Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/43/2026 6125210340 29. 04. 2026 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2026:6125210340.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, právne zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, o zaplatenie 893,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. 14C/7/2025-80 zo dňa 17.10.2025, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e. II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 893,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 893,20 eur od 23.12.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 121 ods. 3, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 663, § 797 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 4 ods. 1 až 4, § 11 ods. 6 písm. a) a b) a ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) a vecne tým, že dňa 23.09.2024 došlo v Nitre k dopravnej nehode (ďalej len „dopravná nehoda“ alebo aj „škodová udalosť“ alebo „poistná udalosť“), pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo A. B., EČV: C. (ďalej len „poškodené motorové vozidlo“) právneho predchodcu žalobcu – poškodeného: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., C. F. XX (ďalej len „poškodený“) motorovým vozidlom, ktorého držiteľ mal so žalovaným ako poisťovňou uzatvorenú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistené motorové vozidlo“). Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 23.09.2024 so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o prenájme motorového vozidla č. XXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva o nájme“) s dohodnutou dobou nájmu od 23.09.2024 do 12.11.2024 na náhradné motorové vozidlo továrenskej značky G. H., EČV: I. (ďalej len „náhradné motorové vozidlo“). Žalobca ako
prenajímateľ vystavil dňa 12.11.2024 poškodenému faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2.447,20 eur za prenájom náhradného motorového vozidla s lehotou splatnosti do 27.11.2024. Právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2024 na žalobcu ako postupníka žalobou uplatnenú pohľadávku (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“), pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému dňa 12.11.2024. Súd prvej inštancie dovodil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobou uplatnená pohľadávka aktuálne patrí žalobcovi, čo znamená, že mu ako nositeľovi hmotnoprávneho oprávnenia v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. Žalovaný listom zo dňa 05.12.2024 oznámil žalobcovi priznanie poistného plnenia za prenájom náhradného motorového vozidla v celkovej výške 1.554 eur, ktorú sumu poistného plnenia dňa 06.12.2024 uhradil prevodom na účet žalobcovi. V spore nebolo sporné, že z titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť poškodenému aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného motorového vozidla, ktoré poškodenému (v danom prípade žalobcovi) vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom poškodenom motorovom vozidle, pre ktorú sa jeho poškodeného motorové vozidlo stalo nepojazdným. V predmetnom spore nebola medzi stranami rozporovaná ani výška denného nájomného, a preto možno cenu denného nájomného považovať za cenu primeranú, ktorá nijako výrazne neprekračovala výšku obvyklej ceny prenájmu v danom čase a danom mieste za porovnateľné motorové vozidlo. Rovnako nebola sporná nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla právnym predchodcom žalobcu (poškodeným), keďže samotný žalovaný čiastočne žalobcovi ním uplatnený nárok aj splnil. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami zostala sporná iba otázka účelnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným vo vzťahu k nároku na náhradu škody spočívajúcom v nájme náhradného motorového vozidla. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal účelnosť dĺžky trvania prenájmu náhradného motorového vozidla za obdobie prenájmu od 23.09.2024 do 12.11.2024, keď oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.12.2024 žalovaný oznámil žalobcovi poukázanie finančných prostriedkov vo výške 1.554 eur a nepriznal mu nárok na náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla za sporné obdobie 19 dní (od 28.09.2024 do 16.10.2024), teda krátil nárok za prenájom náhradného motorového vozidla na 32 dní ako primeraného času na určenie totálnej škody na poškodenom motorovom vozidle. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca sa v dôsledku náhodnej poistnej udalosti zavinenej škodcom (poistencom žalovaného) dostal do situácie, že bol nútený si prenajať od žalobcu ako prenajímateľa náhradné motorové vozidlo, ktoré užíval od 23.09.2024 do 12.11.2024, t.j. výhradne len počas obdobia od vzniku škodovej udalosti do oznámenia o totálnej škode zo dňa 12.11.2024. Vzhľadom na uvedené možno podľa súdu prvej inštancie konštatovať, že žalobca užíval náhradné motorové vozidlo výlučne za účelom eliminácie vzniknutého škodového následku zapríčineného dopravnou nehodou, pričom mu za obdobie užívania náhradného motorového vozidla v období nájmu vznikli účelné, nevyhnutné a reálne náklady predstavujúce obdobie nájmu, ktoré súd prvej inštancie považoval za skutočnú škodu. Vo vzťahu k argumentácií žalovaného, opierajúceho nedôvodnosť uplatňovanej pohľadávky o nečinnosť zo strany povereného autoservisu, súd prvej inštancie uviedol, že samotná dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla v autoservise nemôže byť na ťarchu poškodeného, ktorý dĺžku opravy nevie ovplyvniť. Poškodený si síce autoservis sám vybral, išlo však o autorizovaný servis a zároveň zmluvný servis žalovaného, preto práve naopak, ak mal žalovaný za to, že oprava v jeho zmluvnom servise trvá neprimerane dlho, mal práve žalovaný preukázať danú neprimeranosť a dopytovať servis, resp. navrhnúť súdu prvej inštancie vykonanie dôkazu, ktorý by túto neprimeranosť preukázal. Žalovaný však ostal nečinný a mal za to, že primeranosť a účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla má preukazovať žalobca (resp. jeho právny predchodca). Súd prvej inštancie zopakoval, že primeranosť dĺžky trvania nájmu náhradného motorového vozidla mal za preukázanú tým, že dĺžka nájmu náhradného motorového vozidla trvala v čase, kedy bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise; inak povedané, poškodený nemá nijaký vplyv na dĺžku opravy (resp. likvidáciu poistnej udalosti) jeho poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo poškodené nie z jeho dobrej vôle, ale protiprávnym konaním poistenca žalovaného, a preto by nebolo spravodlivé žalovaným namietanú neprimeranú dĺžku opravy poškodeného vozidla pričítať poškodenému a z toho titulu nepriznať žalobcovi nárok na náhradu nákladov v preukázanom rozsahu. Súd prvej inštancie preto ustálil, že primeranosť dĺžky opravy je preukázaná skutočnou dĺžkou trvania opravy, ktorej ukončenie vyplýva z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 12.11.2024 a vyjadrenia servisného poradcu povereného autoservisu ako autorizovaného servisu a zmluvného servisu žalovaného. Bolo tak nepochybné, že dĺžka opravy bola primeraná a žalobcovi (ako právnemu nástupcovi poškodeného) vznikol nárok na úhradu nutných a účelných nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla za celé obdobie od 23.09.2024 do 12.11.2024, a teda aj za sporné obdobie od 28.09.2024 do 16.10.2024. Súd prvej inštancie poukázal na účel povinného zmluvného poistenia, v kontexte ktorého je potrebné vnímať samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu
poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 11Co/88/2023, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) zo dňa 16.02.2023 sp. zn. III. ÚS 602/2022). Zo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie považoval žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 893,20 eur titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla za dôvodnú. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške 8,15% p.a. zo sumy 893,20 eur za dobu omeškania uplatnenú v žalobe od 23.12.2024 do zaplatenia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný procesný úspech, priznal proti žalovanému ako neúspešnej strane nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie alebo zmenil tak, žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. Zhrnul, že žalobca sa žalobou domáhal nároku na náhradu škody titulom prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorá mala právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti poisteným motorovým vozidlom u žalovaného a zapožičaním náhradného motorového vozidla u žalobcu na základe Zmluvy o nájme, podľa ktorej právny predchodca žalobcu užíval náhradné motorové vozidlo do 12.11.2024 pri dennej sadzbe prenájmu vo výške 47 eur s DPH. Žalovaný listom zo dňa 05.12.2024 Oznámením o poistnom plnení oznámil žalobcovi, že dňa 05.12.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a vzhľadom na rozsah poškodenia (neekonomická oprava - totálna škoda) priznal právnemu predchodcovi žalobcu 32 dní ako primeraný čas na určenie totálnej škody na poškodenom motorovom vozidle a nepriznal nárok na 19 dní nájmu náhradného motorového vozidla z dôvodu, že poškodený resp. ním oprávnená osoba vo veci v čase od 28.09.2024 do 16.10.2024 nekonala. Žalovaný uviedol, že právny predchodca žalobcu poveril autoservis Motor-Car Nitra, s.r.o. vykonaním opravy, v rámci ktorej bol servis poverený aj na komunikáciu so žalovaným, že dňa 23.09.2024 bola objednaná obhliadka poškodeného motorového vozidla, ktoré sa nachádzalo v uvedenom autoservise, ktorá obhliadka bola dňa 27.09.2024 vykonaná, následne až dňa 18.10.2024 bola objednaná doobhliadka poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu, ktorá bola vykonaná v ten istý deň; medzitým autoservis nevykonával žiadne úkony na poškodenom motorovom vozidle. Z dôvodu nečinnosti autoservisu preto došlo k neúmernému navýšeniu doby zapožičania náhradného motorového vozidla zo strany právneho predchodcu žalobcu a jeho zapožičanie bolo nedôvodné, neúčelné a nehospodárne od 28.09.2024 do 16.10.2024. Žalovaný poukázal na to, že poškodený splnomocnil autoservis na komunikáciu so žalovaným ako poisťovňou, že úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu a autoservis, ako zástupca poškodeného, svojou nečinnosťou zväčšil rozsah škody, ktorá vznikla jeho splnomocniteľovi, ktoré konanie možno považovať za konanie poškodeného splnomocniteľa (§ 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný poukázal na to, že zodpovednosť za porušenie povinností autoservisu ako zástupcu poškodeného mal poškodený vyvodiť priamo voči svojmu zástupcovi, a nie voči žalovanému z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný poukázal na ust. § 415, § 420 ods. 3 a § 441 Občianskeho zákonníka, ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z., uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 3MCdo 3/2015, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) zo dňa 28.02.2017 sp. zn. 25Cdo/3019/2015, rozhodnutie ÚS SR zo dňa 14.01.2021 sp. zn. I.