Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/132/2024 1424209843 23. 01. 2025 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2025:1424209843.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Prima bývanie, s.r.o., IČO: 36 859 222, so sídlom Nobelova 86/9, Bratislava, zastúpeného: VRBA & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 918 225, so sídlom Sliezska 9, Bratislava proti žalovanému: Incheba, akciová spoločnosť (v skratke Incheba, a.s.), IČO: 00 211 087, so sídlom Viedenská cesta 3 – 7, Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., IČO: 54 199 808, so sídlom Majakovského 9, Bratislava, o zriadenie vecného bremena a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.11.2024, č.k. 27C/84/2024-137, jednomyseľne takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému do času právoplatného skončenia konania o určenia vecného bremena práva cesty eventuálne vecného bremena práva prechodu a prejazdu v konaní samom odstrániť vybudovanú prekážku, a to osadené oplotenie pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 404 m2, parc. č. XXXX/ X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 542 m2, parc. č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, parc. č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v kat. ú. A., obec: BA - m.č. Petržalka, okres: Bratislava V; uloženia povinnosti žalovanému do času právoplatného skončenia konania o určenia vecného bremena práva cesty eventuálne vecného bremena práva prechodu a prejazdu v konaní samom umožniť žalobcovi prechod a prejazd osobnými, nákladnými a inými motorovými vozidlami ako aj povinnosť nezriadiť žiadnu prekážku, zábranu alebo iným spôsobom brániť žalobcovi v prejazde cez nehnuteľnosti, pozemky registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 404 m2, parc. č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, parc. č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území A., B.: C. - D. A., okres: Bratislava V. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 1 písm. c) a d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobca sa vo veci samej domáha zriadenia vecného bremena pôsobiaceho in rem (spojeného s vlastníctvom špecifikovaných nehnuteľností), a to v prospech každého vlastníka stavby „Lodenice“ a pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X E. XXXX/X E. XXXX/X, ktoré spočíva v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky
parc. č. XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X (v neskôr určenom rozsahu podľa geometrického plánu), ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, pričom uvedený nárok (právo nevyhnutnej cesty) založil na tom, že nemožno inak zabezpečiť prístup k jeho stavbe (Lodenice). 3. Súd prvej inštancie uviedol, že zriadenie daného vecného bremena je možné len vo vzťahu k stavbe, v danom prípade teda Lodenice (stavba č. XXXX/XX nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. A.). Pokiaľ sa žalobca domáhal zriadenia práva nevyhnutnej cesty ako vecného bremena pôsobiaceho in rem aj „v prospech každodobých vlastníkov“ špecifikovaných pozemkov (ktorými môžu byť osoby rozdielne od vlastníka stavby), jeho nárok vyhodnotil prvoinštančný súd ako zjavne nedôvodný. Vo vzťahu k návrhu týkajúceho sa predmetnej stavby uviedol, že je prípustné o ňom rozhodovať aj v danom prípade, keď je samotná stavba bezprostredne obklopená pozemkami (parc. č. XXXX/X E. XXXX/X) vo vlastníctve žalobcu (s poukazom na R 60/2006 - rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2317/2004). Konštatoval, že samotné špecifikované pozemky žalovaného parc. č. XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X spĺňajú podmienku priľahlých pozemkov. Súd prvej inštancie nemal za splnené (ďalšie) zákonné podmienky na zriadenie príslušného vecného bremena, ktorými sú osvedčenie, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a neexistencia okolností vylučujúcich zriadenie práva cesty. 4. Prvoinštančný súd konštatoval, že účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii, pričom priľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejne komunikácii dostať. Zo žalobcom opísaného skutkového stavu a okolností vlastníckych vzťahov priľahlých (vedľajších) pozemkov zistil, že žalobca má súvislý prístup k verejnej komunikácii cez jeho vlastné pozemky parc. č. XXXX/X E. XXXX/X. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca neosvedčil žiadne relevantné skutočnosti o tom, prečo nie je možné sa k stavbe Lodenice dostať cez jeho priľahlé pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pričom z doložených máp je zjavné, že Lodenica je po celom obvode obklopená pozemkami vo vlastníctve žalobcu (parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X) a ďalšie jeho k nim priľahlé pozemky (parc. č. XXXX/X E. XXXX/X) priliehajú priamo k verejnej komunikácii (Viedenskej ceste), s tým, že žalobca ani netvrdil existenciu nejakej trvalej prekážky v tomto mieste; zároveň uvádzal, že vstup do Lodenice je možný z pravej aj z ľavej strany (pri pohľade z Viedenskej cesty). Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že vstup žalobcu je možné zabezpečiť priamo z jeho pozemkov, a to nielen z jednej strany, ale oboch strán (pravej aj ľavej strany) vychádzajúc aj z toho, že žalobca podstatnú skutočnosť, že prístup nemožno zabezpečiť inak, osobitne (iba) tvrdil len vo vzťahu k pravej strane Lodenice a ľavému vstupu, ktorý prilieha širokému pozemku parc. č. XXXX/X, sa nevenoval. Žalobcov argument o dlhodobosti spôsobu prístupu cez pozemky žalovaného (parc. XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X) považoval prvoinštančný súd za nedôvodný, nedostatočný a bez právnej relevancie, nakoľko skutočnosť, že sa prístup k danej stavbe v minulosti zabezpečoval cez pozemok, ktorého súčasným vlastníkom je žalovaný, ktorý to tiež dlhší čas trpel resp. akceptoval (bez nejakého príslušného titulu), samé o sebe neznamená, že žalovaný je povinný strpieť takéto obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Podľa názoru prvoinštančného súdu nemôže obstáť argument žalobcu, že dané pozemky žalovaného boli „vždy“ využívané ako prístupová cesta, keďže vlastník nezaťaženého pozemku má možnosť sám sa rozhodnúť o účele jeho využitia s tým, že dobrovoľné dočasné obmedzenie žalovaného vlastníka pozemku nezakladá do budúcnosti právne