Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/96/2025 6124303950 12. 08. 2026 JUDr. Nadežda Wallnerová ECLI:SK:KSBA:2026:6124303950.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivana Jahnová, v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 135,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného voči rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06.05.2025, č. k. 13C/75/2024-80, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06.05.2025, č. k. 13C/75/2024-80, p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 06.05.2025, č. k. 13C/75/2024-80 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 135,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 135,- eur od 10.05.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 135,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom podklade, že dňa 24.02.2024 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 331/2024 zo dňa 18.03.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 18.03.2024 do 28.03.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy poškodeného vozidla, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 12.04.2024 na 545,- eur s DPH za 11 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 545,- eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 24.04.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 410,- eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 09.05.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o PZP“). Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 24.04.2024 podľa oznámenia o poistnom plnení, preto sa žalovaný domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 135,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 10.05.2024 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca ďalej uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal žalobca na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. 3. Žalovaný v odpore uviedol, že obchodná spoločnosť AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o, ktorá vykonávala opravu poškodeného motorového vozidla vystavila faktúru dňa 22.03.2024, čo znamená, že poškodené motorové vozidlo bolo v daný deň prevádzky schopné, úplne pripravené na plné využitie
na cestných komunikáciách. Zmluva o nájme dopravného vozidla bola vystavená dňa 28.03.2024. To znamená, že k jej ukončeniu prišlo až 4 pracovné dni po skutočnej oprave poškodeného motorového vozidla. V čase, kedy tento nájom stále trval, bolo poškodené motorové vozidlo opravené, a teda nebol žiadny dôvod, aby poškodený naďalej vozidlo prenajaté od žalobcu užíval. Žalovaný zdôraznil, že poškodený mal možnosť si prevziať opravené motorové vozidlo najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, kedy došlo k ukončeniu opravy, teda k vystaveniu faktúry autoservisom. Žalobca neberie do úvahy reálnu dobu, kedy je prenájom náhradného vozidla nutný a účelný. Uvedená „reálna doba" nemôže byť dobou svojvoľne určenou, ale musí byť ohraničená objektívnymi, technickými a právne relevantnými skutočnosťami. Žalovaný má za to, že výška náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradne vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej - Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo3/2015, zo dňa 28.06.2016, taktiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo232/2012 zo dňa 28.02.2013, ktorý konštatoval: „výška náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej“. Hoci oprava poškodeného vozidla je objektívnou relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá nutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným, významné sú z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného na používanie náhradného vozidla aj konkrétne okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala. Nutnosť je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V tomto prípade absentuje aj príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a nepriznaným nájmom, nakoľko kauzálny nexus je zachovaný, len do dňa, kedy poškodený objektívne nemohol užívať svoje poškodené motorového vozidlo. 4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z pohľadu žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom má za to, že takýto postup nemožno akceptovať. Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o. zo dňa 22.03.2024. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru/služby dňa 22.03.2024, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Žalobca považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Ďalej žalobca uviedol, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho listu dňa 27.03.2024 bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si bezodkladne, a to nasledujúci deň 28.03.2024 vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy
poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. V tejto súvislosti poukázal žalobca na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023. Žalobca má za to, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Uviedol, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V predmetnej veci je rovnako významné, že deň odovzdania opraveného vozidla poškodenému bol prvým dňom nasledujúcim po dni vystavenia krycieho listu, teda prvým objektívnym dňom pre prevzatie opraveného vozidla z autoservisu bol deň 28.03.2024 a to s poukazom na ust. § 122 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. 5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav: Dňa 24.02.2024 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom čase dopravnej nehody bola D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX, t. j. poškodený, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal motorové vozidlo opraviť v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o., so sídlom Prešovská cesta 69, 040 22 Košice, IČO: 31 706 495 (ďalej len „autoservis“) Poškodené vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 18.03.2024 a dňa 28.03.2024 bolo vozidlo vydané poškodenému po ukončení opravy a doručení krycieho listu žalovaného, čo vyplýva z nesporných skutkových tvrdení strán sporu, ako i z potvrdenia autoservisu. Poškodený a žalobca uzatvorili dňa 18.03.2024 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 331/2024 na základe ktorej bolo poškodenému prenajaté náhradné vozidlo od 18.03.2024 do 28.03.2024, čo predstavuje 11 dní. Dátum prevzatia a odovzdania náhradného vozidla vyplýva aj z odovzdávacieho a preberacieho protokolu. Dňa 28.03.2024 vystavil žalobca poškodenému faktúru č.. splatnú dňa 12.04.2024 na sumu 545,- eur, a to za 11 dní užívania s denným nájomným vo výške 45,- eur s DPH, t. j. 45 dní x 11 eur = 495,- eur a 50,- eur poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2024 poškodený postúpil na žalobcu svoju pohľadávku vo výške 545,- eur proti žalovanému za odplatu v rovnakej výške, pričom si poškodený a žalobca vzájomne započítali svoje pohľadávky. Dňa 28.03.2024 bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky. Oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 24.04.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 24.04.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukazuje žalobcovi poistné plnenie vo výške 410,- eur. Žalovaný nepovažoval za účelné plnenie za 3 dní nájmu náhradného vozidla, ale iba za 8 dní, preto uhradil plnenie vo výške 410,- eur a poistné plnenie krátil o 135,- eur. Z faktúry autoservisu č. XXXXXXXXX súd zistil, že bola vystavená dňa 22.03.2024 na sumu 1.259,42 eur. Oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 27.03.2024 žalovaný oznámil poškodenej, že dňa 27.03.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukazuje poistné plnenie vo výške 1.259,42 eur autoservisu. Z potvrdenia o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody súd zistil, že spoločnosť ALTERIA MOTOR s.r.o., Predmestská 90, 010 01 Žilina, IČO: 36 805 394, ako autorizovaný servis vozidiel značky Mazda, Mitsubishi, Hyundai, spoločnosť MD-Bavaria Žilina, s.r.o., Bytčická ul. 82, 010 01 Žilina, IČO: 35 400 882, ako autorizovaný servis vozidiel značky BMW, spoločnosť FINAL.CD, spol. s r. o., Prielohy 5, 010 07 Žilina, IČO: 31 432 484, ako autorizovaný servis vozidiel značky Peugeot, potvrdili, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu, túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť s tým, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list, ktorý vystavuje príslušná poisťovňa, a tento doručuje autoservisu, ktorý vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne.
6. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 427 ods. 1, ods. 2 , § 428, § 429, § 442, § 663, § 671 ods. 1 , § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 2 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ust. § 2 písm. g), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4, § 11 ods. 6 písm. a), b), § 11 ods. 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. V prvom rade súd prvej inštancie skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Mal za preukázané, že dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 24.02.2024 vznikla škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Nárok poškodeného je daný priamo § 15 ods. 1 zákona o PZP, v zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú jednak zo Zmluvy o postúpení pohľadávky z poškodeného na žalobcu zo dňa 28.03.2024, ako aj z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2024, ktorou poškodený postúpenie oznámil žalovanému. Zmluvou o postúpení poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného motorového vozidla. 