ÚS 2932/20, rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“) zo dňa 14.02.2018 sp. zn. IV. ÚS 2043/17, ktorý sa zaoberal otázkou nemravnosti účelového navyšovania nákladov na odstraňovanie škôd v systéme povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu a parazitovania na tomto systéme zo strany tretích osôb a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 712/2011. K záveru súdu prvej inštancie o autorizovanom a zároveň zmluvnom servise žalovaného poukázal žalovaný na to, že uvedený autoservis bol nielen zmluvným servisom žalovaného, ale aj poškodeného, preto prenášanie dôkazného bremena na žalovaného považoval za nedôvodné. Žalovaný preukázal, že autoservis bol v spornom období od 28.10.2024 do 16.10.2024 nečinný, čím navýšil náklady na prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný poukázal na to, že dopyt na autoservis bol ako dôkaz vykonaný, avšak vyjadrenie servisného technika bolo nepreskúmateľné a neobsahovalo žiadne časové údaje, na základe ktorých by bolo možné relevantne preukázať tvrdené skutočnosti, tvrdenia servisného technika ostali len v rovine teoretických tvrdení
bez toho, aby z nich bolo možné vyvodiť, napr. kedy došlo k vyhradeniu termínu na zdvihák a zabezpečeniu mechanika. Poškodený si sám dobrovoľne vybral autoservis Motor-Car Nitra, s.r.o., ktorý mu svojím konaním spôsobil vznik škody z dôvodu neúmerne dlhého nájmu náhradného motorového vozidla a žalovaný mal za to, že poškodený mohol ovplyvniť dobu trvania nájmu náhradného vozidla tým, že by riadne komunikoval s povereným autoservisom, ktorý ho mal upozorniť na to, že v čase odovzdania poškodeného motorového vozidla do opravy nie je v jeho kapacitách riadne vykonať jeho opravu resp. zadokumentovať vzniknuté poškodenia. Žalovaný mal za to, že v príčinnej súvislosti s konaním škodcu je len nájom náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré žalovaný už poskytol poistné plnenie a nájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 28.09.2024 do 16.10.2024 nie je v príčinnej súvislosti s konaním škodcu, ale s konaním povereného autoservisu, teda poškodeného, ktorý si tento autoservis vybral. Škodca (poistený žalovaného) nemôže niesť zodpovednosť za konanie autoservisu. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.02.2025 sp. zn. 42Cob/131/2023. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil, že primeranosť dĺžky opravy je preukázaná skutočnou dĺžkou trvania opravy, ktorej ukončenie vyplynulo najmä z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 12.11.2024 a z vyjadrenia servisného poradcu povereného autoservisu, žalovaný namietal, že na poškodenom motorovom vozidle nebola zo strany autoservisu vykonávaná oprava, boli na ňom len dokumentované poškodenia, nakoľko poškodenie poškodeného motorového vozidla bolo vyhodnotené ako totálna škoda - neekonomická oprava (stav, keď poisťovňou nie je odporúčaná oprava poškodeného motorového vozidla, nakoľko náklady na jeho opravy presahujú všeobecnú hodnotu motorového vozidla), preto je zrejmé, že autoservis opravu poškodeného motorového vozidla vykonávať ani nemohol. Zo žiadneho dôkazu, na ktorý poukazoval súd prvej inštancie, nevyplýva dátum ukončenia opravy, teda skutočná dĺžka opravy a ak súd prvej inštancie poukazoval na faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 12.11.2024, uvedené nie je faktúrou za opravu, ale faktúrou za vypožičanie náhradného motorového vozidla, z ktorej nevyplýva žiadny údaj o tom, ako dlho trvala oprava poškodeného motorového vozidla. Žalovaný namietal aj to, že z vyjadrenia servisného poradcu povereného autoservisu nevyplýva údaj o skutočnej dĺžke trvania opravy, keď časové údaje, ktoré vyjadrenie obsahuje, sa týkajú dátumov objednania a vykonania obhliadok. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne posúdil vec, keď rozhodol, že nárok žalobcu je daný, nakoľko je nájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 28.09.2024 do 16.10.2024 v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, za ktorú zodpovedá žalovaný ako poisťovateľ škodcu. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.01.2026 tak, že žalovaný neuviedol nijaké relevantné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie a odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s rozsudkom. Napadnutý rozsudok považoval žalobca za vecne správny a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Žalovaným prezentované odvolacie dôvody považoval žalobca za neopodstatnené a zavádzajúce. K námietke absencie nevyhnutnosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla za obdobie nájmu od 28.09.2024 do 16.10.2024 žalobca uviedol, že závery súdu prvej inštancie sú v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a určujúcou bola skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené motorové vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. V súvislosti s dĺžkou trvania nájmu a jej dôvodnosti v celom rozsahu poukázal žalobca na svoju argumentáciu pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu od 23.09.2024 do 12.11.2024, v ktorý deň (12.11.2024) došlo k doručeniu oznámenia o totálnej škode zo strany žalovanej poisťovne autoservisu a zároveň v tento deň 12.11.2024 poškodený ukončil nájom k náhradnému motorovému vozidlu. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy – resp. vyriešenia škodovej udalosti zo strany poisťovne, pričom to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje poškodené motorové vozidlo. Žalobca mal za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného motorového vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom ÚS SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.20.2023, ktorý je aplikovateľný aj na predmetnú vec ohľadne totálnej škody. Žalobca poukázal aj na aktuálny nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025 (ktorým
bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42Cob/131/2023, na ktorý poukazoval žalovaný), v ktorej ÚS SR posudzoval spornú otázku, či je nájom náhradného vozidla dôvodný do dňa vykonania opravy poškodeného vozidla, alebo tak, ako tvrdí žalobca, do dňa vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne a zaoberal sa postavením samotného poškodeného, ako osoby, ktorej bola situácia, v ktorej sa ocitol, vnútená. V prejednávanej veci bolo podľa žalobcu relevantné, že poškodené motorové vozidlo sa po celé obdobie v čase od 23.09.2024 do 12.11.2024 nachádzalo v autoservise a čakalo kedy a akým spôsobom žalovaný (poisťovňa) skončí šetrenie poistnej udalosti, pričom prenájom náhradného motorového vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených so škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu do Oznámenia o totálnej škode vyplýva zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Žalobca poukázal aj na aktuálnu judikatúru, a to uznesenie NS SR zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 3Obdo/4/2023, v ktorom NS SR judikoval, že „oznámením poisťovne poškodenému o spôsobe likvidácie škodovej udalosti ako tzv. totálnej škody nezaniká účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla, pretože poškodený má aj po doručení tohto oznámenia poisťovne naďalej poškodené motorové vozidlo a nemá vedomosť o výške poistného plnenia.“ Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, teda nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného motorového vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa ust. § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. resp. poukázania finančných prostriedkov) za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.08.2025 sp. zn. 7Co/134/2024). Podľa nálezu ÚS SR zo dňa 19.12.2024 sp. zn. III. ÚS 476/2024 nie je možné za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla (obdobne aj ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo dňa 14.01.2021). Z uvedeného je nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní dôvodný, rozhodnutie prvoinštančného súdu plne v súlade s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou. 5. Strany ďalšie vyjadrenia neposkytli. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú
verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalovaného. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky poškodeného) sa žalobou domáhal od žalovaného ako poisťovne zaplatenia sumy vo výške 893,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 893,20 eur od 23.12.2024 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 442 Občianskeho zákonníka (z celkovej škody 2.447,20 eur ako rozdielu medzi uplatneným a priznaným poistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa 23.09.2024 došlo k poistenej udalosti (dopravnej nehode) spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, a tým k vzniku škody na poškodenom motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho nebolo možné poškodené motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (51 dní) a počas doby nevyhnutnej na šetrenie škodovej udalosti (posúdenie opravy poškodeného motorového vozidla v autoservise) poškodený na základe Zmluvy o nájme užíval náhradné motorové vozidlo za nájomné celkovo v sume 2.447,20 eur v období od 23.09.2024 - 12.11.2024, pričom k zániku záväzku poškodeného došlo započítaním pohľadávok dohodou v Zmluve o postúpení pohľadávky (pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným). Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným ako náhradu škody žalovaný čiastočne neuznal (uznal nájom náhradného motorového vozidla za 32 dní) a neposkytol v tejto časti poistné plnenie. Žalovaný listom zo dňa 12.11.2024 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že škodovú udalosť likviduje ako neekonomickú opravu – totálnu škodu a listom zo dňa 05.12.2024 v Oznámení o poistnom plnení oznámil žalobcovi, že dňa 05.12.