relevantný dôvod pre zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty. Súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť, že je prístup cez cudzí pozemok pre vlastníka stavby pohodlnejší a výhodnejší (ako prístup cez vlastné pozemky), nezodpovedá právu nevyhnutnej cesty a nezakladá tak riadny dôvod na zriadenie vecného bremena. Poukázal na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil, že si nemôže, aj s vynaložením nákladov, vytvoriť vlastný prístup k predmetnej stavbe; netvrdil ani neosvedčoval konkrétne skutočnosti o technickej nemožnosti či mnohonásobne prevyšujúcich nákladoch zriadenia takého prístupu a uvedené nevyplýva ani z predloženej fotodokumentácie. Žalobca zároveň ničím neosvedčoval ani samotnú potrebu rozsahu daného požadovaného obmedzenia. Vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné ani všeobecné argumenty žalobcu o tom, že stavba Lodenice je národnou kultúrnou pamiatkou a v prípade stavebných zmien je kompetentný aj pamiatkový úrad, nakoľko nie je zrejmé, prečo by citlivejší prístup k rekonštrukcii (podliehajúci schváleniu pamiatkového úradu) mal svedčiť v prospech zriadenia cesty cez pozemky žalovaného. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie skúmal aj existenciu okolností vylučujúcich zriadenie práva cesty, za ktoré možno v danom prípade považovať práve neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva
žalovaného. Tvrdenia žalobcu, že sám žalovaný využíva predmetné pozemky ako prístupovú cestu k iných jeho pozemkom, vyhodnotil ako rozporné osvedčovaným skutočnostiam o zriadení úplného trvalého oplotenia doloženými fotografiami. Konštatoval, že práve skutočnosť, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, je dôvodom, prečo nemožno zriadiť právo vecného bremena nevyhnutnej cesty. Vzal do úvahy aj žalobcom osvedčenú skutočnosť, že vlastní bezprostredne susediaci pozemok parc.č. XXXX/X (o výmere 225 m2) priľahlý verejnej komunikácii (Viedenskej ceste), pričom ani len netvrdil, že tento nemôže slúžiť ako zázemie pre prístup k danej stavbe motorovými vozidlami (parkovisko). Pokiaľ ide o písomnú komunikáciu so žalovaným ako aj skutočnosť, že medzi stranami nedošlo zmluvnej dohode (o využívaní predmetných pozemkoch resp. ich predaji či zámene), súd prvej inštancie poukázal na to, že zriadením vecného bremena nemožno obchádzať zlyhanie zmluvných rokovaní, či ho využiť na získanie lepších podmienok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nemal za splnenú podmienku osvedčenia uvedeného práva v rovine nároku (danosť a trvanie nároku ako podmienky nariadenia neodkladného opatrenia). Konštatoval, že už pri prvotnom právnom posúdení žalobcom tvrdeného a osvedčovaného skutkového stavu nemožno predpokladať danosť práva vo veci samej, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana, preto aj z tohto dôvodu nebolo možné navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovieť. 6. Prvoinštančný súd nepovažoval za splnenú ani podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď žalobca neosvedčil, že tu je daný takýto naliehavý záujem na vydaní neodkladného opatrenia, ktorým by mal súd nariadiť žalovanému odstrániť oplotenie jeho predmetných pozemkov, umožniť žalobcovi prechod a prejazd cez ne osobnými, nákladnými a inými motorovými vozidlami a povinnosť nebrániť mu v prejazde. Vychádzal pritom z vyššie uvedeného záveru, keď nepovažoval za osvedčené, že žalovaný nemá možnosť prístupu k stavbe Lodenice, resp. aj jeho ďalším špecifikovaným pozemkom a z tvrdených a osvedčovaných okolností je zrejmé, že pozemky žalovaného netvoria jediný prístup z verejnej komunikácie k danej stavbe a pozemkom. Vo vzťahu k samotnému prechodu (peší prechod) žalobca ani len netvrdil, že nemá možnosť takýmto spôsobom sa dostať k svojim nehnuteľnostiam a čo sa týka prejazdu osobnými motorovými vozidlami, žalobca nijako netvrdil ani neosvedčoval, že nemá možnosť vytvorenia si prístupu cez vlastné priľahlé pozemky parc. č. XXXX/ X E. XXXX/X; osobitne neosvedčoval ani netvrdil potrebu takéhoto prístupu bezprostredne k stavbe. Súd prvej inštancie uviedol, že nemožno automaticky len predpokladať nevyhnutnú dočasnú potrebu prístupu osobnými motorovými vozidlami priamo k stavbe za stavu, keď z predložených dôkazov je zjavné, že vlastní susediace pozemky spojené s verejnou komunikáciou, pričom žalobca neuviedol, že tie (najmä pozemok parc. č. XXXX/X) nemôžu slúžiť ako zázemie pre motorové vozidlá. Žalobca neosvedčil ani potrebu prístupu nákladnými a inými motorovými vozidlami (ešte výraznejší zásah), keď nevyhnutnú potrebu prístupu týchto vozidiel nemôžu zakladať len všeobecné nepodložené tvrdenia o plánovanej rekonštrukcii. Súd prvej inštancie teda nepovažoval za osvedčené tvrdenia žalobcu o výraznom zásahu do jeho vlastníckeho práva s významnými finančnými konzekvenciami na údržbu a servis, pričom tieto neosvedčoval a ani len bližšie nešpecifikoval. 7. V súvislosti s oplotením trvalého charakteru súd prvej inštancie vyvodil, že nie je primerané uložiť žalovanému, aby toto na svoje náklady odstránil, keď žalobca ani hodnoverne neosvedčil, že nemá možnosť iného prístupu. Dal do pozornosti, že faktickú nutnosť jeho odstránenia by priniesla aj uložená povinnosť prechodu a prejazdu (ktoré žalobca navrhuje) a v tejto situácii by tak navrhované neodkladné opatrenie predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného. Naopak, žalobca neosvedčil, že bez navrhovanej úpravy pomerov by mu hrozila ťažko napraviteľná, či vôbec nejaká zodpovedajúca ujma. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemal za hodnoverne osvedčenú ani potrebu okamžitej úpravy pomerov strán v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia. Dospel tak k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, a preto návrh žalobcu zamietol. Ohľadom nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie uviedol, že o ňom rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. 8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že osvedčil potrebu okamžitého zásahu a úpravy pomerov medzi vlastníkmi nehnuteľností, kedy žalobca ako jeden z vlastníkov nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo a to výlučne preto, lebo mu žalovaný ako druhý z vlastníkov (nehnuteľnosti žalobcu a žalovaného sú susediacimi nehnuteľnosťami)