8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že poškodený si na obdobie opravy svojho vozidla v autoservise, t. j. od 18.03.2024 do 28.03.2024 požičal na základe Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 331/2024 náhradné vozidlo od žalobcu. Poškodený po túto dobu nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, čo mal súd prvej inštancie preukázané z čestného vyhlásenia poškodeného. Faktúra autoservisu bola vystavená dňa 22.03.2024, krycí list vystavil žalovaný dňa 27.03.2024 a opravené vozidlo bolo odovzdané poškodenému dňa 28.03.2024. Žalobca si vyúčtoval za 11 dní prenájmu sumu 545,- eur a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,- eur. Zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná, keď samotný žalovaný vedomý si tejto svojej zodpovednosti už čiastočne žalobcovi z identického titulu plnil, a to poukázaním sumy 410,- eur na účet žalobcu za 8 dní prenájmu náhradného vozidla. Rovnako nebola medzi stranami sporná výška denného nájomného vo výške 45,- eur, keď jednak žalovaný v tejto výške už za uvádzaných 8 dní plnil a jednak v konaní túto výšku ani nerozporoval. Žalovaný nerozporoval ani poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, ktorý napokon žalobcovi aj uhradil. Súd prvej inštancie teda ustálil, že cena denného nájmu je primeraná, keďže nijako výrazne neprekračovala výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo. Medzi stranami nebola sporná ani samotná nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným, t. j. že poškodený má nárok počas opravy vozidla na zabezpečenie náhradného vozidla vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase (3Mcdo/3/2015). Spornou medzi stranami zostala otázka dôvodnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným vo vzťahu k nároku na náhradu škody spočívajúcom v nájme náhradného motorového vozidla poškodeným, keď žalovaný namietal, že nájom náhradného vozidla trval neprimerane dlho, a to 11 dní a žalovaný uznal dobu nájmu za 8 dní nájmu náhradného motorového vozidla. Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že poškodené vozidlo bolo opravené dňa 22.03.2024, teda v tento deň bolo úplne pripravené na plné využitie, zmluva o nájme bola až zo dňa 28.03.2024, teda 4 pracovné dni po oprave, pričom poškodený mal možnosť si opravené vozidlo prevziať najneskôr nasledujúci pracovný deň po vykonaní opravy. Túto procesnú obranu žalovaného súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú, a to najmä s ohľadom na argumentáciu žalobcu, že Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia tzv. krycí list je až zo dňa 27.03.2024, pričom poškodený si prevzal svoje opravené vozidlo ihneď nasledujúci pracovný deň, t. j. 28.03.2024. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že poškodené vozidlo bolo v autoservise od 18.03.2024 do 28.03.2024, t. j. presne tých 11 dní, za ktoré žalobca vyfakturoval nájomné poškodenému, čím mal súd prvej inštancie preukázané aj s ohľadom na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, že ide o náklady primerané a účelné, a to najmä s poukazom na to, že poškodený, ktorý sa nie svojou vinou dostal do situácie, kedy nemohol užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ale v dôsledku vzniku škody na jeho vozidle škodcom, ktorý bol poisteným žalovaného, bol nútený používať náhradné vozidlo, a to po celú dobu, kým bolo jeho vozidlo v autoservise. Súd prvej inštancie mal zato, že dĺžka opravy poškodeného vozidla v autoservise nemôže byť na ťarchu poškodeného, ktorý dĺžku opravy nevie ovplyvniť. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že prevzatie vozidla poškodeným
nasledovalo deň po vystavení krycieho listu poisťovňou, teda žalovaným. Za deň doručenia krycieho listu zo strany žalovaného súd prvej inštancie považoval deň 27.03.2024, čo je preukázané z nesporných tvrdení strán, pričom z potvrdenia autoservisu o prevzatí a odovzdaní vozidla je preukázané, že opravené vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 28.03.2024 po doručení krycieho listu. Hoci bola faktúra autoservisu vystavená dňa 22.03.2024 (piatok, poznámka súdu) žalovaný nepreukázal, že v tento deň doručil aj krycí list autoservisu, t. j. že poškodený by si mohol prevziať opravené vozidlo o štyri pracovné dni skôr, ako si ho prevzal. Nakoľko oznámenie o poistnom plnení je zo dňa 27.03.2024, z ktorého vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bolo vo vzťahu k oprave vozidla v autoservise ukončené dňa 27.03.2024, súd prvej inštancie mal za preukázané, že najskôr v tento deň mohol žalovaný doručiť autoservisu krycí list a v takom prípade, ak si poškodený prevzal vozidlo na ďalší pracovný deň, t. j. 28.03.2024, trvanie nájmu náhradného vozidla do daného dňa je dôvodné, účelné a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že poškodený nemá nijaký vplyv na dĺžku opravu jeho poškodeného vozidla, ktoré bolo poškodené protiprávnym konaním poistenca žalovaného a preto by nebolo spravodlivé žalovaným namietanú neprimeranú dĺžku opravy poškodeného vozidla pričítať poškodenému a z toho titulu nepriznať žalobcovi nárok na náhradu nákladov v preukázanom rozsahu. Súd prvej inštancie preto ustálil, že primeranosť dĺžky nájmu náhradného vozidla je v posudzovanom prípade určené dĺžkou opravy poškodeného vozidla v autoservise v korelácii s doručením krycieho listu poisťovne a následne prevzatia opraveného vozidla poškodeným včas, t. j. dňom nasledujúcim po doručení krycieho listu. Je preto nepochybné, že dĺžka opravy bola primeraná a žalobcovi (ako právnemu nástupcovi poškodeného) preto vznikol nárok na úhradu nutných a účelných nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla uplatnený žalobou za obdobie od 18.03.2024 do 28.03.2024. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že pokiaľ žalovaný chcel túto dĺžku skrátiť, mohol krycí list vystaviť skôr. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci rovnakého žalobcu dospel k záveru: „Pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z vykonaných dôkazov plynie, že motorové vozidlo bolo v servise v čase od 19.10.2017 do 24.10.2017, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalovanému vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla.“ 9. Súd prvej inštancie priznal žalovanému aj zákonný úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 135,- eur od 10.05.2024, nakoľko tento vyhodnotil ako súladný s ustanovením podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, § 517 ods. 2 OZ v spojení § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., keďže žalovaný sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania. Výšku úroku súd prvej inštancie stanovil s poukazom na citované ustanovenia vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, a to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným § 11 ods. 7 zákona o PZP, ktoré bolo skončené dňa 24.04.2025. 10. Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Uviedol, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená najneskôr v piatok, dňa 22.03.2023, kedy vystavil servis faktúru. Žalovaný poskytol poškodenému poistné plnenie za 8 dní, do najbližšieho pracovného dňa nasledujúceho po ukončení opravy vozidla, teda do nasledujúceho pondelka, 25.03.2025. Žalobca nepreukázal dôvodnosť nájmu náhradného vozidla po ukončení opravy poškodeného vozidla na ďalšie obdobie po 25.03.2023. Podľa názoru žalovaného nie je možné považovať bez ďalšieho nájom náhradného vozidla za účelný za celý čas, po ktorý sa vozidlo nachádza v servise. Takýto záver nemá oporu v zákonnom poistení motorových vozidiel. Systém povinného zmluvného poistenia slúži na ochranu poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom sa majú likvidovať náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy (materiálne a imateriálne). Tento systém primárne chráni poškodených, poprípade aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia hradiť škody úplne z vlastných finančných prostriedkov. Nedá sa pripustiť, aby holi účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom jednaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov (v tomto zmysle nález Českého Ústavného súdu zo 14.02.2018. sp. zn. IV. ÚS 2043/17). Zmysel a účel poskytnutia náhradného vozidla spočíva v udržaní si určitého životného štandardu v situácií, keď dôjde k čiastočnému alebo úplnému poškodeniu (zničeniu) vozidla. Podľa názoru súdu v skutkovo
a právne identickej veci {rozsudok Mestského súdu Bratislava III BI-33Ch/13/2022 z 28.05.2024) však využívanie náhradného vozidla nemôže byť bezbrehé, neúmerné a neprimerané situácií a vzniknutým okolnostiam. Vždy musí byť splnená podmienka účelnosti jeho využitia, nakoľko ak by neexistovala žiadna limitácia využívania náhradného vozidla aj pokiaľ ide o rozsah opravy, mohlo by to viesť k neoprávnenému zneužívaniu účelu tohto inštitútu. Z uvedeného dôvodu je potrebné odmietnuť názor žalobcu, že čakanie na krycí list po už ukončenej oprave je potrebné považovať za účelný nájom náhradného vozidla súvisiaci s poistnou udalosťou. Ak súd prvej inštancie na podporu svojho tvrdenia poukázal na starší rozsudok z roku 2019, žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/136/2024 zo dňa 26.11.2024, v ktorom sa súd podrobne vysporiadal s otázkou účelnosti nájmu súvisiacou s doručovaním krycieho listu nasledovne: „V prejednávanej veci sporná bola účelnosť a nevyhnutnosť nákladov na prenájom motorového vozidla poškodeným aj v období po realizovanej oprave jeho motorového vozidla, t. j. existencia príčinnej súvislosti medzi ujmou spočívajúcou v náhrade nájomného za obdobie po vykonaní opravy motorového vozidla do času jeho odovzdania autoservisom poškodenému a škodovou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorú zapríčinil poistený žalovaného, za ktorého, z titulu povinného zmluvného poistenia, uhrádza vzniknutú škodu žalovaný. Okresný súd vychádzal zo záveru, že poškodený si nemohol prevziať v deň opravy svoje motorové vozidlo zo servisu, ktorý opravu vykonával a používanie náhradného vozidla po tomto dni bolo nevyhnutné a účelné z dôvodu vzniknutej škody a jej odstránenia na motorovom vozidle poškodeného v súvislosti so škodovou udalosťou. V tomto prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno hovoriť o škode v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou - dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že autoservis vydal motorové vozidlo poškodenému až po vystavení krycieho listu žalovaným, príčinou vzniku nákladov za nájom motorového vozidla za čas po ukončení opravy nebola škodová udalosť, keďže nebolo preukázané, že v uvedených dňoch po ukončení opravy trval nájom náhradného vozidla z dôvodu nemožnosti poškodeného užívať vlastné motorové vozidlo pre existujúcu škodu, ale pre nevyplatenie odplaty za vykonanú opravu. Krycí list všeobecne predstavuje iba záväzný prísľub poisťovne, že zaplatí poistné plnenie vo vyhlásenej výške, nepredstavuje však úhradu záväzku, či zmenu v osobe dlžníka. Pri nároku podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. To neznamená, že má na miesto poškodeného plniť jeho povinnosť zaplatiť odplatu za vykonanie opravy, ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu medzi poškodeným ako objednávateľom opravy a autoservisom ako jej vykonávateľom. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že nájom za užívanie náhradného vozidla poškodeným, aj po vykonaní opravy jeho motorového vozidla nemožno považovať za účelne vynaložené náklady v súvislosti so škodovou udalosťou, preto rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol. Žalovaný poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.06.2024, v ktorom sa súd identicky vysporiadal s otázkou účelnosti nájmu náhradného vozidla súvisiaceho s doručovaním krycieho listu. Žalovaný má za to, že servis nie je oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy; takýto záver je v priamom rozpore s kogentnými ustanoveniami OZ, vzťahujúcimi sa na zádržné právo. Z § 151 s OZ vyplýva možnosť realizácie takéhoto jednostranného právneho úkonu len pri existencii splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. V čase zadržania vozidla servisom a čakania na krycí list od poisťovne, jeho faktúra nebola splatná. Ak takto servisy konajú vzhľadom na ich bežnú prax, ktoré sa takýmto spoločným postupom dohodli na zadržaní vozidiel v čase, keď ich faktúra splatná nie je, je takýto spoločne dohodnutý postup servisov nezákonný a nemôže preto požívať právnu ochranu. Servis nemôže zadržať za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky, ktorej splatnosť ešte nenastala, vec ktorú má v držbe ako zábezpeku tiež v hodnote neprimerane vyššej, než je výška jeho záväzku. Takýto postup servisov je nezákonný a je svojvoľný napĺňajúci rozpor s dobrými mravmi resp. v obchodných vzťahoch rozpor s poctivým obchodným stykom. Autoservis na základe žiadosti poškodeného vykonal opravu poškodeného vozidla. Zákonodarca v žiadnom svojom ustanovení nepodmienil prevzatie opraveného vozidla oproti úhrade odplaty, zabezpečeniu pohľadávky a podobne. Takéto spoločné konanie servisov je protiprávne, nemajúce oporu v zákone. Naviac takýto postup ani nesleduje žiaden oprávnený cieľ. Vydanie opraveného vozidla po ukončení jeho opravy poistenému a vystavením faktúry za opravu je zákonným a obvyklým postupom, neznevýhodňujúcim postavenie servisu. O to viac ak dlžníkom je poisťovňa, kde nie je možné predpokladať, že úhrada faktúry servisu môže byť ohrozená. Servis sa vo vzťahu s poisťovňou nevystavuje riziku nezaplatenia faktúry, nakoľko poisťovňa je obchodnou spoločnosťou, voči ktorej má servis istotu vymoženia svojej oprávnenej pohľadávky aj s prípadnými
sankciami v prípade nesplnenia záväzku poisťovne riadne a včas. Poisťovňa je subjektom podliehajúcim bankovému dohľadu a je spoločnosťou, ktorej majetok presahuje pohľadávku servisov. Nemôže sa preto stať, že oprávnená pohľadávka servisu zostane neuhradená. Aj z tohto dôvodu je takýto “spoločný“ postup servisov nelegitímny a nie je preto dôvodný zámer takéhoto protiprávneho postupu servisov pri zabezpečovaní svojich budúcich pohľadávok. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 12C/72/2024, zo dňa 29.10.2024, z ktorého vyplýva, že súd je toho názoru, že pokiaľ je vozidlo autoservisom opravené, nie je žiaden relevantný dôvod, aby bolo odstavené v autoservise až do momentu vystavenia krycieho listu, tento prístup by podľa názoru súdu bol nadmieru formalistický, nakoľko by nezohľadňoval konkrétne okolnosti vyžadujúce si riadne prešetrenie škodovej udalosti. Zároveň sa jedná o nehospodárny prístup, spôsobujúci vznik ďalších nákladov na prenájom náhradného vozidla. Zádržné právo v zmysle § 151 s Občianskeho zákonníka nebol autoservis oprávnený v tomto prípade uplatňovať, keďže toto je možné iba na splatnú pohľadávku a v tomto prípade pohľadávka autoservisu titulom vykonanej opravy vozidla bola splatná až dňom 14.05.2024. Súd má za to, že tento dátum splatnosti faktúry bol relevantný a určujúci aj pre objednávateľa opravy - poškodenú, aj pre poisťovňu, voči ktorej táto má priamy nárok na náhradu škody. V tomto smere súd konštatuje, že žalovaný v rámci do uplynutia splatnosti faktúry prešetril poistnú udalosť, vystavil krycí list pre autoservis a zároveň vyplatil poistné plnenie. Na druhej strane po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla a fakturácii za opravu zostali autoservis aj poškodená - objednávateľ opravy pasívni, následkom čoho opravené motorové vozidlo, ktoré bolo nepochybne v prevádzkyschopnom stave, stálo bez využitia v autoservise, zatiaľ čo poškodená mala v nájme náhradné vozidlo a vznikali jej náklady s tým spojené. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podstata odvolacej argumentácie žalovaného spočíva v tom, že považuje postup servisov pri zadržiavaní vozidla pred splatnosťou faktúry za opravu vozidla za nezákonný. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia súdov v skutkovo odlišnej veci (konanie pod sp. zn. 8Co/46/2024, v ktorom odvolací súd žalobcovi vytkol, že rezignoval na akúkoľvek argumentáciu o existencii dôvodov, ktoré poškodenému bránili v prevzatí motorového vozidla v čase, kedy podľa faktúry servisu bola oprava ukončená), neprávoplatne skončenej veci (konanie pod sp. zn. 12C/72/2024), či na rozhodnutia súdov, ktoré nerešpektujú účel náhradného vozidla definovaný v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len „Nález ÚSSR“), a to v konaní pod sp. zn. 8Co/136/2024, kde odvolací súd bez odôvodnenia odklonu od dovtedajšej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Žiline uzavrel, že príčinou vzniku nákladov za nájom motorového vozidla za čas po ukončení opravy nebola škodová udalosť, keďže nebolo preukázané, že v dňoch po ukončení opravy trval nájom náhradného vozidla z dôvodu nemožnosti poškodeného užívať vlastné motorové vozidlo pre existujúcu škodu, ale pre nevyplatenie odplaty za vykonanú opravu, pričom predmetné rozhodnutie v skutkovo a právne rovnakých veciach je v súčasnosti ojedinelým. Žalovaný ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky smerujúc svoje úvahy k účelovému navyšovaniu nákladov. Rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sa však zaoberá absolútne odlišným skutkovým stavom a nemožno ho vzťahovať na podnikanie žalobcu, ktoré má podľa názoru žalovaného zrejme predstavovať parazitovanie na systéme povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Predmetom prejednávaného sporu je nárok na náhradu škody titulom nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poškodenému prenajal žalobca, tzn. poškodenému poskytol reálnu službu, s ktorej poskytnutím sú na strane žalobcu spojené nemalé finančné náklady, pričom nárok na náhradu týchto nákladov, ktorý bol platne na žalobcu postúpený, súdy Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej praxe priznávajú za dobu trvania nájmu, ktorý posudzujú z hľadiska nutnosti a účelnosti. V prípade, na ktorý poukazuje žalovaný, išlo o konanie spoločnosti v súčinnosti s autoservisom, ktorého výsledkom bola fiktívna pohľadávka, kedy došlo k „umelému“ navyšovaniu reálnych nákladov na vykonanie opravy a následné vymáhanie tejto vytvorenej pohľadávky od poisťovne, a to bez sledovania uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody, ale s cieľom nadobudnutia vlastného majetkového prospechu. Žalobca uvádza, že nie je v jeho záujme, a ani v záujme autoservisu, aby opravované vozidlo zotrvalo v autoservise po nejakú konkrétnu dobu alebo dlhšie ako je nevyhnutné. Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti prenajíma motorové vozidlá, tzn. akonáhle sa ukončí nájom vozidla, toto prenajme ďalšiemu záujemcovi. Autoservis je povinný dodržiavať lehoty pre vykonanie opráv a v jeho imanentnom záujme je opraviť čo najviac vozidiel, tzn. že pre autoservis je ekonomicky najvýhodnejšie vykonať opravu čo najrýchlejšie a vozidlo odovzdať, aby mohol do autoservisu prijať ďalšie vozidlo za účelom opravy. Poškodený má taktiež záujem na čo možno najskoršej oprave svojho poškodeného vozidla, za týmto účelom si tiež zvolil autorizovaný servis, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného. S užívaním požičaného vozidla sú spojené viaceré povinnosti, medzi nimi i povinnosť nahradiť prípadne vzniknutú škodu na prenajatom
vozidle autopožičovni, ktorej sa v prípade vedenia motorových vozidiel nie vždy dá predísť, čo by náklady poškodeného spojené s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej si náhradné vozidlo prenajal, jednoznačne niekoľkonásobne navýšilo. Žalovaným produkovaná odvolacia argumentácia je tak v rozpore s Ústavným súdom Slovenskej republiky definovaným účelom náhradného vozidla. Poškodený bol vylúčený z možnosti užívania jeho opravovaného vozidla po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, ktoré sa dostalo do jeho dispozičnej sféry až po vystavení tzv. krycieho listu žalovaným. Dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v autoservise, poškodený nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Žalobca poukazuje na závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 7Co/51/2024-143, opierajúce sa o Nález ÚSSR, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený možnosť ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Týmto momentom je až deň vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje z dôvodu a v čase, keď má deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Žalobca má za to, že zotrvanie opravovaného vozidla poškodeného v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla bolo dôvodné, poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla, preto sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že trvanie nájmu náhradného vozidla do daného dňa je dôvodné, účelné a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Samotným vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému práve v Náleze ÚSSR. Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom Náleze ÚSSR vyslovil stotožňujúci sa názor, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je partnerom žalovaného, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Vyššie uvedené žalobca opiera o závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod sp. zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023 pod sp. zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom bola vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné /v prípade platného PZP/ požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním
náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr po doručení krycieho listu zo strany poisťovne. Žalobca upriamuje pozornosť aj na závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023, sp. zn. 14Cob/89/2022, ktoré rovnako ako už vyššie citované závery Krajského súdu v Bratislave vyvracajú úvahy a konštatovania žalovaného ohľadom odstránenia príčiny vzniku škody opravou poškodeného vozidla. Z predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Nie je namieste nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, umocňovať neprimeraným zaťažovaním poškodeného v tom, aby bol nútený sám zo svojich finančných prostriedkov uhrádzať náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Poškodený pritom bezodkladne po tom, ako si mohol vozidlo zo servisu prevziať, vozidlo zo servisu vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil žalobcovi. Krajský súd považoval za relevantnú skutočnosť, že vozidlo sa do 08.01.2021 nachádzalo v servise, a teda až do tohto dňa poškodený svoje motorové vozidlo nemohol využívať. Skutočnou škodou v tomto prípade je nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo nemohol využívať, teda až do dňa, kedy poškodenému motorové vozidlo bolo vydané autoservisom po jeho oprave. Správnosť a opodstatnenosť vyššie uvedenej argumentácie žalobcu potvrdzujú súčasne aj rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, na ktoré poukazoval aj súd prvej inštancie, a ktoré sa vysporiadali s námietkou nezákonne uplatneného zádržného práva, a to Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 11Co/88/2023 a Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023, v zmysle ktorého je opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla doba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t. j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala). V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného, či tretieho subjektu (napr. servisu). V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle, ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t. j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná. Žalobca ďalej uvádza rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2024, sp. zn. 9Co/90/2024, v zmysle ktorého za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla odvolací súd považuje dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Odvolací súd tiež odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom sa Ústavný súd Slovenskej republiky priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo
dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Záverom konštatoval, že pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Obdobne sa vyslovil Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/77/2023, v zmysle ktorého práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať u poškodeného neprimeraným zaťažovaním a požadovať od neho, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho poškodeného motorového vozidla zisťoval alternatívy iného charakteru, t. j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla tento stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bol totiž poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný. Už samotný stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je totiž pre poškodeného záťažový, ktorý ho výrazne obmedzuje. Poškodený je nemožnosťou používania svojho motorového vozidla paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla dožadovať sa ešte splnenia ďalších podmienok. Poškodený je v dôsledku ním nezavinenej škodovej udalosti beztak zaťažený rôznymi bremenami, keď musí komunikovať s poisťovňou (čím poškodený spotrebúva svoj voľný čas), vozidlo pristaviť na obhliadku technikovi (čím poškodený zasa spotrebúva svoj čas a peniaze na PHM), vozidlo odviezť do a zo servisu (a opäť spotreba času a PHM), a teda je nanajvýš nevhodné žiadať od neho, aby ešte aj zo svojho zaplatil faktúru za opravu a následne, aby vybavoval v poisťovni škodcu jej preplatenie. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 13. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé a vysvetlené akými úvahami sa súd prvej inštancie uberal pri posúdení žalobného nároku. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, prečo považoval žalobou uplatnený nárok za dôvodný a odvolací súd sa v celom rozsahu s týmito dôvodmi stotožňuje. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovaného, v ktorej namietal neprimeranosť doby, za ktorú si žalobca ako právny nástupca poškodenej voči nemu uplatnil nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie správne reflektoval na prekonanie starších záverov súdnej praxe, ktorá účelnosť nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla limitovala vykonaním opravy, či oznámením o vzniku totálnej škody na motorovom vozidle, keď konštatoval opodstatnenosť doby nájmu až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Uvedený záver plne nadväzuje na v tejto otázke už pomerne rozsiahlu súdnu prax a zohľadňuje aj skutočnosť, že prípadná indispozícia motorovým vozidlom po vykonaní opravy do úhrady nákladov, či vystavenia krycieho listu poisťovňou, s výnimkou subjektívnych dôvodov zavinených poškodeným, nemôže byť na jeho ťarchu. V záujme eliminovania nepriaznivých následkov škodovej udalosti zasahujúcej do bežného života poškodeného a jeho potrieb spojených s užívaním motorového vozidla možno za dôvodný považovať nárok na refundáciu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla až do možnosti opätovného užívania vlastného vozidla, čo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu. Tieto závery plne korešpondujú aj s čiastočne aplikovateľnými úvahami ÚS SR vyjadrenými v náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022, a v náleze zo dňa 19.12.2024 III. ÚS 476/2024, ktoré s prihliadnutím na účel prenájmu náhradného motorového vozidla spájajú koniec refundovateľného prenájmu motorového vozidla s momentom, kedy môže poškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. V konaní nebolo preukázané, že by užívanie prenajatého motorového vozidla počas celej fakturovanej doby nebolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, resp. že by doba od vykonania opravy do odovzdania motorového vozidla bola
predĺžená v dôsledku úmyselného či nedbanlivostného konania poškodeného alebo tretieho subjektu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu je v praxi podmienené buď úhradou nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne predstavujúceho jej „prísľub“, že opravu motorového vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada úhrady vystavenej faktúry. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známou skutočnosťou. Zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla, ako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je tak vybavenie poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, a to podľa § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z. z. skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej dobe (obdobne viď nález ÚS ČR zo dňa 14.01.2021, sp. zn. I. ÚS 2932/2020). Len samotným oznámením poisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza ku skutočnej náhrade škody, v dôsledku čoho poškodený je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou nehodou. Rozhodujúcim tak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, a ktorým pominula dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou prípadov, kedy sám poškodený znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (riadne a včas nevyzdvihne motorové vozidlo z autoservisu). V danom prípade poškodený ihneď v najbližší pracovný deň po vydaní krycieho listu vyzdvihol vozidlo z opravovne. Potrebné je tiež dodať, že vyššie uvedený a bežne zaužívaný postup autoservisu nemôže ovplyvniť samotný poškodený, ktorý v prípade odmietavého či liknavého postupu zo strany poisťovne pri likvidácii poistnej udalosti nemá k dispozícii vlastné motorové vozidlo a vzhľadom na finančnú náročnosť nákladov na opravu motorového vozidla často nie je schopný okamžitej jednorazovej úhrady týchto nákladov navýšených, ako tomu bolo v danom prípade, aj o úhradu prenájmu náhradného vozidla. Rovnako spravodlivo nemožno podľa odvolacieho súdu požadovať ani od poškodeného, ktorý vinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla, aby vopred uhradil pomerne vysokú cenu opravy, pokiaľ náhrada nákladov za ňu má byť krytá poistným plnením, a potom aby následne čakal na jej preplatenie od poisťovne. Nie je v moci poškodeného aby obdržal opravené vozidlo od servisu skôr, ako táto bude mať doručený krycí list od poisťovne. Poškodený nevie zasiahnuť do rokmi vytvorenej praxe medzi servisom a poisťovňou. Poisťovni je táto prax známa, poškodený dal vykonať opravu v zmluvnom servise poisťovne, a je preto neadekvátne sa v konaní brániť tým, že takáto dlhé roky akceptovaná prax je nezákonná. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prenájom náhradného motorového vozidla bol ukončený v najbližší pracovný deň po dni kedy došlo k doručeniu krycieho listu poisťovne dotknutému autoservisu, a preto za účelne vynaložené možno považovať náklady za prenájom náhradného vozidla po celú žalobou uplatnenú dobu, počas ktorej poškodený nemohol disponovať vlastným motorovým vozidlom. Odvolací súd nie je viazaný rozsudkami iných okresných súdov, či krajských súdov, na ktoré poukazoval žalovaný, navyše ak v nich prijaté závery sú ojedinelé, a je tu vydaných na druhej strane množstvo iných rozhodnutí v obdobných prípadoch, či prvostupňových, či krajských súdov s opačnými závermi. Odvolací súd zdôrazňuje, že ním prijatý záver korešponduje s rozhodnutiami Ústavného súdu SR, ako je uvedené vyššie v odôvodnení. 14. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je právne správne a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).