KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieKrajský súd Trnava27. 2. 2013plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/81/2012 z 27. 2. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 27. februára 2013, sp. zn. 23Co/81/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2106213326.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106213326
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2106213326.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: G. C., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, zastúpený
advokátom: JUDr. Ján Benčur, Záhradnícka 41, Trnava, proti odporcom: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, R.
XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Horváth, Hlavná 31, Trnava a 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 11C 57/2006-302 zo dňa 08. decembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania účastníkov
p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne navrhovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 600,87 eur k
rukám JUDr. Jána Benčura právneho zástupcu navrhovateľa, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
na účet súdu náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 222,68 eur, odporcom 1/ a 2/ povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške
50,92 eur a odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 381,-
eur.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil citáciou § 142 ods. 3 O.s.p., § 148 ods. 1 O.s.p. ako aj podľa
§ 6 ods. 1, § 7 ods. 5 v spojení s § 4 ods. 2 písm. e), § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že súd vypočítal náhradu trov
právneho zastúpenia navrhovateľa a v súlade s § 10, § 14, § 15, § 16 a § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. tak, že vychádzal zo sumy súdom priznaného plnenia spolu vo výške 6.357,32 € + príslušenstvo
(t.j. vo výške 740,89 € z titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia - priznané rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave, a vo výške 5.616,43 € z titulu odškodnenia za bolesť - priznané pôvodným
rozhodnutím Okresného súdu Trnava), a to za 3 hlavné úkony po 6.650,- Sk/220,74 € zvýšené o DPH
vo výške 19% <spolu teda 788,04 €>, za 4 hlavné úkony po 220,77 € zvýšené o DPH vo výške 19%
<spolu teda 1.050,87 €>, za 1 hlavný úkon po 51,45 € zvýšené o DPH vo výške 19% <spolu teda 61,22
€>, za 1 hlavný úkon po 51,45 € zvýšené o DPH vo výške 20% <spolu teda 61,74 €>, 2x režijný paušál
po 164,- Sk / 5,44 € <spolu teda 10,88 €>, 1x režijný paušál po 190,- Sk / 6,31 €, 3x režijný paušál po
6,95 € <spolu teda 20,85 €>, 2x režijný paušál po 7,21 € zvýšené o DPH vo výške 19% <spolu teda
17,16 €>, 1x režijný paušál po 7,41 € zvýšené o DPH vo výške 20% <spolu teda 8,89 €>, 1x spotreba
PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie 15.12.2008) pri spotrebe osobného motorového
vozidla 10,9 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 102 km pri cene PHM 34,90 Sk /
1,158 € vo výške 12,87 €, 1x náhrada za použitie motorového vozidla (pojednávanie 15.12.2008) vo
výške 5,50 Sk / 0,183 € za km jazdy pri vzdialenosti Bratislava- Trnava a späť 102 km vo výške 18,66