zasiahol významne do jeho vlastníckeho práva a tento stav pretrváva, a zároveň hrozí ujma na strane žalobcu. Podľa jeho názoru splnil podmienku osvedčenia nevyhnutnej úpravy pomerov a naliehavý záujem na takejto úprave, pričom nariadením neodkladného opatrenia by sa obnovil pôvodný stav, dokonca len v nevyhnutnom rozsahu pre umožnenie vstupu na nehnuteľnosti žalobcu, ktorý trval dlhodobo odkedy sa žalobca stal vlastníkom stavby Lodenice (viac ako 13 rokov) a tento prístup k stavbe cez pozemky žalovaného trval až do 30.7.2024, kedy žalovaný začal s výstavbou plotu a umiestnením kontajnera priamo pred bránu žalobcu, čím mu úplne zamedzil v prechode aj prejazde k stavbe Lodenice. Poukázal na to, že z predložených dôkazov vyplýva, že stavba Lodenice bola už v roku 1932 skolaudovaná s prístupom, kde je teraz umiestnený kontajner. Konštatoval, že súd prvej inštancie primárne neskúmal dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale skúmal a posudzoval zriadenie vecného bremena a dôvody tohto zriadenia podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (tzv. právo nevyhnutnej cesty), pričom predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli dva navrhované petity, a to povinnosť odstrániť vybudovanú prekážku - osadené oplotenie pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X a umožniť žalobcovi prechod a prejazd osobnými, nákladnými a inými motorovými vozidlami ako aj povinnosť nezriadiť žiadnu prekážku, zábranu alebo iným spôsobom brániť žalobcovi v prejazde cez pozemky parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/ X a parc. č. XXXX. Namietal, že prvoinštančný súd predčasne riešil a posudzoval samotné zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu, ktoré bude predmetom dokazovania vo veci samej a popri tom sa významne menej venoval potrebe úpravy pomerov, ktoré neznesú odklad, pričom už vopred prejudikuje pred začatím veci samej v rámci predbežného posúdenia, že nemá za splnené zákonné podmienky na zriadenie príslušného vecného bremena, nakoľko má zato, že tento prístup je možný zriadiť aj inak. Za nepravdivý považoval záver, že žalobca má súvislý prístup z verejnej komunikácie cez pozemky žalobcu parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X až ku stavbe Lodenice ako aj tvrdenie, že žalobca neosvedčil relevantnými skutočnosťami, prečo nie je možné dostať sa k stavbe Lodenice cez iné priľahlé pozemky žalobcu, a to parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. 9. Žalobca mal za to, že riadne odôvodnil, že žiada núdzovú úpravu pomerov práve z dôvodu, že sa nemá ako dostať k stavbe Lodenice a to napriek tomu, že je vlastníkom jej priľahlých pozemkov. Uviedol, že k stavbe Lodenice je možný prístup len cez pozemky žalovaného parc. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X. Poukázal na to, že pozemok žalobcu parc. XXXX/X je síce dostupný z verejnej komunikácie, ale ako je vidieť z katastrálnej mapy, tento nemá hranicu s parcelou XXXX/X (parcela žalobcu), ktorá je priľahlou k stavbe Lodenice, preto nie je možný prechod ani prejazd k stavbe Lodenice. Pozemok žalobcu, úzka parc. č. XXXX/X je síce dostupný z verejnej komunikácie a zároveň je priľahlým k parcele XXXX/X (parcela žalobcu), ktorá je priľahlou k stavbe Lodenice, avšak z parc. XXXX/X nie je možný prístup k bráne zabezpečujúcej vstup na parcelu XXXX/X (parcela žalobcu), ktorá je priľahlou k stavbe Lodenice, ktorá bola od postavenia objektu v roku 1932 používaná ako hlavný technický vstup a takto bol vstup aj skolaudovaný. Žalobca uviedol, že od roku 1932 bol jediný prístup do Lodenice zabezpečený cez pozemok parc. č. XXXX, teraz parc. č. XXXX/X. Naviac, na pozemku parc. č. XXXX/X sa nachádza pontón o rozmeroch cca 14x8x1 metrov a váhe cca 11,5 tony a rameno mostíka o rozmeroch 16x1,2x1,2 metrov a váhe cca 2 tony, ktoré bránia akémukoľvek možnému prístupu z pozemku 5095/6, pričom tento stav trvá cca 2 roky. Ďalej uviedol, že pred bránu na parcelu č. XXXX/X (parcela žalobcu), ktorá je priľahlou k stavbe Lodenice, umiestnil bez právneho dôvodu žalovaný veľkorozmerný kontajner, s tým, že parcely žalovaného parc. č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X sú jedinými pozemkami, cez ktoré je možný prechod a prejazd k stavbe Lodenice, resp. k parcele XXXX/X (parcela žalobcu), ktorá je priľahlou k stavbe Lodenice. Pokiaľ prvoinštančný súd uviedol, že právo cesty cez cudzí pozemok je len núdzovým riešením, keď nie je možné iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu, uprel tým zároveň podľa názoru žalobcu právo vlastníka Lodenice. Uviedol, že z doložených máp a fotografií je síce zjavné, že Lodenica je po celom obvode obklopená pozemkami vo vlastníctve žalobcu (parc. č. XXXX/ X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X) a ďalšie k nim priľahlé pozemky (parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/ X vo vlastníctve žalobcu), ktoré susedia a sú napojené priamo k verejnej komunikácii (Viedenskej ceste), avšak napriek tomu nemá žalobca možnosť vstupu k Lodenici, a to z dôvodu umiestnenia trvalej prekážky oplotenia úkonom žalovaného, osadenia modrého veľkorozmerného kontajnera priamo pred bránu vstupu parc. žalobcu č. XXXX/X, ktorá je priľahlou k Lodenici úkonom žalovaného, na parc. žalobcu č. XXXX/X sa nachádza pontón s mostíkom, ktorý má byť v najbližšom čase umiestnený na rieku Dunaj a ktorý bol nadobudnutý žalobcom za značné finančné prostriedky, čo znamená, že s týmto v súčasnosti nevie disponovať. Podľa priloženej ortofotomapy podľa názoru žalobcu vyplýva, že z Viedenskej cesty (verejná komunikácia) je možné dostať sa k Lodenici len z pozemkov žalovaného
