Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/196/2024 6123334857 18. 08. 2026 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2026:6123334857.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: CAMIONSERVICE NZ, s.r.o., so sídlom Komárňanská cesta 23, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 943 391, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o zaplatenie 1.034,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/29/2023 - 184 zo dňa 25.6.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/29/2023 - 184 zo dňa 25.6.2024 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č.k. 64Cb/29/2023 - 184 zo dňa 25.6.2024 rozhodol svojím výrokom I. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.034,44 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 1.034,44 EUR od 5.3.2023 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 %-nú náhradu trov súdneho konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.6.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle MV RENAULT MASTER, EČV: E., EČV: E., poškodený: Andrea Hajtmanová - AUTODOPRAVA Markovics. Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie pod číslom poistnej zmluvy 6612547901/2. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9570755473. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 3.246,15 EUR bez DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poisteným u žalovaného. Právnemu predchodcovi žalobcu bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.2.2023 žalovaným oznámené, že dňa 17.2.2023 bolo ukončené šetrenie predmetnej poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia, podľa ktorého mu boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 26 EUR bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %) a primerané náklady na režijný materiál vo výške 20,- EUR bez DPH. Výpočet poistného plnenia vykonaný v súlade so zápisom o poškodení vozidla zo dňa 25.4.2022. Priznané primerané množstvo karosárskych prác v
počte 14,9 hod., lakýrnických prác 8,9 hod., konzervácia dutín 0,5 hod. (materiál 10,- EUR), lakovací materiál v množstve 316,83 EUR bez DPH. Fakturovaná suma za opravu vozidla predstavovala sumu 3.246,15 EUR bez DPH. Nárok z nepriznanej časti kráteného poistného plnenia vo výške 1.034,44 EUR bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2023. Žalobca sa nestotožnil s krátením plnenia z dôvodu obmedzenia výšky normohodiny práce na 26 EUR bez DPH/NH, čo malo predstavovať primeranú sumu pre neautorizované servisy. Náklady na prácu sa vypočítajú priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne a čase pre daný typ vozidla. Žalobca si účtoval za normohodinu práce 45,- EUR bez DPH. Takto účtovaná suma za práce je výhodnejšia, resp. porovnateľná s inými autoservismi vykonávajúcimi opravu poškodených motorových vozidiel v danom regióne a čase, čo dokladoval priloženými cenníkmi. Žalovaný tiež nepriložil žiadnu kalkuláciu ani dostatočne nezdôvodnil krátenie lakovacej konštanty. Žalobca je toho názoru, že skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poukázaní náhrady škody, resp. vo výpočtoch poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad a pokladá ich za účelové. Žalobca tiež žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, poukazujúc na § 517 ods. 2 a § 797 ods. 3 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ”). Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 34Up/322/2023 - 30 zo dňa 6.7.2023. 3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný, v rámci procesnej obrany odpor, v ktorom v prvom rade vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie. Žalovaný poukázal na to, že z návrhu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie EUROKASKO č. 901 (a jeho príloh) uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že poistné plnenie bolo vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti. Žalovaný mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu je neplatná, vzhľadom na neexistenciu predmetu postúpenia. Právny predchodca žalobcu nemohol na iného previesť viac práv, ako má sám, t.j. pohľadávku leasingovej spoločnosti. V čase vzniku poistnej udalosti, ako aj vzniku nároku na vyplatenie poistného plnenia, nárok na poistné plnenie prislúchal leasingovej spoločnosti a nie právnemu predchodcovi žalobcu alebo žalobcovi. Následne poukázal na vybrané ustanovenia zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, z ktorých vyvodil, že poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli vynaložené účelne a primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných dielov. Výška tohto poistného plnenia nie je totiž daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Žalovaný teda uviedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu, nakoľko žalovaný stanovil výšku primeraných nákladov na opravu, ktoré poukázal poškodenému a trval na kategorizácii žalobcu ako neautorizovaného servisu, a teda krátení výšky normohodiny, pričom aj výška lakovacej konštanty bola určená v súlade so zmluvnými dojednaniami havarijného poistenia v súlade s príslušnou metodikou. 4. Na podaný odpor reagoval žalobca, ktorý uviedol, že z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 20.2.2023 jednoznačne vyplýva, že v danej veci došlo k devinkulácii poistného plnenia, nakoľko žalovaný plnil priamo žalobcovi, čo je zrejmé z identifikácie žalobcu na danom oznámení jeho obchodným menom a číslom bankového účtu. Práve devinkuláciou poistného plnenia je založená aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že z oznámenia o poistnom plnení nevyplýva, že by žalovaný postupoval v zmysle Zmluvných dojednaní, keď tento v oznámení len uvádza, že pri výpočte priznal primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. V zmysle uvedeného ide teda o zmenu dôvodov krátenia, resp. zníženia poistného plnenia, kedy žalovaný najprv krátil z dôvodu, že priznal podľa neho náklady v priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov, a teraz sa odvoláva na Zmluvné dojednania, kde sa limitácia NH nespravuje žiadnym priemerovaním cien iných servisov. Žalobca ďalej uviedol, že bez ohľadu na to, aj keby nedošlo v tomto prípade k zmene dôvodov krátenia, aplikácia zmluvných dojednaní v tejto časti by bola vylúčená, predovšetkým s ohľadom na jej rozpor s pravidlami hospodárskej súťaže. Vo vzťahu k žalovaným predloženej kalkulácii a Metodiky lakovania AZT žalobca uviedol, že kalkulácia, na základe ktorej postupoval žalovaný, nie je objektívnym nástrojom na výpočet plnenia, a taktiež nemá záväzný charakter, preto ju súd nemôže brať do úvahy ako dôkaz odôvodňujúci krátenie žalovaného. Žalovaný používa určitý program na kalkuláciu, a to program AUDATEX, ktorý je však vytvorený v zásade poisťovňami a na účely poisťovní.
