Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/120/2025 6122409221 14. 01. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:6122409221.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, práv. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 194,50EUR s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-30Cb/83/2022-187 zo dňa 26.5.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-30Cb/83/2022-187 zo dňa 26.5.2025 p o t v r d z u j e . II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 54,80EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 54,80EUR od 17.6.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom súd vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.8.2022, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom titulom nevyplatenia krátenej časti poistného plnenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.4.2022 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle DACIA DOKKER D25, EČV: W., rok výroby: 2020, vo vlastníctve poškodeného STAVBY - KE s.r.o., IČO: 52 981 401. Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého mal poistený uzatvorené havarijné poistenie pod číslom poistnej zmluvy 6612007171/2. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 835,14EUR bez DPH v zmysle priloženej faktúry, ktoré si poistený uplatnil u žalovaného. Žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 1.6.2022 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia, podľa ktorého mu boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,-EUR bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Z poistného plnenia bolo vylúčené: demontáž a montáž priečnika ťažného zariadenia, nakoľko z doloženej fotodokumentácie je jasné, že diel nebol demontovaný. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla. Poškodené motorové vozidlo patrí do kategórie H2 rovnako ako CITROEN Berlingo, pričom žalobca poukázal na
cenník mechanických a lakovacích prác v regióne pre daný typ motorového vozidla. Servis NORSON spol. s r.o. so sídlom v Košiciach uvádza cenu 33,-/36,- EUR bez DPH. Servis SWAM servis s.r.o. so sídlom v Košiciach vo svojom cenníku mechanických a lakovacích prác pre všetky modely MV značky DACIA uvádza cenu - 36,-/42,- EUR/NH bez DPH. Žalobca si pri predmetnom motorovom vozidle za 1 normohodinu mechanickej a lakovacej práce účtoval sumu vo výške 31,50EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena. Predmetný nárok bol poškodeným postúpený na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2022. Postup žalovaného považoval za nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou. Nie je známe, na základe akých skutočností a dôkazov, dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej zaplatenie má žalobca nárok. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za absolútne neplatnú pre absenciu určenia výšky odplaty, resp. spôsobu jej určenia. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný uviedol, že rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Žalovaný poskytol poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou a príslušnými všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že ukončil šetrenie dňa 1.6.2022 a vyplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 480,14 EUR dňa 3.6.2022. Žalovaný mal za to, že dodržal zákonom stanovenú 15dňovú lehotu na plnenie a nedostal sa do omeškania s plnením svojho záväzku. 4. Žalobca v replike uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná a dojednanie o odplate bolo dohodnuté samostatnou zmluvou. K limitácii normohodiny uviedol, že žalovaný pri výpočte poistného plnenia stanovil maximálnu hodinovú sadzbu za opravu vozidla v neautorizovanom servise na 21,EUR bez DPH, pričom zmluvne deklarovaná maximálna výška je 25,-EUR bez DPH. Táto nižšia sadzba však nebola nijako vecne ani odborne odôvodnená - žalovaný ju určil jednostranne a bez zohľadnenia reálnych trhových cien, konkrétnej značky a typu vozidla či rozsahu poškodenia. K rozlišovaniu autoservisov na autorizované a neautorizované žalobca uviedol, že v prípade, ak žalovaný ako poisťovňa vo svojich všeobecných poistných podmienkach rozdeľuje autoservisy na 2 skupiny, t. j. na tie, kde poisťovňa prepláca poistným plnením celú sumu opravy (tzv. zmluvné servisy poisťovne) a na tie, kde poisťovňa vypláca poistné plnenie obmedzené maximálnou výškou normohodiny uvedenej vo všeobecných poistných podmienkach, je takéto obmedzenie výšky poistného plnenia, ex lege neplatné. 5. Žalovaný vo svojej duplike argumentoval neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky a zotrval na svojej námietke týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie. K limitácii normohodiny uviedol, že postupoval v súlade so zmluvnými podmienkami poistnej zmluvy. Podľa týchto podmienok môže poisťovňa akceptovať pri opravách v neautorizovaných servisoch maximálnu výšku normohodiny vo výške 25,EUR bez DPH. V zmysle citovaných zmluvných dojednaní žalovaný priznal výšku normohodiny 21,-EUR bez DPH. Vo vzťahu k lakovacím konštantám žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal ani dôvodnosť zvýšenia lakovacieho materiálu nad 100 % priznaných žalovaným. 