Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/50/2026 1304115029 29. 07. 2026 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2026:1304115029.5
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore žalobkyne: K. T., U.. XX.XX.XXXX, R. D. L. XX, R., zastúpená: C.. K. I., K., E. E. Š. XX, R., proti žalovaným: 1/ B.. G. Ž., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XXXXX/XA, R., zastúpená: C.. C. R.Z., K., Q. XX, R., 2/ G.. E. Ž., U.. XX.XX.XXXX, F. R. F. XXXX/ XX, R., 3/ K. Ž., U.. XX.XX.XXXX, R. F. XXXX/XX, R., 4/ B.. K.. R. M., U.K.. XX.XX.XXXX, R. T. XXXX/ XX, R., zastúpený: C.. C. R., K., Q. XX, R., za účasti intervenienta na strane žalovaného: ALLIANZ Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalovanej 1/ a žalovaného 4/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-13C/102/2004-658 zo dňa 17.06.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. B3-13C/102/2004-658 zo dňa 17.06.2025 vo výroku II. p o t v r d z u j e. II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej 1/ a žalovanému 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV, uznesením č.k. B3-13C/102/2004-658 zo dňa 17.06.2025, rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného (výrok I.); žalobkyni priznal proti žalovanému 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.); štátu priznal proti žalovanému 1/ až 4/ a intervenientovi na strane žalovaného 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). 2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania bol nárok žalobkyne voči neb. žalovanému na zaplatenie sumy 150.000,- Sk (4.979,08 eur) titulom náhrady za bolesť; sumy 200.000,- Sk (6.638,78 eur) za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 7 593,- Sk (252,04 eur) titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 12,50 % p.a. od 13.02.2003 do zaplatenia ako i náhrady trov konania. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 13C/102/2004-434 zo dňa 15.04.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 119,50 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8 % p.a. od 14.01.2005 do zaplatenia, sumu 607,45 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 6 % p.a. od 28.03.2014 do zaplatenia, sumu 6,64 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8 % p.a. od 14.01.2005 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania si vymenil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania žalobkyne a intervenienta na strane žalovaného odvolací súd rozsudkom č.k. 8Co/492/2014-502 zo dňa 03.05.2016 rozšírenie žaloby v časti úrokov z omeškania nepripustil; rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku v časti priznania istiny 119,50 eur zrušil a v časti priznania úrokov z omeškania zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v sadzbe 8% ročne zo sumy 119,50 eur od 14.01.2005 do 01.04.2010; rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku v časti priznania istiny 398,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 398,33 eur
od 28.03.2014 do zaplatenia potvrdil a v časti priznania istiny 209,12 eur spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne od 28.03.2014 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolanie intervenienta na strane žalovaného odmietol. Rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom výroku v časti úrokov z omeškania potvrdil a v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v sadzbe 8 % ročne zo sumy 27,45 eur od 14.01.2005 do 01.06.2005, v sadzbe 8 % ročne zo sumy 146,58 eur od 14.01.2005 do 11.05.2010, v sadzbe 8 % ročne zo sumy 1,53 eur od 14.01.2005 do 24.06.2010, v sadzbe 8 % ročne zo sumy 4,98 eur od 14.01.2005 do 24.06.2010, v sadzbe 8 % ročne zo sumy 52,28 eur od 14.01.2005 do 01.06.2005, v sadzbe 9,25 % ročne zo sumy 398,33 eur od 02.07.2011 do 27.03.2014, v sadzbe 3,25 % ročne zo sumy 398,33 eur od 28.03.