhodnutie okresného súdu ako vo výroku
vecne správne vychádza. Žalobcovia 1. až 4. sú dedičmi po poručiteľke B. R., ktorá zomrela XX.
XX. XXXX a dedičstvo po nej bolo prejednané v dedičskom konaní č. 15D/1211/2002 vedenom na
Okresnom súde Lučenec. V tomto dedičskom konaní však neboli prejednané po B. R. nehnuteľnosti
vedené na LV č. XX, kat. úz. I.. Okresný súd správne skúmal či žalovaný na 1. mieste sa stal vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu B. R. z nehnuteľností vedených na LV č. XX, kat. úz. I. práve na základe
notárskej zápisnice spísanej 21. 02. 1996 notárkou JUDr. Máriou Jurinovou, so sídlo  vo Fiľakove, pod
sp. zn. N 279/1995, NZ 41/1996 a správne ustálil, že po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zápisu
žalovaného na 1. mieste za vlastníka nehnuteľností podľa osvedčenia notárky JUDr. Marty Jurinovej už
nebolo možné posudzovať okolnosti, za ktorých bolo vydané osvedčenie notárky JUDr. Marty Jurinovej
zo dňa 21. 02. 1996 NZ 41/96. A keďže mal za nepochybné, že do 10 rokov odo dňa zápisu do
evidencie nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Z. z.  si neuplatnila na súde ani v konaní
o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov,
vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, tak konštatoval, že žalovaný na 1. mieste sa
stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností označených vo výroku odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že okresný súd
mal správne za to, že ak v rámci 10 ročnej lehoty nikto zo žalobcov ani ich z právnych predchodcov
nespochybnil vyhlásenie žalovaného 1. o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
pred notárkou JUDr. Martou Jurinovou dňa 21. 02. 1996 podaním žaloby na súd, tak v súčasnosti



žalobcovia 1. až 4. s takouto možnosťou súdnej ochrany svojich záujmov nedisponujú. Na základe
uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku,
ktorým žalobu žalobcov 1. až 4. zamietol ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných 1. a 2. do výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalobcov 1. až 4.
nahradiť žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 99,50 € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 877,68 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd uvádza, že
z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v časti trov konania (str. 7)
vyplýva, že okresný súd nepriznal žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania zodpovedajúcich  odmene
za nasledovné úkony právnej služby: návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 12. 02. 2010, vyjadrenie
žalovaných zo dňa 10. 03. 2011 a  vyjadrenie žalovaných zo dňa 10. 11. 2010, nakoľko mal za to, že nejde
o úkony súvisiace  s účelným uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí vždy prihliadať k tomu, či trovy konania, ktorých náhradu
si účastníci konania uplatňujú, boli vynaložené účelne. Účelnosť vynaložených trov konania posudzuje
súd v závislosti od  efektívnosti  úkonov vykonaných v konaní, resp. v závislosti  od efektívnosti úkonov
vo vzťahu k výsledku konania, to je skúma, či tieto úkony svojim kvalifikovaným a relevantným obsahom
prispeli k určitému spôsobu vyriešenia veci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že úkon právnej služby
zo dňa 12. 02. 2010 je vo svojej podstate žiadosťou o odročenie pojednávania, v ktorej žalovaní 1.
a 2. prostredníctvom svojho právneho zástupcu, okrem žiadosti o odročenie pojednávania len navrhli
vypočuť ako svedka B. B., sestru nebohej matky žalovaného W. U.. Uvedená svedkyňa v konaní v
konečnom dôsledku vypočutá nebola, nakoľko rozsudkom vyhláseným do zápisnice o pojednávaní
zo dňa 15. 02. 2010 okresný súd vo veci rozhodol. Ďalší úkon právnej služby, za vykonanie ktorého
nepriznal okresný súd žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania, bolo písomné vyjadrenie vo veci, ktoré
svojim obsahom nadväzuje na pojednávanie, ktoré sa konalo na Okresnom súde Lučenec dňa 22.
11. 2010. V uvedenom podaní sa žalovaní 1. a 2. vyjadrili ku skutočnostiam, ktoré boli  predmetnom
pojednávania konaného na Okresnom súde Lučenec dňa 22. 11. 2010. Pokiaľ ide o posledný úkon
právnej služby, za ktorý okresný súd nepriznal žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania a to podanie
žalovaných zo dňa 10. 11. 2011, odvolací súd uvádza, že obsahom uvedeného podania bolo zotrvanie
žalovaných 1. a 2. na svojich vyjadreniach a prednesoch prezentovaných v konaní, preto má odvolací
súd za to, že okresný súd postupoval správne, keď s ohľadom na zásadu účelnosti vynaložených trov
konania žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania za uvedené úkony právnej služby nepriznal. Na základe
uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
okresný súd uložil žalobcom 1. až 4. povinnosť nahradiť žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne trovy
konania vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 877,68 € podľa § 219 ods. 1,2 OSP
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože tak žalobcovia ako aj žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/117/2009", "guid": "262d8497-f30c-4812-ae9d-d913ebc9507e:425b4a48-eb3c-4a82-abd3-42da06bef183", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f954c6a7-7c8a-4178-90cb-23c512c0c895:a790e354-82a6-4a1b-9561-5ed352df5b94", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3", "spisova_znacka": "17Co/189/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/189/2012 z 25. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-03-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6609206465.3"}], "citovane_v": []}