Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/65/2023 z 24. 4. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 6Cob/65/2023 4121204792 24. 04. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Hattalova 4, 831 03 Bratislava, IČO: 17 318 378, právne zastúpený: Mgr. Oliver Krist, advokát so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava 1 proti žalovanému v 1. rade: Ing. T. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. ulica XXX/XX, XXX XX E. - H. a žalovanému v 2. rade: Ing. Q. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. - B. V., obaja právne zastúpení: JUDr. Igor Huna, advokát so sídlom Tranovského 57, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, o zaplatenie 18 378,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-413 zo dňa 27.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-490 zo dňa 13.09.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-413 zo dňa 27.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-490 zo dňa 13.09.2022 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 31Cb/41/2021-413 zo dňa 27.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/41/2021-490 zo dňa 13.09.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Hattalova 4, 831 03 Bratislava, IČO: 17 318 378 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,spoločnosť Plastcom, spol. s r.o.“ alebo aj ako ,,spoločnosť“) proti žalovanému v 1. rade: Ing. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. ulica XXX/XX, XXX XX E. - H. (ďalej aj ako ,,J.. T. B.“) a žalovanému v 2. rade: Ing. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. - B. V. (ďalej aj ako ,,Ing. Q. S.“, obaja spolu aj ako ,,žalovaní“), o zaplatenie 18 378,33 eura s príslušenstvom, uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18 378,33 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14 033,90 eura od 13.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 1 676,83 eura od 28.08.2021 do zaplatenia a zo sumy 2 667,60 eura od 24.11.2021 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. Súd rozhodol s poukazom na § 134, § 135a ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 369 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 420, § 442 ods. 1, ods. 3, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“) a čl. 5, § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.04.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 14 033,90 eura s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody. Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiel: Sro vložka číslo 903/B, má štyroch spoločníkov, a to Ing. Q. S., Ing. T. B., Ing. C. Q. a Ing. Q. K., ktorí sú súčasne konateľmi spoločnosti. V mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Všetci štyria konatelia sú súčasne i zamestnancami spoločnosti na pozíciách odborných riaditeľov. Žalobca tvrdil, že žalovaní ako konatelia približne od roku 2014 začali stále častejšie vykonávať svoju pôsobnosť v spoločnosti spôsobom odporujúcim zákonu a spoločenskej zmluve a uskutočňovať viaceré neoprávnené činnosti zamerané najmä na posilnenie svojej rozhodovacej pozície v spoločnosti a súčasné poškodenie druhých dvoch konateľov a spoločníkov Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Dôvodil, že neoprávnená činnosť žalovaných bola uskutočňovaná v rôznych podobách a na rôznych úrovniach. Spočiatku to boli najmä rôzne formy znemožňovania riadneho výkonu činnosti druhým dvom konateľom a spoločníkom, ich účelové znemožňovanie, ohováranie a osočovanie v rámci e-mailovej komunikácie pred zamestnancami, prípadne i šikanovanie zamestnancov, ktorí boli v rámci organizačnej štruktúry priamo podriadení týmto dvom konateľom. Žalobca tvrdil, že jedným z protiprávnych postupov žalovaných, ktorým sa snažia zväčšiť svoje rozhodovacie kompetencie a poškodiť Ing. Q. K. a Ing. C. Q., je neoprávnené prijímanie smerníc platných pre celú spoločnosť tak, že ich neoprávnene schvaľovali títo dvaja konatelia bez vedomia a súhlasu zvyšných dvoch konateľov. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1. rade si od roku 2014 neoprávnene prisvojil schvaľovanie smerníc v rámci riadiacej dokumentácie SMK (systém manažérstva kvality) s tvrdením, že je na to oprávnený ako zamestnanec a v tomto neoprávnenom konaní ho výslovne podporuje žalovaný v 2. rade. Žalobca zdôraznil, že hoci rozhodovanie o obchodnom vedení (kam patrí i rozhodovanie o predpisoch platných pre celú spoločnosť) by v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou malo patriť do pôsobnosti všetkých konateľov, na čo sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, obaja žalovaní toto dlhodobo ignorujú. Žalobca mal za to, že takýmto neoprávneným konaním sa žalovaní snažia prakticky ovládnuť riadenie spoločnosti, keď si protiprávne v takýchto smerniciach sami schvaľujú viaceré oprávnenia v rámci firmy alebo ukladajú zvyšným dvom konateľom povinnosti a vyžadujú ich plnenie. Následne v rámci internej komunikácie spoločnosti poukazujú ostatným zamestnancom na to, ako konatelia a zamestnanci Ing. Q. K. a Ing. C. Q. nerešpektujú takto schválené predpisy a používajú to ako argumentáciu na ich ohováranie alebo dokonca na účelové a nedôvodné žaloby voči nim. Žalobca argumentoval, že vzhľadom k tomu, že takéto žaloby boli podávané v jeho mene, tak žalovaných ich nedôvodné žaloby na súd prakticky nič nestáli, nakoľko všetky právne služby za vypracovanie žalôb a zastupovanie v takýchto súdnych sporoch platili z finančných prostriedkov spoločnosti. Žalobca poukázal na e-mail žalovaného v 2. rade zo dňa 01.04.2018 adresovaný advokátskej kancelárii ohľadne objednávania žaloby na konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q., v ktorom sa uvádza: „Ak je aj minimálny predpoklad úspechu objednávame vypracovanie žaloby dvoch konateľov Ing. S. a Ing. B.“. Žalobca dôvodil, že minimálny predpoklad úspechu pritom prakticky znamená maximálny predpoklad neúspechu, keďže je zrejmé, že ak je iba minimálny predpoklad uspieť so žalobou na súde, tak to znamená, že je maximálny predpoklad neúspechu takejto žaloby. Žalobca mal za to, že práve aj tento e-mail žalovaného v 2. rade preukazuje, že žalovaní boli a sú v mene žalobcu ochotní podávať žaloby, pri ktorých je minimálny predpoklad úspechu, čo je preukázateľné porušovanie povinností konateľov konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca v žalobe poukázal na ďalšie žalovanými podané žaloby s tým, že súčasne bola spoločnosť zaviazaná na platenie náhrady trov konania v týchto sporoch. Žalobca mal za to, že takéto konanie žalovaných konateľov je možné považovať za porušovanie povinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a vzniknuté náklady na trovy právneho zastúpenia a súdne trovy za škodu spôsobenú spoločnosti. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní podali prostredníctvom spoločnosti Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 659 746 (pôvodné obchodné meno: Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.) (ďalej aj ako „advokátska kancelária“) dňa 21.01.2019 na Okresnom súde Bratislava IV nedôvodnú žalobu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby voči konateľom Ing. Q. K. a Ing. C. Q., v ktorej žiadali priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur. Žaloba bola vedená pod sp. zn. 8C/5/2019. Žalobca tvrdil, že žaloba bola nedôvodná a žalovaní ju v jeho mene podali proti konateľovi Ing. Q. K. a Ing. C. Q. za ich vyjadrenia v rámci internej emailovej komunikácie spoločnosti. Dôvodil, že takáto interná firemná komunikácia je výkonom riadiacej a komunikačnej pôsobnosti konateľov, vyplývajúcej priamo zo zákona a preto nemohlo dôjsť k zásahu

do dobrej povesti právnickej osoby. Žalobca tvrdil, že žaloba bola účelovo podaná tak, že Ing. Q. K. a Ing. C. Q. svoje tvrdenia šírili a prezentovali navonok a tým poškodzovali dobrú povesť spoločnosti. Až následne vykonávaným dokazovaním bolo preukázané, že všetky výroky a tvrdenia týchto konateľov boli prezentované výlučne v rámci internej vnútro firemnej e-mailovej komunikácie. Žalovaní v podanej žalobe v mene žalobcu nepravdivo a účelovo interpretovali e-mailové vyjadrenia konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q. rozširujúcim spôsobom, keď im pripisovali tvrdenia, ktoré títo konatelia vôbec nikdy neuviedli a takýmto neoprávneným spôsobom sa snažili žalovaní v žalobe navodiť dojem o údajnom zásahu do dobrej povesti spoločnosti. Žalobca dôvodil, že v žalobe boli uvedené nepravdivé skutočnosti, keď žalovaní v nej tvrdili, že „schvaľovanie zmien a prijímanie smerníc a inej dokumentácie SMK nespadá pod obchodné vedenie žalobcu, ale je v pôsobnosti príslušných zamestnancov žalobcu“, a že konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. nepravdivo tvrdili, že žalovaná v 1. rade ako zamestnanec nie je oprávnená schvaľovať interné smernice a dokumentáciu SMK s pôsobnosťou pre celú spoločnosť. Žalobca poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-923 zo dňa 16.12.2020, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca mal za to, že žalobou podanou v mene žalobcu, sa žalovaní snažili zakryť protiprávne konanie žalovanej v 1. rade, na ktoré konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. v rámci svojej pôsobnosti v internej emailovej komunikácii spoločnosti poukazovali, a to na neoprávnené konanie žalovanej v 1. rade, ktorá protiprávne schvaľovala smernice a riadiacu dokumentáciu SMK s platnosťou pre celú spoločnosť. Žalobca mal za to, že žalovaní sa podaním tejto žaloby snažili zamedziť oprávnenej kritike a vykonávaniu pôsobnosti konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q. a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur mala mať zastrašovací účel. Žalobca mal za to, že podaním nedôvodnej žaloby žalovaní porušili povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti a preto sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú mu týmto konaním spôsobili. Dôvodil, že vzniknutá škoda v súvislosti s podaním nedôvodnej žaloby spočíva v nákladoch na vedenie takéhoto šikanózneho sporu, pričom náklady na vedenie súdneho sporu predstavujú platby za poskytované právne služby, ako aj trovy konania, t. j. súdne poplatky či uhradená náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú súd priznal protistrane v tomto spore. V súvislosti s podaním žaloby na ochranu dobrej povesti a zastupovaním v súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019 uhradila spoločnosť do dňa podania žaloby za poskytnuté právne služby advokátskej kancelárii celkovú sumu 13 034,80 eura. Táto suma predstavuje pre spoločnosť škodu, ktorá vznikla v priamej súvislosti s porušením povinnosti žalovaných vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Uvedená suma bola hradená postupne na základe faktúr vystavených advokátskou kanceláriou. Vo viacerých vystavených faktúrach, ktoré žalobca uhradil, sú vykazované i poskytované iné právne služby, ktoré nesúvisia so zastupovaním v predmetnom súdnom spore, takže do sumy uplatnenej náhrady škody boli zahrnuté výlučne sumy a čiastky týkajúce sa žaloby a súdneho sporu na ochranu dobrej povesti v súdnom konaní pod sp. zn. 8C/5/2019. Za podanie predmetnej žaloby uhradil súdny poplatok vo výške 999,50 eura čo taktiež predstavuje škodu pre spoločnosť. Žalobca uviedol, že dňa 08.04.2021 vyzval oboch žalovaných, aby mu nahradili vzniknutú škodu v celkovej výške 14 033,90 eur, a to najneskôr do 12.04.2021. Žalovaní mu však túto škodu neuhradili a k predmetnému listu ako ani k vzniknutej škode sa nevyjadrili. V nadväznosti na vyššie uvádzané právne skutočnosti považoval žalobca za preukázané, že žalovaní ako konatelia postupovali vo veci podania žaloby na ochranu dobrej povesti vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 v rozpore s odbornou starostlivosťou a v rozpore so záujmami spoločnosti, čím porušili § 135a ods. 1 ObZ a preto sú povinní v zmysle § 135a ods. 2 ObZ nahradiť spoločne a nerozdielne škodu, ktorú mu svojim konaním spôsobili. Podaním zo dňa 28.06.2021 žalobca rozšíril žalobu o sumu vo výške 1 676,83 eura, ktorá predstavuje náhradu trov v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 31.08.2021 s tým, že v celom rozsahu odmietli tvrdenia žalobcu, že mu ako konatelia mali spôsobiť škodu vo výške 15 710,73 eura. Žalovaní uviedli, že žalobca oprel podanie žaloby a jej rozšírenie o argumenty vyplývajúce zo súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019. Tento spor prebiehal na základe žaloby podanej spoločnosťou Plastcom, spol. s r.o., za ktorú konali ako konatelia, pričom spoločnosť bola zastúpená advokátskou kanceláriou. Žalobcom bola teda spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. a žaloba bola podaná z dôvodu ochrany jej záujmov a nie z dôvodu ochrany ich záujmov. Dôvodili, že podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu. Dôvodili, že z ich pohľadu ako právnych laikov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie technického zamerania, nadobudli na základe dôkazov presvedčenie, že ďalší dvaja konatelia Ing. Q. K. a Ing. C.