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a vzhľadom na dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu žalovaný žalobcovi vyplatil na jeho bankový účet sumu vo výške 1.554 eur za 32 dní zapožičania náhradného morového vozidla, t.j. s výnimkou obdobia od 28.09.2024 do 16.10.2024. 9. Podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 10. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 11. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 12. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 13. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 14. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na škodu, ku ktorej došlo na území Slovenskej republiky alebo cudzieho štátu, s ktorým kancelária uzavrela dohodu o vzájomnom vyrovnávaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. 16. Podľa ust. § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. 17. Podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 18. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 19. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 20. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu škody vo výške 893,20 eur s prísl. podľa ust. § 4 a ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovaného ako poisťovne, a ktorá skutočná škoda – nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému (ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou prevádzkou poisteného motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného ako poisťovni) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na základe Zmluvy o nájme uzavretej so žalobcom. 22. Vo vzťahu k nosnej odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, v zhode so závermi ÚS SR vyslovenými v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, že „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.“, a že „účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.“ 23. Ohľadne dôkazného bremena na preukazovanie účelnosti nájmu (trvania nájmu) poukazuje odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie na ustálenú rozhodovaciu prax ÚS SR vo veciach náhrad škody v prípade nájmu náhradného motorového vozidla ako súčasti škody hradenej poškodenému podľa zákona č. 381/2001 Z.z. ÚS SR v rozhodnutí č.k. I. ÚS 322/2025-31 zo dňa 17.07.2025 zhrnul, že: „12. .... Poškodený účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy – vystavení faktúry, bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavala krycí list. Bolo na žalovanej
poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. 13. I tieto skutočnosti však neboli pre posúdenie veci sťažovateľa rozhodujúce. Rozhodujúca bola dostatočne preukázaná bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis – zmluvný partner poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia krajského súdu o tom, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený. Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu poisťovne. Treba poukázať na to, že servis (čl. 14) potvrdil, že pod číslom špecifikovanej poistnej udalosti poškodené vozidlo prevzal 24. augusta 2021 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu žalovanej poisťovne 30. septembra 2021 opravené vozidlo vydal poškodenému. 14. Z uvedeného tak vyplýva, že v dostatočne osvedčenej skutkovej situácii, ktorej podstatou bola bežná obchodná prax servisov a poisťovní, krajský súd sťažovateľa nesprávne zaťažil dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne. Práve tento zjavne mylný (arbitrárny) právny názor namietaného rozhodnutia krajského súdu viedol k porušeniu ústavných práv sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie....“ 24. Vo vzťahu k posudzovaniu nevyhnutnosti doby opravy poškodeného motorového vozidla odvolací súd upriamuje pozornosť na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025, v ktorom ÚS SR vytkol konajúcemu súdu nerešpektovanie/odklon od jeho skorších záverov (t.j. predovšetkým od vyššie označeného nálezu III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023) a uviedol s poukazom na svoje rozhodnutia, že „37. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). 38. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).“ 25. Správne poukazoval žalobca aj na uznesenie NS SR zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 3Obdo/4/2023, kde práve opäť s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023 konštatoval NS SR, že odvolací súd nedal žalobcovi logickú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, ako vedomosť poškodeného o neekonomickosti opravy prostredníctvom predbežného oznámenia poisťovne (teda nie oznámenia v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.), z ktorého ani nie je zrejmé, v akej výške a kedy bude poškodenému poskytnuté poistné plnenie, zamedzuje účelnosti nájmu náhradného vozidla poškodeným v čase po doručení tohto predbežného oznámenia o predpokladanom spôsobe likvidácie škodovej udalosti. Poškodený má aj po doručení tohto oznámenia poisťovne naďalej poškodené motorové vozidlo a nemá ani vedomosť o tom, v akej výške mu bude poistné plnenie poskytnuté. Uvedený záver tam konajúceho odvolacieho súdu znevýhodňuje podľa NS SR poškodeného pri takom poškodení motorového vozidla, pri ktorom nie je ekonomická jeho oprava, a to bez rozumného odôvodnenia a opory v zákonnej úprave. 26. V kontexte uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho predpokladá zákon č. 381/2001 Z.z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho poškodeného motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je aj to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaný sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že nijakým spôsobom nezasahuje