€, 1x úhrada parkovného / mestskej dane (pojednávanie 15.12.2008) vo výške 30,- Sk / 0,99 €, 1x
spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie 28.1.2009) pri spotrebe osobného
motorového vozidla 10,9 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 102 km pri cene PHM
1,079 € vo výške 11,99 €, 1x náhrada za použitie motorového vozidla (pojednávanie 28.1.2009) vo výške
0,183 € za km jazdy pri vzdialenosti Bratislava- Trnava a späť 102 km vo výške 18,66 €, 1x úhrada
parkovného / mestskej dane (pojednávanie 28.1.2009) vo výške 1,00 €, 1x spotreba PHM za cestu
Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie 11.3.2009) pri spotrebe osobného motorového vozidla 10,9 l
na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 102 km pri cene PHM 1,055 € vo výške 11,73
€, 1x náhrada za použitie motorového vozidla (pojednávanie 11.3.2009) vo výške 0,183 € za km jazdy
pri vzdialenosti Bratislava- Trnava a späť 102 km vo výške 18,66 €, 1x úhrada parkovného / mestskej
dane (pojednávanie 28.1.2009) vo výške 1,00 €, 1x spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť
(pojednávanie 18.1.2010) pri spotrebe osobného motorového vozidla 10,9 l na 100 km a pri vzdialenosti
Bratislava - Trnava a späť 102 km pri cene PHM 1,139 € zvýšené o DPH vo výške 19% <spolu teda vo
výške 15,07 €>, 1x náhrada za použitie motorového vozidla (pojednávanie 18.1.2010) vo výške 0,183
€ za km jazdy pri vzdialenosti Bratislava- Trnava a späť 102 km zvýšené o DPH vo výške 19% <spolu
teda vo výške 22,12 €>, 1x úhrada parkovného / mestskej dane (pojednávanie 18.1.2010) vo výške
1,00 €, 1x spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie 21.3.2011) pri spotrebe
osobného motorového vozidla 10,9 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 102 km
pri cene PHM 1,319 € zvýšené o DPH vo výške 20% <spolu teda vo výške 17,60 €>, 1x náhrada za
použitie motorového vozidla (pojednávanie 21.3.2011) vo výške 0,183 € za km jazdy pri vzdialenosti
Bratislava- Trnava a späť 102 km zvýšené o DPH vo výške 20% <spolu teda vo výške 22,40 €>, 1x
úhrada parkovného / mestskej dane (pojednávanie 18.1.2010) vo výške 1,00 €, 3x náhrada za stratu
času po 317,- Sk / 10,52 € <spolu teda vo výške 31,56 €>, 6x náhrada za stratu času po 11,59 € <spolu
teda vo výške 69,54 €>, 4x náhrada za stratu času po 12,02 € zvýšené o DPH vo výške 19% <spolu
teda vo výške 57,22 €>, 3x náhrada za stratu času po 12,35 € zvýšené o DPH vo výške 20% <spolu
teda vo výške 44,46 €>, spolu teda trovy konania vzniknuté na strane navrhovateľa vo výške 2.403,49 €.

Súd prvého stupňa pri určení výšky trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vychádzal z
tarify uvedenej v § 10, ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny
advokáta určil z výšky súdom priznaného plnenia (6.357,32 €) na sumu 6.650,- Sk, resp. 220,74 €, a
nezohľadnil právnym zástupcom navrhovateľa účtovanú sumu za jeden hlavný úkon právnej pomoci
vo výške 237,34 €. Pri určení trov právneho zastúpenia za úkony vykonané dňa 1.3.2010 (odvolanie)
a 21.3.2011 (účasť na odvolacom pojednávaní) súd vychádzal z ich vyčíslenia právnym zástupcom
navrhovateľa, ktorý ich určil a uplatnil si vo výške 51,45 €, pričom podľa názoru súdu mohol uplatniť
za uvedené úkony sumu vo výške 220,74 € - v tomto smere však súd výšku vyčíslených trov právneho
zastúpenia nemohol prekročiť, preto určil ako trovy právneho zastúpenia sumu uplatnenú právnym
zástupcom navrhovateľa. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa účtovaný právny úkon
„napísanie čiastočného späťvzatia na súd zo dňa 14.2.2007“ vyčíslené vo výške 237,34 € + DPH + režijný
paušál vo výške 178,- Sk / 5,91 €, nakoľko sa jednalo o procesný návrh ktorý bol vykonaný v súvislosti
so skutočnosťou, že odporca v 2. rade vyplatil navrhovateľovi čiastočné plnenie - súd nepovažuje za
spravodlivé aby za tejto situácie boli odporcovia povinní (v podstate sankcionovaní) platiť trovy právneho
zastúpenia preto, že čiastočne zaplatili svoj dlh, poskytli plnenie v prospech navrhovateľa.

