Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/8/2026 1326200617 30. 04. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:1326200617.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. IV XXX, XXX XX V., F. W., právne zast.: Advokátska kancelária Tomáš Kulák, s.r.o., so sídlom Šuty 21, 831 07 Bratislava, IČO: 47 244 640, proti žalovanému: WINNER GROUP, a.s., so sídlom Dunajská 7509/48, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 154 809, právne zast.: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 248 998, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 75Cb/8/2026-160 zo dňa 02.02.2026, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 75Cb/8/2026-160 zo dňa 02.02.2026 potvrdzuje. II. Žalovanému súd 100 %.
priznáva
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. 75Cb/8/2026-160 zo dňa 02.02.2026 výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Výrokom II. súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na ust. Čl. 35 Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel I bis“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 324 ods. 1 a 3, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. 2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnuté rozhodnutie odôvodnil najmä nasledovne: 2.1. Dňa 23.01.2026 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by akokoľvek scudzil, založil alebo akokoľvek inak zaťažil 574.603 kusov akcií v majetku žalovaného, vo forme na meno, emitovaných spoločnosťou ViennaEstate Immobilien AG, so sídlom Janis-JoplinPromenade 26/7. OG, 1220 Viedeň, Rakúsko, registrovanej Obchodným súdom Viedeň, identifikačné číslo: FN 2802632, a to až do času právoplatného rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného, ktorým došlo s účinkami ku dňu 02.12.2025 k odvolaniu žalobcu z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného a menovaniu V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A. XXXXX/XX, XXX XX. D. - K.O. W., do funkcie predsedu predstavenstva žalovaného. 2.2. Zo skutkových okolností opísaných v návrhu súd prvej inštancie uzavrel, že spoločnosť AC CEE bola dňa 08.01.2021 zapísaná do Obchodného registra ako jediný akcionár žalovaného a zároveň došlo k výmazu spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS. Žalobca bol dňa 13.12.2022 spoločnosťou AC
CEE menovaný do funkcie predsedu predstavenstva žalovaného s účinkami ku dňu 13.12.2022, a to postupom podľa § 190 ods. 1 Obchodného zákonníka. 2.3. Lustráciou obchodného registra však žalobca zistil, že dňa 16.12.2025 bol s účinnosťou od 02.12.2025 vymazaný z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného a zároveň bol vykonaný zápis do tejto funkcie V. K.. V rovnaký deň, t.j. 16.12.2025 bol vykonaný zápis spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS ako jediného akcionára žalovaného a zároveň bol vykonaný výmaz spoločnosti AC CEE ako jediného akcionára žalovaného bez toho, aby uzavrela so spoločnosťou ARCA CAPITAL CYPRUS zmluvu, resp. uskutočnila jednostranný úkon alebo iné konanie, na základe, ktorého by na ňu previedla listinné kmeňové akcie s poradovými číslami 1 až 10, vo forme na meno, a s menovitou hodnotou každej akcie vo výške 2.500 eur emitované žalovaným, resp. hromadnú listinnú akciu, ktorá ich nahrádza. Zároveň potvrdila, že spoločnosť ARCA CAPITAL CYPRUS jej dňa 22.06.2020 odovzdala originál listiny hromadnej akcie číslo 1 emitovanej žalovaným dňa 15.08.2019 v súhrnnej menovitej hodnote 25.000 eur, ktorá nahrádza 10 kusov listinných kmeňových akcií s poradovými číslami 1 až 10, s menovitou hodnotou každej akcii vo výške 2.500 eur. 2.4. Spoločnosť AC CEE bola okrem zápisu v obchodnom registri zapísaná ako jediný akcionár aj v zozname akcionárov listinných akcií na meno vedenom v centrálnom depozitári cenných papierov (ďalej len „CDCP“). 2.5. Z úradnej činnosti súdu ako aj z listinných dôkazov doručených žalovaným v prílohe vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že v rámci konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/60/2021 žalobcu X.. H. J. proti žalovanému rovnakému ako v prejednávanej veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 06.02.2023 č.k. 25Cb/60/2021-328 tak, že rozhodnutie prijaté dňa 14.12.2020 spoločnosťou AC CEE, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu (t.j. X.. H. J.) z funkcie člena predstavenstva je neplatné tak, ako je neplatné rozhodnutie o zvolení do funkcie nového člena predstavenstva X.. N. J.. Ako predbežnú otázku súd v konaní riešil, či sa spoločnosť AC CEE stala jediným akcionárom žalovaného, a to na základe zavŕšenia zabezpečovacieho prevodu cenných papierov