Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Cob/63/2026 1326204065 16. 09. 2026 JUDr. Andrea Haitová ECLI:SK:KSBA:2026:1326204065.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej v spore žalobcu: PETSOM, s. r. o., Vyšehradská 3713/8, 851 06 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 963 539, zastúpeného: URBAN advokátska kancelária, s. r. o., Uhrova 18, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 254 173, proti žalovanému: EV Rusovce, s. r. o., Severovcov 1379/16, 851 10 Bratislava - mestská časť Rusovce, IČO: 47 257 954, o návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 72Cb/51/2026-85 zo dňa 09.06.2026 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 72Cb/51/2026-85 zo dňa 09.06.2026 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 72Cb/51/2026-85 zo dňa 09.06.2026 (i) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a (ii) žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (ďalej len „napadnuté uznesenie“). 1.1. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd prvej inštancie uložiť žalovanému zákaz scudziť, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo iným, právom tretej osoby, prenajať alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať -s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve (v podiele 1/1) žalovaného zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava V, obec: Bratislava - Rusovce, katastrálne územie: G.: a) stavba rozostavaný rodinný dom - bytová jednotka A bez súpisného čísla, druh stavby: rozostavaná budova, popis stavby: rozostavaný rod. Dom - bytová jednotka A, postavený na pozemku parcelné číslo XXX/X, parcela registra „C“, o výmere: 163 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, b) pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „C“, o výmere: 163 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, c) pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „C“, o výmere: 365 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, -s nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve (v podiele 2/5) žalovaného zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava V, obec: Bratislava - Rusovce, katastrálne územie: G.: d) pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „C“, o výmere: 378 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, e) pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „C“, o výmere: 114 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na zabezpečenie peňažných pohľadávok žalobcu voči žalovanému uplatnených v spore vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, č. k. 31 Up/448/2026, a to na dlžnú istinu 136.800,-- EUR, na úrok
z omeškania vo výške 11,15 % ročne z istiny 136.800,- EUR od 27.12.2025 do zaplatenia, na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a trov konania. 1.2. Po posúdení sporu podľa § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal zabezpečenia peňažnej pohľadávky na zaplatenie sumy 136.800,-- EUR voči žalovanému tým, že sa žalovanému uloží povinnosť zákazu scudziť, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo iným, právom tretej osoby, prenajať alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve (v podiele 1/1) žalovaného zapísaným na liste vlastníctva č. XXX a s nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve (v podiele 2/5) žalovaného zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. Návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádza konanie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, založenom na rovnakom skutkovom základe s rozdielom, že žalobca v tomto návrhu doložil naviac inzerát zverejnený na portáli www.aveestate.sk o predaji rodinného domu, ktorý mal byť zmluvou zarezervovaný žalobcovi. O tomto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol Mestský súd Bratislava III uznesením pod sp. zn. 90Cb/41/2026 zo dňa 24.04.2026 tak, že ho zamietol, nakoľko žalobca neosvedčil, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, ako aj bezprostrednosť a reálnosť tejto hroziacej ujmy. Zároveň skutočnosť, že sa žalovaný zbavuje majetku z dôvodu existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému s cieľom ukrátiť žalobcu pri prípadnom výkone rozhodnutia, nevyplývala z predložených dôkazov. Žalobca podal dňa 14.05.2026 voči tomuto uzneseniu odvolanie. 1.3. Súd prvej inštancie poukázal na § 324 ods. 3 C. s. p. v zmysle, ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Predmetné ustanovenie je vyjadrením vzájomného vzťahu subsidiarity medzi zabezpečovacím a neodkladným opatrením, pričom ak možno naplnenie sledovaného účelu dosiahnuť rovnako zabezpečovacím, ako aj neodkladným opatrením, prednosť má vždy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda nemožnosť dosiahnutia rovnakého účelu zabezpečovacím opatrením (§ 343 C. s. p.). Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa (veriteľa) z dôvodu obavy z ohrozenia jej exekúcie (§ 343 ods. 1 C. s. p.). Spravidla vždy je možné účel neodkladného opatrenia navrhovaného z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má však pred neodkladným opatrením prednosť. Súd bez ohľadu na to, či sú splnené ostatné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, zamietne návrh na jeho nariadenie, keď zistí, že jeho účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 1.4. Z úradnej povinnosti súd skúma, či účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z tohto dôvodu je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie nemožnosti dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Pri nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky to bude najmä situácia, v ktorej navrhovateľ osvedčí, že okrem finančnej hotovosti nemá (budúci) žalovaný žiaden majetok, ktorý by mohol byť predmetom záložného práva a nedisponuje ani bankovými účtami, pohľadávky z ktorých by bolo možné záložným právom zabezpečiť, resp. tieto sú prázdne. 1.5. S poukazom na ustanovenie § 324 ods. 3 C. s. p. súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť, nakoľko v danom prípade účel sledovaný neodkladným opatrením - zákaz nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikované v návrhu - je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca nijakými tvrdeniami nepodložil ani nepreukázal, že prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by neposkytlo efektívnu ochranu jeho záujmov. Žalobca zdôvodňoval nemožnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením len tvrdením, že uznesením pod sp. zn. 90Cb/41/2026 zo dňa 24.04.2026 bolo v prvom stupni zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čím odpadla možnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Samotné zamietnutie zabezpečovacieho opatrenia však automaticky neznamená, že jeho účel je nesplniteľný. Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 90Cb/41/2026 zo dňa 24.04.2026 je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia došlo z dôvodu neosvedčenia ohrozenia exekúcie voči žalovanému, ako aj bezprostrednosti a reálnosti hroziacej ujmy, nie však pre nemožnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Voči uzneseniu sp. zn. 90Cb/41/2026 zo dňa 24.04.2026 žalobca podal odvolanie, o ktorom bude následne rozhodovať odvolací súd, pričom nie je možné vylúčiť, že odvolací súd nepristúpi k vydaniu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by upravil vzťahy medzi sporovými stranami.
1.6. Na základe uvedených skutočností a právneho posúdenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Zamietnutie návrhu treba považovať za procesný úspech žalovaného v konaní, ktorému proti žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 C. s. p. náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 2. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) C. s. p. navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 2.1. Žalobca namietol nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, čím súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nedáva odpovede na všetky sporné otázky. Naopak ponecháva priestor na ďalšie právne úvahy, odporuje princípu právnej istoty podľa čl. 2 ods. 1 C. s. p. 2.2. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie uviedol teoretické rámce, porovnával neodkladné opatrenie proti zabezpečovaciemu opatreniu, ale samotnému subsumovaniu a vykonaniu (aspoň skráteného / zúženého) dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov sa však žiadnym spôsobom nevenoval, a preto je evidentné, že súd prvej inštancie nemohol ani dospieť k žiadnym relevantným záverom. Žiadnym spôsobom nezaoberal, či došlo k splneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia alebo nedošlo. Napadnuté uznesenie nespĺňa zákonom stanovené kvalitatívne požiadavky kladené na rozhodnutia a je v priamom rozpore so základnými princípmi spravodlivého konania. 2.3. Žalobca mal za to, že prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dochádza zo strany žalovaného k zbavovaniu sa majetku, čím môže byť prípadná budúca exekúcia žalobcu ohrozená. Do konania predložil list vlastníctva a ostatné dôkazy, ktoré vo vzájomnej súvislosti náležite odôvodňovali hrozbu z ohrozenia exekúcie. Ide pritom jednak o samotné uzavretie Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 03.04.2024, ďalej o okolnosti s výstavbou nehnuteľnosti: stavba bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcela číslo XXX/X, parcela registra „C“, o výmere 163 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby: rozostavaná budova, popis stavby: Rozostavaný rod. Dom - bytový jednotka A, reklamovanie vád zo strany žalobcu, výzvu na odstránenie vád, úhradu preddavku kúpnej ceny vo výške 116.800,- EUR, odstúpenie od zmluvy, výzvu na vrátenie kúpnej ceny, neuznanie odstúpenia od zmluvy. 