Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/187/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227028 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111227028.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Údernícka 5, IČO:. 35724 803 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, za ktorú koná ako advokát konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporkyni O. N., narodenej XX. XX. XXXX, bytom N. N., Z. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, o zaplatenie 4 531, 77 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/28/2012 - 60 zo dňa 21. 03. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 404, 74 EUR, p o t v r d z u j e. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 OSP, pretože navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP, pretože navrhovateľ vzal návrh späť až po vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom a zavinil tak zastavenie konania. Trovy konania v sume 404, 74 EUR pozostávali z odmeny za úkony právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ a „vyjadrenie k návrhu“; navýšené o sadzbu DPH. Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal. Osobitným výrokom súd rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 264, 87 EUR v zmysle ust. § 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Napriek tomu, že Združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania, necháva sa právne zastúpiť, čím dochádza k navyšovaniu trov konania. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie Združenia je nadbytočné, nehospodárne a neplní svoj účel. Združenie v zastúpení advokátmi vstupuje do súdnych konaní, v ktorých na strane odporcu vystupuje spotrebiteľ, avšak s danou vecou nie je vôbec oboznámené a súdnych konaní sa nezúčastňuje. Skutočnosť, že Združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane odporcu spolu s občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, v týchto sporoch samo zastupuje, je dôkazom, že právne zastúpenie v tomto prípade je špekulatívne. Navrhovateľ má za to, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 27, 09 EUR. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie okresného súdu navrhol potvrdiť. Uviedol, že ak by nemajetnému Združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Práve s dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej odporcovi prostredníctvom Združenia súd žalobu zamietol. Trovy právneho zastúpenia tak považoval za účelne vynaložené, nakoľko každý má právo na to, aby, hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Aj vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. I napriek tomu, že neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík súd vyhodnocuje ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. Práve vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, súvisiacich s prebiehajúcim spormi, pretože samotný spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť. Poukázal i na novelizované znenie ust. § 137 OSP, podľa ktorého trovami konania je i náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Na záver zdôraznil, že vstup vedľajšieho účastníka do konania je dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľov v súdnych sporoch, keď vedľajší účastník môže preukázať, že vo viacerých súdnych sporoch pôsobil už jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúci si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1 OSP vo výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správne. Podľa ust. § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa druhého odseku uvedeného zákonného ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa ust. § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ustanovenia o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené, nie sú obmedzené len na určitý druh konaní, ani na dôvody zastavenia konania. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky obsiahnuté v ustanovení § 146 ods. 2 vety prvej a druhej OSP. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. ( § 146 ods. 2 veta prvá OSP). Zavinenie môže existovať na strane navrhovateľa, ale aj na strane odporcu. Na strane navrhovateľa existuje napríklad vtedy, ak podal žalobu, hoci existovala prekážka res iudicatae, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť; prípadne ak ju vzal späť po tom, čo druhý účastník vzniesol oprávnenú námietku premlčania. Druhou výnimkou z uvedenej všeobecnej zásady je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca ( § 146 ods. 2 veta druhá OSP ). Je tomu tak napr. vtedy, keď odporca po podaní žaloby plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho odpadol predmet sporu. V prejednávanej veci navrhovateľ zobral návrh späť po vznesení oprávnenej námietky premlčania. Túto nevzniesol účastník konania, ale vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý mal právny záujem na jeho výsledku, keďže jeho hlavným cieľom je ochrana spotrebiteľa. V zmysle ust. § 93 ods. 4 OSP má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má právo nechať sa v konaní zastúpiť advokátom. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania ( v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle vyššie uvedeného článku 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu, nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Pri rozhodovaní o trovách konania by tak súd mal v každom prípade skúmať, či zastúpenie vedľajšieho účastníka prinieslo samotnému účastníkovi konania, popri ktorom vedľajší účastník vystupuje, taký prospech v konaní, že trovy spojené s úkonmi právneho zastúpenie bolo možné považovať za účelné. V danom prípade vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol v konaní dôvodnú námietku premlčania, v dôsledku čoho navrhovateľ vzal svoj návrh späť a konanie bolo zastavené. Takýto úkon má preto charakter úspešnej procesnej obrany (vedľajšieho) účastníka konania a trovy s ním vzniknuté možno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie, resp. bránenie práva. V zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie je potom navrhovateľ povinný nahradiť všetky trovy, ktoré druhému účastníkovi vznikli v súvislosti s konaním. Navrhovateľ nesmie opomínať zásadu rovnosti účastníkov konania, keď rovnako ako účastník konania, aj vedľajší účastník môže byť zastúpený advokátom. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je v zmysle ust. § 146 ods. 2 vety prvej OSP povinný nahradiť účelné trovy ostatným účastníkom konania. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku podľa ust. § 219 OSP ako vecne správne potvrdil. Proti ostatným výrokom uznesenia okresného súdu odvolanie podané nebolo, preto v týchto výrokoch uznesenie okresného súdu zostalo nedotknuté (§ 206 ods. 3 OSP). O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP. Navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, preto mu právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo. V súvislosti s uplatnením náhrady trov odvolacieho konania vedľajším účastníkom, odvolací súd poznamenáva, že trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z podania písomného vyjadrenia k odvolaniu (v celkovej výške 105, 77 eur) nie sú trovami, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcu (vedľajšieho účastníka na strane odporcu k predmetu konania). Na podanie predmetného vyjadrenia nebol vedľajší účastník vyzvaný, nešlo teda o podanie urobené na základe výzvy súdu, prípadne podanie za účelom procesného presadzovania uplatneného nároku resp. procesnej ochrany proti takémuto tvrdenému nároku. Keďže každý úkon alebo každé platenie treba posudzovať samostatne, tento úkon považoval odvolací súd za nadbytočný, a preto s prihliadnutím na jeho neúčelnosť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.