{"guid": "f237ec00-fbe1-4c83-b44f-e98708234a38:1d1f20f4-7c62-4014-9e9a-8e1bb20d363e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1304115029.5", "spisova_znacka": "14Co/50/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/50/2026 z 29. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2026, sp. zn. 14Co/50/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1304115029.5", "identifikacne_cislo": "1304115029", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d1f20f4-7c62-4014-9e9a-8e1bb20d363e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1304115029.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1304115029.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1304115029.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/50/2026\n1304115029\n29. 07. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:1304115029.5\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek\nsenátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore žalobkyne: K. T., U.. XX.XX.XXXX,\nR. D. L. XX, R., zastúpená: C.. K. I., K., E. E. Š. XX, R., proti žalovaným: 1/ B.. G. Ž., U.. XX.XX.XXXX,\nR. A. XXXXX/XA, R., zastúpená: C.. C. R.Z., K., Q. XX, R., 2/ G.. E. Ž., U.. XX.XX.XXXX, F. R. F. XXXX/\nXX, R., 3/ K. Ž., U.. XX.XX.XXXX, R. F. XXXX/XX, R., 4/ B.. K.. R. M., U.K.. XX.XX.XXXX, R. T. XXXX/\nXX, R., zastúpený: C.. C. R., K., Q. XX, R., za účasti intervenienta na strane žalovaného: ALLIANZ Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu za bolesť a\nsťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalovanej 1/ a žalovaného 4/ proti uzneseniu Mestského\nsúdu Bratislava IV, č.k. B3-13C/102/2004-658 zo dňa 17.06.2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. B3-13C/102/2004-658 zo dňa\n17.06.2025 vo výroku II. p o t v r d z u j e.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej 1/ a žalovanému 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV, uznesením č.k. B3-13C/102/2004-658 zo dňa 17.06.2025, rozhodol\no pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného (výrok I.); žalobkyni priznal proti žalovanému 1/ až 4/\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.); štátu priznal proti žalovanému 1/ až 4/ a\nintervenientovi na strane žalovaného 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania bol nárok žalobkyne\nvoči neb. žalovanému na zaplatenie sumy 150.000,- Sk (4.979,08 eur) titulom náhrady za bolesť;\nsumy 200.000,- Sk (6.638,78 eur) za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 7 593,- Sk (252,04\neur) titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 12,50 % p.a. od 13.02.2003 do\nzaplatenia ako i náhrady trov konania. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 13C/102/2004-434\nzo dňa 15.04.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 119,50 eur spolu s úrokom\nz omeškania v sadzbe 8 % p.a. od 14.01.2005 do zaplatenia, sumu 607,45 eur spolu s úrokom z\nomeškania v sadzbe 6 % p.a. od 28.03.2014 do zaplatenia, sumu 6,64 eur spolu s úrokom z omeškania\nv sadzbe 8 % p.a. od 14.01.2005 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania\nsi vymenil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania žalobkyne a intervenienta na\nstrane žalovaného odvolací súd rozsudkom č.k. 8Co/492/2014-502 zo dňa 03.05.2016 rozšírenie žaloby\nv časti úrokov z omeškania nepripustil; rozsudok súdu prvého stupňa\nv napadnutom výroku\nv časti priznania istiny 119,50 eur zrušil a v časti priznania úrokov\nz omeškania zmenil tak, že\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky\nz omeškania v sadzbe 8% ročne zo\nsumy 119,50 eur od 14.01.2005 do 01.04.2010; rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku\nv časti priznania istiny 398,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 398,33 eur\n\nod 28.03.2014 do zaplatenia potvrdil a v časti priznania istiny 209,12 eur spolu s úrokom z omeškania\n6 % ročne od 28.03.2014 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolanie intervenienta na\nstrane žalovaného odmietol. Rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom výroku v časti úrokov z\nomeškania potvrdil a v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky\nz omeškania v sadzbe 8 % ročne zo sumy 27,45 eur od 14.01.2005 do 01.06.2005, v sadzbe\n8\n% ročne zo sumy 146,58 eur od 14.01.2005 do 11.05.2010, v sadzbe 8 % ročne zo sumy 1,53 eur od\n14.01.2005 do 24.06.2010, v sadzbe 8 % ročne zo sumy 4,98 eur od 14.01.2005 do 24.06.2010, v\nsadzbe 8 % ročne zo sumy 52,28 eur od 14.01.2005 do 01.06.2005, v sadzbe 9,25 % ročne zo sumy\n398,33 eur od 02.07.2011 do 27.03.2014, v sadzbe 3,25 % ročne zo sumy 398,33 eur od 28.03.2014\ndo zaplatenia, istinu vo výške 1,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 14.01.2005\ndo zaplatenia, do troch dní a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.