5. Žalovaný sa v priebehu konania vyjadril k replike žalobcu uviedol, že rozlišovaním servisov na autorizované a neautorizované v súlade so Zmluvnými dojednaniami EUROKASKO č. 901 neporušuje pravidlá hospodárskej súťaže. Poistným plnením, na ktoré má poistený nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistnému. Žalovaný tiež poukázal na vierohodnosť programu AUDATEX a tiež poukázal na to, že žalobca si prevzal zoznam zmluvných servisov dňa 25.4.2022. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a ods. 2, § 526 ods. 2, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 až ods. 4, § 806 a § 815 ods. 1 OZ, tiež aj na § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 369c ods. 1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) v spojení s čl. 8, 15 ods. 1 a ods. 2, § 150 ods. 1, § 151 ods. 2, § 191 a § 216 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalovaný dôvodne znížil vyplatené plnenie v časti výšky ceny normohodiny a lakovacej konštanty, súlad postupu žalovaného z jeho zmluvnými dojednaniami, súlad postupu žalovaného s kogentnými zákonnými ustanoveniami, aktívna legitimácia žalobcu, unesenie dôkazného bremena žalovaným v prípade dôvodnosti krátenia, rozpor postupu žalovaného v konaní s ustanovením § 797 ods. 4 OZ. Ako nespornú súd prvej inštancie vyhodnotil existenciu poistenia škodcu, jeho rozsah, okolnosti vzniku škodovej udalosti a rozsah vyplatenia plnenia. 7. V prvom rade sa súd prvej inštancie vysporiadl s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ku ktorej uviedol, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2023 právnym predchodcom žalobcu: Andrea Hajtmanová - AUTODOPRAVA Markovics, platne postúpená na žalobcu a tým nadobudol aj aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a uplatnenie nároku na nevyplatenú časť poistného plnenia v tomto konaní. Naviac súd prvej inštancie poukazuje na súhlas s preplatením poistného plnenia za poškodenie predmetu financovania zo 13.2.2023, ktorý bol vydaný leasingovou spoločnosťou. Súd prvej inštancie má z predmetnej listiny za preukázanú existenciu tzv. devinkulácie sporného poistného plnenia v prospech poisteného (nájomcu). Uvedenou devinkuláciou nepochybne prešlo právo na poistné plnenia na právneho predchodcu žalobcu, vrátane oprávnenia domáhať sa zaplatenia neoprávnene krátenej časti poistného plnenia. Právo poisteného na poistné plnenie uznal aj žalovaný, keď neuhradil nespornú časť poistného plnenia na účet leasingovej spoločnosti, ale priamo na účet žalobcu. S ohľadom na to, že právo na plnenie prináležalo (najneskôr) od momentu devinkulácie žalobcovi, vyhodnotil súd prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2023 ako platnú, pretože bola uzavretá medzi subjektmi, ktoré mohli disponovať s jej predmetom (pohľadávkou na poistné plnenie). Na zdôraznenie vyššie uvedenej argumentácie poukazuje súd prvej inštancie na rozhodovaciu prax odvolacích súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/22/2015). 8. V ďalšej časti napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil textom uvedeným v oznámení o poistnom plnení (1 N/h 26 EUR bez DPH a lakovacia konštanta 100 %), pričom žiadnym spôsobom nepoukázal na znenie čl. IX bod. 2 písm. c) zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že samotné odôvodnenie krátenia poistného plnenia je v rozpore s uvedeným ustanovením zmluvných dojednaní, keďže to za primerané náklady na opravu sa považuje také náklady, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV. 9. Podľa oznámenia o poistnom plnení, žalovaný krátil poistné plnenie za primerané náklady na opravu pre neautorizovaný servis Nh 26,- EUR bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a priznal lakovanie len v 100 % konštante. Súd prvej inštancie považuje krátenie poistného plnenia žalovaným za nedôvodné. Súd prvej inštancie má za to, že žalovaný v spore nepreukázal svoje tvrdenie, že priznané náklady na normohodinu práce zodpovedajú cenám servisov v danom regióne a čase. Žalobca predmetné tvrdenie žalovaného uvedené v oznámení o poistnom plnení zo dňa 20.2.2023 (ktorého odôvodnenie nemožno dodatočne meniť - § 797 OZ), vyvrátil doložením cenníkov iných servisov pôsobiacich v rozhodnom čase v rozhodnom regióne. Ostatné servisy si účtovali porovnateľné, resp. vyššie ceny za normohodinu práce, na základe čoho nemožno v žiadnom prípade