Q. mohli svojimi výrokmi poškodiť dobrú povesť spoločnosti, a preto oslovili advokátsku kanceláriu, ktorá prevzala zastupovanie spoločnosti, za ktorú konali a vypracovala mandátnu zmluvu uzatvorenú dňa 20.09.2017 medzi spoločnosťou konajúcou konateľmi Ing. T. B. a Ing. Q. S. na jednej strane a advokátskou kanceláriou na druhej strane. Ďalej vypracovala plnomocenstvo zo dňa 09.07.2018 medzi spoločnosťou Plastcom, spol. s r.o. konajúcou konateľmi Ing. T. B. a Ing. Q. S. na jednej strane a advokátskou kanceláriou na druhej strane, na zastupovanie splnomocniteľa pri všetkých právnych úkonoch a vo všetkých konaniach vo veci ochrany dobrej povesti splnomocniteľa pred neoprávnenými zásahmi Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Advokátska kancelária vypracovala a podala na súd dňa 21.01.2019 žalobu a následne vykonávala všetky procesno-právne úkony, vrátane vypracovania všetkých písomných podaní na súd, pričom ich zástupca sa zúčastňoval na jednotlivých pojednávaniach. Podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy advokátska kancelária účtovala vykonávané právne služby súvisiace so zastupovaním spoločnosti Plastcom, spol. sr.o. jednotlivými faktúrami spolu s rozpisom prác. Všetky faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu a z nich vyplývajúce žalované sumy, boli zo strany advokátskej kancelárie vystavené spoločnosti Plastcom, spol. s r. o., ktorej poskytovala právne služby. Ako konatelia konajúci za spoločnosť boli presvedčení o tom, že advokátska kancelária bude postupovať s odbornou starostlivosťou a primeraným spôsobom využívať všetky právne prostriedky v záujme klienta, pričom bude dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Žalovaní namietali, že žalobca sa podanou žalobou a jej rozšírením domáha zaplatenia sumy vo výške 15 710,73 eure titulom náhrady škody, pričom svoje právne argumenty opiera len o § 135a ods. 1 a ods. 2 ObZ, bez toho aby uviedol v čom vidí porušenie ich právnej povinnosti. Mali za to, že pri výkone pôsobnosti konateľov v súvislosti s vedením sporu na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti, čo sú liberačné dôvody. Dôvodili, že konateľ je povinný pri plnení funkcie využívať svoje odborné znalosti, prípadne, ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu. V tomto prípade konatelia zachovali predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby s dlhoročnými právnymi skúsenosťami. Ďalej žalovaní uviedli, že o vzniku škody nemožno hovoriť z dôvodu, že advokátska kancelária za finančné prostriedky, ktoré jej boli zo strany spoločnosti uhradené, vykonala v jej prospech protihodnotu vo forme poskytnutia právnych služieb. Žalovaní mali za to, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti konateľa, vznik škody, ani existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti konateľa a vznikom škody. Na základe uvedeného žalovaní navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.09.2021 uviedol, že skutočnosť, že došlo zo strany žalovaných konateľov k zneužitiu práva vyplýva priamo z obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019, ktorým žalobu zamietol, nakoľko bola založená na preukázateľne nepravdivých tvrdeniach, a teda išlo o zneužitie práva a neoprávnenú snahu súdnou cestou obmedziť oprávnený výkon konateľských práv Ing. Q. K. a Ing. C. Q., vo vzťahu k ich internému upozorňovaniu žalovanej v 1. rade na porušovanie jej pracovných povinností a protiprávne konanie so žiadosťami o nápravu tohto stavu. Uviedol, že žalovaní ako konatelia vedeli, že žalovaná v 1. rade ako zamestnankyňa koná protiprávne. Taktiež mali vedomosť, že smernice systému manažérstva kvality (ďalej len „SMK“) je oprávnený schvaľovať výlučne riaditeľ spoločnosti a v zmysle predložených právnych stanovísk z roku 2014, v prípade neobsadenia funkcie riaditeľa spoločnosti, môže schvaľovať takéto smernice SMK iba štatutárny orgán väčšinou konateľov. Žalobca uviedol, že je v zmysle § 135a ObZ oprávnený domáhať sa proti konateľom náhrady škody, ktorú takíto spôsobili porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti, takže na podanie takejto žaloby má aktívnu vecnú legitimáciu tým, že nekonali s odbornou starostlivosťou a majú zodpovednosť za zneužitie práva z dôvodu podania vymyslenej a šikanóznej žaloby na konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Žalobca uviedol, že spoločnosť má od roku 2008 schválenú smernicu Podpisové práva, čo je dokument upravujúci oprávnenia jednotlivých zamestnancov a konateľov vo vzťahu k ich konaniu v mene spoločnosti, čo však žalovaní nerešpektovali. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že súdne konanie vedené na OS BA IV spis. zn. 8C/5/2019 bolo od začiatku založené na preukázateľne nepravdivých skutočnostiach a klamlivých tvrdeniach žalovaných a bolo žalovanými menom žalobcu iniciované po tom, čo sa konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. márne opakovane domáhali v roku 2018 od žalovanej v 1. rade, aby ukončila svoje neoprávnené konanie pri schvaľovaní smerníc SMK a aby ich predložila štatutárnemu orgánu na pripomienkovanie a schválenie. Konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. pritom preukázateľne nerozširovali o spoločnosti žiadne nepravdivé informácie, ale uskutočňovali oprávnený výkon svojich konateľských práv. Je právom a povinnosťou konateľa vyjadrovať sa v internej komunikácii ku konaniu zamestnancov, zadávať im

pracovné pokyny a vyžadovať od nich plnenia pracovných povinností. Nepravdivé tvrdenia žalovaných, na ktorých bola postavená žaloba o neoprávnenom zásahu do dobrej povesti, je tak porušením povinnosti žalovaných postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Všetky skutočnosti, ktoré Ing. Q. K. a Ing. C. Q. uvádzali v rámci výkonu svojich konateľských práv, boli pravdivé a boli uvádzané s odkazom na príslušné ustanovenia zákona alebo právne stanoviská, o ktoré opierali svoj výklad. Žalobca tvrdil, že má platne schválené Podpisové práva z roku 2011, ktoré stanovujú zamestnancom oprávnenia na konanie v mene žalobcu, a taktiež im stanovujú rozsah práv a povinností a zodpovednosti v určitých konkrétnych činnostiach žalobcu. V zmysle riadku 175 a 176 Podpisových práv oprávnenie schvaľovať riadiacu dokumentáciu SMK má výlučne riaditeľ spoločnosti. Riaditeľ pre kvalitu (RPQ), čo je funkcia žalovanej v 1. rade nemá oprávnenie schvaľovať túto dokumentáciu, ale iba ju predkladá a zodpovedá za ňu. Z uvedeného tak jasne vyplýva, že žalovaná v 1. rade nemá oprávnenie schvaľovať smernice SMK. To, že žalovaní o platnosti Podpisových právach vedeli preukazuje nielen to, že ich sami schválili na valnom zhromaždení dňa 24.06.2010, ako i následne v roku 2011 ako spoločníci per rollam, ale i to, že platnosť a záväznosť Podpisových práv žalovaní výslovne potvrdzujú vo svojej e-mailovej komunikácii. Na základe platných podpisových práv podali žalovaní v mene žalobcu žalobu o zaplatenie 135 eur (v konaní pod sp.zn. 61Cpr/15/2017) a v nej sa až do roku 2019 odvolávali na platné Podpisové práva z roku 2011. To že schvaľovanie smerníc SMK patrí do pôsobnosti konateľov bolo potvrdené i v odôvodnení právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019. Z uvedených právnych skutočností tak vyplýva, že rozhodujúca časť žaloby v konaní sp. zn. 8C/5/2019, na ktorej bolo postavené údajné zasahovanie do dobrej povesti žalobcu, bola založená na vedome nepravdivých skutočnostiach, o ktorých žalovaní konatelia vedeli, že sú nepravdivé, čo preukazuje, že podanie takejto žaloby na základe takýchto nepravdivých skutočností je hrubým porušením § 135a ods. l ObZ zo strany žalovaných konateľov postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný v 2. rade ako konateľ nepravdivo pred súdom uviedol: „Vedenie spoločnosti pri začatí budovania SMK schválilo budovanie SMK a v tom vidí legitimitu ďalších konaní Ing. B., pretože tam boli schválené kompetencie Ing. B. aj jej pracovné zaradenie, kde podľa organizačnej štruktúry patrí po riaditeľovi k najvyššie funkčne postavenému pracovníkovi spoločnosti.“ Ide o ďalšie úmyselné zavádzanie zo strany žalovaného v 2. rade, pretože žalovaná v 1. rade nemá žiadnym predpisom schváleným vedením spoločnosti oprávnenie schvaľovať dokumentáciu SMK. Neexistuje organizačná štruktúra, podľa ktorej by žalovaná v 1. rade mala po riaditeľovi spoločnosti pozíciu najvyššie funkčne postaveného pracovníka a navyše táto skutočnosť ani nijako nesúvisí s oprávnením schvaľovať smernice SMK, keďže oprávnenie na takúto činnosť by muselo byť výslovné. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 18.10.2021 v celom rozsahu odmietli tvrdenie žalobcu, že ako konatelia žalobcu mali spoločnosti spôsobiť škodu vo výške 15 710,73 eura. Nepopierali, že sú vedené pred inými všeobecnými súdmi aj ďalšie súdne konania, v ktorých vystupujú žalovaní, ako aj žalobca a jeho konatelia a spoločníci v postaveniach rôznych strán sporu, ale zo skutkového a právneho hľadiska ide o celkom odlišné a vzájomne nesúvisiace spory. Nie je sporné, že medzi konateľmi a spoločníkmi žalobcu existujú názorové nezhody a nejednotnosť v určitých otázkach riadenia a fungovania spoločnosti Plastcom, spol. s r.o., a to medzi Ing. Q. S. a Ing. T. B. na jednej strane a Ing. Q. K. a Ing. C. Q. na strane druhej. Tvrdili, že svojou pracovnou aktivitou a zodpovedným prístupom k plneniu povinností prispeli k tomu, že žalobca od roku 2015 do súčasnej doby vytvára zisk s tým, že spoločníci, teda aj Ing. Q. K. a Ing. C. Q. si od roku 2016 do roku 2020 rozdelili zisk v hrubom vo výške 2 987 686 eur, čiže v prepočte na jedného spoločníka 746 921,50 eura. V doplnení vyjadrenia zo dňa 03.11.2021 žalovaní uviedli, že Ing. Q. K. už v roku 2015 mal snahu ovládnuť riadenie spoločnosti, keď navrhoval v e-mailovej komunikácii, že odkúpi od Ing. T. B. jej obchodný podiel, čo bolo doložené aj návrhom zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalovaní nesúhlasili s tým, že mala byť žalobcovi spôsobená škoda, keď uviedli, že konali s odbornou starostlivosťou, keď sa v konaní nechali zastúpiť advokátskou kanceláriu, čo žalovaní preukazovali uzatvorením mandátnej zmluvy zo dňa 20.09.2017, a keď podľa ich názoru žalobca ani nepreukázal splnenie podmienok zakladajúcich vznik nároku na náhradu škody. Žalovaní tiež uviedli, že tvrdenia žalobcu sú v príkrom rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,ústava“), z ktorého vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Žalobca podaním zo dňa 25.11.2021 rozšíril žalobu o ďalšie ním uhradené faktúry vystavené advokátskou kanceláriou v sume 2 667,60 eura s príslušenstvom. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.05.2022. Na uvedenom pojednávaní sa žalobca zdôraznil, že výdavky, ktoré prevyšujú 18 000 eur na takúto nedôvodnú žalobu, ktorá bola súdom zamietnutá, znamená pre spoločnosť spôsobenie škody, keďže ak by takáto žaloba nebola podaná, tak by mu takáto škoda nevznikla. Žalovaní zdôraznili, že skutočnosť, že advokátska kancelária podala žalobu na súd po právnej analýze, svedčí o tom, že konali v dobrej viere, pričom neuprednostňovali svoje vlastné záujmy konateľov pred záujmami spoločnosti a spoločníkov. O vzniku škody nemožno hovoriť z dôvodu, že advokátska kancelária za finančné prostriedky, ktoré jej boli zo strany spoločnosti uhradené, vykonala v jej prospech protihodnotu, a to vo forme poskytovania právnych služieb s tým, že išlo o účelne vynaložené finančné prostriedky. Z predložených listín súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená v súvislosti s podaním žaloby na ochranu dobrej povesti na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019, kde žalovaní ako konatelia podaním tejto podľa žalobcu nedôvodnej a šikanóznej žaloby mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, a preto sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi škodu, ktorú mu tým spôsobili. Uvedená škoda spočíva v tom, že žalobca musel uhradiť za poskytnuté právne služby sumy fakturované advokátskou kanceláriou v súvislosti so zastupovaním v tomto konaní, poplatok za podanie žaloby v konaní sp. zn. 8C/5/2019 ako aj trovy uvedeného konania, čo žalobca preukazoval jednak predloženými faktúrami, výpismi z účtu o ich zaplatení, predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku ako aj uznesením č. k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že žaloba je dôvodná. Poukázal na skutočnosť, že z predložených listín vyplýva, že je medzi jednotlivými konateľmi žalobcu vedených viacero súdnych konaní v rôznom procesnom postavení týchto konateľov, týkajúcich sa predovšetkým riadenia a činnosti žalobcu. Z počtu týchto konaní, ale aj z jednotlivých vyjadrení vyplývajúcich z e-mailovej komunikácie medzi konateľmi, predloženej žalobcom a žalovanými, ako aj z vyjadrenia žalovaných zo dňa 31.08.2021 vyplýva, že vzťahy medzi konateľmi spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. nie sú dobré. Aj v kontexte uvedeného súd vyhodnotil žalobu podanú v konaní sp. zn. 8C/5/2019 ako žalobu, ktorej primárnym cieľom nebolo uplatňovanie alebo bránenie práv zákonnými prostriedkami, ale ktorá primárne smerovala k obmedzeniu žalovaných konateľov vykonávať svoju pôsobnosť a poukazovať na neoprávnené a nezákonné prijímanie smerníc v spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Podstatou uvedenej žaloby totiž bolo, že žalovaní (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.) mali uvádzať nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky v internej komunikácii, ktoré mali byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti spoločnosti a spôsobiť jej takýmto konaním ujmu. Odhliadnuc od skutočnosti, že interná komunikácia nemôže zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby, čo bolo konštatované aj Okresným súdom Bratislava IV, súd uviedol, že tvrdenia o neoprávnenom a nezákonnom postupe pri prijímaní smerníc v spoločnosti boli pravdivé a upozornenia na nedodržanie procesu schvaľovania smerníc oprávnené (tak ako je to opätovne konštatované aj Okresným súdom Bratislava IV v konaní sp. zn. 8C/5/2019). Uvedená skutočnosť ohľadom nedodržania postupu pri prijímaní smerníc vyplýva jednak zo zákona (§ 134 ObZ), jednak na túto skutočnosť boli žalovaní opakovane upozorňovaní Ing. Q. K., čo súdu vyplývalo z predloženej e-mailovej komunikácie, keď žalovaná v 1. rade bola na tieto skutočnosti upozorňovaná e-mailmi od konateľa Ing. Q. K. z februára 2015 o tom, že táto kompetencia spadá do pôsobnosti štatutárneho orgánu, ktorým sú štyria konatelia a tiež v e-mailovej komunikácii z augusta 2018, keď v e-mailovej správe je uvedené, že „zákon hovorí, že smernica bude schválená, keď ju schváli štatutárny orgán, t. j. väčšina konateľov, t. j. v prípade Plastcomu 3 konatelia“, pričom adresátom týchto správ je aj žalovaný v 2. rade, ktorý sám v predloženej e-mailovej správe zo dňa 21.08.2015, zaslanej taktiež všetkým konateľom, osvedčuje vedomosť o znení § 134 ObZ, keď uviedol: „ak by aj smernicu podpísali 2 konatelia tak to podľa Obchodného zákonníka, § 134 na schválenie pre Plastcom nestačí.“. Uvedená skutočnosť vyplýva tiež zo stanoviska Advokátskej kancelárie BÁNOS s.r.o. zo dňa 05.12.2018, ktoré bolo podľa nesporného skutkového tvrdenia zaslané všetkým konateľom, v ktorom je výslovne konštatované, že schvaľovanie smerníc spadá v zmysle § 134 ObZ pod obchodné vedenie spoločnosti, respektíve tiež z právneho stanoviska zo dňa 17.01.2014, v ktorom je uvedené, že pri rozhodovaní o obchodnom vedení sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, čo v prípade spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. znamená, že o obchodnom vedení musia rozhodovať traja konatelia. Teda to, že schvaľovanie smerníc patrí do pôsobnosti štatutárneho orgánu a schvaľuje sa väčšinou konateľov,