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 1,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 14.01.2005 do zaplatenia, do troch dní a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Okresný súd Bratislava III rozhodol o nároku na náhradu trov konania uznesením č.k. 13C/102/2004-518 zo dňa 28.12.2017 (v poradí prvým) tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 86 %; intervenientovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 86 % ; trovy konania štátu vo výške 93 % a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 7%. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením č.k. 14Co/143/2018-546 zo dňa 13.12.2018 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia objasnil, že v zmysle § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, teda v danom prípade nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu, keďže jej bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. V prejednávanej veci nebol sporným nárok na finančnú náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ale iba samotná výška náhrady, ktorá jednoznačne závisela od znaleckého posudku. Súd prvej inštancie čiastočne priznal náhradu za bolesť a aj za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri posudzovaní úspešnosti podanej žaloby vychádzal len z výšky finančného nároku, ktorý bol žalobou uplatnený, avšak mal vychádzať z toho, že do základu sporu bola žalobkyňa procesne úspešná, keďže na oba uplatnené nároky jej bola priznaná aspoň čiastočná finančná náhrada, z ktorej si mohla uplatniť nárok na náhradu trov konania, a teda nie zo žalovanej čiastky. Odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie s tým, že zdôraznil viazanosť súdu prvej inštancie jeho vyjadreným právnym názorom a uložil konajúcemu súdu určiť, ktorá strana sporu bola vo veci procesne úspešná a má nárok na náhradu trov konania a v akej výške. 3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vec právne posúdil podľa čl. 4 ods. 1, ods. 2, § 251 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2, § 396, § 470 ods. 1 CSP. 4. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvoinštančný súd na predmet konania, ktorým bol nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 357.593,- Sk (11.869,91 eur), teda išlo o spor, v ktorom rozhodnutie záviselo od znaleckého dokazovania, resp. od úvahy súdu. Pri absencii osobitného ustanovenia upravujúceho rozhodovanie o náhrade trov konania vo veciach, v ktorých rozhodnutie závisí od úvahy súdu, zdôraznil, že bolo potrebné uplatniť pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 CSP, a túto vykladať s prihliadnutím na čl. 4 CSP v súlade s účelom sledovaným § 142 ods. 3 OSP. V prípade uplatňovania nároku, ktorý žalobca objektívne nie je schopný presne vyčísliť, nakoľko jeho konkrétna výška závisí od odborných znalostí alebo od úvahy súdu, je potrebné posudzovať úspech strán sporu v konaní podľa toho, či žalobca preukázal danosť svojho nároku čo do základu. V posudzovanej veci preto úspech žalobkyne nemožno hodnotiť porovnaním výšky súdom priznaného plnenia a žalobkyňou nárokovanej sumy. Žalobkyňa bola v tomto konaní plne procesne úspešná čo do základu. Výška závisela od úvahy súdu, ktorú nemohla nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Nárok v zamietnutej časti nepovažoval za prejav procesného úspechu žalovaného, ale iba dôsledok úvahy súdu. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobkyňu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu, na základe čoho jej priznal proti žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. Súd prvej inštancie v priebehu sporu zistil, že žalovaný počas konania (ešte pred rozhodnutím o nároku a výške trov konania) dňa 17.12.2019 zomrel. Z dôvodu následného rozhodovania o vyčíslení trov konania, rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného podľa § 63 ods. 2 CSP.
