Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/69/2026 1426201757 24. 06. 2026 JUDr. Silvia Walterová ECLI:SK:KSBA:2026:1426201757.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Incheba, akciová spoločnosť (v skratke Incheba, a.s.), IČO: 00 211 087, Bratislava, Viedenská cesta č. 3 - 7, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., IČO: 54 199 808, Bratislava, Majakovského č. 9, za ktorú koná JUDr. Natália Trubanová, proti žalovanému: Prima bývanie, s. r. o., IČO: 36 859 222, Bratislava, Nobelova č. 86/9, zastúpený spoločnosťou: VRBA & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 918 225, Bratislava, Sliezska č. 9, za ktorú koná JUDr. Pavol Urbanič, o určenie vlastníckeho práva a návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8. apríla 2026, č.k. 38 C 10/2026-225, takto rozhodol: Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa zo dňa 8. apríla 2026, č.k. 38 C 10/2026-225, p o t vrdzuje. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.4.2026, č.k. 38 C 10/2026-225, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 6.2.2026 domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava, obec Bratislava, m. č. K., katastrálne územie K., vedenom Okresným úradom Bratislava ako stavba so súpisným č. XXXX, nachádzajúca sa na pozemku s parcelnými č. XXXX/X a č. XXXX/X, druh stavby iná budova. Podaním doručeným dňa 10.3.2026 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek odplatného alebo bezodplatného nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, najmä previesť vlastnícke právo, uzavrieť zámennú zmluvu, darovať, zriadiť záložné právo, zriadiť vecné bremeno, vložiť do základného imania, uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve alebo inak právne zaťažiť uvedenú stavbu až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zmene zápisu práv k stavbe, najmä zdržať sa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva alebo iného návrhu na zápis práv k uvedenej stavbe. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je schopný zabezpečiť zmenu vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam v mimoriadne krátkom čase, pred tým ako súd stihne rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a táto skutočnosť podľa neho zosilňuje dôvodnosť jeho obavy. V inom spore docielil povolenie vkladu v časovom rozpätí približne ôsmich dní od podania návrhu na vklad, preto podľa neho existuje dôvodná a konkrétna obava, že rovnako rýchlym a účelovým spôsobom môže postupovať i vo vzťahu k stavbe, ktorá je predmetom tohto konania, čím by bol účel neodkladného opatrenia bez okamžitej ingerencie súdu fakticky zmarený. Konanie žalovaného podľa neho osvedčuje, že žalovaný je ochotný počas prebiehajúcich súdnych sporov aktívne meniť vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam, ktoré sú skutkovo a právne previazané s predmetom sporu spôsobom, ktorý má potenciál ovplyvniť jeho procesnú situáciu a právnu pozíciu. Za tejto situácie je dôvodná obava, že žalovaný bude rovnakým spôsobom postupovať taktiež vo vzťahu k stavbe, ktorá je predmetom tohto konania, najmä jej prevodom na tretiu osobu, jej zaťažením alebo iným dispozičným úkonom smerujúcim
k zmene právneho stavu počas prebiehajúceho súdneho konania. Riziko takéhoto postupu podľa neho vyplýva z konkrétneho predchádzajúceho správania žalovaného, ktoré už v inom súdnom konaní viedlo k potrebe podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Bezodkladná úprava pomerov je podľa neho nevyhnutná na zabránenie zmeny rozhodujúcich skutkových okolností počas prebiehajúceho súdneho konania, zmena vlastníctva k stavbe by mohla viesť k zhoršeniu jeho právneho postavenia a k vytvoreniu novej skutkovej situácie, ktorá by neexistovala bez dispozičného konania žalovaného. Takto formulované neodkladné opatrenie by bolo primerané, keďže žalovanému nebráni v užívaní stavby, ale dočasne obmedzuje len jej scudzenie alebo iné zaťaženie do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov podľa neho potvrdzuje aj následný vývoj vo vkladovom konaní vedenom pod č. V-XXXX/XXXX; z odpovede Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru zo dňa 3.3.2026 vyplýva, že návrh na vklad bol podaný elektronicky dňa 23.2.2026 a už dňa 3.3.2026 bol vklad vlastníckeho práva povolený. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná konkrétnym predchádzajúcim správaním žalovaného v konaní prebiehajúcom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. 