vyplýva jednak zo zákona a jednak to bolo známe všetkým konateľom žalobcu z internej mailovej komunikácie a tiež z vypracovaných právnych stanovísk k tejto otázke. Žaloba podaná v konaní sp. zn. 8C/5/2019 obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia o tom, že Ing. Q. K. a Ing. C. Q. dlhodobo neoprávnene zasahujú do dobrej povesti spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. tým, že rozširujú nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ďalej nepravdivé tvrdenia o tom, že schvaľovanie smerníc SMK u žalobcu nespadá pod pôsobnosť žalovanej v 1. rade, keď aj v zmysle predložených Podpisových práv toto oprávnenie spadá pod riaditeľa spoločnosti. Proces schvaľovania smerníc v spoločnosti žalobcu teda nie je vykonávaný v súlade s internými pravidlami spoločnosti a ani v súlade s § 134 ObZ. Súd poukázal na to, že v zmysle predloženej pracovnej náplne žalovanej v 1. rade zo dňa 13.08.2003, táto nemá oprávnenie schvaľovať dokumentáciu SMK a nemá zakotvené oprávnenie schvaľovať smernice SMK. Súd tiež poukázal na to, že to, že schvaľovanie smerníc SMK patrí do pôsobnosti konateľov bolo potvrdené aj v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019. Súd tiež v súvislosti s podanou žalobou poukázal na protirečivé tvrdenia žalovaných ohľadom podpisových práv prijatých dňa 07.11.2011, keď tieto v konaní sp. zn. 8C/5/2019 nepovažujú žalovaní za platné, naproti tomu v inom konaní sp. zn. 61Cpr/15/2017 tieto za platné považujú (čo vyplýva z predloženej žaloby zo dňa 16.11.2017, vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 27.03.2018, ako aj podaného odvolania zo dňa 30.10.2019 v konaní sp. zn. 61Cpr/15/2017). Podaná žaloba preto v kontexte vyššie uvedeného, s poukazom na zlé vzťahy medzi konateľmi spoločnosti, ako aj v kontexte podania žaloby aj v prípade, aj keď je len minimálny predpoklad úspechu, podľa názoru súdu jednoznačne vykazuje znaky zneužitia práva a nie riadny a oprávnený výkon práva. Súd zároveň považoval za potrebné uviesť, že skutočnosť podania žaloby aj v prípade minimálneho predpokladu úspechu nevykladal takým spôsobom, ako bol prezentovaný žalovaným v 2. rade na nariadenom pojednávaní dňa 06.05.2022, ktorý ho prezentoval ako 51 % úspech. Podanie žaloby, aj keď je len minimálny predpoklad na úspech, evokovalo súdu podanie žaloby za každú cenu, a to aj v prípade skutočne minimálnej šance na reálny úspech, počítajúc a akceptujúc aj prípadný neúspech v spore. Argumentácia žalovaných o tom, že sa v konaní nechali zastúpiť advokátskou kanceláriu a pri jej výbere konali s odbornou starostlivosťou, a teda nemôžu niesť zodpovednosť za škodu, podľa názoru súdu nemohla obstáť. Predovšetkým konanie advokátskej kancelárie prebiehalo na základe pokynov a podkladov, ktoré dodali žalovaní. Žalovaní dali v mene spoločnosti Plastcom, spol. s r. o. pokyn advokátskej kancelárii na podanie žaloby v konaní sp. zn. 8C/5/2019 a títo jej aj logicky poskytli skutkové tvrdenia, ktoré boli následne uplatnené v konaní sp. zn. 8C/5/2019, či už o rozširovaní nepravdivých tvrdení zo strany konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q., respektíve o kompetenciách žalovanej v 1. rade na schvaľovanie smerníc SMK, teda skutkové tvrdenia, ktoré súd nevyhodnotil ako pravdivé, ktoré nevyplývajú z internej dokumentácie spoločnosti Plastcom spol. s r.o. a ktoré neboli žalovanými žiadnym spôsobom preukázané. Advokátska kancelária na súde nekonala vo svojom mene, ale konala v mene žalobcu zastúpeného žalovanými, takže zodpovednosť za súdom konštatované znaky zneužitia práva pri podaní žaloby na konateľov (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.), je priamou zodpovednosťou žalovaných ako konateľov, ktorí v mene žalobcu túto žalobu podávali prostredníctvom advokátskej kancelárie. Takéto konanie žalovaných ako konateľov je podľa názoru súdu možné považovať za porušovanie povinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, keďže podaná žaloba bola založená na nepravdivých a nepreukázaných tvrdeniach a zároveň bola podaná aj pre prípad minimálneho predpokladu úspechu vo veci, čo podľa názoru súdu vylučuje odbornú starostlivosť žalovaných pri podávaní tejto žaloby, ale tiež aj konanie žalovaných v dobrej viere. Navyše obaja žalovaní boli opakovane upozorňovaní na potrebu zákonného postupu pri prijímaní smerníc spoločnosti s konkretizáciou konkrétneho ustanovenia zákona a na dodržiavanie interných predpisov prostredníctvom e-mailov, prostredníctvom odborných stanovísk, čo vylučuje nezavinenú nevedomosť a dobrú vieru žalovaných pri samotnom podaní žaloby. Čo sa týka žalovanými namietanej legitimácie, súd poukázal na to, že v zmysle § 135a ObZ je žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa náhrady škody od konateľov, ktorú konatelia spôsobili porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti. V danom prípade bola teda podľa názoru súdu daná aktívna legitimácia žalobcu ako aj pasívna legitimácia žalovaných. Súd konštatoval, že v danom prípade je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane žalobcu, spočívajúcej v nákladoch žalobcu, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti so žalobou podanou v konaní sp. zn. 8C/5/2019, respektíve spojené s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania, kde výšku škody a jej reálny vznik žalobca preukázal jednotlivými faktúrami vystavenými advokátskou kanceláriou, ako aj

výpismi z účtu, z ktorých tiež vyplýva zaplatenie týchto faktúr, teda z nich vyplýva reálna výška škody, pretože uvedené finančné prostriedky znamenajú pre žalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére. K námietke žalovaného v 2. rade k tomu, že sa všetky položky nevzťahujú k tomuto sporu, súd uviedol, že túto skutočnosť namietol až na nariadenom pojednávaní, čo v zmysle § 153 ods. 2 CSP predstavuje prostriedok procesnej obrany, ktorý nie je uplatnený včas, pričom žalovaný v 2. rade ani nekonkretizoval, ktoré položky má na mysli. Súd dodal, že všetky žalobcom uvádzané položky sú rozčlenené a podľa predložených výkazov prác, ktoré boli pripojené k faktúram, sa týkajú iba žaloby na ochranu dobrej povesti. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, pričom súd tiež žalobcovi priznal úroky z omeškania v zákonnej výške, nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania so zaplatením nároku žalobcu na náhradu škody, keď ich tento podľa nesporného skutkového tvrdenia vyzýval na zaplatenie náhrady škody, k čomu doložil aj výzvy zo dňa 08.04.2021 a zo dňa 22.11.2021. Pokiaľ išlo o úrok z omeškania zo sumy 1 676,83 eura, tento súd priznal až od 28.08.2021 (nie od 20.08.2021), keďže mal súd za to, že pri spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti oboch žalovaných na zaplatenie náhrady škody je potrebné, aby mali obaja žalovaní vedomosť o tom, že si tento nárok žalobca uplatňuje, čo bolo splnené dňa 27.08.2021, keď bolo rozšírenie žaloby žalobcu doručené aj žalovanému v 2. rade. V časti požadovaných úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 676,83 eura za obdobie od 20.08.2021 do 27.08.2021 súd žalobu zamietol. 4. Proti napadnutému rozsudku podali žalovaní v 1. rade a 2. rade dňa 13.06.2022 v zákonnej lehote voči výroku I. a III. odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Žalovaní namietali posudzovanie sporu podľa § 420 OZ s tým, že v danom prípade ide o vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a štatutárnym orgánom, a preto spor by sa mal posudzovať podľa ObZ, vrátane posúdenia nároku na náhradu škody podľa § 373 ObZ v spojení s § 757 ObZ. Zároveň namietali odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 31., v ktorom súd prvej inštancie poukázal na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Dôvodili, že zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti porušením povinností v súvislosti s výkonom funkcie je v zmysle § 373 ObZ objektívna bez ohľadu na zavinenie. Ďalej žalovaní namietali, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí porušenie právnej povinnosti žalovaných ako konateľov, či toto porušenie zakladá nárok žalobcu na náhradu škody a zároveň neuviedol, kde vidí príčinnú súvislosť medzi vznikom údajnej škody (úhrada nákladov za poskytnuté právne služby vo veci pod sp. zn. 8C/5/2019 vo výške 15 702 eur, náhrada trov konania vo výške 1 676,83 eura a úhrada súdneho poplatku za podanie žaloby vo výške 999,50 eura) a porušením právnej povinnosti. Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne a svojvoľne vyhodnotil súdny spor pod sp. zn. 8C/5/2019, keď uviedol, že primárnym cieľom nebolo uplatňovanie alebo bránenie práv zákonnými prostriedkami, ale primáme smeroval k obmedzeniu žalovaných konateľov vykonávať svoju pôsobnosť a poukazovať na neoprávnené a nezákonné prijímanie smerníc v spoločnosti Plastcom, spol. s r o.. Dôvodili, že nemohli porušiť svoje povinnosti konateľov, len na základe toho, že konali za spoločnosť Plastcom, spol. s r.o., ktorú v súdnom spore zastupovala advokátska kancelária ktorá po právnej analýze podala žalobu na súd. Zároveň uviedli, že ak sa Ing. T. B. dopustila nejakého pochybenia, tak určite nie ako konateľka spoločnosti, ale ako „riaditeľka pre kvalitu“, na základe pracovnej zmluvy tak, ako to vyplýva z bodu 14. rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nijako nezisťoval, či v spore sp.zn. 8C/5/2019 mali porušiť povinnosti ako konatelia alebo ako zamestnanci spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Taktiež za porušenie povinnosti konateľov sa podľa žalovaných nemôžu považovať zlé vzťahy medzi konateľmi spoločnosti navzájom, a to ani v kontexte podania uvedenej žaloby. Žalovaní namietali, že nemajú právnické vzdelanie, t.z. že vypracovanie žaloby a konať pred súdom by sami nezvládli, preto sa obrátili so zastupovaním spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. na advokátsku