považovať cenu účtovanú žalobcom za exces. Súd prvej inštancie teda konštatuje, že pre úspech žalovaného v časti procesnej obrany spočívajúcej v neprimeranosti výšky ceny normohodiny žalobcu by žalovaný musel preukázať, že žalobcom účtovaná výška normohodiny bola v zjavnom nepomere k obvyklej cene v lokalite. To v konaní nepreukázal. Taktiež súd prvej inštancie bral do úvahy skutočnosť, že od právneho predchodcu žalobcu ako osoby poškodenej škodovou udalosťou nie je možné v žiadnom prípade spravodlivo požadovať, aby si pred umiestnením vozidla do servisu urobil prieskum ceny normohodín všetkých servisov v okolí a zvolil si servis s podľa žalovaného primeranou výškou ceny normohodiny. 10. Ďalej dodal, že žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len na základe toho, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný nemá zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému a prípadne uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 4Cob/153/2020). Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom ani na použitie nižšej ceny normohodiny ani na zníženie lakovacej konštanty v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ. (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019) 11. K uplatneným lakovacím konštantám súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom použité ceny normohodín za mechanické a lakovacie práce sú porovnateľné, resp. výhodnejšie ako ceny porovnateľných autoservisov v rozhodnom mieste a čase a tvrdenie o rozdielnej výške normohodín pri neautorizovaných servisoch (za ktorý označil žalobcu žalovaný) je právne neudržateľné v prípade ak žalobca dodrží technologický postup daný výrobcom a presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní. Opak žalovaný nepreukázal. Súd prvej inštancie uzatvára, že o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce v sume 26,- EUR s DPH za normohodinu práce, ako i o použitie lakovacej konštanty - uvádza, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať neprimeranosť nákladov na normohodinu práce/lakovanie a uviesť na základe čoho považuje žalobcom požadovanú sumu za neprimeranú. V oznámení o poistnom plnení žalovaný argumentuje len konštatovaním o priznaní primeraných nákladov za cenu práce pre neautorizovaný servis a primerané náklady na lakovací materiál, pričom vôbec neodkazuje na znenie zmluvných dojednaní. Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, s ktorou ak žalovaný nesúhlasil bol povinný predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaný preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 26,- EUR s DPH, ani určovať výšku lakovacej konštanty. V nadväznosti na uvedené by súd prvej inštancie neakceptoval zmluvné dojednania žalovaného, pretože tieto dojednania majú za cieľ v prípade neurčenia opravovne zo strany žalovaného nútiť poškodených opravovať poškodené vozidlá v autorizovaných a zmluvných autoservisoch a následne sankcionovať poškodených, ktorí aj napriek tomu, že žalovaný opravovňu neurčí, vozidlo nechajú opraviť v nezmluvnom a neautorizovanom servise. Žalovaný tak limituje poistné plnenie tým, v akom autoservise je poškodené vozidlo opravené, čo je v rozpore so zmyslom a účelom poistenia, keďže skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že žalovaný v oznámeniach o plnení uviedol, že pri výpočte plnenia poskytol náhradu lakovacej konštanty 100 %, čo vzhľadom na fakturáciu žalobcu (ktorý si účtoval normohodinu za lakovacie práce) spôsobuje neprehľadnosť dôvodu krátenia plnenia v tejto časti, čím si žalovaný riadne nesplnil povinnosť svoje závery, na základe ktorých došlo ku kráteniu poistného plnenia, riadne odôvodniť podľa § 797 ods. 4 OZ. 12. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na právnu teóriu a na presúvanie dôkazného bremena, kedy ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/6/2010
z 22.09.2010). Na základe uvedeného je teda nesporné, že právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil v priznanej časti reálnu výšku škody, ktorá mu vznikla ako náklady opravy a uvedenia motorového vozidla do stavu v akom sa nachádzalo pred poistnou udalosťou. Súd prvej inštancie za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti zníženia poistného plnenia. Z prezentovaných dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.034,44 EUR. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie preto konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal relevanciu žaloby v priznanom rozsahu. 13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súd prvej inštancie preto priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %. 