Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/108/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217635 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111217635.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO : 00 151 70, s adresou pre doručovanie Regionálne riaditeľstvo Zvolen, Námestie SNP 98/2, Zvolen proti odporkyni C. T., predtým M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, J. J., o zaplatenie 564,29 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13C 224/2011-111 zo dňa 5.2.2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 3C 224/2011-111 zo dňa 5.2.2013 v napadnutej časti výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 2,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.2.2008 až do 28.1.2012 v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 4.8.2011 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 564,29 Eur s prísl. z titulu zmluvy o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie poisťovania v univerzálnej sieti pre reprezentanta zo dňa 4.2.2005. Na základe uvedeného návrhu a preukázania tej skutočnosti, že odporkyňa uhradila žalovanú sumu v rozsahu 564,29 Eur dňa 28.1.2012, súd návrh navrhovateľa o zaplatenie 564,29 Eur zamietol ako bezdôvodný. Navrhovateľovi priznal právo na úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 až do 28.1.2012. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa týkalo priznania úroku až do výšky 9 % ročne súd návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,5 % ročne zamietol ako nedôvodný. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie navrhovateľa vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím pod sp. zn. 41 Cob 81/2012 zo dňa 28.11.2012 tak, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13C 224/2011-67 zo dňa 28.2.2012 v napadnutej časti výrokov, v ktorých súd žalobu zamietol v časti istiny potvrdil a v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a týkal sa úroku z omeškania vo výške 2,5 % ročne zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd preto v ďalšom konal len o tejto časti žalobného návrhu, t.j. o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,5 % ročne. Odporkyňa bola v ďalšom konaní pasívna, nepredkladala súdu žiadne tvrdenia a nepreukazovala ani žiadne dôkazné prostriedky, aby spochybnila, či vyvrátila tvrdenia navrhovateľa poskytnuté v tomto konaní. Uviedol, že zmluva medzi účastníkmi zanikla v súlade s ust. § 352 Obchodného zákonníka, § 21 ods. 1,2 Zákona o sprostredkovaní poistenia, ktorý sa vzťahuje aj na osoby, ktoré vykonávali sprostredkovanie v súlade s doterajšími predpismi a vychádzal z toho, že nárok navrhovateľa je oprávnený v tej časti, pokiaľ sa dožadoval priznania príslušenstva v rozsahu 9 % ročného úroku z omeškania z pôvodne žalovanej istiny. Na základe uvedeného, súd nároku navrhovateľa vyhovel a zaviazal v tomto rozhodnutí odporkyňu na zaplatenie 2,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 až do 28.1.2012. O práve na náhrade trov konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a to tak, že navrhovateľ bol v prevažnej miere neúspešný, pretože súd nárok navrhovateľa v pôvodnom rozhodnutí na zaplatenie sumy 564,29 Eur zamietol ako nedôvodný, keďže odporkyňa žalovanú sumu ešte pred vyhlásením rozhodnutia zaplatila a úspešný bol len v časti príslušenstva. Odporkyňa si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil v časti trov konania tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy pôvodného súdneho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku, t.j. vo výške 33,50 Eur, o trovách odvolacieho konania ako aj o trovách konania na súde prvého stupňa, ktoré sa uskutoční po vrátení súdu prvého stupňa, t.j. o všetkých trovách konaniach, ktoré v predmetnom konaní vznikli. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 2,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 až do 28.1.2012 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, s odôvodnením, že navrhovateľ bol v konaní v prevažnej miere neúspešný, preto právo na náhradu trov konania nemal a odporkyňa úspešná v konaní v prevažnej miere si právo na náhradu trov konania neuplatnila. Navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 4.8.2011, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 5.8.2011 s tým, že odporkyňa uhradila žalovanú sumu dňa 28.1.2012, teda svojim konaním, t.j. uhradením výšky istiny konkludentným konaním potvrdila dôvodnosť uplatneného žalobného návrhu. Navrhovateľ má za to, že žalobný návrh bol podaný dôvodne, o čom svedčí to, že k úhrade dlžnej sumy došlo po začatí konania a to dňa 28.1.2012, ako to vyplýva z tvrdení Okresného súdu Banská Bystrica. Konštatovanie súdu, že navrhovateľ bol v konaní v prevažnej miere neúspešný, preto právo na náhradu trov konania nemal, je v rozpore so samotným skutkovým stavom, ktorý je nerozporovateľný. Žalobný návrh bol podaný dôvodne, lebo v čase podania žalobného návrhu predmetný dlh odporkyne voči navrhovateľovi preukázateľne existoval, dôvodnosť odporkyňa žiadnym spôsobom nerozporovala a svojim konaní potvrdila jeho