parc. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X, ktorý prístup bol užívaný celých 92 rokov, až do 30.7.2024, kedy žalovaný svojvoľne, bez akýchkoľvek oficiálnych súhlasných stanovísk postavil čiernu stavbu – oplotenie svojich pozemkov. Zároveň upozornil, že Krajský pamiatkový úrad Bratislava trvá na zachovaní pôvodného oplotenia a pôvodných vstupov do objektu Lodenice tak, ako boli skolaudované v roku 1932. Uviedol, že z opačnej strany je ochranné pásmo a rieka Dunaj, z pravej strany stavby Lodenice (od mostu SNP) nie je možný prechod z dôvodu oplotenia parcely žalovaného č. XXXX/X a z ľavej strany rovnako nie je možný prístup. Žalobca upozornil na skutočnosť, že za parc. č. XXXX/ X vo vlastníctve žalobcu nie je možný prejazd, a to z dôvodu, že na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu sa nachádza pontón s mostíkom, pričom mostík je umiestnený priamo na parcele č. XXXX/X za parc. č. XXXX/X. Vzhľadom na hmotnosť pontónu a mostíka je umiestnenie na rieku Dunaj, ktoré plánuje žalobca, možné zabezpečiť len ťažkotonážnym žeriavom priamo z vnútra, preto nie je možné mostík presúvať z parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X a už vôbec nie pontón, ktorý je extrémne ďaleko od okraja pozemkov. Uviedol, že v súčasnosti je žalobca v záverečnom štádiu procesu povoľovania pre ich umiestnenie na vodu. Poukázal na to, že v prípade nemožnosti dostať sa nielen k stavbe cez parcely žalovaného, ale aj k finančne náročnej investícií pontónu po získaní finálneho stanoviska, vznikne žalobcovi značná ujma. Uviedol, že mostík pontónu zasahuje až k hranici parc. žalobcu č. XXXX/X k parc. žalobcu č. XXXX/X, čo znamená, že nie je možný prístup ani z parc. žalobcu č. XXXX/X ako tvrdil súd prvej inštancie. Na základe uvedeného nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že neosvedčil nemožnosť vytvorenia vlastného prístupu k Lodenici, aj s vynaložením nákladov a neosvedčil skutočnosti o technickej nemožnosti či prevyšujúcich nákladoch zriadenia takého prístupu. K argumentu súdu prvej inštancie, že žalobca nevysvetlil, prečo by citlivejší prístup k rekonštrukcii (podliehajúci schváleniu pamiatkového úradu) mal svedčiť v prospech zriadenia cesty cez pozemky žalovaného, žalobca uviedol, že si nevie vytvoriť nový prístup cez svoje pozemky parc. XXXX/X a parc.č. XXXX/X (priamo susediace s verejnou komunikáciou) k pozemku parc. žalobcu č. XXXX/X, ktorá je priľahlou k Lodenici, nakoľko zo strany rieky Dunaj to možné nie je, zo strany verejnej komunikácie to možné je, ale žalovaný v prechode zabránil a zo strán (ľavej strany od Viedenskej cesty) bráni vybudovaniu iného nového prístupu priama hranica s pozemkom vo vlastníctve tretej osoby, rovnako (z pravej strany od Viedenskej cesty) vstupu bráni práve vybudované oplotenie žalovaným. Žalobca poukázal na to, že Krajský pamiatkový úrad Bratislava v rozhodnutí zo dňa 2.1.2023 žiada zachovať pôvodné oplotenie a vstupy do budovy, pričom parcela žalovaného č. XXXX/X bola vždy používaná ako cesta (preto aj hlavný vchod do budovy bol navrhnutý cez bránku od cesty, ktorá bola vždy verejnou (ako je zakreslené na situácii z roku 1930). Ak by súd rozhodol a potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bolo by to podľa názoru žalobcu v priamom rozpore s využívaním budovy ako národnej kultúrnej pamiatky. Žalobca tvrdil, že právo cesty mu patrí z dôvodu dlhodobého používania parc. žalovaného č. XXXX/ X, ktorú rovnako žalovaný používa dlhodobo na tento účel ako cestu a z tohto dôvodu je nesprávne vyhodnotená otázky proporcionality, nakoľko žalobcovi už vznikla škoda a stále vzniká nová škoda, pričom žalovaný si oplotil cestu parc. č. XXXX/X, ktorú rovnako používa ako cestu a žiaden iný účel predmetná parcela nemá, avšak žalobcovi zamedzil vykonávať svoje vlastnícke práva. Zároveň stavbu Lodenica žalobca prenajíma k hudobným akciách, ktoré sú síce jednorazové, avšak bez riadneho prístupu nie je možné ďalej pokračovať vo výkone vlastníckych práv bez zriadenia práva cesty, resp. do rozhodnutia vo veci samej odstránením prekážky a umožnením prejazdu osobnými aj nákladnými vozidlami (už aj z dôvodu, že žalobca musí veľkorozmerným žeriavom ukotviť pontón na rieku Dunaj). Za podstatnú pri posudzovaní miery proporcionality a nevyhnutnej úpravy pomerov považoval žalobca aj skutočnosť, že stavba Lodenice je historický objekt a je pamiatkovo chránená, rovnako ako časť jej oplotenia; je dielom architekta F. G. ako budova Nemeckej veslárskej jednoty Donau a vstup do stavby bol zabezpečený priamo z cesty Aupark, čo bola pôvodne parcela č. XXXX, teraz parcela č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného. Uviedol, že dostal z rozpočtu Ministerstva kultúry SR štátnu dotáciu v roku 2011 a 2016, čo tiež možno pričítať k tomu, že stavba Lodenice je historickou kultúrnou pamiatkou a práve cez rekonštrukciu sa zachová jej hodnota. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevenoval zneužitiu práv vlastníka parc. č. XXXX/X, čiže úkonom žalovaného, ktorý osadil veľkorozmerný kontajner pred vybudovanú bránu slúžiacu vstupu viac ako 10 rokov od kúpy Lodenice žalobcom (historicky bol tento vstup aktívny 92 rokov), pričom navrhovaným petitom neodkladného opatrenia žiadal žalobca vybudované a umiestnené prekážky odstrániť, čo podložil rozsiahlou fotodokumentáciou. Rovnako sa vôbec nevenoval skutočnosti výstavby oplotenia, ktoré je čiernou stavbou, nakoľko ide o trvalé oplotenie bez stavebného povolenia, pričom podľa žalobcovi dostupných informácií podal žalovaný na príslušnom stavebnom úrade ohlášku, avšak stavebný úrad oznámil žalovanému, že podľa technickej správy výstavby plotu musí byť začaté riadne stavebné konanie a teda že nejde o drobnú stavbu (doposiaľ stavebné konanie nezačalo prebiehať, ak by prebiehalo, žalobca by o tom ako účastník vedel). Žalobca
poukázal na konanie vedené na prvoinštančnom súde pod sp.zn. 39C/90/2024, v prípade ktorého súd vydal neodkladné opatrenie v časti navrhovaného petitu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nevzal do úvahy snahy žalobcu upraviť pomery dohodou, ktorú sa mu však nepodarilo dosiahnuť, preto súdna žaloba bola jedinou možnou pre odstránenie právnej neistoty vlastníka, ktorému bolo neprimerane zasiahnuté do výkonu vlastníckeho práva, nakoľko v súčasnosti žalobca nemá prístup osobnými motorovými vozidlami cez vlastné priľahlé pozemky parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X k stavbe Lodenice, pričom je potrebné a nevyhnutné zabezpečiť údržbu a servis Lodenice; nemá prístup nákladnými motorovými vozidlami cez vlastné priľahlé pozemky parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X k stavbe Lodenice, pričom chránenú pamiatku Lodenice má záujem rekonštruovať k čomu zahájil úkony na stavebnom úrade a teda prístup nákladnými motorovými vozidlami je nevyhnutný k rekonštrukcií, k presunu pontónu na Dunaj. Poukázal na to, že na prvoinštančnom súde bolo zahájené konanie pod sp.zn. 18C/71/2024 o určenie vlastníckeho práva proti žalovanému, nakoľko sú tu dôvodné skutočnosti vedúce k záveru, že žalovaný