Z trov vzniknutých na strane navrhovateľa vo výške 2.403,49 € súd navrhovateľovi priznal trovy právneho
zastúpenia vo výške 600,87 € - podľa názoru súdu je to umožnené znením a logicko - deduktívnym
výkladom ustanovenia § 142, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko zákon v tomto ustanovení
dáva súdu možnosť priznať iba čiastočne úspešnému účastníkovi konania plnú náhradu trov konania,
v žiadnom prípade tu však nie je uvedená povinnosť súdu rozhodnúť o priznaní plných trov právneho
zastúpenia; ak teda súd má „možnosť“ (a nie povinnosť) priznať plnú náhradu trov konania, logicky z
toho vyplýva že aj v prípade uvedenom v § 142, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku môže nepriznať
žiadne trovy konania, resp. môže priznať iba časť z trov konania. Súd sa rozhodol pre priznanie trov
konania právnemu zástupcovi navrhovateľa z dôvodu, že pre naplnenie spravodlivosti je potrebné vziať
do úvahy aj všeobecne platný princíp zodpovednosti za vedenie a hlavne za výsledok sporu. Navrhovateľ
totiž pôvodne žaloval o zaplatenie sumy 1.056.000,- Sk, po čiastočných späťvzatiach návrhu bola ním
uplatňovaná suma ustálená na výšku 1.029.120,05 Sk / 34.166,53 €, súdnym rozhodnutím mu bola
priznaná suma 6.357,32 €, t.j. iba časť vo výške 18,61% - navrhovateľ (zvlášť v situácii keď bol zastúpený
advokátom) mal zvážiť a hlavne zreálniť svoju požiadavku na zaplatenie náhrady na bolestné a sťaženie



spoločenského uplatnenia, a ak tak nespravil je za svoj neúspech v spore zodpovedný iba on sám, a teda
by túto zodpovednosť mal aj niesť (v prípade ak by žiadal o zaplatenie reálnej sumy, nemuselo ani prísť
k súdnemu konaniu, odporcovia by neboli nútení v takomto prípade sa brániť evidentne nadhodnotenej
požiadavke navrhovateľa).

Pri skúmaní predpokladov pre oslobodenie navrhovateľa od platenia súdneho poplatku a platenia trov
štátu súd zisťoval či na strane navrhovateľa sú alebo nie sú dôvody pre jeho oslobodenie od platenia
uvedených trov, súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa výzvou zo dňa 16.8.2011 (doručená
dňa 24.8.2011) a následne urgenciou zo dňa 3.10.2011 (doručená dňa 10.10.2011) o zistenie či na
strane navrhovateľa sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktoré však ostali
bezvýsledné; súd preto logicky predpokladá že na strane navrhovateľa nie sú takéto predpoklady (v
opačnom prípade by ich bezpochyby preukázal). Následne súd rozhodol v súlade s § 148 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že zaviazal účastníkov konania zaplatiť náhradu trov konania štátu
podľa pomeru úspechu vo veci (po čiastočných späťvzatiach návrhu pred súdom prvého stupňa a v
odvolacom konaní uplatňoval navrhovateľ sumu vo výške 1.029.120,05 Sk / 34.160,53 €, súdom prvého
stupňa v spojení s rozhodnutím súdu odvolacieho mu bola priznaná suma vo výške 6.357,32 €, t.j.
navrhovateľ bol úspešný v pomere 18,21% a odporcovia v pomere 81,39%), a to vo výške 273,60 €
za vyhotovený znalecký posudok MUDr. K. L. (znalec zaslal súdu vyúčtovanie za podanie znaleckého
posudku, súd uznesením č. 11C57/2006-163 zo dňa 23.10.2009 priznal znalcovi odmenu za podanie
znaleckého posudku vo výške 273,60 €); navrhovateľovi súd teda uložil povinnosť zaplatiť štátu z titulu
vykonaného znaleckého dokazovania sumu vo výške 222,68 € (81,39% zo sumy 273,60 €) a odporcom
spoločne a nerozdielne sumu vo výške 50,92 € (18,21% zo sumy 273,60 €). Napokon súd rozhodol o
povinnosti zaplatiť súdny poplatok (keď rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti zrušené) vo
výške 381,00 € odporcami v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, nakoľko navrhovateľ je v tomto konaní
oslobodený od platenia súdneho poplatku, pričom uvedená povinnosť prechádza v rozsahu prisúdenej
sumy na odporcov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a to proti
výroku, ktorým boli odporcovia 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, trovy právneho
zastúpenia a v tejto časti žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že odporcom 1/ a 2/
uloží povinnosť na náhradu trov prvostupňového ako i odvolacieho konania v plnej výške. Navrhovateľ
nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu o tom, že súd vychádzal z čiastkového úspechu v súdnom
spore, pretože spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Citoval vo svojom odvolaní § 142 ods.
3, § 148 ods. 1 O.s.p. pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastkového
úspechu ani to akú sumu v pomere súdom priznanej sume, účastník uplatňoval. Predpokladom pre
aplikáciu je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia závisela od úvahy súdu. Poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo 3/2009 a 5MCdo 6/2007. Určenie samotnej výšky plnenia
bolo závislé na úvahe, čo v konaní ani namietané nebolo a preto boli splnené podmienky na rozhodnutie
o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Žiadal preto, aby odvolací súd uložil odporcom 1/ a 2/
povinnosť zaplatiť trovy konania 2.744,75 eur a zároveň žiadal aj na náhradu trov konania na ktoré bol
zaviazaný titulom trov znaleckého dokazovania. Napokon si uplatnil aj náhradu trov tohto odvolacieho
konania vo výške 151,30 eur.