14. Proti napadnutému rozsudku, v jeho celosti, podal žalovaný odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho skutkového ako aj právneho vyhodnotenia veci, porušenia princípov civilného procesu, ako aj iných vád konania, dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej a preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec príslušnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konanie v rozsahu 100 %. Žalovaný namietal, že úvaha súdu prvej inštancie v prípade aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, je nesprávna. Uviedol, že devinkulácia poistného plnenia v prospech držitela vozidla, bola uzatvorená len za dodržania určitých podmienok, ktoré smerovali k tomu, že priznané poistné plnenie je možné poukázať na účet držiteľa. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2023 nijako nereflektovala tieto podmienky, a preto bolo postúpenie uzatvorené v značne širšom rozsahu a navyše subjektom, ktorý nebol oprávnený na jeho uskutočnenie. Toto postúpenie je preto, podľa názoru žalovaného, absolútne neplatné. Odvolací súd zároveň v tomto konaní poukázal na to, že je potrebné prihliadať na podmienky stanovené v devinkulácii poistného plnenia, a tieto zohľadniť pri posudzovaní všetkých naňho nadväzujúcich poistných vzťahov. Túto analýzu súd prvej inštancie vôbec neuskutočnil, čím zvolil nesprávny procesný postup, a preto porušil právo na spravodlivý proces žalovaného. Ak by súd prvej inštancie dal do pomeru rozsah práv, ktoré prináležali držiteľovi vozidla a rozsah práv, ktorý bol postúpený Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2023, zistil by, že v rozpore so zákonom bol postúpený širší rozsah práv ako držiteľovi prináleží. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že držiteľ postúpil pohľadávku, ktorá mu nepatrí. Žalovaný ďalej namietal stanovenie výšky ceny za normohodiny práce, keď uviedol, že súd prvej inštancie však nijako nespresnil, aké je podľa jeho posúdenia rozpätie, ktoré je v danom prípade primerané. Rovnako neuviedol, na základe akých konkrétnych dôkazov vyvodil tieto závery, čím nesplnil základnú požiadavku pre odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie zároveň vôbec neprihliadol na cenníky predložené žalovanou, nevyjadril sa k ich obsahu, ani k skutočnosti, z akého dôvodu boli tieto cenníky konajúcim súdom úplne opomenuté pri rozhodovaní vo veci samej. Žalovaný má za to, že táto vada konania má za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný má ďalej za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže žalovaný uviedol jednotlivé dôvody určenia poistného plnenia v súlade so znením Zmluvných dojednaní EUROKASKO (čl. 9 ods. 2 písm. a) - c) ZD EUROKASKO č. 901) a tiež využil v oznámení obdobnú terminológiu ako v týchto zmluvných dojednaniach. Žalovaný je názoru, že súd prvej inštancie teda nesprávne uvádza okolnosti v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je nesporné, že fakticky nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a opakovane sa vôbec nevyjadril k žalovanou predloženým dôkazom a neuviedol, prečo na nich vôbec neprihliadol a v celom rozsahu vychádzal len z dôkazov predložených žalobcom. Súd prvej inštancie teda jednoznačne, podľa žalovaného, nezvolil správny procesný postup. Žalovaný má za to, že súd nesprávne právne posudzuje okolnosti tohto prípadu, keďže plnenie z havarijného poistenia, ktoré sa má určiť v zmysle poistnej zmluvy a poistných podmienok, stotožňuje s pojmom zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok v rozsahu celej škody vzniknutej na vozidle bez ohladu na zmluvné dojednania medzi držiteľom a žalovanou. Takýto postup je v rozpore s ust. § 788 OZ ods. 1 OZ. Žalovaný v tejto súvislosti odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. R. 64/2004 alebo Uznesenie zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021. Napokon žalovaný namietal aj lakovaciu konštantu, keď súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a popiera tvrdenia žalovanej, ktoré ani neboli zo strany žalobcu popreté, označené za sporné alebo iným spôsobom