a dospel k záveru, že tomu tak nebolo. Spoločnosť AC CEE sa nestala akcionárom žalovaného, a preto nemohla rozhodovať o zmene vo funkcií členov predstavenstva. Rozsudok prvoinštančného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2025, č.k. 7Cob/129/2023-401. Z označených rozsudkov jednoznačne vyplýva, že spoločnosť AC CEE nebola akcionárom spoločnosti žalovaného. Táto skutočnosť bola potvrdená aj rozsudkom Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-2Cbi/17/2021-948 zo dňa 23.04.2024; v konaní sa spoločnosť AC CEE domáhala určenia, že je veriteľom pohľadávok, ktoré mali byť zabezpečené Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva k hromadnej akcii. Konajúci súd v bode 55 odôvodnenia rozsudku skonštatoval, že k registrácii zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva preukázateľne nedošlo a zabezpečenie sporných pohľadávok z toho dôvodu nevzniklo. Rozsudkom tak bolo potvrdené, že spoločnosť AC CEE nikdy nebola vlastníkom hromadnej akcie, a to ani dočasným. 2.6. Ďalej mal súd osvedčené, že Mestský súd v Prahe uznesením sp. zn. 83Cm/998/2022 zo dňa 03.10.2022 rozhodol o likvidácii spoločnosti AC CEE a za likvidátora ustanovil X.. A. H.. Spoločnosť AC CEE prijala dňa 13.12.2022 rozhodnutie jediného akcionára spoločnosti žalovaného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, ktorým likvidátor spoločnosti odvolal z funkcie člena predstavenstva X.. S. J. a ustanovil do tejto funkcie žalobcu, t.j. p. K. E.. 2.7. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal na základe listinných dôkazov osvedčené, že spoločnosť AC CEE nikdy nebola akcionárom žalovaného, akcionárom bola spoločnosť ARCA CAPITAL CYPRUS, ktorá ako jediný akcionár prijala v súlade s § 190 ods. 1 OBZ rozhodnutie o menovaní V. K. do funkcie predsedu predstavenstva žalovaného a zároveň o odvolaní z tejto funkcie žalobcu p. K. E.. 2.8. V konaní vo veci samej sa bude žalobca domáhať určenia, že rozhodnutie žalovaného o jeho odvolaní z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného a ustanovenia do tejto funkcie V. K. je neplatné. 2.9. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z listinných dôkazných prostriedkov v spise založených a z právnej argumentácie žalovaného mal súd za to, že predbežná ochrana nároku žalobcu by bolo v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia, žalobca neosvedčil danosť svojho nároku do takej miery, aby to viedlo k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti jeho úspešnosti v následnom konaní o žalobe je vyššia než miera pravdepodobnosti jej zamietnutia. 2.10. Vzhľadom na uvedené nepreukázanie existencie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu zamietol. Žalovaný bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešný a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca podal proti uzneseniu odvolanie, ktoré odôvodnil najmä s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), g) a h) CSP nasledovne: 3.1. Súd prvej inštancie závažne procesne pochybil, čo má za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a rovnosť strán. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súdu bolo doručené 4 dni pred vydaním uznesenia Vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.01.2026. Z odôvodnenia uznesenia však taktiež vyplýva, že súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takmer v celom rozsahu založil na tvrdeniach o dôkazoch predložených žalovaným v tomto vyjadrení, najmä pokiaľ ide o otázku ničotnosti rozhodnutí Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s. v likvidácii (ďalej aj „AC CEE“) a neexistenciu zabezpečovacieho prevodu práva. Žalobca poukazuje na ust. § 324 CSP, v zmysle ktorého osoba, proti ktorej návrh smeruje (žalovaný), nemá v čase pred nariadením neodkladného opatrenia postavenie strany sporu, a preto jej nevzniká automatické právo nahliadať do spisu. Podľa názoru žalobcu preto nemal byť žalovaný v štádiu pred začatím konania a pred rozhodnutím súdu o návrhu oprávnený nahliadať do spisu, pretože súd koná bez jeho vedomia, aby zabezpečil efektívnosť neodkladného opatrenia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 329 ods. 1 CSP a uviedol, že ako vyplýva z tohto ustanovenia, záujem na naplnenie účelu neodkladného opatrenia sa totiž oslabuje a do popredia vystupuje princíp kontradiktórnosti až v štádiu odvolacieho konania, kde sa protistrane umožňuje uplatniť svoj vplyv na rozhodovanie o neodkladnom opatrení. Žalovaný poukazuje na to, že odvolací súd zásadne preskúmava rozhodnutie/uznesenie podľa stavu, aký tu bol v čase jeho vydania, žalobca je teraz v odvolacom konaní obmedzený v možnosti uvádzať