kanceláriu. Tejto predložili podklady a všetky relevantné dokumenty a to aj tie, ktoré si advokátska kancelária vyžiadala. Advokátska kancelária vykonala právnu analýzu a po jej vykonaní podpísala so spoločnosťou dohodu o splnomocnení. Argumentovali s tým, že vzhľadom k tomu, že si v spore sp. zn. 8C/5/2019 ako konajúci za spoločnosť objednali od advokátskej kancelárie vypracovanie právnej analýzy preukazuje to, že konali s odbornou starostlivosťou. Namietali tvrdenia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, v ktorom sa zmienil o nejakých pokynoch advokátskej kancelárii na podanie žaloby, nakoľko nemajú vedomosť o žiadnych pokynoch, ktoré by išli nad rámec dohody klienta s advokátskou kanceláriou, teda podanie žaloby na súd a zastupovanie v konaní pred súdom. Uviedli, že poskytli advokátskej kancelárii materiály, ktoré mali k dispozícii a po ich vyhodnotení zo strany advokátskej kancelárii, táto podala žalobu na súd. O podaní žaloby z ich strany za každú cenu a tvrdenie súdu prvej inštancie o minimálnej šance na reálny úspech, nemôže obstáť v kontexte porušenia ich povinností, pričom mali za to, že tieto skutočnosti vyplývajú z dôkazu, ktorý sa nachádza v spise, konkrétne z e-mailovej komunikácie zo dňa 24.04.2018 a dňa 02.05.2018 medzi Ing. Q. S. a advokátskou kanceláriou. Žalovaní namietali, že o porušenie povinnosti žalovaného v 2. rade nemôže ísť, pretože na pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vysvetlil, že pod minimálnym predpokladom úspechu vo veci sp. zn. 8C/5/2019 považoval 51 % úspech vo veci. Žalovaní tvrdili, že v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 neporušili žiadne povinnosti, pričom za porušenie povinnosti nemožno považovať výsledok súdneho konania, pretože by to bolo v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Skutočnosť, že Okresný sud Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 8C/5/2019 žalobu podanú žalobcom v celom rozsahu zamietol, ešte automaticky neznamená, že v tomto spore porušili svoje povinnosti. Zdôraznili, že základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore. Zároveň dodali, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019 bol v konečnom dôsledku zo strany spoločnosti, za ktorú konali akceptovaný a odvolanie nepodala. Žalovaní poukázali na § 150 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Dôvodili, že z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019 nevyplýva, že žalobca ako strana sporu, nepostupovala v medziach tohto ustanovenia. Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie sa s existenciou vzniku škody zaoberá len minimalisticky v bode 34. napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek náležitého zdôvodnenia. Jeho odôvodnenie spočíva v tom, že v danom prípade je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane žalobcu, spočívajúcej v nákladoch žalobcu, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti so žalobou podanou v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, respektíve spojené s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania. Z týchto jeho záverov možno len dedukovať, že podľa súdu škoda vznikla, ktorá predstavuje náklady žalobcu v spojení s konaním pod sp. zn. 8C/5/2019, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti s podanou žalobou, spojené s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania. Žalovaní namietali, že žalovaná istina predstavuje vynaložené náklady žalobcu v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, ktoré boli uhradené za poskytnuté právne služby v súvislosti s podanou žalobou a zastupovaním žalobcu v konaní a spojené aj s poplatkovou povinnosťou za podanie žaloby a náhradou trov konania na základe rozhodnutia súdu, a preto nemožno hovoriť o vzniku škody. Jednotlivé faktúry boli vystavené advokátskou kanceláriou a uhradené žalobcom na základe dohody v zmysle čl. V mandátnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že za poskytnutie právnych služieb sa použijú hodinové sadzby od 40 do 150 eur. Za finančné prostriedky, ktoré boli zo strany žalobcu uhradené, vykonala advokátska kancelária protihodnotu vo forme poskytovania právnych služieb, preto podľa ich názoru nemožno hovoriť o vzniku škody. Žalovaní namietali, že vo vyjadrení k žalobe a k rozšíreniu žaloby zo dňa 31.08.2021 sa vyjadrovali k existencii vzniku škody, avšak súd prvej inštancie im nedal na tieto ich tvrdenia žiadnu relevantnú odpoveď, resp. sa s nimi vôbec nezaoberal. Ide o vyjadrenie z nasledovným obsahom: Z čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Taktiež toto právo vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len ako ,,dohovor“). Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore. Teleologickým výkladom § 135a ObZ dospejeme k záveru, že zákon nepožaduje od konateľov odbornosť v zmysle kvalifikačných predpokladov, napríklad v oblasti práva, ekonómie alebo výroby, ale vyžaduje od nich profesionalitu pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu z objektívneho hľadiska. Z povahy veci je jasné, že nepôjde o bežnú či priemernú starostlivosť konateľa. Naopak, konateľ je povinný pri plnení svojej funkcie využívať svoje odborné znalosti, prípadne ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu. V takomto prípade je konateľ povinný zachovať predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby. Ak by sa ukázalo, že konateľ zanedbal pri výbere tejto osoby odbornú starostlivosť, zodpovedal by taktiež za škodu, ktorú by táto tretia osoba spôsobila obchodnej spoločnosti. Žalovaní tvrdili, že ako konatelia konali s odbornou starostlivosťou keďže v oblasti práva sú laici a nedisponujú odbornými znalosťami, oslovili zo svojimi poznatkami o veci a dôkazmi advokátsku kanceláriu s dlhoročnými právnymi skúsenosťami. Žalovaní uviedli, že boli presvedčení o tom, že advokátska kancelária pri výkone advokácie bude postupovať s odbornou starostlivosťou, nastolenej právnej problematike sa rozumie a bude konať čestne a svedomito. Pritom bude dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Žalovaní uviedli, že zákonná úprava zmierňuje striktnosť zodpovednosti konateľa za škodu pri zásade lojality tým, že postačuje aspoň konateľova dobrá viera, že koná v záujme spoločnosti. Dobrá viera je definovaná ako „nezavinená nevedomosť o právnych nedostatkoch určitého právneho stavu“ a ide v zásade o objektivizovaný stav nevedomosti konajúcej osoby. Zo zákonného znenia § 135a ods. 3 ObZ vyplýva, že nestačí len konateľova nevedomosť, ale vyžaduje sa pozitívne presvedčenie konateľa, že koná v záujme obchodnej spoločnosti. Žalobca v zastúpení advokátskou kanceláriou podal žalobu, ktorou sa domáhal, aby sa žalovaní Ing. Q. K. a Ing. C. Q. zdržali šírenia nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií, ktorými by mohla utrpieť dobrá povesť spoločnosti. Žalovaní mali za to, že v tomto prípade konali jednoznačne v záujme spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Dôvodili, že z obsahu žaloby vyplýva, že neuprednostňovali pred záujmami spoločnosti svoje vlastné záujmy, záujmy jednotlivých spoločníkov, či dokonca záujmy tretích osôb. Žalovaní namietali, že spochybnili vo svojom vyjadrení aj existenciu škody, čiže vrátane aj jej výšky. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vyplýva, že žalovaní v 2. rade uviedol, že namieta uplatnenú DPH, ktorú si žalobca uplatňuje a položky, ktoré sú žalobcom uvádzané, nie všetky sa vzťahujú k tomuto sporu. Dôvodili, že nárok na náhradu škody nepodlieha režimu zdanenia podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoDPH“), nakoľko nárok na náhradu škody nie je tovarom a ani službou a teda nemôže byť predmetom dane v zmysle § 2 ZoDPH. Mali za to, že súd prvej inštancie mal v tejto súvislosti postupovať podľa ZoDPH, a preto neobstojí argument, že ide o skutkové tvrdenie, ktoré bolo uplatnené oneskorene až na nariadenom pojednávaní. Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania vo výške 1 676,83 eura a náhradu súdneho poplatku zaplateného za podanú žalobu vo výške 999,50 eura v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019. Argumentovali, že súdny poplatok za podanú žalobu bol uhradený žalobcom na základe rozhodnutia súdu v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Zároveň trovy konania vo výške 1 676,83 eura uhradil žalobca na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. V oboch prípadoch sa jednalo o rozhodnutie štátneho orgánu v zmysle zákona. Argumentovali, že v spore pod sp. zn. 8C/5/2019 išlo zo strany žalobcu, za ktorého konali ako konatelia o uplatňovanie práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj v zmysle z čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda nemožno v žiadnom prípade hovoriť o vzniku škody, ktorá mala vzniknúť úhradou trov konania a súdneho poplatku za podanie žaloby. Žalovaní mali za to, že ani úhrada finančných prostriedkov zo strany žalobcu v spore pod sp. zn. 8C/5/2019 za poskytnuté a vykonané právne služby advokátskou kanceláriou, ktorá v konaní zastupovala žalobcu na základe dohody o splnomocnení, nemôže byť v žiadnom prípade považovaná za škodu. Argumentovali, že advokátska kancelária vykonala vyúčtované práce a preto spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. bola povinná faktúry uhradiť, nakoľko ich neuhradením by sa vystavila súdnemu sporu s advokátskou kanceláriou.

Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie náležite neobjasnil, kto so žalovaných sa podieľal na eventuálnej existencii škody a jej výške tak, ako mu to vyplýva zo zákona, pretože existencia škody a výška škody musí byť bezpečne preukázaná, čo sa ale v tomto prípade nestalo. Zároveň namietali, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal detailnejšie príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané teda poškodeného. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním zo dňa 17.06.2022. Uviedol, že nikde v rozsudku sa neuvádza, že by súd posudzoval spor v zmysle § 420 OZ. Súd v bode 30. napadnutého rozsudku uviedol všeobecné ustanovenia OZ vrátanie ustanovenia § 420, ale súčasne citoval osobitné ustanovenia ObZ, a to § 135a ods. 1, ods. 2 a ods. 3. V zmysle uvedeného je tak zrejmé, že súd posudzoval spor o náhradu škody v zmysle § 135a ObZ, čo vyplýva i z následného odôvodnenia rozsudku, kde posudzuje zodpovednosť žalovaných za škodu ako konateľov obchodnej spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Uviedol, že súd nemohol zodpovednosť za škodu posudzovať podľa § 373 ObZ, ako tvrdia žalovaní, pretože § 135a ObZ ako osobitné ustanovenie o zodpovednosti konateľov za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti je špeciálnou právnou úpravou, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou zakotvenou v § 373 ObZ, a preto súd prvej inštancie správne aplikoval túto špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu. Žalobca poukázal, že súd v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, v čom vidí porušenie právnej povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a v bode 34. napadnutého rozsudku uviedol príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že porušenie povinnosti žalovaných ako konateľov spočíva v podaní žaloby, ktorá bola založená na nepravdivých skutkových tvrdeniach. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí nielen z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/5/2019, ale aj z ďalších 97 písomných dôkazov. Žalobca poukázal napr. na podstatnú e-mailovú komunikáciu vo veci neoprávneného postupu žalovanej v 1. rade od roku 2015 do roku 2019, právne stanovisko advokátskej kancelárie BÁNOS, s.r.o. o neoprávnenom konaní žalovanej v 1. rade, ako aj ďalšie dôkazy z ktorých vyplynulo, že žaloba podaná na konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q. v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 bola preukázateľne založená na nepravdivých skutkových tvrdeniach, o čom mali obaja žalovaní konatelia vedomosť z takejto komunikácie ako i z predloženého právneho stanoviska. K tvrdeniu žalovaných, že pred podaním žaloby bola najskôr vypracovaná advokátskou kanceláriu právna analýza a až potom bola podaná žaloba v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, čo má preukazovať ich konanie s odbornou starostlivosťou, žalobca uviedol, že žiadna takáto právna analýza nebola v tomto konaní predložená. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní žiadnu právnu analýzu súdu prvej inštancii nikdy nepredložili je preto v zmysle § 366 písm. d/ CSP ich súčasná procesná obrana absolútne nedôvodná a právne irelevantná. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že nemajú právnické vzdelanie a že vypracovanie žaloby a konať pred súdom by sami nezvládli, tak táto skutočnosť im nebránila nerešpektovať a ignorovať predložené odborné právne stanoviská advokátskych kancelárii a robiť vlastný právny výklad prispôsobený tomu ako im to v konkrétnom momente vyhovovalo. Žalobca poukázal, že zjavným konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou je aj postup žalovaných, ktorým advokátskej kancelárii zadali pokyn na vypracovanie žaloby aj keď je minimálny predpoklad úspechu. Dôvodil, že je vec všeobecne známa, ktorú netreba dokazovať, že slovné vyjadrenie „minimálny predpoklad úspechu“ v bežnej reči úplne jednoznačne znamená, že šanca uspieť je úplne minimálna. Skutkové tvrdenia na základe ktorých bola podaná žaloba boli advokátskej kancelárii poskytnuté žalovanými konateľmi, keďže táto skutkové tvrdenia pri vypracovaní žaloby môže čerpať výlučne od

svojho klienta, teda od žalovaných ako konateľov žalobcu, ktorí ju poverili vypracovaním žaloby. Žalovaní pritom ich nepravdivé tvrdenia nevedeli podložiť nijakým dôkazom. Z rozsudku súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že škodu pre spoločnosť predstavujú náklady na vedenie súdneho sporu, t.j. aj výdavky na právne služby. Vo svojej podstate bola žaloba na konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q. podaná za to, že si v internej e-mailovej komunikácii dovolili poukázať na protiprávne konanie žalovanej v 1. rade pri neoprávnenom zmenovaní smerníc a požadovali od nej uskutočnenie nápravy, pričom žalovaní v žalobe nepravdivo tvrdili, že žalovaná v 1. rade je oprávnená uskutočňovať zmenu smerníc a že interná e-mailová komunikácia mala byť spôsobilá poškodiť dobré meno žalobcu. Interná e-mailová komunikácia konateľov pritom predstavuje výkon konateľskej pôsobnosti konateľov do vnútra spoločnosti, takže žalovaní sa takouto žalobou evidentne snažili zamedziť oprávnenému výkonu konateľských práv a povinností Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Ak by žalovaní takúto žalobu založenú na nepravdivých skutkových tvrdeniach nepodali, tak by spoločnosti nevznikli žiadne náklady na súdny spor, ktorý bol pre svoju nedôvodnosť zamietnutý a preto takéto náklady predstavujú pre spoločnosť škodu, ktorú je v zmysle § 135a ObZ oprávnený vymáhať na konateľoch, ktorí za vznik takejto škody zodpovedajú. Ďalej žalobca uviedol, že k vzniknutej škode žiadnu ďalšiu DPH nepripočítal a existujúca DPH bola vo faktúrach vyúčtovaná v súlade s § 2 ZoDPH. Podľa § 379 ObZ sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom skutočnú škodu v prípade uhradených právnych služieb predstavujú sumy, ktoré žalobca skutočne uhradil v zmysle vystavených faktúr. Škodu vždy predstavuje skutočne zaplatená suma, bez ohľadu na to, či je poškodený platcom DPH alebo nie. V prípade ak je žalobca ako poškodený platcom DPH, a teda súčasne podnikateľským subjektom, tak následne po priznaní a uhradení spôsobenej škody je povinný príslušnú DPH odviesť (vrátiť) štátu a takúto skutočnosť zaevidovať vo svojom účtovníctve. K námietkam žalovaných, že náhrada trov konania vo výške 1 676,83 eura a súdny poplatok vo výške 999,50 eura boli uhradené spoločnosťou na základe rozhodnutia súdu, a preto by nemali pre spoločnosť predstavovať škodu, žalobca uviedol, že žalovaní preukázateľne ako konatelia svojim protiprávnym konaním zavinili na strane spoločnosti úbytok majetku a takýto úbytok majetku predstavuje pre ňu škodu, pričom je nepodstatné či tento úbytok majetku vznikol na základe úhrad faktúr alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Podstatné je, že všetky tieto náklady na strane spoločnosti vznikli výlučne na základe protiprávneho konania žalovaných a keby takéhoto protiprávneho konania nebolo, tak by nedošlo ani k úbytku majetku spoločnosti a teda vzniku škody. Protiprávne konanie konateľa je pritom v zmysle § 135a ObZ každé konanie konateľa, ktoré je v rozpore s odbornou starostlivosťou. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Žalovaní sa k veci vyjadrili podaním zo dňa 29.06.2022 s tým, že zotrvali na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch, pričom k žalobcom uplatnenej DPH uviedli, že spoločnosť si uplatnila odpočet DPH z jednotlivých faktúr, na základe ktorých sa plnilo advokátskej kancelárii. Zo strany štátu bola predmetná DPH zaplatená spoločnosti. V čase podania žaloby, resp. v priebehu konania mal žalobca na účte od štátu vyúčtovanú DPH. Pokiaľ si žalobca uplatnil žalobou celú sumu aj s DPH, s ktorou už disponoval na účte, je jeho nárok na DPH neoprávnený, a to bez ohľadu na to, či po priznaní a uhradení spôsobenej škody príslušnú DPH štátu odvedie. 7. Žalobcovi bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené vyjadrenie žalovaných k veci dňa 01.07.2022, ten sa však k nemu nevyjadril. 8. Dňa 31.07.2024 žalovaní doručili súdu podanie, ktorým poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 69/2015, ktoré bolo doručené dňa 09.04.2025 na vedomie žalobcovi. Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli. 9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k

záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 10. Podľa § 1 ods. 1 ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 11. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 12. Podľa § 134 ObZ, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. 13. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. 14. Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a. 15. Podľa § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. 16. Podľa § 261 ods. 6 ObZ, treťou časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia. 17. Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenie § 373 a nasl.. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd zistené, že žalobca/obchodná spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. má štyroch konateľov, ktorými sú Ing. Q. K., Ing. Q. S., Ing. C. Q. a Ing. T. B., pričom v mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne (viď výpis z obchodného registra žalobcu č.l. 10, 190 s. sp.). Z organizačnej štruktúry vedenia spoločnosti žalobcu vyplýva, že všetci štyria konatelia sú zároveň zamestnancami žalobcu na riadiacich pozíciách. Ing. Q. K. je obchodno-ekonomický riaditeľ, Ing. Q. S. je technický riaditeľ, Ing. C. Q. je výrobný riaditeľ a Ing. T. B. je riaditeľom spoločnosti pre kvalitu (viď č.l. 12 s. sp.).

Jednotliví konatelia žalobcu iniciovali viacero súdnych konaní týkajúcich sa predovšetkým riadenia a činnosti žalobcu, kde sú konatelia žalobcu v rôznom procesnom postavení (viď č.l. 17, 24, 28, 30, 43, 52, 61, 65, 67, 75 s. sp.), pričom jednou zo sporných otázok v súvislosti s postupom spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. v rámci jej riadenia medzi konateľmi Ing. Q. K. a Ing. C. Q. na jednej strane a Ing. Q. S. a Ing. T. B. na druhej strane bola otázka oprávnenosti, resp. neoprávnenosti postupu Ing. T. B. pri schvaľovaní vnútorných smerníc s pôsobnosťou pre celú spoločnosť Plastcom, spol. s r.o.. Dňa 30.01.2014 doručil Ing. Q. K. okrem iných osôb aj žalovanému v 1. rade a v 2. rade e-mailom (viď č.l. 180 s. sp.) listinu ,,Právne stanovisko ku kompetenciám“ zo dňa 17.01.2014, vypracovanú advokátom Mgr. Oliverom Kristom, z ktorej vyplýva, že pod pojmom obchodné vedenie spoločnosti sa v zásade rozumie rozhodovanie akéhokoľvek druhu o vnútorných veciach a záležitostiach spoločnosti, okrem vystupovania a zastupovania spoločnosti navonok s tým, že hlavným rozdielom medzi konaním navonok a rozhodovaním o obchodnom vedení spoločnosti je skutočnosť, že pri takomto rozhodovaní o obchodnom vedení sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, čo v prípade spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. znamená, že obchodnom vedení musia rozhodnúť traja konatelia (viď č.l. 182 s. sp.). Z listiny ,,Stanovisko k otázke splnenia povinnosti zamestnancom, ktorý je zároveň v postavení konateľa spoločnosti“ zo dňa 05.12.2018, vypracovanej advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o. a podľa nesporného skutkového tvrdenia žalobcu zaslaného všetkým konateľom žalobcu (viď č.l. 171 s. sp.) vyplýva, že interné predpisy, za ktorých vyhotovenie a udržiavanie zodpovedá z pozície zmocnenca pre kvalitu Ing. T. B. boli na základe predložených dokladov v minulosti schvaľované riaditeľom spoločnosti, avšak táto funkcia už viac ako štyri roky nie je v spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. obsadená. Ďalej zo stanoviska vyplýva, že pokiaľ teda právomoc schvaľovať interné smernice spoločnosti nie je daná inej osobe, táto potom patrí do právomoci konateľov spoločnosti. Smernice upravujúce vnútornú organizáciu spoločnosti, popisujúce procesy riadenia a zodpovednosť, predstavujú dokumentáciu určujúcu spôsob obchodného vedenia spoločnosti, jej schválenie preto nepochybne podlieha väčšine konateľov spoločnosti v súlade s § 134 ObZ (viď č.l. 279 s. sp.). Dňa 21.08.2015 zaslal žalovaný v 2. rade e-mailovú správu všetkým konateľom žalobcu s tým, že ak by aj smernicu podpísali dvaja konatelia, tak to podľa § 134 ObZ na schválenie pre spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. nestačí (viď č.l. 284 s. sp.). Dňa 20.09.2017 žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade za žalobcu uzatvorili so spoločnosťou Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb žalobcovi (viď č.l. 155 s. sp.). Dňa 24.04.2018 zaslal žalovaný v 2. rade e-mailovú správu advokátskej kancelárii s tým, že si objednávajú vypracovanie žaloby dvoch konateľov (Ing. Q. S. a Ing. T. B.) proti konateľovi Ing. Q. K., ak je aj minimálny predpoklad úspechu. Dňa 02.05.2018 zaslala advokátska kancelária žalovanému v 1. a 2. rade cenovú ponuku na právne služby za hodinovú sadzbu v sume 130 eur bez DPH (viď č.l. 42 s. sp.). Dňa 09.07.2018 splnomocnil žalobca/spoločnosť Plastcom, spol. s r.o., za ktorého konali žalovaný v 1. a 2. rade, advokátsku kanceláriu na jeho zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch a vo všetkých konaniach vo veci ochrany dobrej povesti spoločnosti pred neoprávnenými zásahmi konateľov spoločnosti Ing. Q. K. a Ing. C. Q. (viď č.l. 83 s. sp.). Advokátska kancelária vypracovala a podala dňa 21.01.2019 žalobu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby na Okresný súd Bratislava IV (vedenej pod sp. zn. 8C/5/2019, viď č.l. 75 s. sp.) s odôvodnením, že žalovaní - Ing. Q. K. a Ing. C. Q. dlhodobo neoprávnene zasahujú do dobrej povesti spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. tým, že rozširujú nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti spoločnosti a spôsobiť jej takýmto konaním ujmu. Ing. Q. K. a Ing. C. Q. zastávajú názor, že zmena dokumentácie SMK podlieha režimu schvaľovania obchodným vedením, a preto pri neobsadení funkcie riaditeľa spoločnosti, ktorý má v kompetencii túto činnosť, sa na zmenu príručky kvality ako aj prijatie a zmenu ostatných smerníc SMK vyžaduje súhlas troch konateľov spoločnosti. Takýto súhlas však nebol daný, preto žalovaní považujú dokumentáciu SMK v znení zmien po 01.01.2014 za neschválenú, a teda za neplatnú. Žalobca, za ktorého pri podaní žaloby konali konatelia Ing. Q. S. a Ing. T. B., tvrdil že otázka schvaľovania zmien

a prijímania nových smerníc a inej dokumentácie SMK, nespadá pod obchodné vedenie, ale je v pôsobnosti príslušných zamestnancov žalobcu. Žalobca na výzvu Okresného súdu Bratislava IV uhradil súdny poplatok za žalobu v právnej veci sp. zn. 8C/5/2019 v sume 999,50 eura dňa 18.02.2019 (viď č.l. 117, 118 s. sp.). Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 8C/5/2019-923 zo dňa 16.12.2020, právoplatným dňa 16.03.2021 (viď č.l. 84, 92 s. sp.) v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Hattalova 4, 831 03 A., IČO: 17 318 378 proti žalovanému v 1. rade: Ing. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, A. a žalovanému v 2. rade: Ing. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o žalobe proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15 000 eur, konanie zastavil v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15 000 eur (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému v 1. rade a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). V odôvodnení súd uviedol, že ,,žalovaní svoje skutkové tvrdenia o neplatnosti časti dokumentácie spoločnosti žalobcu nepredniesli verejne, to aj voči tretím osobám, teda nemohli objektívne týmito tvrdeniami zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, a preto súd žalobu posúdil ako nedôvodnú. Súd taktiež uviedol, že ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví občianskoprávnej sankcie, ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé. V prejednávanom prípade skutkové tvrdenia žalovaných o neoprávnenosti postupu spoločnosti žalobcu, najmä tvrdenia o neoprávnenom postupe Ing. T. B. pri prijímaní smerníc z celospoločenskou pôsobnosťou boli pravdivé, a upozornenia na nedodržanie procesu schvaľovania oprávnené, rovnako ako žiadosť o nápravu tohto stavu. Schvaľovateľom uvedených smerníc je podľa vnútorných pravidiel spoločnosti žalobcu riaditeľ spoločnosti. Pozícia riaditeľa spoločnosti však nie je od 01.01.2014 obsadená, preto o schválení smerníc celospoločenskou pôsobnosťou rozhoduje vedenie spoločnosti žalobcu, to je väčšina konateľov spoločnosti žalobcu v súlade s § 134 ObZ. V konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že by právomoc schvaľovať smernice s pôsobnosťou pre celú spoločnosť, ako zavŕšenie procesu ich tvorby, delegovala spoločnosť žalobcu na iného zamestnanca v období od 01.01.2014, t.j. odkedy nie je funkcia riaditeľa spoločnosti obsadená. Ing. T. B. je oprávnená a zároveň podľa pracovnej zmluvy povinná zabezpečiť návrhy nových smerníc s celospoločenskou pôsobnosťou týkajúcich sa oblastí, za ktorú zodpovedá (systém kvality), avšak pri neobsadení funkcie riaditeľa spoločnosti žalobcu, do ktorého pôsobnosti patrí schváliť tieto dokumenty, nie je oprávnená ako podriadený pracovník riaditeľa spoločnosti, ňou navrhované/zmenované smernice schvaľovať. Tento proces preto spoločnosti žalobcu nie je vykonávaný v súlade s vnútornými pravidlami spoločnosti, ani v súlade s § 134 ObZ tak, ako správne namietajú žalovaní vo svojich vyjadreniach.“ . Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021 uložil povinnosť žalobcovi (spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.) zaplatiť úspešným žalovaným v 1. a 2. rade (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.) náhradu trov konania vo výške 1 676,83 eura, a to k rukám právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (viď č.l. 137 s. sp.). Advokátska kancelária vyúčtovala žalobcovi cenu za poskytnuté právne služby, a to faktúrami s položkovitým rozpisom uvedeným na zadnej strane (viď č.l. 93 až 113 s. sp.): - č. 960/2018 zo dňa 14.12.2018 v sume 936 eur, uhradená žalobcom 02.01.2019 - č. 1102/2018 zo dňa 15.01.2019 v sume 1 599 eur, uhradená žalobcom dňa 01.02.2019 - č. 0040/2019 zo dňa 15.02.2019 v sume 3 463,20 eura, uhradená žalobcom dňa 05.03.2019 - č. 0144/2019 zo dňa 15.03.2019 v sume 2 542,80 eura, uhradená žalobcom dňa 11.04.2019 - č. 0172/2019 zo dňa 15.04.2019 v sume 1 015 eur, uhradená žalobcom dňa 02.05.2019 - č. 0313/2019 zo dňa 15.05.2019 v sume 4 368 eur, uhradená žalobcu dňa 04.06.2019 - č. 0482/2019 zo dňa 15.07.2019 v sume 483,60 eura, uhradená žalobcom dňa 30.07.2019 - č. 0570/2019 zo dňa 15.08.2019 v sume 2 511,60 eura, uhradená žalobcom dňa 30.08.2019 - č. 0681/2019 zo dňa 13.09.2019 v sume 421,20 eura, uhradená žalobcom dňa 30.09.2019 - č. 0939/2019 zo dňa 13.12.2019 v sume 999,40 eura, uhradená žalobcom dňa 30.12.2019 - č. 0025/2020 zo dňa 14.02.2020 v sume 1 201,20 eura, uhradená žalobcom dňa 03.03.2020 v sume 979,20 eura a dňa 05.03.2020 v sume 222 eur - č. 0322/2020 zo dňa 15.04.2020 v sume 1 154,40 eura, uhradená žalobcom dňa 04.05.2020 - č. 0369/2020 zo dňa 15.05.2020 v sume 46,80 eura, uhradená žalobcom dňa 01.06.2020 - č. 0173/2020 zo dňa 13.03.2020 v sume 2 839,20 eura, uhradená žalobcom dňa 30.03.2020.