napadnuté. Žalovaný v tomto smere poukazuje na to, že určenie lakovacej konštanty a určenie normohodiny za hodinu práce sú dve odlišné skutočnosti. Uvedením v Oznámení o poistnom plnení žalovaný nevytvoril nový pojem, ale poukázal na určenie hodnoty, ktorú rovnakým spôsobom uviedol aj žalobca vo svojej Kalkulácii nákladov na opravu zo dňa 27.4.2022, len v odlišnej výške. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že ak žalobca tvrdil, že lakovacia konštanta nad úroveň 100 = v rozsahu 150 % je primeraná, mal túto skutočnosť patrične preukázať. Žalobca v priebehu konania nielenže nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by opodstatňovali určenie lakovacej konštanty vo výške 150 %, ale navyše ani v tejto otázke neprodukoval žiadne tvrdenia, ktorými by takúto okolnosť vysvetľoval. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tejto skutkovej otázke, a preto súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil okolnosti prípadu v dôsledku poručenia základných princípov civilného procesu. Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že v dôsledku nesprávneho skutkového, ako aj právneho vyhodnotenia veci, porušenia princípov civilného procesu, ako aj iných vád konania, dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. 15. K tomuto odvolaniu doručil svoje vyjadrenie žalobca, ktorý nesúhlasí s odvolaním žalovaného. K veci uviedol, že v zmysle poistnej zmluvy vyplýva vinkulácia v prospech Tatra-Leasing, s.r.o., avšak po poistnej udalosti došlo k jej devinkulácii. Dôkaz v konaní predložil sám žalovaný, ktorý s Tatra-Leasing, s.r.o. sám komunikoval ohľadom devinkulácií poistnej udalosti. Z predložených dôkazov v súdnom spore vyplýva, že dňa 13.2.2023 došlo k devinkulácii. Žalobca odkázal na 34. odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.2.2023 a taktiež uznal devinkuláciu za nepochybnú. Na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie poisteného žalobca uviedol, že v samotnom oznámení poistného plnenia zo dňa 20.2.2023 uviedol, že že poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, a to na základe oznámenia Andrey Hajtmanovej - AUTODOPRAVA Markovics, ktoré bolo žalovanému doručené. V tomto splnomocnení poistený uvádza, že žiada žalovaného, aby poukázal poistné plnenie na účet servisu kde sa auto opravovalo. Aj z konania žalovaného je evidentné, že konal na základe toho, teda mal za preukázanú aj aktívnu vecnú legitimáciu. V tomto prípade nemal žalovaný najmenší problém s poukázaním ním priznaného poistného plnenia na účet žalobcu, avšak teraz, keď žalobca žiada, aby žalovaný doplatil nezákonne krátené poistné plnenie, s tým žalovaný problém má. Vzhľadom na to, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení uvádza, že poisteným je práve Andrea Hajtmanová - AUTODOPRAVA Markovics a nie Tatra-Leasing s.r.o. sám preukazuje aktívnu vecnú legitimáciu poisteného a nepotreboval k tomu ani žiadne postúpenie pohľadávky od vlastníka vozidla na poisteného. Uvedené vyplýva aj z iných dokumentov, ktoré predložil sám žalovaný ako napríklad z Oznámenia o vzniku škodovej udalosti kde je ako poistený uvedený práve Andrea Hajtmanová - AUTODOPRAVA Markovics. K stanoveniu výšky ceny za normohodinu práce a dôkaznému bremenu uviedol, že súd prvej inštancie sa v odseku 39. napadnutého rozsudku zaoberal cenou obvyklou a nie priemernou. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by chcel žalovaný úspech v primeranosti ceny za NH musel by v konaní preukázať, že cena, ktorú si účtoval žalobca, teda suma 45,- EUR nie je obvyklá pre daný región. Navyše, žalobca uviedol, že v konaní predložil súdu prvej inštancie cenníky z daného regiónu a pre vozidlá, ktoré patria do rovnakej kategorizácie vozidiel a súdu preukázal, že cena 45,- EUR je cenou obvyklou pre daný typ vozidla a pre daný región. Opätovne uvádza, že cenníky predložené žalovaným sú cenníky zmluvných servisov žalovaného, kde sa na cene poisťovňa a daný servis zmluvne dohodli. Žalobca následne poukázal na judikatúru súdu v podobných veciach, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/158/2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/121/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob/86/2019 a tiež na Uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 38/2015. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa v prípade rozlišovaniu pojmov „náhrada škody“ a „poistné plnenie“ (pričom súd prvej inštancie takéto spojenie pojmov neurobil) snaží len odpútať pozornosť od podstaty sporu, ktorou je porušenie kogentných znení OZ týkajúce sa poistného plnenia a rovnako tak vlastné Zmluvné dojednania. K námietkam na výšku ceny za normohodinu práce uviedol, že takéto krátenie poistného plnenia je v rozpore so zákonom a nemôže požívať právnu ochranu. Zdôrazňuje, že ak samotný žalovaný porušil svoje povinnosti zo Zmluvných dojednaní, ktoré predchádzajú povinnostiam poisteného nemôže apelovať na dané ustanovenia. V prípade takéhoto krátenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.7.2022 sp. zn. 4Obdo/45/2021. Žalobca na záver dodal, že žalovaného Zmluvné dojednania rozširujú možnosť primerane znížiť poistné plnenie a to nad rámec kogentných ustanovení § 799 ods. 3