\nOkresný súd Bratislava III rozhodol o nároku na náhradu trov konania uznesením č.k. 13C/102/2004-518\nzo dňa 28.12.2017 (v poradí prvým) tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu\ntrov konania vo výške 86 %; intervenientovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 86 % ; trovy\nkonania štátu vo výške 93 % a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 7%. Na\nodvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením č.k. 14Co/143/2018-546 zo dňa 13.12.2018 uznesenie\nsúdu prvej inštancie zrušil\na vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia\nobjasnil, že v zmysle § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“) zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu\nalebo znaleckého posudku, teda v danom prípade nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu, keďže jej\nbola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. V prejednávanej veci nebol sporným nárok na\nfinančnú náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ale iba samotná výška náhrady, ktorá\njednoznačne závisela od znaleckého posudku. Súd prvej inštancie čiastočne priznal náhradu za bolesť\na aj za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri posudzovaní úspešnosti podanej žaloby vychádzal len z\nvýšky finančného nároku, ktorý bol žalobou uplatnený, avšak mal vychádzať z toho, že do základu sporu\nbola žalobkyňa procesne úspešná, keďže na oba uplatnené nároky jej bola priznaná aspoň čiastočná\nfinančná náhrada, z ktorej si mohla uplatniť nárok na náhradu trov konania, a teda nie zo žalovanej\nčiastky. Odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie s tým, že zdôraznil viazanosť súdu prvej inštancie\njeho vyjadreným právnym názorom a uložil konajúcemu súdu určiť, ktorá strana sporu bola vo veci\nprocesne úspešná a má nárok na náhradu trov konania a v akej výške.\n3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vec právne posúdil podľa čl. 4\nods. 1, ods. 2, § 251 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2,\n§ 396, § 470 ods. 1 CSP.\n4. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvoinštančný súd na predmet konania, ktorým bol nárok\nžalobkyne na náhradu škody z titulu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo\nvýške 357.593,- Sk (11.869,91 eur), teda išlo o spor, v ktorom rozhodnutie záviselo od znaleckého\ndokazovania, resp. od úvahy súdu. Pri absencii osobitného ustanovenia upravujúceho rozhodovanie\no náhrade trov konania vo veciach, v ktorých rozhodnutie závisí od úvahy súdu, zdôraznil, že bolo\npotrebné uplatniť pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 CSP, a\ntúto vykladať s prihliadnutím na čl. 4 CSP v súlade s účelom sledovaným § 142 ods. 3 OSP. V prípade\nuplatňovania nároku, ktorý žalobca objektívne nie je schopný presne vyčísliť, nakoľko jeho konkrétna\nvýška závisí od odborných znalostí alebo od úvahy súdu, je potrebné posudzovať úspech strán sporu\nv konaní podľa toho, či žalobca preukázal danosť svojho nároku čo do základu. V posudzovanej veci\npreto úspech žalobkyne nemožno hodnotiť porovnaním výšky súdom priznaného plnenia a žalobkyňou\nnárokovanej sumy. Žalobkyňa bola v tomto konaní plne procesne úspešná čo do základu. Výška závisela\nod úvahy súdu, ktorú nemohla nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Nárok v zamietnutej\nčasti nepovažoval za prejav procesného úspechu žalovaného, ale iba dôsledok úvahy súdu. Vzhľadom\nna uvedené dospel k záveru, že žalobkyňu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú,\nkeďže mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca\nz tohto jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu, na základe čoho jej priznal proti\nžalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného\nako aj odvolacieho) v rozsahu 100% z prisúdenej sumy.\nSúd prvej inštancie v priebehu sporu zistil, že žalovaný počas konania (ešte pred rozhodnutím o nároku\na výške trov konania) dňa 17.12.2019 zomrel. Z dôvodu následného rozhodovania o vyčíslení trov\nkonania, rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného podľa § 63 ods. 2 CSP.