Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/35/2026 6125308013 28. 07. 2026 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2026:6125308013.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného právnym zástupcom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o, so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, IČO: 42 174 856, Palárikova 15, Bratislava, o zaplatenie 307,99 eura s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. novembra 2025, č.k. 49C/41/2025 - 87, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 307,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 307,99 eura od 04.04.2025 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že zmluvou o nájme č. 226/2025 zo dňa 10.02.2025 sa žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca dohodli na nájme motorového vozidla Volkswagen Passat, AT, Q.: Z., od 10.02.2025 do 18.02.2025 s denným nájomným 85,- eur s DPH, zmluvné nájomné 77,- eur s DPH. Jednorazový poplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol dohodnutý vo výške 50,- eur s DPH. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla si vozidlo prevzal poškodený dňa 10.02.2025 a odovzdal žalobcovi späť dňa 18.02.2025. Žalobca vystavil poškodenému dňa 19.02.2025 faktúru č. 02442025 splatnú dňa 06.03.2025 na sumu 742,98 eur s DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 226/2025, za obdobie od 10.02.2025 do 18.02.2025. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 50,- eur s DPH. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.02.2025 za odplatu 742,98 eur s DPH svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 742,98 eur s DPH z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z.. Postupca postúpil s pohľadávkou všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Podľa čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 19.02.2025 vyhlásil, že mal od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo Volkswagen Passat, AT, EČ: Z., od 10.02.2025 do 18.02.2025 (9 dní) z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti
č. 9573114065 zo dňa 30.01.2025 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňu. Zároveň prehlásil, že v uvedenom období nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutý. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti prevzaté autoservisom za účelom opravy dňa 10.02.2025. Po ukončení opravy dňa 14.02.2025 a doručení krycieho listu zo strany KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., bolo poškodené motorové vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi dňa 18.02.2025. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 19.02.2025. Následne si žalobca u žalovaného listom zo dňa 19.02.2025 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.03.2025 žalovaný náklady na zapožičanie náhradného vozidla priznal vo výške 434,99 eur s odôvodnením, že doba obvyklá na opravu vozidla je 5 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Zapožičanie náhradného vozidla priznané do vystavenia faktúry za opravu vozidla 14.02.2025. Z faktúry UNICAR s.r.o. č. 32250096 vyplýva, že táto bola vystavená dňa 14.02.2025. Z listu autorizovaného autoservisu ALTERIA MOTOR s.r.o., Žilina - vyplýva, že ide o bežnú obchodnú prax uplatňovanú pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. V deň ukončenia prác na poškodenom vozidle autoservis odosiela faktúru príslušnej poisťovni, ktorá je povinná z PZP vinníka nehody faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je ich zmluvným partnerom ako náhrada úhrady faktúry sa používa tzv. krycí list vystavený príslušnou poisťovňou a tento doručuje autoservisu a ten potom vydaná poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu zo strany poisťovne. Zhodne s vyššie uvedeným potvrdili obchodnú prax aj servisy MD-Bavaria Žilina, s.r.o. a FINAL CD. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.02.2025 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 18.02.2025. Z Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9573114065 zo dňa 18.02.2025 vyplýva, že poškodený nie je držiteľom iných motorových vozidiel. 3. Takto ustálený skutkový stav veci súd prvej inštancie posúdil podľa § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 442, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1,2, § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že nárok žalobcu sa odvíja od § 15 ods. 1 zákona o PZP ako aj od § 442 Občianskeho zákonníka. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal preukázané, že dňa 30.01.2025 došlo v Ružomberku k dopravnej nehode, pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Tým je v zmysle § 427 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1 zákona o PZP daná zodpovednosť, a zároveň tiež pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní. Aktívnu vecnú legitimáciu mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky. V dôsledku škodovej udalosti si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas doby zisťovania nákladov na opravu jeho vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. 226/2025 zo dňa 10.02.2025 poškodený užíval motorové vozidlo Volkswagen Passat, AT, EČV: Z. v rozsahu 9 dní nájmu, a to v období od 10.02.2025 do 18.02.2025. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil pohľadávku zodpovedajúcu 9 dňom prenájmu, a to od 10.02.2025 do 18.02.2025 a poplatok za pristavenie vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 024442025 za prenájom náhradného vozidla v trvaní 9 dní s výškou nájomného 77,- eur s DPH/deň, spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 50,- eur s DPH, spolu vo výške 742,98,- eur s DPH, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Z Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 19.03.2025 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že mu poukázal poistné plnenie vo výške 434,99 eur s odôvodnením priznania poistného plnenia len za obdobie 5 dní. Zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v danom prípade v nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná, žalovaný totiž čiastočne, v sume 434,99 eur, žalobcovi z tohto titulu plnil. V tejto súvislosti poukázal na judikatúrne závery súdov v tejto oblasti, podľa ktorých skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 86/90 zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016,