nové skutočnosti, ktoré mal a mohol uviesť už pred súdom prvej inštancie, ak by mu na to súd vytvoril procesný priestor. Nesprávnosť procesného postupu súdu spočívala taktiež v tom, že pokiaľ už súd prihliadal na vyjadrenie, tak uvedené vyjadrenie súd žalobcovi nedoručil a neposkytol mu žiadnu možnosť sa k nemu vyjadriť, uviesť vlastné tvrdenia k tvrdeniam žalovaného a zároveň predložiť také dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu preukazujú. Takýmto nesprávnym procesným postupom súdu bol žalobca „postavený do procesne nevýhodnej situácie“, kedy sa o argumentácii žalovaného, ktorú súd vyhodnotil ako rozhodujúcu pre zamietnutie návrhu, dozvedel až z odôvodnenia samotného uznesenia. Súd prvej inštancie podľa žalobcu procesne pochybil aj pri doručovaní napadnutého uznesenia. 3.2. Z obsahu elektronického spisu vyplýva, že súd v priamom rozpore s ust. § 331 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu doručoval a dňa 09.02.2026 doručil žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi, čím opätovne žalovaného procesne zvýhodnil. 3.3. Súd prvej inštancie podľa žalobcu procesne pochybil aj tým, keď nedostatočne odôvodnil svoje uznesenie. Súd použil všeobecnú frázu „žalobca neosvedčil danosť svojho nároku“, no neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy hodnotil, akým spôsobom ich hodnotil a prečo ich považoval za nedostatočné. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s kľúčovými argumentmi žalobcu, pričom nevykonal, resp. pri rozhodovaní ani nevyhodnotil listinné dôkazy predložené zo strany žalobcu, najmä čestné vyhlásenie AC CEE a výpis z Centrálneho depozitáru cenných papierov CDCP. 3.4. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že AC CEE bola v rozhodujúcom čase, t.j. ku dňu 02.12.2025, zapísaná ako jediný akcionár žalovaného v zozname akcionárov vedenom CDCP. Žalobca poukazuje, že argumentácia žalobcu uvedená v návrhu a týkajúca sa ustanovenia § 156 OBZ nie je v odôvodnení uznesenia nielenže uvedená, ale na uvedenú argumentáciu žalobcu súd v odôvodnení uznesenia neposkytol žalobcovi žiadnu relevantnú odpoveď resp. právne posúdenie. Žalobca následne poukázal na ust. § 156 ods. 6 a uviedol, že zápis v CDCP má konštitutívny význam pre výkon akcionárskych práv vo vzťahu k emitentovi/žalovanému. 3.5. Nakoľko AC CEE bola v CDCP zapísaná ako jediný akcionár žalovaného, bola plne legitimovaná prijímať rozhodnutia jediného akcionára v pôsobnosti valného zhromaždenia jedine AC CEE. Nakoľko AC CEE bola v CDCP zapísaná ako jediný akcionár žalovaného, pričom AC CEE ako jediný akcionár žalovaného žiadne rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie dňa 02.12.2025 neprijala, je akýkoľvek úkon inej osoby t.j. ARCA CAPITAL CYPRUS LIMITED vydávajúcej sa za akcionára žalovaného v rozpore s § 156 ods. 6 OBZ. Žalobca uzatvára, že na základe uvedeného vyplýva, že pokiaľ spoločnosť AC CEE je v rozhodujúcom čase zapísaná v CDCP ako jediný akcionár žalovaného, bola to práve ona a nie Arca Capital Cyprus, kto mal legálne právo vykonávať akcionárske práva, a to bez ohľadu na spory o vlastníctvo samotných akcií emitovaných žalovaným. Z hľadiska vyššie uvedeného žalobca poukazuje na nesprávne tvrdenia súdu prvej inštancie v bode 30 odôvodnenia uznesenia. 3.6. V danom prípade sa súd vydaním uznesenia dopustil zásadného procesného pochybenia, keď jednostranne prijal tvrdenia žalovaného vo vyjadrení, ignoroval čestné vyhlásenie AC CEE zo dňa 05.01.2026 a zo dňa 09.01.2026, ktoré potvrdzuje, že AC CEE je jediným akcionárom žalovaného a že s Arca Capital Cyprus neuzavrela žiadnu zmluvu o prevode akcií žalovaného, nehodnotil rozpor medzi
tvrdeniami žalovaného, že AC CEE nikdy nebola akcionárom a existujúcimi rozsudkami Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/60/2021-328 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Cob/129/2023-401, ktoré riešili otázku neplatnosti rozhodnutia AC CEE ako jediného akcionára žalovaného, nie otázku vlastníctva akcií žalovaného. 3.7. Žalobca uviedol, že súd sa dopustil chyby pokiaľ nezohľadnil, že rozhodnutím o neplatnosti rozhodnutí AC CEE nebolo rozhodované o jej vlastníctve akcií. Žalobca ďalej poukazuje, že AC CEE bola zapísaná ako jediný akcionár žalovaného nielen v CDCP, ale aj v Obchodnom registri, teda mala nepochybne formálne postavenie akcionára žalovaného. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie uvedeným v bode 33 uznesenia. Podľa názoru žalobcu súd pochybil, keď spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. 