5. Žalovaná 1/ a žalovaný 4/ vo vzťahu k výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietali nesprávnu aplikáciu ust. § 255 CSP. Zdôraznili, že ust. § 255 CSP upravuje iba možnosť priznať plnú náhradu trov konania (čiastočne úspešnému účastníkovi konania), avšak neukladá povinnosť rozhodnúť o priznaní plnej náhrady trov konania. Podľa odvolateľov, súd môže nepriznať žiadne trovy alebo môže rozhodnúť o priznaní len časti trov, pričom pre naplnenie spravodlivosti je potrebné vziať do úvahy aj všeobecne platný princíp zodpovednosti za vedenie sporu a hlavne za výsledok sporu. Poukázali na to, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 11.869,91 eur (357.593,- Sk), súdnym rozhodnutím jej bola priznaná suma 726,95 eur (21.900,10 Sk), teda iba časť žalovanej sumy v rozsahu 6,12 %. Mali za to, že žalobkyňa (zvlášť, v situácii, keď bola zastúpená advokátom), mala zvážiť a hlavne zreálniť svoju požiadavku na zaplatenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ak tak nespravila, je za svoj neúspech v spore zodpovedná iba ona sama, a musí zaň niesť zodpovednosť. V prípade, ak by sa domáhala zaplatenia reálnej sumy, predišlo by sa súdnemu sporu, nakoľko s druhou účastníčkou dopravnej nehody zo dňa 13.02.2003 sa právny predchodca žalovaných dohodol, avšak žalobkyňa s ním odmietla komunikovať. V dôsledku uvedeného, bol právny predchodca žalovaných nútený sa v zbytočnom spore brániť voči evidentne nadhodnotenej požiadavke. Na podporu svojej argumentácie odkázali na rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. 11C 57/2006-302 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/81/2012-324. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby žalobkyni neboli priznané žiadne trovy, resp. bolo rozhodnuté o priznaní iba časti trov. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolania navrhla napadnutý výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Postup súdu prvej inštancie i zdôvodnenie jeho rozhodnutia vyhodnotila ako správny a v súlade aj s rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít, vrátane odobrenia ústavnosti takéhoto postupu Ústavným súdom SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 56/2017, na ktoré odkázal i konajúci súd v napadnutom rozhodnutí. K tvrdeniam odvolateľov, „že žalobkyňa (zastúpená právnym zástupcom) mala zvážiť a zreálniť svoju požiadavku na zaplatenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ak tak nespravila, tak je za svoj „neúspech“ zodpovedná sama sebe; resp. že ak by žalobkyňa žiadala reálnu sumu, tak by k súdnemu sporu ani nemuselo dôjsť“, zdôraznila, že mohla mať predstavu sumy, ktorú požaduje od žalovaných (resp. vtedy právneho predchodcu žalovaných), avšak jej konečná hodnota bola závislá od odborných posudkov a úvahy súdu, čo nemohla nijako predvídať. Pokiaľ odvolatelia uvádzajú, že k sporu nemuselo ani dôjsť, „lebo sa chceli dohodnúť“, tak uvedené nemá žiadnu relevanciu k napadnutému uzneseniu, nakoľko k dohode nedošlo. Odvolatelia, resp. ich právny predchodca, neuhradil žalobkyni požadovaný nárok. Ak mal žalovaný predstavu o „správnej“ výške odškodnenia, mohol kedykoľvek ním považovanú „správnu“ sumu žalobkyni vyplatiť. Nárok na náhradu trov konania by mu vznikol v tom prípade, ak by súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný uhradil viac ako by prvoinštančný súd žalobkyni priznal. Nakoľko žalovaný takto nepostupoval, nesie zodpovednosť za prehratý súdny spor (dnes jeho právni nástupcovia). Súd prvého stupňa správne posúdil plný procesný úspech žalobkyne čo do základu konania, a pokiaľ ide o výšku, tak tá závisela od úvahy súdu, ktorú nemohla nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné, zároveň správne vyhodnotil, že žalovaný v konaní nebol procesne úspešný. Z týchto dôvodov neboli splnené predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa zdôraznila, že odvolatelia nežiadali postupovať podľa § 257 CSP, a to nepriznať náhradu trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa, zároveň ani žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa neuvádzali. V závere dala do pozornosti, že náhrada trov konania je priznaná len z prisúdenej sumy, teda nie z pôvodne žalovanej sumy, v čom je práve prihliadané na žalovaných, aby nedošlo k poškodeniu ich postavenia ako i na okolnosti, ktoré uvádzajú v odvolaní (že žalobkyni nebola priznaná celá suma, ktorú prvotne uviedla v žalobe). 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>SP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-160/2015>), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP <http://
zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-160/2015> CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku II. je vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP). 8. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 CSP). 9. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne, v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení uznesenia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolatelia v odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej 1/ a žalovaného 4/, bolo posúdiť vecnú správnosť napadnutého II. výroku o náhrade trov konania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami, odvolací súd uvádza nasledovné. 12. Z obsahu spis odvolací súd zistil, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu škody na zdraví, a to za bolesť v sume 4.979,08 eur; za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.638,78 eur a nárok na náhradu škody v sume 252,04 eur. Medzi stranami sporu základ uplatnených nárokov nebol sporným, sporným zostala samotná výška jednotlivých uplatnených nárokov. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 13C/102/2004-434 zo dňa 15.04.2014 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 119,50 eur (náhrada za bolesť) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. od 14.01.2005 do zaplatenia; sumu 607,45 eur (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % p.a. od 28.03.2014 do zaplatenia; sumu 6,64 eur (náhrada škody) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. od 14.01.2005 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd rozsudkom č.k. 8Co/492/2014-502 zo dňa 03.05.2016 rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku v časti priznanej istiny 119,50 eur (náhrada za bolesť) zrušil, a to z dôvodu, že tento nárok už nebol predmetom konania. Žalobkyňa vzala žalobu v časti tejto sumy späť, a to v dôsledku dobrovoľného plnenia poskytnutého vedľajším účastníkom na strane žalovaného v priebehu konania, na základe čoho bolo konanie sčasti právoplatne zastavené uznesením č.k. 13C/102/2004-423 zo dňa 30.06.2011. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvého stupňa priznal žalobkyni odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 607,45 eur, pozostávajúce zo sumy 398,33 eur zodpovedajúcej počtu 200 bodov priznaných za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (položka 253) podľa znaleckého posudku č. 64/16 vypracovaného znalkyňou z odvetvia psychiatrie G. a zo sumy 209,12 eur zodpovedajúcej počtu 105 bodov priznaných za ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu (položka 254) podľa znaleckého posudku č. 1/2013 v znení vykonanej opravy bodového ohodnotenia zo dňa 20.06.2013 vypracovaného znalcom z odvetvia interná medicína G.. Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti priznania istiny 398,33 eur spolu priznaným úrokom z omeškania z tejto sumy, avšak dôvodu, že v odvolacom konaní vyšlo najavo, že dňom 05.05.2014 došlo k plneniu zo strany vedľajšieho účastníka čo sa týka zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 209,12 eur na základe znaleckého posudku G. v spojení s opravou zo dňa 20.06.2013, zodpovedajúcej počtu 105 bodov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP <https://app.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrngizda> tak, že návrh v tejto časti zamietol. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z procesného úspechu žalobkyne čo do základu sporu a zároveň zohľadnil, že výška priznaného plnenia závisela od
úvahy súdu/znaleckého posudku, na základe čoho ustálil plný procesný úspech žalobkyne, ktorej proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. 13. Podstatným zhrnutím argumentov odvolania žalovanej 1/ a žalovaného 4/ bola námietka nesprávnej interpretácie ust. § 255 CSP súdom prvej inštancie, ktorý mal podľa odvolateľov prihliadnuť na čiastočný úspech žalobkyne a čiastočný úspech žalovaných, na základe čoho mohol nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania alebo žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania iba čiastočne. 14. Odvolací súd vyhodnotil uvedené námietky odvolateľov za nedôvodné. Ustanovenie § 255 ods. 2 CSP upravuje spôsob rozhodovania o nároku na náhradu trov konania v prípade, ak mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, čo v danom prípade naplnené nebolo. V posudzovanom spore, opakovane odvolací súd uvádza, že žalobkyňa tým, že dosiahla úspech do základu uplatnených nárokov a zároveň výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu vychádzajúcej zo znaleckých posudkov, bola plne procesne úspešnou, keďže žiaden z uplatnených nárokov nebol zamietnutý v celom rozsahu (žalobkyňa bola úspešná i v časti uhradených súm vedľajším účastníkom na strane žalovaného v priebehu konania). Primárnym pri posudzovaní úspechu bol základ (zásah, zodpovednosť), následne nebolo rozhodujúcim v akej výške jej boli jednotlivé nároky priznané, keďže pre jej úspech postačovalo, priznanie aspoň časti žalobou uplatnených jednotlivých nárokov. V prípade, ak by prvoinštančný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, použil by nesprávne ustanovenie § 255 CSP. Odvolatelia procesný úspech vyvodzujú iba z priznaných súm za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady škody (vrátane uhradených súm žalobkyni v priebehu sporu) v porovnaní s výškou uplatneného nároku, pričom opomenuli prihliadnuť na úspech žalobkyne, čo do základu uplatneného nároku, ktorý bol rozhodujúcim pre vyhodnotenie úspechu. Odvolací súd zotrváva na svojom prijatom závere vyjadrenom v tejto veci už v uznesení 14Co/143/2018-546 zo dňa 13.12.2018 (ods. 8), v zmysle ktorého v posudzovanom spore, nebolo možné zaťažiť žalobkyňu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý závisel od úvahy súdu vychádzajúcej zo znaleckej činnosti. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Cdo3/2009 zo dňa 23.06.2010, v zmysle ktorého „Určenie samotnej výšky plnenia (rozsahu zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia) bolo nepochybne závislé na ich úvahe, čo v konaní ani namietané nebolo. Preto boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 142 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrnge2de&refSource=text> ods. 3 OSP (navrhovateľka mala v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu). Krajský súd mal správne aplikovať toto ustanovenie a priznať navrhovateľke, hoci mala v konaní čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania. Treba súhlasiť s tvrdením generálneho prokurátora, že pre posúdenie aplikácie § 142 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrnge2de&refSource=text> ods. 3 OSP nie je právne významné to, v akom rozsahu žiadal navrhovateľ priznať zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia, ako to nesprávne ustálil krajský súd“ (porovnaj taktiež Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 56/2017 zo dňa 08.02.2017, NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2009 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgaydsxztl5wwgzdpl4yti&refSource=text> zo dňa 05.08.2010). Obdobne Najvyšší súd SR v jednom z posledných rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/141/2024 zo dňa 27.01.2026 prijal záver, „ pokiaľ súd skonštatuje zásah do osobnostných práv, má žalobca plný úspech v spore, teda mu patrí plný nárok na náhradu trov konania. Z tohto hľadiska je irelevantné, či a prípadne v akej výške bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 475/2018 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgaytqx3jnfuv65ltl42doni>, II. ÚS 399/2019 <https://app.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=nfuxk4zthe4s6mrqge4q>, II. ÚS 397/2020 <https://app.beckonline.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgazdax3jnfpxk427gm4to>, I. ÚS 24/2021 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgazdcx3jl52xgxzsgq>, II. ÚS 233/2022 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgazdex3jnfpxk427giztg>, II. ÚS 208/2025 <https://app.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=njzwwxzsgazdkx3jnfpxk427giydq>). Nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnosti nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať. Stanoviť mieru úspechu v takejto veci v závislosti od vzťahu
meritórneho rozhodnutia o výške náhrady ujmy k žalobnému petitu by nespĺňalo požiadavku spravodlivosti. V prípadoch, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu, nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Za základné sa v týchto prípadoch považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok <https://app.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 926)“. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil záver súdu prvej inštancie o plnom procesnom úspechu žalobkyne za správny, rovnako tak i aplikáciu ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, na základe čoho nebolo možné priznať odvolacím námietkam úspech. K odkazu odvolateľov na rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. 11C/57/2006-302 z 08.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp.zn. 23Co/81/2012-324 z 28.02.2013 je potrebné doplniť, že predmetné rozhodnutia nie sú súladné s ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít, preto podporu argumentácie týmito rozhodnutia, vyhodnotil za irelevantnú. 15. Zhrnúc uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o plnom procesnom úspechu žalobkyne v spore, ktorý vychádza z jej úspechu vo všetkých uplatnených nárokoch žalobou, ktorých priznaná výška závisela od úvahy súdu. Súd prvej inštancie dôvodne priznal žalobkyni proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej procesného úspechu 100%, a to z výšky priznaného plnenia. 16. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, vzhľadom na svoju právnu argumentáciu, odvolací súd napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 17. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu proti žalovanej 1/ a žalovanému 4/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov
3 : 0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).