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2703/2006 zo dňa 16.10.2008). V posudzovanej veci nebola medzi stranami sporná výška denného nájomného (táto nebola zo strany žalovaného nijako rozporovaná), ani účtovaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, a teda že išlo o cenu primeranú, keďže nijako výrazne neprekračovala výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo (čo je súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti). Medzi stranami zostala sporná otázka nutnosti prenájmu vozidla poškodeným, otázka dôvodnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným vo vzťahu k nároku na náhradu škody spočívajúcom v nájme náhradného motorového vozidla poškodeným, keď žalovaný namietal, že oprava poškodeného motorového vozidla, počas ktorej si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo, mohla byť s ohľadom na jej charakter vykonaná skôr, pričom ukončená bola už dňa 14.02.2025, kedy autoservis vystavil faktúru za opravu motorového vozidla a poškodené vozidlo si poškodený mohol podľa žalovaného prevziať už 14.02.2025, a nie až dňa 18.02.2025. Rovnako žalovaný v konaní namietal neplatnosť dohody o prenájme náhradného vozidla poukazujúc na to, že dohoda obsahuje údaje, ktoré nemohli byť sporovým stranám známe už pri jej uzatváraní. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku náhodnej poistnej udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného dostal do situácie, že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. Mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo od 10.02.2025 do 18.02.2025, počas jeho opravy v autoservise. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 30.01.2025, vozidlo bolo v autoservise odo dňa 10.02.2025, pričom po dobu opravy vozidla si prenajal náhradné vozidlo u spoločnosti žalobcu. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným, po dobu, po ktorú bolo v autoservise vozidlo poškodené pri spomínanej dopravnej nehode. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo k nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia osobných potrieb. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Žalovaný namieta účelnosť užívania náhradného vozidla a celkovú dobu nájmu. Žalobcovi po prešetrení poistnej udalosti priznal nárok v rozsahu 5 dní. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie zisťovania rozsahu škôd na poškodenom vozidle. Doba zotrvania vozidla v autoservise závisela od posúdenia a zistenia predpokladaných nákladov na opravu vozidla. Dĺžka opravy vozidla vyplýva aj z čestného prehlásenia autoservisu a odovzdávacieho a preberacieho protokolu, podľa ktorého bolo vozidlo poškodeného prevzaté do autoservisu za účelom opravy 10.02.2025 a po ukončení opravy dňa 14.02.2025 a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 18.02.2025 bolo vozidlo odovzdané poškodenému dňa 18.02.2025, teda v ten istý deň ako bol autoservisu doručený krycí list. Zároveň spoločnosti vykonávajúce opravy motorových vozidiel potvrdili, že ide o bežnú obchodnú prax uplatňovanú pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. V deň ukončenia prác na poškodenom vozidle autoservis odosiela faktúru príslušnej poisťovni, ktorá je povinná z PZP vinníka nehody faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je ich zmluvným partnerom ako náhrada úhrady faktúry sa používa tzv. krycí list vystavený príslušnou poisťovňou a tento doručuje autoservisu a ten potom vydaná poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu. K príčinnej súvislosti medzi poškodením motorového vozidla a vznikom škody uviedol, že táto je daná za celé obdobie od vzniku škodovej udalosti až do momentu kedy sa opravené vozidlo dostáva do dispozičnej sféry poškodeného. Poukázal v tomto smere na nález Ústavného súdu III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, podľa ktorého účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného motorového vozidla je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, teda de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V prípade totálnej škody možno za relevantnú
považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. poukázania finančných prostriedkov], keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Poškodený v danej veci z titulu poistnej udalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného, tak patria k oprávneným nárokom poškodeného. Pokiaľ dôjde k poškodeniu motorového vozidla, má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo. Vo všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že poškodený mal prenajaté motorové vozidlo len na nevyhnutnú dobu od 10.02.2025 do 18.02.2025. Práve za stavu, do ktorého sa dostal poškodený zavinením poistenca žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom zmysle, aby v sieti autoservisov zisťoval a hľadal ten s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne aby počas opravy vozidla poškodený riešil daný stav inak než zapožičaním náhradného motorového vozidla (napr. používaním hromadnej dopravy), prípadne aby zisťoval a hľadal autopožičovne s najlacnejším nájomným. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď je už daným stavom výrazne obmedzovaný, hoci ho nezavinil. Bolo preto dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky doby nájmu 9 dní podľa nájomnej zmluvy, protokolu o prenájme náhradného vozidla, čestného prehlásenia poškodeného, autoservisov a odovzdávacieho protokolu a nie z dátumu vyhotovenia faktúry za opravu. Vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola uplatnená za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody v dôsledku dopravnej nehody. Súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo za celú dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v autoservise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Z dokazovania vyplynulo, že faktúra za opravu poškodeného vozidla bola vystavená 14.02.2025, dňa 18.02.2025 bolo poisťovňou vinníka ukončené šetrenie poistnej udalosti a predložený. Následne, bezprostredne v ten pracovný deň 18.02.2025 bolo opravené vozidlo odovzdané poškodenému autoservisom, tak ako vyplýva z predložených listinných dôkazov. Doba nájmu trvala od 10.02.2025 do 18.02.2025. V čase od 30.01.2025 do 19.03.2025 poisťovňa likvidovala poistnú udalosť. Pričom sa jedná o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú poškodený nemôže nijako ovplyvniť a že poškodený nevedel a ani nemohol ovplyvniť dobu, za ktorú žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto mu nemôže byť na škodu, že mal po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo. Naviac poškodený nemôže nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo mal poškodený nutne k dispozícii do 18.02.2025, čo vyplýva aj z prehlásenia autoservisu. Uplatnená náhrada nákladov len reparuje poškodenému stav, keď nemohol svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do skončenia šetrenia škodovej udalosti žalovaným. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové vozidlo. Argumentáciu žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení z dôvodu, že doba ukončenia nájmu sa do nej dopĺňa až
na konci, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú. Zo zmluvy o postúpení je totiž evidentné, že tak nájomca, ako aj prenajímateľ vyjadrili vôľu prenajať náhradné vozidlo na obdobie do doby, kedy sa motorové vozidlo poškodeného dostane do jeho dispozičnej sféry, doba nájmu je teda určiteľná na základe objektívne zistiteľnej skutočnosti. Nevykonal pritom ani žalovaným navrhnuté dokazovanie spočívajúce v uložení edičnej povinnosti Polícii SR - Krajskému dopravnému inšpektorátu Žilina za účelom predloženia zoznamu vozidiel evidovaných na meno poškodeného, nakoľko z predložených listinných dôkazov mal nárok žalobcu za dostatočne preukázaný. Poškodený z titulu poistnej udalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo, z čestného prehlásenia mal preukázané, že iné vozidlo nevlastní, preto navrhované dokazovanie nepovažoval súd za účelné ani hospodárne. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 434,99 eur je potom žalobcom v tomto konaní pohľadávka vo výške 307,99 eur uplatnená dôvodne, a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznal ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP. Poukázal tiež na to, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 307,99 eur od 04.04.2025 do zaplatenia. Ukončenie poistného šetrenia nastalo dňa 19.03.2025 a od nasledujúceho dňa, t. j. od 20.03.2025 začala plynúť žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný sa dostal do omeškania od 04..04.2025. Úroky z omeškania žalobcovi priznal v zákonnej výške odo dňa, ako ich požadoval. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu, a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za nepresvedčivé a konajúci súd sa nedokázal vysporiadať so všetkými jeho námietkami a argumentáciou. Konajúci súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcom, bez toho aby ich konfrontoval s jeho argumentami, nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a v odôvodnení napadnutého rozsudku neuniesol bremeno logickým spôsobom vysvetliť, prečo bolo v danom prípade odôvodnené priznať žalobcovi ním nárokovanú sumu vo výške 307,99 Eur. Konajúci súd na danú vec neaplikoval kritéria nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré vychádzajú z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach. V konaní nebola žalobcom preukázaná zásadná skutočnosť, a to nutnosť a dôvodnosť zotrvania poškodeného vozidla v autoservise po faktickom ukončení opravy dňa 14.02.2025, resp. žalobca nepreukázal, že bol nájom náhradného motorové vozidla dôvodný nad rámec priznaného poistného plnenia. Žalobca sa naprieč celým konaním odvolával na akúsi zaužívanú prax autoservisov, ktoré vydajú už opravené motorové vozidlo poškodenému až v moment, kedy dôjde k doručeniu krycieho listu zo strany poisťovne (pričom krycie listy nezasielal). Listinnými dôkazmi preukázal, že oprava poškodeného motorového vozidla bola reálne ukončená už dňa 14.02.2025, čo ani samotný žalobca nerozporoval. Nemožno sa stotožniť s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko tento vytvára nebezpečný precedens, ktorý legalizuje protiprávne konanie servisu výkonávajúceho zádržné právo, bez akéhokoľvek právneho základu a opory v zákone. Zároveň prvostupňový súd svojím rozhodnutím popiera zmysel samotnej faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, v ktorej sa uvádza aj dátum splatnosti, t.j. do kedy má byť faktúra uhradená. V praxi to funguje tak, že sa dodá tovar/služba a vystaví sa faktúra, na ktorej sa určí dátum splatnosti, t.j. do kedy je potrebné vystavenú faktúru uhradiť. To, že autoservis vykonal nezákonné