27 C 84/2024, v ktorom počas prebiehajúceho súdneho sporu inicioval prevod vlastníckeho práva k inej skutkovo významnej nehnuteľnosti (parcela č. XXXX/X), čo viedlo k vyznačeniu plomby a začatiu vkladového konania. Uvedené konanie žalovaného preukazuje procesný vzorec správania, v rámci ktorého počas prebiehajúcich konaní aktívne mení vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam, ktoré sú pre spor rozhodujúce a za tejto situácie je dôvodná obava, že žalovaný bude obdobne postupovať aj vo vzťahu k stavbe, najmä jej prevodom, zaťažením alebo iným právnym úkonom smerujúcim k zmene jej právneho režimu. Ak by k takejto dispozícii došlo, došlo by k podstatnému zhoršeniu jeho právnej pozície, keďže výsledok konania o určenie vlastníckeho práva by mohol byť prakticky oslabený, alebo by si vyžadoval ďalšie nadväzné spory voči tretím osobám. V prípade jeho úspechu bude možné meritórne rozhodnutie efektívne realizovať bez potreby ďalších paralelných sporov. Opatrenie priamo bráni riziku prevodu alebo zaťaženia stavby. Je potrebné, nakoľko nemá k dispozícii iný rovnako účinný procesný nástroj na zabránenie zmeny právneho stavu. Je primerané, keďže dočasne obmedzuje iba dispozičné oprávnenie žalovaného, pričom sledovaný cieľ, ochrana účelu súdneho konania, prevažuje nad intenzitou zásahu. Má za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené, pretože existuje právny vzťah medzi stranami, je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, opatrenie je účelné, primerané a dočasné, nevytvára nenávratný stav a sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným procesným prostriedkom. Poukázal na všeobecnú zásadu súkromného práva vyjadrenú princípom nemo turpitudinem suam allegare, podľa ktorej sa nikto nemôže dovolávať vlastného účelovo vyvolaného stavu vo svoj prospech. Výkon práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a súdna ochrana nemôže byť poskytnutá výkonu práva, ktorý sleduje účelové vytvorenie skutkového alebo právneho stavu. Ak by žalovaný počas prebiehajúceho konania previedol alebo zaťažil stavbu a následne by argumentoval zmeneným právnym stavom, išlo by o situáciu, v ktorej by si sám vytvoril skutkovú komplikáciu a následne by z nej odvodzoval právne výhody. Navrhované neodkladné opatrenie sleduje výlučne zachovanie existujúceho právneho stavu do právoplatného skončenia konania a predstavuje legitímny a ústavnokonformný procesný nástroj ochrany jeho práv. 2.1. Uznesenie prvoinštančný súd odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), dôvodiac tým, že žalobca nepreukázal, že by bola ohrozená prípadná exekúcia a neosvedčil ani potrebu bezodkladnej naliehavosti úpravy pomerov strán sporu. Uviedol, že žalobca ako dôkazy predložil odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 3.3.2026 a grafické znázornenie pozemkov z aplikácie Mapka. Z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že ako vlastník nehnuteľnosti parcelné č. XXXX/X o výmere 148 m2, zastavaná plocha a nádvorie, je vedený žalovaný. Oddelenie životného prostredia a územného rozvoja Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - K. na žiadosť žalobcu o výmaz súpisného (XXXX) a orientačného čísla (XX) budove - sklad na pozemkoch parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X v katastrálnom území K., na I. ceste v Bratislave, dňa 21.8.2025 uvádza, že oprávneným subjektom na podanie žiadosti o zrušenie súpisného a orientačného čísla budove je vlastník a napriek skutočnosti, že navrhovateľ nebol vlastníkom a po preskúmaní spisu dospeli k záveru, že k predmetnej budove určila súpisné a orientačné číslo v súlade s právnymi predpismi, čo vyplýva aj z konania o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 3.1.2025, č. Pd XXX/XX/XXXX-X. Dňa 17.3.2025 Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava nevyhovel protestu prokurátora. Rozhodnutím zo dňa 11.7.2025 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava tak, že zrušil overenie stavebného úradu z dôvodu, že nebolo hodnoverne dokázané, že žiadateľ je vlastníkom stavby. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o výmaz orientačného