Uvedenými faktúrami boli vyúčtované poskytnuté právne služby, ktoré sa týkali viacerých súdnych konaní. Konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 sa týkali úhrady za úkony právnej služby v sume vo výške 13 034,80 eura (viď č.l. 116 s. sp.), a to z faktúr: - č. 0040/2019 zo dňa 15.02.2019 v sume 3 463,20 eura - uplatnená suma 2 589,60 eura - č. 0144/2019 zo dňa 15.03.2019 v sume 2 542,80 eura - uplatnená suma 764,40 eura - č. 0172/2019 zo dňa 15.04.2019 v sume 1 015 eur - uplatnená suma 93,60 eura - č. 0313/2019 zo dňa 15.05.2019 v sume 4 368 eur - uplatnená suma 3 073,20 eura - č. 0482/2019 zo dňa 15.07.2019 v sume 483,60 eura - uplatnená suma 468 eur - č. 0570/2019 zo dňa 15.08.2019 v sume 2 511,60 eura - uplatnená suma 1 310,40 eura - č. 0681/2019 zo dňa 13.09.2019 v sume 421,20 eura - uplatnená suma 421,20 eura - č. 0939/2019 zo dňa 13.12.2019 v sume 999,40 eura - uplatnená suma 999,40 eura - č. 0025/2020 zo dňa 14.02.2020 v sume 1 201,20 eura - uplatnená suma 936 eur - č. 0322/2020 zo dňa 15.04.2020 v sume 1 154,40 eura - uplatnená suma 1 029,60 eura - č. 0369/2020 zo dňa 15.05.2020 v sume 46,80 eura - uplatnená suma 46,80 eura - č. 960/2018 zo dňa 14.12.2018 v sume 936 eur - uplatnená suma 936 eur - č. 1102/2018 zo dňa 15.01.2019 v sume 1 599 eur - uplatnená suma 117 eur - č. 0173/2020 zo dňa 13.03.2020 v sume 2 839,20 eura - uplatnená suma 249,60 eura. 20. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi žalovanými ako konateľmi spoločnosti. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil ako náhradu škody náklady vynaložené na poskytnuté právne služby v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 v sume 13 034,40 eura a náklady vzniknuté žalobcovi v spojení s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 v sume 999,50 eura. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 13.04.2021 voči žalovaným zaplatenia sumy vo výške 14 033,90 eura s príslušenstvom (13 034,40 eura + 999,50 eura) titulom náhrady škody. Podaním zo dňa 28.06.2021 žalobca rozšíril predmetnú žalobu o zaplatenie istiny 14 033,90 eura s príslušenstvom o zaplatenie sumy 1 676,83 eura (viď č.l. 135 s. sp.), ktorá suma predstavuje náhradu trov konania, na ktorú bol žalobca zviazaný uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021 (viď č.l. 137 s. sp.) voči konateľom žalobcu - Ing. Q. K. a Ing. C. Q., ktorú žalobca uhradil k rukám ich právneho zástupcu dňa 25.06.2021 (viď bod 27. napadnutého rozhodnutia, č.l. 140 s. sp.). Žalobca podaním zo dňa 25.11.2021 rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 2 667,60 eura za ďalšie uhradené faktúry advokátskej kancelárii dňa 12.11.2021 v súvislosti so súdnym konaním v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 (viď č.l. 357, 359 až 366, 373 s. sp.), a to: - č. 0602/2020 zo dňa 15.07.2020 v sume 1 341,60 eura - uplatnená suma 1 341,60 eura - č. 0675/2020 zo dňa 05.08.2020 v sume 62,40 eura - uplatnená suma 62,40 eura - č. 0870/2020 zo dňa 15.10.2020 v sume 655,20 eura - uplatnená suma 655,20 eura - č. 1004/2020 zo dňa 13.11.2020 v sume 109,20 eura - uplatnená suma 109,20 eura - č. 1109/2020 zo dňa 15.12.2020 v sume 93,60 eura - uplatnená suma 93,60 eura - č. 1188/2020 zo dňa 15.01.2021 v sume 1 918,80 eura - uplatnená suma 358,80 eura - č. 0054/2021 zo dňa 15.02.2021 v sume 530,40 eura - uplatnená suma 46,80 eura. Žalobca si uplatnil v predmetnom konaní náklady vynaložené v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 spolu v sume 18 378,33 eura s príslušenstvom (13 034,40 eura + 999,50 eura + 1 676,83 eura + 2 667,60 eura) titulom nároku na náhradu škody. 21. V konaní nebolo sporné, že v spojení s iniciovaním a vedením súdneho konania na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 žalobcovi vznikli náklady vo výške 18 378,33 eura, pozostávajúce z nákladov na právne služby v sume 15 702 eur (13 034,40 eura + 2 667,60 eura), zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 999,50 eura a náhrady trov konania protistrany v sume 1 676,83 eura.

22. V konaní bolo sporné, či v danom prípade boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti konateľov žalobcu - žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú spoločnosti Plastcom, spol. s r.o./žalobcovi pri výkone svojej funkcie podľa § 135a ObZ a teda, či je žalobou uplatňovaný nárok na náhradu škody vzniknutej žalobcovi v spojení s iniciovaním a priebehom súdneho konania na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 voči žalovaným dôvodný. 23. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe o náhradu škody v sume 18 378,33 eura s príslušenstvom voči žalovaným (po pripustení zmeny žaloby) v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom žalovanými voči napadnutému rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné. 24. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 25. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie posudzoval spor podľa § 420 OZ a mal ho posudzovať podľa ObZ, vrátane § 373 ObZ v spojení s § 757 ObZ, a že v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 31. súd prvej inštancie poukázal na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne, avšak zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti porušením povinností v súvislosti s výkonom funkcie konateľa je v zmysle § 373 ObZ objektívna bez ohľadu na zavinenie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v rámci vymenovaných zákonných ustanovení v bode 30. napadnutého rozsudku uviedol aj všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu, a to § 420 a nasl. OZ a v bode 31. všeobecnú teóriu vzniku zodpovednosti za škodu, avšak v uvedenom bode 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol na vec sa vzťahujúce špeciálne ustanovenie § 135a ObZ, upravujúce konkrétne zodpovednosť konateľov za škodu, ktorá vznikla spoločnosti porušením povinnosti pri výkone ich pôsobnosti a podľa ktorého predmetnú vec následne vyhodnotil a právne posúdil vrátane liberačných dôvodov uvedených v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú. 26. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí porušenie právnej povinnosti žalovaných ako konateľov, či toto porušenie zakladá nárok žalobcu na náhradu škody a zároveň neuviedol, kde vidí príčinnú súvislosť medzi vznikom údajnej škody a porušením právnej povinnosti, že v ich vyjadrení k žalobe a k rozšíreniu žaloby zo dňa 31.08.2021 sa vyjadrovali k existencii vzniku škody, avšak súd prvej inštancie im nedal na tieto ich tvrdenia žiadnu relevantnú odpoveď odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že konatelia žalobcu mali okrem iného rozdielny názor na postup pri schvaľovaní vnútorných smerníc s pôsobnosťou pre celú spoločnosť Plastcom, spol. s r.o.. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že konatelia Ing. Q. K. a Ing. C. Q. zastávali názor, že zmena dokumentácie SMK (systém manažérstva kvality) podlieha režimu schvaľovania obchodným vedením, a preto pri neobsadení funkcie riaditeľa spoločnosti, ktorý má v kompetencii túto činnosť, sa na zmenu príručky kvality ako aj prijatie a zmenu ostatných smerníc SMK vyžaduje súhlas troch konateľov spoločnosti, ktorý však nebol daný, a preto považovali dokumentáciu SMK v znení zmien po 01.01.2014 za neschválenú, a teda za neplatnú. Na podporu tohto názoru doručil Ing. Q. K. dňa 30.01.2014 žalovanému v 1. rade a v 2. rade e-mailom listinu ,,Právne stanovisko ku kompetenciám“ zo dňa 17.01.2014, vypracovanú advokátom Mgr. Oliverom Kristom (viď č.l. 182 s. sp.) a listinu ,,Stanovisko k otázke splnenia povinnosti zamestnancom, ktorý je zároveň v postavení konateľa spoločnosti“ zo dňa 05.12.2018, vypracovanú advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o. (č.l. 279 s. sp.). Uvedený názor zároveň opakovane prezentovali v rámci internej e-mailovej komunikácie spoločnosti žalobcu (viď bod 27., 32., 33. napadnutého rozhodnutia, č.l. 177, 178, 180, 286, 287, 288 až 307 s. sp.). Taktiež zo zaslaného e-mailu zo dňa 21.08.2015 žalovaným v 2. rade všetkým konateľom žalobcu vyplýva, že ak by aj smernicu podpísali dvaja konatelia, tak to podľa § 134 ObZ na schválenie pre spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. nestačí (viď č.l. 284 s. sp.). V rozpore s vyššie uvedeným právnym názorom konateľov Ing. Q. K. a Ing. C. Q., predloženými právnymi stanoviskami ako aj v rozpore s názorom samotného žalovaného v 2. rade, uvedeného v jeho e-maili zo dňa 21.08.2015, konatelia

Ing. Q. S. a Ing. T. B. prezentovali, že otázka schvaľovania zmien a prijímania nových smerníc a inej dokumentácie SMK, nespadá pod obchodné vedenie žalobcu, ale je v pôsobnosti príslušných zamestnancov žalobcu. Dňa 24.04.2018 zaslal žalovaný v 2. rade e-mailovú správu advokátskej kancelárii, že si objednávajú vypracovanie žaloby dvoch konateľov (Ing. Q. S. a Ing. T. B.) proti konateľovi Ing. Q. K., aj keby bol minimálny predpoklad úspechu (viď č.l. 42 s. sp.). Advokátska kancelária vypracovala a podala na Okresnom súde Bratislava IV dňa 21.01.2019 žalobu proti konateľovi Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 8C/5/2019-923 zo dňa 16.12.2020 žalobu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby v časti zamietol (výrok II.) s odôvodnením, že skutkové tvrdenia žalovaných (Ing. Q. K. a Ing. C. Q.) o neoprávnenosti postupu spoločnosti žalobcu, najmä tvrdenia o neoprávnenom postupe Ing. T. B. pri prijímaní smerníc s celospoločenskou pôsobnosťou boli pravdivé, a upozornenia na nedodržanie procesu schvaľovania oprávnené, rovnako ako žiadosť o nápravu tohto stavu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so vznikom zodpovednosti žalovaných konateľov za škodu spôsobenú žalobcovi a stotožňuje sa s jeho názorom, že konanie žalovaných ako konateľov je možné považovať za porušenie povinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, keďže žalobu podali s vedomím aj minimálneho predpokladu úspechu vo veci, hoci obaja žalovaní boli opakovane upozorňovaní Ing. Q. K. a Ing. C. Q. na potrebu zákonného postupu pri prijímaní smerníc spoločnosti s konkretizáciou konkrétneho ustanovenia zákona a na dodržiavanie interných predpisov prostredníctvom e-mailov, prostredníctvom odborných stanovísk, čo zároveň vylučuje nezavinenú nevedomosť o týchto právnych názoroch a dobrú vieru žalovaných pri samotnom podaní žaloby (viď bod 33. napadnutého rozsudku), ktoré sú kumulatívnymi liberačnými dôvodmi pri objektívnej zodpovednosti konateľov v zmysle § 135a ods. 3 ObZ. V danom prípade bola daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane žalobcu, spočívajúcej v nákladoch žalobcu, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti so žalobou podanou v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, spojené s poplatkovou povinnosťou za podanú žalobu a náhradou trov konania, ktoré by neboli vznikli, ak by žalovaní nepodali túto žalobu. Výšku škody a jej reálny vznik žalobca preukázal predloženými faktúrami za poskytnuté právne služby, predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku za žalobu ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania a výpismi z účtu o ich zaplatení, pričom uvedené vynaložené finančné prostriedky znamenali pre žalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére (viď bod 28., 33., 34. napadnutého rozsudku). Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú. 27. K odvolacej námietke žalovaných, že nemajú právnické vzdelanie, a preto sa obrátili so zastupovaním spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. na advokátsku kanceláriu s tým, že objednanie vypracovania právnej analýzy preukazuje, že konali s odbornou starostlivosťou odvolací súd uvádza, že zákon nepožaduje od konateľov odbornosť v zmysle kvalifikačných predpokladov, napríklad v oblasti práva, ekonómie alebo výroby, ale vyžaduje od nich profesionalitu pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu z objektívneho hľadiska. Konateľ je povinný pri plnení svojej funkcie využívať svoje odborné znalosti, prípadne ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu, pričom pri jej výbere je povinný postupovať starostlivo a zároveň zvážiť, či je potrebný takýto postup. V takomto prípade je konateľ povinný zachovať predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby. Zároveň treba zdôrazniť, že splnomocnenie advokátskej kancelárie na podanie žaloby samo osebe nie je postačujúce na preukázanie toho, že konatelia konali s odbornou starostlivosťou v zmysle § 135a ObZ. Súčasťou konania s odbornou starostlivosťou je nielen udelenie plnej moci osobe, ktorá disponuje kvalifikačnými predpokladmi pre právne zastúpenie spoločnosti, ale aj zohľadnenie právne relevantných informácií od takejto osoby k danej právnej veci. Žalovaní konatelia, ktorí sú zároveň v riadiacej pozícii žalobcu v konaní nepreukázali, že pri vynaložení primeranej starostlivosti (pri využití dostupných informačných zdrojov) konali s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, a že pri svojom rozhodovaní o podaní predmetnej žaloby zohľadnili všetky dostupné informácie, a ani že mali k dispozícii k spornej otázke medzi konateľmi dostatok relevantných informácií na to, aby bol aspoň predpoklad úspešnosti v tomto spore, t.j. žaloby vedenej pod sp. zn. 8C/5/2019. Vzhľadom na uvedené nemožno prenášať zodpovednosť za rozhodnutie konateľov na advokátsku kanceláriu s odôvodnením,