3.8. Žalobca bol od 13.12.2022 do 02.12.2025 predseda predstavenstva žalovaného, čím získal postavenie štatutárneho orgánu. Podľa § 131 OBZ má právo podať návrh na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia nie len súčasný, ale aj bývalý konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. 3.9. Súd nesprávne aplikoval závery o ničotnosti rozhodnutí AC CEE na otázku procesnej legitimácie žalobcu a zamietol návrh aj z dôvodov patriacich do merita veci, čím porušil právo žalobcu na súdnu ochranu. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval uznesene Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/1/2021, ktoré rieši situáciu ničotnosti valného zhromaždenia zvolaného neoprávnenou osobou. V prípade AC CEE však nešlo o zvolanie valného zhromaždenia neoprávnenou osobou, ale o prijatie rozhodnutia jediného akcionára AC CEE podľa § 190 ods. 1 OBZ spoločnosťou, ktorá bola v relevantnom čase formálne zapísaná ako akcionár žalovaného v Obchodnom registri a CDCP. Takéto rozhodnutia nemožno považovať za ničotné v zmysle citovanej judikatúry, ale ide o typický prípad neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia podľa § 131 OBZ. Súd tak aplikoval judikatúru mimo jej ratio decidendi. 3.10. Žalobca ďalej namietal nezákonné konanie spoločnosti Arca Capital Cyprus a zneužitie práva, keďže k absencii registrácie zabezpečovacieho prevodu v CDCP došlo výlučne v dôsledku jej protiprávneho odmietnutia zmluvne dohodnutej súčinnosti. Podľa žalobcu nie je prípustné, aby žalovaný (ovládaný touto spoločnosťou) ťažil z vlastného protiprávneho konania a stavu právnej neistoty, ktorú sám vedome udržiava. 3.11. Napokon žalobca v rámci odvolania predložil ako novotu podľa § 366 písm. d) CSP uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 61Cb/30/2023-146 zo dňa 15.01.2026, ktoré žalobca nemal v čase pred vydaním napadnutého uznesenia k dispozícii. Podľa názoru odvolateľa závery tohto rozhodnutia priamo podporujú jeho námietky o nesprávnosti právnych záverov súdu prvej inštancie o ničotnosti rozhodnutí AC CEE a osvedčujú danosť uplatneného nároku. 3.12. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 02.02.2026 sp. zn. 75Cb/8/2026 zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Alternatívne žiada, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 02.02.2026 č.k. 75Cb/8/2026 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu napadnutého uznesenia uviedol, že tvrdenia žalobcu sú účelové a nepravdivé. Žiadny z odvolacích dôvodov namietaných žalobcom právne ani skutkovo neobstojí. 4.1. K nahliadnutiu do spisu žalovaný uviedol, že do spisu nenahliadal, a ani mu to nebolo umožnené. Žalovaný sa o podanom návrhu dozvedel z vlastnej iniciatívy, keď telefonicky dopytom na informačné centrum prvoinštančného súdu zisťoval, či voči nemu neboli podané akékoľvek návrhy na zmenu zapísaných údajov v ORSR. Žalovaný tak robil z dôvodu, že zo strany Arca Capital CEE evidoval pokusy o nezákonné prevzatie kontroly nad spoločnosťou WINNER GROUP, keďže k takémuto nezákonnému prevzatiu už raz v minulosti došlo. Žalovaný dodáva, že mu boli poskytnuté informácie iba o tom, kto návrh podal, aká je spisová značka a že ide o návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Žalovanému teda nebol pred vydaním uznesenia sprístupnený listinný a ani elektronický súdny spis týkajúci sa predmetného konania. Žalovaný nemal pred vydaním uznesenia ani vedomosť o obsahu konkrétnych skutočností uvedených v návrhu žalobcu. Žalovaný iba predpokladal, čoho sa môže žalobca domáhať. Žalovaný má možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym skutočnostiam uvádzaným v odvolaní a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia prvý krát až týmto podaním. 4.2. Výklad § 329 ods. 1 CSP uvedený žalobcom je zjavne nesprávny. Prvá veta predmetného ustanovenia dáva súdu iba možnosť rozhodnúť o návrhu aj bez predchádzajúceho vyjadrenia protistrany. A contrario konajúci súd taktiež môže pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
samotný návrh protistrane zaslať a umožniť sa jej k tomuto návrhu vyjadriť, dokonca môže strany vypočuť na pojednávaní. Podľa predmetného ustanovenia je ďalej odvolací súd povinný vždy zaslať protistrane návrh a odvolanie v prípade, ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a navrhovateľ sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. Uvedené platí jednak v prípade, ak sa v prvoinštančnom konaní návrh protistrane na vyjadrenie nezaslal, ako aj v prípade, ak sa protistrana k návrhu už vyjadrovala. Žalovaný pre úplnosť uvádza, že zo strany prvoinštančného súdu mu nebol pred vydaním uznesenia zaslaný žiadny návrh žalobcu, ani žiadne iné podanie alebo výzva. 4.3. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožní realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 4.4. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre vec dôležitými argumentami a dôkazmi. Právo na riadne odôvodnenie rozsudku nie je absolútnym právom strany sporu na odpoveď na úplne každý jej argument, resp. predložený dôkaz. Žalovaný ďalej poukazuje na závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 30 až 33 rozhodnutia a dodáva, že čestné vyhlásenie je irelevantné, nakoľko v ňom spoločnosť AC CEE vyhlasuje, že nikdy nepreviedla na spoločnosť ACCL práva k akciám emitovaným žalovaným. Prvoinštančný súd však mal za preukázané, že spoločnosť AC CEE v skutočnosti žiadnymi právami k týmto akciám nikdy nedisponovala. O neplatnosti vymenovania žalobcu do funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti žalovaného už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom prvoinštančného súdu č.k. 23Cb/51/2023-267 zo dňa 04.02.2026. 4.5. K zápisu spoločnosti AC CEE ako vlastníka akcií emitovaných žalovaným v CDCP žalovaný poukazuje, že argumenty žalobcu sú nepravdivé a účelovo podopierané judikatúrou v skutkovo odlišných veciach. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že jeho zápis v CDCP má konštitutívne účinky a že súd je povinný ho bez ďalšieho akceptovať. Zároveň však účelovo zamlčuje skutočnosť, že zápis do CDCP bol vykonaný nezákonným spôsobom, hraničiacim s trestnou činnosťou, keďže ho vykonala osoba, ktorá úmyselne vystupovala ako predseda predstavenstva emitenta, hoci touto osobou nikdy nebola. Spoločnosť AC CEE dňa 14.12.2020 prostredníctvom splnomocnenej spoločnosti JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., IČO: 47 233 931, účelovo a podvodne (bez akéhokoľvek vzťahu so spoločnosťou WINNER GROUP) predstierala postavenie jediného akcionára pri prijatí rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti žalovaného - WINNER GROUP. Obsahom tohto aktu boli rozhodnutia AC CEE, ktorými odvolala členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti žalovaného - WINNER GROUP, a do ich funkcií vymenovala sebe blízke osoby. V zmysle uvedeného rozhodnutia bol do funkcie predsedu predstavenstva žalovaného podvodne vymenovaný predseda dozornej rady spoločnosti AC CEE X.. N. J., s dňom vzniku funkcie 14.12.2020. V zmysle zákonnej úpravy, registrové súdy pri zmene zápisu jediných akcionárov osvedčujú postavenie nových jediných akcionárov výlučne na základe čestného vyhlásenia štatutárnych orgánov spoločností, ktorých sa zmena týka (Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín). Spoločnosť AC CEE a X.. N. J. konaním in fraudem legis zneužili laxnú právnu úpravu, keď X.. N. J. čestným vyhlásením zo dňa 15.12.2020 podvodne osvedčil, že jediným akcionárom žalovaného bola dňa 14.12.2020 spoločnosť AC CEE, pričom svoju funkciu predsedu predstavenstva žalovaného preukazoval práve falošným rozhodnutím AC CEE zo dňa 14.12.2020. Nakoľko zápis údajov do obchodného registra overuje, či sú splnené zákonom ustanovené formálne podmienky pre vykonanie zápisu, registrový súd po formálnom preverení predložených „hoci falošných“ dokumentov zapísal spoločnosť AC CEE ako jediného akcionára a X.. N. J. ako predsedu predstavenstva žalovaného do OR SR. Spoločnosť AC CEE následne vykonala aj svoje zaevidovanie do zoznamu akcionárov v CDCP. Zápis do zoznamu akcionárov sa vo všeobecnosti vykonáva na základe príkazu štatutárneho orgánu emitenta, podaného prostredníctvom formulárov zverejnených na webovej stránke CDCP. Postavenie štatutárneho orgánu sa CDCP preukazuje výpisom emitenta z OR SR. Uvedenú zmenu v mene žalovaného podvodne vykonal X.. N. J., ktorý sa po vykonaní nezákonného zápisu do OR SR vydával za predsedu predstavenstva žalovaného. Žalobca pre doplnenie uvádza, že spoločnosť AC CEE nemohla spoločnosti JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., IČO: 47 233 931, platne udeliť plnomocenstvo na prijatie rozhodnutia, nakoľko spoločnosť mala odo dňa 18.09.2020 len jedného člena štatutárneho orgánu, a to X.. K. C.. Z obchodného registra Českej republiky vyplýva, že za spoločnosť AC CEE koná štatutárny orgán od 12.07.2019 nasledovným spôsobom: „Společnost zastupují vždy dva členové představenstva společně.“ Štatutárne orgány spoločnosti AC CEE teda nemohli v tomto čase riadne a zákonne prijímať akékoľvek rozhodnutia. Nefunkčnosť štatutárnych orgánov spoločnosti AC CEE vyplýva aj z bodu 33 v spojení s bodom 79 rozhodnutia České národní banky č.j. 2022/52296/570 zo dňa 25.05.2022, sp. zn. Sp/2021/25/573 v spojení s rozhodnutím bankovej rady Českej národnej banky o rozklade č.j. 2022/76177/CNB/110 zo dňa 28.07.2022, sp.