a súpisného čísla budovy zo dňa 21.8.2025 a zrušenia rozhodnutia o určení súpisného a orientačného čísla zo dňa 15.5.2024. Mestský súd Bratislava IV v inom konaní vyhovel čiastočne žalovanému a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť umožniť prechod a prejazd osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX; Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 7.1.2025 napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že v návrhu nebola identifikovaná žiadna stavba, v prospech ktorej má byť právo cesty zriadené. Mestský súd Bratislava IV v inom konaní zamietol návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - X. so súpisným č. XXXX; Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie potvrdil (dňa 23.1.2025, č.k. 7 Co 132/2024-356). Prvoinštančný súd poukázal na to, že neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, alebo obava o ohrozenie exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené, nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzal, že žalovaný je schopný zabezpečiť zmenu vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam v mimoriadne krátkom čase, čo považoval za dôvod obavy a zmena vlastníctva k stavbe by podľa neho viedla k zhoršeniu jeho právneho postavenia a k vytvoreniu novej skutkovej situácie. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Mal za to, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej naliehavosti úpravy pomerov strán sporu tak, ako to predpokladá zákon. Žalobca, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nepripojil žiadny dôkaz, ktorým by osvedčoval, že žalovaný má v úmysle scudziť predmetnú nehnuteľnosť, alebo inak s ňou nakladať. Zrýchlené konanie o povolení vkladu nie je dôkazom existujúcich obáv žalobcu, ale zákonný spôsob rozhodovania príslušného úradu. Predmetná stavba je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že ako vlastník stavby je vedený žalovaný. Stavba sa nachádza na pozemkoch parcela č. XXXX/X o výmere 215 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a parcela č. XXXX/X o výmere 72 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca ničím nepreukázal, že by mal žalovaný záujem na zmene vlastníckych pomerov týkajúcich sa predmetnej stavby. Doložil iba odpoveď vedúceho katastrálneho odboru, ktorá sa týka jeho námietok voči povoleniu vkladu vlastníckeho práva týkajúcich sa nehnuteľnosti, pozemku parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2, ktorý nie je pozemkom, na ktorom sa predmetná stavba nachádza a hoci žalobca konanie označuje ako paralelné, nie je jasné, z čoho tak usudzuje. 2.2. O náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí, rozsudku vo veci samej. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietol, že napadnuté uznesenie je nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, došlo k porušeniu jeho procesných práv, pričom bolo vydané v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania. Uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podrobne a systematicky osvedčil všetky zákonné predpoklady vyžadované ustanovením § 325 C.s.p. vo vzťahu k nehnuteľnosti, t. j. k stavbe so súpisným č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemkoch parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X v katastrálnom území K., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej „Stavba“). Taktiež osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami tým, že medzi účastníkmi (správne stranami, poznámka odvolacieho súdu) prebieha konanie o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom Stavby a zároveň uviedol konkrétne skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaný nedisponuje platným nadobúdacím titulom a jeho zápis v katastri nehnuteľností bol dosiahnutý na základe administratívneho postupu, ktorého rozhodujúci podklad bol následne zrušený. Rovnako osvedčil existenciu konkrétnej a bezprostrednej obavy z ohrozenia účelu súdneho konania vo vzťahu k Stavbe, nie na úrovni abstraktnej úvahy, ale poukazom na konkrétne správanie žalovaného v paralelnom súdnom konaní. Preukázal, že žalovaný počas prebiehajúceho sporu inicioval dispozičný