6. Žalobca v žalobnej triplike zotrval na svojich tvrdeniach a súdu prvej inštancie predložil zmluvu o postúpení žalovanej pohľadávky zo spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. na poškodeného z 20.11.2023 ako i zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu z 23.11.2023. 7. Žalovaný v reakcii vyjadrenie žalobcu doplnil, že žalobcu písomne informoval o primeraných nákladoch na opravu poškodeného vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise, a to dňa 7.4.2022 pri vykonaní prvotnej obhliadky poškodeného motorového vozidla, kedy mu bola odovzdaná Kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a Kalkulácia nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis. Súčasne zdôraznil, že v oboch výpočtoch - kalkuláciách (žalobcu aj žalovaného) bolo zohľadnené 2-vrstvové UNI lakovanie. Mal za to, že zo strany žalobcu nebola preukázaná dôvodnosť ďalšieho navýšenia lakovacej konštanty na 110 %. 8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že došlo k vzniku poistnej udalosti v podobe vzniku škody na motorovom vozidle DACIA DOKKER D25, ktoré bolo v čase jej vzniku havarijne poistené u žalovaného. Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému. Poškodený si vzniknutú škodu na poistenom vozidle nechal opraviť u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného vozidla boli podľa faktúry žalobcu č. 2022150 z 28.4.2022 vo výške 835,14EUR bez DPH. Zmluvou z 20.11.2023
bola žalovaná pohľadávka postúpená zo spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. na poškodeného (STAVBY - KE s.r.o.) a zmluvou o postúpení pohľadávky z 23.11.2023 potom z poškodeného na žalobcu. Žalovaný uhradil na účet autoservisu (žalobcu) poistné plnenie len vo výške 480,14EUR. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako spornú otázku, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, resp. či je zmluva o postúpení pohľadávky platná. Spornou skutočnosťou bola tiež nepriznaná časť poistného plnenia v súvislosti s priznanými primeranými nákladmi za cenu práce a nákladmi na lakovací materiál. 9. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 - 3, § 806, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 529 ods. 1 Obč. zák., § 365 Obch. zák., a dospel k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou a je aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore. Vo vzťahu k určeniu výšky poistného plnenia súd prvej inštancie považoval za určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na poistné plnenie považoval za potrebné vychádzať v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka z poistných podmienok. Súd prvej inštancie poukázal na znenie článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913, ktoré predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade so zákonom (v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka). Ustálil, že za primerané náklady za opravu motorového vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise boli dojednané maximálne v sume 25,-EUR bez DPH/NH a žalovaný nepostupoval správne, keď určil cenu práce za normohodinu len v sume 21,-EUR bez DPH, keďže v danom prípade sa jedná o neprípustné následné dotváranie poistných podmienok žalovaným v neprospech poisteného. Žalobca si ako súčasť nároku na vyplatenie poistného plnenia uplatnil prácu servisu v rozsahu 13,7 normohodín, ktoré žalovaný nerozporoval, preto poistenému, resp. v súčasnosti žalobcovi ako postupníkovi, vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia za vykonané práce vo výške 13,7 NH x 25,-EUR bez DPH/NH, a nie vo výške 13,7 NH x 21,EUR bez DPH/NH. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti pri nesprávne určenej sadzbe pri aplikácii jeho vlastných Zmluvných dojednaní č. 913 vyplatil poistné plnenie (v časti ceny práce) v sume o 54,80EUR bez DPH nižšej ako v súlade so zmluvou a zákonom mal vyplatiť (13,7 NH x 4,-EUR). V tejto časti vyhodnotil súd preto žalobu žalobcu ako dôvodnú. Vo vzťahu k žalobnému nároku na náhradu nákladov za lakovací materiál súd ustálil, že zo strany žalobcu nebola predložená žiadna vecná argumentácia ani dôkaz, ktorý by preukazoval, prečo došlo k manuálnemu navýšeniu lakovacej konštanty na hodnotu 110 %, a v tejto časti sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý v rámci výpočtu poistného plnenia vychádzal z údajov programu Audatex. Uviedol, že navýšenie tejto konštanty nad rámec 100 % je v systéme Audatex vyhradené výlučne pre výnimočné prípady, avšak v prípade poškodeného motorového vozidla nebol identifikovaný. Súd prvej inštancie uzavrel, že zvýšenie lakovacej konštanty na 110 % bolo vykonané svojvoľne, bez odbornej alebo technologickej opory, a nebolo podložené žiadnym konkrétnym technickým dôvodom. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nárok žalobcu v časti o zaplatenie 54,80EUR s príslušenstvom považoval za dôvodný (výrok I.) a v prevyšujúcej časti za nedôvodný (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (výrok III.). 11. Proti výrokom II. a III. predmetného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu, aby výrok II. a III. napadnutého rozsudku zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 139,70EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 139,70EUR a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepriznanej výške normohodiny a výške lakovacej konštanty. Zdôraznil, že preferovanie a zvýhodňovanie len určitých autoservisov nie je dovolené a takéto obmedzovanie v Zmluvných dojednaniach je ex lege neplatné. Žalobca považoval ustanovenie zmluvných dojednaní limitujúce normohodinu len pre jeden druh servisu (neautorizovaný) za rozporný s podstatnými náležitosťami poistnej zmluvy (výška poistného plnenia a na to nadväzujúca výška poistného). Žalobca uviedol, že poistený uhrádzal poisťovni ročné poistné vo výške 299,35EUR na poistnú sumu vo výške 14.120,EUR, a poisťovňa nebola ochotná preplatiť poistenému celú škodu vo výške 1.002,17EUR v zmysle predloženej faktúry č. 2022150. Poukázal tiež na rozpor s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a to najmä s poukazom na obchádzanie zákona a rozširovania dôvodov znižovania poistného plnenia, ktoré je v rozpore s § 799 ods. 3, § 797 ods. 4, § 809 a § 788 Občianskeho zákonníka a ďalšie iné dôvody, ktoré žalobca uviedol v rozsiahlom a podrobnom odvolaní. Podľa názoru žalobcu sa súd
prvej inštancie vôbec nezaoberal s kogentným ustanovením § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie vôbec neaplikoval, a teda vec nesprávne posúdil. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že sa v napádanom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou bremena tvrdenia a otázkou dôkazného bremena vo vzťahu k normohodine, k lakovacej konštante a k predloženým cenníkom. Rovnako sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o nesplnení informačnej povinnosti v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) ZD a formalistickým výkladom právnych noriem dospel k záveru, že žalobca neuniesol, ani bremeno tvrdenia pre priznanie lakovacej konštanty, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces žalobca namietal porušenie princípu právnej istoty a porušenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré rozhodli v skutkovo a právne obdobnej veci opačne ako súd prvej inštancie, pričom sa vôbec nevysporiadal s podstatnou argumentačnou líniou žalobcu. Žalobca považuje rozsudok v napadnutých častiach za nepreskúmateľný. Žalobca mal za to, že svoj nárok na náhradu kráteného poistného plnenia vo vzťahu ku krátenej výške normohodiny riadnym spôsobom odôvodnil a preukázal, avšak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čoho výsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie v časti, ktorú nenapadol sám odvolaním, aj s jeho odôvodnením, považuje ho za vecne správny a riadne a zrozumiteľne odôvodnený. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd II. a III. výrok napadnutého rozsudku potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Odmietol tvrdenia žalobcu v rozsahu, že znenie ZD žalovaného diskriminujú subjekty a obmedzujú ich zmluvnú voľnosť tým, že by bránili poisteným vybrať' si servis, v ktorom si nechajú opraviť' poškodeného motorové vozidlo. Obmedzenie zmluvnej voľnosti žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Navyše poistený má vedomosť o zmluvných partneroch žalovaného, ktorý sú zverejnení na internetovej stránke žalovaného a ich zoznam je poisteným poskytnutý aj bezprostredne po poistnej udalosti, aby si z uvedeného zoznamu mohli vybrať zmluvný autoservis, ktorý môže vykonať opravu ich poškodeného motorového vozidla. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný poskytuje svojim poisteným výhodu v podobe úhrady všetkých nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla (po odpočítaní spoluúčasti), ak si vyberajú autorizovaný servis alebo zmluvný servis žalovaného, čím vylúčil konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Za irelevantnú a nedôvodnú označil argumentáciu žalobcu o tom, že limitácia poistného plnenia je v absolútnom nepomere vo vzťahu k výške poistného 299,35EUR na poistnú sumu vo výške 14.120,-EUR. K údajnému porušeniu ust. § 797 ods. 4, Občianskeho zákonníka uviedol, že k tvrdenému porušeniu zo strany žalovaného nedošlo z dôvodu, že dodatočne nezmenil dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia. Zdôraznil, že poistné plnenie poskytol žalobcovi v plnej výške v zmysle ČI. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, t. j. poistné plnenie neznížil, preto sa naňho v uvedenom prípade ustanovenie § 797 ods. 4, Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Žalovaný sa v tejto súvislosti ešte bránil tým, že žalobca námietku vo vzťahu k porušeniu § 797 ods. 4, Občianskeho zákonníka v priebehu konania nevzniesol, táto skutočnosť nebola v konaní pred súdom prvej inštancie sporná, a preto nebolo povinnosťou súdu sa touto námietkou žalobcu zaoberať. Vo vzťahu k lakovacej konštante žalovaný poukázal na rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. 62Cb/67/2023-116 zo dňa 1.10. 2024 a mal za to, že žalobca nepreukázal potrebu navýšenia lakovacej konštanty nad 100%, nakoľko tieto skutočnosti nie sú všeobecne známe ani všeobecne uznávané. 13. Žalobca následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. Nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného v reakcii na podané odvolanie a zotrval na argumentoch, ktoré uviedol v odvolaní. Poukázal tiež na rozhodovaciu činnosť Krajského sudu v Bratislave, rozsudky sp. zn. 5Cob/208/2024, 5Cob/148/2024. Podľa názoru žalobcu žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len na základe toho, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise a tiež že žalovaný nemá zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému a prípadne uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. Vo vzťahu k § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na daný prípad, pretože žalovaný sám v oznámení o poistnom plnení uviedol, že nepriznal účtovanú prácu za normohodinu a lakovanie, pretože mal za to, že cena nebola primeraná v danom regióne a čase. Následne v rámci konania už poukazoval len na ZD a tvrdil, že plnil v rámci ustanovenia ZD č. 913 čl. IX ods. 2, písm. c) t.j. maximálne do 25,-EUR/NH práce pre neautorizovaný, nezmluvný servis. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024 zo dňa 29.10.2024. Žalobca mal za to, že žalovaný nesplnil podmienky, pre ktoré bol oprávnený krátiť poistné plnenie v súlade s § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k lakovacej konštante žalobca uviedol, že
sa jedná o ničím nepodložené tvrdenie. Žalobca v rámci konania poukázal na množstvo rozhodnutí prvostupňových aj druhostupňových súdov a ich rozhodovaciu prax, ktorá presne tvrdí to, že lakovacia konštanta nie je vždy na úrovni 100%, ale závisí to od viacerých faktorov. V ostatnej časti žalobca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. 14. Proti výroku I. predmetného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný čo do príslušenstva z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1, písm. h) C.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne ( oproti priznanému úroku 9% ) zo sumy 54,80EUR od 17.6.2022 do zaplatenia a zamietol nárok žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, alt. aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k úroku z omeškania žalovaný uviedol, že poistná zmluva je typová zmluva, ktorú ako zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník. Pri určovaní výšky úrokovej sadzby je potrebné vychádzať' z ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, nakoľko zmluvné strany sa dohodli na tom, že pre toto poistenie platia ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko základná úroková sadzba ECB k prvému dňu údajného omeškania bola 0,00%, úrok z omeškania by mal byt' v tomto prípade v zmysle § 3 nariadenia vlády 5,00%. V súvislosti s priznaním paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Obdo/59/2021 z 30. novembra 2022 a mal za to, že v prejednávanom prípade nešlo o platbu uskutočnenú ako odplatu za obchodnú transakciu, ktorá viedla k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, ale o právo na poistné plnenie. 15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi žalovaného, výrok I. odôvodnenia považoval za vecne správny a riadne odôvodnený. Žalobca poukázal na bod 28. a 29. z odôvodnenia rozhodnutia a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR, 2Ndc/32/2024 z 30. januára 2025. Zároveň požiadal súd, aby na vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.6.2025, neprihliadal pre § 366 C.s.p. o novotách v odvolacom konaní. Uviedol, že dňa 14.7.2025 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.6.2025. Žalovaný poslal vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 15.4.2025, kedy bola žalovanému daná lehota aby sa do 20 dní vyjadril akú časť žalovanej sumy 245,30 EUR krátil pri poistnom plnení a z akého dôvodu. Lehota 20 dní končila dňa 5.5.2025. Žalovaný vyjadrenie poslal 12.6.2025, teda po uplynutí 20 dňovej lehoty a po pojednávaní. V ostatnej časti žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, ich vyjadreniami, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti výroku II. a III. ako aj odvolaniu žalovaného proti výroku I. napadnutého rozsudku nie je možné vyhovieť. 17. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 20. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku škody voči žalovanému ako poisťovni na základe havarijného poistenia vo výške 194,50EUR s príslušenstvom. Žalovaný požadované plnenie