zn. Sp/2021/25/573. Na uvedenú skutočnosť žalovaný podrobnejšie poukázal v jeho vyjadrení zo dňa 28.01.2026, ktoré sa nachádza v súdnom spise. 4.6. K otázkam riešeným v konaní sp. zn. 25Cb/60/2021, na ktoré súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia prihliadal, žalovaný poukázal, že žalobca úmyselne zavádza, keď tvrdí, že prvoinštančný súd sa v rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou vlastníctva akcií žalovaného a ani to netvrdil, že AC CEE nikdy nebola akcionárom žalovaného. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nedopustil žiadnej logickej ani právnej chyby, nakoľko otázka, či spoločnosť AC CEE bol akcionárom žalovaného, bola v konaní sp. zn. 25Cb/60/2021 nepochybne vyriešená. 4.7. Žalovaný odkazuje na vyjadrenie zo dňa 28.01.2026, ako aj na časť II tohto vyjadrenia, kde preukazoval, akým spôsobom spoločnosť AC CEE zápis v OR SR a CDCP dosiahla. 4.8. Je pravdou, že ničotnosť právneho úkonu a neplatnosť právneho úkonu je potrebné odlišovať. Najvyšší súd SR v bode 28.4 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 1Vobdo/1/2021 síce poukazuje na časť uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. januára 2009, sp. zn. 29 Odo 1060/2006, podľa ktorej je právne udržateľný záver, že súd nevysloví neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia práve preto, že toto uznesenie je v skutočnosti ničotné. V uznesení Najvyššieho súdu SR sa však žiadnym spôsobom nerieši otázka, či je právne udržateľné aj rozhodnutie súdu, keď súd vysloví neplatnosť ničotného uznesenia valného zhromaždenia. Právna udržateľnosť takéhoto posúdenia vyplýva zo samotného uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 27. januára 2009, sp. zn. 29Odo/1060/2006, na ktoré Najvyšší súd SR odkazuje a ktorý sa touto otázkou zaoberal. Je zrejmé, že rozhodnutie súdu o neplatnosti rozhodnutia AC CEE ako jediného akcionára spoločnosti žalovaného, automaticky nediskvalifikuje možnosť, že uvedené rozhodnutie je aj ničotné. 4.9. K tvrdenému nezákonnému konaniu ACCL a k predloženiu nového dôkazu žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie je pre konanie nepodstatné. 4.10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie potvrdil ako správne a rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4.11. Žalovaný pripojil: a) rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/51/20263-267 zo dňa 04.02.2026, ktorým súd rozhodol o neplatnosti uznesení AC CEE zo dňa 13.12.2022, ktorým bol Ing. P. J. odvolaný z funkcie člena predstavenstva a uznesenia, ktorým bol žalobca vymenovaný za člena predstavenstva žalovaného, b) čestné vyhlásenie X.. N. J., že AC CEE je jediným akcionárom žalovaného, c) splnomocnenie pre JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o. udelené AC CEE, d) rozhodnutie AC CEE zo dňa 14.12.2020, e) rozhodnutie ČNB o odňatí povolenia k činnosti samosprávneho investičného fondu AC CEE, f) rozhodnutie o rozklade. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu napadnutého uznesenia, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné potvrdiť ako správne. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolateľa, vyjadrením v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené. 6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia i argumenty uvádzané v odvolacom konaní, bolo posúdiť či sú splnení zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa domáhal žalobca, pričom pre odvolací súd je v zmysle § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 329 CSP: (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
9. Podľa § 220 ods. 2 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 10. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V oboch prípadoch je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný vtedy, ak potreba úpravy pomerov nie je naliehavá, t.j. bezodkladne potrebná a keď navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zásah do práv neodkladným opatrením musí spĺňať aj požiadavku proporcionality. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, alebo dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu. Zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 11. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu, vychádzajúc z listín založených v súdnom spise a skutkových tvrdení strán sporu dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä z nižšie uvedených dôvodov: 12. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol najmä z dôvodu, že AC CEE nikdy nebola akcionárom žalovaného, akcionárom bola ARCA CAPITAL CYPRUS, ktorá rozhodla ako jediný akcionár o vymenovaní V. K. do funkcie predsedu predstavenstva žalovaného a zároveň o odvolaní p. K. E., t.j. žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemal za osvedčenú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie obmedzením nakladania s 574 603 ks akcií v majetku žalovaného, vo forme na meno, emitovaných spoločnosťou ViennaEstate Immobilien AG. 13. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie vychádza zo spoľahlivo osvedčených skutočností, ktoré sú potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochranu. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia nebola osvedčená. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil, že nie je potrebné medzi stranami sporu bezodkladne upraviť pomery, resp. absentuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú osvedčené skutočnosti, ktoré by zakladali bezodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu a teda dôvodnosť obmedzenia žalovaného v nakladaní s predmetnými akciami. 14. Napadnuté uznesenie je zrozumiteľne a logicky odôvodnené, pričom dáva odpovede na otázky podstatné pre rozhodnutie súdu. Súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a ktoré skutočnosti považoval za osvedčené, pričom je zrejmé ako vec právne posúdil, pričom odôvodnenie je presvedčivé. 15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 16. Inštitút neodkladného opatrenia upravuje Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 324 a nasl. ako tzv. osobitný procesný postup, ktorému zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/120/2019 zo dňa 10.10.2019). 17. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP: Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 18. Podľa § 185 ods. 2 CSP: Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní pred súdom prvej inštancie, nejde o procesnú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o tomto návrhu. Skutočnosť, že sa žalovaný k návrhu vyjadril z vlastného podnetu, súd prvej inštancie správne zohľadnil pri rozhodovaní, keďže v čase rozhodovania mal toto vyjadrenie k dispozícii. Ak by súd na takéto vyjadrenie neprihliadol, postupoval by formalisticky a v rozpore so zásadou spravodlivej a účinnej ochrany práv vyplývajúcej z čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 20. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému pred rozhodnutím nedoručoval a ani ho nevyzýval na vyjadrenie, čo je plne v súlade s právnou úpravou konania o neodkladnom opatrení. Podľa § 329 ods. 1 CSP je súd oprávnený rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez vyjadrenia strán sporu, pričom z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že kontradiktórnosť konania je v tomto type konania zákonodarnou vôľou vedome obmedzená. Najvyšší súd Slovenskej republiky stabilne judikuje, že rýchlosť a efektívnosť rozhodovania o neodkladnom opatrení odôvodňuje zjednodušený procesný režim, vrátane možnosti rozhodnúť bez predchádzajúcich procesných úkonov strán, ak to okolnosti prípadu umožňujú. Ak je však procesný úkon vykonaný, nie je možné naň neprihliadať v rozpore so zásadou spravodlivej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ sa vyjadrenie protistrany nachádza v spise v čase rozhodovania, súd je povinný ho pri posudzovaní návrhu zohľadniť. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane zdôrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivý proces je povinnosť súdu vyhodnotiť všetky relevantné tvrdenia a podklady, ktoré má k dispozícii a ktoré sú spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie; ich ignorovanie by predstavovalo porušenie základného práva na súdnu ochranu. 21. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie mal žalobcu vyzvať na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, ani tejto odvolacej námietke nemožno prisvedčiť. Civilný sporový poriadok v ustanoveniach upravujúcich neodkladné opatrenia, vrátane § 329 CSP, takúto povinnosť súdu neustanovuje. Zákon súdu výslovne umožňuje postup, pri ktorom rozhodne bez vyjadrení strán a tým skôr nemožno považovať za procesnú chybu situáciu, keď súd fakultatívne zohľadní vyjadrenie, ktoré mu bolo doručené z iniciatívy strany, bez toho, aby bol povinný vytvárať ďalšie procesné fázy, ktoré by odporovali účelu neodkladného opatrenia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca mal možnosť nahliadať do spisu, a teda sa s obsahom spisu priebežne oboznámiť, príp. sa do momentu rozhodnutia súdu vyjadriť, ak to považoval za potrebné. 22. Skutočnosť, že súd doručil právnemu zástupcovi žalovaného rozhodnutie, nezakladá nesprávny procesný postup, nakoľko vo výroku II. bolo rozhodované aj o nároku na náhradu trov konania žalovaného, nakoľko ak trovy strany sporu vzniknú, súd je povinný v súlade s § 262 CSP rozhodnúť o rozsahu nároku. Účelnosť vzniknutých trov sa posudzuje v rozhodnutí o výške priznaného nároku, o ktorej rozhoduje vyšší súdny úradník. 23. Postup súdu prvej inštancie preto nemožno považovať za procesne nesprávny, ani za porušujúci zásadu rovnosti zbraní, príp. kontradiktórnosť, keďže tieto zásady v konaní o neodkladnom opatrení ustupujú požiadavke rýchlej a efektívnej ochrany práv.