zádržné právo a teda, že nájom náhradného motorového vozidla nad rámec dátumu kedy bola vystavená faktúra (14.02.2025) nie je v príčinnej súvislosti so samotnou škodovou udalosťou zavinenou jeho klientom, čo potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17Co/69/2024 zo dňa 29.05.2025, podľa ktorého je pre vec podstatné, že v posudzovanom prípade neboli žalobcom tvrdené a preukázané také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodiť, že napriek ukončeniu opravy vozidla dňa 17.12.2022 ostala dopravná nehoda priamou a hlavnou príčinou pre ktorú poškodený nemohol užívať svoje vozidlo. Náklady na používanie náhradného vozidla v období po ukončení opravy dňa 17.12.2022 preto nie sú škodou, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Pre absenciu tohto predpokladu zodpovednosti za škodu nie je daná zodpovednosť prevádzkovateľa, a tým ani povinnosť žalovanej poisťovne, ktorej splnenia sa domáhal žalobca v tomto konaní. Pokiaľ žalobca poukázal aj na to, že poškodený nemohol ovplyvniť kedy mu bude vozidlo zo servisu vydané, je tento poukaz bez významu na uplatnený nárok. Oprava vozidla bola predsa nevyhnutne realizovaná na základe zmluvného vzťahu medzi poškodeným a servisom, v ktorom si poškodený nechal svoje vozidlo opraviť. Podmienky tohto zmluvného vzťahu boli vecou servisu a poškodeného, a tie poškodený ako zmluvná strana ovplyvniť mohol. Ak by si teoreticky aj poškodený dohodol tak nevýhodnú zmluvu, pri ktorej by nemal dosah na okamih vydania opraveného vozidla, nemohlo by to ísť na ťarchu prevádzkovateľa vozidla, z ktorým bola škoda spôsobená. S obsahom zmluvy medzi poškodeným a servisom súvisí aj žalobcom tvrdená možnosť prevziať opravené vozidlo zo servisu až po doručení krycieho listu od poisťovne. Iba v prípade, že by takto podmienené odovzdanie opraveného vozidla bolo zmluvne dohodnuté medzi poškodeným a servisom, bolo by možné uvažovať o relevancii tejto dohody k uplatnenému nároku. Pokiaľ však žalobca poukazuje na faktickú prax autoservisov preukazuje ju čestným vyhlásením autoservisu, že po poistnej udalosti opravené a vyfakturované vozidlá vydá až po doručení krycieho listu z poisťovne, je takáto prax vo vzťahu k uplatnenému nároku bez významu. Nebolo totiž v konaní tvrdené, preukázané ani inak zistené, že táto prax má akýkoľvek právny základ (zákonný alebo zmluvný), ktorý by servisu tento postup umožňoval ako súladný s právom a poškodeného tým skutočne až do doručenia krycieho listu legálne vylučovať z užívania už opraveného vozidla. Konajúci súd pri svojej rozhodovacej činnosti podľa žalovaného ani neprihliada na aktuálnu judikatúru obdobných sporov. Žalovaný ďalej uviedol, že považuje procesný postup konajúceho súdu, ktorým odmietol vykonať dôkaz, konkrétne vyžiadanie zoznamu motorových vozidiel vo vlastníctve poškodeného ako nesprávny. Žalobca síce predložil do konania dotazník poškodeného, avšak pre zabezpečenie správnosti rozhodnutia bolo nutné vyžiadať predmetný zoznam motorových vozidiel na riadne preukázanie, či poškodený skutočne bol alebo nebol držiteľom aj iných motorových vozidiel. Prvostupňový súd však bez hlbšieho zdôvodnenia odmietol vykonanie tohto dôkazu, pričom sa iba skratkovite odvolal na tú skutočnosť, že poškodeného motorové vozidlo sa nachádzalo v autoservise. Poukázal tiež na svoju zákonnú povinnosť šetriť poistnú udalosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, v zmysle ktorej má najmä povinnosť šetriť poistnú udalosť, teda začať šetrenie bez zbytočného odkladu a do troch mesiacov od oznámenia o škodovej udalosti ukončiť šetrenie. Dôvodnosť výšky nároku poškodeného môže šetriť až od momentu kedy sa o výške nároku dozvie, čo býva spravidla doručením faktúry za opravu. Krycí list je osobitný spôsob likvidácie, v žiadosti o krycí list sa zmluvný opravca poisťovne na základe ich vzájomnej zmluvy zaviaže ešte pred ukončením opravy a vystavením faktúry, že za opravu vozidla si bude fakturovať konkrétnu čiastku a poisťovateľ sa vydaním krycieho listu ešte pred ukončením opravy zaviaže túto konkrétnu čiastku uhradiť. Najčastejšie sa krycí list používa pri likvidácii poistnej udalosti z havarijného poistenia motorových vozidiel. Krycí list v tomto prípade vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti voči zmluvnej opravovni motorových vozidiel, aby opravovňa mala istotu, že dostane svoje peniaze a môže bez zábran vydať vozidlo po oprave zákazníkovi. V krycom liste je uvedené vyúčtovanie poistného plnenia. Od ceny opravy je odpočítaná DPH v prípade, že klient je platcom DPH a plnenie je znížené aj o spoluúčasť. V praxi to funguje tak, že pri preberaní vozidla po oprave klient zaplatí spoluúčasť, prípadne aj DPH (ak je platcom DPH) a zvyšok ceny opravy pošle dodatočne poisťovňa priamo na účet opravovne. V danej veci nezasielal autoservisu ani žalobcovi žiaden krycí list. Zasielal opravcovi po doručení faktúry a prešetrení poistnej udalosti priamo oznámenie o poistnom plnení, v ktorom uviedol výšku poistného plnenia ako aj zdôvodní výšku poskytnutého poistného plnenia. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP má zákonom uloženú lehotu na prešetrenie poistnej udalosti, pričom je zrejmé, že opravca nie je oprávnený počas tejto doby šetrenia vykonávať zádržné právo už opraveného motorového vozidla. Napádaný rozsudok ho svojou podstatou sankcionuje ako poisťovateľa, ktorý riadne šetrí poistnú udalosť, pričom nie je preukázaná a ani tvrdená, neopodstatnená doba šetrenia, za plnenie si zákonnej povinnosti a vykonávanie šetrenia poistnej udalosti. V praxi sa pritom môžu objaviť prípady, ktoré si vyžadujú dlhšiu dobu šetrenia čo zákon aj predpokladá nakoľko ju limituje na 3 mesiace. Limitácia je navyše podmienená v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP: „ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,“ V zmysle právneho názoru v napádanom rozsudku, by bol ale nájom dôvodný aj v prípade, ak by poškodený svoj nárok ani v 3 mesačnej lehote nepreukázal, ale až dodatočne následne by mu až bolo vyplatené poistné plnenie. V konaní nebolo preukázané, že by si poškodený nemohol prevziať vozidlo z autoservisu už v deň faktického ukončenia opravy, t.j. 14.02.2025, ani oprávnenosť postupu opravcu, súhlas poškodeného so zadržaním vozidla, či iný spôsob legalizácie neoprávneného a nezákonného výkonu zádržného práva opravcu. Je tak sankcionovaný nie len za riadne plnenie si svojich zákonných povinnosti, ale ešte je mu dávané za vinu, resp. na ťarchu protiprávne konanie opravcu, ktorého si poškodený sám vybral a uzatvoril s nim zmluvu o dielo v podobe opravy poškodeného motorového vozidla. Opravca mal po ukončení opravy povinnosť vydať už opravené vozidlo, nakoľko na jeho zadržiavanie nemal legálne oprávnenie. Postihnúť zádržným právom možno len pohľadávku po splatnosti, čo pohľadávka opravcu voči poškodenému v čase zadržania nebola. Zastáva názor, že ak absentuje dôvod na zadržanie už opraveného vozidla poškodenému a opravca ho nevydá bezodkladne, tak neoprávnene zasiahol do majetkových práv poškodeného. Od toho momentu už nebol poškodený obmedzený v užívaní svojho vozidla v dôsledku škodovej udalosti, za ktorú zodpovedal jeho poistenec, ale v dôsledku protiprávneho výkonu zádržného práva samotným opravcom. Nebol tak v nároku poškodeného na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla po faktickom ukončení opravy ani pasívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvedené konajúci súd prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd v napádanom rozsudku neudržateľným spôsobom dotvoril skutkový stav, nad rámec dôkaznej situácie. Uvedeným postupom súdu došlo aj k legalizácií protiprávneho konania opravcu, ktoré nemá požívať právnu ochranu. Uviedol, že pripúšťa, že aplikácia dotknutých ustanovení musí zohľadňovať ochranu poškodeného, avšak táto ochrana poškodeného nemôže byť bezbrehá a zakaždým bez logického zdôvodnenia pričítaná na jeho ťarchu, nakoľko na strane žalobcu vystupuje podnikateľský subjekty, ktorého cieľom nie je pomoc poškodeným po škodových udalostiach ale obohatiť sa ekonomicky v čo najväčšom rozsahu na úkor ekonomicky stabilného subjektu, ako je práve on. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla nemôže byť podstatné len to, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej jeho klientom nemohol poškodený využívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné motorové vozidlo. Pre zabezpečenie prijatia riadneho a spravodlivého rozhodnutia je potrebné skúmať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, čo však v predmetnom konaní zo strany prvostupňového súdu absentuje. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023, v ktorom súd konštatoval, že „Za nie bezvýznamné tiež odvolací súd považuje uviesť, že na preplatenie doby nájmu od 03.08.2021 do 10.08.2021, teda za obdobie do vystavenia krycieho listu poisťovňou, nie je daná ani príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla poškodeného a vznikom škody v podobe uplatňovaného nájmu, nakoľko do príčinnej súvislosti, ktorá bola daná vznikom škodovej udalosti nájmom motorového vozidla vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť, a to neoprávnené zadržanie motorového vozidla autoservisom.“ Žalovaný má za to, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. zákona č. 460/2001 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie rozsudku vyznieva značne nepresvedčivo, vágne, bez zrozumiteľného vysporiadania sa s rozhodujúcimi otázkami tvoriacimi samotný právny základ sporu. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že je napádaný rozsudok a jeho odôvodnenie arbitrárne a nepreskúmateľné. Žiadal preto podanému odvolaniu vyhovieť. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaným prezentované odvolacie dôvody považuje za neopodstatnené a zavádzajúce, súd sa podľa jeho názoru podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami v tomto konaní a odôvodnenie rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom
uplatneného nároku. Poukázal na to, že v prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. V súvislosti s dĺžkou trvania nájmu a jej dôvodnosti v celom rozsahu poukazujeme na našu argumentáciu pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. S dobou zotrvania opravovaného vozidla v autoservise sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal, pričom z dokazovania vyplynulo, že opravované vozidlo bolo po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla v autoservise a poškodený ho nemohol užívať. K námietkam žalovaného prezentovaným v odvolaní k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla je potrebné uviesť, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len „Nález Ústavného súdu SR“). Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom náleze vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že nepriznaním uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaná, by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej žalobca apeluje. Žalovaný v podanom odvolaní opakuje námietky a podstatu argumentácie, ktoré boli z jeho strany produkované už v doterajšom priebehu konania. Žalobca je toho názoru, že všetky dôvody uvedené v odvolaní, pre ktoré malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci už boli uplatnené počas prvoinštančného konania a súd sa s nimi v odôvodnení dôsledne vysporiadal. Tvrdenia a odvolacie dôvody uplatnené žalovaným tak nemajú nijaké opodstatnenie a keďže súd svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúcu odôvodnil, rozsudku nemožno pričítať znaky arbitrárnosti. Žalobca má za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného Nálezom Ústavného súdu SR. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať škodová udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany autoservisu. K uvedenému momentu sa stáva ďalšie užívanie náhradného vozidla neúčelným. Podstatné z nášho pohľadu je, že samotná potreba opravy poškodeného vozidla a prenájmu náhradného vozidla vznikla v priamej príčinnej v súvislosti s konaním poistenca žalovaného. Od poškodeného, ktorý situáciu súvisiacu s poškodením jeho motorového vozidla klientom žalovaného sám nezavinil, nie je možné spravodlivo žiadať, aby si z vlastných finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho
opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. V konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom je nutné tiež poukázať na skutočnosť, že bol to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Žalovaný nemôže byť vylúčený z povinnosti znášať náklady na nájom náhradného vozidla, ktorého účel žalobca preukázal, ak žalobca súčasne preukáže, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené. Dôkazné bremeno o tom, že poškodený mal reálnu možnosť si auto prevziať už v deň vystavenia faktúry za opravu, zaťažovalo žalovaného. Zo žiadneho z dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu však nevyplýva, že by poškodený bol upovedomený o ukončení opravy a mal tak možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo už v deň vystavenia faktúry za opravu. Samotný dátum splatnosti uvedený na faktúre za opravu je s poukazom na obchodnú prax autoservisov v prípade opráv hradených z PZP ako aj s poukazom na rozhodovaciu prax súdov celkom bezpredmetný. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne posudzuje otázku dôkazného bremena, a teda skutočnosti, ktoré je v predmetnom spore povinný žalobca tvrdiť a preukazovať. Žalovaný nemôže byť vylúčený z povinnosti znášať náklady na nájom náhradného vozidla, ktorého účel žalobca preukázal, ak žalobca súčasne preukáže, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené. Pokiaľ za daných okolností autoservis vydá opravené vozidlo poškodenému po úhrade nákladov na opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. Poškodený pri odovzdaní vozidla do opravy a vzniku prenájmu náhradného vozidla postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z., ako aj v súlade s pokynmi autoservisu a žalovaného pri uplatnení nároku na náhrady škody. Ukončenie nájmu náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného vozidla autoservisom a poskytnutia poistného plnenia žalovaným. Poškodený dobu nájmu v žiadnom prípade nepredĺžil svojim konaním alebo nedbanlivosťou a prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý uňho vznikol a ktorý pritom nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Žalovaný v konaní nepreukázal, že poškodený mohol reálne užívať v ním namietanej dobe jeho poškodené motorové vozidlo. Zaťaženie poisťovne dôkazným bremenom o predmetných skutočnostiach vyplýva z ďalšieho nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025-31, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uviedol, že pri posúdení otázky rozsahu náhrady škody spôsobenej nemožnosťou užívania poškodeného vozidla dochádza k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu (Oznámenia o poistnom plnení) zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie. Zo strany autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva, ako usudzoval súd prvej inštancie, ktoré vyhodnotil ako neoprávnené, a to dokonca s dopadom na príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konaním poistenca žalovanej. Je potrebné si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. Poukazujeme na ust. § 560 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku, ktoré vylučujú tvrdené neoprávnené konanie autoservisu. Žalobca vyjadril presvedčenie, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list (Oznámenie o poistnom plnení) poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej ako vinníka
dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Žalovaný v tomto ako aj v iných konaniach opakovane podsúva svoje domnienky a špekulácie bez relevantného právneho základu ohľadom podnikania žalobcu, ktoré žalovaný označuje za parazitovanie na poisťovniach. Žalobca sa ohradzuje voči tomuto a podobným tvrdeniam žalovaného, nakoľko sa jedná o účelové a špekulatívne domnienky, ktorými žalovaný len dehonestuje žalobcu. Poukázal na to, že predmetom sporu v danom prípade je nárok na náhradu škody titulom nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poškodenému prenajal žalobca, tzn. poškodenému poskytol reálnu službu, s ktorej poskytnutím sú na strane žalobcu spojené nemalé finančné náklady, pričom nárok na náhradu týchto nákladov, ktorý bol platne na žalobcu postúpený, súdy Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej praxe priznávajú za dobu trvania nájmu, ktorý posudzujú z hľadiska nutnosti a účelnosti. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné služby, podniká v súlade so zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou nehodou. Za nedôvodné a zavádzajúce považujeme i žalovaným tvrdené odvolacie dôvody poukazujúce na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd sa podľa nášho názoru podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami a odôvodnenie rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Dovoľujeme si uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolateľ v podstate vytýka rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predpokladaným hodnotením skutkových okolností, procesného stavu v konaní a právnym názorom vo vzťahu k jeho návrhu na zamietnutie žaloby. Nie je však možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. Možno teda jednoznačne konštatovať, že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania. Nárok uplatnený v tomto konaní na základe uvedeného považuje žalobca za plne dôvodný. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je plne v súlade s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v medziach dôvodov žalovaným podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. 7. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie po správnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom ohľadne okolností súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla poškodeným. Správne tak ustálil, že na základe zmluvy o nájme č. 226/2025 zo dňa 10.02.2025 žalobca ako prenajímateľ poškodenému ako nájomcovi prenajal motorové vozidlo Volkswagen Passat, AT, EČV: Z., od 10.02.2025 do 18.02.2025 s denným nájomným 85,- eur s DPH, zmluvné nájomné 77,- eur s DPH, jednorazovým poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla v sume 50,- eur s DPH, pričom poškodený dané vozidlo prevzal dňa 10.02.2025 a žalobcovi vrátil dňa 18.02.2025, pričom žalobca vystavil poškodenému dňa 19.02.2025 faktúru č. 02442025 splatnú dňa 06.03.2025 na sumu 742,98 eur s DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 226/2025, za obdobie od 10.02.2025 do 18.02.2025. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.02.2025 za odplatu 742,98 eur s DPH svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 742,98 eur s DPH z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., spolu s príslušenstvom a všetkými právami súvisiacimi s touto pohľadávkou a v čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Správne tiež poukázal na to, že poškodený čestným prehlásením zo dňa 19.02.2025 vyhlásil, že mal od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo Volkswagen Passat, AT, EČ: Z., od 10.02.2025 do 18.02.2025 (9 dní) z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č.
9573114065 zo dňa 30.01.2025 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňu, pričom v uvedenom období nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutý. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu správne ustálil, že poškodené motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti prevzaté autoservisom za účelom opravy dňa 10.02.2025 a po ukončení opravy dňa 14.02.2025 a doručení krycieho listu zo strany KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., bolo poškodené motorové vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi dňa 18.02.2025. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 19.02.2025. Následne si žalobca si u žalovaného listom zo dňa 19.02.2025 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.02.2025 žalovaný náklady na zapožičanie náhradného vozidla priznal vo výške 434,99 eur s odôvodnením, že doba obvyklá na opravu vozidla je 5 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Zapožičanie náhradného vozidla priznané do vystavenia faktúry za opravu vozidla 14.02.2025. Napokon, správne s poukazom na list autorizovaného autoservisu ALTERIA MOTOR s.r.o., Žilina, ustálil, že ide o bežnú obchodnú prax uplatňovanú pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. V deň ukončenia prác na poškodenom vozidle autoservis odosiela faktúru príslušnej poisťovni, ktorá je povinná z PZP vinníka nehody faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je ich zmluvným partnerom ako náhrada úhrady faktúry sa používa tzv. krycí list vystavený príslušnou poisťovňou a tento doručuje autoservisu a ten potom vydaná poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu zo strany poisťovne. Zhodne s vyššie uvedeným potvrdili obchodnú prax aj servisy MD-Bavaria Žilina, s.r.o. a FINAL CD. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.02.2025 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 18.02.2025. Z Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9573114065 zo dňa 18.02.2025 vyplýva, že poškodený nie je držiteľom iných motorových vozidiel. 8. Nedôvodne žalovaný v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že odmietol vykonanie dokazovania vyžiadaním zoznamu vozidiel, ktorých držiteľom je poškodený z dopravného inšpektorátu iba s odvolaním na skutočnosť, že poškodeného motorové vozidlo sa nachádzalo v autoservise. Okrem toho, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že táto skutočnosť je pre rozhodnutie bez zásadného významu, poukazuje odvolací súd na to, že žalovaný netvrdil, že žalovaný je držiteľom viacerých vozidiel a teda tento jeho dôkazný návrh nesmeroval k preukázaniu jeho tvrdení, avšak iba potvrdeniu alebo vyvráteniu tejto možnosti. To však nepochybne nemôže byť účelom dokazovania, pričom súd nie je povinný vykonať dokazovanie, ktoré strana sporu nenavrhla na preukázanie jej tvrdení, ale na zistenie skutočností, ktoré ani neboli v spore tvrdené. 