\n\n5. Žalovaná 1/ a žalovaný 4/ vo vzťahu k výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podali v zákonnej\nlehote odvolanie, v ktorom namietali nesprávnu aplikáciu ust. § 255 CSP. Zdôraznili, že ust. § 255 CSP\nupravuje iba možnosť priznať plnú náhradu trov konania (čiastočne úspešnému účastníkovi konania),\navšak neukladá povinnosť rozhodnúť o priznaní plnej náhrady trov konania. Podľa odvolateľov, súd\nmôže nepriznať žiadne trovy alebo môže rozhodnúť o priznaní len časti trov, pričom pre naplnenie\nspravodlivosti je potrebné vziať do úvahy aj všeobecne platný princíp zodpovednosti za vedenie sporu\na hlavne za výsledok sporu. Poukázali na to, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy\n11.869,91 eur (357.593,- Sk), súdnym rozhodnutím jej bola priznaná suma 726,95 eur (21.900,10 Sk),\nteda iba časť žalovanej sumy v rozsahu 6,12 %. Mali za to, že žalobkyňa (zvlášť, v situácii, keď bola\nzastúpená advokátom), mala zvážiť a hlavne zreálniť svoju požiadavku na zaplatenie náhrady za bolesť\na sťaženie spoločenského uplatnenia a ak tak nespravila, je za svoj neúspech v spore zodpovedná iba\nona sama, a musí zaň niesť zodpovednosť. V prípade, ak by sa domáhala zaplatenia reálnej sumy,\npredišlo by sa súdnemu sporu, nakoľko s druhou účastníčkou dopravnej nehody zo dňa 13.02.2003\nsa právny predchodca žalovaných dohodol, avšak žalobkyňa s ním odmietla komunikovať. V dôsledku\nuvedeného, bol právny predchodca žalovaných nútený sa v zbytočnom spore brániť voči evidentne\nnadhodnotenej požiadavke. Na podporu svojej argumentácie odkázali na rozhodnutie Okresného súdu\nTrnava č.k. 11C 57/2006-302 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/81/2012-324.\nVzhľadom na uvedené navrhli, aby žalobkyni neboli priznané žiadne trovy, resp. bolo rozhodnuté o\npriznaní iba časti trov.\n6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolania navrhla napadnutý výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Postup súdu\nprvej inštancie i zdôvodnenie jeho rozhodnutia vyhodnotila ako správny a v súlade aj s rozhodovacou\npraxou vyšších súdnych autorít, vrátane odobrenia ústavnosti takéhoto postupu Ústavným súdom SR v\nrozhodnutí sp. zn. I. ÚS 56/2017, na ktoré odkázal i konajúci súd v napadnutom rozhodnutí. K tvrdeniam\nodvolateľov, „že žalobkyňa (zastúpená právnym zástupcom) mala zvážiť a zreálniť svoju požiadavku\nna zaplatenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ak tak nespravila, tak je za\nsvoj „neúspech“ zodpovedná sama sebe; resp. že ak by žalobkyňa žiadala reálnu sumu, tak by k\nsúdnemu sporu ani nemuselo dôjsť“, zdôraznila, že mohla mať predstavu sumy, ktorú požaduje od\nžalovaných (resp. vtedy právneho predchodcu žalovaných), avšak jej konečná hodnota bola závislá od\nodborných posudkov a úvahy súdu, čo nemohla nijako predvídať. Pokiaľ odvolatelia uvádzajú, že k sporu\nnemuselo ani dôjsť, „lebo sa chceli dohodnúť“, tak uvedené nemá žiadnu relevanciu k napadnutému\nuzneseniu, nakoľko k dohode nedošlo. Odvolatelia, resp. ich právny predchodca, neuhradil žalobkyni\npožadovaný nárok. Ak mal žalovaný predstavu o „správnej“ výške odškodnenia, mohol kedykoľvek\nním považovanú „správnu“ sumu žalobkyni vyplatiť. Nárok na náhradu trov konania by mu vznikol v\ntom prípade, ak by súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný uhradil viac ako by prvoinštančný súd\nžalobkyni priznal. Nakoľko žalovaný takto nepostupoval, nesie zodpovednosť za prehratý súdny spor\n(dnes jeho právni nástupcovia). Súd prvého stupňa správne posúdil plný procesný úspech žalobkyne čo\ndo základu konania, a pokiaľ ide o výšku, tak tá závisela od úvahy súdu, ktorú nemohla nijako predvídať,\npretože to objektívne nie je možné, zároveň správne vyhodnotil, že žalovaný v konaní nebol procesne\núspešný. Z týchto dôvodov neboli splnené predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa\n§ 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa zdôraznila, že odvolatelia nežiadali postupovať podľa § 257 CSP, a to\nnepriznať náhradu trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa, zároveň ani žiaden dôvod hodný\nosobitného zreteľa neuvádzali. V závere dala do pozornosti, že náhrada trov konania je priznaná len z\nprisúdenej sumy, teda nie z pôvodne žalovanej sumy, v čom je práve prihliadané na žalovaných, aby\nnedošlo k poškodeniu ich postavenia ako i na okolnosti, ktoré uvádzajú v odvolaní (že žalobkyni nebola\npriznaná celá suma, ktorú prvotne uviedla v žalobe).