24. Pokiaľ ide o dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, keď z dostupných súdnych rozhodnutí (sp. zn. 25Cb/60/2021, sp. zn. 7Cob/129/2023) tak, ako je uvedené v ods. 29 odôvodnenia súdu, mal za spoľahlivo osvedčené, že AC CEE nebola jediným akcionárom žalovaného. Uvedená skutočnosť priamo ovplyvňuje právne postavenie žalobcu, ktorý mal byť z funkcie predsedu predstavenstva odvolaný ARCou CAPITAL CYPRUS, ktorá je jediným akcionárom žalovaného. 25. Odvolací súd nahliadol ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu do výpisu z obchodného registra a zistil, že je jediným akcionárom žalovaného je: ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, Stasinou & Boumpoulinas 3, Nikózia 1060, Cyperská republika, a to od 16.12.2025. Uznesenie súdu prvej inštancie je zo dňa 02.02.2026, t.j. vychádza z aktuálneho zápisu údajov v obchodnom registri. Výška zapísaného základného imania žalovaného je 30.000,00 eur, pozostávajúc z 12 kmeňových akcií, listinných, na meno, v menovitej hodnote 2.500,00 eur. Štatutárnym orgánom žalovaného je V. K., t.j. predsedom predstavenstva so vznikom funkcie 02.12.2025. Stav zapísaných údajov teda zodpovedá rozhodnutiu súdom prvej inštancie. 26. Žalobca neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda že je medzi stranami sporu bezodkladne potrebné upraviť pomery alebo že tu je obava, že exekúcia bude ohrozená. 27. Podľa § 156 ods. 6, 7, 8 Obchodného zákonníka: Pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odovzdať zoznam akcionárov centrálnemu depozitárovi cenných papierov. Do zoznamu akcionárov sa zapisuje číselné označenie akcie, jej druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu akcionárov v časti, v ktorej sa ho týka. (7) Na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi, ktorý akciu na meno prevádza, a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti. (8) Ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nepoužijú, ak podľa zákona alebo stanov evidencia zaknihovaných cenných papierov vedená podľa osobitného zákona nahrádza zoznam akcionárov. 28. Zoznam akcionárov je v právnom poriadku Slovenskej republiky štandardným nástrojom zabezpečenia právnej istoty v akciových spoločnostiach. Plní predovšetkým evidenčnú funkciu, pričom nevytvára ani neruší vlastnícke práva k akciám. Ak teda z rozhodnutia súdu vyplýva, kto je akcionárom, uvedené platí aj v prípade nesprávnosti zápisu v zozname akcionárov. Zápis do zoznamu akcionárov nevytvára vlastníctvo, ale ho iba eviduje. Skutočný vlastník akcií môže existovať aj bez zápisu. Čestné vyhlásenie nenahrádza rozhodnutie súdu, nie je nadobúdacím titulom pre vlastníctvo akcií a nezakladá vlastnícke právo k akcii. 29. Zápis v zozname akcionárov (č.l. 14, 18), ani čestné vyhlásenie likvidátora zo dňa 09.01.2026 (č.l. 19) a 05.01.2026 ( č.l. 13), neosvedčujú pre AC CEE vlastníctvo akcií v žalovanom, pričom sú v priamom rozpore so zápisom v obchodnom registri a citovanými rozhodnutiami súdu. Nevyplýva z nich dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 30. Súd prvej inštancie správne vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/60/2021-328 zo dňa 06.02.2023, v ods. 45 ktorého je uvedené, že spoločnosť ARCA CEE sa nestala akcionárom žalovaného. Súd prvej inštancie právoplatne otázku vlastníctva akcií vyriešil ako prejudiciálnu, nakoľko rozhodoval o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Skutočnosť, že vlastníctvo bolo riešené ako prejudiciálna otázka, nie ako meritórne rozhodnutie vo výroku rozsudku, na účely rozhodovania súdu o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu vytvára dostatočný právny základ pre rozhodnutie v súlade s čl. 2 CSP, poskytuje potrebnú právnu istotu v právnych vzťahoch a predvídateľnosť rozhodnutia. Neobstojí preto odvolacia námietka
odvolateľa, podľa ktorej neexistuje rozhodnutie o vlastníctve akcií. Zápis v zozname akcionárov, čestné vyhlásenia, evidencia CDCP - teda neosvedčujú vlastníctvo akcií na účely rozhodovania v tomto konaní do takej miery, aby súd nerešpektoval vyššie citované rozhodnutia a právne posúdenie prejudiciálnej otázky, a to v spojení s aktuálnym zápisom v obchodnom registri. Vzhľadom na uvedené v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, neobstojí odvodzovanie právneho postavenia žalobcu od AC CEE ako akcionára, keďže vlastníctvo akcií nebolo osvedčené. To neprejudikuje prípadné rozhodnutie súdu vo veci samej. 31. Namietané neposkytnutie súčinnosti ARCOU CAPITAL (CYPRUS) LIMITED pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva v nadväznosti na citované rozhodnutia súdu, nie je spôsobilé privodiť odvolateľovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Požadovanie zmluvnej súčinnosti, resp. súčinnosti v súvislosti s registráciou zabezpečovacieho prevodu, je sporom medzi AC CEE a ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, nie priamo žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na uvedené je odvolacia námietka vychádzajúca z novôt v odvolacom konaní (uznesenie MS BA III č.k. 61Cb/30/2023-146 zo dňa 15.01.2026, č.l. 179) nedôvodná. 32. Pokiaľ ide o listiny predložené žalovaným v odvolacom konaní, v prípade rozsudku č.k. 23Cb/51/2023-267 zo dňa 04.02.2026, jedná sa o prípustnú novotu konaní, ktorá podporuje argumentáciu vyššie citovaných súdnych rozhodnutí, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal (viď ods. 4.11). 33. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nie dôvodné na strane žalobcu sa domáhať obmedzenia žalovaného v nakladaní s akciami. Žalobca neosvedčil také právne postavenie, právny záujem a hrozby, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako osvedčenie skutočností nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Postavenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému teda neodôvodňuje nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. 34. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenia sú zásahom do majetkovej sféry žalovaného. Súd je povinný dôsledne skúmať naplnenie zákonných dôvodov pre takýto zásah do práv žalovaného. Je potrebné konštatovať, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu neboli naplnené. 35. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 36. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 37. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu, nakoľko bol v celom rozsahu odvolacieho konania úspešný. 39. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).