nie je vlastníkom parc. č. XXXX/X, ale vlastníkom je Hlavné mesto SR Bratislava, pričom uvedené konanie úzko súvisí a je prepojené s týmto konaním. Žalobca opakovane uviedol, že jeho práva sú ohrozené reálnym zásahom zo strany žalovaného, jeho vlastnícke právo je významne zhoršené a výkon zamedzený, ohrozenie jeho práva je konkrétne, ohrozenie jeho práva bolo osvedčené, existuje naliehavá a nevyhnutná potreba úpravy právnych vzťahov, nakoľko nie je možné zatarasiť cestu, takémuto konaniu v rozpore s právom a dobrými mravmi nie je možné poskytnúť ochranu a inú cestu nie je možné zriadiť ani s vynaložením finančných nákladov, nakoľko jediným prístupom pre osobné motorové vozidlá by mohla by novovybudovaná bránička cez parc. žalobcu č. XXXX/X, avšak za touto je mostík k pontónu spolu o hmotnosti 13 ton a teda ani tento podľa súdu možný prístup nie je v súčasnosti aktuálny, z dôvodu oplotenia a osadenia kontajnera nie je možné pontón s mostíkom posunúť, žalobcovi zásahom žalovaného vzniká ujma a táto ujma (škoda) môže mať zhoršujúci charakter, nakoľko v súčasnosti sa nevie žalobca dostať k budove vozidlom, robiť servisné a udržiavacie práce, prenajímať stavbu Lodenice ku kultúrnym podujatiam a žalobcovi nie je momentálne umožnené zabránením vstupu dať vyhotoviť geometrický plán pre nevyhnutné definovanie prejazdu cez pozemky žalovaného. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, aby vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p vyjadril podaním zo dňa 16.1.2025, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktoré považuje za vecne správne a zákonné. Uviedol, že žalobca v návrhu a následne aj v odvolaní zavádzajúco tvrdil, že postupom žalovaného došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva, a to v takej miere, že žalobca nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo. Zdôraznil, že žalobca má prístup k stavbe Lodenice priamo z verejnej komunikácie (Viedenskej cesty) cez svoje vlastné pozemky, a to pozemok parc. č. XXXX/X a pozemok parc. č. XXXX/X. Zdôraznil, že tieto pozemky žalobca nadobudol od žalovaného titulom zámennej zmluvy dňa 13.6.2014 práve z toho dôvodu, aby mali obe sporové strany svoj vlastný prístup k svojim pozemkom a stavbám a jeden druhého nijako neobmedzovali vo výkone svojich vlastníckych práv. Tvrdenia o tom, že žalovaný postavením oplotenia na svojich vlastných pozemkoch, eventuálne postavením kontajnera na svojom vlastnom pozemku zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu v takej miere, že mu prakticky znemožnil výkon svojho vlastníckeho práva považoval žalovaný za absurdný a nepravdivý. Pokiaľ ide o argumenty žalobcu, pre ktoré údajne nie je možné na vstup k Lodenici využívať pozemky žalobcu, žalovaný uviedol, že v súvislosti s bránou k Lodenici nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa nachádza na pozemku žalovaného parc. č. XXXX/X a na pozemku žalobcu parc. č. XXXX/X, nakoľko brána sa nachádza výlučne na pozemku žalobcu parc. č. XXXX/X, pričom pozemok žalovaného parc. č. XXXX/X len susedí s bránou. Nepoprel, že vstup k Lodenici vedie aj cez jeho pozemok parc. č. XXXX/X, avšak zdôraznil, že vstup k Lodenici vedie aj cez pozemky žalobcu. Upozornil, že z právnej doktríny ako aj z konštantnej judikatúry vyplýva, že pokiaľ vlastník stavby je zároveň vlastníkom priľahlých pozemkov, cez ktoré je možné zabezpečiť vstup k stavbe, tak zriadenie vecného bremena nemá opodstatnenie. To, že prístup k Lodenici je pre žalobcu pohodlnejší cez pozemok (parc. č. XXXX/X) žalovaného než cez jeho vlastné pozemky (parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X), nezakladá podľa názoru žalovaného dôvod na zriadenie vecného bremena práva nevyhnutnej cesty a už vôbec nie nárok na nariadenie neodkladného opatrenia (s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/495/2015). Žalovaný zdôraznil, že žalobca má na svojich pozemkoch (konkrétne na parc. č. XXXX/X) ďalšiu vstupnú bránu o rozmere 4 metre, cez ktorú môže napriamo vstupovať na pozemok parc. č. XXXX/X a k Lodenici, je však otázne, či žalobca o tejto svojej ďalšej vstupnej bráne na pozemku parc. č. XXXX/X má vedomosť, nakoľko
je kompletne zarastená trávou, keďže žalobca sa o svoje pozemky doposiaľ riadne nikdy nestaral a tieto nikdy aktívne nevyužíval; žalobcovi však nič nebráni, aby si túto svoju ďalšiu vstupnú bránu vyčistil a upravil tak, aby cez ňu mohol vstupovať na pozemok parc. č. XXXX/X a k Lodenici. Pokiaľ ide o druhý argument, že na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý patrí žalobcovi, má tento umiestnený pontón a rameno mostíka, ktoré spolu vážia cca 14 ton, pričom tieto bránia žalobcovi v prejazde cez pozemok parc. č. XXXX/X k Lodenici, tento považoval žalovaný za absurdný a absolútne neakceptovateľný. Skutočnosť, že žalobca má na svojom pozemku parc. č. XXXX/X uskladnené svoje veci, pričom je absolútne irelevantné o aké veci sa jedná, ktoré ho obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva, konkrétne v prejazde cez pozemok parc. č. XXXX/X k Lodenici, je podľa názoru žalovaného výlučne jeho problémom, ktorý ani v iluzórnej predstave nemôže zakladať povinnosť žalovaného sprístupniť žalobcovi pozemky žalovaného, aby mohol cez nich realizovať vstup a prejazd k Lodenici. Uviedol, že je až komické, že žalobca sa sťažuje, že žalovaný si na svoj pozemok parc. č. XXXX/X zložil kontajner, ale to, že on si na svoj pozemok parc. č. XXXX/X uskladnil pontón a mostík, ktoré mu znemožňujú prístup k Lodenici, je absolútne v poriadku, pričom od neho nemožno žiadať, aby si tieto zo svojho pozemku odstránil, ale od žalovaného je na mieste požadovať odstránenie kontajnera z pozemku parc. č. XXXX/X, aby si vytvoril cez pozemky žalovaného vstup k Lodenici. Žalovaný mal za to, že žalobca v odvolaní vlastne priznal, že vo výkone svojho vlastníckeho práva sa obmedzil sám, a to tým, že na svoj pozemok parc. č. XXXX/X umiestnil pontón a mostík, ktoré mu znemožňujú cez pozemok parc. č. XXXX/X vstup k Lodenici. Poukázal na to, že žalobca vlastne žiada, aby súd zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného, nariadil, aby žalovaný strpel prechod žalobcu cez pozemky žalovaného, a to len z dôvodu, že žalobca si na svoj pozemok parc. č. XXXX/X, cez ktorý má priamy vstup k Lodenici, umiestnil svoj pontón a mostík a keďže sú veľmi ťažké a je náročné s nimi