dôvodnosť, t.j. uhradila žalovanú istinu. Navrhovateľ si trovy konania v podanom návrhu na začatie konania v časti petitu uplatnil, t.j. podal návrh na rozhodnutie o trovách. Z predmetného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu navrhovateľ nemá za to, že súd správne aplikoval právo na náhradu trov konania a akým spôsobom určil mieru úspešnosti v konaní. Navrhovateľ podľa rozhodnutia súdu bol v merite veci absolútne úspešný, t.j. odporkyňa nerozporovala nárok a opodstatnenosť istiny čo do dôvodu a výšky a z vyjadrenia súdu má navrhovateľ za to, že sa s navrhovateľom preukázaným skutkovým stavom súd a zároveň aj odporkyňa stotožnila bez výhrad. Navrhovateľ bol v časti istiny úspešný v celom rozsahu. Navrhovateľ má za to, že ohliadnuc od sporného aplikovania Občianskeho zákonníka na určenie výšky a následného priznania úrokov z omeškania súd nesprávne určil mieru úspešnosti strán sporu v konaní a následne nepriznal trov konania navrhovateľovi ako jednoznačne preukázateľne úspešnej strane sporu. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejedal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Predmetom odvolania je rozhodnutie okresného súdu, v časti , v ktorej určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.8.2011 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 564,29 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.12.2008 do zaplatenia na tom základe, že uzavrel s odporkyňou Zmluvu o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie poistenia v univerzálnej sieti pre reprezentanta. Odporkyňa sa z pojednávania, ktoré okresný súd vytýčil na deň 28.2.2012 ospravedlnila a v prílohe svojho listu predložila kópiu podacieho lístka o zaplatení dlžnej sumy 564,29 Eur a zároveň požiadala o vyčíslenie sumy - príslušenstva k dlžnej sumu. Okresný súd Banská Bystrica na pojednávaní dňa 28.2.2012 zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 6,5 % úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 do 28.1.2012, vo zvyšnej časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudkom z 5.2.2013 zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi aj 2,5 % úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 do 28.1.2012. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ nesúhlasil s takýmto rozhodnutím okresného súdu o trovách konania, tvrdil, že v časti istiny bol úspešný v celom rozsahu. Odvolací súd sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožnil. Je pravdou, že návrh bol podaný dôvodne, pretože bol podaný dňa 5.8.2011 a odporkyňa uhradila žalovanú sumu až dňa 28.1.2012, t.j. po podaní návrhu. Navrhovateľ však do rozhodnutia okresného súdu, t.j. do dňa 28.2.2012 v časti istiny ktorú odporkyňa ešte pred rozhodnutím okresného súdu zaplatila, nevzal žalobu späť, preto musel okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 564,29 Eur zamietnuť, pretože v čase rozhodovania okresného súdu už bola istiny zo strany odporkyne uhradená. Odvolací súd poukazuje na ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Keďže navrhovateľ nevzal po uhradení istiny žalobu v tejto časti späť, v čase rozhodovania okresný súd správne v časti istiny žalobu zamietol, pretože uvedená suma už bola navrhovateľovi uhradená, t.j. , ak bola žaloba v časti o zaplatenie 564,29 Eur zamietnutá, nemôže byť navrhovateľ v časti istiny úspešný, tak ako to uvádza vo svojom odvolaní, aj keď bol pôvodne žalobný návrh podaný dôvodne. Iná by bola situácia v prípade, ak by do rozhodnutia okresného súdu vzal navrhovateľ žalobu v časti o zaplatenie istiny 564,29 Eur späť, v tom prípade by došlo k späťvzatiu žaloby z viny odporkyne, pretože odporkyňa by zavinila, že navrhovateľ musel vzať späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne a v tom prípade by mal navrhovateľ právo na náhradu trov konania. Správne potom okresný súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď uviedol, že navrhovateľ bol v prevažnej miere neúspešný, pretože nárok navrhovateľa o zaplatenie 564,29 Eur bol zamietnutý ako nedôvodný. Navrhovateľ bol úspešný len v časti 9 % úroku z omeškania, je teda zrejmé, že v prevažnej časti, t.j. v časti istiny bol neúspešný. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa vyššie citovaného ustanovenia môže súd náhradu trov konania rozdeliť, prípadne vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo a to v prípade, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný. V danom prípade okresný súd o trovách konania rozhodol správne, aj keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol ods. 1 namiesto ods. 2 ustanovenia § 142 O.s.p. a správne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade bol v konaní čiastočne úspešný aj navrhovateľ - v časti o zaplatenie úroku z omeškania, úspešná bola aj odporkyňa v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny vo výške 564,29 Eur zamietol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konaniach odvolací súd nerozhodoval, pretože odporkyňa, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala ( § 151 ods. 1 O.s.p.). Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.