do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovanému vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej/škodovej udalosti (tak, ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. 27. Ak teda citovaná judikatúru ohľadne preukazovania nevyhnutnosti dĺžky opravy (účelnosti trvania nájmu) uvádza, že nemožno neprimerane a bezbreho zaťažovať poškodeného (jeho právneho nástupcu) a nemožno od neho požadovať, aby v spore preukazoval skutočnosti smerujúce k záveru o tom, že nájom náhradného motorového vozidla bol účelný, je potrebné uviesť, že žalobca účelnosť trvania nájmu náhradného motorového vozidla odôvodnil tým, že náhradné motorové vozidlo mal prenajaté až do oznámenia o totálnej škode (pričom dôvodným by bolo jeho užívanie až do doručenia oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti dňa 05.12.2024 a poukázania finančných prostriedkov). Pri posudzovaní účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje poškodené motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo v servise od 23.09.2024 do 12.11.2024 a ak sa v danom období poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise (za účelom opravy, resp. posúdenia a vyriešenia škodovej udalosti žalovaným), tak počas tohto obdobia nepochybne nemohlo byť poškodeným používané a bolo namieste, aby si poškodený zabezpečil náhradné motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú poškodený bez vlastného zavinenia nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto je možné dospieť k záveru, že náklady za nájom náhradného motorového vozidla boli po celú túto dobu vynaložené účelne. 28. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že trvanie nájmu náhradného motorového vozidla nebolo účelné. Súd nemôže zaťažiť dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech žalovaného, protistranu t.j. žalobcu titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky. Poškodený bol od odovzdania poškodeného motorového vozidla servisu zbavený možnosti ho užívať a nie je dôvod, aby preukazoval iné skutočnosti. Argumentácia žalovaného (totožná s tou, prednesenou pred súdom prvej inštancie) o neopodstatnenosti prenájmu náhradného motorového počas nevykonávania úkonov na poškodenom motorovom vozidle naráža na (ÚS SR) zadefinovaný limit atribútu účelnosti (nákladov na náhradné motorové vozidlo), ktorým (limitom) je moment, kedy poškodený môže reálne opäť využívať svoje opravené poškodené motorové vozidlo resp. do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa ust. § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. resp. poukázania finančných prostriedkov). 29. Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“ zmluvný vzťah žalovaného ako poisťovateľa škodcu a servisu (ktorého reálnym vyjadrením, okrem iného, je aj vydávanie krycieho listu zmluvnou/partnerskou poisťovňou) má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne garanciu skrátenia nevyhnutnej doby, po ktorú bude zo strany poškodeného potrebné užívanie náhradného motorového vozidla (aj vydávaním krycieho listu), a tým aj eliminovanie ďalšieho vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného. Súd prvej inštancie správne uviedol, že samotná dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla v autoservise nemôže byť na ťarchu poškodeného, ktorý dĺžku opravy nevie ovplyvniť. 30. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 31. Odvolaním žalovaného (konkrétnymi odvolacími námietkami, skutkovou a právnou argumentáciou) ostatné nosné závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil meritórne vyhovenie žalobe žalobcu (vo vzťahu k výške uplatneného nároku a úrokov z omeškania) rozporované neboli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto ostatnej časti a konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti posúdenia uplatneného nároku žalobcu ako dôvodného tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie. 32. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo výroku II. o trovách konania) pristúpil len formálne za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP (rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017 sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017). Výroku o nároku na náhradu trov konania, aby bol tento vykonateľný, musí podľa NS SR: „zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.“ 33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).