\n7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362\nods. 1 C <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>SP), oprávneným subjektom - stranou, v\nktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>\nCSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v\nspojení s § 357 písm. m) <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>CSP), po skonštatovaní,\nže podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/\nzakon-160/2015>), preskúmal napadnuté rozhodnutie\nv medziach daných rozsahom (§\n379 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP\n<http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>),\ns prihliadnutím ex offo\nna prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP <http://\n\nzakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd\nprvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 <http://zakony.judikaty.info/\npredpis/zakon-160/2015> CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1\n<http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a\nvecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku II. je vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).\n8. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil odvolací súd v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 CSP).\n9. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne,\nv celom\nrozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení uznesenia, ktoré viedli súd prvej inštancie\nk týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolatelia v\nodvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je\nsúd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.\n10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu\nžalovanej 1/ a žalovaného 4/, bolo posúdiť vecnú správnosť napadnutého II. výroku o náhrade trov\nkonania uznesenia súdu prvej inštancie.\n11. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s\nodvolacími námietkami, odvolací súd uvádza nasledovné.\n12. Z obsahu spis odvolací súd zistil, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu škody na\nzdraví, a to za bolesť v sume 4.979,08 eur; za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.638,78 eur\na nárok na náhradu škody v sume 252,04 eur. Medzi stranami sporu základ uplatnených nárokov nebol\nsporným, sporným zostala samotná výška jednotlivých uplatnených nárokov. Okresný súd Bratislava\nIII rozsudkom č.k. 13C/102/2004-434 zo dňa 15.04.2014 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobkyni sumu 119,50 eur (náhrada za bolesť) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. od\n14.01.2005 do zaplatenia; sumu 607,45 eur (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) spolu s\núrokom z omeškania vo výške 6 % p.a. od 28.03.2014 do zaplatenia; sumu 6,64 eur (náhrada škody)\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. od 14.01.2005 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol.\nO trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku.\nOdvolací súd rozsudkom č.k. 8Co/492/2014-502 zo dňa 03.05.2016 rozhodnutie súdu prvého stupňa\nv napadnutom výroku v časti priznanej istiny 119,50 eur (náhrada za bolesť) zrušil, a to z dôvodu,\nže tento nárok už nebol predmetom konania. Žalobkyňa vzala žalobu v časti tejto sumy späť,\na to v dôsledku dobrovoľného plnenia poskytnutého vedľajším účastníkom na strane žalovaného\nv priebehu konania, na základe čoho bolo konanie sčasti právoplatne zastavené uznesením č.k.\n13C/102/2004-423 zo dňa 30.06.2011. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvého stupňa priznal\nžalobkyni odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 607,45 eur, pozostávajúce zo\nsumy 398,33 eur zodpovedajúcej počtu 200 bodov priznaných za vážne duševné poruchy vzniknuté\npôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií\n(položka 253) podľa znaleckého posudku č. 64/16 vypracovaného znalkyňou z odvetvia psychiatrie G.\na zo sumy 209,12 eur zodpovedajúcej počtu 105 bodov priznaných za ťažkosti po ťažkých zraneniach\niných častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu (položka 254) podľa znaleckého posudku č. 1/2013 v\nznení vykonanej opravy bodového ohodnotenia zo dňa 20.06.2013 vypracovaného znalcom z odvetvia\ninterná medicína G.. Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa\nv časti priznania istiny 398,33 eur spolu priznaným úrokom z omeškania z tejto sumy, avšak dôvodu, že\nv odvolacom konaní vyšlo najavo, že dňom 05.05.2014 došlo k plneniu zo strany vedľajšieho účastníka\nčo sa týka zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 209,12 eur na základe\nznaleckého posudku G. v spojení s opravou zo dňa 20.06.2013, zodpovedajúcej počtu 105 bodov,\nodvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP <https://app.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrngizda> tak, že návrh v tejto časti\nzamietol.\nSúd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z procesného\núspechu žalobkyne čo do základu sporu a zároveň zohľadnil, že výška priznaného plnenia závisela od\n\núvahy súdu/znaleckého posudku, na základe čoho ustálil plný procesný úspech žalobkyne, ktorej proti\nžalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.