že žalovaní boli presvedčení, že táto bude dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb, nakoľko táto konala na základe udeleného mandátu na zastupovanie v danej veci s vedomím, že akceptovaný je aj predpoklad minimálneho úspechu vo veci, nedbajúc na vznik nákladov na trovy právneho zastúpenia ako aj úhradu súdneho poplatku za podanie žaloby, čím bolo preukázané, že žalovaní nekonali v súlade s ustanovením § 135a ods. 1 ObZ. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú. 28. K odvolacej námietke žalovaných, že sa žalovaná v 1. rade žiadnym spôsobom nepodieľala na úhradách faktúr za poskytnuté právne služby odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k predmetu tohto konania je uvedené právne irelevantné. Rozhodnutie splnomocniť advokátsku kanceláriu na všetky právne úkony vrátane podania žaloby za žalobcu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 8C/5/2019 urobili obaja žalovaní konatelia, a preto sú vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 135a ods. 2 ObZ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu v podobe finančných nákladov vynaložených v spojení s iniciovaním a vedením tohto konania. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú. 29. K odvolacej námietke žalovaných, že o porušenie povinnosti žalovaného v 2. rade nemôže ísť, pretože na pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vysvetlil, že pod minimálnym predpokladom úspechu v právnej veci sp. zn. 8C/5/2019 považoval 51 % úspech vo veci, pričom mali za to, že tieto skutočnosti vyplývajú z dôkazu, ktorý sa nachádza v spise, konkrétne z e-mailovej komunikácie zo dňa 24.04.2018 a zo dňa 02.05.2018 medzi Ing. Q. S. a advokátskou kanceláriou odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní v mene žalobcu splnomocnili advokátsku kanceláriu na podanie žaloby proti dvom konateľom, aj pri minimálnom predpoklade úspechu, teda minimálnej dôvodnosti žaloby. Súd vykonával a hodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal v tomto smere rozsiahle dokazovanie so záverom, že žalovaní konali v rozpore s ustanovením § 135a ods. 1 ObZ (k tomu viď bližšie uvedené v bode 27. tohto rozsudku) a to aj s ohľadom na preukázané naštrbené vzťahy s ostatnými konateľmi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (viď sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) (viď uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010). Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú. 30. K odvolacej námietke žalovaných, že skutočnosť, že Okresný sud Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 8C/5/2019 žalobu podanú žalobcom v celom rozsahu zamietol, ešte automaticky neznamená, že v tomto spore porušili svoje povinnosti. Zdôraznili, že základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore odvolací súd uvádza, že konateľ zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a nie za výsledok svojej činnosti (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/106/2020 zo dňa 19.05.2022), tak ako advokát nie je automaticky hmotne zodpovedný za neúspech svojho klienta v spore (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 69/2015-17 zo dňa 11.02.2015). Konatelia teda zodpovedajú za porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, t.j. za konanie, ktoré predchádza samotnému úkonu, ktorý v mene spoločnosti vykonávajú. Pre posúdenie, či rozhodnutie, ktoré konateľ prijal pri výkone svojej funkcie bolo vykonané v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, tak nie je významné, k akým následkom toto rozhodnutie viedlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalovaní uplatnili svoje právo na súdnu ochranu, ale v konečnom dôsledku boli neúspešní v iniciovanom konaní, nebola dôvodom vzniku ich zodpovednosti na škodu, nakoľko súd prvej inštancie posudzoval ich konanie s odbornou starostlivosťou. Zároveň odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že disponovali určitými právnymi analýzami protistrany spochybňujúcimi ich právny názor, žalovaní nepreukázali, aké iné informácie ohľadom spornej otázky ich presvedčili urobiť rozhodnutie o podaní žaloby voči dvom konateľom, s ktorým bolo spojené rozhodnutie o vynaložení značných finančných prostriedkov žalobcu za poskytnutie právnych služieb, ktoré boli následne objektívne

úbytkom v jeho majetkovej sfére, a možno ho vyhodnotiť ako rozhodnutie, ktoré prijali bez primeraného úsilia na získanie potrebných informácií k nemu, zvážení rizík, výhod a nevýhod, ktoré v čase vykonania rozhodnutia smerovali bez rozumných pochybností k záveru konateľov o prospechu daného úkonu pre obchodnú spoločnosť. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú. 31. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie sa s existenciou vzniku škody zaoberá len minimalisticky v bode 34. napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek náležitého zdôvodnenia, a že žalobcom uhradené finančné prostriedky boli protihodnotou za poskytnuté právne služby, a že súd priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania a náhradu súdneho poplatku zaplateného za podanú žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/5/2019, ktoré však boli zaplatené na základe rozhodnutia súdu odvolací súd uvádza, že žalovaní v priebehu prvoinštančného konania nenamietali výšku skutočne vynaložených finančných prostriedkov žalobcom v spojení s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 v sume 18 378,33 eura (13 034,40 eura + 999,50 eura + 1 676,83 eura + 2 667,60 eura), a to tak ako boli uplatnené v žalobe s prílohami v sume 14 033,90 eura s príslušenstvom, ktoré predstavovali náklady vynaložené na poskytnuté právne služby v sume 13 034,40 eura a náklady vzniknuté žalobcovi v spojení s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu, následne v rozšírení žaloby zo dňa 28.06.2021 o zaplatenie sumy 1 676,83 eura (viď č.l. 135 s. sp.), ktorá suma predstavovala náhradu trov konania, na ktorú bol žalobca zviazaný uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021 (viď č.l. 137 s. sp.) voči konateľom žalobcu Ing. Q. K. a Ing. C. Q., ako aj v druhom rozšírení žaloby zo dňa 25.11.2021 o ďalšie uhradené faktúry žalobcom advokátskej kancelárii za poskytnuté právne služby v sume 2 667,60 eura (viď č.l. 357 s. sp.), ktoré podania žalobcu boli žalovaným riadne doručené (č.l. 148, 378 s. sp.). Vzhľadom k uvedenému a k procesnej obrane žalovaných v prvoinštančnom konaní súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne odôvodnil existenciu vzniku škody tým, že spočívala vo finančných nákladoch žalobcu, ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti s podanou žalobou v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/5/2019, v súvislosti s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania, kde výšku škody a jej reálny vznik žalobca preukázal jednotlivými faktúrami vystavenými advokátskou kanceláriou, predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku, uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021 týkajúcim sa náhrady trov konania, ako aj výpismi z účtu, z ktorých vyplýva zaplatenie týchto finančných prostriedkov (viď bod 27., 28. a 34. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Žalovaní namietali v konaní pred súdom prvej inštancie tú skutočnosť, že vynaložené náklady nie je možné považovať za škodu, ale za protihodnotu poskytnutých právnych služieb, teda namietali základ uplatneného nároku. Odvolací súd konštatuje, že v priamom spojení s iniciovaním a vedením súdneho konania na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/5/2019 žalobcovi vznikli náklady vo výške 18 378,33 eura, pozostávajúce z nákladov na právne služby v sume 15 702 eur (13 034,40 eura + 2 667,60 eura), zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 999,50 eura a náhrady trov konania úspešnej protistrany v sume 1 676,83 eura (viď bližšie v bode 19. a 20. tohto rozhodnutia). Tieto vynaložené finančné prostriedky znamenajú pre žalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére, pričom je irelevantné, či ich uhradil na základe faktúry vystavenej za poskytnuté právne služby alebo na základe súdneho rozhodnutia, nakoľko všetky finančné prostriedky boli vynaložené v súvislosti s konaním, ktoré vyvolali na základe ich konateľského rozhodnutia podať žalobu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. V danom prípade škoda žalobcu spočívala vo finančných nákladoch v sume v celkovej výške 18 378,33 eura, ktoré musel vynaložiť na úhradu za poskytnuté právne služby advokátskou kanceláriou v súvislosti so zastupovaním v tomto konaní, a na úhradu súdneho poplatku za podanie žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/5/2019, ako aj na náhradu trov konania úspešnej protistrany, ktorá by nebola vznikla, ak by žalovaní nepodali túto žalobu, a ktorej vznik preukázal žalobca výpismi z účtu o zaplatení týchto finančných prostriedkov. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaných preto považuje za nedôvodnú. 32. K odvolacej námietke žalovaných, že spochybnili aj existenciu škody, čiže vrátane aj jej výšky, že zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 vyplýva, že žalovaný v 2. rade uviedol, že namietal žalobcom uplatnenú DPH a položky, ktoré sú žalobcom uvádzané, nie všetky sa vzťahujú k tomuto sporu, a že súd mal postupovať podľa ZoDPH, a preto neobstojí jeho argument o oneskorene uplatnených

skutkových tvrdeniach odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyzval žalovaných uznesením č.k. 31Cb/41/2021-146 zo dňa 05.08.2021, doručeným žalovanému v 1. rade dňa 19.08.2021 a žalovanému v 2. rade dňa 27.08.2021, na vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 13.04.2021, s tým aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to v lehote 15 dní, ktorá žalovanému v 1. rade uplynula dňom 03.09.2021 a žalovanému v 2. rade uplynula dňom 13.09.2021 (viď č.l. 146 až 148 s. sp.). Žalovaný v 2. rade uviedol tieto skutkové tvrdenia až na pojednávaní konanom dňa 06.05.2022, vzhľadom k čomu súd prvej inštancie posúdil tento prostriedok procesnej obrany v zmysle § 153 ods. 2 CSP ako neuplatnený včas. Zároveň v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie dodal, že žalovaný v 2. rade ani nekonkretizoval, ktoré položky má na mysli, pričom všetky žalobcom uvádzané položky boli rozčlenené a podľa predložených výkazov prác, ktoré boli pripojené k faktúram, sa týkajú iba žaloby na ochranu dobrej povesti. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v súlade s § 153 ods. 2 CSP, keď na prostriedky procesnej obrany, a to skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade uplatnené až na nariadenom pojednávaní konanom dňa 06.05.2022 neprihliadol. Tieto skutkové tvrdenia a dôkazy, neboli súčasťou podaného vyjadrenia žalovaných zo dňa 31.08.2021 a dňa 18.10.2021, ani predložené v súdom stanovenej lehote do dňa 13.09.2021. Pod sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (medzi ktoré patrí aj námietka výšky uplatnenej škody) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že si žalobca uplatnil v rámci náhrady škody aj zaplatenú DPH vyplývala už z podanej žaloby a jej príloh (č.l. 93 až 116 s. sp.), ako aj uplatnené jednotlivé položky za poskytnuté právne služby v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 8C/5/2019, ktoré mu boli doručené dňa 27.08.2021 (viď č.l. 116, 148 s. sp.), a žalovanému v 2. rade nič nebránilo uplatniť tieto prostriedky procesnej obrany už spolu s podaným vyjadrením k žalobe zo dňa 31.08.2021, prípadne v lehote stanovenej súdom do 13.09.2021, resp. ohľadom posledného rozšírenia žaloby doručeného mu dňa 26.02.2022 (viď č.l. 357 až 366, 378 s. sp.) spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania zo dňa 27.02.2022, a nie až na nariadenom pojednávaní dňa 06.05.2022. Vzhľadom na to, že išlo o prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný v 2. rade neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie včas, a na ktoré z vyššie uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 2 CSP uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, preto na ne odvolací súd neprihliadal. Nad rámec zákonnej povinnosti odvolací súd dodáva, že škoda sa uhrádza skutočná, vo výške v ktorej poškodenému vznikla. DPH je daňovou veličinou, ide o vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a štátom, ktorý možno riešiť výlučne v rámci verejného práva. Do tohto vzťahu teda nie je súd v rámci civilného konania oprávnený zasahovať: „Súd v rámci prejednávanej veci nemá oprávnenie, právomoc zasahovať do otázky daní, riešiť otázky vyplývajúce z verejného práva (daňových predpisov), posudzovať a rozhodovať vzťah/povinnosť medzi daňovým subjektom a štátom, ide o oblasť verejného práva. Rozhodovanie o daňových veciach (otázka vyrubenia dane, vrátenia dane, ich konkrétna výška, podanie dodatočne daňového priznania) prináleží daňovému úradu (orgánom finančnej správy), súdom v rámci správneho súdnictva a nie súdu v rámci konania o civilnej žalobe podľa CSP, podľa ktorého súdy rozhodujú súkromnoprávne spory.“ (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/178/2023 zo dňa 27.11.2024). Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaných preto považuje za nedôvodnú. 33. K odvolacej námietke žalovaných, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom napadnutý rozsudok odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie v bodoch 28. a 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol skutkový stav ním zistený vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi podrobne uvedenými v bode 27. napadnutého rozhodnutia, pričom v bodoch 32. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd stručne ale jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný a žalobca tak preukázal nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade a 2. rade a z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaných za nepreukázanú. Súd prvej

inštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaných dostatočným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa 30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú. 34. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v prípade zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu, ktorú spôsobil obchodnej spoločnosti pri výkone svojej funkcie, hovoríme o internej zodpovednosti. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje kumulatívne naplnenie troch predpokladov: 1. vznik škody, 2. porušenie povinnosti konateľa a 3. kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa. Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti konateľa za škodu je porušenie povinnosti konateľa. Zákon nevymedzuje taxatívne, o aké povinnosti konateľa ide. Ustanovenie § 135a ods. 2 ObZ len demonštratívne uvádza povinnosti, pri porušení ktorých konateľ zodpovedá spoločnosti za škodu. Ide o poskytnutie plnenia spoločníkom v rozpore s ObZ a o nadobudnutie majetku v rozpore s § 59a ObZ. To znamená, že zodpovednosť konateľa za škodu môže vzniknúť pri porušení akýchkoľvek povinností konateľa, ktoré je povinný pri výkone svojej pôsobnosti ako štatutárny orgán dodržiavať. Vzhľadom na znenie § 135a ods. 1 ObZ, ide najmä o tieto základné povinnosti: - povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou - povinnosť konať v súlade so záujmami spoločnosti - povinnosť konať v súlade so záujmami všetkých spoločníkov - povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia - povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov - zákaz uprednostňovania vlastných záujmov, záujmov len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Právna úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov podľa § 135a ObZ je lex specialis k úprave náhrady škody podľa § 373 a nasl. ObZ ako lex generalis a má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Pri posudzovaní vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú konaním štatutárnych orgánov sa preto vychádza z úpravy ich povinností uvedených vo všeobecných a aj osobitných ustanoveniach upravených v zákone pre jednotlivé spoločnosti, a tiež z podrobnejšej úpravy povinností štatutárnych orgánov a spoločníkov v interných predpisoch jednotlivých spoločností (napr. spoločenská zmluva). Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenie § 373 a nasl. ObZ. Zodpovednosť za škodu pre štatutárne orgány môže preto vzniknúť z ich činnosti, ale aj nečinnosti v prípadoch, ak zo zákona vyplýva povinnosť konať. Zodpovednosť za škodu je koncipovaná na základe objektívnej zodpovednosti konateľa. To znamená, že pri porušení povinnosti konateľa sa nevyžaduje jeho zavinenie. Interná zodpovednosť konateľa za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti, je teda pomerne striktná. To