úkon smerujúci k zmene vlastníckeho práva k inej skutkovo súvisiacej nehnuteľnosti a tento bol aj naozaj realizovaný (vklad vlastníckeho práva na nového vlastníka) v mimoriadne krátkom čase, ešte pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodne potom vyvodil, že existuje reálna a bezprostredná hrozba, že žalovaný bude obdobným spôsobom nakladať aj so Stavbou, najmä jej prevodom, zaťažením alebo iným dispozičným úkonom smerujúcim k zmene právneho stavu počas prebiehajúceho súdneho konania, čím by došlo k oslabeniu, prípadne faktickému zmareniu účelu konania vo veci samej. Zdôraznil, že navrhované neodkladné opatrenie vo vzťahu k Stavbe predstavuje primeraný a dočasný zásah, keďže žalovanému nebráni v užívaní Stavby, ale iba dočasne obmedzuje jeho dispozičné oprávnenia výlučne do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vytkol súdu prvej inštancie, že v odôvodnení napadnutého uznesenia jeho zásadné skutkové tvrdenia buď opomenul, alebo ich nesprávne právne vyhodnotil a nevyhodnotil ani ním predložené dôkazy. V návrhu jednoznačne osvedčil existenciu konkrétneho a časovo bezprostredného dispozičného konania žalovaného v paralelnom súdnom konaní vo vzťahu k nehnuteľnosti, pri ktorej inicioval prevod vlastníckeho práva, pričom tento prevod bol realizovaný v mimoriadne krátkom čase, konkrétne v horizonte niekoľkých dní od podania návrhu na vklad, ktorú skutočnosť preukázal najmä odpoveďou Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, vo veci konania vedeného pod č. V-XXXX/XXXX. Prvoinštančný súd túto skutkovú okolnosť v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotil spôsobom zodpovedajúcim jej významu a nevyvodil z nej žiadne relevantné skutkové závery vo vzťahu k posúdeniu hrozby dispozičného konania žalovaného vo vzťahu k Stavbe a tak opomenul rozhodujúci skutkový moment, ktorý bol kľúčový pre posúdenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Z uvedeného skutkového základu pritom jednoznačne vyplýva, že konanie žalovaného nevykazuje znaky ojedinelého alebo náhodného postupu, naopak ide o opakovateľný a účelový spôsob správania, v rámci ktorého i počas prebiehajúcich súdnych konaní aktívne realizuje dispozičné úkony smerujúce k zmene vlastníckych pomerov, avšak súd prvej inštancie túto skutočnosť nijako nevyhodnotil a nevysporiadal sa s ňou ani v rovine skutkových záverov a právneho posúdenia. Ďalej dôvodil, že v návrhu neargumentoval všeobecnou obavou z možného budúceho nakladania s nehnuteľnosťou, ale preukázal konkrétnu realizovanú dispozíciu žalovaného v paralelnom konaní, vrátane presnej časovej osi od podania návrhu na vklad dňa 23.2.2026 a povolenia vkladu už dňa 3.3.2026. Takýto priebeh konania v dĺžke približne ôsmich dní zásadne mení intenzitu posudzovanej hrozby. Nejde o potenciálnu možnosť, ale o ním preukázanú schopnosť žalovaného dosiahnuť zmenu právneho stavu v extrémne krátkom (neštandardne krátkom) čase, teda v časovom horizonte, ktorý je kratší než rozhodovacia lehota súdu o neodkladnom opatrení. Súd prvej inštancie túto skutočnosť nijako materiálne nevyhodnotil, neuviedol prečo takýto skutkový stav nepovažuje za relevantný pre posúdenie naliehavosti, ani prečo ho nepremietol do úvahy o potrebe okamžitej procesnej ochrany a tým sa jeho záver o neexistencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov dostal do rozporu so samotným obsahom spisu. Zdôraznil, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k Stavbe, teda spor o vecné právo, ktorého výsledok je bezprostredne viazaný na evidenčný stav v katastri nehnuteľností. V takomto type sporov má dispozícia s predmetom sporu zásadne odlišné dôsledky než v sporoch o peňažné plnenie. Ak by počas konania došlo k prevodu Stavby na tretiu osobu, dochádza k zásadnej zmene skutkového a právneho rámca sporu a on by bol nútený vstupovať do ďalších konaní, rozširovať okruh strán a podobne, čím by sa účel konania o určenie vlastníckeho práva k Stavbe fakticky oslaboval. Práve tomuto má neodkladné opatrenie predchádzať. V tejto súvislosti dal do pozornosti judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV. ÚS 110/2019, IV. ÚS 67/2018). Kľúčovým aspektom, ktorý súd prvej inštancie úplne opomenul, je časový faktor. V podmienkach, keď žalovaný objektívne preukázal schopnosť zrealizovať prevod nehnuteľnosti v horizonte niekoľkých dní, stráca procesný mechanizmus neodkladného opatrenia bez okamžitej ingerencie súdu svoju praktickú účinnosť. Neodkladné opatrenie musí byť vydané ešte pred tým, než dôjde k zmene právneho stavu, inak už nemôže splniť svoj účel. V danom prípade je pritom zrejmé, že katastrálne konanie, najmä v urýchlenom režime, prebieha rýchlejšie než rozhodovanie súdu o neodkladnom opatrení, takže k zmene vlastníckeho práva k Stavbe môže dôjsť skôr, než súd o návrhu rozhodne. Práve preto je potreba bezodkladnej úpravy pomerov daná. Považuje dôvody uvedené v bode 20. odôvodnenia napadnutého uznesenia v tomto kontexte zjavne nelogické a v rozpore s vyššie uvedenou objektívnou realitou. Súd prvej inštancie požadoval dôkaz, ktorého získanie a predloženie by už v dôsledku časového nastavenia právnych procesov viedlo k situácii, že neodkladné opatrenie by nebolo schopné poskytnúť účinnú ochranu. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že v napadnutom uznesení síce deklaroval, že skúmal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ale jeho úvahy neboli vedené obsahom tohto kritéria v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p., ale fakticky ho redukoval na absenciu tvrdení o ohrození exekúcie. Takýto prístup je právne nesprávny, pretože ide o dve samostatné a alternatívne
podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, pričom ich zamieňanie vedie k nesprávnemu právnemu záveru. On založil svoju argumentáciu iba na potrebe bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k Stavbe a netvrdil ohrozenie exekúcie, avšak prvoinštančný súd jeho argumentačnú líniu nevyhodnotil samostatne a implicitne ju podriadil kritériu ohrozenia exekúcie, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil samotný obsah kritéria potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keď nereflektoval, že v sporoch o vecné práva k nehnuteľnostiam, akým je aj spor o vlastníctvo Stavby, môže byť naplnenie tejto podmienky dané už samotnou reálnou hrozbou zmeny právneho stavu počas konania. Práve takáto situácia bola ním v návrhu osvedčená poukazom na konkrétne predchádzajúce dispozičné konanie žalovaného, ako aj nezvyčajne promptný zápis vlastníckeho práva na návrh žalovaného v katastri nehnuteľností. Namietal, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani s jeho argumentáciou založenou na judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV. ÚS 67/2018-10, IV. ÚS 110/2019), na ktorú v návrhu poukazoval. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa nedozvedel prečo jeho kľúčové argumenty neboli akceptované, čím mu bola odňatá možnosť efektívne proti týmto záverom argumentovať v odvolacom konaní. Záverom uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie predstavuje iba minimálny zásah do práv žalovaného, keďže smeruje výlučne k dočasnému obmedzeniu dispozičného oprávnenia k Stavbe, bez akéhokoľvek zásahu do jej užívania alebo ekonomického využívania. Žalovaný zostáva oprávnený Stavbu užívať a vykonávať s ňou bežné vlastnícke oprávnenia, obmedzenie sa týka len právnych úkonov smerujúcich k zmene vlastníckeho alebo iného vecnoprávneho režimu, pričom ide o opatrenie striktne časovo viazané na trvanie konania vo veci samej, ktoré nevytvára nenávratný stav. Nenariadenie neodkladného opatrenia vytvára reálne riziko zmeny vlastníckeho práva k Stavbe, ktorá by mohla zásadne skomplikovať alebo fakticky znehodnotiť výsledok konania o určenie vlastníckeho práva. V tomto pomere je zrejmé, že ochrana účelu konania a vlastníckeho práva žalobcu výrazne prevažuje nad dočasným a obmedzeným zásahom do dispozičnej slobody žalovaného. Napadnuté rozhodnutie preto neobstojí ani z hľadiska testu proporcionality, nakoľko nevyvažuje intenzitu zásahu a sledovaný cieľ spôsobom požadovaným judikatúrou. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť; žiadal priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie je založené na nesprávnom a zavádzajúcom skutkovom základe. Žalobca sa snaží vytvoriť dojem bezprostrednej hrozby prevodu stavby so súpisným č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemkoch parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X v katastrálnom území K., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „Stavba“ alebo „Hala“), hoci vo vzťahu k tejto Stavbe neosvedčil žiadny jeho konkrétny dispozičný úkon, žiadnu zmluvu, rokovanie, ponuku, záložné právo, plombu, návrh na vklad, ani iné konanie smerujúce k zmene právneho režimu Stavby. Žalobca namiesto toho odvodzuje potrebu neodkladného opatrenia od úplne inej právnej skutočnosti - od jeho zámennej zmluvy s iným vlastníkom v danej lokalite, katastrálne územie K., na žiadosť a návrh O. klubu, nie jeho. Táto zámenná zmluva sa netýkala Stavby, pozemkov pod Stavbou, vlastníckeho práva k Stavbe a ani právneho vzťahu medzi žalobcom a ním v tomto konaní. Išlo o praktické majetkové usporiadanie medzi ním a jeho susedom, ktorí v teréne