a § 809 OZ, preto odporujú týmto ustanoveniam a sú neplatné. Ohľadom lakovacej konštanty a námietok žalovaného v tomto smere žalobca uviedol, že v čase ukončenia šetrenia škodovej udalosti mal žalovaný preukázať, z akého dôvodu, na základe čoho priznal poistné plnenie v ním vypočítanej výške. Žalovaný, však pre svoje tvrdenia neposkytol žiaden dôkaz, a to ani počas likvidácie poistnej udalosti, ani v priebehu súdneho konania. Žalovaný nemôže po ukončení šetrenia predkladať meniť dôvody, ktoré podporujú jeho krátenie nároku. Na základe uvedeného žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň navrhuje, aby zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 16. Žalovaný na toto vyjadrenie žalobcu reagoval svojím podaním zo dňa 3.10.2024, v ktorom uviedol, že žalobca na podporu svojich tvrdení predložil Poistnú zmluvu o financovaní LZC/21/00212. Žalovaný k tomuto uvádza, že odvolací súd by na predložený listinný dôkaz nemal prihliadať, nakoľko bol predložený až v odvolacom konaní, ide teda o novoty v zmysle § 366 CSP. Je zjavné, že predložené listinné dôkazy mal žalobca k dispozícii už v konaní pred súdom prvej inštancie, zároveň nejde o dôkaz preukazujúci vady konania. Z dôvodu procesnej opatrnosti sa však k tomuto dôkazu žalovaný vyjadril tak, že že Andrea Hajtmanová - AUTODOPRAVA Markovics je v uvedenej poistnej zmluve označená ako poistník, a nie poistený. V celom tele textu sú jasne označené povinnosti poistnika a je teda nesporné, že Andrea Hajtmanová AUTODOPRAVA Markovics je poistníkom (t.j. osobou, ktorá zriaďuje poistenie v prospech tretej osoby), a nie poisteným subjektom. Zo znenia § 797 ods. 1 OZ, ako aj z poistnej zmluvy jasne vyplýva, že oprávneným subjektom je ten, koho majetok je poistený, v tomto prípade vlastník vozidla leasingová spoločnosť Tatra-Leasing. s.r.o. V ostatných otázkach žalovaný odkazuje na svoje podané odvolanie. 17. Žalobca reagoval svojím podaním zo dňa 7.11.2024, v ktorom sa vyjadril k odvolacím novotám, ktoré mal použiť vo svojom predchádzajúcom podaní. Podľa žalobcu obsahom predmetnej poistnej zmluvy nie je pre žalovaného nová informácia, keďže ju mal po celý čas k dispozícii. Poistná zmluva nebola sporná skutočnosť keďže na základe nej žalovaný aj čiastočne plnil. Je to práve žalovaný, ktorý samotnú poistnú zmluvu vytvoril a aj podpísal, ted mal vedomosti kto je uvedený ako poistený. Táto zmluva navyše neprináša žiadne nové skutočnosti do konania, iba potvrdzuje skutočný stav veci, o ktorom už rozhodol aj súd prvej inštancie. V prípade aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že ide o nesprávnu argumentáciu žalovaného v rozpore s poistnou zmluvou, reálnou skutočnosťou. Žalovaný vie, že poistným bola podnikateľka Andrea Hajtmanová - AUTODOPRAVA Markovics. Navyše, dodal, že predmetom súdneho konania je stále tá istá poistná udalosť, na ktorú už dala TATRA leasing, s.r.o., devinkuláciu. Žalobca zopakoval, že z vykonaného dokazovania je problém aktívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie vyriešený a je názoru, že s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti pokladá žalobca námietku žalovaného o tom, že nie je založená aktívna vecná legitimácia za účelovú. 18. Dňa 7.3.2025 doručil žalobca odvolaciemu súdu podanie označené ako „Vyjadrenie žalobcu“, v ktorom zopakoval už niektoré prv uvedené argumenty týkajúce sa toho, že žalovaný svojím konaním porušil ustanovenia OZ a vlastné zmluvné dojednania. Ďalej rozporoval zmluvnú voľnosť žalovaného, ku ktorej dodal, že aj táto je obmedzená a taktiež zopakoval, že rozlišovanie autoservisov, ako to robí žalovaný, nie je správny a nie je v súlade s právnou úpravou ani judikatúrou - napr. rozsudok Krajského sudu v Bratislave zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 5Cob/208/2024 alebo rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4 Cob/158/2022. K tomuto dodal, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že poistený aj reálne prevzal zoznam zmluvných servisov. V konaní nie je predložený žiaden dokument, ktorý by bol podpísaný priamo poisteným a preukazoval by, že poistený tento dokument prevzal. Taktiež z obsahu spisu nie je jasné, že by súčasťou poistnej zmluvy či Zmluvných dojednaní bol zoznam zmluvných servisov. Nariadenia EÚ, konkrétne nariadenia Komisie č. 330/2010 a č. 461/2010, jasne uvádzajú, že nie je možné preferovať alebo zvýhodňovať určité servisy, či už ide o autorizované alebo neautorizované servisy. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/12/2020. Poukázal tiež na rozpor zmluvných dojednaní s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom citoval dotknuté kogentné ustanovenia a poskytol k nim svoj právny výklad. Vo vzťahu k tejto neplatnosti právneho úkonu žalovaného sa žalobca vyjadroval aj v ďalšej časti tohto podania a odkazoval na judikatúru súdov SR.
19. Žiadne ďalšie podania neboli vo veci doručené. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 20.7.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán. 24. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa odvolací súd zaoberal žalovyným uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní. Žalovaný poukazuje v odvolaní na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2023 právnym predchodcom žalobcu: Andrea Hajtmanová - AUTODOPRAVA Markovics, platne postúpená na žalobcu a tým nadobudol aj aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a uplatnenie nároku na nevyplatenú časť poistného plnenia v tomto konaní. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke uvádza, že z predloženej poistnej zmluvy vyplýva vinkulácia v prospech TatraLeasing, s.r.o., avšak po poistnej udalosti žalovaný komunikoval s Tatra-Leasing, s.r.o. o devinkulácii poistnej udalosti a z predložených dôkazov v súdnom spore (súhlas s preplatením poistného plnenia za poškodenie predmetu financovania zo 13.02.2023), vyplýva, že dňa 13.2.2023 k devinkulácii došlo. Súd prvej inštancie správne konštatoval platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2023 a uznal devinkuláciu za nepochybnú. V oznámení poistného plnenia zo dňa 20.2.2023 žalobca sám uviedol, že poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, a to na základe oznámenia Andrea Hajtmanovej AUTODOPRAVA Markovics, ktoré bolo žalovanému doručené. V tomto splnomocnení poistený uvádza, že žiada žalovaného, aby poukázal poistné plnenie na účet servisu kde sa auto opravovalo. Aj z konania žalovaného je evidentné, že konal na základe toho, teda mal za preukázanú aj aktívnu vecnú legitimáciu. 25. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu judikatúru, týkajúcu sa vecnej legitimácie strany sporu v konaní, podľa ktorej na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (bližšie viď rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004, citovaný
v uznesení ÚS SR, č.k. III. ÚS 473/2017-14 zo dňa 01.08.2017). 26. K ďalšej odvolacej námietke, že súd prvého stupňa neprihliadol na cenníky predložené žalovaným a nevyjadril sa k ich obsahu, ani nespresnil, aké je podľa jeho posúdenia rozpätie ceny, ktorá je v danom prípade primeraná má odvolací súd za to, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby si poškodený pred umiestnením vozidla do servisu urobil prieskum ceny normohodín všetkých servisov v okolí a zvolil si servis s podľa žalovaného primeranou výškou ceny normohodiny. Žalovaný nemá zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému a prípadne uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. Ak chcel žalovaný úspech v primeranosti ceny za NH mal v konaní preukázať, že cena, ktorú si účtoval žalobca, teda suma 45 EUR nie je obvyklá pre daný región. Žalobca v konaní predložil súdu cenníky z daného regiónu a pre vozidla, ktoré patria do rovnakej kategorizácie vozidiel a súdu preukázal, že cena 45 EUR je cenou obvyklou pre daný typ vozidla a pre daný región. K samotnej kalkulácii poistného plnenia (AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom je potrebné uviesť, že program AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia zmluvných dojednaní. 27. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nárok uplatnený v žalobe riadne preukázal, obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že zníženie poistného plnenia vykonané z dôvodu, že oprava motorového vozidla bola zabezpečená neautorizovaným servisom nebola dôvodná. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 806 OZ, podľa ktorého “z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.” Predmetom konania je nárok žalobcu na doplatok poistného plnenia, ktorého rozsah je v súlade s § 788 ods. 1 OZ stanovený v príslušnej poistnej zmluve v spojení s príslušnými poistnými podmienkami (§ 788 ods. 3 OZ). Vo všeobecnosti platí, že právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť bližšie označená v zmluve a poistenec platil poistné a podrobnejšia úprava práv a povinností zmluvných strán môže byť obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú konkretizovať práva a povinnosti oboch zmluvných strán a postupovať v súlade s nimi má v prípade poistnej udalosti povinnosť nielen poistený, ale aj (alebo najmä) poistiteľ. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021). Poistné podmienky upravujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti a postup poisťovne pri určení výšky poistného plnenia. 28. Odvolací súd má zároveň za to, že pri odopretí/krátení poistného plnenia je to poisťovateľ, ktorý má preukázať dôvody na odopretie/krátenie poistného plnenia. Žalovaný nepreukázal, že by za opravu poisteného vozidla boli účtované a uplatnené ako nárok na poistné plnenie neprimerané náklady v rozsahu ceny normohodiny práce, ani že ním určená cena normohodiny práce bola cenou primeranou v danom regióne pre daný typ motorového vozidla v čase vzniku škodovej udalosti. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že priznal poistné plnenie v ním určenej cene za normohodinu práce cene primeranej (ako tiež vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení), bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať, na základe čoho považuje takto určenú cenu za normohodinu práce za primeranú s tým, že jeho skutkové tvrdenia o dôvodoch nepriznania plnenia (v časti) nemôžu byť iné ako dôvody v oznámení o poistnom plnení (§ 797 ods. 4 OZ). Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal, že ním určená sadzba za normohodinu práce je sadzbou obvyklou pre daný typ servisu. Naproti tomu zo žalobcom predložených listinných dôkazov, najmä z cenníkov opráv motorových vozidiel mal odvolací súd za preukázané, že žalobca si uplatnil hodinovú sadzbu vo výške, ktorá neprevyšovala sumu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku
a typ vozidla. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že poistné plnenie poskytol v súlade s poistnými podmienkami, ani nepreukázal, že znížil poistné plnenie v súlade so zmluvnými dojednaniami. Odvolací súd sa preto stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť na riadne odôvodnenie zníženia poistného plnenia, nepredložil kalkuláciu pri ukončení šetrenia, na ktorú odkazuje a zníženie poistného plnenia odôvodnil až následne v súdnom konaní. 29. K odvolacej námietke nepreukázania lakovacej konštanty vo výške, v akej ju určil žalobca odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalovaný ani v tejto časti svojej procesnej obrany neuniesol dôkazné bremeno, keď uvádza, že pri výpočte plnenia poskytol náhradu lakovacej konštanty 100 %, čo vzhľadom na fakturáciu žalobcu (ktorý si účtoval normohodinu za lakovacie práce) spôsobuje neprehľadnosť dôvodu krátenia plnenia v tejto časti, čím si žalovaný riadne nesplnil povinnosť svoje závery, na základe ktorých došlo ku kráteniu poistného plnenia, riadne odôvodniť podľa § 797 ods. 4 OZ. Súd sa s otázkou lakovacej konštanty vysporiadal v odôvodnení rozsudku, vyhodnotil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom zníženia nákladov na lakovanie, pričom žalobca dostatočným spôsobom zdôvodnil, prečo bolo nevyhnutné použiť vyššiu lakovaciu konštantu. Odvolací súd dodáva, že žalovaný nepreukázal, prečo mal žalobca (resp. autoservis vykonávajúci opravu žalobcovho motorového vozidla) použiť lakovací koeficient 100 %, namiesto použitého vyššieho lakovacieho koeficientu. Odvolací súd má za to, že žalovaný pri šetrení poistnej udalosti nedodržal postup upravený v citovanom ustanovení § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď si pred ukončením poistnej udalosti, na účely rozhodnutia o znížení lakovacej konštanty v prípade, že mal pochybnosti (čo v danom prípade zjavne mal), nevyžiadal od žalobcu doklad na objasnenie použitej vyššej lakovacej konštanty servisom vykonávajúcim opravu žalobcovho vozidla, tzn. nevyžiadal si potrebné doklady za účelom napríklad ozrejmenia, či technológiou, ktorú použil, prípadne druhom laku, bol servis žalobcu nútený použiť vyššiu lakovaciu konštantu, tak ako mu to explicitne prikazuje ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 30. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).