9. Súd prvej inštancie spor posúdil správne aj po právnej stránke, keď vychádzal z toho, že aj medzi dopravnou nehodou a odplatou za náhradné vozidlo, ktorá zodpovedá rozdielu medzi výškou odplaty za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie do ukončenia opravy a výškou odplaty za obdobie do odovzdania vozidla poškodenému v deň doručenia krycieho listu vystaveného žalovaným, existuje priama príčinná súvislosť a preto žalovanému vznikla povinnosť uvedenú sumu titulom poistného plnenia uhradiť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že Ústavný súd SR v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS 291/2025). So zreteľom na uvedené, osobitne s poukazom na nespornú skutočnosť, že poškodený objektívne nemohol disponovať svojim vozidlom pred tým, ako žalovaný doručil autoservisu krycí list, resp. oznámenie o poistnom plnení, ktoré plní obdobnú funkciu, je potom podľa odvolacieho súdu nedôvodná aj námietka žalovaného, že náhrada nákladov za užívanie náhradného vozidla za obdobie po dokončení opravy poškodeného vozidla nepredstavuje náklady, ktoré by boli priamym následkom poškodenia vozidla a teda priamo nesúvisia so spôsobenou škodou, pretože neskoršie prevzatie vozidla alebo jeho užívanie po dobu dlhšie ako trvala oprava poškodeného motorového vozidla nemôže bez dôležitého a preukázaného dôvodu ísť na vrub žalovaného. V zmysle už citovaných ustálených záverov Ústavného súdu SR totiž účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká až momentom, keď sa po ukončení opravy vozidlo dostane objektívne do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. K tomu v preskúmavanej veci došlo až dňa 19.02.2025, naviac z dôvodov na strane žalovaného, ktorý oznámenie o poistnom plnení zaslal servisu až v uvedený deň. S poukazom na vyššie uvedené potom
nemôže obstáť ani odvolacia námietka žalovaného, že konajúci súd na danú vec neaplikoval kritéria nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré vychádzajú z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach. 10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že v autoservisu nezasielal žiaden krycí list, ale oznámenie o poistnom plnení vychádzajúce z výsledkov prešetrenia danej poistnej udalosti, táto jeho námietka je v danej veci bez právneho významu. Je totiž nesporné, že po ukončení opravy sa dané vozidlo dostalo objektívne do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie až 19.02.2025, a preto až v uvedený deň zanikla potreba užívania náhradného vozidla, pričom práve táto okolnosť je určujúca pre ustálenie obdobia, za ktoré patrí poškodenému a tak aj žalobcovi nárok na náhradu za používanie náhradného vozidla. 11. Neopodstatnene tiež žalovaný v odvolaní namieta, že v konaní nebolo preukázané, že by si poškodený nemohol prevziať vozidlo z autoservisu už v deň faktického ukončenia opravy, t.j. 14.02.2025, ani oprávnenosť postupu opravcu, súhlas poškodeného so zadržaním vozidla, či iný spôsob legalizácie neoprávneného a nezákonného výkonu zádržného práva opravcu a je tak sankcionovaný nie len za riadne plnenie si svojich zákonných povinnosti, ale ešte je mu dávané za vinu, resp. na ťarchu protiprávne konanie opravcu, ktorého si poškodený sám vybral a uzatvoril s nim zmluvu o dielo v podobe opravy poškodeného motorového vozidla. Okrem toho, že žalovaný s autorizovaným autoservisom, ktorý realizoval opravu poškodeného vozidla, v zmluvnom vzťahu, ktorý umožňuje vykonanie opravy bez nutnosti okamžitej úhrady odplaty za opravu, totiž predmetom tohto konania nie je žiadna sankcia žalovaného, avšak iba plnenie náhrady škody vzniknutej poškodenému namiesto poistenca žalovaného. Najmä je však nesporné, že poškodený si bez svojej viny nemohol prevziať opravené vozidlo už v deň faktického ukončenia opravy, avšak až po tom, ako žalovaný autoservisu doručil oznámenie o poistnom plnení, t.j. dňa 19.02.2025, pričom práve táto okolnosť má rozhodujúci význam pre ustálenie obdobia oprávneného prenájmu náhradného vozidla a tak aj výšky náhrady škody, ktorá v danej veci poškodenému vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou poistencom žalovaného. 12. Pokiaľ žalovaný na podporu svojej obrany v odvolaní poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023, odvolací súd uvádza, že sa s uvedenými závermi nestotožňuje, keď za správne považuje opačné závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, konkrétne z už odkazovaných rozhodnutí vo veciach sp. zn. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS 291/2025, na ktoré nadväzuje aj prevažujúca rozhodovacia prax všeobecných súdov (Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Bratislave), na ktorú vo vyjadrení k odvolaniu odkazuje aj žalobca. Ani argumentácia žalovaného rozhodovacou praxou odlišnou od uvedených právnych záverov s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd, preto nemôže obstáť a privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie v tomto spore. 13. Napokon odvolací súd uvádza, že ani námietke žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nemožno priznať úspech. Je totiž nepochybné, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú všetky dôvody, na ktorých založil súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj námietkami žalovaného, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie a odkázal aj na závery ustálenej judikatúry, z ktorých vychádzal. Napadnutý rozsudok tak celkom nepochybne spĺňa všetky parametre náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia a ani táto námietka žalovaného nie je dôvodná. 14. Odvolací súd sa za daného stavu, keď súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci správne posúdil spor aj po právnej stránke a odvolacie námietky žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, a to ani vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku, napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).