\n13. Podstatným zhrnutím argumentov odvolania žalovanej 1/ a žalovaného 4/ bola námietka nesprávnej\ninterpretácie ust. § 255 CSP súdom prvej inštancie, ktorý mal podľa odvolateľov prihliadnuť na čiastočný\núspech žalobkyne a čiastočný úspech žalovaných, na základe čoho mohol nepriznať žiadnej zo strán\nsporu nárok na náhradu trov konania alebo žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania iba\nčiastočne.\n14. Odvolací súd vyhodnotil uvedené námietky odvolateľov za nedôvodné. Ustanovenie § 255 ods. 2\nCSP upravuje spôsob rozhodovania o nároku na náhradu trov konania v prípade, ak mala strana sporu\nvo veci úspech len čiastočný, čo v danom prípade naplnené nebolo. V posudzovanom spore, opakovane\nodvolací súd uvádza, že žalobkyňa tým, že dosiahla úspech do základu uplatnených nárokov a zároveň\nvýška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu vychádzajúcej zo znaleckých posudkov, bola plne\nprocesne úspešnou, keďže žiaden z uplatnených nárokov nebol zamietnutý v celom rozsahu (žalobkyňa\nbola úspešná i v časti uhradených súm vedľajším účastníkom na strane žalovaného v priebehu konania).\nPrimárnym pri posudzovaní úspechu bol základ (zásah, zodpovednosť), následne nebolo rozhodujúcim\nv akej výške jej boli jednotlivé nároky priznané, keďže pre jej úspech postačovalo, priznanie aspoň\nčasti žalobou uplatnených jednotlivých nárokov. V prípade, ak by prvoinštančný súd pri rozhodovaní\no nároku na náhradu trov konania postupoval podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, použil by nesprávne\nustanovenie § 255 CSP. Odvolatelia procesný úspech vyvodzujú iba z priznaných súm za bolesť,\nsťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady škody (vrátane uhradených súm žalobkyni v priebehu\nsporu) v porovnaní s výškou uplatneného nároku, pričom opomenuli prihliadnuť na úspech žalobkyne,\nčo do základu uplatneného nároku, ktorý bol rozhodujúcim pre vyhodnotenie úspechu. Odvolací súd\nzotrváva na svojom prijatom závere vyjadrenom v tejto veci už v uznesení 14Co/143/2018-546 zo\ndňa 13.12.2018 (ods. 8), v zmysle ktorého v posudzovanom spore, nebolo možné zaťažiť žalobkyňu\nprocesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý závisel od úvahy súdu vychádzajúcej\nzo znaleckej činnosti.\nV tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Cdo3/2009\nzo dňa 23.06.2010, v zmysle ktorého „Určenie samotnej výšky plnenia (rozsahu zvýšenia\nodškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia) bolo nepochybne závislé na ich úvahe,\nčo v konaní ani namietané nebolo. Preto boli splnené všetky zákonné predpoklady na\nrozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 142 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrnge2de&refSource=text> ods. 3 OSP (navrhovateľka\nmala v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu).\nKrajský súd mal správne aplikovať toto ustanovenie a priznať navrhovateľke, hoci mala v\nkonaní čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania. Treba súhlasiť s tvrdením generálneho\nprokurátora, že pre posúdenie aplikácie § 142 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrnge2de&refSource=text> ods. 3 OSP nie je právne\nvýznamné to, v akom rozsahu žiadal navrhovateľ priznať zvýšenie odškodnenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia, ako to nesprávne\nustálil krajský súd“ (porovnaj taktiež Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 56/2017 zo dňa\n08.02.2017, NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2009 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=njzwwxzsgaydsxztl5wwgzdpl4yti&refSource=text> zo dňa 05.08.2010).\nObdobne Najvyšší súd SR v jednom z posledných rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/141/2024 zo dňa\n27.01.2026 prijal záver, „ pokiaľ súd skonštatuje zásah do osobnostných práv, má žalobca plný\núspech v spore, teda mu patrí plný nárok na náhradu trov konania. Z tohto hľadiska je irelevantné,\nči a prípadne v akej výške bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (rozhodnutia\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 475/2018 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=njzwwxzsgaytqx3jnfuv65ltl42doni>, II. ÚS 399/2019 <https://app.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=nfuxk4zthe4s6mrqge4q>, II. ÚS 397/2020 <https://app.beckonline.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgazdax3jnfpxk427gm4to>, I. ÚS 24/2021\n<https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgazdcx3jl52xgxzsgq>, II.