navzájom užívali časti pozemkov toho druhého, preto si ich zamenili. Z tejto izolovanej, vecne nesúvisiacej dispozície nemožno vyvodiť bezprostrednú hrozbu nakladania so Stavbou. Žalobca neosvedčil ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, obavu z ohrozenia exekúcie, ani existenciu takej bezprostrednej ujmy, ktorá by odôvodňovala dočasný zásah do vlastníckeho oprávnenia žalovaného. Poukázal na to, že medzi stranami prebieha viacero súvisiacich konaní. V jednom z nich sa domáha ako vlastník Haly, zriadenia vecného bremena prístupu k Hale, pretože prístup k nej je podľa jeho skutkových tvrdení možný cez pozemky žalobcu. Predmetom tohto návrhu na neodkladné opatrenie je ale zákaz nakladania so Stavbou, pričom žalobca ním nadväzuje na svoju negatívnu určovaciu žalobu, ktorou sa domáha určenia, že on nie je vlastníkom Stavby. Neodkladné opatrenie preto nesmie byť použité ako procesný nástroj na jeho predbežné sankcionovanie iba preto, že žalobca spochybňuje jeho vlastnícke právo. Žalobca sa ďalej snaží vyvodiť naliehavosť z toho, že vklad zo zámennej zmluvy bol povolený v krátkom čase, avšak táto okolnosť neosvedčuje žiadnu bezprostrednú ujmu s odkazom na ustanovenie § 32 ods. 2, ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. Skutočnosť, že príslušný okresný úrad rozhodol v zákonom predpokladanom časovom rámci, nie je dôkazom jeho špekulatívneho alebo protiprávneho správania. Ide o štandardný zákonom upravený mechanizmus katastrálneho konania. Žalobca sa pokúša prezentovať využitie zákonného postupu ako prejav naliehavej hrozby, hoci samotná rýchlosť vkladu nepreukazuje jeho úmysel nakladať so Stavbou, ani existenciu konkrétneho právneho úkonu k Stavbe. Odvolanie žalobcu stojí len na hypotetickej úvahe, že on (žalovaný) by mohol so Stavbou
nakladať. Hypotetická možnosť nakladania je však imanentnou súčasťou vlastníckeho práva každého vlastníka. Sama osebe nemôže byť dôvodom na jeho obmedzenie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť konkrétnu a aktuálnu potrebu ochrany, nie všeobecnú obavu z výkonu vlastníckeho oprávnenia. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil podmienky neodkladného opatrenia. Žalobca iba opakuje, že on údajne nedisponuje platným nadobúdacím titulom a že zápis vlastníckeho práva mal byť dosiahnutý na základe administratívneho postupu, ktorého časť neskôr spochybňuje. Tieto tvrdenia sú však predmetom samotného meritórneho sporu a nemožno z nich bez ďalšieho vyvodiť potrebu predbežne obmedziť vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti dodal, že sa vyjadruje aj k samotnej žalobe iným podaním a že vo veci samej nebol podľa neho preukázaný naliehavý právny záujem. On je zapísaný ako vlastník Stavby v katastri nehnuteľností. Údaje katastra sú podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Samotné podanie negatívnej určovacej žaloby žalobcom, nie je preukázaním opaku a nepostačuje ani ako osvedčenie bezprostrednej potreby zákazu nakladania so Stavbou. Neodkladné opatrenie by v danej veci nebolo primerané. Žalobca tvrdí, že ním navrhované opatrenie je minimálnym zásahom, pretože on by mohol Stavbu naďalej užívať; toto hodnotenie je jednostranné. Zákaz nakladania s nehnuteľnosťou je významným zásahom do základného obsahu vlastníckeho práva. Nejde o formálnu poznámku, ale o obmedzenie dispozičného oprávnenia vlastníka k nehnuteľnosti na neurčitý čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Takýto zásah musí byť podložený konkrétnou, nie iba abstraktnou hrozbou. Žalobca však konkrétnu hrozbu vo vzťahu k Stavbe neosvedčil. Preto by nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci predstavovalo jeho neprimerané obmedzenie len na základe procesnej stratégie žalobcu, ktorý sa snaží preniesť ťažisko meritórneho sporu už do fázy rozhodovania o dočasnom opatrení. Mal za to, že neobstojí odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, pretože z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie identifikoval rozhodujúce zákonné predpoklady neodkladného opatrenia a posúdil, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ani obavu z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je úlohou súdu vykonať úplné dokazovanie, ani prejudikovať výsledok sporu vo veci samej. Naopak, súd posudzuje len to, či sú tvrdené okolnosti hodnoverne osvedčené v rozsahu potrebnom na dočasnú ochranu. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane zdôrazňuje, že pri neodkladných opatreniach sú nároky na dokazovanie znížené z dôvodu rýchlosti konania, no zároveň nesmú existovať vážne pochybnosti o potrebe takejto úpravy. V tejto veci vážne pochybnosti existujú práve preto, že žalobca nepreukázal žiadny jeho konkrétny úkon smerujúci k nakladaniu so Stavbou. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 191/2019, na ktorý možno všeobecne poukázať pri posudzovaní arbitrárnosti rozhodnutí o neodkladných opatreniach, chráni pred svojvoľným opomenutím kľúčových otázok. V prejednávanej veci však nejde o opomenutie kľúčovej otázky, ale o nesúhlas žalobcu so záverom súdu, že jeho tvrdenia nepostačujú na osvedčenie naliehavosti. Samotný nesúhlas s hodnotením súdu neznamená nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť rozhodnutia. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť; žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli. 6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/, § 329 ods. 1, ods. 2, § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. 7. V danej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej (určenia, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti) z dôvodu dočasnej úpravy pomerov spočívajúcej v uložení povinnosti žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek odplatného alebo bezodplatného nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava, obec Bratislava, m. č. K., katastrálne územie K., vedenom Okresným úradom Bratislava ako stavba so súpisným č. XXXX, nachádzajúca sa na pozemku s parcelnými č. XXXX/X a č. XXXX/X, druh stavby iná budova. 8. Odvolací súd poukazuje na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.
9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. 10. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). 11. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia o tom, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej naliehavosti úpravy pomerov strán, nakoľko pri dočasnej úprave pomerov musí ísť o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. 12. V danej veci žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalovaný vykonáva úkony (právne alebo faktické, teda smerujúce k zmene vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti), ktorými by chcel danú nehnuteľnosť (stavbu) previesť na iné osoby, zaťažiť ju, resp. že by s ňou mienil akokoľvek disponovať. Tak ako konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že ako jediný vlastník predmetnej nehnuteľnosti je od roku XXXX (kúpna zmluva č. V-lXXXX/XX, zo dňa 30.8.2013) evidovaný žalovaný a doteraz nedošlo k zmene vlastníka tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že žalobca neosvedčil žiadny jeho konkrétny dispozičný úkon, žiadnu zmluvu, rokovanie, ponuku, záložné právo, plombu, návrh na vklad, ani iné konanie smerujúce k zmene právneho režimu stavby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný od nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti s ňou žiadnym spôsobom nedisponoval. Odvolací súd k uvedenému konštatuje, že navrhované neodkladné opatrenie má svoje ústavné i zákonné limity, keď z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zdržať sa užívania predmetnej nehnuteľnosti je zásahom do ústavou garantovaného vlastníckeho práva a ústava pripúšťa nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere (čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), toto musí súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a musí dbať na to, že neodkladné opatrenie je opatrenie výnimočnej povahy. 13. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobca neosvedčil, ako už bolo uvedené vyššie, že sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže neosvedčil také konanie žalovaného, ktoré by smerovalo k zmene vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Odvolací súd argumentáciu žalobcu o tom, že žalovaný v paralelnom súdnom konaní inicioval dispozičný úkon smerujúci k zmene vlastníckeho práva k inej skutkovo súvisiacej nehnuteľnosti a že vklad vlastníckeho práva na nového vlastníka bol realizovaný v mimoriadne krátkom čase, ešte pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože skutočnosť, že v inom konaní žalovaný nakladá s inou nehnuteľnosťou nepreukazuje, že žalovaný vykonáva akýkoľvek dispozičný úkon smerujúci k zmene vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti.