Odporcovia 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali.

Odporca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvého stupňa
rozhodol o trovách konania účastníkov správne, správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. aj ho
správne vyložil. Zohľadnil požiadavku individuálnej spravodlivosti súdneho rozhodnutia, keď má za to, že
pokiaľ ide o vyjadrenie pomeru úspechu resp. neúspechu mal zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľ bol
neúspešný aj v časti petitu týkajúceho sa úroku z omeškania. Zo znenia § 142 ods. 3 O.s.p. je zrejmé, že
súd v prípadoch len čiastočného úspechu má možnosť voľby medzi priznaním alebo nepriznaním plnej
náhrady trov konania, ak mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Uplatňovaný žalobný návrh bol vo veľkej
časti zjavne nedôvodný, premrštený a znemožňoval mimosúdne riešenie sporov a preto odporcovia boli
nútení sa takejto požiadavke brániť. Preto považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 2 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľa.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z
obsahu spisu a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne odôvodnil, a preto
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s
jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti a k odvolacím
argumentom navrhovateľa odvolací súd dodáva nasledovné:

Zo znenia § 142 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že v dvoch prípadoch zákon dáva súdu právo priznať plnú náhradu
trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal vo veci len čiastočný úspech. Po prvé je to vtedy, ak
mal úspech len v pomerne nepatrnej časti. Čo je to nepatrná časť zákon nevymedzuje a zatiaľ v tomto
smere nezaujala stanovisko ani súdna prax. Výklad tohto pojmu je preto ponechaný len na úvahu súdu,
v každom prípade jednotlivo. Súd môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu,
že mal vo veci len čiastočný úspech, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku
alebo od úvahy súdu. Aplikácia tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré
zaväzujú na plnenie, a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenia. Súčasne musí byť
splnená aj druhá podmienka, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia od znaleckého posudku alebo od
úvahy súdu. Zásada, že účastníkovi, ktorý mal len čiastočný úspech vo veci, môže súd priznať plnú
náhradu trov konania, sa vzťahuje na všetky trovy, ktoré tento účastník účelne vynaložil, s jedinou
výnimkou, tou je odmena advokáta ako jedna zo súčasti trov konania. Pri výške odmeny advokáta,
ktorej náhradu môže súd účastníkovi priznať, totiž zákon ukladá súdu povinnosť ju priznať iba vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta. Obmedzenie resp. krátenie sa týka iba odmeny advokáta.

Z uvedeného vyplýva, že aplikácia § 142 ods. 3 O.s.p. závisí od toho, že súd môže priznať takúto plnú
náhradu účastníkovi konania, aj keď vo veci nemal vo veci úspech čiastočný, teda ustanovenie § 142
ods. 3 O.s.p. neprikazuje súdu takto výlučne konať.

V danom prípade súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne odôvodnil dôvody pre ktoré nepriznal plnú
náhradu trov konania navrhovateľovi, aj keď výška plnenia závisela od úvahy súdu, nakoľko mu to
umožňovalo ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje.

So zreteľom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným odporcom 1/ a 2/ odvolací súd právo na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si podľa obsahu spisu žiadne trovy neuplatnili.

Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 11C/57/2006

    potvrdené