\nÚS\n233/2022\n<https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=njzwwxzsgazdex3jnfpxk427giztg>, II. ÚS 208/2025 <https://app.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=njzwwxzsgazdkx3jnfpxk427giydq>). Nemajetková ujma vzniknutá\nporušením osobnostných práv sa vo všeobecnosti nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej\nujmy nemožno exaktne kvantifikovať. Stanoviť mieru úspechu v takejto veci v závislosti od vzťahu\n\nmeritórneho rozhodnutia o výške náhrady ujmy k žalobnému petitu by nespĺňalo požiadavku\nspravodlivosti. V prípadoch, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu, nejde o procesne\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Za základné sa v\ntýchto prípadoch považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej\nujmy je potom druhotná a nadväzujúca (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok <https://app.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 926)“.\nVzhľadom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil záver súdu prvej inštancie o plnom procesnom\núspechu žalobkyne za správny, rovnako tak i aplikáciu ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého\npriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, na základe\nčoho nebolo možné priznať odvolacím námietkam úspech. K odkazu odvolateľov na rozhodnutie\nOkresného súdu Trnava č.k. 11C/57/2006-302 z 08.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu\nTrnava sp.zn. 23Co/81/2012-324 z 28.02.2013 je potrebné doplniť, že predmetné rozhodnutia nie sú\nsúladné s ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít, preto podporu argumentácie týmito rozhodnutia,\nvyhodnotil za irelevantnú.\n15. Zhrnúc uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o plnom procesnom\núspechu žalobkyne v spore, ktorý vychádza z jej úspechu vo všetkých uplatnených nárokoch žalobou,\nktorých priznaná výška závisela od úvahy súdu. Súd prvej inštancie dôvodne priznal žalobkyni proti\nžalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej procesného úspechu 100%, a to z výšky\npriznaného plnenia.\n16. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, vzhľadom na svoju právnu\nargumentáciu, odvolací súd napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).\n17. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v\nspojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu proti žalovanej 1/\na žalovanému 4/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).\n18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov\n\n3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/102/2004", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4182a7c-7f30-44bb-a360-7d61d83036bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.208.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 208/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 208/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.208.2025.1"}, {"guid": "ussr:6a713595-71db-44b8-955c-12073eb14e3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.233.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 233/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 233/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.233.2022.1"}, {"guid": "ussr:bf14b824-ba19-4d66-8ef5-37e5e5e5d0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2"}, {"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:9e7fc3dd-9423-4377-9857-31485ba42ce0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 397/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2020.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "b96fecac-cbbf-4b44-bfd5-d896fc836e55:87e2fc7e-bf24-4edb-86cf-f1a78b18e1ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8619201298.1", "spisova_znacka": "9Cdo/141/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/141/2024 z 27. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8619201298.1"}, {"guid": "43b97a51-4c3c-4d86-b159-5d5aebe0d780:bc3e6f98-aadc-4b21-83fb-94d58c39a12a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6618200860.1", "spisova_znacka": "14Co/143/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/143/2018 z 25. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6618200860.1"}, {"guid": "e8c3434b-062b-4989-95c7-7e5419126cbd:cc34a50a-3e0d-4f4a-b972-39b22e46d6a4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2106213326.2", "spisova_znacka": "23Co/81/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/81/2012 z 27. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2106213326.2"}], "citovane_v": []}