14. Odvolaciu námietku žalobcu o tom, že súd prvej inštancie nevyhodnotil ním predložené dôkazy, považuje odvolací súd za nedôvodnú. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa prvoinštančný súd náležité zaoberal dôkazom predloženým zo strany žalobcu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to odpoveďou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 3.3.2026 (č.l. 219 spisu), pričom dospel k správnemu záveru o tom, že zrýchlené konanie o povolenie vkladu nie je dôkazom existujúcich obáv žalobcu, ale zákonný spôsob rozhodovania príslušného úradu. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že katastrálny zákon (č. 162/1995 Z.z.) upravuje lehoty, v ktorých okresný úrad rozhoduje o návrhoch na povolenie vkladu, pričom v zmysle ustanovenia § 32 ods. 2, ods. 3 citovaného zákona, na ktoré poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, je táto lehota stanovená na 15 dní odo dňa podania návrhu na vklad (ustanovenie § 32 ods. 1 upravuje, okrem iného, aj lehotu 30 dní). 15. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu uvedeným v jeho odvolaní o tom, že súd prvej inštancie nesprávne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu ohrozenia exekúcie, keďže on založil svoju argumentáciu iba na potrebe bezodkladnej úprave pomerov vo vzťahu k stavbe. Súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia napadnutého uznesenia iba poukázal na to, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie (okrem iného aj vtedy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená) a v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len skonštatoval, že žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že je ohrozená prípadná exekúcia. V danej veci prvoinštančný súd správne vyhodnotil, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov, z dôvodu ktorého skúmal, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu ním navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov. 16. Žalobca svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnil aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom sa obmedzil iba na citovanie právnej úpravy bez bližšieho uvedenia inej vady, ktorú by malo mať predmetné konanie a ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalobca neurobil. Napriek uvedenému má odvolací súd za to, že nebol daný vyššie uvedený odvolací dôvod, nakoľko prvoinštančný súd náležíte zistil skutkový stav veci, správne aplikoval a postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. 17. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu, ako výsledok hodnotenia dôkazov, by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutí upravených v ustanoveniach § 220 ods. 2 a § 236 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutí bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležíte odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne a určite vyplývajú skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
18. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný ani odvolací dôvod žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., a to že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, keďže tak, ako je uvedené v bode 16. odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalobca sa iba obmedzil na citovanie právnej úpravy bez konkrétneho uvedenia ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo útoku. 19. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie prvoinštančným súdom za správne. 20. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní o tom, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a arbitrárne. Podľa § 236 C.s.p. sa v písomnom vyhotovení uznesenia uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva stručné odôvodnenie uznesenia. Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje čo považuje za stručné odôvodnenie, ale podľa odvolacieho súdu, pokiaľ musí byť uznesenie obligatórne odôvodnené, aj stručné odôvodnenie musí obsahovať zrozumiteľné uvedenie dôvodov, na ktorých je založené. Odôvodnenie je obligatórnou esenciálnou náležitosťou každého uznesenia a má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku. V danej veci prvoinštančný súd, ako už uviedol odvolací súd v bode 17. odôvodnenia tohto rozhodnutia, riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležité odôvodnil, preto nie je možné napadnuté uznesenie považovať za arbitrárne alebo nepreskúmateľné. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtéchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. XXXXX/XX), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 21. Záverom odvolací súd dodáva, že v dôsledku začatia konania vo veci samej, sporné otázky medzi stranami sporu týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti, budú riešené vo veci samej. 22. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, keďže žalobca neosvedčil nárok, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana nariadením neodkladného opatrenia v ním požadovanom znení.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej. 24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).