2.4. Ďalej žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie vykonal dôkaz uznesením Mestského súdu Bratislava III pod sp. zn. 90Cb/41/2026 zo dňa 24.04.2026. O vykonaní akéhokoľvek ďalšieho dôkazu absentuje v odôvodnení zmienka. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil tak, že tvrdenia v prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia iba vzal za svoje, čím úplne vynechal vlastnú právnu úvahu o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Uvedeným postupom došlo k porušeniu ustanovenia čl. 15 ods. 1 C. s. p. Súd prvej inštancie sa nemôže bez ďalšieho spoliehať na správnosť vydaného rozhodnutia, o to viac, keď bolo napadnuté odvolaním. Súd prvej inštancie bol povinný sám vykonať dôkazy, tieto vyhodnotiť a vlastnými úvahami dospieť k vlastným názorom a záverom v napadnutom uznesení. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď na základe vykonaného dôkazu tohto uznesenia pod sp. zn. 90Cb/41/2026 zo dňa 24.04.2026 ustálil, že neboli naplnené dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. 2.5. Súd prvej inštancie porušil tiež zásadu voľného hodnotenia dôkazov a nepostupoval v súlade so zákonom, keď na základe jedného dôkazu - uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani nevyhodnocoval, či žalobca osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, alebo či je potrebné medzi sporovými stranami upraviť pomery, naopak, iba konštatoval, že vydaným uznesením bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia síce zamietnutý, avšak neznamená to, že odvolateľ nebude v odvolacom konaní úspešný. 2.6. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uplatnil nový dôkaz a to uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/47/2026 zo dňa 23.06.2026, ktorým bolo potvrdené uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 90Cb/41/2026 zo dňa 24.04.2026 o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
2.7. Ďalej žalobca poukázal na nesprávne posúdenie súdu prvej inštancie. Podľa neho z odôvodnenia nie je zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil návrh na základe príslušných predpisov. Súd prvej inštancie nesprávne vychádzal zo skutkových zistení súdu rozhodujúceho o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené by bolo pochopiteľné, pokiaľ by o predmetnom prípade rozhodoval totožný sudca, ktorý prípad pozná a ktorý rovnako pozná skutkový stav veci a pomery sporových strán. V tomto prípade však rozhodoval iný sudca, ktorý je povinný skutkový stav naštudovať a vyjadriť sa k argumentom žalobcu, uviesť konkrétne právne normy, tieto právne normy aplikovať a uviesť svoje právne posúdenie. V predmetnom prípade nesprávne právne posúdenie vychádza z toho, že sudca skutkový stav ani len nezisťoval, iba sa spoliehal na právne posúdenie prípadu v inom konaní, o ktorom rozhodoval iný sudca. Uvedené zakladá nezákonnosť rozhodnutia a takéto rozhodnutie je preto potrebné zrušiť a skúmať skutkový stav uvedený v pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 2.8. Pokiaľ ide o skutkový stav, žalobca zotrvával na skutkovom stave ako aj na právnej argumentácii, ktorú uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odkazoval na tento návrh. 3. Odvolací súd podľa § 329 ods. 1 C. s. p. umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovanému bolo odvolanie spolu s návrhom doručené dňa 12.08.2026. Lehota 15 dní na vyjadrenie mu márne uplynula 27.8.2026. Žalovaný vôbec nevyužil právo vyjadriť sa k nim. 4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 C. s. p.) po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodné. 4. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.1. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodom napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.2. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 4.3. Podľa § 343 ods. 1 C. s. p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4.4. Podľa § 343 ods. 2 C. s. p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 4.5. Podľa § 344 C. s. p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 4.6. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4.7. Podľa § 325 ods. 2 C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 4.8. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 4.9. Podľa § 326 ods. 2 C. s. p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 4.10. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 5. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia uvádza, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil zakázať scudziť, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo iným právom tretej osoby, prenajať alebo akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými v návrhu na začatie konania. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že účel sledovaný neodkladným opatrením je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má prednosť a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia uvedeným v odseku 13 až 15 (odseky 1.3 až 1.5 tohto odôvodnenia) a odkazuje naň. 5.1. Na potvrdenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poukazuje na zákonné znenie § 343 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom, ktorý sa navrhuje, je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi (žalovanému). Toto zabezpečenie pohľadávky dosiahne zriadením sudcovského záložného práva na uvedených veciach, právach či iných majetkových hodnotách dlžníka. Tento účel je súd povinný skúmať vždy pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko podľa § 324 ods. 3 C. s. p. zabezpečovacie opatrenia má prednosť pred neodkladným opatrením. 5.2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že má voči žalovanému neprávoplatnú peňažnú pohľadávku 136.800,-- EUR s príslušenstvom uplatnenú v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31Up/448/2026, ktorú navrhoval zabezpečiť. Ďalej označil konkrétne nehnuteľnosti žalovaného, ktoré môžu byť predmetom sudcovského záložného práva. Návrh odôvodnil obavou ohrozenia budúcej exekúcie, keď tvrdil, že žalovaný ponúka nehnuteľnosti na predaj a zároveň časť svojich nehnuteľnosti previedol na konateľa žalovaného. Vzhľadom na tento žalobný návrh je zrejmé, že účel, ktorý žalobca (veriteľ) uplatňuje, je zabezpečenie svojej pohľadávky z dôvodu obavy ohrozenia jej budúcej exekúcie, pričom špecifikuje nehnuteľnosti žalovaného (dlžníka), na ktorých môže byť zriadené toto sudcovské záložné právo. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že sledovaný účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V prípade neodkladného opatrenia sa jedná o zákonnú subsidiaritu, preto súdu prvej inštancie nezostávalo iné, iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, pričom už nemusel ďalej skúmať podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. 5.3. Zároveň súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti, pre ktoré tento účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že sa musí jednať o skutočnosti a okolností, ktoré sú na strane žalovaného - dlžníka vo vzťahu k jeho veciam, právam či iným majetkovým hodnotám, pre ktoré nie je možné zriadiť sudcovské záložné právo. Nevydanie zabezpečovacieho opatrenia v inom konaní z dôvodu, že nebola osvedčená obava budúcej exekúcie, nie je odôvodnením takýchto skutočností. 6. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Avšak odvolací súd poukazuje na zákonné znenie § 236 C. s. p. podľa, ktorého v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedenie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Odvolací súd ďalej poukazuje, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonné náležitosti uznesenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že účel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie tento účel skúmať. Keďže dospel k pozitívnemu záveru už sa nemusel zaoberať náležitosťami návrhu na neodkladné opatrenie a splnením podmienok na jeho nariadenie. Odvolací súd poukazuje na to, že súd musí dať odpovede na podstatné otázky pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postup súdu prvej inštancie v takomto prípade, kedy neodôvodňoval podmienky neodkladného opatrenia, bol správny. Aj v prípade, ak by boli osvedčené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nemohol by ho nariadiť, pretože zabezpečovacie opatrenie má prednosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo potrebné, aby osvedčenie či neosvedčenie týchto podmienok súd prvej inštancie odôvodňoval. Preto námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nezodpovedal na všetky sporné otázky, že sa nezaoberal splnením alebo nesplnením podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ďalej či boli tieto podmienky neodkladného opatrenia osvedčené, nie sú dôvodné. 6.1. Žalobca tiež poukázal na čl. 2 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť rýchla a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, avšak už nešpecifikoval v čom mal byť tento článok porušený. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie napadnuté uznesenie dostatočne odôvodnil a vysvetlil dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože účel bol možný dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a takéto odôvodnenie nedáva priestor na akúkoľvek ďalšiu právnu úvahu.
7. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď súd prvej inštancie vykonal dôkaz uznesením Mestského súdu Bratislava III pod sp. zn. 90Cb/41/2026 zo dňa 24.04.2026 a o vykonaní akékoľvek ďalšieho dôkazu absentuje zmienka. 7.1. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla nepojednávania a súd môže o návrhu rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán (§ 329 ods. 1 C. s. p.). Súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov, z ktorých zisťuje, či skutkové tvrdenia v návrhu sú osvedčené. V súdenej veci súd prvej inštancie neskúmal listinné dôkazy a neskúmal, či sú skutkové tvrdenia osvedčené, nakoľko napadnuté uznesenie založil na právnom posúdení o priorite účelu zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal ostatnými dôkazmi iba uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. 90Cb/41/2026zo dňa 24.04.2026. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedené uznesenie v danej veci nie je dôkazom, nie je dôkazným prostriedkom, ktorý slúži k náležitému objasneniu veci. Totiž dôkazom sa spravidla preukazuje sporná skutočnosť, tvrdenie dôležité z hľadiska hmotného a v tomto prípade aj procesného práva. Uvedené uznesenie bolo súdnym rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Toto rozhodnutie bolo potrebné pre posúdenie procesných podmienok (prekážka litispendencie) a slúžilo ako podporný argument pri vyhodnotení predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia a účelu zabezpečovacieho opatrenia. 7.2. Ako bolo uvedené v tejto veci nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie zisťoval, či sú osvedčené skutočnosti na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre rozhodnutie nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie skúmal, či existuje obava hrozby budúcej exekúcie, či sa žalovaný zbavuje majetku, ani, aby zisťoval, či a ako žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku uzavretím zmluvy o budúcej zmluve, zaplatením preddavku, neuznaním reklamácie a odstúpením od zmluvy. Pre aplikáciu ustanovenia § 324 ods. 3 C. s. p. (neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením), nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie sa zaoberal tým, či sú osvedčené skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto námietky odvolateľa, ohľadom nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho hodnotenia dôkazov, materiálneho vedenia sporu, nepovažoval za dôvodné. 8. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p. a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/47/2026 zo dňa 23.06.2026, ktorým potvrdil zamietnutie návrhu na zabezpečovacie opatrenie. Mal za to, že sa jedná o prípustný prostriedok procesného útoku, ktorý nemohol byť použitý skôr. 8.1. Odvolací súd má za to, že tomuto odvolaciemu dôvodu nie je možné vyhovieť. Poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd pri rozhodovaní musí vychádzať zo stavu v čase vydania napadnutého uznesenia teda zo stavu k 9.6.2026. Ďalším dôvodom je, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/47/2026-155 zo dňa 23.06.2026 nie je prostriedkom procesného útoku, nie je dôkazom a poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu k uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 90Cb/41/2026- zo dňa 24.04.2026. Na záver odvolací súd iba dopĺňa, že Krajský súd v Bratislave v uznesení 2Cob/47/2026-155 zo dňa 23.06.2026 nepotvrdil zamietnutie návrhu na zabezpečovacie opatrenie z dôvodu, že v danej veci nie je možné zriadiť sudcovské záložné právo (zabezpečiť pohľadávku žalobcu na veciach, právach, či majetkových hodnotách žalovaného), ale z dôvodu, že neboli splnené podmienky vyhovenia takémuto návrhu - neosvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. 9. Ďalší odvolací dôvod žalobcu spočíval v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. 9.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 9.2. Súd prvej inštancie z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie správne zistil, že navrhovaný účel neodkladného opatrenia možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a preto podľa § 324 ods. 3 C. s. p návrh správne zamietol. Námietka žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie nezisťoval skutkový stav, iba sa spoliehal na právne posúdenie prípadu v inom konaní neobstojí, nakoľko súd prvej inštancie
nezamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenie z rovnakého dôvodu ako v konaní vedenom pod sp. zn. 90Cb/41/2026. Napadnuté uznesenie bolo založené na priorite zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným a druhé konanie bolo zamietnuté z dôvodu nesplnenia podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 10. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. potvrdil. 11. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 11.1. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11.2. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, R 72/2018). 11.3. Podľa pomeru úspechu bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný proti žalobcovi, preto by mu patril nárok na náhradu trov tohto konania. Avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 12. Odvolací súd na záver uvádza, že na majetok žalobcu bol v priebehu odvolacieho konania dňa 26.08.2026 vyhlásený konkurz. 12.1. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. 12.2. Podľa § 67 ods. 1 písm. c) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií, konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. 12.3. Odvolací súd za použitia § 47 ods. 1, § 67 ods. 1 písm. c) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií vychádzajúc z uplatneného žalobného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a neprávoplatného napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v súdenej veci nejde o konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, nezabezpečuje úpadcove pohľadávky, preto toto odvolacie konanie nepovažoval za prerušené a o odvolaní proti napadnutému uzneseniu rozhodol. 13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).