krátil s poukazom VPP a na zohľadnenia primeraných nákladov na opravu v neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, a primeraných nákladov na lakovací materiál, vypočítaných v programe Audatex. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný dňa 1.6.2022 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti a listom zo dňa 2.6.2022 oznámil poškodenému výšku priznaného plnenia v sume 480,14EUR. Na základe faktúry č. 2022150 bola vyčíslená cena opravy v sume 835,14EUR bez DPH (1.002,17EUR s DPH). Žalovaný v oznámení o poistnom plnení priznal poistenému náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,-EUR/NH bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Žalovaný zároveň uviedol, že do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%) s tým, že v prípade doloženia účtovných dokladov poisťovni je možné prehodnotiť výšku poskytnutého poistného plnenia. Do výpočtu plnenia nebola zahrnutá demontáž a montáž priečnika ťažného zariadenia. Z oznámenia o poistnom plnení nie je zrejmé, z akého dôvodu priznal žalovaný cenu práce práve vo výške 21,-EUR/NH bez DPH. Z oznámenia nie je zrejmé prečo žalovaný stanovil nižšiu cenu ako bola uvedená maximálna cena práce vo VPP (25,-EUR/NH bez DPH). Jediné odôvodnenie zníženia ceny práce odôvodnil žalovaný tak, že: “ktorá zodpovedá priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase“. V akom regióne a v akom čase a akých autoservisov už z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 2.6.2022 nevyplýva. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou žalovaného v oznámení o poistnom plnení oznámiť žalobcovi v akom rozsahu priznáva poistné plnenie alebo v akom rozsahu poistné plnenie nepriznáva s podrobným zdôvodnením krátenia poistného plnenia alebo jeho zníženia. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že dňa 7.4.2022 pri vykonaní prvotnej obhliadky poškodeného motorového vozidla, bola žalobcovi odovzdaná Kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom v sume 503,21EUR s DPH a Kalkulácia nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis v sume 627,31 EUR s DPH (žalobca včas a účinne nepoprel tvrdenie žalovaného, urobil tak až na pojednávaní 26.5.2025; súd prvej inštancie s poukazom na § 153 C.s.p. na túto námietku žalobcu vznesenú na pojednávaní neprihliadol). 21. V reakcii na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zaslaním predmetnej kalkulácie poistenému (časť „Dôležité informácie pre klienta“) bol poistený informovaný jednak o samotnom spôsobe výpočtu poistného plnenia v prípade výberu opravy v nezmluvnom neautorizovanom servise v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913, ako aj o tom, kde nájde zoznam zmluvných partnerov poisťovne, v prípade, ak sa poškodený rozhodne pre opravu v zmluvnom servise poisťovne. Odvolací súd konštatuje, že poistený si nechal opraviť vozidlo v opravovni, ktorú si sám vybral, pričom mal znalosť o predpokladanej výške ceny opravy v nezmluvnom neautorizovanom servise. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu v rozsahu, že rozlišovanie autoservisov medzi autorizované a neautorizované je neprípustné a nemá oporu v zákone. V súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3, Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3, Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka"- majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Vertikálne dohody sú dohody týkajúce sa predaja alebo nákupu tovaru alebo služieb medzi spoločnosťami pôsobiacimi na rôznych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca, napríklad distribučné dohody medzi výrobcami a veľkoobchodnými alebo maloobchodnými predajcami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len určitého typu servisu vozidiel, by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie ( Aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 5Cob/208/2024, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.6.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019, rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 1Cob/76/2019). Na druhej strane rozlišovanie opravovní na zmluvné a nezmluvné nie je vyslovene neprípustné ak je zachovaná zmluvná voľnosť a nedochádza k deformitám trhu z pohľadu obmedzenia hospodárskej súťaže. Ak teda žalovaný diferencuje náhradu nákladov vykonaných prác v zmluvnom a nezmluvnom servise je potrebné vychádzať z princípu zmluvnej voľnosti strán a teda súhlasu strán s obsahom zmluvy a VPP.
22. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zároveň vyplynulo, že síce žalovaný písomne oznámil poistenému po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla (t.j. po obhliadke vozidla poverenou osobou žalovaného) kalkuláciu predpokladaných nákladov na opravu v nezmluvnom servise, a tiež ho oboznámil s postupom v prípade vykonania opravy vozidla zmluvným partnerom poisťovne, náležite neuviedol žalobcovi dôvod krátenia výšky normohodiny z maximálnej sumy 25,-EUR bez DPH práve na sumu 21,-EUR bez DPH. Keďže si žalovaný v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť preukázať, na základe čoho považoval ním určenú cenu normohodiny vo výške 21,-EUR bez DPH za primeranú, pričom dôvod krátenia plnenia v oznámení o poistnom plnení nebol uvedený s odkazom na zmluvné dojednania, súd prvej inštancie správne ustálil, že v zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 bolo potrebné priznať žalobcovi cenu práce v sume 25,-EUR bez DPH/NH (bližšie bod 20., 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Žalobcovi tak vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia za vykonané práce vo výške 13,7 NH x 25,-EUR bez DPH/NH. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným vo vzťahu k dôvodnosti doplatenia ceny práce v sume 54,80EUR. 23. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku žalobcu vzťahujúcu sa k lakovacím konštantám, odvolací súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. V konaní nebol zo strany žalobcu preukázaný technologický postup ktorý by odôvodňoval použiť vyššiu lakovaciu konštantu ako 100%. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé a vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie vysloveným v bode 27.-27.3. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 24. V reakcii na odvolaciu argumentáciu žalobcu týkajúcu sa rozhodovacej činnosti iných súdov, odlišnej ako v prípade prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje tú skutočnosť, že nie je viazaný rozhodnutiami prvoinštančných ako aj odvolacích súdov v obdobných veciach. Odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25.6.2018 v ktorom Ústavný súd SR vyslovil, že obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých prípadoch. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 C.s.p.), a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal. 25. V prípade odvolacej námietky žalovaného ohľadne nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k úrokom z omeškania, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne rozhodol o jeho nároku v časti úrokov z omeškania a ich výške podľa ust. Obchodného zákonníka, (vzhľadom na obchodno-právny vzťah medzi poisteným a poisťovňou ), a v celom rozsahu odkazuje na záver súdu prvej inštancie v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 26. V reakcii na odvolaciu námietku žalovaného v rozsahu, že žalobcovi náhrada paušálnych nákladov v sume 40,- EUR nepatrí, dospel odvolací súd k názoru, že táto odvolacia námietka je nedôvodná. V tomto konaní bola uplatnená pohľadávka žalobcu na zaplatenie náhrady za vykonanú opravu v súlade so zmluvou voči žalovanému (a teda dvoch podnikov) pričom žalovaný je podnikateľský subjekt v oblasti poisťovníctva. Na pohľadávku žalobcu, uplatnenú v súdnom konaní sa preto v plnom rozsahu vzťahuje ust. § 369c ods. 1, Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Nárok na zaplatenie náhrady za uplatnenú pohľadávku je preto v celom rozsahu dôvodný. 27. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 28. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom ani žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, a 2, C.s.p. tak, že žalobca a ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešný a preto im súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).