manipulovať, považuje za jednoduchšie vchádzať k Lodenici cez pozemky žalovaného. Takéto konanie a ani argumentácia nemôžu podľa názoru žalovaného požívať právnu ochranu, keďže žalobca si údajnú nemožnosť vstupu a prejazdu k Lodenici znemožnil sám, a to umiestnením svojho pontónu ako aj mostíka na pozemok parc. č. XXXX/X. Žalobcovi pritom nič nebráni, aby pontón ako aj mostík zo svojho pozemku parc. č. XXXX/X odstránil, čím sa mu vytvorí priestor na to, aby z Viedenskej cesty ako verejnej komunikácie vstupoval cez jeho pozemky (pozemky žalobcu) na pozemok parc. č. XXXX/X a k Lodenici. Opakovane poukázal na zámennú zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami dňa 13.6.2014, na základe ktorej došlo k vzájomnej zámene nehnuteľností žalobcu a nehnuteľností žalovaného, pričom z čl. I bod 2 Zámennej zmluvy vyplýva, že žalovaný bol vlastníkom pozemkov žalobcu (pozemok parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X,), a tieto sa zaviazal v súlade s článku I bod 5 Zámennej zmluvy previesť na žalobcu. Žalovaný pristúpil k uzavretiu Zámennej zmluvy v dobrej viere a v snahe korektne a ústretovo usporiadať vzťahy tak, aby žalobca mal možnosť k svojej Lodenici vstupovať a prechádzať cez svoje vlastné pozemky, teda už pred vyše desiatimi rokmi vyhovel požiadavke žalobcu a zamenil si s ním pozemky, pričom dôvodom tejto zámeny bolo práve zabezpečiť vstup k Lodenici cez vlastné pozemky. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že voči žalobcovi bol vždy maximálne ústretový a snažil sa k nemu pristupovať korektne. Uviedol, že v roku 2021 po zmene vlastníckej štruktúry žalobcu, nový štatutárny zástupca žalobcu prestal rešpektovať dohody sporových strán ohľadom výkonu vlastníckych práv v danej lokalite, čoho výsledkom je aj uvedené konanie. Skutočnosť, že si žalovaný oplotil svoje pozemky podľa názoru žalovaného nemá vplyv na výkon vlastníckeho práva žalobcu, naviac pozemky žalovaného boli oplotené od počiatku, čo potvrdzuje aj list žalobcu zo dňa 12.5.2021, v ktorom štatutárny zástupca žalobcu sám konštatuje, že žalovaný je vlastníkom pozemkov a budovy, ktoré má oplotené. Mal za to, že žalobca sa absolútne nedôvodne domáha, aby súd prikázal žalovanému zo svojich vlastných pozemkov odstrániť oplotenie, pričom zdôraznil, že oplotenie sa nachádza na pozemkoch žalovaného, neznemožňuje žalobcovi výkon jeho vlastníckeho práva, neobmedzuje žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva a oplotenie sa nenachádza na pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X patriacim žalobcovi, cez ktoré je možný priamy vstup a prejazd na pozemok parc. č. XXXX/X a k Lodenici. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu súvisiacej s pontónom a mostíkom žalovaný uviedol, že žalobca aj na tomto mieste hrubo zavádza odvolací súd, keď tvrdí, že v súčasnosti je v záverečnom štádiu procesu povoľovania pre umiestnenie pontónu a mostíka na Dunaj, pričom všetky získané čiastkové súhlasné stanoviská predložil súdu, čím len zbytočne zahlcuje súd, nakoľko zrejme týmto chce zneprehľadniť konanie, resp. navodiť dojem aké všetky konania, procesy a postupy musel absolvovať v súvislosti s pontónom a mostíkom, a že keby súd teraz nenariadil neodkladné opatrenie, tak by ozaj mohla vzniknúť žalobcovi nejaká ujma. Poukázal na to, že Rozhodnutie stavebné povolenie na uskutočnenie vodnej stavby „vyväzovacie prvky“ zo dňa 19.9.2023 bolo v nadväznosti na protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 5.2.2024, č.k. Kd 9/24/1100-4 rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, odd. štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja dňa 18.4.2024 zrušené, nakoľko bolo
vydané v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu tak všetky čiastkové súhlasné stanoviská, ktoré žalobca odvolaciemu súdu predložil, podľa názoru žalovaného strácajú akékoľvek svoje opodstatnenie, nakoľko boli vydané pred Stavebným povolením a jeho zrušením stratili relevanciu. Sumarizujúc skutkový a právny stav súvisiaci s pontónom a mostíkom je podľa názoru žalovaného evidentné, že žalobca nie je v žiadnej finálnej fáze, kedy pontón a mostík bude môcť položiť na vodu, čím opätovne zavádzal súd, a teda môže bez akýchkoľvek pochybností, pokiaľ mu mostík a pontón bránia v prechodu k Lodenici, tieto si uskladniť na iných svojich pozemkoch, keďže získanie stavebného povolenia a taktiež ďalších čiastkových rozhodnutí bude trvať nejaký čas, reflektujúc dátumy vydaní rozhodnutí a stanovísk, ktoré žalobca predložil do konania. V prípade potreby ingerencie zo strany žalovaného pri odstránení pontónu a mostíka žalobcom žalovaný uviedol, že je ochotný poskytnúť súčinnosť. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal tým, že žalovaný osadil na pozemku parc. č. XXXX/ X veľkorozmerný kontajner, čím mu mal zamedziť vstup k Lodenici, ktorý žalobca 10 rokov využíva ako vstup k Lodenici, žalovaný uviedol, že mu nie je celkom zrejmé, čím konkrétne sa mal prvoinštančný súd podrobnejšie zaoberať, nakoľko to, že si na svojom pozemku žalovaný zložil veľkometrážny kontajner je jeho slobodným rozhodnutím, do ktorého mu ku všetkej úcte súd nemá dôvod zasahovať, obzvlášť pokiaľ k Lodenici existuje iný prístup. Konštatoval, že má právo svoj pozemok parc. č. XXXX/X využívať na akýkoľvek účel bez toho, aby tento musel vlastníkovi susedného pozemku vysvetľovať. Žalovaný využil svoj pozemok parc. č. XXXX/X na uskladnenie veľkometrážneho kontajnera (tak ako žalobca využil pozemok parc. č. XXXX/X na uskladnenie pontónu a mostíka), čím nekonal v rozpore so žiadnym právnym predpisom. Navyše si žalovaný je vedomý, že žalobcu žiadnym spôsobom vo výkone jeho vlastníckeho práva neobmedzil, nakoľko vstup k Lodenici má zabezpečený cez svoje vlastné pozemky parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X, ktoré mu za týmto účelom žalovaný zamenil Zámennou zmluvou. Vo vzťahu k tvrdeniu, že oplotenie, ktoré žalovaný postavil na svojich vlastných pozemkoch, je čiernou stavbou mal za to, že nie je v kompetencii konajúceho súdu v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia posudzovať, či oplotenie bolo alebo nebolo postavené v súlade s platnými právnymi predpismi, nakoľko orgánom na posúdenie nastolenej otázky je práve stavebný úrad, ktorý sa na podnet žalobcu už touto otázkou zaoberá. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že Lodenicu prenajíma občasne tretím osobám na akcie (ktoré zväčša nemajú ani v predmete podnikania takýto výkon činnosti zapísaný), tak žalovaný upozornil, že tieto skutočnosti žalobca nijako neosvedčil, zároveň poukázal na to, že vstup k Lodenici môžu peší využiť chodníkom, ktorý vedie popri Dunaji. Len pre úplnosť žalovaný uviedol, že žalobca sa v návrhu ako aj v odvolaní snaží navodiť dojem, že Lodenicu užíva nepretržite po dobu 10 rokov, pričom na vstup k nej po dobu 10 rokov využíval pozemky žalovaného, ktoré tvrdenie sa opätovne nezakladá na pravde, budovu Lodenice podľa vedomosti žalovaného žalobca nevyužíva na dennodenné účely, a preto ak k nej niekedy v minulosti vstupoval cez pozemky žalovaného, tak to bolo bez vedomosti a bez súhlasu žalovaného. Uvedené však nemôže slúžiť ako argument pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že má taktiež zámer na svojich pozemkoch vykonávať vlastné aktivity, v dôsledku čoho pristúpil k ich oploteniu. Žalovaný dodal, že žalobca prostredníctvom e-mailu a aj osobne oslovil žalovaného s návrhom na usporiadanie vlastníckych vzťahov na uvedenom území, žalovaný však uviedol, že svoje pozemky nepredáva, avšak pripomenul mu, že Zámenná zmluva bola medzi nimi uzavretá práve z dôvodu, aby žalobca mal zabezpečený k Lodenici priamy vstup z verejnej komunikácie. Žalobca však napriek uvedenému trval na predaji pozemkov parc. č. XXXX/X, pričom v závere rokovania uviedol, že pokiaľ žalovaný nepristúpi k prevodu pozemkov parc. č. XXXX/ X dobrovoľne, resp. nepristúpi dobrovoľne k zriadeniu vecného bremena, žalobca si uvedené „vybaví“ na súdoch. Vo vzťahu k uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, sp.zn. 39C/90/2024, ktorým súd v časti vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný uviedol, že v tomto konaní sa žalobca domáhal prístupu a prejazdu cez pozemky žalovaného k budove skladu, nie k Lodenici, preto súd skúmal iné skutočnosti a dôkazy ako v tomto konaní. Navyše proti uvedenému uzneseniu bolo zo strany žalovaného podané odvolanie, o ktorom aktuálne taktiež rozhoduje Krajský súd v Bratislave v konaní sp.zn. 15Co/131/2024. Zdôraznil, že ani v predmetnom konaní súd nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu a zamietol návrh v časti, v ktorej sa žalobca (rovnako ako v tomto konaní) domáhal odstránenia oplotenia na pozemkoch parc. č. XXXX/ X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X patriacim žalovanému a v časti, v ktorej sa žalobca domáhal prejazdu nákladnými vozidlami a inými vozidlami cez pozemky parc. č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X patriacim žalovanému. V súvislosti s konaním vedeným na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn, 18C/71/2024 o určenie vlastníckeho práva proti žalovanému, žalovaný uviedol, že aj uvedená žaloba je len šikanóznym výkonom práva, ktorým žalobca bez relevantných dôkazov spochybňuje vlastnícke právo žalovaného, pričom žalovaný tieto všetky konania považuje len za pomstu, za to, že mu odmietol predať pozemky, o ktoré mal žalobca záujem, preto žalovaný aj do tohto konania predkladá
dôkazy jednoznačne preukazujúce, že je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X. Žalovaný nadobudol uvedený pozemok v súlade s § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydržaním a nakoľko Hlavné mesto SR Bratislava spochybňovalo vydržanie pozemku žalovaným, iniciovalo žalobou zo dňa 4.2.1999 na Okresnom súde Bratislava V, č.k. 5C/70/99 konanie o určenie vlastníckeho práva k pozemku. Vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie sa Hlavné mesto SR Bratislava a žalovaný na základe zmluvy o urovnaní dohodli, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X je žalovaný, pričom Hlavné mesto SR Bratislava toto vlastnícke právo žalovaného v plnom rozsahu uznalo a zaviazalo sa zdržať akéhokoľvek úkonu, ktorým by toto právo spochybňovalo, a žalovaný sa zaviazal zaplatiť Hlavnému mestu SR Bratislave peňažnú sumu v celkovej výške 3 807 000 Sk, pričom táto zmluva o urovnaní bola v súlade s § 148 C.s.p. schválená súdnym zmierom. V závere žalovaný uviedol, že ani skutočnosť, že žalobca žiadal žalovaného o zriadenie vecného bremena, s ktorým žalovaný nesúhlasil, nezakladá povinnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v práve prejazdu cez jeho pozemky, a to práve z dôvodu, že žalobca má možnosť sa k svojej Lodenici dostať aj inak, a to práve cez svoje vlastné pozemky (Pozemky žalobcu). Napadnuté rozhodnutie z uvedených dôvodov považoval za vecne správne a zákonné a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. 11. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z § 379, § 380, § 378 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 19. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 20. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 21. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
22. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 23. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 24. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť oplotenie pozemkov vo vlastníctve žalovaného parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X, kat. úz. A. a umožniť žalobcovi prechod a prejazd osobnými, nákladnými a inými motorovými vozidlami a zároveň nezriadiť žiadnu prekážku, zábranu alebo iným spôsobom brániť v prejazde cez pozemky vo vlastníctve žalovaného parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X, a to až do skončenia konania vo veci samej (o určenie vecného bremena práva cesty eventuálne vecného bremena práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníka stavby – Lodenice a vlastníka pozemkov parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/ X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X). 25. Pre úspech v tomto konaní bolo potrebné zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade také právne postavenie žalobcu, ktoré by odôvodňovalo pozemky vo vlastníctve žalovaného zaťažiť vecným bremenom práva prechodu a prejazdu v jeho prospech. Ak súd prvej inštancie v prvom rade skúmal a posudzoval osvedčenie nároku zo strany žalobcu ako základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, postupoval správne. Nie je preto dôvodná námietka odvolateľa, že prvoinštančný súd predčasne riešil a posudzoval samotné zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu (resp. splnenie predpokladov jeho zriadenia), nakoľko bez osvedčenia pravdepodobnosti nároku nie je možné neodkladné opatrenie, ktorým má byť tento nárok chránený, nariadiť. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobca (ktorý je vlastníkom stavby a zároveň vlastníkom priľahlých pozemkov) neosvedčil, že prístup k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak, a že neexistujú okolností, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Rovnako správne konštatoval, že nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka pozemkov, je zjavne nedôvodný, nakoľko zriadenie vecného bremena zákon umožňuje iba v prospech vlastníka stavby. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neosvedčil také skutočnosti, pre ktoré nie je možné dostať sa z verejnej komunikácie k stavbe (Lodenica) cez priľahlé pozemky parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a par.č. XXXX/X v jeho vlastníctve. Odvolací súd zároveň súhlasí s tým, že argumentácii žalobcu o dlhodobom využívaní prístupu cez pozemky žalovaného, nemožno priznať úspech. Pokiaľ má vlastník stavby zabezpečený prístup k svojej stavbe, je pre posúdenie zriadenia práva cesty právne irelevantné, že pôvodný prístup bol dlhodobo realizovaný cez cudzie pozemky (v tomto prípade cez pozemky žalovaného). V súvislosti s argumentáciou žalobcu uplatnenou v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že ani táto nie je spôsobilá na vyvodenie iného záveru, než k akému dospel súd prvej inštancie. Pokiaľ žalobca namietal, že v prístupe k pozemku parc.č. XXXX/ X mu bráni veľkorozmerný kontajner, je potrebné poukázať na to, že tento sa nachádza na pozemku žalovaného, ktorý správne argumentuje, že je jeho slobodným rozhodnutím aké veci bude na svojom pozemku skladovať a do tohto jeho práva mu nemôže zasahovať žalobca a nie je žiadny dôvod ani na
zásah zo strany súdu. Skutočnosť, že na hranici pozemkov žalobcu a žalovaného je osadená brána, ktorú ako vstup na svoj pozemok pôvodne využíval žalobca (bez právneho titulu), nie je preukázaním skutočnosti, že ku svojej stavbe sa nemôže dostať inak, resp., že ide o okolnosť, ktorá bráni žalobcovi v prístupe k stavbe, na ktorú by bolo potrebné prihliadať. Rovnako tak osadenie oplotenia žalovaným, ktorým ohraničil svoje pozemky, nie je takou skutočnosťou, ktorá by osvedčovala splnenie podmienky zriadenia práva cesty. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že požiadavka žalobcu tak ako ju formuloval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. právo prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaného parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X, a to v celosti a odstránenie oplotenia pozdĺž pozemkov žalovaného parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X, tiež v celosti, je v rozpore so zásadou primeranosti (v súvislosti so zásahom do práv protistrany), ktorú je potrebné pri nariadení neodkladného opatrenia vždy skúmať. Ak je v zmysle zákona možné zriadiť vecné bremeno len v nevyhnutnom rozsahu, nie je zrejmé, na akom základe žiadal žalobca obmedziť vlastnícke právo žalovaného v rozsahu celých uvedených pozemkov. Primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť ani vo vzťahu k požiadavke na odstránenie oplotenia na celých pozemkoch žalovaného, naviac, vo vzťahu k pozemku parc.č. XXXX/X nevyplýva žiadny vecný súvis s právom prechodu a prejazdu, ktorý žalobca uplatnil len vo vzťahu k pozemkom žalovaného parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X. Požiadavka primeranosti uloženej povinnosti (opatrením) chráneného nároku je pritom nevyhnutným predpokladom zákonnosti neodkladného opatrenia. Vyhovením návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo k prekročeniu zákonných limitov z hľadiska primeranosti neodkladného opatrenia a k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, ktoré je chránené podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 26. Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu, že prístupu k nehnuteľnosti bráni prekážka v podobe pontónu a mostíka umiestnených na pozemku parc,.č. XXXX/X odvolací súd konštatuje, že uloženie predmetných vecí vykonal sám žalobca na svojom pozemku, ktorá skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zriadenie práva cesty cez cudzí pozemok. Naviac, žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol (a túto skutočnosť preukázal), že so žalobcom ešte v roku 2014 uzatvoril zámennú zmluvu, ktorou boli zamenené do vlastníctva žalobcu práve pozemky parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X, ktoré umožňujú žalobcovi vstup k jeho stavbe z verejnej komunikácie. Ak si teda žalobca za tejto situácie sám zamedzil prístup k stavbe uskladnením svojich vecí (pontón s mostíkom), nie je dôvodné takémuto konaniu poskytnúť právnu ochranu v podobe neodkladného opatrenia. Na uvedené nemá vplyv ani štádium procesu povoľovania pre umiestnenie týchto vecí na vodu. Nariadenie neodkladného opatrenia v takomto prípade opätovne naráža na zásadu primeranosti, keďže žalovaný vyvinul úsilie na dosiahnutie prístupu k stavbe žalobcu uzatvorením zámennej zmluvy a následne musel by neprimerane znášať obmedzenie svojho vlastníckeho práva. Ak žalobca namietal, že nevyhovením jeho návrhu by došlo k znemožneniu využívania stavby ako národnej kultúrnej pamiatky, táto skutočnosť nie je podstatná pri nariadení neodkladného opatrenia, keďže prístup k stavbe cez pozemok žalovaného nebol ani predtým realizovaný so súhlasom žalovaného. Odvolací súd zároveň konštatuje, že konanie o určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia. Naviac, žalovaný ozrejmil a aj preukázal, že spor o vlastnícke právo z dôvodu spochybňovania vydržania pozemkov žalovaným bolo vyriešené v konaní sp.zn. 5C/70/99 pred Okresným súdom Bratislava V. Otázka oprávnenosti zriadenia oplotenia žalovaným taktiež nepatrí do kompetencie všeobecného súdu rozhodujúceho o neodkladnom opatrení. Odvolací súd konštatuje, že z takto zisteného skutkového stavu veci nemožno vyvodiť dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu (ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana). 27. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku žalobcu, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom. 28. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).