Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/45/2025 1724202608 22. 07. 2026 JUDr. Anna Kašajová ECLI:SK:KSBA:2026:1724202608.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Rastislava Žiga v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, proti žalovanému: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W. F., W. XX, o zaplatenie 10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. januára 2025 č. k. 9C/57/2024-28 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštanciep o t v r d z u je. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10,- eur od 07.10.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10,- eur a prislúchajúceho úroku z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanému ošetrenie v pohotovostnej službe a to dňa 06.09.2023, za ktoré vznikla žalovanému povinnosť uhradiť poplatok 10,- eur, splatný dňa 20.11.2022. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil a ani na výzvu žalobcu nereagoval. 3. Súd prvej inštancie zaslal žalobu s prílohami na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný zaslal dňa 11.09.2024 súdu email bez zaručeného elektronického podpisu, ktorý označil ako odpor proti platobnému rozkazu. Súd na uvedené podanie neprihliadal z dôvodu absencie autorizácie a toto podanie, ktoré žalobca v lehote 10 dní písomne nedoplnil. Na takto realizované elektronické podanie, súd neprihliadol. 4. Súd prvej inštancie posúdil vec po právnej nasledovne: V zmysle článku III. zákona č. 257/2017, ktorým sa mení Zákon 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Výška úhrady pri poskytovaní Ústavnej pohotovostnej služby: - 10 € za každú návštevu Ústavnej pohotovostnej služby, ak nie je poistenec oslobodený od povinnosti úhrady - 2 € za návštevu Ústavnej pohotovostnej služby, ak bol poistenec k poskytovateľovi ústavnej pohotovostnej služby odoslaný bezprostredne po poskytnutí ambulantnej pohotovostnej služby Od povinnosti úhrady 10 € poplatku za návštevu Ústavnej pohotovostnej služby je oslobodený poistenec:
- pri návšteve Ústavnej pohotovostnej služby v súvislosti s úrazom bezprostredne po jeho vzniku (to neplatí, ak úraz vznikol preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu, inej návykovej látky alebo lieku užitého iným spôsobom ako bolo doporučené lekárom). - pri návšteve Ústavnej pohotovostnej služby ak poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny - pri návšteve Ústavnej pohotovostnej služby a následne bol poistenec prijatý do ústavnej starostlivosti. - pri návšteve Ústavnej pohotovostnej služby samoplatcu, ktorý nie je zdravotne poistený a hradí si poskytnutie zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu. - pri návšteve Ústavnej pohotovostnej služby, ak je poistenec maloletým dieťaťom a o poskytnutie zdravotnej starostlivosti žiada zariadenie, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. - nositeľ ocenenia najmenej zlatej Jánskeho plakety - ak ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s tehotenstvom. 5. Považoval za preukázané, že v prípade žalovaného išlo o štandardné poskytnutie zdravotníckej starostlivosti v pohotovostnej službe, za ktoré patrí poskytovateľovi starostlivosti zákonný poplatok v sume 10,- eur. Žalovaný tento poplatok neuhradil na mieste a ani neskôr na výzvu žalobcu, preto ho súd k jeho úhrade zaviazal súdnym rozhodnutím. Žalovaný bol so zaplatením poplatku v omeškaní a preto priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to od 07.10.2023, kedy žalovanému uplynula lehota na plnenie. 6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov, že nedošlo k spravodlivému a zákonnému zisteniu skutkových okolností, ako i k nesprávnemu právnemu hodnoteniu veci. 8. Uviedol, že poplatok vo výške 10 eur mu bol vyrubený nezákonne, nakoľko pri návšteve Ústavnej pohotovostnej služby poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny (viď. spis) a teda bol oslobodený ako poistenec od poplatku. Vo veci autorizácie podpisu namietal, že súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol, ktorý zákon porušil a emailová pošta je podľa žalovaného pokladaná za rovnocenný spôsob doručovania. Originalitu podania potvrdil v príslušnom sprievodnom emailovom liste. (viď. prílohu). Žalovaný má za to, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k hrubému porušeniu jeho ústavných práv na spravodlivý proces pred súdom. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok prvostupňového súdu 9C/57/2024-28 zo dňa 29.01.2025 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobou zo dňa 23.07.2024 žiadal úhradu sumy vo výške 10,00 eur spolu s príslušenstvom. Právnym titulom k podanej žalobe bola neuhradená faktúra č. 2032301535, vystavená žalobcom žalovanému, a to za účelom úhrady zákonného poplatku vo výške 10,00 eur, vyrubeného za službu spojenú s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že bola splnená zákonná podmienka na oslobodenie od úhrady poplatku za službu spojenú s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby, konkrétne že poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny. Uviedol, že žalovaný svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. S tvrdením žalovaného sa žalobca nestotožnil a poukázal na záznamy v zdravotnej dokumentácii, z ktorých vyplýva, že vyšetrenie žalovaného ako pacienta začalo dňa 09.08.2023 o 01:41 hod a skončilo dňa 09.08.2023 v čase o 02:51 hod, kedy bol zapísaný záznam v zdravotnej dokumentácii z vyšetrenia. Z uvedeného považuje za zrejmé, že vyšetrenie pacienta nepresiahlo viac ako 1 hodinu a 10 minút, a teda nepresiahlo čas zakladajúci právo na oslobodenie od zákonného poplatku. Navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 10 Eur s príslušenstvom, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel aj dostatočne aj keď stručne odôvodnil. 13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a na vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd uvádza, že predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 10 eur s príslušenstvom ako poplatku za poskytnuté ošetrenie v pohotovostnej službe dňa 06.09.2023, za ktoré vznikla žalovanému povinnosť uhradiť poplatok 10,- eur, splatný dňa 20.11.2022. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému zdravotnú starostlivosť - ošetrenie v Ústavnej pohotovostnej službe na pracovisku Univerzitnej nemocnice Bratislava - Nemocnica Kramáre dňa 06.09.2023. Sporné bolo, či mal žalovaný povinnosť poplatok 10 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa zákona č. 257/2017, ktorým sa mení Zákon 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia uhradiť resp. či nebol poistenec od povinnosti úhrady oslobodený. 14. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že v prípade žalovaného išlo o štandardné poskytnutie zdravotníckej starostlivosti v pohotovostnej službe, za ktoré patrí poskytovateľovi starostlivosti zákonný poplatok v sume 10,- eur. Žalovaný tento poplatok neuhradil na mieste a ani neskôr na výzvu žalobcu. Odvolací súd pri viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, nezistil dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. Vychádzal zo skutkového záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého vznikla žalovanému za poskytnutie zdravotníckej starostlivosti v pohotovostnej službe povinnosť zaplatiť poskytovateľovi starostlivosti zákonný poplatok v sume 10,- eur. 15. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že v posudzovanej veci došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie aj keď stručne ale dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Zároveň je potrebné dodať, že žalovaný nekonkretizoval, v čom považuje za porušené jeho právo na spravodlivý proces. 16. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť 10 Eur s príslušenstvom titulom poskytnutej zdravotníckej starostlivosti v pohotovostnej službe naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v medziach podaného odvolania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na zaplatenie sumy 10 eur s príslušenstvom ako poplatku za poskytnuté ošetrenie v pohotovostnej službe dňa 06.09.2023. Ako už bolo uvedené spornou otázkou v posudzovanej veci bolo posúdenie či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny resp. či nebol poistenec od povinnosti úhrady oslobodený tak ako tvrdil žalovaný. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie doručil podanie označené ako „Odpor proti platobnému rozkazu“, v ktorom namietal dôvodnosť uplatneného nároku, na ktoré súd prvej inštancie správne v súlade s § 125 ods.2 CSP neprihliadol. Za daného stavu považoval súd prvej inštancie skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe de iure za nesporné a žalobe vyhovel. V odvolacej argumentácii žalovaný namietal, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka na oslobodenie od úhrady poplatku za službu spojenú s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby, konkrétne že poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny čo však z obsahu spisu nevyplýva. 18. Odvolacie námietky žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Pre úplnosť odvolací dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté nielen Ústavným súdom SR (sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a bez spôsobilosti privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).