však neznamená, že zodpovedá za vznik každej škody spoločnosti, ale len v prípade, ak vznikla z porušenia povinnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou. Pojem odborná starostlivosť v zákone definovaný nie je, možno ju však charakterizovať ako najvyšší stupeň starostlivosti štatutárneho orgánu, ktorý je od neho v konaní za spoločnosť možné objektívne požadovať. Štatutárne orgány zodpovedajú za škodu vzniknutú spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti, nejde však o zodpovednosť za akýkoľvek postup, či konanie štatutárneho orgánu, ale len za také, pri ktorom porušením povinností vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, vznikla jeho nesprávnym postupom/konaním spoločnosti škoda. Vznik škody a porušenie záväzku alebo inej právnej povinnosti konateľom musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Problémom pri posudzovaní dodržiavania odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu môže byť aj nerovnaká úroveň vedomostí, skúseností a vzdelania jednotlivých členov. Štatutárny orgán bude napriek tomu povinný si pri svojom konaní zaobstarať potrebné informácie a nimi sa pri rozhodovaní o podmienkach právneho úkonu riadiť, lebo postačujúcim liberačným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu spoločnosti, nemôže byť poukaz na nižší stupeň vedomostí alebo nedostatočného vzdelania, ale len dôkaz, že konal s odbornou starostlivosťou. Zodpovednosť štatutárnych orgánov za výkon funkcie s odbornou starostlivosťou vzniká ustanovením do funkcie bez ohľadu na to, či vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom je upravený zmluvou o výkone funkcie a vyplýva priamo zo zákona (pri spoločnosti s ručením obmedzeným z § 135a ObZ). Za škodu spôsobenú spoločnosti zodpovedajú štatutárne orgány spoločne a nerozdielne, ak všetci konali pri právnom úkone, ktorého porušením vznikla spoločnosti škoda. Ak konal len niektorý zo štatutárnych orgánov, za vzniknutú škodu zodpovedá sám. Súd sa zaoberá jednotlivými predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti konateľov konať pri výkone svojej funkcie v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou podľa § 135a ObZ (porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi porušením tejto povinnosti a vznikom uplatnenej škody), a či žalovaní preukázali, že pri namietaných úkonoch v mene spoločnosti konali s odbornou starostlivosťou, teda, že vynaložili úsilie konať v dobrej viere na prospech spoločnosti (či predmetné rozhodnutie bolo potrebné v danom čase a rozsahu v záujme spoločnosti uskutočniť), informovane, teda pri zvážení možných rizík, prípadne iných výhod, či nevýhod zvažovaného rozhodnutia alebo aj iných možných riešení, ktoré im mali byť, či pri vynaložení primeraného úsilia mohli byť známe v čase vykonania sporných rozhodnutí. 35. V danom prípade škoda žalobcu spočívala v tom, že uhradil za poskytnuté právne služby sumy fakturované advokátskou kanceláriou v súvislosti so zastupovaním v tomto konaní, poplatok za podanie žaloby v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019 ako aj trovy konania úspešnej protistrany, čo preukázal jednak predloženými faktúrami, výpismi z účtu o ich zaplatení, predpisom týkajúcim sa súdneho poplatku za žalobu ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/5/2019-941 zo dňa 01.06.2021, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania. Škoda ako majetková ujma vznikla uhradením nákladov vzniknutých v súvislosti so súdnym konaním z majetkových prostriedkov žalobcu (viď k okamihu vzniku škody rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1836/2001 zo dňa 29.05.2003; k úhradám nákladov žalobcu viď bod 27., 34. napadnutého rozhodnutia, č.l. 114 až 118, 140, 373 s. sp.). Pri skúmaní vzniku zodpovednosti za porušenie povinnosti konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným konať s odbornou starostlivosťou podľa § 135a ObZ sa súd zaoberal otázkou, či konatelia pri výkone svojej funkcie túto vykonávali s potrebnými znalosťami, teda informovane. Informované konanie znamená, že pri konkrétnom rozhodovaní konateľ využije všetky rozumne dostupné (skutkové a právne) informačné zdroje a na ich základe starostlivo zváži možné výhody a nevýhody (rozpoznateľné riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich variant konateľského rozhodnutia v prospech spoločnosti. Žalovaní síce v konaní tvrdili, že postupovali na základe právnej analýzy advokátskej kancelárie, ktorá následne podala žalobu, ale v konaní ju nepredložili ani nijako inak nepreukázali, na základe akých konkrétnych informácii, právnych dôvodov a záverov prijali svoje rozhodnutie o potrebe podania žaloby, resp. o jej dôvodnosti, a to s poukazom na ich reálnu predstavu, resp. vedomosť, že s uvedeným rozhodnutím budú spojené nemalé finančné náklady pre spoločnosť za poskytnuté právne služby advokátskou kanceláriou. Žalovaní nepreukázali v konaní, aké konkrétne argumenty a závery tvrdenej právnej analýzy boli natoľko závažné, resp. presvedčivé, že sa rozhodli žalobu za danej situácie podať a to aj s vedomosťou a zohľadnením právnych stanovísk predložených protistranou. Žalovaní nepreukázali, na základe čoho starostlivo zvážili možné výhody a nevýhody ich konateľského

rozhodnutia v prospech spoločnosti, nepreukázali, že by takúto odbornú analýzu v konečnom dôsledku zabezpečili, že by ňou disponovali, prípadne ju predložili zvyšným dvom konateľom, rokovali s nimi o odlišných právnych stanoviskách a až následne, keď nedospeli k názorovej zhode, resp. nepresvedčili zvyšných dvoch konateľov o svojom právnom názore s odkazom na nimi zabezpečené právne stanovisko a po zvážení výhod a nevýhod konateľského rozhodnutia (o iniciovaní súdneho konania) v prospech spoločnosti sa nakoniec po vynaložení primeraného úsilia, ktoré je možné od nich rozumne vyžadovať rozhodli pre podanie žaloby pod sp. zn. 8C/5/2019. S poukazom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou (nakoľko iniciovali podaním žaloby súdne konanie bez preukázania, že tak urobili na informovanom základe ohľadne dôvodnosti tejto žaloby so zohľadnením finančnej záťaže žalobcu za poskytnuté právne služby a prípadné následné trovy konania) a vznikom škody na strane žalobcu spočívajúcej v nákladoch žalobcu, ktoré by inak neboli vznikli, ak by žalovaní nepodali túto žalobu, a ktoré tento musel vynaložiť za poskytnuté právne služby v súvislosti so žalobou podanou v konaní pod sp. zn. 8C/5/2019, spojené s poplatkovou povinnosťou a náhradou trov konania úspešnej protistrany, kde výšku škody a jej reálny vznik žalobca preukázal jednotlivými faktúrami vystavenými advokátskou kanceláriou, ako aj výpismi z účtu, z ktorých vyplýva uhradenie týchto faktúr, nakoľko zaplatené finančné prostriedky znamenali pre žalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére. Žalobca preukázal, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesú zodpovednosť žalovaní konatelia, a že vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Podľa § 135a ods. 3 ObZ konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu je týmto založená objektívne nielen v zmysle § 135a ods. 3 ObZ, ale aj v zmysle ustálenej súdnej praxe (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/106/2020 zo dňa 19.05.2022 a sp. zn. 2Obdo/70/2022 zo dňa 30.11.2023). Zároveň je nutné podotknúť, že konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou. A je to práve konateľ, ktorý ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za škodu (§ 135a ods. 3 ObZ). V danom prípade sa jedná teda o objektívnu zodpovednosť konateľov, pričom bolo možné zo strany konateľov uplatniť liberačné dôvody podľa § 135a ods. 3 ObZ. Povinnosť konateľov konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v súlade so záujmami spoločnosti, ako aj všetkých jej spoločníkov, treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne predpoklady oslobodenia sa zo zodpovednosti za škodu. Konateľ by teda mal s odbornou starostlivosťou, teda s vyvinutím primeraného úsilia, ktoré možno od neho rozumne vyžadovať, spoznať záujmy spoločnosti (informovaný základ), tieto záujmy v súvislosti so zamýšľaným konaním posúdiť ako súladné, aby bol v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Išlo by v takom prípade totiž o konanie v rámci ,,riadneho obchodného úsudku“, ktoré vylučuje zodpovednosť za škodu, ak štatutárny orgán pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že podanie žaloby aj v prípade minimálneho predpokladu úspechu vo veci vylučuje odbornú starostlivosť žalovaných pri podaní tejto žaloby, ale tiež aj konanie žalovaných v dobrej viere a to s poukazom na vedomosť o existencii odlišných právnych stanovísk s odkazom na príslušnú judikatúru predložených zvyšnými dvoma konateľmi - Ing. Q. K. a Ing. C. Q.. Obaja žalovaní boli opakovane upozorňovaní na potrebu zákonného postupu pri prijímaní smerníc spoločnosti s konkretizáciou konkrétneho ustanovenia zákona a na dodržiavanie interných predpisov prostredníctvom e-mailov, prostredníctvom odborných stanovísk, čo vylučuje nezavinenú nevedomosť a dobrú vieru žalovaných pri samotnom podaní žaloby. Žalovaní nepreukázali, že pri namietaných úkonoch v mene spoločnosti (splnomocnenie advokátskej kancelárie na zastupovanie v konaní a poverenie vypracovaním žaloby proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a jej podaním) konali s odbornou starostlivosťou, teda, že vynaložili úsilie konať v dobrej viere na prospech spoločnosti, že predmetné rozhodnutie bolo potrebné v danom čase a rozsahu v záujme spoločnosti uskutočniť, informovane, teda pri zvážení možných rizík, prípadne iných výhod, či nevýhod zvažovaného rozhodnutia alebo aj iných možných riešení, ktoré im mali byť, či pri vynaložení primeraného úsilia mohli byť známe v čase vykonania sporného rozhodnutia. Žalovaní v konaní nepreukázali, že sa informovali na právne posúdenie odborných stanovísk protistrany a mali

o tom nejaký výstup. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v mene žalobcu splnomocnili advokátsku kanceláriu na podanie žaloby proti zvyšným dvom konateľom, aj pri minimálnom predpoklade úspechu, teda dôvodnosti žaloby, a preto odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že uvedené konanie evokuje súdu podanie žaloby za každú cenu, a to aj v prípade skutočne minimálnej šance na úspech s vedomím značných nákladov na trovy právneho zastúpenia v konaní, čo vylučuje dobrú vieru žalovaných, že konali v záujme spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/106/2020 zo dňa 19.05.2022 (uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2022, ako rozhodnutie č. 35), podľa ktorého: „I. Požiadavka konať s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka je splnená, ak konateľ vykonáva túto funkciu s potrebnými znalosťami, teda informovane a pri konkrétnom rozhodovaní vynaloží primerané úsilie na využitie všetkých rozumne dostupných informačných zdrojov a na ich základe starostlivo zváži možné výhody/nevýhody (rozpoznateľné riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich možností konateľského rozhodnutia v prospech spoločnosti. Splnenie povinnosti konať informovane je nevyhnutné posudzovať z pohľadu ex ante, t. j. s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mu boli, mohli alebo mali byť známe v okamihu, v ktorom rozhodnutie konateľ vykonal. II. Konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a nie za výsledok svojej činnosti. Ak konateľ preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nie je možné vyvodzovať jeho zodpovednosť za škodu ani v prípade, keby následky dotknutej činnosti boli pre spoločnosť negatívne alebo ak by sa jej očakávaný výsledok nedostavil. III. Zodpovednosť konateľa za škodu je vylúčená, ak pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti.“. 36. Pri uplatnení nároku na náhradu škody musí spoločnosť preukázať, že jej vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, a že vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Podľa § 135a ods. 3 ObZ konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaných konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody na strane žalobcu spočívajúca v nákladoch v súvislosti s iniciovaním súdneho konania vedeného pod sp. zn. 8C/5/2019. Žalovaní nepreukázali, že konali s odbornou starostlivosťou na informovanom základe, po dôkladnom zvážení všetkých predpokladaných eventualít súdneho konania a jeho následkov v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami o chode spoločnosti a skúsenosťami berúc do úvahy záujmy spoločnosti a záujmy všetkých spoločníkov, a preto sa nezbavili objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu voči žalobcovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní platí zásada kontradiktórnosti konania, podľa ktorej majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Preto bolo povinnosťou žalovaných ako strany, tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti a procesne navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní nepreukázali skutočnosti, ktoré by spôsobovali neexistenciu alebo zánik ich právnej povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných dôkazov. Odvolací súd má za to, že žalovaní v predmetnom právnom spore neuniesli bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo malo za následok ich neúspech v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok žalobcu bol preukázaný, teda dôvodný s tým, že obranu žalovaných vyhodnotil ako nepreukázanú. Žalovaní v predmetnom konaní neprodukovali žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukazovali nimi tvrdené skutočnosti, pričom dôsledkom bolo neunesenie dôkazného bremena a vydanie pre stranu nepriaznivého rozhodnutia. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní (povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového

stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Procesná pasivita sporovej strany má za následok, že neuniesla dôkazné bremeno. 37. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnili ani nevyvrátili podstatné závery súdu premietnuté v napadnutom výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).